44. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predložený návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1990 Zb. (pozn. red.: správne má byť č. 460/1992 Zb.) v znení neskorších predpisov predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky šiesti poslanci za stranu Sloboda a Solidarita. Cieľom navrhovanej úpravy je zamedziť kumulácii exekutívnych funkcií v samospráve, to znamená predseda vyššieho územného celku a starosta obce alebo primátor mesta, starosta mestskej časti a ich zástupcovia, resp. námestníci, ako aj štatutárnych funkcií vo verejnoprávnych inštitúciách s mandátom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedená kumulácia funkcií otvára možnosť získavania neodôvodnených výhod pre riadený subjekt, obec, mesto, vyšší územný celok a verejnoprávna inštitúcia a takýto stav stavia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky do permanentného konfliktu záujmov pri rôznych hlasovaniach, najmä pri štátnom rozpočte a daniach, alebo napríklad aj pri hlasovaniach o zákonoch upravujúcich príslušné verejnoprávne inštitúcie, kde výhoda v prospech konkrétnej obce alebo mesta, vyššieho územného celku alebo verejnoprávnej inštitúcie môže ísť na úkor iných subjektov, alebo spoločnosti ako celku. Schválením predloženého návrhu sa uvedený konflikt záujmov eliminuje, alebo aspoň zníži.
Sme si vedomí toho, že v prvom čítaní už bol schválený mäkší variant a povedzme si otvorene pre závistlivú časť verejnosti príťažlivejší model založený na princípe viacero funkcií – len jeden plný plat. Tento model však ako predkladatelia odmietame, pretože tým len zakonzervujeme súčasný stav, pri ktorom vždy existuje riziko, že za volebným úspechom daného politického subjektu bude okrem iného aj prepojenosť záujmov v procese rozhodovania na celoštátnej a regionálnej alebo komunálnej úrovni, na ktorom sú hmotne zainteresované tisícky ľudí. Samotný plat toho-ktorého funkcionára je preto na mocenskej šachovnici zanedbateľný a títo funkcionári nemajú problém sa ho zriecť a poberať len minimálnu mzdu a pred verejnosťou to prezentovať ako nezištné obetovanie sa. Navyše si myslíme, že funkcia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky je full time a exekutívna funkcia v samospráve alebo aj v štatutárnej funkcii verejnoprávnej inštitúcie je tak isto full time. A dva full time sa jednoducho stíhať pri požadovanej kvalite nedajú.
Ďalší argument je to, že ľudia si za odvedenú prácu jednoducho zaslúžia svoju mzdu, majú dostať peniaze, pokiaľ pracujú a ak dokáže niekto plnohodnotne a chce niekto plnohodnotne pracovať 12 hodín, tak nech robí 12 hodín ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, alebo nech robí 12 hodín ako starosta alebo ako primátor.
Návrh ústavného zákona je v súlade s inými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, aj s právom Európskej únie. Preto očakávame a uchádzame sa o podporu tohto návrhu tak, aby obidva návrhy, aj vládny, aj náš poslanecký, mohli v druhom čítaní spolu súťažiť.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Predmetný návrh ústavného zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Až som sa zdesila, jak je tu prázdno, ale však nakoniec teda internet funguje a bude to pre budúce generácie.
Predkladám takú malú novelu zákona o vysielaní a retransmisii, zákon č. 308/2000 Z. z., pretože si kladiem otázku a kládla som si ju aj pri niektorých mojich vystúpeniach, na čo potrebujeme a k čomu chceme, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu slúžila. Toto je základná otázka, ktorú si kladiem. Či to má byť policajná stanica, ktorá, ako policajti u nás dobrým zvykom býva, že dostanú, dostanú sumu, ktorú musia vybrať za každú cenu, alebo či chceme, aby sme mali Radu pre vysielania a retransmisiu ako subjekt, ktorý bude kreovať naše mediálne prostredie. Zdá sa mi, že v posledných rokoch postupujeme skôr týmto prvým, prvou cestou. To znamená, že sa snažíme, aby rada vybrala čo najviac na pokutách, ale tým pádom vlastne naozaj stráca tú možnosť mať tú druhú funkciu, to znamená naozaj koncepčne a programovo kreovať naše mediálne prostredie. Veľmi by sme to potrebovali, hlavne teraz pri koncentrácii médií. Potrebovali by sme, aby rada naozaj mala komfort a aby cítila aj zo strany parlamentu, že je tu určitý tlak, aby skôr bola tu na tú druhú funkciu, ako len na výber pokút. A tohto sa vlastne týka aj moja, môj návrh, ktorý som hovorila a už som povedala, že z čoho vychádzam.
