44. schôdza

Pán predseda, ja by som poprosil technikov o opravenie môjho hlasovania, keď som hlasoval za návrh pani poslankyne Žitňanskej na vrátenie zdržať, chcel som hlasovať za.

Ďakujem pekne. Rovnako ja som pri tomto návrhu chcela hlasovať za a som sa zdržala omylom.

Ďakujem, pán predseda. Detto, tiež som sa zdržala a chcela som byť za. Ďakujem. (Povedané so smiechom a smiech v sále.)

Pán predseda, a ako by som dotvrdil, že sa darilo, tak prosím (smiech v sále) o opravu môjho hlasovania za kladné.

Ja by som len chcel dať na vedomie všetkým pánom poslancom, že výbor zasadá teraz.

Rád by som informoval členov ústavnoprávneho výboru, že je zvolané rokovanie výboru na 12.00 hod. dnes. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona chcem v zásade vystúpiť len s dvomi konkrétnymi bodmi, ktoré sa týkajú predloženého návrhu. (Ruch v sále.)
Na úvod musím povedať, že táto novela zákona o zdravotnom poistení, ktorou sa zavádza odpočítateľná odvodová položka, má aj svoje pozitíva. Vieme, že do veľkej miery bol tento návrh inšpirovaný, ale naozaj len inšpirovaný... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím vás, panie poslankyne, páni poslanci, naozaj nevyrušujme sa navzájom. Áno?! Poprosím, potom diskutujte, keď dokončí vystúpenie pán poslanec Chren. Ďakujem.

Chren, Martin, poslanec NR SR
... do veľkej miery bol tento návrh inšpirovaný, ale naozaj len inšpirovaný pôvodným návrhom, ktorý vyšiel z dielne Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdiá, INESS, a musím povedať, že snaha znižovať odvodové zaťaženie, najmä tých zamestnancov, ktorí majú najnižšie príjmy, je určite snaha správna.
Lenže tento návrh má aj určité negatíva. O niektorých z nich hovoril napr. môj kolega Jozef Mihál a musím sa priznať, že som sa podpísal pod jeho pozmeňujúce návrhy, a budem rád, ak sa o nich bude rokovať, a za najväčšie negatívum považujem to, že tak ako je tento návrh predložený, môže vyjsť draho aj samotných zamestnancov. Prečo draho? Lebo mnohých zamestnancov môže pripraviť o prácu. Sám pán minister financií pri prezentovaní tohto opatrenia priznal, že má ísť o kompenzáciu zvýšenej minimálnej mzdy, ktorá má medziročne stúpnuť o 7,95 %. Koniec koncov tak je aj odôvodnené skrátené legislatívne konanie k tomuto návrhu zákona, kde paradoxne, a ja už nechcem nejak podpichovať, ale práve fakt, že z dôvodu zvýšenia minimálnej mzdy hrozia značné hospodárske škody, je uvedené ako dôvod, prečo musíme tento návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Lenže také silné zvýšenie minimálnej mzdy bolo práve rozhodnutím vlády, čiže je tak trochu paradoxné, že vláda ako keby sa pri odôvodňovaní tohto návrhu priznala k tomu, že svojím rozhodnutím spôsobila hroziace národohospodárske škody. Ja s tým, s touto sebareflexiou súhlasím, len ma mrzí, že sa teda nehľadal dlhšie, a viem, že to nie je vina súčasného ministra zdravotníctva, že sa pri rokovaní o zvyšovaní minimálnej mzdy nehľadal dlhšie nejaký lepší kompromis.
Problém však je a spomínali ho aj niektorí predrečníci, že na Slovensku sa nezvyšuje len minimálna mzda pre tých zamestnancov, ktorí zarábajú najmenej. Existujú totiž tie minimálne mzdové pásma, ktorých je až šesť, a o rovnaké percento sa bude musieť zvýšiť minimálna mzda, a teda aj mzdové náklady desaťtisícov zamestnancov na vyššom stupni náročnosti pracovného miesta. My síce pravidelne hovoríme o tom, že minimálnu mzdu poberajú len nejaké 2, 3 či 4 % zamestnancov na Slovensku, ale kvôli mzdovým pásmam, ktoré sa dotýkajú všetkých zamestnancov, a náš Zákonník práce dokonca teda pozná aj minimálnu mzdu pre generálneho riaditeľa firmy, ktorá by, myslím, nemala byť menšia ako 800 eur, pretože inak by porušoval zákon, tak sa zvýšením minimálnej mzdy zvyšujú aj mzdové náklady pre všetkých ostatných zamestnancov, ktorí pracujú v pracovnom pomere. A tu je práve, tu je práve problém.
