Kolegovia až tak skoro nevstávajú, vzhľadom na to, že sú mladší ako ja.
Dobré ráno prajem, vážená pani podpredsedníčka, pán predkladateľ, dámy a páni, tiež sa ešte musím trochu vydýchať, ale snáď to zvládnem.
Minulý týždeň skupina 30 mimovládnych organizácií a osobností pri príležitosti Svetového dňa utečencov podpísala výzvu s názvom Stredozemné more je aj "naše more". Minimálne dvakrát sa už v rozprave táto výzva spomínala, ale len tak veľmi okrajovo a vzhľadom na to, že ide o 30, myslím si, významných, renomovaných a záslužných mimovládok, môžme polemizovať o niektorých, nie každý bude mať na to rovnaký názor, ale je medzi nimi celý rad naozaj takých, ktoré sú nespochybniteľné a na dlhoročnom význame pôsobenia ktorých by sme sa asi dokázali tuná zhodnúť naprieč politickým a ideologickým spektrom. Takže to je jeden dôvod, prečo si myslím, že by sme sa mali tejto výzve venovať podrobnejšie. A druhý je, samozrejme, ten, že prináša veľa podnetných názorov a aj isté návrhy na riešenia. Takže ja by som si dovolil z tohto pomerne dlhého dokumentu odcitovať aspoň podstatné myšlienky.
Tá výzva apeluje v prvom rade na vládu a jej predsedu a v tomto duchu sa teda aj nesie. Citujem: "Vážený pán predseda vlády, obraciame sa na vás so žiadosťou, aby ste prehodnotili negatívny postoj vlády Slovenskej republiky k prijímaniu osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, prostredníctvom takzvaného relokačného mechanizmu z Talianska a Grécka. Zároveň sa prihovárame za to, aby sa vláda Slovenskej republiky dobrovoľne prihlásila k účasti na takzvanom presídľovacom programe Európskej únie, ktorého cieľom je presídlenie osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, priamo z oblastí mimo Európskej únie. Vyzývame vás na prijatie tých najzraniteľnejších osôb, ktoré už raz museli opustiť svoje domovy kvôli vojne v Sýrii a v Iraku, ale aj z afrických štátov, napríklad kvôli vojenskému režimu v Eritrei. Rozvrat štátu v Líbyi a obrovská vlna násilností núti týchto ľudí na ďalší útek.
Pomôcť najzraniteľnejším má aj riešenie navrhnuté Európskou komisiou. Relokácia 40-tisíc osôb z Talianska a Grécka sa má týkať iba žiadateľov o azyl z takých krajín pôvodu, v prípade ktorých miera priznania medzinárodnej ochrany v rámci Európskej únie presiahla v minulom roku 75 percent. To sa podľa štatistík Eurostatu v súčasnosti týka len Sýrčanov a Eritrejčanov. Sýrčania a Eritrejčania utekajú zo svojich krajín pred vojnou a diktatúrou. Cestu cez Stredozemné more si vyberajú preto, že legálne a bezpečné cesty, ako sa dostať do Európy, v súčasnosti pre utečencov jednoducho neexistujú.
Medzi migrantmi, ktorí neregulérne prichádzajú týmto spôsobom do EÚ, nie sú len utečenci z krajín, v ktorých prebiehajú vojnové konflikty, ale aj mnohí ekonomickí migranti. Práve jednotný európsky azylový systém, ktorého je Slovensko súčasťou, je nástrojom na individuálne posúdenie žiadosti o azyl a odlíšenie skutočných utečencov od migrantov, ktorí sú vedení inými záujmami. Preto ak sa na základe individuálneho posúdenia žiadosti o azyl nezistí dôvod pre ochranu migranta alebo sa nezistí iný dôvod pre zotrvanie na území Európskej únie, napríklad zlúčenie rodiny, stotožňujeme sa s tým, že súčasťou riešenia je aj urýchlený návrat takýchto osôb do krajín pôvodu za plného rešpektovania ich práv a dôstojnosti.
Prvoradá je záchrana ľudských životov, potom na pevnine je potrebné vyriešiť základné potreby všetkých osôb, pretože sa plavia často v neľudských podmienkach. Následne je dôležité individuálne vypočutie a posúdenie ich konkrétnej situácie. Tu musí nastať rozlíšenie medzi osobami, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, ktoré požiadajú o azyl, ktoré majú iný dôvod zotrvať v Európskej únii, a ostatnými, ktorí tento dôvod nemajú. Náš postoj preto nevyzýva na prijímanie akýchkoľvek migrantov za akýchkoľvek okolností.