Jedná sa o to, že riaditelia, napríklad RTVS, dodnes vlastne trpia za veci, pre ktoré bola RTVS sankcionovaná pred ôsmimi alebo desiatimi rokmi. Ja to nepovažujem za správne. Ja viem, že niektorí naši kolegovia budú argumentovať tým, že vlastne prečo by sme mali prísť o peniaze, ktoré zaplatia komerčné televízie. Ale mne v tomto rade ide skutočne o verejnoprávnu televíziu, pretože verejnoprávna televízia má veľmi málo finančných prostriedkov, ktoré nestačia ani na jej normálne fungovanie, preto musí ministerstvo kultúry vykrývať nedostatky zmluvou so štátom. So zmluvou so štátom je samozrejme ďalší problém, že tam tie peniaze nemôže použiť na to, čo by práve teraz ona potrebovala. Musí dochádzať k všelijakým akosi kreatívnym postupom, aby sa k tomu dostali, takže toto je jediný účel, pre ktorý ja túto malú novelu predkladám a dúfam, že to teda pochopíte, vážení kolegovia. Buď teda budeme mať organizáciu, ktorá bude kultivovať mediálne prostredie, alebo budeme mať vlastne dodatočný zdroj, ale zase nie veľmi veľkých príjmov. Keby tie príjmy išli do RTVS, ale oni idú len do štátneho rozpočtu a na to, čo predstavujú, je to naozaj príliš málo, hoci teda aj vláda Roberta Fica neustále zvyšuje hladinu financií, ktoré má rada vybrať, čo považujem už ale úplne za scestné.
Ďakujem veľmi pekne. Skončila som.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem. Skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vážení hostia, ak nejakí sú ešte v parlamente, keď som sa prvýkrát mal možnosť dopracovať k definícii nebezpečného zvieraťa, tak viac-menej môžem povedať, že som ani nechyroval, že také niečo môže tu byť a vyzerá, že pán Podmanický, ktorý nám v roku 2012 31. 7. predložil zákon, ktorým v zákone o veterinárnej starostlivosti trošku rozšíril obzor vedomostí, že aj takéto nebezpečné zvieratá existujú, tak som bol viac-menej rád a kvitoval som jeho myšlienku, aby tieto nebezpečné zvieratá, pokiaľ ich chce niekto chovať, aby sa o to samospráva, to znamená, zastupiteľstvo mohlo k tomu vyjadriť.
No môj šok bol v následnom kroku, keď som zistil, že tieto nebezpečné zvieratá, ja hovorím nebezpečné exotické zvieratá, mohlo by to byť, lebo každé zviera môže byť nebezpečné, aj naše, čo je u nás, v našej krajine doma, takže hovorím, že viac-menej sú to exotické nebezpečné zvieratá, tak mojím šokom bolo to, keď kolega do tohto návrhu svojho zákona, ktorý mu samozrejme prešiel, pretože je z vládnej strany SMER, kde z plejády nebezpečných zvierat vzal iba jednu triedu, a to triedu cicavce. To znamená, boli tam tie šelmy, dravce štvornohé, ale nezohľadnil zvyšné triedy, ktoré my máme v zákone zadefinované. Máme zadefinované. Ja si myslím, nie iba ja, aj kolegovia zo SMER-u stále hovoria, že musí byť zákon komplexný, systematický, odborný, musí to riešiť na dlhú dobu danú problematiku a v tomto zákone to nejako nevidím.
Predkladám ho už štvrtýkrát v tomto pléne, lebo problém vyriešený nie je. To, či vaše decko bude ohrozené na zdraví štvornohým nebezpečným zvieraťom alebo plazom, myslím, že je jedno, bude ohrozené na zdraví, možno aj na živote. Život a zdravie máme iba jedno, preto mi do dnešného dňa nebolo vysvetlené zo strany vládnych poslancov SMER a kolegu Podmanického, prečo sú tie štyri triedy, ktoré tam ešte ako nebezpečné zvieratá sú zadefinované vo Vyhláške ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka č. 143/2012, prečo nie sú tam všetky triedy? Bola tam iba trieda cicavcov.
Myslím si, že v súčasnosti je chov takýchto, ešte raz hovorím, exotických nebezpečných zvierat u nás už normálnosťou. Pred 30 rokmi to sme mohli iba o tom snívať, že niekto bude chovať vedľa nás nejakého tigra, alebo nejakého jaguára, respektíve že tam bude mať doslova, že terárium s mnohými nebezpečnými a jedovatými či už pavúkmi, hadmi alebo inými nebezpečnými živočíchmi. Dnes je to reálny fakt a vy ako sused, ktorý, žiaľ, máte takého suseda, ktorý takéto živočíchy chová, máte smolu, nemôžete robiť nič. Môžete akurát pozerať, že no tak dobre, žiaľ, trebalo kúpiť iný byt, trebalo kúpiť iný dom, alebo zabrániť, aby sa tu nejaký taký chovateľ nasťahoval a túto problematiku chcel riešiť pán Podmanický. Áno, beriem, chcel ju rieši, riešil ju, ale iba jednou pätinou, lebo štyri pätiny nebezpečných zvierat sa do tejto novely jeho zákona nedostali.
