51. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kollár, ja si to tu pomaličky rekapitulujem, takže pokúsim sa to zopakovať, a poprosím ťa, oprav ma, keď sa náhodou pomýlim. Čiže pán minister Pavlis chcel kúpiť elektrárne z peňazí, ktoré získa predajom Deutsche..., resp. Slovak Telekom. Pán premiér Fico chcel kúpiť elektrárne z peňazí, ktoré získa z bankového odvodu.
Ja by som k tomu ešte chcel dodať to, že minister Kažimír, to, čo si povedal, že minister Kažimír povedal, že peniaze z predaja Slovak Telekomu budú použité na zníženie štátneho dlhu. No ale ešte treba dodať, že predtým nás dva roky pán premiér Fico zabával s tým, že z peňazí získaných predajom Slovak Telecom vykúpi zlé súkromné zdravotné poisťovne. Veď tu bol jeden veľký plán jednej zdravotnej poisťovne, ktorý sa už ale ministrovi Čislákovi do Národného programu reforiem na najbližšie obdobie ani do správy o stave zdravotníctva nezmestil. Čiže týmto sa už nezaoberajú, ale v minulosti sa tým pomerne vážne zaoberali.
A keď už sme pri tom, tak asi je záhodné spomenúť aj to, že bankový odvod bol v súčasnosti použitý, resp. bude použitý na sanovanie dlhov, ktoré urobil súdruh Široký vo Váhostave, keď nevyplatil živnostníkom a malým a stredným podnikateľom robotu, ktorú pre Váhostav odviedli. Mne len celkom nie je teraz jasné, kde sa berie táto ekonomická odvaha a toto eskamotérstvo u predstaviteľov strany SMER. Keby toto robila nejaká iná vláda, viem si predstaviť, čo by tu predvádzal Robert Fico ako opozičný poslanec. A dnes, keď to vymenujete, pán poslanec, tak ako to je, opozičným, teda poslancom SMER-u, tak oni hromžia a nevedia to pochopiť, prečo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Ďakujem, pán poslanec Kollár. Vy máte schopnosť jednoducho povedať vážne veci odborne na výške zrozumiteľným spôsobom. Táto vlastnosť tu mnohým nám chýba a mne sa to počúvalo dobre. Ale dôležité je to, že sa pokúsim spojiť dve informácie a vyvodiť z nich jednu otázku, ktorá, si myslím, že je v tejto chvíli možno najdôležitejšia.
Spomenuli ste, že pán minister Jahnátek ešte ako minister hospodárstva kedysi doniesol na zasadnutie vlády ten nulový closing, teda spokojnosť nula k nule príde, nikto nikomu nič nedlží. Ten sa vzápätí z webu úradu vlády stiahol a z toho teda vyvodzujem záver, že tento nulový closing má teda nulitnú hodnotu, ako keby teda nebol.
Tá druhá informácia je od pána poslanca Dzurindu z dnešného rána, ktorý teda akúsi nádej tejto snemovni vlial, že tu stále je možnosť pre vládu SMER-u poukázať na možnosť, a nielen poukázať, ale využiť nástroje k tomu, aby nejakých 100-200 mil. eur bolo možné ešte v rámci neuzavretého closingu od Enelu požadovať.
A teraz ako zástupca občanov sa spytujem pri tejto debate, kde sa skutočne mnohí strácame a strácajú sa aj občania, pán poslanec Kollár, je teda možné z týchto dvoch informácií vyvodiť záver, že stále je dnes ešte akútna a aktuálna možnosť požadovať od Enelu aspoň tých 200 alebo 100-200 mil. eur ako doplatok? Ak áno, tak by sa mi zdalo, že toto je presne to, čo by občana Slovenskej republiky v tejto chvíli malo zaujímať a určite ho aj zaujíma.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja som už nechcela reagovať, pán poslanec. Ale v závere vášho vystúpenia ten "vysmiaty Deutsche Telekom". No bodaj by nebol vysmiaty, on bol hlavne vysmiaty v tom roku, keď sa privatizovali Slovenské telekomunikácie.
Prepáčte, ale s tvrdením, že štát je zlý vlastník, že, súkromník, nedokáže spravovať financie, musí ísť do toho. Teda, pardon, súkromník dokáže, štát nedokáže a potom sa ten podnik predá štátnemu podniku. Veď Deutsche Telekom je čo? A navyše, predá sa to tak, že všetko je utajené, že ľudia sa k tomu vôbec nedostanú. To bola tá úžasná privatizácia! Tak vtedy bol obzvlášť vysmiaty.
