58. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1734) v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. septembra 2015 č. 1924 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, určila zároveň Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 689 z 3. novembra 2015, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 481 z 3. novembra 2015, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 499 z 5. novembra 2015.

Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy spoločne s odporúčaním schváliť ich.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o podpore menej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schváliť.

Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 522 z 10. novembra 2015.

Týmto uznesením ma výbor poveril predložiť na schôdzi Národnej rady návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.Ďakujem za pozornosť, pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som v krátkosti vyjadril svoj názor k návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý tu dnes máme na stole, zároveň podal pozmeňujúci návrh k danému návrhu zákona.
Chcem vyjadriť podporu iniciatíve pomôcť okresom s vysokou mierou nezamestnanosti, ale vidím niekoľko nedostatkov pri tvorbe tohto zákona.
Podľa návrhu zákona najmenej rozvinuté okresy sú tie, v ktorých miera evidovanej nezamestnanosti v období za najmenej deväť štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich štvrťrokov bola vyššia ako 1,9-násobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie. Podľa štatistiky miery evidovanej nezamestnanosti vykazovanej na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny tieto okresy sú: Revúca, Rimavská Sobota, Kežmarok a Rožňava. Pritom vo svojom vyjadrení pán premiér uviedol, že tento zákon sa má dotýkať minimálne okresov Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok, Rožňava a Sobrance a že je vysoký predpoklad, že sa bude vzťahovať na okresy Poltár, Sabinov, Vranov nad Topľou, Trebišov, Veľký Krtíš a Gelnica. Podľa štatistiky ale okresy Sobrance, Vranov nad Topľou, Trebišov, Veľký Krtíš a Gelnica nemajú šancu naplniť zákonné kritérium najmenej rozvinutého okresu, pretože miera evidovanej nezamestnanosti tam nedosiahla hranicu 1,9-násobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti.
Neviem, ako sa pri tvorbe tohto zákona dopracovalo k tomu 1,9-násobku alebo teraz 1,6-násobku, lebo minister práce alebo aj pán riaditeľ ústredia práce by mali vedieť, aká je situácia na Slovensku, ako sú na tom okresy, koľkých okresov sa bude tento zákon dotýkať.
Určite by som navrhoval znížiť hranicu priemernej miery evidovanej nezamestnanosti, aby tento zákon pomáhal okresom, ktoré to naozaj potrebujú, a preto v mojom pozmeňujúcom návrhu je zmena definície najmenej rozvinutého okresu zadefinovaná tak, aby sa za takýto okres považoval aj okres, v ktorom je miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie 15 % a viac. V dôsledku takto navrhovanej zmeny dôjde k rozšíreniu pôsobnosti návrhu zákona, keďže na základe zmienenej definície pojmu najmenej rozvinutý okres bude môcť byť na základe predloženého návrhu zákona poskytnutá podpora väčšiemu počtu okresov, ktoré takúto podporu skutočne potrebujú. Namiesto štyroch okresov tak dostáva možnosť na podporu až dvadsaťdva okresov: Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok, Rožňava, Poltár, Sabinov, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou, Trebišov, Sobrance, Gelnica, Košice-okolie, Svidník, Lučenec, Snina, Bardejov, Medzilaborce, Humenné, Stropkov, Michalovce, Levoča, Spišská Nová Ves.
V rámci jednotlivých okresov sú, pokiaľ ide o niektoré mestá, veľké regionálne rozdiely, čo sa týka nezamestnanosti. Napríklad miera evidovanej nezamestnanosti kým je v okrese Trebišov 20 %, v regióne Medzibodrožia to bude určite okolo 30 % alebo viac, alebo v okrese Michalovce keď je 15 %, v regióne Použia to bude 25 %.
Vidiek je oproti okresným a krajským mestám zaostalý. Určite by bolo potrebné túto problematiku riešiť na regionálnej, ako aj na okresnej úrovni, ale schválením pozmeňujúceho návrhu by sme dávali túto možnosť viacerým okresom.