Jednou z reakcií zamestnávateľov a firiem môže byť, že budú akoby tlačiť ľudí do pozícií s minimálnou mzdou, pretože tam klesnú mzdové náklady vďaka novej odvodovej odpočítateľnej položke, ale predpokladám, že toto nebolo cieľom, že cieľom nebolo tlačiť ani cieľom vlády nie je tlačiť čo najviac zamestnancov k tomu, aby poberali minimálnu mzdu. Nejasné sú pritom nielen dopady na zamestnávateľov, ale aj na štátny rozpočet a zdroje v zdravotníctve. Podľa odhadu zdravotných poisťovní totiž vplyv odvodovej úľavy nebude 150, ale vysoko cez 200 mil. eur. Na plnú kompenzáciu výpadku zdrojov spôsobenú zavedením odvodovej odpočítateľnej položky by tak bolo potrebné, aby poistné platené štátom na rok 2015 bolo vo výške najmenej 4,6 % oproti tým plánovaným 4,16 %. A vieme, že niektorý z pánov poslancov zo strany SMER asi už má pripravený pozmeňujúci návrh, ktorým 150 mil. eur v štátnom rozpočte hravo presunie na kompenzáciu výpadkov zdrojov v zdravotníctve. Ale čo ak to bude viac peňazí? Čo ak ten výpadok bude naozaj nie 150, ale 200 alebo 250 mil. eur? (Ruch v sále.) Kde tie peniaze potom budú chýbať? Môžeme sa baviť o tom, aká vysoká je neefektivita a aké vysoké je plytvanie v zdravotníctve, myslím, že okolo 4,3 mld. eur sa ročne preženie zdravotníctvom, a teraz keby som mal akože úplne odhadom povedať, že neefektívnosť a plytvanie môže byť určite na úrovni niekde 20 %, tak tam určite dodatočné zdroje sú. Avšak to, o čom by sme sa mali baviť, že ja by som bol veľmi rád, keby aj pán minister zdravotníctva, keď sem niekedy príde do parlamentu, sme sa o tom bavili, aby sme sa bavili o reálnych opatreniach, ktoré môžu viesť k úsporám a k odstraňovaniu tých šedých miest a neefektívnosti v slovenskom zdravotníctve. Pretože len tak jednoducho zobrať peniaze navyše, povedať, že ono sa to niekde utopí, rozplynie a vykompenzuje, nie je úplne najsprávnejší prístup.
Pýtam sa preto, kto to zaplatí? A odpoveď je jasná, zaplatia to tí, ktorí zarábajú viac ako tých preferovaných 380 eur, najmä podnikatelia a samostatne zárobkovo činné osoby. Tu by som rád upozornil na to, že práve táto vláda dostala túto skupinu ľudí už v minulosti do vážnych problémov. Poviem vám jeden príklad pre ilustráciu. Priemerná výška vymeriavacieho základu pre povinne platiacich SZČO, živnostníkov, z ktorej odviedli poistné, bola v období januára minulého roka na nemocenské poistenie 411,12 eura. V rovnakom období za rok 2014 to už bolo 450,81 eura. Ide teda o vyše 9 % nárast, o 40 % nárast sumy, z ktorej sa platia odvody na nemocenské. Takže kým minimálna mzda zamestnancom budúci rok narastie o zhruba 8 %, len za minulý rok ešte vyšším tempom narástol priemerný vymeriavací základ na sociálne odvody živnostníkom. Sociálne poistné z minimálneho základu si pritom podľa údajov Sociálnej poisťovne platí drvivá väčšina živnostníkov, je to až 82 %. Čiže živnostníkov zaťažujeme ešte rýchlejším a vyšším tempom, než je nárast minimálnej mzdy. A to ešte od 1. januára 2015 opäť porastú tak sociálne, ako aj zdravotné odvody. Len vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni by mali minimálne odvody podľa vyjadrenia samotnej VŠZP vzrásť najmenej skupine 140-tisíc samostatne zárobkovo činných osôb. Tie sa navyše boria s nedoplatkami zo zdravotného zúčtovania už za rok 2013, ktoré je v priemere niekoľko sto eur. O tom budem hovoriť ďalej.
Preto sa chcem spýtať teraz v prvom čítaní, či vláda pri prognózach vývoja nezamestnanosti myslela aj na tieto čísla, na to, ako výrazne v minulom roku zaťažila a ako v ďalšom roku zase ide zaťažiť samostatne zárobkovo činné osoby, samoživiteľov, a zároveň aj zamestnávateľov. Aké sú pripravené opatrenia pre nich? A čo ešte k tomu právnické osoby, ktorým už vláda schválila, že od nich ide budúci rok na daniach vytiahnuť viac ako 300 mil. eur len na dani z príjmov právnických osôb?
Ale späť k odvodovej položke. Tá bude zavedená len pre zamestnancov bez súbehu príjmov, aby sa zabránilo vzniku ďalších vysokých nedoplatkov - zdôrazňujem slovo ďalších - potom, ktoré vznikli v minulom roku kvôli brutálnemu zvýšeniu odvodov, v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia. A ešte aj vláda predpokladá, že sčasti kompenzujúcim pozitívnym vplyvom na verejné financie bude zvýšenie daňovej povinnosti. Zaplatené odvody totiž znižujú základ dane a ich zníženie sa pozitívne prejaví na výnose dane z príjmov fyzických osôb a dane z príjmov právnických osôb. Takže hurá, pridáme nízkopríjmovým zamestnancom pár eur, čo je iste dobré, ale zároveň si zasa čosi navyše odkrojíme z daní.
Aké riešenie? Pretože veľmi často zaznieva, že opozícia len kritizuje a veľmi často to, bohužiaľ, v tomto parlamente je pravdou, že len kritizuje, ale neprináša žiadne riešenia, ktoré by mohli situáciu aj zlepšiť, a nepredkladá žiadnu alternatívu. Po prvé si myslím, že takýto vážny zákon by sme nemali prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní, ale venovať mu viac času. Viem, že zrovna táto 580 je teraz otvorená aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní, a preto nám poskytuje zhodou náhod trošku vyšší komfort, že ak sa niečo nepodarí, tak v priebehu najbližších mesiacov to budeme môcť znova opraviť a upraviť.
Zásadné riešenie, ktoré, si myslím, že by mohlo odstrániť tie najvýraznejšie negatívne dopady na tých vyššie príjmových zamestnancov, ktorým hrozí, že kvôli zvyšovaniu minimálnej mzdy prídu o prácu a hrozia im tie výrazné národohospodárske škody, na ktoré sa odvoláva aj pán minister zdravotníctva pri predkladacej správe k tomuto návrhu zákona, je zrušiť tarifné pásma ako také alebo aspoň tarifné pásma minimálnej mzdy zmraziť na súčasnej úrovni. Tým pádom by sa stalo, že naozaj pomôžeme kompenzovať zvýšenie minimálnej mzdy touto odvodovou odpočítateľnou položkou pre najmenej zarábajúcich ľudí na Slovensku, ale zároveň neohrozíme kvôli zvýšeniu minimálnej mzdy tých, ktorí zarábajú viac, ako je minimálna mzda, a dotýkajú sa ich, tých ďalších päť tarifných pásiem minimálnej mzdy.
