54. schôdza

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Zajac, bolo to odborné vystúpenie. Plne súhlasím, že v súčasnosti sa to dá zistiť, tie pretočené kilometre, dobrým spôsobom aj cez internet na webovej stránke www testek.sk, ktorú v podstate napĺňajú alebo dávajú tie informácie stanice technickej kontroly, jasne sa to dá zistiť. My sme sa práve preto s kolegom Brixim sústredili na postih tých, čo montujú tieto prístroje, alebo teda či už antiradary, majáky, lebo aj falošné majáky riešime, a, samozrejme, pretáčajú tie kilometre. Tak nechceli, ako je problém v podstate pri občanoch, ktorí mnohokrát nevedia, že majú auto s pretočenými kilometrami, nechceli sme ich postihovať.
To ale, tá vaša pripomienka s tými autobazármi je podľa mňa pádna. Určite vás poprosíme potom na nejaké krátke stretnutie s kolegom Brixim a môžeme sa aj na toto potom pozrieť. Máte čiastočne, samozrejme, s tým pravdu, lebo práve cez tie autobazáre, cez tie autobazáre ide najviac predajov, teda predaj áut. Ale znova hovorím, naša filozofia bola sústrediť sa na montovanie týchto antiradarov, majákov a technické pretáčanie, nie na predaj áut s pretočenými kilometrami.
Naviac chcem ešte dodať, že tento návrh zákona rieši aj zákaz predaja, kupovania a manipulácie s dokladmi vydávanými podľa zákona o premávke na pozemných komunikáciách, lebo rozbehol sa biznis už aj s dokladmi, ktoré sa predávajú práve k týmto autám s pretočenými kilometrami.
A ešte k tým antiradarom. Áno, ten Kaliňákov zákon rieši zákaz používania antiradarov alebo tam čiastočne sa tomu venuje. My zakazujeme ich montáž ako takú a budeme postihovať tých, čo to montujú. A samozrejme, zakazujeme aj inzerciu práve na takýto druh služieb a predaj výrobkov.
Čo sa týka Slovenskej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Naozaj ako predpokladám, že konzultujete s ministerstvom vnútra svoj návrh zákona, to by nebolo nič tajné. Priznám sa, že aj my, keď sme v jednej chvíli navrhovali náš návrh zákona, tak bolo nám odporúčané, aby sme konzultovali s odborníkmi z ministerstva vnútra, ministerstva spravodlivosti. A sa to tak aj stalo. V časti, kde sme navrhovali to čo aj vy, aby výroba, predaj a reklama softvéru a technických pomôcok, nám bolo hneď povedané, že v tejto oblasti nášho návrhu zákona by s tým súhlasili aj ministerstvo spravodlivosti, aj ministerstvo vnútra. Trochu mali problém s tým trestným činom za stáčanie tachometrov. Ale naozaj ja si myslím, že tie antiradary a majáky, keďže konzultujete s ministerstvom vnútra, ste mali alebo môžete riešiť aj v druhom čítaní pri návrhu zákona od ministra vnútra pána Kaliňáka.
A nakoniec to riešenie, aby sa našlo, aby tie autobazáre, ktoré budú predávať autá so stočenými kilometrami, aby boli zodpovedné aj za autá, ktoré vykúpia a už budú stočené, či už fiktívne alebo skutočne, aby sme to riešenie v druhom čítaní našli. Túto ponuku na rokovanie prijímam a som presvedčený, že sa na tomto stretnutí stretneme a budeme konzultovať aj s mojím kolegom Alojzom Hlinom. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne.
Kolegyne, kolegovia, iba v krátkosti. Ja sa chcem poďakovať pánovi kolegovi a rovnako verím tomu, že v tom druhom čítaní sa do toho zapojí čo najviac kolegov. Ja nedelím kolegov na ľavicových, pravicových, ale na tých, ktorí niečo pozitívne chcú priniesť.