Zároveň navrhovaná zmena prispeje k prehľadnosti a zrozumiteľnosti návrhu zákona, keďže pôvodná hodnota 1,9-násobku priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike je u adresátov právneho predpisu len ťažko zistiteľná a z návrhu zákona nevyplýva, prečo práve takáto určená miera evidovanej nezamestnanosti odôvodňuje poskytnutie podpory.
Navrhuje sa tiež zníženie požiadaviek vyžadovaných zákonom č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci pre realizáciu investičných zámerov v najmenej rozvinutých okresoch tak, že na poskytnutie investičnej pomoci v priemyselnej výrobe a v cestovnom ruchu v najmenej rozvinutých okresoch bude postačovať, ak investičný zámer povedie k vytvoreniu najmenej dvoch nových pracovných miest namiesto pôvodných desiatich v priemyselnej výrobe alebo piatich v cestovnom ruchu nových pracovných miest.
Snaha o zmenu tohto zákona bola v roku 2014 od môjho kolegu Ivana Švejnu, keď navrhoval zaviesť mechanizmus, ktorý umožní žiadať o poskytnutie investičnej pomoci zamestnávateľovi, ktorý vytvorí aspoň desať nových pracovných miest a udrží ich aspoň rok aj po udelení príslušnej úľavy.
Vzhľadom na vysokú mieru evidovanej nezamestnanosti v najmenej rozvinutých okresoch by malo navrhované zníženie požiadaviek na počet nových pracovných miest viesť k zníženiu nezamestnanosti a zároveň k zvýšeniu počtu zamestnávateľov v takýchto okresoch.
A teraz mi dovoľte, aby som vám prečítal pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Eleméra Jakaba k vládnemu návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1734). K vládnemu návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007.
K vládnemu návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je tento pozmeňujúci návrh.
Po prvé. V čl. I § 2 odsek 1 znie: „Najmenej rozvinutým okresom je okres, v ktorom miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú vykazuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, bola v období aspoň za deväť štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich štvrťrokov najmenej 15 %.“
Po druhé. V čl. II bode 1 § 4 ods. 4 písm. c) sa slovo „desiatich“ nahrádza slovom „dvoch“.
Po tretie. V čl. II bode 4 § 7 ods. 4 písm. b) sa slovo „piatich“ nahrádza slovom „dvoch“.
Odôvodnenie.
Hlavným účelom navrhovaného pozmeňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zmena definície najmenej rozvinutého okresu tak, aby sa za takýto okres považoval aj okres, v ktorom je miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie 15 % a viac. V dôsledku navrhovanej zmeny dôjde k rozšíreniu pôsobnosti návrhu zákona, keďže na základe zmenenej definície pojmu najmenej rozvinutý okres bude môcť byt' na základe návrhu zákona poskytnutá podpora väčšiemu počtu okresov, ktoré takúto podporu naozaj potrebujú. Podpora okresov s navrhovanou mierou evidovanej nezamestnanosti nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky novinkou a rovnaká miera evidovanej nezamestnanosti je ustanovená napríklad v § 1 ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako podmienka pre rozšírenie použitia opatrení týkajúcich sa prípravy významných investícií. Zároveň navrhovaná zmena prispeje k prehľadnosti a zrozumiteľnosti návrhu zákona, keďže pôvodná hodnota 1,9-násobku priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike je pre adresátov právneho predpisu len ťažko zistiteľná a z návrhu zákona nevyplýva, prečo práve takto určená miera evidovanej nezamestnanosti odôvodňuje poskytnutie podpory.