A tu vidím ten deficit, ktorý chcem mojím zákonom odstrániť a preto hovorím, už štvrtýkrát predkladám túto novelu zákona, kde sa hovorí, že okrem triedy cicavcov, bude sa tento zákon vzťahovať aj na ďalšie triedy, ktoré sú uvedené v tejto vyhláške o chove nebezpečných zvierat a sú to triedy pavúkovcov, triedy paríp, trieda obojživelníkov a trieda plazov, ktoré sú konkrétne definované v danej vyhláške, ktorú my, zoznam týchto tried dávame priamo ako prílohu do zákona, aby to bolo jasne zadefinované. To znamená, takýmto spôsobom sa snažíme túto dvojkoľajnosť, respektíve nedôslednosť podľa mňa z roku 2012 prijatého zákona odstrániť, aby to bolo jedno, jednoznačné.
Keď si spomeniem, aké tu boli výhrady v tých troj-, by som povedal, že možných už predkladaniach mojich, tak jednou z týchto výhrad bolo, že to nemyslíte vážne, pán poslanec, koľko práce budú mať tie obecné a mestské zastupiteľstvá, keď budú musieť evidovať aj takéto živočíchy? Aj keď sa išli zavádzať poplatky za psov, predtým sme tiež nemali, nevedeli sme, koľko ich tu máme. Zrazu sme ich raz zaviedli a už teraz každý rok iba hovoríme, áno, mám psa, platím, nemám, neplatím. To znamená, je to iba jednorazová, by som povedal, akcia, čo sa týka náporu na pracovníkov mestských a obecných samospráv, kde prakticky takúto evidenciu by zaviedli, pokiaľ by samozrejme mali byť v ich katastrálnom území, respektíve v ich meste, v ich obci takíto chovatelia nejakým spôsobom etablovaní, alebo chcú byť etablovaní. Samozrejme, že nevylučujem a respektíve musí tam byť aj tá veterinárna ochrana, to znamená, musí splniť podmienky ten chovateľ, ktorý chce takéto veci chovať. To znamená, on nemôže si svojvoľne, ak si niekto myslí, že začnem chovať tam nejakých hadov bez toho, aby som mal nejaké tam to prispôsobené prostredie k tomu.
Takže myslím si, že iba sprísnime tie podmienky, aby ste vy ako sused, ktorý možnože nemá až takýto vzťah vrelý, lebo sme rôzni, ľudia boží sme rôzni, to znamená, že každý máme nejaký ten vzťah k tým zvieratám a myslím si, že zdravie nad všetky iné položky tohto života, ktorý tu vedieme a myslím si, že samospráva má urobiť všetko pre to, aby občania neboli ohrozovaní aj takýmito spôsobmi možnože nejakého, ja neviem, hobby koníčka, ktorý môže spôsobovať susedom traumu a nie je to jediný podnet, ktorý som dostal, keď tento zákon predkladám, hoci neúspešne, ale budem ho predkladať stále, ako som sľúbil svojim voličom, lebo problém vyriešený nie je. A keď to pán Podmanický vezme pod svoje krídla a dá, alebo nejaký iný poslanec z vládnej strany SMER, budem rád, lebo problém treba riešiť, páni kolegovia, a keď toto má byť politický, tak ja hovorím, že asi neviem potom rozlišovať, čo je politika a čo je reálne riešenie veci.
Zažil som mnoho chovateľov, ktorí mali celý byt premenený na veľké terárium, kde mali tie živočíchy a môžem vám povedať, že decká, ktoré išli zo školy hore schodiskom, mali, by som povedal, taký zlý pocit, či na nejakom tom zábradlí nebude nejaký ovinutý had, alebo tam nebude nejaký škorpión, ktorý proste im prebehne pred ich očami a budú mať veľký problém. Myslím si, že samospráva by sa nemala takto správať k svojim občanom a mala by mať zo zákona právo povedať, za akých podmienok bude, respektíve nebude môcť byť tento chovateľ takto to chovateľské zariadenie v ich obci etablované.
Myslím si, že záchrana života má podstatne väčšiu mieru a väčší význam ako akékoľvek hobby, akékoľvek rozkoše, akékoľvek iné míňanie peňazí možnože na takéto účely, ktoré nehľadí ani vpravo, ani vľavo, lebo je to iba o tom egu, o tom egu, že ja mám a ja sa budem tu, či sa vám to páči alebo nepáči, páni susedia. Takže myslím si, že v takomto duchu by sme nemali ponímať tento život na tejto pozemskej púti, lebo potom sme asi veľkí sebci a život nemôže byť o sebectve, ale musí byť o spolupráci a na to sú tie samosprávy, na to sú tí poslanci, samospráva, na to je ten starosta, ten primátor, aby takéto prostredie, kde sa bude každý občan tejto samosprávy cítiť bezpečne, zabezpečili.