Prepáčte, keby si od vás niekto kupoval podiel vo vašom podniku a vy mu predáte 51% akcií, vy si necháte 49 s tým, že v tom chcete ďalej podnikať, veď to je taká naivita, taká hlúposť a to sa vtedy udialo. Ako môže štát, ktorý má potom menšinu, vôbec rozhodovať o tom podniku? Nie teraz bol vysmiaty, teraz bolo racionálne, pretože keď štát nemohol o tom rozhodovať, tak ako jeho postavenie fakt bolo značne oslabené. Asi aj vy ako súkromný podnikateľ by ste ťažko predávali 51% akcií. Takže s tým vysmiatím by som bola opatrnejšia, s týmto pojmom.
Ďakujem.

No, ďakujem pekne všetkým, ktorí dali faktickú. Začnem, z úcty k dáme začnem dámou. Pani poslankyňa Nachtmannová, viete, prečo bol Deutsche Telecom teraz vysmiaty? No hlavne preto, že sa mu nenatlačili do firmy brazílski, indickí, čínski a ďalší investori, ktorí by sa tam boli natlačili, keby premiér Robert Fico dokonal tú hru, ktorú sľúbil občanom Slovenska, že sa budú predávať podiely cez burzu. Preto bol vysmiaty Deutsche Telecom, že ten podnik ovládol celý.
A po druhé bol vysmiaty, lebo, viete, ťažká je komunikácia, keď tam máte zástupcov malých akcionárov, aj Inda, aj Brazílčana, aj Číňana a ja neviem, koho všetkého, tých 3 500 Slovákov alebo koľko, ktorí prejavili záujem a dali si order a dali si proste žiadosť o kúpu tých akcií, tí by tam nehrali v princípe objemovo žiadnu významnú úlohu. Takže preto bol ten podnik alebo zástupca nemeckého akcionára vysmiaty. Toľko k dáme, ku kolegyni Nachtmannovej.
A ďakujem mojim predrečníkom za faktické. Aj tebe, Peťo, ty si taká nekonečná studnica ducha, a že si dal tú definíciu toho latinského slova. Je to presne tak a presne v takom význame som mal na mysli, keď som označil pána ministra Jahnátka za agenta. Je mi ľúto, ostatní mysleli smeráci na niečo úplne iné, na negatívne konotácie.
Aj tebe, Vilo, ďakujem, pánovi Novotnému, kolegovi za jeho faktickú. Je to presne tak, ako hovoríš.
Pán Mičovský, áno, máte pravdu, tá vaša otázka a odpoveď je áno, stále má Slovenská republika možnosť nie nulový closing, ale vymáhať od Enelu 229 mil. eur. Tie materiály sú tam na ministerstve hospodárstva, boli urobené za čias Juraja Miškova.
No a to, čo predviedol kolega, viete, ja veľmi nerád, a už úplne keď som v krajnosti, tak idem do nejakých osobných invektív, ale, pán kolega Martvoň, prečítajte si knihu, napísal ju Mika Valtari a volá sa Egypťan Sinuhe, tam je tá veta, že vaše slová mi znejú v ušiach ako bzučanie múch.

Vážený, vážený pán podpredseda, vážené dámy a vážení páni, sklamaný som, nie som ja konfliktný typ, ktorý by som vystupoval tuná, či to je pri oblasti sociálnych vecí, alebo aj dneska, ale musíme si povedať k privatizácií s Enelom všetky veci podstatné, pretože bol som štátnym tajomníkom na ministerstve životného prostredia a išiel som tam len kvôli privatizácii Slovenských elektrárni.
Je pravda, že minister Jahnátek nemal a má zlikvidované všetky doklady, ktoré mali byť z privatizácií, čiže nemal zmluvy, nemal nič. V krabici riaditeľ, sekčný riaditeľ na ministerstve, čiže hospodárstva nemal o privatizácii Slovenských elektrárni jednu čiarku. Všetky veci boli zošrotované. Poďme ale pekne po poriadku, najprv sa vrátim k Vodnému dielu Gabčíkovo, lebo viete (reakcie z pléna), nezmysly, ktoré ste tu hovorili o SDĽ-ke.
SDĽ-ka skončila a nominanti SDĽ-ky skončili v roku 2002. Privatizovať sa malo 49 %, privatizovalo sa 66 %. Boli to nominanti SDKÚ, ktorí pripravovali celú privatizáciu. Ale boli aj seriózni ľudia v SDKÚ, bol to minister Kukan a jeho ľudia, ktorí keď nevedeli ako čo s Gabčíkovom, lebo predať sa nedalo, lebo na základe súdneho sporu, ktorý skončil v Haagu, Gabčíkovo, vieme, v akom stave sa nachádzalo, takže jeho odborníci dali stanovisko, že Gabčíkovo sa nedá predať, nedá sa ani prenajať a musí ostať v slovenských rukách. Minister, druhý minister za maďarskú koalíciu László Miklós, zastupovala ho advokátska kancelária Havláta, to isté dala, spracovala takisto celý materiál pre ministra Miklósa, ten ani nehlasoval za privatizáciu Slovenských elektrární. Čiže materiály keď som dal dokopy, a potom vďaka, nebudem menovať ľudí, ktorí mi dali, pretože ja som preto dneska vystúpil k premiérovi Dzurindovi, že som presvedčený, že o niektorých veciach nevedel. Čo tam napáchal Rusko, Malchárek, a potom kto dorazil Slovenské elektrárne úplne, jak sa povie na dno, ale ja sa vrátim hlavne k Slovenským elektrárňami a k číslam, o koľko nás Taliani obrali, a veci, lebo nemá význam o niektorých veciach sa baviť, tak jako ste sa tu bavili.