Ja by som možno zašiel dokonca ešte ďalej, a to navrhnutím odvodovej odpočítateľnej položky aj pre SZČO a pre dohodárov. Tá by bola rovnako na úrovni 380 eur mesačne, avšak až nad príjmovou hranicou 3 800 eur, čo je suma nezdaniteľnej časti na daňovníka v roku 2015. Áno, tiež by to stálo peniaze, ale tiež to zabráni vážnym ekonomickým škodám, o ktorých v prípade zamestnancov hovorí pán minister. Vykryť tieto zdroje by sme mohli znížením spotreby vlády alebo prestaním rozdávania lístkov na vlak, nechcem hovoriť zadarmo, lebo nič také ako vlak zadarmo neexistuje, na bezplatné vlaky, alebo by sme mohli presunúť, tak ako sa už zdroje rozpočtové pozmeňovákmi presúvať budú, presunutím možno ďalších 150 mil. eur z nejakej inej položky. Čiže toľko k tomuto návrhu odvodovej odpočítateľnej položky.
Aby som to zhrnul, je to v zásade dobrý nápad, v zásade správny nápad, ktorý ide správnou cestou, znižovať odvody tým najmenej zarábajúcim, avšak má zásadný problém, že tak ako je nastavená minimálna mzda, nezabráni strate pracovných miest pre ľudí, ktorí zarábajú viac, ako je minimálna mzda. A tam je doslova ohrozením. Zrušiť tarifné pásma minimálnej mzdy by štát nič nestálo a mohlo by to riešiť najväčšie negatívum tohto návrhu. A preto by som chcel požiadať aj kolegov zo strany SMER, aj pána ministra, aby sa zamysleli aj nad takýmto kompenzačným nástrojom a kompenzačným riešením.
Druhú tému by som chcel teraz ešte otvoriť v rozprave a to je téma, ktorá je veľmi aktuálna, nesúvisí úplne priamo s týmto konkrétnym navrhovaným opatrením, avšak súvisí so zákonom o zdravotnom poistení. Hovorili sme o tom už aj s pánom ministrom a hovoril som o tom aj s viacerými kolegami aj zo strany SMER. V posledných niekoľkých týždňoch sa stala jedna zásadná vec, zatiaľ to boli desiatky, ale čoskoro to môžu byť až desaťtisíce živnostníkov, ktorým sa stáva, že prídu do lekárne a v lekárni im odmietnu vydať lieky, resp. im povedia, že lieky, ktoré nie sú na nejaké akútne ochorenie im vydajú iba vtedy, ak si ich uhradia plnou sumou. Pritom nejde o žiadnych neplatičov. Ide práve o tých najmenších a najpoctivejších živnostníkov, ktorí každý deň sa poctivo snažia zarobiť na chlieb a uživiť svoju rodinu, poctivo platia dane a odvody a naozaj je to presne tá skupina, ktorá musí v ruke obracať každé euro, každý cent predtým, než ho minie.
Stáva sa totiž takáto vec. Po tom pomerne príkrom a silnom zvýšení odvodov minulý rok v júni prišlo k desiatkam tisíc živnostníkov na Slovensku ročné zúčtovanie zdravotného poistného s pomerne vysokými nedoplatkami. V priemere ide o sumu niekoľko sto eur. Nedoplatky vznikli zjednodušene tak, že živnostníci platili preddavky na zdravotné poistné z nižšej sumy, a pri ročnom zúčtovaní im bol dorubený ten rozdiel. Je pomerne veľká skupina živnostníkov, ktorí poctivo platia odvody, ale jednoducho tých niekoľko sto eur na to, aby ten nedoplatok hneď vyrovnali, nemajú. Oni nemajú 300, 400 alebo 500 eur v hotovosti, aby prišli do zdravotnej poisťovne a vyrovnali cash ten nedoplatok. Ale sú to slušní ľudia a poctiví ľudia. Tak prišli do zdravotnej poisťovne v súlade so zákonom a dohodli si splátkový kalendár na nedoplatok na povinných odvodoch. A tých 400 eur splácajú povedzme 10 mesiacov po 40 eur, lebo len toľko si môžu dovoliť, lebo viac peňazí nemajú. Nie sú to žiadni podvodníci, sú to tí najmenší a najpoctivejší. Lenže, bohužiaľ, náš zákon 580/2004 Z. z. - a musím zase povedať, že už od roku 2004, keď bol prijatý - nerozlišuje medzi neplatičom, ktorý neplatí odvody, a medzi človekom, ktorý odvody platí, len mu príde nedoplatok a dohodne sa na splátkovom kalendári, aby ho uhradil, a pristupuje ku všetkým dlžníkom rovnako. Ak dlžíte sumu vyššiu ako 10 eur dlhšie ako tri mesiace, poisťovňa vám nie je povinná preplácať žiadnu inú zdravotnú starostlivosť okrem akútnej. Tá povinnosť je v zákone dlho, žiadne poisťovne to nerobili. Ale dnes pred pár týždňami to začala robiť prvá, poisťovňa Dôvera. A mám konkrétne prípady konkrétnych ľudí. Ja sám by som sa nedozvedel o tomto, lebo nie som expert na zdravotníctvo, keby mi nezavolal jeden môj známy, ktorému sa stalo, že mal nedoplatok, mal splátkový kalendár, poctivo podržiaval splátkový kalendár a napriek tomu tri mesiace po tom, čo si ten splátkový kalendár dohodol, prišiel do lekárne a nevydali mu lieky, konkrétne antidepresíva. Pretože to nie je akútny stav, je to chronický stav, s ktorým on má problém, a zdravotná poisťovňa usúdila, že tieto lieky mu nevydajú, pokiaľ si ich celé nezaplatí, čo je taká vysoká suma, že keby si ich mohol dovoliť zaplatiť v hotovosti, vedel by vyrovnať aj ten nedoplatok na zdravotnom poistnom.
