44. schôdza

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci. Vystupujeme k voľbe nového predsedu Národnej rady, čo je pomerne vážna vec, ktorá sa v štandarde v parlamente deje len raz za štyri roky, teraz máme tú príležitosť už druhý krát a vznikla tu aj v opozícii zaujímavá debata o tom, ako k tomu pristúpiť z pohľadu menšiny, z pohľadu opozície. Niektorí kolegovia predo mnou zvolili takú, nazvime to modlitebnú stratégiu, kde teda vkladajú nádeje do nového predsedu. Dokonca zvažujú, či ho podporiť. Iní, naopak, zvolili hneď teda dištančnú stratégiu, kde povedali, že toto nie je náš predseda, ani nebol nami vybraný, ani s tým nič nechceme mať spoločné. A tak, ako ste si ho vybrali, tak si ho aj zjedzte. Otázka je, že čo nám tieto stratégie prinášajú? Myslím si, že modlitebná stratégia nám sama o sebe neprinesie nič, lebo pozerajúc na kolegov zo SMER-u a poznajúc ich, na modlitby oni nereagujú, ani na úpenlivé prosby. Dištančná stratégia je úplne legitímna, pretože naozaj ťažko veriť, že sa niečo stane.
Ale dovoľte mi skúsiť ešte predsa len tretiu stratégiu. A to je stratégia politického postoja a ponuky. Kľúčová otázka v súvislosti s novým predsedom Národnej rady je, či bude reprezentantom niekoho, niekým, kto vystupuje, hovorí, ale nemá tú politickú váhu, aká by prislúchala druhej najvyššej ústavnej funkcii v tomto štáte, alebo či to bude aktér najvyššej politiky. Teda niekto, kto vie ovplyvňovať aj dianie v tejto krajine a v tomto parlamente zásadným spôsobom. Či si na všetko bude musieť ísť pýtať súhlas a nepohne sa ďalej, než bude mu ten súhlas daný inými, alebo či bude ten súhlas vo významnej miere aj sám spoluvytvárať. To je podľa mňa kľúčová otázka na Petra Pellegriniho ako osobu a ako nového pravdepodobného predsedu Národnej rady. Ak tým aktérom nebude, ak bude len objektom niekoho iného vôle, tak nemá význam voči nemu vysielať ani modlitby, nemôžeme sa od neho dištancovať, ale tiež nemá nejaký efekt. A v zásade naozaj asi platí, ako si ho SMER vybral, tak ho bude SMER aj riadiť, alebo najvyšší ľudia v SMER-e a pre opozíciu nemá cenu sa nad tým veľmi ani vzrušovať, len to zobrať na vedomie.
Ak však chce pán Pellegrini byť aktérom, aj tým, kto spolurozhoduje o zásadnom smerovaní slovenskej politiky a kto má, mal by mať najvýznamnejšie slovo na pôde tejto inštitúcie, o tom, ako to v nej bude vyzerať, tak potom je to niečo, čo by sme mali začať aj pozorovať na viditeľných krokoch. A preto ja za seba ponúkam nasledovný politický postoj. Ak pán Pellegrini v rámci tejto rozpravy bude ochotný dať nám politický záväzok k určitým veciam, ku ktorým sa o chvíľku vyjadrím, tak som ochotný mu dať svoj hlas poslanca Národnej rady a podporiť ho, pretože si myslím, že mu treba dať šancu, aby to naozaj spravil. Ak taký záväzok dať odmietne, potom nevidím dôvod, aby som ho ako poslanec podporil v tejto novej funkcii, nevidím ani dôvod proti nemu nejako zásadne brojiť a robiť mu teraz zle pri jeho voľbe, ale určite nevidím dôvod, aby sme ho my ako opozícia podporovali.