Navrhuje sa tiež zníženie požiadaviek vyžadovaných zákonom č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre realizáciu investičných zámerov v najmenej rozvinutých okresoch tak, že na poskytnutie investičnej pomoci v priemyselnej výrobe a cestovnom ruchu v najmenej rozvinutých okresoch bude postačovať, ak investičný zámer povedie k vytvoreniu najmenej dvoch nových pracovných miest namiesto pôvodných desiatich v priemyselnej výrobe alebo piatich v cestovnom ruchu nových pracovných miest. Vzhľadom na vysokú mieru evidovanej nezamestnanosti v najmenej rozvinutých okresoch by malo navrhované zníženie požiadaviek na počet nových pracovných miest viesť k zníženiu nezamestnanosti a zároveň k zvýšeniu počtu zamestnávateľov v takýchto okresoch. Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti vyslovila svoj politický aj vecný postoj k tomuto zákonu o investičnej pomoci do najmenej rozvinutých regiónov. Ja, samozrejme, tento návrh zákona podporím, pretože jeho ideový zámer je nespochybniteľný, avšak už pri prvom čítaní, v druhom čítaní som si uvedomila, že charakter, obsah tohto zákona ho predurčil na to, aby bol podaný na začiatku volebného obdobia. A som presvedčená o tom, že sociálno-ekonomické disparity, rozdiely jednotlivých regiónov sú dlhodobým a pretrvávajúcim problémom, ktoré trápia Slovensko určite viac ako desať možno aj pätnásť rokov, a preto som presvedčená o tom, že vláda aj v rámci vládneho programu mala s takýmto cieľom počítať a tomuto prispôsobovať aj legislatívu, mala takýto zákon predložiť na začiatku volebného obdobia a my sme mali byť skôr v pozícii bilancovania dosiahnutých výsledkov.
Ak sa dnes takýto zákon predkladá, tak ja viem, že druhé čítanie je skôr zamerané na to, aby boli prednesené doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ale ak vás to teda nezaťaží, pán minister, ste tu, mňa by zaujímalo, z úst štátneho tajomníka to bolo nejakým spôsobom opísané viac-menej všeobecne, aké sú predpokladané merateľné ukazovatele, dosahované ciele v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom rámci, aby som sa vedela presvedčiť, že naozaj tento zákon bude mať svoje opodstatnenie a bude predstavovať prínos pre dlhodobo zanedbávané, hlavne vzdialenejšie, na východ vzdialené regióny. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Je to veľmi dobré podľa mňa pani poslankyňa Mezenská. O to, ide, že, dobre, teda keď už sa vláda rozhodla riešiť problémy zaostalejších regiónov, tak že ich ide mikromanažovať, lebo verí tomu, že to dokáže lepšie, než tie regióny dokážu sami seba manažovať, a má takú väčšinu akú má, no tak si aspoň povedzme, že na konci dňa budeme mať čísla dobré, spoľahlivé čísla o tom, či to bol alebo nebol úspešný projekt, aby sme napríklad vedeli porovnať investície do tohto projektu a ich dopad na najmenej rozvinuté regióny alebo okresy s vplyvom, povedzme, odvodovej odpočítateľnej položky, či náhodou tá z nich, ktorej analýza je urobená Inštitútom finančnej politiky, nemala pozitívnejší dopad a nebola efektívnejšia, aby sme vedeli, koľko tu z jedného eura dostávame výsledkov. Podľa mňa kľúčové vystúpenie v rozprave sme počuli. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, musím povedať, že kolegyňa Mezenská celkom presne zadefinovala, kde je skutočný problém tohto návrhu zákona. Po štyroch rokoch vláda nepomoci slabým, zaostávajúcim regiónom ide teraz sľúbiť, že ide im pomôcť. Chápal som, keď vláda pripravila tento návrh, že vláda ide pomôcť štyrom okresom, ktoré sú na tom najhoršie. Musím povedať, že ja som to vnímal z pohľadu, že je to pre okres Rimavská Sobota, kde bývam aj ja, aj pán spravodajca, je miera nezamestnanosti nad 25 %. Treba otvorene povedať, že tam máme vysokú mieru rómskej populácie, ktorá je problematická z hľadiska zamestnanosti. keď má investor prísť do tohto regiónu, tak ho pritom musíme setsakra nejako pozitívne motivovať.