Keď som včera ráno urobil tlačovú konferenciu na túto tému – ešte raz, mojím cieľom nie je útočiť ani do strany SMER, ani do nikoho iného, kto bol na rezorte zdravotníctva, je to nová situácia, s ktorou sa musíme vysporiadať –, tak sa mi začali ozývať ďalší ľudia. Ozval sa mi živnostník, ktorému táto poisťovňa zrušila nástup na plánovanú kúpeľnú liečbu po dvojnásobnej operácii. Ozvali sa mi ďalší takíto živnostníci, ktorí majú splátkové kalendáre, ktorým v lekárni odmietli bez plného, bez plnej úhrady vydať lieky na cholesterol alebo antireumatiká, nesteroidné protizápalové lieky, pretože nie sú určené na akútny, ale na chronický stav. Zatiaľ je to možno pár desiatok alebo pár stoviek prípadov, avšak práve kvôli tomu, aký enormný bol počet nedoplatkov z RZZP v júni, tento počet bude prudko stúpať a môže sa podľa môjho odhadu dotknúť až vysoko cez 10-tisíc ľudí na Slovensku. Tých ľudí, ktorých by sme práve trestať nemali, pretože sú tí poctiví, sú to tí najmenší živnostníci, ktorí najmenej zarábajú, a nedokážu zarobiť ani tých 300, 400, 500 eur, aby ten nedoplatok uhradili hneď, ale chcú ho uhradiť a majú dohodnutý splátkový kalendár, ktorý s nimi dobrovoľne dohodla aj tá zdravotná poisťovňa.
A preto vopred avizujem, že v druhom čítaní predložím a už som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý má dva body, dve časti. Prvá časť je – a to je tá zásadná –, aby sme v zozname neplatičov alebo dlžníkov odlíšili tých skutočných neplatičov, ktorí neplatia, od tých, ktorí majú dohodnutý splátkový kalendár. Tak ako dnes majú zamestnanci, za ktorých neplatí zamestnávateľ výnimku z toho, že im je poskytovaná len akútna zdravotná starostlivosť, tak aj živnostníci, ktorí majú dohodnutý splátkový kalendár a dodržiavajú ho, by mali mať výnimku. Vyriešime tým akútny a urgentný problém určite viac ako 10-tisíc ľudí, možno až 20-30-tisíc ľudí.
Druhá časť toho pozmeňujúceho návrhu je, že navrhujem zvýšiť tú sumu, odkedy je človek vedený v zozname dlžníkov zo súčasných najmenej 10 eur na 70 eur, pretože od roku 2004 predsa len už uplynul čas pomerne veľký a 70 eur reflektuje zhruba priemernú výšku mesačného príspevku na zdravotné poistenie, ktorú platí živnostník na Slovensku. Rozprával som sa o tom s pánom ministrom. Viem, že si to musia prejsť ešte právnici. Ide o úplne nepolitickú a nestranícku vec, ktorá sa dotýka 10-tisíc... Takto. Viem, že len v prvom polroku minulého roku len v jednej poisťovni bolo 5-tisíc ľudí, živnostníkov, ktorí majú splátkový kalendár, a som presvedčený, že po tom ročnom zúčtovaní ich môžu byť dokonca desiatky tisíc takýchto, ktorí majú splátkový kalendár dohodnutý. Čiže neviem teraz, nedostal som sa k číslam, že aké je to finálne číslo, ale som presvedčený, že je to výrazne viac než 10-tisíc konkrétnych ľudských osudov a môžu to byť až desiatky tisíc konkrétnych ľudských osudov.
Dúfam aj po rozhovore s pánom ministrom, že zvážime túto zmenu a jej zapracovanie, či už na výbore, alebo v pléne, pozmeňujúcim návrhom alebo prinajhoršom, aj keď ja by som bol, samozrejme, rád, keby sa to riešilo hneď, lebo dnes sa to deje tým ľuďom, tak prinajhoršom pri tej ďalšej novele zákona 580, ktoré je dnes v medzirezortnom pripomienkovom konaní, a že zabránime takýmto stavom, aby naozaj tí poctiví, malí, ktorí najťažšie zarábajú na svoj chlieb, ale nehodia sa na sociálne dávky, napriek tomu sa ako živnostníci snažia, neboli hádzaní do jedného vreca s podvodníkmi a s neplatičmi zdravotných odvodov.
Takže ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a prosím vás o zváženie aj tohto pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedkyňa. Ja chcem oceniť tento pozmeňovací návrh Martina Chrena, už som to hovoril vo svojom vystúpení v pléne. Určite ho podporím. Chcel by som vyzvať aj ostatných kolegov, aby sa pridali. Toto nie je o politike, to je o tom, aby sme na základe zdravého rozumu, sedliackeho rozumu uznali, že to, čo uvádza Martin Chren, je skutočne reálny stav, ktorý je nepríjemný pre zúčastnené strany. Nejde tam o nič iné, ako o tom, aby sme úpravou zákona reagovali a umožnili týmto živnostníkom uplatniť si svoje nároky tak, ako im skutočne patria. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi, aby som teda vystúpil aj ja k vládnemu návrhu zákona o zdravotnom poistení. Ja som sa chystal včera vystúpiť aj v skrátenom legislatívnom konaní, ale potom som usúdil, že možno bude zbytočné dvakrát hovoriť veľmi podobne o skrátenom legislatívnom konaní aj o návrhu zákona. Takže ak dovolíte, zhrniem to všetko v jednom zo svojich vystúpení, a to v tomto.