A teraz tie záväzky. Ak má mať takýto postoj zmysel, musí byť tých záväzkov málo a musia to byť záväzky dôležité. Ja rešpektujem kolegu Hlinu, ktorý tu už nie je a rešpektujem aj záujmy prešliapaných kobercov a hradných garáží, ale predsa len by bolo dobré sa sústrediť na veci, ktoré sú naozaj dôležité a ktoré aj kauza, ktorá viedla k odstúpeniu pána Pašku a k novému predsedovi parlamentu, sa s ňou spájajú, pretože koniec koncov základom politiky malo byť aj poučenie sa z toho, čo sa práve dialo. A myslím si, že v tej veci vystupujú ako najdôležitejšie vo vzťahu k politike nového predsedu parlamentu, ako sa k nim on osobne postaví. Prvá je už aktuálna právna úprava, ktorú tu máme predloženú a o chvíľku sa k nej dostaneme, takzvaných schránkových firiem.
Úprava, ktorú nám vláda predložila do parlamentu, nespĺňa žiadne zo štyroch kľúčových kritérií na takúto úpravu a dostaneme sa k tomu, k tej samotnej rozprave, ale dovoľte mi len stručne povedať, nevedie ani k odhaleniu konečných užívateľov tých výhod zo schránkových firiem, neumožňuje verejnú kontrolu, nie je vôbec vymáhateľná v praxi a zároveň sa netýka všetkých verejných prostriedkov, len tej menšiny, ktorá ide cez verejné obstarávanie. Ak pán Pellegrini dá politický záväzok, že sa bude spolu aj s opozíciou v parlamente usilovať o zmenu tejto novely tak, aby boli naplnené skutočné ambície takýchto zmien, tak je to zásadný krok, ktorý môže viesť k jeho podpore aspoň z mojej strany.
Druhá téma je naozaj otázka konfliktu záujmov a ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, kde sme už dva roky svedkami toho, že SMER ten zákon odkopáva všetkými možnými smermi, len aby nemusel pristúpiť k jeho zmene. Ak sa nový predseda parlamentu zaviaže, že obnoví reálne úsilie o to, aby sme v priebehu najbližších mesiacov takýto zákon mohli spoločne schváliť ústavnou väčšinou, bude to druhý zásadný signál pre to, aby sme na Slovensku mohli skutočne povedať, že verejní činitelia sú pod drobnohľadom vo vzťahu k svojim majetkom a činom. Inak zostaneme v dnešnej situácii, kde máme popredných opozičných predstaviteľov, ktorí obviňujú bývalého už dnes predsedu parlamentu z prania špinavých peňazí a z nepriznávania predaja majetku, na druhej strane všetci, ktorí ten zákon poznáme, vieme, že nič z toho by nebolo zistiteľné, ani keby pán predseda zostal vo funkcii a konanie sa nemuselo ukončiť, pretože ten zákon je tak deravý, že nič nevynucuje.
Tretia zásadná otázka je naozaj otázka obsadenia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu všeobecne rešpektovanou osobnosťou tak, aby bola schopná prekročiť aj hranice budúceho funkčného obdobia tohto parlamentu. Nefunkčnosť Najvyššieho kontrolného úradu je, už ohrozuje samotné základy našej demokracie, pretože v situácii parlamentnej väčšiny, ako tu dnes máme, jednej strany, sú nezávislé kontrolné orgány jedno z mála účinných bariér zneužívania moci a možno aj preto nie je náhoda, že nové vedenie nám tak už chýba viac ako dva a pol roka.
Dovoľte mi teda na záver zhrnúť. Ak nový predseda alebo budúci pravdepodobný predseda Národnej rady dá politický záväzok postupovať v týchto troch veciach a postupovať tak, aby došlo k širšej dohode o skutočnej zmene v oblasti schránkových firiem, k presadeniu zákona o konflikte záujmov nového a obsadení predsedu NKÚ politicky všeobecne akceptovanou a zároveň aj rešpektovanou osobnosťou, rád mu svoj hlas dám.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem kolegovi Mirovi Beblavému, takisto ďakujem kolegovi Mirovi Kadúcovi. Stotožňujem sa s tým, čo odznelo. Ja, na rozdiel od Mira Beblavého, som pripravený podporiť nového predsedu Národnej rady svojím hlasom bez toho, aby som kládol podmienky, ale s tým, že ocením a budem rád, ak sa nový predseda Národnej rady bude zaoberať vážne tými vecami, ktoré spomenul kolega Beblavý. So všetkými tromi sa stotožňujem. Najviac mi na srdci asi leží nový predseda NKÚ ako nezávisle rešpektovaná autorita na Slovensku.