Takže, vážení, chcel by som vás požiadať o podporu tohto zákona naprieč politickým spektrom a samozrejme, že dávame tam aj dobu účinnosti, ktorá momentálne bude od 1. marca 2015, ako ste si to mohli prečítať v návrhu zákona a všetky už doteraz chované, by som povedal, že a držané jedince, ktoré už chovatelia majú, pokiaľ by tento zákon prešiel, tak ich povinnosť požiadať obecné a mestské zastupiteľstvo o súhlas k takémuto chovu je datované podľa môjho návrhu na 31. augusta 2015. Myslím si, že ak chceme byť zodpovední poslanci, ktorí by v prvom rade mali chrániť aj život a zdravie našich občanov, tak tento zákon by sme mali prijať bez nejakých veľkých diskusií a problémov, pretože pokiaľ môže jedna trieda nebezpečných živočíchov byť v zákone schválená, nevidím dôvod, prečo by zvyšné štyri triedy tých nebezpečných, hovorím exotických živočíchov, nemali byť schválené aj v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý teraz dávam v zákone o veterinárnej starostlivosti.
Takže prosím a žiadam o vašu podporu, pokiaľ vaše svedomie to vyhodnotí, že by podpora mohla prísť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k tomuto uvedenému návrhu. Predkladám informácie k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Stojím tu znovu s týmto zákonom. Tento dávam, keď si dobre pamätám, tretíkrát, lebo problém vyriešený neni. Vážime si našich predkov, alebo si ich nevážime? Sme ich hodní, alebo nie sme ich hodní? Ja si chcem vážiť svojich predkov a územie, ktoré naši predkovia vybojovali možnože aj v ťažkých bojoch s inými susedmi, to znamená, že otvorili hranicu danej obce a daného mesta, by sme v demokracii nemali zaznávať. Áno, prežili sme rôzne doby, Slovenská republika má od 1. 1. 1993 list vlastníctva na svoju krajinu, občania Slovenskej republiky majú list vlastníctva na svoju krajinu, ale vyzerá, že v mnohých aspektoch tá demokracia, ktorú sme tak velebne hlásali a mysleli si, že nám ešte zlepší ten životný režim, ktorý sme tu možnože boli naučení za nejakého toho socializmu, respektíve ešte predtým, žiaľ, v mnohých to pokrivkáva oblastiach.
Jednou z nich je aj možnosť znovu si etablovať vlastné územie, územie historicky dané, to znamená, že obyvatelia tam oslavujú už niekoľko storočí existencie, ale majú smolu, majú smolu. A tá smola sa volá so-cia-li-zmus. Pretože vtedy sme si povedali, že chceme mať mestá, ktoré budú mať 50-tisíc obyvateľov, 100-tisíc obyvateľov, 250-tisíc obyvateľov a ako je to najlepšie spraviť v rámci päťročných plánov, ktoré vtedy boli, päťročnice? No predsa tým spôsobom, že zlúčime susedné obce do jedného celku a zrazu zistíme, že ten počet obyvateľov nám samozrejme, že narastie.
Ak hovoríme o demokracii, tak hovoríme o úplnej demokracii a mne sa zdá scestné, nedemokratické, nespravodlivé brániť občanom takýchto území, ktoré boli násilnou formou za socializmu pričlenené k iným, hlavne okresným alebo iným sídlam, krajským, aby teraz, keď sa rozhodnú slobodne a demokraticky, v demokratickom zadelení Slovenskej republiky ísť gazdovať s vlastnými peniazmi, aby im to zákon nedovolil. To je u mňa nie demokratické a nečestne nespravodlivé. Žiaľ, berieme si podľa mňa mnohé zlé príklady, ktoré nejakým spôsobom nechceme u nás možnože vylepšiť. Keď sa pozriem do českých krajín, náš zákon hovorí, že rozdeliť, oddeliť sa môže katastrálne územie od nejakého mesta alebo od inej obce, ak máš tritisíc obyvateľov a viac. Česi to majú tisíc občanov, Maďari tristo, Nemci desaťtisíc. Áno, každý má nejakú inú mieru, u nás sme stanovili tritisíc.
