58. schôdza

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadne faktické poznámky.
Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, záverečným slovom.

Veľmi krátko, aj keď téma je veľmi vážna. A dovoľte mi vysloviť len presvedčenie, že aj po schválení tohto zákona, ja som presvedčený, že novela tohto zákona si získa podporu naprieč politického spektra. Takže aj po prijatí tejto novely sa podarí budúcemu parlamentu, budúcim zákonodarcom a predstaviteľom samozrejme aj regulačných orgánov, aj dohliadacích orgánov na tejto téme spolupracovať, pretože pravdou je, že tú presilovku, ktorá sa tu desať alebo pätnásť rokov hrala a svojím spôsobom stále hrá, a tu sa nechcem dotknúť iba nebankových subjektov, ale v zásade tá presilovka platí pri akýchkoľvek finančných službách, lebo je tu proste objektívne daná informačná asymetria a obrovské nedostatky v tzv. finančnej gramotnosti. Takže to je proste téma, to je jednak beh na dlhé trate, ale to nechcem hovoriť, mám na mysli beh na dlhé trate v prípade finančnej gramotnosti, ale v prípade regulácie ten priestor tu stále je, či už daný európskymi iniciatívami alebo aj vlastným pohľadom na vec. A ja tu do určitej miery súhlasím, že po skúsenostiach, ktoré máme a po konkrétnych životných príbehoch mnohých ľudí, je treba pritvrdiť. A možno aj z hľadiska regulácie dokonca ísť za hranicu obvyklej regulácie, ktorá by nemala narušovať, povedzme, trhové prostredie.
Je to špeciálna situácia. Mne trošku, keď sa pozerám na pána poslanca Kuffu, pripomína mi táto téma úvodnú tému z tohto volebného obdobia, aspoň pre mňa, ako pre ministra v Národnej rade. Tá úvodná téma, ak si, pán poslanec, pamätáte, bol zákon o hazardných hrách. Čiže hazard a na druhej strane napríklad záležitosť požičiavania si. Lebo vždycky, vždycky tu je ten mantinel umožniť taký priestor na podnikanie, ktorý nevytlačí legálny biznis, možno tvrdý, ale legálny biznis, do sfér biznisu nelegálneho, lebo to už je za sférou, za hranicou toho, kde môžeme pôsobiť, hej. To je otázka, nikto z nás nemá schopnosť na konci dňa byť Ježišom Kristom, ktorý je schopný zachrániť každého na svete. Lebo ak to vytlačíme do toho priestoru a kde už nie je žiadna regulácia, kde už fungujú len svaly a veľmi málo mozgových buniek je zväčša za tým, tak tam ten priestor končí. Preto z hľadiska toho premeriavania toho, čo je príliš a čo je práve dosť, treba byť opatrný.
Ja ďakujem aj za svojrázne poďakovanie za spoluprácu poslancovi Hlinovi, bolo svojrázne, ako sme si zvykli (vyslovené s pobavením). A ďakujem ináč za spoluprácu na tejto téme všetkým, ale naprieč, lebo treba podotknúť aj iniciatívu nášho ústavnoprávneho výboru, predsedu jeho výboru Roberta Madeja, a mnohí, mnohí ďalší. Ja si myslím, že tuto žiadne stranícke tričká nehrajú žiadnu rolu. A tak ako hovoril, či už pán poslanec Novotný alebo pán poslanec Beblavý, to je proste priestor, kde sa dajú spojiť sily. A samozrejme je to politická aréna, to znamená, sú tu aj, ide aj o politické body. A výsledok je kľúčový, máme licencovanie za sebou, NBS má, prevzala na seba obrovskú zodpovednosť. Jasné, že bude pod drobnohľadom. Všetci sme v tejto téme, budeme vystavovaní ďalším a ďalším výzvam.
A ešte posledná vec snáď. Pán poslanec Novotný úplne správne pomenoval, že historicky je tu chaos v legislatívne. Čiže jedna z prvých úloh vlády, ktorý vzíde z parlamentných volieb, a rezortu ministerstva financií bude dať toto proste dohromady, aby tá regulácia bola jasná a vykonateľná, lebo dneska to máme naozaj rozhádzané v niekoľkých zákonoch. A toto je presne priestor, ktorý potom tá druhá strana využíva vo svoj prospech.
Mnoho z toho ale, čo ste, pán poslanec Hlina, povedali, je v rovine kultúry a proste priorít života ako takého. To je už za hranicou politického vnímania, je to o tom, ako vnímame život ako taký, čo chceme dosiahnuť a čo sú vlastne modely správania sa. Takže ale to, už je ale pre iných, nie pre mňa, ktorý sa viac musí materiálne zaoberať materiálnymi vecami a vypočítateľnými hodnotami ako takými. Ja vás môžem len ubezpečiť, že či už pod týmto vedením, alebo ak si vymeníme po voľbách miesta, tak z poslaneckej lavice sa tomu som pripravený venovať odborne s tým, že stále si myslím, že je priestor a bude priestor na to, aby sme robili tzv. inteligentnú reguláciu.
Ďakujem veľmi pekne a pekný večer vám prajem.