Pán kolega Pellegrini, vy budete mať šancu za ten rok a pol vybudovať a nechať nejaký odkaz a je len na vás, aký ten odkaz bude. Takže strana SMER, ktorá má legitímne právo vychádzajúce z volieb na pozíciu predsedu Národnej rady, si myslím, že urobila dobrý výber vo svojich radoch. A ja som pripravený vám dať šancu v zmysle dania môjho hlasu. Nieže by na ňom nejak záležalo, ale berte to z mojej strany ako prejav politickej kultúry, ktorú si myslím, že musíme postupne do tejto inštitúcie vrátiť, lebo v posledných mesiacoch sa to naozaj zvrhávalo tam, kde som to nerád videl. A nieže by som bol niekedy veľmi hrdý na povolanie poslanca, lebo to malo také nánosy, že už bolo ťažké niekedy aj medzi ľudí chodiť, ale myslím si, že je na nás, aby sme túto reputáciu aspoň troška zlepšili. Z mojej strany toľko. Dám vám hlas.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Ja teda som človek, ktorý sa občas modlí, ale pri všetkej úcte k pánovi Pellegrinimu, tak k nemu sa modliť nebudem. Ja si myslím, že v dvoch z troch tých podmienok, ktoré si hovoril, Miro, sa úplne zhodneme. O zákone o konflikte záujmov som hovoril tiež a predseda NKÚ je jednou z tých vecí, kde treba zo strany vedenia parlamentu zmeniť vnímanie opozície. To znamená, tak ako som povedal na konci svojho príhovoru, začať vnímať opozíciu ako legitímnu silu, ktorá v niektorých prípadoch má mať možnosti a má byť dokonca podporená väčšinou, aby mohla efektívne kontrolovať spravovanie vecí verejných, tak tam určite zvolenie nového predsedu NKÚ patrí. Takže ešte raz, môj príhovor nemal byť modlitbou. Mal byť výzvou k tomu, aby sa veci zmenili k lepšiemu, ale samozrejme, ako som už povedal, rád si vypočujem, akú víziu má samotný pán kandidát pán Pellegrini. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcem povedať, že bola som tu, keď pán Paška povedal tú slávnu vetu, že vyhraj voľby a môžeš všetko. A naozaj ma to veľmi vytočilo a zarazilo, ale zároveň chcem povedať, že ja chcem rešpektovať voľby, ale nepáčil sa mi a nebude sa mi páčiť ten arogantný spôsob. Ale neviem si predstaviť, ako kolegovia alebo kolega Beblavý požadoval nejaké záväzky od pána Pellegriniho. Neviem, ako by sa mal zaviazať. Povedať sa dá všetko. Môže tu povedať čokoľvek a my by sme mali usúdiť, či tomu veríme alebo nie. Ja som v živote určite urobila veľa chýb a veľmi často som naletela, ale som taká a preto neviem, aké podmienky by som pánovi Pellegrinimu mohla, alebo mala klásť teraz a preto som rozhodnutá, že ja budem hlasovať zaňho.