Keď tu okruh oprávnených extra rozšírime, tak investor, ktorý má prísť a povie, že to isté dostane aj v okrese, kde nemá takú rómsku komunitu ako v Rimavskej Sobote alebo v Revúcej, alebo v Kežmarku, čo urobí? No pôjde tam, kde má lepšie kvalifikovanú pracovnú silu. Preto musím povedať, že v tejto podobe, ako to sem prišlo po tej úprave v spoločnej správe, ktorá je navrhnutá, pre mňa tento zákon je veľmi nesystémový.
Chápal som, že ideme pozitívne diskriminovať niečo, na druhej strane musím povedať, že zároveň vláda nezakázala poskytovať investičný stimul v regiónoch, ktoré sú vysoko rozvinuté. A by som ako príklad uviedol Jaguar v Nitre. Dnes otvorene už každý hovorí, že do Jaguara, do závodu pre výrobu Jaguara budeme musieť dovážať pracovníkov, či už zo Slovenska z iných regiónov, či z iných členských štátov Európskej únie, možnože aj migrantov, aby tam mal kto robiť. Načo je investičný stimul poskytnutý v týchto regiónoch? Keby sme mali v zákone systémovo povedané, že v regiónoch pod 15 % nie je možné poskytnúť investičný stimul, by som to chápal. Vláda Slovenskej republiky dala tak vysokú ponuku pre Jaguar, akú ju dala. A chcem zdôrazniť, že nespochybňujem potrebu takýchto investičných subjektov na území Slovenskej republiky. Ale tak si vláda mohla povedať, že ich chce vo Zvolene alebo pri Banskej Bystrici, lebo je tam tá istá diaľnica ako pri Nitre, je tam tá istá železnica ako pri Nitre, len majú dosah na regióny, kde miera nezamestnanosti je 20 % a viac. Zasiahla by okresy Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Revúca, Brezno. Nie, vláda to podporila megainvestičným stimulom.
Dámy a páni, darmo je možnosť poskytnúť investičný stimul, na ktorý nie je nárok, keď to vláda dá v najrozvinutejšom regióne. Čo nám to pomôže? Dali sme to pre Jaguar, pričom pre ostatných nezostalo. Je to ako s tou kapelou, keď príde kapelník za šéfom s otázkou: „Ja z toho nedostanem?“ A odpoveď potom je: „Aj tebe z toho patrí, ale už sa ti z toho neušlo.“ To je ten istý prípad. To znamená, že môžete to rozširovať koľko len chcete, ja súhlasím s tým, že pokiaľ to nemá byť systémové riešenie, tak to potom naozaj rozšírme maximálne.
Najlepšie riešenie by tu bolo podľa mňa, pán minister, keby ste do zákona dali, že pre rozvinuté regióny štát nebude poskytovať žiadny investičný stimul. Jaguar je pre mňa krásnym príkladom, ako ste prehĺbili rozdiel medzi západnou časťou Slovenska a stredom a východom Slovenska. Ten prepad v životnej úrovni medzi stredom Slovenska, Rimavskou Sobotou smerom na východ a od Nitry smerom na západ bude tak extrémny. Tým vy ste ho neznížili, ale zvýšili.
Oveľa lepšie riešenie by bolo, pokiaľ by ste do zákona uviedli nárokovateľnosť investičného stimulu pri vytvorení pracovných miest, za akých podmienok to je. To znamená, že živnostník, podnikateľ vytvorí dve pracovné miesta nad rámec priemeru, ktorý tu mal minulý rok. A na toto mu patrí takáto podpora, pokiaľ udrží pracovné miesta budúcich 5 rokov. Je to vymožiteľné, je to kontrolovateľné aj ten najmenší živnostník sa do toho môže prihlásiť, a nebojte sa, by sa vytvorili pracovné miesta.