V každom prípade, prečo je ten rozdiel, že prečo nie trestná rovina a prečo rovina administratívno-správna. My osobne sme sa pri tvorbe tohto zákona báli, že teda tak, ako to bolo navrhované kolegami z KDH, to môže mať dosť negatívny sociologický vplyv na ľudí, lebo mnohokrát si človek kúpi auto v dobrej viere, nevie, že tie kilometre boli stočené, v následnom kroku ho môže niekomu ďalšiemu predať, avšak už bude vystavený, bude čeliť tej trestnoprávnej rovine, tej trestnoprávnej sankcii za niečo, za čo reálne možno aj nemôže, lebo v dobrej viere sa zachoval, tak ako sa zachoval, a kúpil si produkt, ktorý pred ním využíval a možno stočil niekto iný.
V každom prípade fakt je ten, že zo stáčania kilometrov na Slovensku sa stal obrovský biznis, a ja si myslím, že bez ohľadu na to, kto tu v minulosti vystúpil s akým príspevkom, je to zlodejina na občanoch tejto krajiny. A množstvo ukazovateľov aj praktických, aj ukazovateľov, ktoré nám poskytli samotní odborníci z odboru dopravy a premávky na pozemných a cestných komunikáciách, hovoria alebo hovorí o tom, že mnohokrát autá, na ktorých boli stočené kilometre, viac ako je úmerné, viac ako je vhodné, viac ako je bezpečné, mnohokrát sú tieto autá bezpečnostným rizikom nielen pre tých ľudí, ktorí ich užívajú, ale aj pre ostatných účastníkov cestnej premávky. My sme videli na vlastné oči z fotiek, ktoré nám poslali ľudia, ktoré nám poslali spotrebitelia, že sa mnohokrát stalo, že si človek v dobrej viere kúpil auto, ktoré malo najazdených 100-tisíc kilometrov, ale pri ďalšom technickom a súdnoznaleckom zisťovaní sa zistilo, že to auto malo 350-, 400-tisíc kilometrov. Mnohokrát sa stalo, že takémuto autu za jazdy odišlo servo, odišiel motor, odišiel brzdový hydraulický systém. To sú už veci, ktoré môžu ohroziť kohokoľvek v tejto krajine na cestách.
Čiže ja si myslím, že ak tu niekto chce podnikať s predajom a so sprostredkovaním áut, v poriadku. Ja s tým problém nemám. Problém je vtedy, keď to robí takýmto nekalým, hospodársky nekalým spôsobom a na to doplatí na konci dňa iba spotrebiteľ, ktorý takéto auto v dobrej viere kúpi.
Takže ja viem, že tento zákon v tejto podobe, v akej tu je dnes, nie je úplne dokonalý. My už dneska máme pripravených množstvo podnetov, ktoré ten zákon môžu vylepšiť. Ja viem, že je tam zopár dier, ako je možné tento zákon obísť. Samozrejme, človek to robí v dobrej viere aj za súčinnosti úradníkov z ministerstva dopravy, aj z ministerstva vnútra. A to prvé čítanie slúži k tomu, aby sme si povedali, či tá téma vôbec je ideovo pre Slovensko podstatná alebo nie je. Pokiaľ sa zhodneme na tom v hlasovaní, že tá téma podstatná je a budeme v nej pracovať ďalej, ja pevne verím, v spolupráci s kolegami naprieč celým politickým spektrom prídeme na také riešenie, ktoré aj tie drobné nuansy, drobné chyby, ktoré ten zákon v tejto podobe má, odstránime. A myslím si, že každý z nás tu chce prispieť len k tomu, aby ten spotrebiteľ na konci toho dňa, roka či mesiaca bol štátom chránený v takej miere, aby tí, ktorí chcú konať nekalo súťažne, nekalo hospodársky, nepoctivým spôsobom, ťahali za kratší koniec.
Takže ďakujem pekne.

113.
Pekne ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení skalní, dovoľte teda, aby som predstavil novelu zákona o posunkovej reči nepočujúcich osôb.
Zákon, ktorý novelizujeme, je zákon 149/1995 a pripravil ho vtedy človek, ktorý bol osem rokov expert Svetovej federácie nepočujúcich, volá sa Anton Uhrík. Dnes tento už 85-ročný pán, autor mnohých monografií na túto tému, tiež pomáhal a spolupracoval na predkladanom zákone, ktorý skutočne vylepšuje to, čo bolo, a dáva veci na pravú mieru.