Ďakujem veľmi pekne. Myslím, že každý z kolegov povedal svoj názor a povedal ho aj veľmi jasne, aj, myslím si, presvedčivo. Možno za seba. Myslím si, že ide o politické záväzky. To znamená, nikto nechce ani dlžné úpisy, ani zmenky. Sme tu pred tvárou občanov a navzájom pred sebou a aké politické záväzky si dáme, tak tie potom môžeme plniť. Preto pre mňa je dôležité naozaj, aký postoj zaujme nový alebo budúci predseda Národnej rady, či chce byť objektom, alebo či chce byť aktérom. Či ho uspokojí to, že bude mať druhú najvyššiu ústavnú funkciu, z nej vyplývajúcu prestíž, aj výhody, alebo či tú druhú najvyššiu ústavnú funkciu chce naplniť aj svojím vlastným vkladom, ktorý, povedzme si otvorene, bude v rozpore s doterajšou politikou jeho predchodcu. Na ministerstve školstva pán, teraz už bývalý minister, poukázal minimálne verbálnu ochotu rozísť sa s chybami svojho predchodcu. Otázka je, či bude k tomu ochotný aj tu a či mu to jeho vlastná strana dovolí. A to je niečo, čo by sme podľa mňa mali vedieť predtým, než sa rozhodneme, ako hlasovať. Ďakujem.

Vážení dvaja podpredsedovia parlamentu, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte pár slov tiež k tejto téme, ktorá, si myslím, že je dosť dôležitá a by som povedal, určite si ho história všimne. Teším sa, že dôjde k zmene v našom parlamente. Skutočne bolo už načase. Myslím si, že v Národnej rade touto novou voľbou pôjdeme k lepšiemu a kultúrnejšiemu rokovaniu a už dneska pani Laššáková, keď poslankyňa viedla túto schôdzu, som pochopil, že sa to dá aj ináč a že teda škoda, že sme jej talent tak neskoro odhalili. Samozrejme, že aj keď nám nič neschválili, ale malo to svoju noblesu dneska. Aj môj zákon o, teda návrh na Ukrajinu, ktorá je veľmi ožehavá. No, ale však snáď sa k tomu ešte vrátime najneskôr 10. decembra na Deň ľudských práv.
Samozrejme, že predseda parlamentu je predsedom všetkým poslancov, môže nadŕžať svojim, je to dané volebnými výsledkami, ale sám už povedal, v rozhovoroch som si prečítal, že chce byť predsedom všetkých, aj opozičných poslancov a bude s nimi rokovať, čo doteraz prakticky nebolo. A teda na ten moment, že v čase krízy a problémov nielen Slovenska, ale celej Európy a sveta, ak niekto, hoci aj čert, donesie niečo dobré, ktoré bude v prospech tohto štátu a našich občanov, tak skutočne by sa to malo brať a niečo aj spoločne dodať a urýchliť tak procesy tvorby zákonov.
Ja som pána terajšieho ministra, pokladám ho za mladého, otvoreného, ambiciózneho politika, novú vlnu v SMER-e a potešil som sa, keď dostal taký ťažký rezort, ako bolo školstvo a skutočne tam dobre začal. To boli odozvy aj z jeho okolia, ale nielen, a teda nedovolím si dávať nejaké, žiadať nejaké záväzky, ale určité jeho postoje z minulosti, aj postoje na tomto ministerstve hovoria, že vie, čo chce a že aj tento parlament, nebude to ľahké, dokáže udržať proste dobre. Ja si myslím, že aj to meno, ktoré je tak troška talianske, populárne v Taliansku veľmi, aj vo futbale, by mu mohlo pripomenúť, že možno jeho pra, pra, prarodičia alebo nejaké korene má aj v tejto krajine, ktorá je známa svojou otvorenosťou, kultúrnosťou, zmyslom pre humor, schopnosťou aj jednoduchých ľudí rozlíšiť podstatné od nepodstatného, kultúrneho od nekultúrneho, dôležitého od nedôležitého a teda prajem mu, aby všetky tieto vlastnosti aj mnoho iné tu mal a ešte za tento zvyšok volebného obdobia nám ich demonštroval v prospech Slovenska.