Ak si pozriete ešte návrh na skrátené legislatívne konanie, prečo vlastne prerokovávame zákon o zdravotnom poistení v takomto režime, tak v odôvodnení si prečítate, že účelom návrhu zákona o zdravotnom poistení je v nadväznosti na zvýšenie sumy minimálnej mzdy na rok 2015 prostredníctvom odpočítateľnej položky zabezpečiť vyšší čistý príjem nízkopríjmových zamestnancov a tým zvýšiť ich životnú úroveň. A dôvodom skráteného konania je, že minimálna mzda sa zvyšuje s účinnosťou od 1. januára 2005, preto je potrebné prijať návrh zákona v rovnakom čase, najmä z možnosti výrazného zvýšenia ceny práce pre zamestnávateľov nízkopríjmových osôb.
To, čo som chcel povedať včera, poviem dnes v tejto chvíli, že, dámy a páni, toto nie je dôvod, prečo tento zákon prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, a to z jednoduchého dôvodu, pretože ministerstvo zdravotníctva, ktoré je v princípe predkladateľom tohto vládneho návrhu zákona, no ale v princípe je to návrh zákona, ktorý pripravilo alebo vychádza z ministerstva financií. Jednoducho dobre vedeli, že 1. januára sa bude zvyšovať minimálna mzda, a minimálne od pracovného zjazdu strany SMER, ktorý bol začiatkom leta, veľmi dobre vedeli aj to, že vláda chce znížiť zdravotné odvody pre nízkopríjmových. Čiže myslím si, že bolo dostatok schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa dalo na tieto zmeny, ktoré nastanú 1. januára, pripraviť.
Odznel tu včera už aj argument – a ten by som možno zvýraznil v tejto chvíli –, že možno je to marketingový ťah, tak ako sme boli svedkami prerokovania v skrátenom legislatívnom konaní zvýšenia vianočných dôchodkov, aby teda vláda vyšperkovala tú dramatičnosť v tej chvíli, že teraz alebo nikdy, lebo nám ide o dôchodcov, tak v tejto chvíli chce vláda vyšperkovať dramatičnosť v tejto chvíli, že nám ide o nízkopríjmových ľudí, aby od 1. januára mali vyššie mzdy, lebo budú platiť nižšie odvody zo zdravotného poistenia. Ale zároveň treba ochrániť aj podnikateľov, ktorí zamestnávajú tak ľudí, ktorí majú nízke príjmy. Áno, do určitej miery to môže byť aj takáto marketingová súvislosť.
Ale tá podstata, o ktorej chce hovoriť vo svojom vystúpení viac, je niečo úplne iné, je skutočnosť, že novela zákona o zdravotnom poistení neni jedno čísielko, čísielko, ktoré sa v slovenskom zdravotníctve stalo fetišom. To čísielko je percento z priemernej mzdy v národnom hospodárstve predminulého roka, ktoré bude štát platiť za poistencov štátu do zdravotného poistenia v roku 2015. Toto číslo je fetiš. Je napísané v zákone o zdravotnom poistení ešte z čias ministra Zajaca a dosahuje hodnotu 4 % a každý rok aktuálne podľa toho, koľko sa to podarí vyjednať ministerstvu zdravotníctva s ministerstvom financií, sa to číslo upravuje.
Väčšinou sa snaží ministerstvo zdravotníctva aj ministerstvo financií dostať to číslo na čo najvyššiu úroveň, aby bolo čo najvyššie. V slovenskom zdravotníctve prežíva jeden mýtus, s ktorým sa boria všetky vlády, teraz či sú ľavé alebo pravé, to je úplne jedno. Ten mýtus je, že ak by to číslo neboli 4 % alebo, ale 5 %, všetky problémy slovenského zdravotníctva by už neboli. To je proste fetiš. To je mýtus, o ktorom možno chcem hovoriť trošku z iného pohľadu. Kolega Jožko Mihál, myslím, že veľmi dôsledne rozanalyzoval ten sociálny dopad na nízkopríjmových. Krátko sa o ňom zmienim aj ja, ale toto číslo je podľa mňa to dôležité a budem o ňom hovoriť, prečo musíme prerokovávať tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní. A jedným dychom dodávam a skoro sa to stalo pravidlom, že novelizujeme zákon o zdravotnom poistení vždy pred schvaľovaním štátneho rozpočtu, pretože minister financií čaká do poslednej chvíle, aby vedel, že aké to percento vlastne môže byť, ako mu to vlastne vychádza v tom rozpočte. To je celá príčina podľa môjho názoru.
Ale teraz idem po poriadku a venujem sa v tejto chvíli už nie skrátenému legislatívnemu konaniu, ale samotnej novele zákona o zdravotnom poistení. Ja som si vypočul veľmi pozorne kritiku na kvalitu prípravy tejto legislatívnej normy a na to, či by sa to dalo v tom zákone lepšie zadefinovať. Každopádne sme v prvom čítaní, máme sa držať filozofie zákona.
Dámy a páni, skutočnosť, že pre ľudí s nízkymi príjmami, konkrétne podľa tohto návrhu do výšky 570 eur v hrubom mesačne, chceme uľaviť na odvodoch a zabezpečiť im tak vyšší čistý príjem, je filozoficky správne. Je veľmi netypické, aby som sa stotožňoval s návrhom strany SMER, ale chcem to v tejto chvíli povedať. Veľmi dobre si možno pamätáte moje vystúpenia v Národnej rade v tomto funkčnom období, kde opakovane hovoríme o tom hlavne pri malej rómskej reforme, o ktorej sme veľa diskutovali, takto to nazval splnomocnenec vlády, tak sa držím tohto výrazu, aby to bolo zrozumiteľné, veľa hovorili o tom, že jeden z najväčších problémov, ktorý na Slovensku máme, je zaviesť také pravidlá, aby sa pracovať oplatilo. Veľmi dôležité.