Ale toto je len alibizmus, alibizmus v tom zmysle, že: „Keď urobíš investíciu do 200-tisíc, teda 100-tisíc musíš mať z toho svojich, požiadaj si o to, minister o tom rozhodne a vláda, keď máš dobrú legitimáciu, tak ti to priklepne.“
Pán minister, úprimne treba povedať, s touto snahou vlády, ja si ju cením, s takýmto návrhom alebo niečím podobným mali ste prísť v čase, keď ste nastúpili do vlády, a vtedy to riešiť, a nie hovoriť teraz o tom, že vytvoríte akýsi projekt na rozvoj, ktorý sa začne tvoriť od budúceho roku, a reálne sa to vytvorí až v septembri budúceho roku, dávno v čase, keď vy už možnože v kresle ministra, ktorý za to zodpovedá, už nebudete mať žiadny vplyv a nebudete vedieť pomôcť ovplyvniť ani jeden jediný investičný stimul, ani jedno jediné pracovné miesto, pričom ale na tú tabuľku, aby Robert Fico na nej to vedel odfajknúť, je to dobré, ale len z toho odfajknutia ľudia lepší plat ani pracovné miesta mať nebudú. Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Bagačka a Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.Nech sa páči, pán poslanec Bagačka.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, som trošku v pomykove teraz, pretože pred chvíľou čítal pozmeňujúci návrh tvoj kolega zo strany MOST – HÍD. Len tak pre ozrejmenie teda zopakujem, najprv ten návrh počítal so štyrmi-piatimi okresmi, tým pozmeňujúcim návrhom v rámci výboru sa dostávame niekde k tomu počtu 10 – 11, ale pozmeňujúcim návrhom tvojho kolegu, a tým pádom si mal povedať otvorene, že s ním nesúhlasíš, sa, ako sme počuli, dostávame na ten počet okresov 22, čo aj podľa mňa je tu naozaj veľa. A už potom ten názov zákona mal znieť úplne ináč, keďže sa dostávame možno z tých 5 na 22.
To, že sa to prijíma teraz, všetci dobre vieme. Možno aj spolu viackrát sme debatovali už viac ako rok o tom, že treba prijať systémovejší zákon, nie len v rámci tohto zákona, ktorý platí tak, že tá podpora jednoducho nie je taká stimulujúca, aby tí investori k nám prišli do našich regiónov.
No a čo sa týka toho Jaguara, to zas bol od teba kus takého politického hľadiska. Vieš sám dobre, že pokiaľ príde takáto investícia, patrí vďaka Bohu aj za ňu, aj keď ja by som bol tiež radšej, keby bola v Rimavskej Sobote, ale o takýchto investíciách, vieme dobre, pri rokovaniach a pri ich získavaní, a jedná sa o veľké množstvo pracovných síl, určite nemôže ani vláda buchnúť po stole a povedať: „Pôjdeš tam alebo tam.“ O tom viem, že to uznávaš a že si to povedal skôr z toho politického hľadiska. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja teda by som dal taký aj konštruktívny návrh, keď už ten návrh toho zákona tu je. Tak v tej Rimavskej Sobote tá automobilka nebude. Ale ja mám taký jeden návrh, viete, ak existuje ten dopyt, mala by sa vytvoriť aj ponuka. A pokiaľ je v tejto krajine dopyt po čítačkách peňazí, ja navrhujem naozaj prípadne aj výzvu, že ak by niekto sa chcel ubrať tým smerom, že čo by sa dalo predať, vyzerá to tak, že na Slovensku by išli čítačky peňazí. Takže ak by vznikla niekde v Rimavskej Sobote taká malá fabrička, ja by som tipoval, že by to vydalo na takú malú fabričku na čítanie peňazí, tak verím, že prípadne ministerstvo to podporí. Rovnako aj kolega, ktorý odchádzal mi hovoril, že vyzerá to tak, že aj hliníkové fólie by našli odbyt. A dokonca poďme tu aj širšie. Ja by si dokonca vedel predstaviť, že by sme sa mohli zapísať aj do svetovej histórie aj ako výskumníci a vedci. A ja by som prípadne, pán minister, dal do pozornosti, či by ste nevyhlásili nejakú výskumnú úlohu, ako urobiť takú čítačku peňazí nehlučnú. Viete, je dopyt po tom, lebo to ruší. A naozaj keby naši výskumníci a vedci vytvorili nehlučnú čítačku peňazí, tak nielenže by to ocenili manželky našich niektorých politikov, lebo ja si myslím, že by to malo celosvetový dopad. Naozaj mafiáni a všelijakí korupčníci z celého sveta by boli vďační slovenským výskumníkom, ako im takto zjednodušili život, a za to, že vyvinuli nehlučnú čítačku peňazí. A naozaj my sa inšpirujme, ak teda veci sa javia tak, ako sa javia, a je tu dopyt po takomto zariadení, vieme, ako by sa to dalo vylepšiť. Pán minister, naozaj v dobrom dávam do pozornosti, prípadne aj niekto z vašich či by sa na to nepodujal... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Bagačka, povedal som, že vyjadrujem svoj vlastný názor. Pozrite sa na ten pozmeňujúci návrh, ktorý máte pred sebou.