Na druhej strane obdivujem jeho odvahu ísť na tento post. Nebude to ľahké a teda dúfam, že sa mu bude dariť a určite za seba môžem povedať, že budem hlasovať za neho.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán budúci predseda Národnej rady, naozaj je to veľmi netypická situácia, že uprostred volebného obdobia vládna strana vymieňa predsedu parlamentu, druhého najsilnejšieho muža v štáte, druhého najvyššieho ústavného činiteľa a preto je potrebné pri takejto výnimočnej situácii si trošku povedať, ako to vlastne je. Naozaj, neprišlo to samé od seba. Pred dvoma týždňami alebo možno aj kratším časom, keby niekto povedal, že Pavol Paška odstúpi z funkcie predsedu Národnej rady, že sa vzdá poslaneckého mandátu, bol by považovaný za veľmi veľkého vtipálka. Nič tomu nenasvedčovalo, že by takáto situácia mala nastať. Prečo vlastne potom sa stalo to, čo sa stalo? A tu si treba, aby sme sa poučili a zobrali si to pozitívne z toho aj do budúcna, pripomenúť tú genézu tohto procesu.
Tie pochybnosti o spôsobe vlády SMER-u, pre ktorý je význačné, že korupcia sprevádza celý spôsob vládnutia vlády Roberta Fica ako v prvom období, tak aj v druhom období, tie signály tu už boli dávno. Prichádzali postupne ďalšie a ďalšie. Do toho prichádzali aj tie povestné vety "vyhraj voľby a môžeš všetko". Ale nič nebolo samé od seba. Ani tá veta "vyhraj voľby a môžeš všetko" nezaznela len tak z ničoho nič, že by sa pán predseda Paška postavil a takto to z neho vyhŕklo. Ale bolo to v reakcii na niečo, čo sa odohralo tu, v tejto Národnej rade. Bolo to v reakcii na to, ako opozícia, predstavitelia opozície, sa snažili poukazovať na to, akým spôsobom vládne SMER, akým spôsobom využíva moc, ktorú mu voliči zverili a či ju využíva v súlade s týmto mandátom alebo proti tomuto mandátu.
Keď sa ukázali tie známe škandály, o ktorých všetci už vieme a ktoré nakoniec vyvrcholili odchodom pána Pavla Pašku, predtým opozícia stála pred dilemou, čo má robiť? Boli tu rôzne názory. Časť opozície volala po mimoriadnej schôdzi na odvolanie Pavla Pašku. Ale bolo to práve SDKÚ - DS, to musím povedať, bol som to ja konkrétne, ktorí sme videli, že zopakuje sa, pokiaľ by sme išli touto cestou, starý známy scenár. Opozícia povie niečo na tlačovke vo foajé, zvolá sa schôdza a tá sa aj zruší tým, že sa neodhlasuje program. Preto bolo kľúčové, preto bolo kľúčové a to stálo na začiatku toho, že dnes stojíme v situácii, keď budeme voliť nového predsedu Národnej rady, že opozícia zvolala mimoriadnu schôdzu na odvolanie predsedu vlády.
Až následných päťdesiat hodín podrobnej a naozaj detailnej diskusie ukazovalo a stále viac odkrývalo, že to nie je len Pavol Paška, že to nie je len piešťanské CT a iné súvislosti viažuce sa k zdravotníctvu, že to je množstvo a množstvo iných a ďalších príkladov v iných a ďalších rezortoch, že to je spôsob vlády, ktorý tu zaviedla vláda Roberta Fica. A päťdesiat hodín tohto rokovania a päťdesiat hodín sledovania tohto rokovania tisícov ľudí po celom Slovensku prostredníctvom internetu postupne prebudilo zaspatú občiansku aktivitu. Bez tejto schôdze, do ktorej mnohí opoziční kolegovia nemali vôľu a ktorí hovorili o tom, že sa netreba ponáhľať, že to treba odložiť na čas po komunálnych voľbách, pričom práve ten timeing bol veľmi dôležitý a kľúčový pre úspech tohto tlaku opozície. Spôsobilo to, že na to námestie prišli tisíce ľudí a že na ďalšie zhromaždenie prišli ďalšie tisíce ľudí a to vyslalo jasný signál do radov vládnuceho SMER-u k Robertovi Ficovi, že rozhodol, áno, Robert Fico rozhodol, že Pavel Paška nebude už ďalej predsedom parlamentu.
