81.
Ďakujem vám za slovo, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Ctené kolegyne, kolegovia, vážení občania, ja chcem predovšetkým zareagovať ešte v záverečnom slove na slová pána poslanca Hubu, ktorý je spolupredkladateľ spolu s pánom Feckom, s pani Mezenskou, s pánom Kadúcom, a chcem upozorniť na jeden aspekt, ktorý si ja osobitne cením a považujem ho pre šieste volebné obdobie za jeden z tých, ktorý je hodný vari takého drobného historického zaznamenania.
Určite tu nik nepochybuje, že pán poslanec Huba nie je len poslancom Národnej rady, ale je to predovšetkým; a profesorom, ale je predovšetkým človekom, ktorý svojím životom je v jednote s tým, s čím vystupuje, čo sleduje, za čo bojuje. Je to ochranár, renomovaný, nespochybniteľný. Ja bez toho, aby som sa chcel ako na nejakú protiváhu k nemu, k jeho autorite nejakým spôsobom prirovnávať, som lesník, ktorý sa dosť často stretával vo svojom živote s tým, že teda tí ochranári nám nejakým spôsobom strpčujú, nám poctivým lesníkom, život. A to, čo si myslím, že je hodné historického zaznamenania, takej drobnej poznámočky v histórii sieni zákonnosti, je to, že budem vždy hrdý na to, že nás život dal dohromady, jedného ochranára a jedného lesníka, to znamená kvázi antipódy z rôznych táborov, a že sme sa dokázali takmer vždy zhodnúť na tom, že príroda Slovenskej republiky, jej lesy, jej krajinné hodnoty prevyšujú akékoľvek rozpory, ktoré mnohokrát ľudia sú schopní nájsť aj tam, kde nie sú, a že sme vždy boli schopní predložiť návrhy, ktoré absolútne rešpektovali práve to jednotné a nevšímali si to, čo je možno až nehodné často si všímania. A preto aj chcem takýmto spôsobom zareagovať a oceniť jeho vystúpenie na konto lesného zákona, kde by možno mnohí ochranári povedali, no však ten to musí skritizovať, veď je to všetko o lesoch, veď tí lesníci, to sú tí, ktorí nerobia dobre. Takže oceňujem to z tohto oficiálneho miesta, že sme dokázali tak často dať jednotnú odpoveď na to, že neexistuje spor medzi ochranármi a lesníkmi, že existujú len lesy, ktoré sú hodné podpory a ochrany nás všetkých, a že si veľmi vážim, že som túto možnosť mal. No a teraz ešte to, že má všetko význam, aj takýto zdanlivo boj, ktorý hlasovaním nebude označený za víťazný, bojovať.
Poďakoval som už pred chvíľočkou z tohto miesta ministerstvu pôdohospodárstva, že bolo ochotné vypočuť si dôležitú zmenu v zákone o lesoch, keď sme to naposledy predkladali, v § 18, kde sme rozprávali o potrebe zásadnej zmeny hospodárskeho spôsobu v prospech výberkového spôsobu, ktorý je geniálnou odpoveďou na všetko, čo spoločnosť od lesov potrebuje, bez toho, aby ktokoľvek utrpel ujmu. Ekonómovia sú spokojní, drevári sú spokojní, ochranári sú spokojní. Jednoducho je to vynikajúca vec. A ja som hrdý na to, že ministerstvo, a ďakujem z tohto miesta, bolo ochotné znenie tohto paragrafu takto vložiť.
Ale viete, čo je zaujímavé a čo chcem zdôrazniť v tejto chvíli a čo je naozaj hodné možno použitia ako spôsobu presadzovania aj zdanlivo stratených bitiek, ktoré vedú napokon k nejakým cieľom? Keď sme s týmto znením, so znením, ktoré je dnes súčasťou platného zákona o lesoch, pred dva a pol rokmi na zhromaždení poslancov a lesníkov a zástupcov štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, bol tam aj súčasný štátny tajomník pán Spevár, s touto vetou, s touto tézou prišli, s týmto znením, ktoré je dnes súčasťou zákona, tak chcem pripomenúť tu slová jedného z pánov profesorov, ktorý, ktorého meno tu ešte nezaznelo, pán profesor Milan Saniga, človek, ktorý patrí k lesníckej elite a ktorý presadzuje celý život spôsoby, ktoré sú v lesníctve zároveň označované za prírode blízke. Keď mi na toto znenie povedal: Pán poslanec, ja aj by som s tým súhlasil, ale viete, per aspera ad astra, vy idete strašným bojom k tým hviezdam, to sa nedá, toto neobhájite. Chcem povedať, že aj tento pán profesor, požívajúci našu plnú úctu pred dva a pol rokmi povedal, že toto tu je trocha prisilné, že toto jednoducho cez politické filtre neprejde. Na a pozrite sa, čo sa stalo. Jednoducho je to tam.