Nakoniec to, čo máte veľkú obavu, páni, celé tie zmluvy, keď som dal dohromady zásluhou slušných ľudí na ministerstve hospodárstva, si prezrela Generálna prokuratúra, prezreli si ju ľudia, ústavní právnici, prezreli si ju ľudia, sudcovia na Najvyššom súde, pretože to, čo tu vy tu vyprávate, jak keby sme my padli z palmy a neriešili sme to, čo bolo v zmluvách, a jak tie zmluvy boli spravené. Preto sa čakalo na príležitosť, akým spôsobom sa vysporiadať so Slovenskými elektrárňami. Čiže od roku 2000, ešte by som chcel poďakovať pracovníkom Generálnej prokuratúry, ktorí spracovali, pretože Úrad verejného obstarávania, v piatok som im tie podklady, ktoré som dal dohromady, ktoré neboli ani na ministerstve hospodárstva nikde, a do stredy, v stredu bol posledný termín o 13.00 hod., kedy do 15.00 hod. sme museli podať, resp. Úrad pre verejné obstarávanie musel podať žalobu. Nebudem sa, nepôjdem do detailov, lebo to nemá význam ísť a nič tuná nám neprinesie. Čiže Generálna prokuratúra si veci pozrela a doporučila Úradu pre verejné obstarávanie, čo má spraviť, a aj spravil, kým podal žalobu. Úrad pre verejné obstarávanie. Treba povedať, že v medzinárodnom tendri vyhlásenom nebolo Gabčíkovo ani v privatizácii, ani v prenájme. Bolo to tak, jak to bolo povedané, že ten bonbónik dostali.
Vrátim sa potom k tej druhej záležitosti a som naprosto presvedčený, že všetky veci, to, čo spravilo ministerstvo životného prostredia v roku a nakoniec to potvrdil aj Krajský súd, že zmluva, celá tá záležitosť je neplatná. Keď som celú vec dal odkonzultovať rakúskej právnickej advokátskej kancelárii, tak mi povedala, že áno, zoberú to okamžite zastupovať, pretože zmluva sa, celá zmluva sa prieči dobrým mravom v Európskej únii. Mám to, mám to písomné stanovisko a mám to celé u seba, takže viem, o čom hovorím. A to nie len ku Gabčíkovu, ale vôbec k celej zmluve o Slovenských elektrárňach. Arogantnosť štátneho podniku Enel za tých 10 rokov, čo ste tu hovorili, nemá obdobu, pretože nemôžme vyčítať našim nominantom, ani teraz nechcem hovoriť, aj nominantov, či tam boli SDKÚ, či tam boli nominanti potom SMER-u, alebo tam potom boli zase nominanti, ktorých nominoval pán Miškov, sa k ničomu nedostali a nedostali sme sa ani my teraz znova, pretože jednoducho všetky veci klamali a nedávali.
Takže pôjdem najprv k číslam. Pri privatizácii, po, keď to prevzali 27. 4. 2006, bola zadlženosť Slovenských elektrárni 1 207 957 080 v oficiálnych číslach a na účte mali 25 984 497 euro. K 31. 12. 2014 bola zadlžená, Slovenské elektrárne 1 000 592 610 euro. A teraz poďme a na účte mali 5 mld., pardon, 5 685 000. 5 mil., áno, čiže sú v takom finančnom..., máš v niektorých veciach pravdu, aj ti ich pomenujem, v čom si mal pravdu a v čom si nemal. Okrem toho na účtoch pri privatizácii bola vytvorená rezerva 1,9 mld. a na vyraďovanie a likvidácie jadrového odpadu, čiže energeticky a jadrového paliva. Slovenské elektrárne, vôbec by ma nezaujímalo, že boli predané, a tak, jak je, to, čo precenili, keby boli zdanili, ale oni prakticky odpisovali a krátili svoje dividendy. Pán Přidal to vyčíslil a ja to mám tiež tu celkové, Slovenské elektrárne v jednotlivých rokoch, v roku 2006 48 mil., 2007: 108, 2008: 169, 2009: 280, 2010: 367, 2011: 457, 2012: 445, 2013: 355, 2014: 170. Celkove získali na dividendách 2, 401 mld. euro. Nato, že nás na vyradení nás pripravili, pretože nám znížili zisk o 824 mil. a na precenení, ktorá, samozrejmá vec, to, že to vyhnali na 55 mld. a z toho robili odpisy, tak ďalších 600 mil. Čiže keď zoberiete 800, 600 a 2 400 mil., je to zhruba 5 mld. euro, ktoré odišli nevieme kam.