A tu prichádzate do situácie, že keďže máme pomerne košatý sociálny systém, ak si človek, ktorý poberá maximálne výhody zo sociálneho systému, lebo je dlhodobo nezamestnaný, a má všetky tie sociálne príspevky od príspevku na bývanie až po školskú dochádzku pre svoje deti – a mohol by som pokračovať ďalej – a nájde si prácu za minimálnu mzdu, tak on si to jednoducho doma prepočíta a zistí, že jemu sa neoplatí pracovať. Áno, toto je jedno také opatrenie, ktoré by malo zvýšiť rozdiel medzi príjmom pracujúcich a príjmom tých, ktorí žijú len zo sociálnych dávok a na nich špekulujú. Čiže filozoficky skutočnosť, že vláda chce zaviesť odpočítateľnú odvodovú položku od príjmu 570 až po príjem 380, alebo správne by som to povedal naopak, od 380, teda od novej minimálnej mzdy až po príjem 570 eur s tým, že progresívne sa táto odpočítateľná položka bude znižovať. To znamená, niekto, kto má len minimálnu mzdu 380 eur v hrubom, v princípe nebude platiť odvody do zdravotného poistenia, a ako mu táto mzda bude postupne narastať, stále bude prispievať menej nejakým ďalším ako rastúcim dielom do zdravotného poistenia. Áno, z tohto pohľadu táto filozofia je správna. Sme v prvom čítaní, v druhom budem hlasovať za pozmeňujúce návrhy a nejdem tu suplovať Jožka Mihála, ktorý, myslím, že vysvetlil všetky úskalia nie tohto návrhu, ale všetky úskalia riešenia, ako je tento návrh navrhnutý v zmene legislatívy.
No ale ja som z výboru pre zdravotníctvo a už sa venujem zdravotníctvu. Dobre, dámy a páni, teší ma, že vláda chce pomáhať ľuďom s nízkymi príjmami, teší ma, že vláda sa drží pravidla "pracovať sa musí oplatiť", len pre rezort zdravotníctva, skutočnosť, že sa znížia odvody pre nízkopríjmových pracujúcich do zdravotného poistenia, v praxi znamená, vyčíslili to ministerstvo financií, mínus 150 mil. eur, mínus 150 mil. eur v časti príjmu pre zdravotné poistenie, ktorý majú zabezpečiť ekonomicky aktívni občania. Faktom je, že ministerstvo financií s týmto výpadkom príjmu vo výške 150 mil. eur v návrhu rozpočtu, ktorý priniesla vláda do Národnej rady v októbri, nepočítalo. A to je veľmi dôležitá poznámka č. 1. Áno, upravovalo sa to pozmeňujúcim návrhom, k tomu sa ešte dostanem. Ale toto je veľmi dôležitá poznámka č. 1. Vo vládnom návrhu, ktorý prišiel do Národnej rady, štátneho rozpočtu, sa počíta s príjmom od ekonomicky aktívnych tak, že tam nie je započítaný predpokladaný výpadok na základe odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie pre nízkopríjmové skupiny obyvateľov. Takže to je moja prvá poznámka.
Druhá veľmi dôležitá poznámka je, koľkože to vlastne vláda do Národnej rady doniesla, pretože sa to týka tohto zákona, peňazí za ekonomicky neaktívnych. Koľko vláda navrhla platbu za ekonomicky neaktívnych, keď chcete, poistencov štátu do verejného zdravotného poistenia? Ja o tom budem, samozrejme, viacej hovoriť pri návrhu štátneho rozpočtu, ale to číslo spomeniem už teraz. Dámy a páni, kým v minulom roku alebo v tom, ktorý žijeme, ale, samozrejme, z pohľadu rozpočtu je to už rok 2014 minulý, že kým v roku 2014 bola platba za poistencov štátu vo výške 1,204 408 800 mld. eur, tak v roku 2015 v návrhu štátneho rozpočtu je to len 1,129 986 000 mld. eur. Dámy a páni, vláda na rok 2015 navrhla za poistencov štátu platiť o 75 mil. eur menej ako v roku 2014. Toto je dôležité číslo a chcem ho povedať.
V návrhu štátneho rozpočtu to teda vyzerá asi takto, si pomôžem touto tabuľkou, ospravedlňujem sa, nepremietam (rečník zobral do rúk papier s tabuľkou, ukazujúc ho plénu), že aj keď návrh celkových disponibilných zdrojov v zdravotníctve, teda toho, čím sa platí v zdravotníctve, čím poisťovne platia zdravotníckym zariadeniam, nemocniciam a ambulanciám a čím oni platia dodávateľom za energie, platy svojim lekárom, sestrám, zamestnancom, tak tento celkový objem peňazí medziročne podľa návrhu štátneho rozpočtu mal narásť o 42 mil. eur, čiže existoval tu určitý nárast. Ale pozor! V tomto návrhu štátneho rozpočtu nebolo započítaných mínus 150 mil. eur, teda výpadok, ktorý spôsobí zavedenie odpočítateľnej položky, o ktorej dnes rokujeme. Áno, ja viem, že pán minister Kažimír mi môže v tejto chvíli povedať, že no veď nemohol to tam započítať, lebo ešte nevie, či Národná rada túto odpočítateľnú položku schváli. Ale buďme úprimní, toto je už len také politikárčenie a hranie sa. Nejde o čísla. Ja sa budem držať peňazí, ktoré bude mať zdravotníctvo budúci rok. Čiže tu je výpadok 150 mil. Ako som vám povedal, naprojektovaných v rozpočte pre zdravotníctvo v roku 2015 je v položke platba štátu za svojich poistencov, alebo keď chcete, platba za ekonomicky neaktívnych, číslo 1,129 mld., čiže o 75 mil. menej ako v tomto kalendárnom roku 2014.