Keď sme ten zákon o posunkovej reči nepočujúcich v ´95. prijali, boli sme treťou krajinou na svete, kde je výsledok takýto zákon v samostatnej podobe. Keď to svojho času vtedy Slovenský zväz nepočujúcich prezentoval na svetovom kongrese vo Viedni, vzbudil zákon veľkú pozornosť a obdiv. Žiaľ, a je to poľutovaniahodné, že jeho nerešpektovanie vo vzdelávaní nepočujúcich detí počas 20 rokov treba konštatovať. Ja som v tomto smere aj ministrovi školstva dal interpeláciu, kde som mu vec vysvetlil a navrhol som novelu takéhoto zákona, ktorý by ustanovil posunkovú reč za prostriedok dorozumievania a vzdelávania nepočujúcich osôb, aby táto reč bola rovnocenným jazykom, aký používa majoritná komunita počujúcich.
Pán minister mi na túto moju interpeláciu v podstate odpovedal rozsiahlou odpoveďou, ale kladnou na túto novelu, ktorá teraz prichádza.
Vzdelávanie úplne nepočujúcich, zdôrazňujem, že teraz ide o úplne nepočujúcich, je stálym problémom. Nemôžme sa snažiť naučiť úplne nepočujúce dieťa rozprávať a tak ho integrovať do majoritnej spoločnosti. To je tzv. obdobie oralizmu, v ňom pretrváva dodnes a napáchalo to škody na intelektovom a osobnostnom vývoji práve týchto úplne nepočujúcich detí. Aj vo vývoji vo svete v oblasti vzdelávania takýchto detí je stále poznačený bojom nepočujúcich za ich právo vzdelávať sa v ich posunkovej reči. Hovorí o tom aj nedávna petícia Svetovej federácie nepočujúcich, aj bruselská deklarácia napríklad z 19. novembra 2010, ktorú podpísali národné organizácie nepočujúcich Európskej únie a ktorá vyzýva k uznaniu posunkovej reči členskými štátmi Európskej únie a zavedenie bilingválneho vzdelávania nepočujúcich detí.
Situácia v oblasti vzdelávania týchto detí sa za posledné roky u nás zhoršila. Prejavom toho bolo napríklad rušenie špeciálnych škôl pre nich a integrácia alebo snaha o integráciu týchto detí do škôl normálneho typu, kde pre úplne nepočujúce dieťa nie sú vytvorené adekvátne podmienky pre jeho vzdelávanie.
Ja keby som chcel zdôrazniť len takú štatistiku, je to z roku 2012, že na Slovensku takýchto úplne nepočujúcich detí v tomto roku bolo 418, v stredných školách 124, v základných školách 243, v materských školách 51, čiže ide asi o 500 detí, ktoré sú úplne nepočujúce a ktoré naozaj nemajú adekvátne možnosti svojej výchovy.
Čo by som chcel zdôrazniť v tejto novele? Ide o dôležitosť a nutnosť diferenciálnej takzvanej diagnostiky. Sú štyri druhy sluchovo postihnutých a jedna z nich je tie totálne nepočujúce deti. Pre nich integrácia v škole, kde sú rôzne iné druhy postihov, nemá zmysel. A dnes sa to deje, pričom sa rušili viaceré tie špecializované školy a dnes máme v takej triede aj päť-šesť rôznych diagnóz, úplne odlišných, kde napríklad s totálne nepočujúcimi deťmi sú aj autisti a ďalšie proste diagnózy. Čiže ja veľmi zdôrazňujem, že vzdelávanie nepočujúcich by malo byť len v špeciálnych školách, pričom učitelia musia v takýchto školách ovládať posunkovú reč.