Beriem, nechcem túto hodnotu nejakým spôsobom relativizovať, respektíve ju nejako znevažovať, ani sa jej v mojej novele zákona nedotýkam. Tak sme to zadefinovali, hoci keď som sa to pýtal pána kolegu Faiča, ktorý vraj bol pri tejto novele zákona, nebolo mi na to, by som povedal, tak zmysluplne odpovedané, prečo tritisíc obyvateľov je na Slovensku a v Čechách stačí tisíc, keď sme vyšli z toho istého štátu - Československa? Takže beriem, že trošku také akože neviem, či iba tak z brucha povedať nejaké číslo, ale chcem veriť, že boli za tým nejakí odborníci, ktorí to takto definovali. Samozrejme, keď je tá definícia, de jure to máme, že môže sa odčleniť, ale de facto ne-rea-li-zo-va-teľ-né. Prečo? Lebo tých tritisíc obyvateľov nerozhoduje samo v tom referende, ale rozhoduje to mesto, ku ktorému boli pričlenené a rozhodujú títo voliči. Či tých minimálne tritisíc obyvateľov, keď tak, keď splní tú podmienku, či sa môžu alebo nemôžu odtrhnúť.
No pýtam sa, kedy to bude aj de facto možné? Hovorím, v živote nebude možné. Pýtam sa, čo musia urobiť zlé tí, tých tritisíc občanov v tej nespokojnej časti od toho mesta, aby tí voliči z celého mesta by povedali: idete preč, už vás tu nechceme mať. To chceme takýmto spôsobom umožňovať demokraticky sa odčleniť občanom v historicky daných územiach, ak nie sú spokojní s mestom, pod ktoré spadajú? To nemyslíte vážne. Žiaľ, dennodenný život nás ubezpečuje o tom, že táto situácia je reálna prax a v súčasnosti mám aj takéto anomálie, že idete z mesta cez obec do mesta.
Vážení, takže toto je už podľa mňa na hlavu postavené a preto budem tento zákon stále predkladať, lebo takýmto spôsobom sa problém riešiť nemôže, že budeme si zatvárať oči a ústa.
V súčasnosti, jak už som spomínal, keď sa chce nejaká časť odčleniť, tak musí mať historicky katastrálne územie dané, druhá podmienka, že musí mať tých tritisíc obyvateľov, tretia podmienka je tam tá, že pokiaľ tam boli, nesmú tam byť vnesené väčšie investície, respektíve investície, od ktorých bude celá tá obec závislá. Celá tá obec závislá, keď sa teda ako odtrhne, to je, myslím, že ďalší, ďalšia podmienka, ktorá tam je. Ja sa týchto podmienok nechcem dotýkať, ja ich, dokonca ešte ich sprísňujem. A sprísňujem ich tak, že dávam tam ešte ako podmienku na odčlenenie sa dĺžku spoločnej hranice katastrálneho územia s tou časťou, od ktorej sa odčleňujeme. Ďalej dávam tu ďalšiu podmienku, sprísňujem, že musí mať tam priame spojenie cestné. To znamená, nemôže prechádzať, jak som povedal, z obce z mesta, cez obec do mesta. Musí to byť priamo spojené. To je ďalšia podmienka, ktorú sprísňujem, aby sa odčleniť mohli, respektíve nemohli jednotlivé časti.
Bolo mi to povedané aj z úst ministra vnútra, ktorý povedal, že aby som novelou zákona nespôsobil odtrhnutie Petržalky od Bratislavy. No nespôsobím, lebo ešte sprísňujem podmienky. To znamená, žiadna mestská časť sa nebude môcť odtrhnúť, pokiaľ budú tieto moje podmienky prijaté, lebo ich nebude spĺňať. Ale sú určité katastrálne územia, ktoré tieto podmienky aj po tom sprísnení budú spĺňať a za týchto ľudí ja sa bijem, lebo myslím si, že oni majú tú, to isté právo rozhodovať o svojich financiách, ako hociktoré iné obce, ktoré majú doteraz to šťastie, že neboli v priamom kontakte s okresným mestom. A žiaľ, dodnes trpia. Dodnes trpia a zatiaľ nejakú svetlú víziu nevidím, že by sa to nejako malo riešiť k lepšiemu.
Samozrejme, že aby miestne referendum bolo v celej, v celom, v celej tej obci, ktorá teda je, hovorím, väčšinou mesto, je predsa anomália, ktorá nemá s racionálnym zmýšľaním nič spoločné. Preto ja tvrdím, že musí sa to miestne referendum uskutočniť iba v tej miestnej časti, ktorá je nespokojná. Pretože ten zvyšok v živote nedokáže sa takto zjednotiť, aby povedal, že idete preč. Lebo cítia tam to nejaké ohrozenie možnože aj, ktoré by z toho rozčlenenia mohlo vzniknúť.
Samozrejme, že občania, ktorí sú na okrajových častiach väčšinou tých miest, majú trošku iný názor a v mnohých prípadoch zisťujú, že sú na periférii a mnohé ich požiadavky, ktoré obyčajne, ja ich teraz volám tí mešťania, majú, u nich sa na to nedostáva. Platia dane, ktoré sú samozrejme už mestské, ale príslušnú službu za to v mnohých prípadoch nedostávajú. A to ma veľmi teda hnevá a irituje a preto hovorím, že nemôže byť, aby referendum bolo v tej celej obci, nie v miestnej časti. Musí byť v miestnej časti, lebo tá je rozhodujúca, tá sa chce odtrhnúť. Ostatní sú stále spokojní.