Dámy a páni, ak by štát navrhol v štátnom rozpočte platbu 4 % za poistencov štátu, číslo, s ktorým prišiel pán minister Kažimír do Národnej rady, by malo byť o 102 mil. eur vyššie. Tvrdím to veľmi jednoznačne z dôvodu, že v návrhu štátneho rozpočtu sa nikde nedočítate, že by klesol počet poistencov štátu v kalendárnom roku 2015. A napriek tomu, že logicky ministerstvo financií akosi v tej hrubej knihe "návrh štátneho rozpočtu" zabudlo uviesť percento za poistencov štátu napriek tomu, ak je počet poistencov štátu rovnaký alebo približne rovnaký ako v minulom roku a poznáte priemernú mzdu v národnom hospodárstve spred dvoch rokov a poznáte konečnú sumu, ktorú chce štát zaplatiť za ekonomicky neaktívnych, tak už to nie je až taká veľká matematická otázka alebo veľký matematický rébus, aby ste vypočítali, koľkože navrhla vláda Slovenskej republiky percento za poistencov štátu. A to číslo je 3,67 %.
Dámy a páni, návrh štátneho rozpočtu nedodržiaval zákon alebo nedodržiava zákon o zdravotnom poistení, kde by toto percento malo byť na úrovni 4 %. Čiže to je moja druhá poznámka. Preto sme hovorili a určite ste to v médiách zachytili, že kumulatívne dopad opatrenia zníženia odpočítateľnej položky a ponechania percenta za poistencov štátu na úrovni 3,67 % znamená, že v zdravotníctve bude chýbať 250 mil. eur. Áno, chýba 250 mil. eur voči stavu, ak by sa neznižovala odpočítateľná položka pre nízkopríjmových a percento by bolo na úrovni 4, tak ako to predpisuje zákon.
No, dámy a páni, pokračujem ale ďalej. Treba povedať, že na výbore pre zdravotníctvo, ktorý bol 18. novembra, a preto rokujeme o novele zákona o zdravotnom poistení v skrátenom legislatívnom konaní až dnes, na výbore pre zdravotníctvo bol podaný pozmeňovací návrh, ktorý upravuje výdavky kapitoly ministerstva zdravotníctva a zvyšuje ich o sumu 151,979 012 mil., čiže týchto 151, skoro 152 mil. eur je pozmeňovacím návrhom navrhnutý, bude to v spoločnej správe k návrhu štátneho rozpočtu. Ja, samozrejme, som za tento pozmeňovací návrh hlasoval aj budem hlasovať, pretože tento pozmeňovací návrh kompenzuje to, čo schváli Národná rada, ak to schváli v novele zákona o zdravotnom poistení, teda výpadok príjmov do fondov zdravotných poisťovní zo zavedenia odpočítateľnej položky pre nízkopríjmových pracujúcich na zdravotnom poistení. No to je v poriadku.
Čiže vrátim sa do tejto svojej čarovnej tabuľky (rečník zobral do rúk papier s tabuľkou, ukazujúc ho plénu), to znamená, že pán minister Kažimír našiel 150 mil. eur a vracia nám tento výpadok, ktorý nastane v prípade, ak bude schválená novela zákona o zdravotnom poistení. Čiže tá kompenzácia je v tomto návrhu vo výške 150 mil. No ale čo s týmito 100 mil.? Treba povedať, že pán minister Kažimír je veľmi šikovný a postavil nám dobrú pascu, pretože týchto 150 mil. vkladá ako zvýšenie percenta za poistencov štátu do tejto kolónky, teda platby štátu za ekonomicky neaktívnych, teda poistencov štátu. Čiže keď som hovoril, že voči 4 % tam chýba 102 mil. eur, tak pán minister Kažimír prostredníctvom tohto poslaneckého pozmeňovacieho návrhu vkladá tu 150 mil. a dnes máte v návrhu zákona o zdravotnom poistení napísané už percento za poistencov štátu vo výške 4,16. Takže je to šikovná pasca. V tejto chvíli ako zdravotník, ktorý pôsobím v rezorte zdravotníctva, nemôžem nič iné urobiť, iba zahlasovať za 4,16, lebo však kto by sa nepotešil, že vám dávajú 150 mil. eur, to sa nedá odkomunikovať, že sa tomu netešíte. Ja sa tomu teším, len chcem povedať pánovi ministrovi, ktorý je tu za mnou, že ešte nám dlhuje 100 mil. To som chcel povedať v tejto chvíli, že keď chceme mať pokoj v dome, čistý stôl, tak sa poďme dohodnúť na tom, že pán minister ešte nech hľadá veľmi intenzívne v tajomných zákutiach ministerstva financií a v návrhu štátneho rozpočtu ďalších 100 mil. eur, nech sa toto percento za poistencov štátu upraví nie na 4,16, ale na 4,5 %. V tej chvíli sme v situácii, že štát zaplatí za svojich poistencov 4 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Aj keď to bude 4,5 napísané, ale reálne zaplatí 4 a to polpercento, ktoré dá do tejto kolónky za poistencov štátu, je kompenzácia za odpočítateľnú položku pre nízkopríjmových pracujúcich na zdravotnom poistení, čo pre rezort zdravotníctva znamená mínus 150 mil. eur.