Rovnako rešpektujeme, že sa Slovenská republika obáva hrozieb súvisiacich s terorizmom. Návrh relokácie však ponecháva členským štátom právo odmietnuť žiadateľa, u ktorého je pravdepodobnosť obáv o národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok. Tieto hrozby môžu byť najlepšie odhalené práve v riadnom azylovom konaní, ktoré prebehne v dostatočne krátkom čase od príchodu žiadateľa o azyl na územie Európskej únie, čo v súčasnosti nie je možné z kapacitných dôvodov v Taliansku a v Grécku zabezpečiť. Súhlas Slovenska s relokáciou je teda aj súhlasom s podieľaním sa na predchádzaní a odhaľovaní hrozieb terorizmu prostredníctvom riadneho, rýchleho a účinného azylového konania, v rámci ktorého si Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa zákona o azyle vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby.
Je kľúčové, aby sa štáty Európskej únie vrátane Slovenska angažovali v hľadaní riešení, ktoré by prispeli k ukončeniu vojnových konfliktov a umožnili týmto ľuďom žiť v bezpečí a v mieri. Skúsenosť nám však ukazuje, že mierové riešenie konfliktov je náročná úloha a často vyžaduje aj celé desaťročia. Pomôcť utečencom znamená pomôcť ľuďom, ktorí sa nemôžu vrátiť domov, lebo v ich krajine im hrozí prenasledovanie alebo mučenie, ich život alebo sloboda sú tam ohrozené.
Na rozdiel od väčšiny sveta, kde počet osôb uchádzajúcich sa o medzinárodnú ochranu v posledných rokoch v dôsledku pretrvávajúcich ozbrojených konfliktov a zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie rapídne narastá, Slovensko nečelí masovému príchodu žiadateľov o azyl, a to aj napriek tomu, že sme východnou hranicou Európskej únie a schengenského priestoru. V minulom roku u nás požiadalo o azyl 331 osôb, z toho 14 žiadateľov získalo azyl a 99 osobám bola poskytnutá doplnková ochrana.
Slovensko je členskou krajinou Európskej únie a patrí medzi najrozvinutejšie a najslobodnejšie krajiny sveta. Zároveň máme mnohí v pamäti situáciu pred rokom 1989, kedy boli Slováci a Slovenky v pozícii utečencov a hľadali azyl za železnou oponou. Majúc na pamäti túto skúsenosť, ale najmä hodnoty kresťanskej tradície, demokracie a ochrany ľudských práv a s ohľadom na pokrok, ktorý Slovensko za posledné dve desaťročia dosiahlo, si myslíme, že je čas urobiť viac. Slovensko má dostatočné hodnotové a personálne kapacity, skúsenosti a infraštruktúru na to, aby poskytlo pomocnú ruku niekoľkým stovkám sýrskych a eritrejských utečencom ako krajina, ktorá im dokáže urýchlene poskytnúť bezpečie a možnosť usadiť sa. Slovensko má nielen azylové zariadenia, ktorých využitie je už niekoľko rokov oveľa nižšie ako ich kapacita, ale môže sa oprieť aj o mimovládne organizácie, občianske združenia a jednotlivcov, ktorí sa dlhodobo venujú téme utečencov a pomáhajú im pri ich integrácii na Slovensku. Pozitívnym príkladom občianskej angažovanosti je napríklad iniciatíva Spoločenstva Ladislava Hanusa s názvom Kto pomôže, ktorú podporilo už viac ako päťsto rodín, jednotlivcov, organizácií, cirkví a firiem verejným prísľubom pomoci pri integrácii žien, mužov a detí zo Sýrie alebo Iraku, ktoré by boli presídlené vládou Slovenskou republiky na naše územie. Návrh relokácie počíta s finančnou podporou vo výške šesťtisíc eur na každého žiadateľa, ktorý bude premiestnený.