To ešte nie je všetko, páni. Celkove splatili za tých 10 rokov 607 mil. euro. (Reakcia z pléna.) Prosím? Všetko ostatné, no nie požičali si, znova si požičali od Sberbanky 800 mil. a to, čo si presne povedal, potrebujú na dostavbu 1, 644 mld., tak ako je rozpočet 4,630 mld.. Takže zrátajte, si, aká je hodnota Slovenských elektrární. Zrátajte si, aká je hodnota Slovenských elektrárni, preto ma prekvapuje váš postoj, že vláda nekoná alebo vláda nemá konať a nemá sa k tejto veci vyjadrovať a má to nechať Slovenským elektrárňam napospas tak, ako je. Čiže vláda bude mať problémy, keď náhodou by sa Slovenské elektrárne rozhodli to dať do konkurzu, a neviem, akým spôsobom bude riešiť veci, vláda bude musieť rozhodnúť, pretože tá jedna akcia, ktorá nám chýba, preto tam Najvyšší kontrolný úrad nemohol ísť, a všetky veci, ktoré požadovali sme, a nebudem sa, a preto, preto ti ani neodpovedám na tých 225 mil., čo vyčíslil pán minister Miškov, mal pravdu, aj predtým boli vyčíslené veci, pretože s Enelom sa na ničom nedá dohodnúť. Nedalo sa dohodnúť na dostavbe, kedy jadrové bloky mali byť 2012, ’13, ’14, ’15. Otázka je, či bude v roku 2015 tretí blok dostavaný a či bude v roku 2016 posledný blok dostavaný, samozrejmá vec, pretože to je rozhodujúce, a to je hlavný, pán Přidal už hovorí, že asi nie, kýva, takže nechcem teraz, nechcem hovoriť s týmato Slovenskými elektrárňami, či to bude vláda táto, alebo po voľbách zíde ďalšia vláda, bude mať iste problém.
Ale nemám, nemám žiadnu obavu z tých materiálov, ktoré som si preštudoval a zmluvy, že by slovenská strana ťahala za kratší povraz, to treba povedať otvorene a sedeli nad tým, a preto slovenská vláda nepostupovala, myslím si, ani jedna razantne, pretože mala obavy zo súdnych sporov a až sme sa dostali do tej situácie, kde prestali Enel, pretože nemal peniaze, preto nerobil údržbu, pretože..., vy sa všetci smejete možno, ale na mieste pána Žigu by som tam nesedel ani 5 minút, poviem vám prečo. Ja som z toho zutekal ako štátny tajomník, poviem vám prečo. To nie, že je tam, v akom, ty si hovoril, v akom stave sú turbíny. Vráta sú všetky v dezolátnom stave. Tie boli v dezolátnom stave, my ich len lepíme. Tým, že ide potápač, spraví röntgenový snímok, potom ide zvárač a potom to zvára. Šťastie jedno od Boha je, že tie vráta sa neotvárajú často, keby sa tie vráta otvárali často, dávno sú po záruke a je len otázka času, kedy sa tie vráta sa zastavia, keď príde náhodou veľká voda, sa otvoria aj s vrátami v Budapešti.
Druhá vec je podložie, ktoré je vymývané a ktoré, samozrejmá vec, prídu zase naši technici a natlačíme tam betón a samozrejmá vec, to sadá. Za éry v roku 2008 som dal opravovať, opravovali to Holanďania, všetky štyri brány, ktoré boli len pozliepané, pretože tie brány majú 25 rokov, a chcel som vypísať cez Akadémiu vied aj to bolo dohodnuté, že si to zoberie Akadémia vied a že bude vypísaný medzinárodný tender, aby sa všetky štyri vráta spravili, pretože tie vráta už sú dávno po životnosti. Takže treba veľmi citlivo vyjadrovať sa k skutočnosti, v jakom stave Gabčíkovo je a čo nás bude stáť Gabčíkovo. Nielen oprava turbín, ale aj oprava ostatných vecí tam je.
Chcem len podotknúť ešte jednu vec, aby ste vedeli, že v roku 2007 štát musel zaplatiť Boston Credit Suisse 200 mil. dolárov, ktoré sme nemali, Vohospodárska výstavba, čiže štát nám ich musel požičať. Kupovali sme za veľmi nevýhodných veciach, pretože cena, to viete, aká bola dolára v tej záležitosti. No a samozrejmá vec, to, čo ste tu polemizovali, že či 65 %, 35 % a 65 % mal výnos a 35 % mala výnos Vodohospodárska výstavba. Nechcem sa k tomu vracať, ako toto, tieto percentá boli nastavené, pretože jednoducho nominanti, ktorí tam boli, dostali pokyn, že to bude tak a tak. Bohužiaľ, dneska boli znesené trestné obvinenie a, chudáci, som zvedavý, čo budú hovoriť ďalej v tej celej záležitosti, pretože jednoducho za niektoré veci nemohli, a uvidíme, jak sa bude celá táto záležitosť vyvíjať.