Ja by som ďalej chcel kratučko povedať, že čo teda v tom zákone sa mení. No, posunková reč nie je len prostriedkom dorozumenia, ale je aj prostriedkom vzdelávania. To tam doteraz nebolo. Ďalej je tam presná definícia, čo sú to úplne nepočujúce deti alebo osoby, sa považujú tie osoby, ktorým žiaden načúvací aparát ani kochleárny implantát neumožňuje komunikáciu a tak ďalej. Čiže je tam definícia, by som povedal, nová, týchto úplne nepočujúcich detí, o ktorých sa jedná. Ďalej sa zdôrazňuje, že posunková reč z pohľadu jazykovedného je rovnocenná jazykom, ktorý používa majoritná komunita počujúcich.
Ja teda verím, že táto krátka novela, ktorá nemá veľa paragrafov, by sa mohla dostať do druhého čítania. Nie som až taký odvážny, ako bol kolega Brixi pred chvíľou, že v druhom čítaní to vylepšíme. Ja by som to tiež rád v druhom čítaní vylepšil o dve maličké veci. Lebo chcem zdôrazniť, že v § 4 sa vlúdila tam chyba, že nie bod C sa ruší, ale bod B sa ruší. Bod C by znamenalo, že sa ruší posunková reč v televíziách a tak ďalej, čo, samozrejme, je hlúposť. Najmä keď v ďalšom paragrafe je zabezpečená týmto zákonom, ale nielen tým zákonom, ale aj minulým, že ľudia majú právo na posunkovú reč napríklad v televízii, ale aj niekde v iných zariadeniach, tak ako doteraz to bolo.
A druhá vec, a to nie je chybou, ale tá je skôr diskutabilná, že v § 5a bod 3 sa navrhuje, aby bolo nutné používať tlmočníka posunkovej reči na vyšších stupňoch vzdelávania, odborné učilištia, štúdium na vysokej škole. Tam majú úplne nepočujúce osoby právo na tlmočníka. Je diskutabilné, či by to nemali aj stredné školy alebo nejaké iné školy. Len na druhej strane, keď povieme, že tieto deti sa majú vychovávať v špecializovaných školách, tak tam je jasné, že tam sa bude vychovávať a vzdelávať v tejto posunkovej reči. Napriek tomu v základných školách, v stredných školách, prípadne gymnáziách tam keby takéto dieťa bolo, úplne počujúci s úplne nepočujúcimi, tak potom by muselo byť k nemu alebo k nim, pár deťom, stále tam tlmočník a, samozrejme, toto je aj nákladné, aj nie reálne zabezpečiť, lebo toľko tých tlmočníkov nie je.
Takže ešte posledná vec je, že doteraz to malo na starosti ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ja tam navrhujem v § 6, aby ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aj ministerstvo školstva, vedy a výskumu a športu urobili po prípadnom schválení tohto zákona všeobecne záväzné nariadenie, právny predpis, ktorým sa upraví to, čo upraviť na základe tohto zákona treba.
To je všetko. Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1683. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. 
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ja by som navrhol, keby bolo aj uznesenie, že tento zákon by mohol prísť aj do výboru pre ľudské práva, lebo súvisí to s ľudskými právami. Čiže, keď by. (Reakcia z pléna.) Prosím? No čo keby došiel? Zázraky sa dejú, no. Najmä na 40. výročie pána predsedu parlamentu. Dobre, takže keby bolo možné prípadne tam dať aj ľudskoprávny výbor, kde sa takýmito vecami zaoberáme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Začal by som pri uvedení tohto návrhu zákona možno trošku netradične a poprosil by som o spoluprácu tých poslancov, ktorí sú tu. Aj keď sme vyčerpaní a už na záver dňa, keby len predsa na chvíľu mohli prižmúriť oči a ja poviem niektoré výrazy a budem zvedavý, čo si pod tými výrazmi budú predstavovať. Ak si prižmúrime oči a teraz poviem slovo "mamkin synáčik", koho si predstavíte? Alebo poviem slovo alebo viac slov "oteckova princeznička". Koho si predstavíte? (Reakcia z pléna.)