Ja chcem povzbudiť v tejto chvíli aj pána ministra Čisláka, aby to ešte nevzdával, my mu veľmi držíme palce. Tých 100 mil. by nám strašne pomohlo v rezorte zdravotníctva a hlavne by to bolo fér. Hlavne by to bolo fér, lebo viete, už pri minulom štátnom rozpočte sme o tom hovorili, že ono to ministerstvo financií s nami hraje trošku takú hru na slepú babu. Najprv nám zoberie peniaze z rezortu, navrhne veľmi zlý návrh štátneho rozpočtu, my všetci kričíme, že prosím a ešte a dajte, potom minister financií tak blahosklonne ministrovi zdravotníctva povie, no dobre, našiel som ešte niečo. To on už mal pripravené dávno, to je mi jasné. Našiel som niečo, pridávam a my sa všetci tešíme. Kričíme: "Hosana, to je skvelé, pridali nám peniaze, vybavili sme, to je dobré, to je dobré!" Ale, dámy a páni, no veď snažím sa to vysvetľovať a zopakujem to aj pri štátnom rozpočte veľmi jasne. Keď bude zavedená odpočítateľná položka pre nízkopríjmových pracujúcich, znamená to mínus 150 mil., keby štát zaplatil 4% za poistencov štátu v roku 2015, mal by tam pridať ďalších 100 mil. do tej kolónky. Skrátka, ak schválime tento návrh zákona tak, ako je napísaný, a percento za poistencov štátu bude len 4,16, ešte vždy nám chýba 100 mil. eur k stavu, aby bolo percento za poistencov štátu 4 a aby bola kompenzovaná odpočítateľná položka pre nízkopríjmových.
Dámy a páni, moja posledná poznámka je, že ja som dával veľký pozor na vystúpenie pána ministra financií pri odvolávaní predsedu vlády Roberta Fica, a tam sme si trošku vymieňali náš pohľad na oddlženie zdravotníctva, a či treba a netreba. A pán minister financií to povedal veľmi dobre. Povedal, že je ochotný diskutovať o oddlžení, je ochotný diskutovať o tom, aby bolo viac peňazí v zdravotníctve, ale najprv sa musia urobiť také opatrenia, aby sa zdravotníctvo už nezadlžovalo. A to je na ministrovi zdravotníctva, to je na manažéroch zdravotníckych zariadení. Toto je správny postoj. Chcem ale jedným dychom povedať, že verím ministrovi, že nechce dať viacej peňazí do rezortu, keď sú tu závažné podozrenia o tunelovaní verejných zdrojov v zdravotníctve. Ja tomu takisto rozumiem. To vidia všetci. Možno to nepriznajú, ale všetci si hovoria, no tak dáme tam ďalšie peniaze. A na konci dňa, na konci roku bude zdravotníctvo stále zadlžené, dlhy, zadlžovanie sa nespomalí a peniaze sa rozšafária a rozhádžu sa krížom krážom.
Tak tu by som možno využil túto príležitosť a musím povedať, že ranné vystúpenie pána prezidenta Kisku ma veľmi inšpirovalo a veľmi sa mi páčila zdravotnícka kobra. Keď sme sa dokázali dohodnúť v Národnej rade, že chceme niečo urobiť s tým, aby schránkové firmy nemohli ísť do tendrov nielen v zdravotníctve, ale vôbec vo verejnom sektore na Slovensku, tak sa poďme rozprávať o tom, že urobme zdravotnícku kobru. Ja môžem povedať za seba, že budem veľmi súčinný, a môžem prísť aj s nejakým návrhom, ale vôľa musí byť hlavne na strane vlády Slovenskej republiky. Urobme takúto zdravotnícku kobru a poďme tvrdo po tunelovaní verejných zdrojov v slovenskom zdravotníctve. Ukážme naozaj, že nám záleží na tom, aby každé jedno euro bolo maximálne využité v prospech pacientov, aby každé jedno euro bolo maximálne efektívne vynaložené, a potom, to znovu radím pánovi ministrovi Čislákovi, sa nám zdravotníkom bude aj ľahšie vyjednávať s financmi, pretože ich budeme vedieť ľahšie presvedčiť o tom, že tie peniaze, ktoré naozaj potrebujeme na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sa naozaj aj využijú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nestratia sa niekde na Belize v predražených tendroch. Takže dávam takúto na záver viac-menej rečnícku ponuku, aby sme sa nápadom pána prezidenta o zdravotníckej kobre naozaj začali vážne zaoberať.
Tá moja druhá poznámka je tá, že, pán minister Kažimír, ešte raz to zopakujem, prosím, skúste ešte nájsť 100 mil. euro, a musím povedať, že budem úplne nadšený tým, ako sa nám nakoniec podarilo stabilizovať verejné zdroje v slovenskom zdravotníctve a disponibilné zdroje, ktoré slúžia na hradenie zdravotnej starostlivosti.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem kolegovi Viliamovi Novotnému za jeho príspevok, za jeho analýzu.
Pokiaľ ide o rozmer financovania, resp. chýbajúceho dofinancovania zo strany štátu, ja úplne súhlasím s tými číslami, ktoré predniesol. Takisto mi to tak vychádza, nech počítam, ako počítam, a to som vraj dobrý v matike, že, že tu nám niekde zostáva visieť chýbajúcich 100 mil. eur. A tiež ma ako mrzí ako poslanca Národnej rady, aj ako občana, že každý rok sa vlastne trmácame vždy pri rokovaní o štátnom rozpočte s tým, že koľko vlastne bude dávať štát za poistencov štátu. A, prepáčte, zopakujem to, čo som hovoril vo svojom vystúpení hodinovom, štát teda dáva za poistencov štátu okolo 4 % z priemernej mzdy, ale samoplatitelia a živnostníci si musia platiť najmenej 7 % v prepočte z priemernej mzdy a to je výrazný nepomer a ja chápem, že tu má byť určitá solidarita, ale tiež tá má svoje medze.
A momentálne sú práve živnostníci a paradoxne aj samoplatitelia, dobrovoľne nezamestnaní, tí, na ktorých pleciach je financovanie slovenského zdravotníctva.