Takže by som poprosil, keby sme skutočne, lebo vy ste si vyžiadali túto správu, a chceli ste vedieť, v akom stave sa nachádzajú Slovenské elektrárne. Slovenské elektrárne alebo Enel je veľmi zlý vlastník, že boli Slovenské elektrárne tunelované tak, keď si zoberiete inžiniering, tí, ktorí viete, sa pohybuje 4 %. V Slovenských elektrárňach sa inžiniering pohybuje okolo 30 %. Sú tam náklady vynakladané, ktoré boli, a vieme, v akom stave, keď sme na hospodárskom výbore mali riaditeľku dohľadu, v akom stave, a aby nás informovala seriózne, a v jakom stave sa dostavba III. a IV. bloku nachádza.
Takže toľko na doplnenie, lebo tu boli povedané rôzne veci, ktoré sa nezakladajú na pravde, a to isté nechcem sa miešať, pán Kollár, ani k tomu, čo ste tu hovorili, k privatizácii Deutsche Telecom. Deutsche Telecom sa správal tak, jak sa správali Slovenské elektrárne, pretože ani jednu korunu, jedno euro dividend nevyplatili. Nakoniec trh vygeneroval cenu, keby sme to predali tak, ako vygeneroval, tak ako boli jednotliví záujemcovia o akcie, tak nás zase napádate, že sme stratili 150 mil. To isté ste hovorili o slovenských plynárňach. Vôbec si neuvedomujete, že jedna tretina lôžka, ktoré je v matke, má určitú hodnotu. Nemusíte mať obavy, že bude štát doplácať na matku a nemusíte mať obavy ani o to, že keď štát prevezme Slovenské elektrárne, že nebudú fungovať. Fungujú všade. To je len otázka manažmentu, aký tam je a jako to bude riadiť. Ak tam budú nominanti, ktorí budú vedieť riadiť tú firmu, tak vás upozorňujem, tak ako robil, nie 400 mil., alebo jak tu čítal pán Přidal, alebo jak som tu čítal tie zisky, tie zisky budú ďaleko vyššie. To vám hovorím. Priemerne o 300, o 400 mil. Tak ako zisky SPP, ktoré ste mali tak strach, keď sa preprivatizoval, skúste sa spýtať Tkáča, koľko tuneloval, koľko tunelovali Ruhrgas a zahraničné firmy, aký je zisk teraz, čo získal Křetínský, a aký zisk robili v SPP pod zahraničným majiteľom. Čiže nechcem teraz tu hovoriť, lebo to je vždycky len otázka manažmentu, a otázka, čo ide von a za akých okolností. Nechcem ísť, nemá význam, pretože bolo tu dourážanie z jednej-druhej strany.
Chceli ste poznať skutkový stav, v akom sa nachádzajú Slovenské elektrárne, a čo bude musieť vláda robiť, a aké bude musieť prijať opatrenia, aby proste nešli alebo nešlo do krachu, pretože Slovenské elektrárne, resp. Enel mal pripravený aj iný variant, a hovorím, k ničomu sa naši ľudia, či to boli z jednej nominácií, či to boli z nominácií SDKÚ, alebo to boli z nominácií SMER-u, alebo to boli za Radičovej, k ničomu sa nedostali. Enel k ničomu nepustil. Dokonca to má zabezpečené bezpečnostne tak, že máte len určité veci, kde sa môžete dostať z hľadiska informačných technológií.
Takže by som nerád vás tu zdržiaval. Chcel som vám len pomenovať veci, ktoré sa skutočne nachádzajú. (Potlesk).

Ďakujem pekne. Pán kolega Muňko, chcel by som oceniť naozaj faktický a vecný prejav, kde ste priniesli korektné hodnotenia, korektné čísla a naozaj pohľad z praxe, čo je veľmi vzácne najmä po tom, čo sme tu počúvali kolegov z opozície. Je len škoda, že si vás nevypočul Mikuláš Dzurinda, ktorý už medzitým asi opäť letí do Kyjeva radiť pánovi Porošenkovi, a kde bude pokračovať jeho rabovanie, tentokrát, našťastie, už inej krajiny. Ale je mi tak trošku Ukrajiny ľúto, poviem vám. Samé morové rany, najskôr občianska vojna, potom Mikloš a nakoniec Dzurinda. Fakt je mi ich ľúto.