Väčšina ľudí si predstaví deti, svojich synov a svoje dcéry, svojich malých, maloletých synov a maloleté dcéry. A práve toto je skupina osôb, na ktorú bola zameraná reklama propagujúca alkohol, ktorá týmto deťom, týmto deťom, ktoré sme si predstavovali, odporúčala, aby neboli oteckovými princezničkami, aby neboli mamkinmi synáčkami, aby žili po svojom, aby žili po svojom a hneď im dávali aj ponuku. Ponuku alkoholu, s ktorým môžu žiť po svojom. Práve toto bol moment a táto nehorázna reklama bol moment, ktorá nás s Alojzom Hlinom vyprovokovala k predloženiu tohto návrhu zákona, ktorý mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 147 o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predkladaný návrh zákona má teda za cieľ posilniť ochranu detí a mládeže, ako aj osôb, ktoré trpia alkoholickou závislosťou, a to tak, že vymedzuje okruh 500 metrov v okolí škôl, školských zariadení, ubytovní mládeže, zariadení sociálnych služieb a zdravotníckych zariadení, kde sa na reklamných stavbách nesmie umiestňovať reklama alkoholických nápojov.
Zákonodarca ako reprezentant spoločnosti má povinnosť dbať na zdravý vývoj detí a mládeže. Rovnako má povinnosť pomôcť ľuďom, ktorí trpia závislosťou na alkoholických nápojoch a liečia sa v zdravotníckych zariadeniach alebo v zariadeniach sociálnych služieb. Je preto pochopiteľné, že reklama alkoholických nápojov pod takýmito inštitúciami alebo zariadeniami je v hrubom rozpore s povinnosťou zákonodarcu, ale najmä so záujmom celej spoločnosti na zdravom vývoji detí a mládeže, ku ktorému iste patrí i zákaz konzumácie alkoholických nápojov. A teda i propagácia takýchto nápojov na miestach, kde sa deti zdržujú najčastejšie, teda pri školách a školských zariadeniach. Rovnako je celospoločenským záujmom i liečba a predchádzanie alkoholizmu, kde v zmysle vyššie uvedeného možno zaradiť i propagáciu takýchto nápojov v okolí inštitúcií, ktoré sa snažia pomáhať osobám závislým na alkohole.
Bolo by možné konštatovať, že ide viac o otázku spoločenskej kultúry ako o otázku pre zákonodarcov, ktorú je potrebné vyriešiť ďalším zákazom. S poľutovaním je však nutné konštatovať, že zákonodarca musel, musel reagovať na stúpajúci trend umiestňovania reklamy na alkoholické nápoje pred predmetnými inštitúciami a zariadeniami a tak chrániť deti, mládež, ako aj ostatné osoby.
Tak ako už bolo povedané, je celospoločenským záujmom, aby deti a mládež boli chránené pred alkoholom a aj jeho propagáciou v okolí výchovných, voľnočasových inštitúcií, rovnako ako je takýmto záujmom i pomoc osobám na alkohole závislým, a to iste i tým, že v okolí zariadení, kde sa liečia, nebudú umiestňované reklamné stavby s reklamou na alkoholické nápoje. Je teda pochopiteľné vzhľadom na vážnosť a dôležitosť tejto témy, že zákonodarca okrem vymedzenia zákazu umiestňovania takejto reklamy pristúpil i k určeniu rozpätia sankcie, ktorá má byť za porušenie predmetného zákazu uložená. Aplikačná prax ukázala, že aktuálna sankcia sa javí ako málo efektívna.
Záverom mi dovoľte povedať a dodať už len toľko k tomuto návrhu zákona, že štát vynakladá veľké finančné prostriedky a organizuje rôzne aktivity na ochranu detí pred alkoholom a drogami. Robíme rôzne súťaže, rôznu propagáciu, verejno-osvetovú činnosť a na druhej strane nijakým spôsobom nechránime tieto deti pred takouto reklamou v okolí škôl. Tomuto tento návrh zákona chce zabrániť, preto prosím o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

121.
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení kolegovia a pani podpredsedníčka, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 472 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Abrhana a Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1746. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ a páni, chcela som povedať dámy, ale okrem nás dvoch tu nikto nie je. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k zákonu, ktorý bol uvedený pod tlačou 1751, predkladateľom. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Tento návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1764 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som spravodajskú správu. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

2.