Odrážam sa od tohto mostíka k tomu, že aj dnešné znenie o komplexnej hodnote lesa, ktoré tiež sa môže zdať, že to je tá snaha dostať sa ku hviezdam len bojom a že to tak rýchlo nepôjde, je odsúdené na úspech. Verte tomu, že v záujme prežitia tejto krajiny a našich detí budeme musieť prijať v akejsi možnože nie celkom takej podobe, akú som predložil so svojimi kolegami a kolegyňou, ale budeme musieť prijať, pretože to nie je učenie vymyslené preto, aby sme tu niečím zaujali, ale preto, že hodnota lesa je naozaj komplexná a to drevo je z toho len zanedbateľná časť. A klimatické zmeny a dianie vo svete nám bude dávať len za pravdu, pretože najväčším rezervoárom pitnej vody nie sú priehrady ani rieky, ale slovenské lesy. A povedzte mi, kto z vás by si chcel predstaviť život bez pitnej kvalitnej vody. No ak nikto taký nie je, tak potom si nikto nemôže predstaviť ani život bez lesov, pretože to sú spojené nádoby. To proste inak nejde.
Môžeme mať rôzne názory ideologické aj politické, ale na tomto sa musíme zhodnúť, a preto sa musíme zhodnúť aj na tom, že takéto znenie zákona pozerá do diaľky, pozerá v prospech Slovenska a musíme ho vedieť schváliť. Že to nebude práve zajtra, to je detail, ale že to bude musieť byť, to je fakt už dnes.
A posledná poznámka v záverečnej reči bude na konto verejného obstarávania. Naozaj som ocenil, a je to správa z tábora SMER-u, aktuálna a veľmi nádejná, že verejné obstarávanie pre ťažbu, sústreďovanie a pestovné práce bude už na budúcej schôdzi v novembri 2015 zrušené. To znamená, že sa lesníkom otvoria možnosti nesedieť nad papiermi, neprijímať neschopných víťazov tendrov, ktorí nevedia nič iné len vyhrať, ale robiť nevedia v lese, a budú môcť priamym zadaním poveriť tých, ktorí majú ich dôveru a ktorí si zaslúžia práce vykonávať s istou primeranou odmenou.
Ale to, čo som zdôraznil, to nebezpečenstvo, milí kolegovia, ktorí sa možno teraz všetci do jedného potešíte, že takéto niečo z dielne SMER-u prichádza. Pozor, naozaj to vyžaduje táto sloboda, ktorú týmto dostaneme, táto možnosť priameho zadania vyžaduje teda oveľa väčšiu sebadisciplínu. Áno, nech sa dostanú k prácam v lese tí, ktorí ich vedia robiť najlepšie. Nech za to dostanú primeranú odmenu. Len nech sa nestane, že takýmto odblokovaním tejto kontrolnej záklopky v podobe verejného obstarávania sa dostanú k prácam v lese tí, ktorí už síce sa nemusia podrobiť verejnému obstarávaniu, ale ktorých hlavný cieľ bude dobre zarobiť, veď sme kamaráti s tým alebo hentým. Aby sme jednoducho nenahradili to, čo je hodné kritiky na verejnom obstarávaní, tých rôznych korupčných tendencií, ktoré dávajú vyhrať tým, ktorí vyhrať nemajú, ale napriek tomu vyhrávajú, aby sme to nenahradili tým, že niekto o rok, o dva stadiaľto povie, bol to omyl, verejné obstarávanie malo ostať aj v lesnom hospodárstve, pretože sme neboli schopní zabrániť tým javom, ktoré sú jednoducho verejným obstarávaním blokované. Takže s vďakou za to, že takýto návrh z vládnej dielne príde, upozorňujem a prosím, túto možnosť netreba zneužiť, treba ju využiť v prospech lesov.
A ešte budem sám zvedavý na to znenie, ktoré, o ktorom som len počul, takže vlastne trocha rozprávam dopredu. Otázka odvozu tam napríklad nie je. Takže budú tam činnosti, ktoré možno naďalej bude treba riešiť verejným obstarávaním. A ak bude, tak nech je férové, nech umožňuje vyhrať nielen tým, ktorí sú najlacnejší, alebo, naopak, niekedy až nezdravo drahí, ale tým, ktorí sú pre dané riešenie potrieb lesného hospodárstva najvhodnejší. A to nemusí znamenať ani otázku ceny, ani otázku veľkosti, ale otázku skutočnej schopnosti robiť to, čo naše lesy potrebujú.
Premostím to k celej téme dnešnej novely zákona, k tomu, aby Lesy Slovenskej republiky boli bohatstvom v zmysle toho dekretovského, že sú nositeľom života a že sme povinní ich zachovať pre naše potomstvo. Máme k tomu skvelú príležitosť aj pri znení tohto zákona a ja vám ďakujem, že ste mu venovali pozornosť. Ďakujem.