Každopádne vypýtali ste si správu, kolegovia z opozície. Vypýtali ste si správu a je vás tu desať. Desať počúvalo kolegu Muňka, to by ste nenazbierali ani futbalový mančaft. Je to veľmi smutné, ale ja som veľmi rád, že my sme si mohli vypočuť pána Muňka, pretože veľmi jasne povedal veci, ktoré, ktoré tu aj vy spochybňujete, a keď ste hovorili o úlohe SDĽ-ky historickej pri privatizácii. Predsa kľúčový dátum - a toto bolo spomenuté aj pánom premiérom - je 4. február 2004. Tam už žiadna SDĽ-ka nebola, kedy ste sa vy rozhodli sprivatizovať 66 % a ešte aj dať ako cukríček Talianom Vodnú elektráreň Gabčíkovo. 4. február 2004, taký dzurindovský druhý Víťazný február. O prvom Víťaznom februári písal básničky ako mladý, potom si zorganizoval Víťazný február pravice, aby mohol sprivatizovať, čo sa len nehýbalo na Slovensku. Tak k tomuto Víťaznému februáru sa už, dúfam, nikdy nebude vracať s akoukoľvek radosťou.
Štátny podnik Enel, ďalšia vec, ktorú ste, pán Muňko, veľmi pekne povedali. Tak je tu veľká neoliberálna mantra, že štát je zlý vlastník, a preto naši provinční neoliberáli predali štátny podnik inému štátu. Fantastické. To nemá ani elementárnu logiku.
Páni kolegovia neoliberáli z pravice, mám pocit, že pán Muňko trafil kliniec po hlavičke.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, vy ste sa teraz prebrali, došli ste do sály. Hovorím teraz k neomarxistovi pánovi Blahovi. Ja som hovoril o kľúčovej úlohe SDĽ-ky pri tunelovaní Slovenských elektrární. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
67.
Reakciu poprosím k pánovi Muňkovi.

Kollár, Jozef, poslanec NR SR
68.
On reagoval nie na Muňka, on reagoval na SDĽ-ku, o ktorej som ja hovoril. Tak to ste tuším postrehli, áno. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
69.
Napriek tomu, rokovací poriadok... Korektne, veď nech máte slovo, hovorte, pán poslanec.

Kollár, Jozef, poslanec NR SR
70.
Čiže ešte raz. Keby ste mi mohli vrátiť čas. Ja som, pán, pán neomarxista Blaha, ja som hovoril o kľúčovej úlohe SDĽ-ky pri... (reakcia z pléna) – darmo sa smejete, ja viem, že sa to zle počúva – kľúčovej úlohe SDĽ pri tunelovaní Slovenských elektrární, nie pri privatizácii. Tak už konečne pochopte a nepleťte dátumy. Ja viem, ktoré to boli roky 2000 a privatizácia bola 2004/5, ale hovorím o tunelovaní pred privatizáciou, raz a navždy, pán kolega.
A pán rečník v rozprave, pán kolega Muňko, opäť, keď som hovoril o tom, že vy ste povedali, že keby bol štát dokonal alebo Robert Fico dokonal to, čo sľúbil, a predal Telekom cez burzu, že by sme zase vykrikovali, že zarobil o 150 mil. menej, ako keď ho predal Deutsche Telecomu.
Ale veď ešte raz, ja nekritizujem to, že sa to nedokonalo cez burzu. Vy ste ma vôbec nepočúvali. Ja hovorím o tom, že keď už si chcel vybrať strategického investora, prečo ho nevybral v súťaži. To je to kľúčové slovo, je súťaž. (Reakcia z pléna.) To je to kľúčové slovo. Súťaž. Nič viac a nič menej. Nedostal by menej, dostal by viacej, pretože ak by ho Nemci chceli tých 100 % ovládnuť, tak by láskavo museli dať to, čomu sa hovorí prémium, čiže by museli pridať k tej ponúknutej cene, aby to, aby súc si vedomí toho, že v chrbte majú konkurenciu.
Čiže, pán Muňko, súťaž mi tam chýbala pri tom predaji pre Deutsche Telecom. Nie to, že sa to neurobilo len výlučne cez burzu.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj za vystúpenie, pán poslanec Muňko. Ja som rád, že tu zazneli opätovne faktické fakty, ktoré sa nedajú žiadnym spôsobom spochybniť, a súčasne som rád, že v tejto miestnosti počas vášho prejavu sedel aj pán poslanec Přidal, lebo zjavne to bude, vaše vystúpenie bolo v rozpore s manuálom Enelu, ktorý používal pri vystúpení on. Takže nech teraz má možnosť si skomparovať údaje a možno už v budúcnosti sa snaží vystupovať ako zástupca slovenského národa v slovenskom parlamente, a nie cudzej nadnárodnej spoločnosti.