To, čo by som chcel vyzdvihnúť, bola jednota opozície, ktorá sa dosiahla síce až potom, keď už bolo dostatočný počet podpisov na zvolanie schôdze, ale potom jednoznačne fungovala. A toto by som chcel vyzdvihnúť a obrátiť sa na svojich kolegov, opozičných kolegov. Toto je cesta, po ktorej by sme mali kráčať. Pretože sa ukazuje jednoznačne, keď opozícia dokáže byť jednotná napriek rôznym názorom na čiastkové záležitosti, dosahuje úspechy. Toto je cesta, pred ktorou aj taký silný monolit, ako je 83-členný poslanecký zbor SMER-u, musí kapitulovať. Pretože pri jednote opozície, pri dobrých argumentoch, pri postavení sa za dobrú vec to nájde vždy odozvu aj vo verejnosti. A na to by sme mali pamätať a na to by sme mali predovšetkým myslieť a vyzdvihovať túto jednotu opozície a snažiť sa ju dosahovať nielen pri tomto jednom raze, ktorý skončil tým, čo by nikto predtým si nedokázal ani len predstaviť, odstúpením predsedu parlamentu, ktorý bol bezpochyby považovaný za druhého najsilnejšieho muža v strane SMER, ale aj pri presadzovaní zákonov, aj pri hľadaní zhody v ďalších a ďalších otázkach. Toto je kľúčový odkaz.
Dnes nastúpi nový predseda parlamentu. Ja myslím, že Robert Fico vzhľadom k situácii, v ktorej sa SMER nachádza, vybral veľmi dobre. Robert Fico vybral mladého, zatiaľ nejakými negatívnymi záležitosťami nepoznačeného politika a rovno povedať sympatického politika. Jeho úlohou je napraviť pošramotenú povesť SMER-u, pošramotenú povesť SMER-u korupciou. Áno, dnes sa stalo pre väčšinu občanov Slovenska slovo korupcia a SMER do absolútne tesnej väzby. A to si uvedomujú aj politici SMER-u, aj predseda vlády SMER-u a preto nasadzuje politika, ktorý má priniesť zmenu štýlu, aby sa tá tesná väzba klientelizmu s korupciou rovná sa SMER, preťala.
Preto na ministerstvo školstva nastupuje mladý politik, nový politik, mladá generácia, vzdelaný človek, aby takisto pred verejnosťou sa ukázalo, že SMER nie je taký prehnitý, korupčný a klientelistický, ale že má aj inú tvár. Je to dobrý ťah, je to správny marketingový krok, ale zároveň poviem, nesmieme sa nechať oklamať, pretože toto je len marketingový krok. Tak ako kolegovia povedali, napriek osobe budúceho predsedu parlamentu, systém sa nemení. Zatiaľ sa nemení a SMER zaviedol korupciu a klientelizmus ako spôsob vládnutia, ako systém vládnutia, bez ktorého vládnuť nevie a nikdy nevládol. Na toto treba stále poukazovať a na toto aj z opozičných radov určite budeme poukazovať ďalej, čo samozrejme neznamená, že každý dobrý nápad, dobrú myšlienku, ktorá príde aj z radov vládneho SMER-u, nie sme ochotní konštruktívne podporiť. Obávam sa však, že sa nemáme veľmi na čo tešiť a že nemôžme očakávať žiadnu razantnú zmenu pozície, ale len pokus o zamaskovanie systému, ktorý tu bol nastolený a ktorý tu funguje počas celého funkčného obdobia vládnutia Roberta Fica, či to bolo v prvej alebo súčasne v druhej vláde.