Samozrejme pokiaľ chcete oddeliť obec, musíte urobiť nejakú petíciu a aj tu dávam prísnejšie kritériá, ktoré by mali byť zapracované, teraz je tam, musí tam byť 30 % občanov v tej odčleňovanej časti, ja dávam až 60 %. Zvyšujem to. To už musia byť veľmi nespokojní občania, ktorí budú sa chcieť odčleniť, ale stále hovorím, nechcem vytvárať malé komunity. Tritisícčlennú partiu toho katastrálneho územia, tej nespokojnej časti stále budeme udržiavať a stále ju akceptujeme, aj v mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý tu dávam. Ale neni možné, aby sa, ešte raz opakujem, to referendum robilo v celom meste a nie v tej nespokojnej časti.
Môžem povedať, že takéto snahy mnohých, žiaľ, menej početných mestských častí alebo obcí, ktoré boli pričlenené k niektorým aj krajským, okresným mestám, aj teraz sú takéto iniciatívy, posledne to, myslím, že bolo aj teraz pri komunálnych voľbách Šalková v Banskej Bystrici, kde zistili, že nemajú šancu, lebo ten zákon je tak postavený, že tritisíc obyvateľov musíš mať a podľa mojich vedomostí nemajú tento počet obyvateľov, tým pádom oni sa nezúčastnili ani súčasných volieb, lebo zistili, ako nedemokratický zákon máme, ktorý nám takto bráni. Keby sme, ako už povedal pán Osuský, v jednom čítaní, keby sme my sa boli pýtali Rakúska alebo Uhorska, či môžme vzniknúť, Slováci, tak asi by sme v referende neprešli.
Takže, ľudia boží, spamätajme sa, čo robíme, lebo robíme to isté, len v malom. Robíme to isté v malom na našom území. A pýtam sa, prečo by tí ľudia, ktorí majú historicky dané územia, územie, majú tritisíc obyvateľov, neboli tam do nich vnesené tie financie, ktoré tam boli a nie sú pevne zrastené s tým veľkým mestom, prečo by si nemohli v referende rozhodnúť o svojom ďalšom existovaní? To nech mi niekto vysvetlí. Aj zo ZMOS-u, aj z poslancov, aj z výborov, pretože ja tvrdím, že to neni, ešte raz, nedemokratické, neetické, nespravodlivé, diskriminačné. A myslím si, že tak to vníma veľká časť obyvateľstva, ktorá iba normálne logickým uvažovaním príde asi k tomu istému uzáveru, že to referendum nemôže byť v celom, v celej časti, iba v tej miestnej nespokojnej časti, ktorá viac-menej chce sa od daného subjektu odtrhnúť.
Vážení kolegovia, myslím si, že pri takomto nazeraní na tento zákon o obecnom zriadení by sme si mali zodpovedať ešte otázku, že či to obecné zriadenie akú má plniť funkciu, či nemá plniť funkciu, aby ten človek, ktorý z tohto územia vzišiel, bol hrdý na to územie, v ktorom sa narodil a možnože aj na tom cintoríne, v tej časti, kde ležia aj jeho možno rodičia, starí rodičia a prarodičia, aby možnože raz povedal, že raz to bude znovu to územie naše, tak ako to možnože pred nejakými 700 rokmi naši predkovia vydobyli a žiaľ, my to v demokracii akoby sme nechceli vrátiť späť, lebo niekto povedal, niekto si niečo vymyslel a pokiaľ takto budeme vnímať zákon o obecnom zriadení, tak budem tvrdiť, že v tejto časti je diskriminačný a aj zástupcom zo ZMOS-u by som chcel apelovať na ich svedomie, že, páni kolegovia, pozrite sa do svojich vnútorných radov a priložte si ruku na srdce, či takto postavený zákon o možnosti odčlenenia sa nespokojnej časti je v súlade s vaším svedomím a s demokraciou, ktorú tu stále chceme raziť, alebo je o niečom celkom inom, o nemožnosti týmto ľuďom dopriať si riadiť svoje územie pri vlastnom rozhodovacom procese formou obecného zastupiteľstva.