Ďakujem pekne.
Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je

návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2016.

Návrh je uverejnený ako tlač 1789 a správa výboru pre financie a rozpočet ako tlač 1789a.
Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, aby návrh rozpočtu Exportno-importnej banky uviedol.

Ďakujem. Takže ešte jeden bod. Predkladaný materiál vychádza z očakávaných výsledkov hospodárenia za rok 2015 a aktuálneho vývoja slovenskej ekonomiky a vývoja externého makroekonomického prostredia.
Návrh rozpočtu Eximbanky na rok 2016 zakladá rozvoj obchodných aktivít v oblasti poistenia a financovania úverov a poskytovania záruk. Predpokladá sa, že k ultimu roku 2016 čistá majetková angažovanosť financovania úverov dosiahne výšku takmer 220 mil. eur a záručná angažovanosť výšku 170 mil. eur. Celková hrubá poistná angažovanosť z upísaných obchodovateľných aj neobchodovateľných rizík sa k ultimu roku 2016 očakáva na úrovni 710 mil. eur.
Produktová orientácia bude vo väčšej miere zameraná na poistenie neobchodovateľných rizík s prioritou podpory projektov strednodobého a dlhodobého charakteru na rizikovejšie teritóriá, na aktívne zaistenie partnerských exportných úverových agentúr u strednodobých a dlhodobých projektov a tiež v rámci bankových produktov na dlhodobejšie priame financovanie firemných klientov.
V rámci poistenia neobchodovateľných rizík bude podpora exportu smerovať tiež do Ruskej federácie, Bieloruska, Azerbajdžanu, Vietnamu, afrických krajín a na Kubu. Z hľadiska komoditnej štruktúry ide hlavne o vývozcov z oblasti energetiky, ľahkého a stredného strojárenstva, chemického a hutníckeho priemyslu.
Návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2016 predpokladá výnosy vo výške 14 miliónov 494-tisíc eur a náklady vo výške 14 miliónov 201-tisíc eur a zisk po zdanení vo výške 293-tisíc eur. To je predpoklad, ktorý v sebe obsahuje rozpočet. Uvedený zisk odráža aj nárast prevádzkových nákladov, ktoré súvisia s pripravovaným predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie, na ktorom bude Eximbanka aktívne participovať. Súčasťou rozdelenia disponibilného zisku bude v súlade so zákonom o Eximbanke aj návrh na odvod do štátneho rozpočtu.
Úspešnosť Eximbanky v plnení záverov rozpočtu na rok 2016 je vo významnej miere podmienená aj výsledkami, ktoré budú dosiahnuté v tomto roku. Zároveň existujú riziká, ktoré nebolo možné v návrhu rozpočtu za rok 2016 predvídať. Takýmito rizikami sú napríklad implementácia nového znenia podmienok pre štátom podporované exportné úvery, konsenzus OECD s obmedzeniami štátnej podpory exportu na vybrané sektory, ide napríklad o tepelné elektrárne na báze uhlia, ale ide aj o prípadné obmedzenia týkajúce sa financovania vybraných exportných artiklov so štátnou podporou, napríklad pre uhoľné elektrárne s priamym dopadom na významného klienta Eximbanky. Rovnako aj eskalácia napätia v rámci Európy a Blízkeho a Stredného východu a z toho prameniace zvýšené ekonomické riziká a sankcie by mohla mať priame aj nepriame dopady na slovenských vývozcov a tým pádom aj na činnosť Eximbanky.
Vláda Slovenskej republiky súhlasila s návrhom rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2016 v októbri tohto roku.
Ďakujem, to je všetko na úvod.