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť tento návrh zákona.
Na úvod spomeniem veľmi otvorene, že tento návrh zákona je inšpirovaný konkrétnou situáciou, a to je situácia, ktorá nastala v meste Martin, kde na základe umelo vykonštruovanej exekúcie hrozí strata väčšinového podielu samosprávy mesta Martin v Turčianskej vodárenskej spoločnosti. Ale konkrétne a jednotlivé prípady môžu byť inšpiráciou, i keď dokonca musia byť inšpiráciou pre zákony, ale nemali by nás viesť k tomu, aby sme konštruovali zákony len pre jednu situáciu. Preto sme sa ten zákon pokúsili pripraviť tak, aby riešil danú situáciu systémovo a riešil problém, ktorý zatiaľ v našej legislatíve je nedotiahnutý. Ten problém je nasledovný.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 4 definuje, čo má byť len vo výhradnom majetku Slovenskej republiky. Konkrétne prečítam celý článok, je veľmi stručný: "Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivá, zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky." To znamená, že tieto veci nemožno ani scudziť, ani vyviezť, ani nejakým spôsobom s nimi, ani nijakým spôsobom ich privatizovať, lebo sú ústavne definované ako verejné vlastníctvo.
Na Slovensku však máme situáciu, kde v prípade vodárenských spoločností štát v minulosti tie odovzdal, ich vlastníctvo, samosprávam v pomere k počtu obyvateľov a ďalším kritériám. Máme na Slovensku viacero vodárenských spoločností a tie spravujú vodu, ktorá je nielen teda ústavou definovaná ako takýto strategický materiál, ale ktorá je naozaj spoluobyvateľov veľmi dôležitá. Dnes však tento majetok nie je nijakým spôsobom chránený proti exekúcii, resp. je chránený formálne. Nie je, samozrejme, možné exekvovať priamo vodu, nemôže prísť exekútor zastaviť prúd vody a odviezť ho veriteľovi, ale je možné to urobiť iným spôsobom a ten spôsob je tým, že zexekvuje akcie spoločnosti, ktoré túto vodu spravujú a ktoré s ňou môžu nakladať podľa svojho uváženia. To je z pohľadu aj verejného záujmu, aj záujmu obyvateľov jednotlivých regiónov Slovenska veľmi hrozivý precedens, pretože voda je jedna z tých vecí, bez ktorých sa zaobísť nedá, a tým pádom aj elasticita dopytu obyvateľov, schopnosť uskromniť sa, prežiť bez vody je obmedzená.
Preto v tom návrhu exekučného zákona, novely exekučného zákona, ktorý predkladám, navrhujem, aby nebolo možné exekvovať ani akcie, alebo vlastnícke podiely samospráv v podnikoch, ktoré nakladajú s týmito zdrojmi, ktoré sú vyhradené do vlastníctva Slovenskej republiky, aby tak nebola možná skrytá a nedobrovoľná privatizácia napríklad aj vody. Z tohto dôvodu predkladáme návrh všeobecnejší, ja, keďže je veľmi stručný, ja si ho dovolím tiež prečítať, lebo je naozaj trojriadkový.
Navrhuje sa, aby teda medzi neexekvovateľné typy majetku patrila majetková účasť územnej samosprávy v právnických osobách, ktoré v rámci predmetu činnosti alebo predmetu podnikania nakladajú s vecami, ktoré podľa Ústavy Slovenskej republiky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.
Je to stručný, myslím si, že systémový a pomerne širšie nadefinovaný paragraf, a keďže len v minulom roku drvivá väčšina tejto snemovne, vysoko nadústavná väčšina tejto snemovne hlasovala za zmenu ústavy, ktorá obsahovala nadštandardnú ochranu vody a verejného vlastníctva vody, tak si myslím, že, alebo verím, že nájdem podporu aj pre toto ustanovenie exekučného zákona, ktoré je síce inšpirované konkrétnym prípadom mesta Martin, ale systémovo napĺňa pre všetky takéto zdroje.
Ďakujem veľmi pekne.