Preto by som vás chcel naprieč politickým spektrom požiadať a poprosiť, vážení kolegovia, aby sme sa zamysleli nad touto mojou novelou zákona, ktorú tu predkladám, hovorím už tretíkrát a dáme ju ešte aj štvrtýkrát, keď neprejde, pretože to som sľúbil mojim voličom, aby sme si uvedomili, že občania majú v demokracii práva a povinnosti, ktoré by mali byť rovnocenné a krivdy socializmu by sa mali naprávať aj zákonmi, ktoré prijíma táto sieň zákonnosti, títo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2014. Nikdy nie je neskoro, stále môžeme začať, stále môžeme opravovať, žiadny zákon nebude vyšperkovaný, nebude ideálny, ale pokiaľ sú takéto anomálie, mali by sme na ne poukazovať a mali by sme ich precizovať do lepšieho kvalitatívneho znenia. Preto by som vás chcel poprosiť o podporu tohto môjho zákona, o novele zákona o obecnom zriadení.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom zriadení, tlač 1287. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, vážení, vzácni členovia snemovne. Vystupujem nielen preto, že ma priateľ Fecko citoval s mojím prímerom o referende, ale chcem vystúpiť možno tak skôr s takým malým exkurzom do rôznych trhacích procesov. Zdanlivo to vyzerá vždy tak, že sa voľajakí nespokojenci búria a chcú trhať niečo, čo strašne fajn funguje. Problém je, že to nie vždy tak fajn funguje a samozrejme, veľmi často teda sa im kladú najrôznejšie prekážky.
Na úvod by som povedal, že nikdy sa nedá zaujať stanovisko pre všetky prípady na zemeguli. Nosné kritérium pre nás pri uvažovaní o akceptovaní práva na riadenie si svojich vecí kýmsi samým by malo byť v dvoch slovách: v slobode a zodpovednosti. Občas vediem kacírske reči s mojimi kolegami v SaS, že by sme si mali upraviť názov strany. Sloboda a zodpovednosť je nosná vec v živote slobodných ľudí, pretože k tej slobode, ktorú majú, práve tá zodpovednosť je to pravé, čo tú slobodu robí zmysluplnou.
A preto, ak kolega Fecko navrhuje novelu zákona a primerané zodpovedné množstvo občanov, tých, ktorých sa vec týka, sa zodpovedne vysloví, využijúc svoju slobodu rozhodnúť sa a chcú sa odtrhnúť, osamostatniť, riadiť si svoje veci sami na svoje triko, bez cudzej poisťovne, tak nevidím dôvod, aby sme to týmto zodpovedným slobodným ľuďom odmietli. Nie som ani obyvateľom častí, o ktorých hovorí priateľ Fecko, ani ma kvôli tomu nebudú voliť, ale hovorím o tom z princípu a domnievam sa, že poučený občan, ktorý v primeranom počte príde k referendu a rozhodne sa pre svoj, svoje veci vo vlastných rukách, by z podstaty veci nemal byť vo svojom rozhodovaní vykazovaný do medzí potvrdzovacieho súhlasu tými, s ktorými on už z najrôznejších príčin nechce byť.
Nie vždy sa trhanie deje referendami. Nie vždy, ak sa aj dejú referendami, sú tie referendá korektné, ale dokonca aj u tých najhorších referend nehlasujú o tom procese tí, od ktorých sa odchádza. Ten príklad, ktorý uviedol pán poslanec Fecko, ktorý som mu povedal kdesi vo vlaku cestujúc s ním, je plne pravdivý. No skúsme si predstaviť, že by sa pri trhaní Uhorska, veľkého Uhorska, ku ktorému patrilo Slovensko, Podkarpatská Rus, kusy Rumunska, kusy Juhoslávie neskoršej, že by sa referendum schvaľovalo obyvateľmi Budapešti alebo, že by napríklad o odtrhnutí Felvidéku sa proste hlasovalo v Uhorsku, či tých Slováčikov pustíme. No ako povedal Andrej Hlinka, tisícročné manželstvo sa nevydarilo. A tento rozvodový proces nepotvrdzoval manžel, s ktorým, alebo manželka, môžeme si predstaviť Uhorsko tak aj onak, s ktorým nebol ten partner v tom súžití nakoniec spokojný.
Existujú gentlemanské prístupy k referendám. Ja s obľubou hovorím, že Mahátma Gándhí, ktorý nezískal nezávislosť Indie referendom, ale Mahátma Gándhí mohol byť Mahátmom Gándhím len preto, lebo proti nemu cez všetky problémy, ktoré prežil, stáli britskí gentlemani. Skúsme si predstaviť Mahátmu Gándhího ako Litovca, Lotyša, Estónca, alebo aj Ukrajinca, ktorý by stál proti Stalinovmu impériu. Ako dlho by asi na námestí mohol Mahátma Gándhí, Estónec, hovoriť, že chce slobodu pre svoje Estónsko. Len toľko, kým by prišiel čierny havran a dostal by, ak by to bolo v Moskve, v suteréne Lubjanky, ranu z revolveru do tyla. To znamená, v živote by nebol v nedemokratickom systéme žiaden Gándhí.