A teraz dovoľte, aby som poznamenal, vláda Roberta Fica v Zelenej správe za rok 2014 o stave v poľnohospodárstve a potravinárstve konštatuje, že v potravinárstve došlo u nás k úbytku pracovných miest o 7,5-tisíc za jeden rok. V Jaguari sa vytvorí 4-tisíc nových pracovných príležitostí za megapodporu. Viete, koľko pracovných miest sa mohlo podporiť vo všetkých 22 okresoch, ako sa to navrhuje v tej rozšírenej verzii?
V tom mojom vystúpení bol apel aj na to, že potom vláda nech nepodporuje megainvestície v rozvinutých regiónoch, kde ľudí treba dovážať, možno zamestnať z cudziny. A neverím tomu. A sedel som vo vláde a zaručene tak viem povedať, keby vláda Slovenskej republiky jednoznačne zadefinovala, že keď z Poľska príde Jaguar na Slovensko a dostane takúto investičnú pomoc, tak by mohla povedať, že bude to pri tej istej diaľnici, ktorá ide pri Nitre, ale bude to niekde pri Zvolene. Áno, ale ten dosah, okruh, kde by to dopadlo, tak je to takto inde. Ale ja pozitívne viem, že takto Slovenská republika nikdy, nikdy s týmto investorom nerokovala. To znamená, že keď dokázala vláda prebiť ponuku Poľska, aby prišli z Poľska na Slovensko, tak tá ponuka keby bola definovaná, že má ísť niekde k Zvolenu, lebo my to potrebujeme z hľadiska regionálnej pomoci, a to by bolo oveľa uveriteľnejšie pre občanov tejto republiky, tak to by bola pomoc. Takto ste zvýšili rozdiel medzi životnou úrovňou a tú priepasť ešte ste prehĺbili.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi tiež stručne sa pripojiť k určitým reakciám na tento návrh zákona, ktorý je v druhom čítaní.
Je pravda, že prišli sem niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré posúvajú dopredu tento návrh. Na druhej strane môžeme konštatovať rovnako, že tento návrh zákona je o niečo systémovejší ako možno niektoré opatrenia vlády v priebehu štyroch rokov.
V každom prípade si myslím, že tento návrh zákona, ako tu už bolo viacerými predrečníkmi povedané, prichádza oneskorene. My sme mali tento stav riešiť už dávno. Veď máme na Slovensku mnoho okresov, ktoré majú mieru nezamestnanosti a mali ju teda viac ako 20 %. Myslím, že teraz aj keď ten zmenený koeficient je teda 1,6-násobok tej priemernej evidovanej miery nezamestnanosti, to vychádza asi na 14 okresov, pokiaľ sa nemýlim, stále je na Slovensku mnoho ďalších okresov, ktoré by si zaslúžili takúto podporu, takúto pomoc bez toho, aby sme museli pripravovať nejaké špecifické návrhy zákonov, lebo toto je taký špecifický návrh, to je vlastne reakcia na stále pretrvávajúci negatívny stav týchto okresov (vysoká miera nezamestnanosti, samozrejme, nízky stupeň hospodárskeho rozvoja), ľudia odchádzajú z týchto regiónov a hlavne na východe Slovenska, kde ja pôsobím, kde ja žijem, skutočne tieto malé dedinky sa vyľudňujú. Choďte do severovýchodnej časti Prešovského kraja a tam nájdete prázdne dediny, doslova prázdne dediny, mladí v podstate sú už vysťahovaní a žije tam len pár dôchodcov. Je to žalostný stav. A prísť na konci štvorročného obdobia s tým, že teraz zaplátame dieru len tak, že dáme nejaké kvázi investičné stimuly, ktoré budú riešiť tento stav, je nie celkom teda najefektívnejšie riešenie, aj keď nechcem teraz hovoriť, že nie je to nijakým riešením. Ale to je neskoro, prichádza neskoro.