Ďakujem za pozornosť a budúcemu predsedovi Národnej rady želám veľa úspechov.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kaník hovoril o tom, že z marketingového hľadiska rozumie tomuto návrhu, aby predsedom Národnej rady bol pán Pellegrini. Musím povedať, že mňa trochu tento návrh prekvapil a to z jednoduchého dôvodu, že pán, zatiaľ ešte minister alebo do dnešného dňa minister školstva Pellegrini bol vo svojom úrade pomerne krátko, ale vnímal som ho ako človeka, ktorý má jasné predstavy, jasnú víziu, ktorú chce realizovať, aj človeka, ktorý má predpoklady túto víziu realizovať. Takže trošku je mi možno aj ľúto z tohto pohľadu, že mal tak málo času na ministerstve školstva zrealizovať svoje predstavy, ktoré pomerne jasne komunikoval. Aj preto som podporil návrh - procedurálny, ktorý pri schvaľovaní programu dal kolega Poliačik, aby sme požiadali pána ministra, nového ministra školstva o to, akú má predstavu zmien za rok a niečo do parlamentných volieb, čo sa vlastne ešte v tom rezorte dá realizovať z tých predstáv, o ktorých hovorieval pán minister Pellegrini.
Pána, dnes už poslanca Pellegriniho poznám ešte z čias, keď bol poslancom Národnej rady a vnímam ho ako človeka, ktorý má manažérske predpoklady, ale skôr ako človeka, ktorý sa venoval hospodárskej oblasti, čiže ako technokrata ho vnímam. Ale od tých manažérskych zručností, ktoré určite má, aj o tej schopnosti jasne pomenovať svoju víziu sa odrážam v tom, že ho podporím v tejto voľbe na post predsedu Národnej rady, lebo myslím si, že ak tieto manažérske schopnosti a víziu bude aplikovať aj v Národnej rade, určite to tomu pomôže. Možno by som si dovolil jedno odporúčanie. Bude veľmi dôležité trošku štandardizovať tie vzťahy, ktoré sa zhoršili medzi predchádzajúcim predsedom Národnej rady a opozíciou. Takže tu trochu s nádejou sa obraciam na, zdá sa, budúceho predsedu Národnej rady, lebo bude mať veľkú šancu to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja začnem tým okrídleným konštatovaním, že, že úspech má veľa otcov a neúspech je sirôtka. Ale ja si myslím, že skutočným dôvodom toho, že Pavol Paška odstúpil, sú ľudia, bežní ľudia a to, že vyslovili svoj názor. Nie my politici. Sem-tam s veľkým počudovaním sledujem, aj dnes, niekedy plamenné vystúpenia, dokonca aj tých, ktorí pri tej dlhej schôdzi nevystúpili vôbec, alebo pretože možno nemohli. Ale ja si myslím, že je to v princípe vďaka ľuďom, ktorí sa zmobilizovali, ktorí vyjadrili svoj názor, inak by dnešnú schôdzu neriadila pani podpredsedníčka Laššáková a v princípe im a nie politikom patrí najväčšia vďaka za to, že došlo k zmene alebo dôjde k zmene vo vedení parlamentu. Tým ešte nie je dobojované, samozrejme, lebo je to len zmena na jednom poste, tým sa ešte neodstraňuje ten zabetónovaný systém oligarchickej demokracie, čo je na Slovensku problém. Ale je to vážny signál, že pokiaľ ľudia prejavia svoj názor, tak predsa len v nejakom okamihu, ak sú dobre nastavené hviezdy, politici aj vládne garnitúry, ktorí si mysleli, že môžu všetko, nakoniec zareagovať musia. A preto si myslím, že ak ľudia nezostanú ľahostajní, tak sa na Slovensku môžu mnohé veci zmeniť k lepšiemu, nielen zmena na poste predsedu parlamentu.

Ďakujem pekne. Samozrejme tie, tie názory môžu byť rôzne a pán poslanec Kaník vyjadril ten svoj. Ja som veľmi pozorne počúval a počúval som každého jedného, ktorý vystúpil. Poďakujem všetkým tým, ktorí vyjadrili podporu, samozrejme rešpektujem aj tých, ktorí vyjadrili nepodporu a dovoľujem si vás uistiť, že budem robiť všetko pre to, aby parlament mal lepšiu povesť v budúcnosti, ako ju mal doteraz. Ďakujem. (Potlesk.)