Ale chcem povedať aj k otázkam, k otázkam, ktoré ste spomenuli, pokiaľ sa týka tunelovania pred privatizáciou. Mňa zaráža jedna vec. Pokiaľ ide o veci, za ktoré nemôže Ficova vláda, tak vždy je vinná Ficova vláda. Ak sa hovorí o tom, že sa tunelovalo dva roky pred privatizáciou, a privatizácia prebehla v roku 2004, to znamená, masívne tunelovanie prebiehalo v období rokov 2002 - 2004, kedy bola druhá Dzurindova vláda, a tuto nenesie okrem pánov, ktorí dnes sedia v opozícii, zodpovednosť nikto iný. Takže poprosil by som ich, aby si zrovnali aj tieto fakty, a keď chcú byť korektní, tak nech hovoria korektne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Viete, úsmevne, zaujímavé je pre mňa v rámci tejto diskusie, ako konfrontačne pôsobí na niektorých poslancov takéto nekonfrontačné vystúpenie, aké sme si práve vypočuli.
Proste tuná táto pravá strana hádže žlč a síru a neviem čo ešte na ľavú stranu a potom príde jeden človek, ktorý v tomto prostredí existoval, žil, pozná fakty, vie, o čom hovorí, a zrazu sa stáva pre niektorých ľudí z pravej strany totálne konfrontačný, neprijateľný a ja neviem ešte akýkoľvek. Veď toto vystúpenie znova vrátilo túto debatu do polohy profesionálov, do polohy ľudí, ktorí s touto témou pracovali, ktorí o nej niečo vedia, a to sa práve tým niektorým ľuďom, ktorí o tejto správe a informácii ako chceli počúvať v parlamentne, nepáči. Tak čo vlastne chcete počuť? Čo vlastne chcete počuť? Nadávky alebo iné čísla, o ktoré by ste sa mohli chytiť, alebo nejakú správu podobnú tomu, ktorú tuná prečítal, aby som sa držal rokovacieho poriadku, nikoho nemenoval, pán Lojzo (reakcia z pléna), alebo čo vlastne chcete počuť, o čo vám ide?
Tu ste počuli nekonfrontačný prejav poslanca Muňka, ktorý vám dokázal povedať to, čo nechcete počuť. A zato sa mu treba poďakovať, lebo konečne je tu normálne pragmatický pracovný tón. Lenže to sa vám nepáči. Vy chcete niečo úplne iného. Však, pán poslanec Lojzo, aby som neporušil rokovací poriadok? (Reakcia z pléna.)
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, no, vrátim sa úplne na začiatok, keď otváral túto diskusiu a predkladal materiál premiér vlády Robert Fico, ktorý nás oboznámil s veľmi veľkým akcentom s rôznymi skutočnosťami, ktoré podľa neho dosvedčujú, že privatizácia Slovenských elektrární, Gabčíkovo a ovládnutie Gabčíkova zasa štátom bolo najprv strašným poškodením Slovenska a potom strašným víťazstvom spravodlivosti a znovunadobudnutím niečoho, čo neoprávnene Slovensko stratilo.
Tak poďme si najprv rozobrať alebo pripomenúť pár kľúčových bodov z tohto vystúpenia a potom by som sa rád dostal k tomu, že v čom vlastne spočíva a na veky bude spočívať rozdiel a rozdielne nazeranie na vôbec princípy toho, akým spôsobom sa má spravovať táto krajina, akým spôsobom sa má ekonomika usmerňovať, riadiť, vytvárať na ňu podmienky alebo, naopak, brzdiť a zneužívať politické postavenie k tomu.
Prvá vec, s ktorou nás premiér oboznámil, že došlo k zníženiu účtovnej hodnoty majetku pred privatizáciou, potom zase k preceneniu po privatizácii a že to je proste závažná skutočnosť. Nuž tak začnime tým, že až to je problém, nech sa to vyšetrí. Vyšetruje sa to? Výborne. Čítal nám tu pravdepodobne z vyšetrovacieho spisu alebo policajnej správy, alebo niečoho podobného. Výborne! Hovorím v mene SDKÚ - DS, som rád, že sa to vyšetruje, a keď sa to vyšetrí, nech sa potrestajú tí, ktorí spôsobili porušenie zákona. Ale je také niečo dnes na stole? To vy by ste len veľmi radi takto to videli, ale ja si myslím, že sme ešte veľmi, veľmi ďaleko od toho. Účtovné preceňovanie majetku je operácia, ktorú firmy robia. A až nájde polícia a vyšetrovatelia porušenie zákona, nech postupujú a nech konajú tak, ako im zákon káže. A nikto im nebude brániť z pravej časti politického spektra.
Netreba tu teraz sa tváriť, aké bombastické odhalenie nastalo, pretože tieto skutočnosti sú nie nové, sú známe, a keby boli takého zásadného charakteru, tak už dávno ich tu máme na stole. To, prečo sa to celé spustilo a prečo sa to deje v tomto čase, je, a k tomu sa v závere znova dostanem, aby sa odohralo pred verejnosťou krásne a pútavé teátro, divadlo. Pán Dzurinda povedal Cirkus Humberto, ale áno, je to, je to pútavé divadlo, ktoré má strhnúť voliča, strhnúť diváka k tomu, že aha, je tu zasa hrdina, ktorý obraňuje štátno-, národnoštátny záujem proti tej bývalej zlej vláde a napráva krivdy na úbohom slovenskom ľude, ktoré boli spôsobené. Ale nič z toho nie je pravda, je to len divadlo. Len divadlo a poviem, čo sa za oponou skrýva a za kulisami v skutočnosti, o čo tu kráča.