A na druhej strane, tiež to bolo povedané, aké tu budú nejaké merateľné ukazovatele, čo vlastne od toho očakávame? Zvýši sa tým zamestnanosť? Alebo po akú dobu budú tieto opatrenia skutočne dobré na to, aby to bolo dlhodobé riešenie, dlhodobo udržateľné riešenie? My týchto podnikateľov, ktorých podporíme takýmto riešením, udržíme po tom, ako takáto pomoc prestane byť funkčná? To sú otázky, na ktoré, žiaľ, sme nedostali jasné odpovede. A ja si myslím, že treba aby sme aj tuto vedeli jasne povedať, že to nie je dostatočné riešenie, jednak z toho dôvodu, že to nepokrýva významnú časť Slovenska, vzhľadom na to, že aj v mnohých ďalších okresoch, ktoré vlastne sa nedostali do tejto skupiny okresov, tá situácia je vážna a určite to na Slovensku nebude nejaké dlhodobo udržateľné riešenie.
Ja si myslím, že vláda týmto návrhom zákona ako keby zastupovala niektoré rezorty, ktoré mohli ďaleko viac urobiť pre to, aby, povedzme, podnikateľom sa lepšie darilo v týchto regiónoch, ak tu máme teda pána ministra dopravy, tak ak sa to dotýka v podstate dopravnej infraštruktúry alebo či už sa to dotýka aj iných rezortov, povedzme, rezortu hospodárstva čo sa týka možno tých podmienok, takisto rezortu financií, čo sa týka možno ďalších podmienok pre zlepšenie podnikateľského prostredia. To znamená daňové a odvodové zaťaženie. Všetko toto vplýva vlastne na rozvoj, na hospodársky rozvoj týchto regiónov, na zamestnanosť. A myslím si, že tam ako keby sme len plátali diery po rezortoch, ktoré možnože si neurobili to, čo si mali urobiť, a jednoducho teraz prichádzame s takýmto návrhom zákona.
A potom nie je čudo, že, povedzme, vo Vranove vranovský Priemyselný park Ferovo zíva prázdnotou a ministerstvo hospodárstva teraz dáva ako keby nejaký veľký pardon, že nemusí vracať peniaze, ktoré boli investované zo zdrojov, zo štrukturálnych fondov, a teda bude sa čakať ďalej, až príde nejaký ten investor. Ja teda dúfam, že možno aj toto opatrenie skrz tento zákon možnože podporí nejakého toho investora, ktorý tam konečne sa rozhodne prísť. Ale rozhodne sú to nesystémové veci, sú to také, hovorím, záplaty, malé záplaty na veľké diery.
Takže určite summa summarum tento zákon v podstate je nejakým pozitívnym krokom, ale určite nie dostatočným. A ja predpokladám, že do nového obdobia bez ohľadu na to, už kto bude, kto nebude vo vláde, v každom prípade bude sa musieť urobiť ďaleko viac pre to, aby sme situáciu v menej rozvinutých regiónoch riešili ďaleko kompetentnejšie, systémovejšie, tak, aby sme vedeli zabezpečiť dlhodobo udržateľný rast v týchto regiónoch. Ďakujem pekne.