Ďakujem pekne.
Poprosím pána poslanca Hrehu, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2016.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výboru o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu rozpočtu:
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1800 z 15. októbra 2015 pridelil návrh rozpočtu na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet. Zároveň určil výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením 489 z 3. novembra 2015 súhlasil s návrhom rozpočtu. Zároveň odporučil Národnej rade tento návrh rozpočtu schváliť.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet schválil svojím uznesením č. 529 zo 6. novembra 2015 správu výboru. Týmto uznesením ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní o predmetnom návrhu predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Prerokovali sme všetky body, ktorých navrhovateľom ste boli vy.
Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1648. Spoločná správa výborov má tlač 1648a.
Poprosím teraz pána ministra Richtera, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Dovoľte, aby som vám poprial príjemný večer. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným cieľom vládneho návrhu zákona je upraviť legislatívne prostredie v oblasti služieb zamestnanosti tak, aby podpora v zamestnanosti poskytovaná zo strany štátu mohla byť pre príjemcov dostupnejšia a menej zaťažujúca. Preto návrh zákona obsahuje výrazné zjednodušenie administratívnej záťaže pri poukazovaní splnenia podmienok na poskytovanie príspevkov v rámci aktívnych opatrení na trhu práce.
Návrh zákona reaguje na odporúčania Rady Európskej únie, aby Slovensko prijalo opatrenia s cieľom účinnejšie riešiť dlhodobú nezamestnanosť, okrem iného aj prostredníctvom druhej šance na vzdelávanie a individuálneho prispôsobenia ďalšieho odborného vzdelávania. Navrhuje sa rozšíriť možnosť vzdelávania a prípravy pre trh práce uchádzačov o zamestnanie a zamestnancov aj o kurzy a programy vzdelávania, ktoré nie sú akreditované, ale poskytujú odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné pre vykonávanie príslušných pracovných činností.
Tento návrh taktiež reaguje na pozitívne výsledky aplikačnej praxe, konkrétne projektu REPAS, ktorý sa realizuje od konca minulého roka. Už od začiatku jeho realizácie sa prostredníctvom tohto projektu podporila rekvalifikácia takmer 12-tisíc uchádzačov o zamestnanie.
Súčasne sa navrhuje vytvoriť nový legislatívny rámec na podporu mobility za prácou zmenou nastavenia príspevku na presťahovanie za prácou, ktorý v súčasnosti patrí medzi najmenej využívané aktívne opatrenia na trhu práce. Preto sa navrhuje jeho poskytovanie neviazať iba na zmenu trvalého pobytu, ale umožniť poskytnúť ho aj v prípade nahlásenia prechodného pobytu v súvislosti s presťahovaním sa v nadväznosti na získané zamestnanie. Zároveň sa navrhuje zmena spôsobu jeho poskytovania z paušálneho jednorazového príspevku na mesačný príspevok poskytovaný počas šiestich mesiacov, v prípade znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie až počas dvanástich mesiacov.
V rámci rokovania výborov Národnej rady bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorým sa vytvorí možnosť poskytnutia príspevku na podporu vytvorenia nového pracovného miesta v prvom pravidelnom platenom zamestnaní aj právnickej osobe, respektíve fyzickej osobe, ktorá nezamestnáva žiadneho zamestnanca, napríklad samostatne zárobková činná osoba, ale vytvorí nové pracovné miesto, na ktoré chce prijať do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie vo veku do 25, respektíve 29 rokov. Ďalším podaným pozmeňovacím návrhom sa rieši kolízia medzi týmto návrhom zákona a návrhom zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Obidva pozmeňovacie návrhy podporujem a odporúčam schváliť.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spravodajkyni, pani poslankyni Šedivcovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 1648.
Výbor Národnej rady pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady:
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1892 z 18. septembra 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 676 z 3. novembra 2015, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 486 z 3. novembra 2015 a výbor pre sociálne veci uznesením č. 192 z 1. októbra 2015. Výbory Národnej rady, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 6 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor ma ďalej určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveril vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 204 z 10. novembra 2015.
Ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.