A to, že Spojené kráľovstvo je v tomto zmysle podivuhodne konzekventné vo svojom prístupe, nech je pre nás ilustráciou škótske referendum. Nenapadlo premiéra Camerona, ba ani Britov ako takých, aby podmienili odchod Škótska schválením sebou samými. To je prístup gentlemana. Neboli radi, že sa tak deje a už vôbec by neboli radi, keby referendum prešlo, ale nikomu neskrsol v hlave spásonosný nápad, že tých Škótov zadusíme v našom Britskom objatí. Nechali to na nich a riskovali, že ich príde dosť a že dosť z nich povie: "Dosť."
Zhruba toto žiada priateľ Fecko v malom pre tritisíc zodpovedných, slobodných občanov. Domnievam sa, že akíkoľvek slobodní a zodpovední občania, dokonca ešte i pri limite tritisíc, o ktorom by sa podľa mňa dalo s úspechom polemizovať, vezmú na seba kríž tohto rozhodnutia, tak ho majú niesť.
Chcem teda povedať, že nie je dôvodné, aby do tohto rozhodovania zasahoval ktokoľvek iný, vrátane obyvateľov iných mestských častí. Neviem si predstaviť, prečo by som mal Lamačanom alebo Dúbravčanom, alebo dokonca Petržalčanom ako Staromešťan zarážať ich slobodné rozhodnutie. Podľa mňa sa to prieči elementárnemu chápaniu demokracie v rozvinutej demokratickej spoločnosti a tiež chápaniu povinností zodpovedne sa rozhodnúť Petržalčanom. Teda isteže by Petržalčania, ale trebárs aj obyvatelia Čunova museli vedieť, že keď idú do tohto zápasu, tak budú musieť mať dosť prostriedkov, aby v obci uživili materskú školu, aby vynášali smeti, aby svietili na uliciach, aby sa starali o všetko, čo je v kompetencii obce a aby to mali dosť dobre spočítané, že na to budú mať sily a prostriedky. Ale ak niekto sa na toto podujme, tak brániť mu v tom, sa podľa mňa slušnému chápaniu demokracie prieči.
Domnievam sa preto, že nech nie je pre nás príkladom demokratické Španielsko, ktoré Kataláncom bráni vôbec konať referendum a nech je pre nás v tomto prípade ďaleko viac vzorom Anglicko, respektíve Spojené kráľovstvo, kde sa vláda, ešte raz hovorím, ktorá si nepriala odchod Škótska zo Spojeného kráľovstva, postavila demokraticky kvôli časti svojich občanov, občanov, ktorí sú Škótmi. To, ako to dopadlo, ústrednú vládu potešilo. Samozrejme, že tá vláda mohla sa pokúšať tých Škótov ovplyvniť. Je možné, že i zastupiteľstvo, či mesto môže hovoriť tým ľuďom v príslušnej časti veľkého Prešova, čo je podľa nich lepšie, ale to rozhodnutie má byť výlučne na občanoch, ktorých sa to týka. Preto za seba hovorím, nie preto, že by som mal v danom okrsku latifundie, alebo iné lobistické záujmy, ale z čistého princípu ctenia vôle občanov tento návrh zákona podporím.

Ďakujem veľmi pekne. Na Petrovi Osuskom ma vždycky zaujíma spôsob, akým nabúrava štylistický stereotyp veľkej väčšiny rečí, ktoré tu zaznievajú. Ale to je, o to viac ma mrzí, že je tu tak málo poslucháčov.
Druhá vec, Peter, keby si ma aspoň chvíľočku počúval. Erika, prosím vás. Ja len jednu vec som chcel si ujasniť s rečníkom, s tým džentlmenstvom anglickým a Mahátmom Gándhím to je síce pekné, ale ja a možno mám skreslené informácie, ale viem, že tí Briti predtým, než pristáli na to indické riešenie podľa ich predstáv, tak najprv tam v tej búrskej vojne a aj v ďalších konfliktoch pár ľudí teda vytĺkli. Dneska tí páni, tí generáli anglickí, tí džentlmeni majú na Downing Street sochy, pamätníky, takže je aj takáto eventualita. A spomínam aj preto aj tento militantný variant, že som sám svojho času bol v situácii v takej, dneska kolega Fecko, že sa nám v Trenčíne, kde som bol poslancom, sa nám chcela odtrhnúť, napokon sa aj odtrhla časť mestská, ktorá sa volá Zamarovce. Dnes sa jej veľmi úspešne darí, oveľa ľahšie sa vie dostať k eurofondom, ako iné časti, ktoré zostali pod správou Trenčína. Ale ten konflikt, nehovorím, že to bolo vďaka nášmu džentlmenstvu, ale ten konflikt naozaj naberal až militantné formy skoro, by som povedal, skoro, skoro porovnateľné s tou búrskou vojnou. Zažil som jedno také nepríjemné zastupiteľstvo, kde som myslel, že to skončí fyzickou inzultáciou. Dnes sú sami a myslím, že sa im darí.