Ďalším, ďalším bodom je dôležitým v celom tom prednese, bolo, jak tá zlá privatizácia zlou vládou vykonávaná ešte dala čerešničku na torte, ešte prihrala tomu Enelu to, čo nemalo byť, a dala mu ešte aj to Gabčíkovo, pričom to bolo prednášané tak, ako keby až potom, keď sa stalo známe, kto bude, kto získa podiel, ktorý bol privatizovaný v súťaži, tak ako keby až potom vláda dodatočne k tomu prilepila ako bonus Gabčíkovo, elektráreň.
Garantujem vám, že keby ste sa spýtali bežného diváka poslucháča, tak si toto odnášal z prednesu pána premiéra. Pričom to tu už mojimi predrečníkmi bolo niekoľkokrát vyvrátené a, samozrejme, že to nie je pravda. Samozrejme, že to je nezmysel. Veľmi dobre to Mikuláš Dzurinda celé aj chronologicky vysvetlil, že akým spôsobom Gabčíkovo bolo jednak dobudované, jednak rozdelený výnos medzi vodné dielo a elektráreň, ktorá prevádzkuje samotnú elektráreň a predáva túto elektrinu, že to bolo uskutočnené dávno, dávno predtým, ako sa vôbec o privatizácii začalo uvažovať, takže už z logiky veci vyplýva, že to nemohlo mať žiadnu väzbu na privatizáciu a žiadnu väzbu na Enel a budúceho vlastníka, ktorým, ani sme nevedeli, že niekedy k niečomu takémuto dôjde a že hlavne aj zo súčasnej logiky veci, ktorá už fakty a skutočnosť preukázala, je zrejmé, že keď chceme dostať za vyrobenú elektrickú energiu najvyššiu cenu, aká je na trhu možná, tak sa to dá dosiahnuť vtedy, keď túto elektrickú energiu predáva subjekt, ktorý má nielen jednu vodnú elektráreň, ale ktorý má celú sústavu, celý mix výroby elektrickej energie, ktorý má tepelné elektrárne, ktorý má sekundárne alebo terciálne zdroje, alebo ako sa im hovorí, ktoré vykrývajú výpadky v silových zdrojoch, pretože vodná elektráreň vyrába elektrinu "ip", v jednom kuse, ona sa nevypína, to je zrejme každému jasné a vyrába elektrickú energiu aj vtedy, keď ju nikto nepotrebuje. A vieme, že elektrická energia sa skladovať nedá. A nemôžeme ju vyrobiť na sklad a potom predať.
Takže elektrickú energiu s úspechom a za najvyššiu cenu môže predáva ten, kto garantuje svojim odberateľom, že im tú energiu dodá v hociktorom čase, v hocijakom ročnom období a stále v rovnakej, v rovnakom objeme alebo v rovnakom..., technických parametrov, ja nie som na to odborník, nebudem tu zachádzať do nejakých technických detailov. A samotná vodná elektráreň to nedokáže, pretože jednoducho niekedy ju nepotrebujú tí odberatelia a niekedy, keď ju zas potrebujú, tak si to môžu obstarať z iných zdrojov, ale subjekt, ktorý vyvažuje všetky tieto veci, dokáže dosahovať najvyššiu cenu na trhu. Preto to logicky a takto bolo, samozrejme, odjakživa myslené a nastavené, najlepšie predá veľký hráč na trhu. A je úplne jedno, kto ho bude vlastniť, je úplne jedno, kto ho bude vlastniť, a preto to boli Slovenské elektrárne, pretože oni sú tým subjektom. A preto Vodné dielo Gabčíkovo logicky tam patrí z hľadiska prevádzky. To, čo sa ukázalo, je a už to tu bolo vyčíslené, že prerábame (ruch v sále), teraz prerábame, po tom svetobornom výkone, kedy o polnoci sa prevzalo Vodné dielo Gabčíkovo pod svetlami televíznych kamier a reflektorov, sa ukázalo, že z omnoho, za omnoho nižšie ceny dokáže predávať gabčíkovská elektráreň alebo Vodohospodárska výstavba elektrickú energiu, ako to dokázali Slovenské elektrárne, a je to zákonité. A výsledkom teda je čo? Výsledkom je strata.
Tak toto má byť ten výsledok toho snaženia, toto má byť národnoštátny záujem, že dosahujem stratu, že strácame milióny, ktoré predtým sme získavali? (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)