Pán premiér, zástupcovia slovenskej vlády opakovane vyjadrili, že akékoľvek rozhodnutie prijať utečencov musí byť založené na dobrovoľnosti a politiku kvót odmietate, čo však neznamená, že by sa Slovensko – rovnako ako ostatné krajiny vyspelého sveta – nepodieľalo na prijímaní utečencov. Vyzývame vás preto, aby ste sa verejne v mene Slovenskej republiky ako predseda vlády prihlásili k porozumeniu s tými, ktorí riskujú svoje životy, museli v dôsledku vojnových konfliktov opustiť svoje domovy. Aby ste verejnosti, ktorá začína byť diskusiou na túto tému opäť raz vnútorne rozdelená, trpezlivo vysvetľovali komplexnosť problémov súvisiacich s nebývalým príchodom migrantov do Európskej únie cez Stredozemné more, ponúkali skutočnosti a dáta, ktoré sú vám známe, vysvetľovali komplexnosť riešení, ktoré predstavitelia EÚ (pozn. red.: správne má byť "predstavila EÚ") v rámci európskej agendy týkajúcej sa migrácie...", dobre, tu mi nejak vypadlo slovo, "a vyhýbali sa účelovým zjednodušeniam. Vzhľadom na vaše odmietnutie politiky kvót, aby ste vyjadrili, akým iným konkrétnym spôsobom sa chce Slovenská republika podieľať na riešeniach.
Zároveň vás vyzývame, aby ste v mene Slovenskej republiky s cieľom umožniť bezpečný a legálny príchod utečencov a minimalizovať ich dopyt po neregulárnej migrácii a počet úmrtí v Stredozemnom mori zvážili nasledujúce dostupné riešenia, a to: dobrovoľne sa prihlásiť k prijatiu utečencov priamo z krízových oblastí z krajín priamo susediacich s krajinami, kde prebieha vojnový konflikt alebo z krajín tranzitu, ktoré sa samé zmietajú vo vojnovom konflikte, ako napríklad Líbya, na presídlenie do Slovenskej republiky. Umožniť osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, podať žiadosť o udelenie víz na účel pricestovania na územie Slovenskej republiky, prípadne priamo požiadať o medzinárodnú ochranu na veľvyslanectvách Slovenskej republiky v krajinách, ktoré susedia alebo sa nachádzajú v blízkosti ich domovských krajín."
V závere výzvy jej autori, autorky a signatári navrhujú niektoré ďalšie konkrétne možnosti pomoci utečencom, napríklad vo sfére školstva a zdravotnej starostlivosti.
Podpísaná ako kontaktná osoba je Zuzana Števulová, predsedníčka Občianskeho združenia Liga za ľudské práva. Z ostatných mimovládok, ktoré sú spolupredkladateľmi tejto výzvy, spomeniem aspoň Slovenskú humanitnú radu, Slovenskú katolícku charitu, Nadáciu Milana Šimečku, Občianske združenie Človek v ohrození, Amnesty International, organizáciu Občan, demokracia a zodpovednosť, Klub mnohodetných rodín, Združenie kresťanských seniorov Slovenska a Svetový apoštolát svätej Fatimy na Slovensku, Občianske združenie WellGiving, Nadáciu Pontis, Koalíciu pre deti Slovenska, PDCS, Alianciu žien Slovenska, ETP Slovensko – Centrum pre udržateľný rozvoj, Divadlo bez domova, Rómske advokačné a výskumné stredisko, Centrum pre filantropiu či Nadáciu Integra.
Z početných osobností verejného života, ktoré túto výzvu podporili, spomeniem len jednu, Antona Srholca, ktorý predstavuje široko akceptovaný symbol ľudskosti, na Slovensku zrejme najvýraznejší.
Ak to mám zhrnúť: K tomu, aby sme poskytli utečencom pred smrťou a násilím pomoc, nás zaväzujú nielen medzinárodné dohovory, ktorých je Slovensko signatárom či zmluvnou stranou, ale najmä elementárne zásady solidarity, ľudskosti a lásky k blížnemu, čiže základné princípy kresťanstva, ku ktorým sa hlási veľká väčšina obyvateľov Slovenska, rovnako ako aj občianska spoločnosť, ktorú sa tu snažíme v ostatnom štvrťstoročí budovať.
Áno, Slovensko má právo odmietnuť povinné kvóty stanovené Bruselom, ale len za predpokladu, že samo príde s lepším, humánnejším a spravodlivejším riešením, napríklad s takým, že dobrovoľne a iniciatívne prijmeme adekvátny počet utečencov. Podotýkam, že takých, u ktorých bude evidentné, že nepredstavujú bezpečnostné riziko a o prijatí ktorých rozhodne samo Slovensko.
Opačný postoj, teda odmietnutie pomoci pod rôznymi zámienkami, by bol nielenže neľudský, ale priamo by nahrával xenofóbnym a násilným extrémistom, ktorí predstavujú nielen bezpečnostné riziko, ale ako ukázala sobota 20. júna, sú nebezpečnou realitou tu a teraz.
Ďakujem za pozornosť.
