58. schôdza

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, páni kolegovia, opäť sme tu s naším návrhom zákona, ktorý od poslednej diskusie alebo od prvého čítania doznal aj nejakých zmien, ktoré boli podmienené samozrejme medzirezortným pripomienkovým konaním, diskusiami s odborníkmi zo ZMOS-u, Únie miest. Hovorili sme s Inštitútom urbánneho rozvoja na tieto témy, s poslancami opozičnými a nemôžem povedať, že by ten zákon nemal všeobecnú podporu.
V každom prípade sme sa v rámci pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol spravený na výbore pre verejnú správu, snažili zapracovať maximum informácií, maximum dobrých pozmeňujúcich návrhov. Medzi tie dôležité stále... Alebo takto, najprv zdôrazním, že celý zákon alebo tá filozofia toho zákona je o tom, aby sme ustanovili do samosprávnej pôsobnosti obce, miest aj finančný nástroj, ktorý si každá obec alebo mesto môže a nemusí zaviesť, to zdôrazňujem, pretože stále je tu veľký prvok tej dobrovoľnosti, a to vlastným všeobecne záväzným nariadením, ktoré opätovne schvaľujú alebo neschvaľujú poslanci príslušného zastupiteľstva.
Ďalej si myslíme a predpokladáme, že tento nástroj bude mať jednoznačne funkciu rozvojovú. To znamená, tieto prostriedky budú môcť byť využité na rozvoj obce, na budovanie infraštruktúry a jednoducho potrieb, hovorím o kapitálových teraz predovšetkým výdavkoch, ktoré obec môže takýmto spôsobom využiť. A dúfame, že bude mať tento zákona aj funkciu protikorupčnú.
Keď sme hovorili alebo keď som hovoril o tých doplnkoch alebo zmenách, ktoré sa od prvého čítania udiali, zdôrazním tie najpodstatnejšie. Dôležité je asi povedať to, že predmetom poplatku za rozvoj nie sú, alebo stávajú sa okrem toho, čo už bolo zadefinované, aj napríklad časti stavby, aby bolo jasné, že sa nejedná len o stavby, ale aj o časti stavby. Hovoríme o tom, že nebudú do tohto patriť stavby, ktoré slúžia na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí či sociálnej kurately. Takisto tam nebudú patriť objekty slúžiace materským školám, základným školám, vysokým školám či už školstvu ako takému. Takisto tam nebudú stavby, ktoré slúžia na obranu štátu a stavby, ktoré slúžia na účely múzeí, knižníc, galérií a kultúrnym účelom.
Ďalším dôležitým faktom, ktorý je doplnený do pôvodného návrhu zákona, je aj to, že za podlahovú plochu, o ktorej sme hovorili, bude jednoznačne určená podlahová plocha nadzemnej časti stavby, za ktorú sa považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby. Čiže nehovoríme o obytnej výmere, o obytnej ploche. My hovoríme, o ničom inom, my hovoríme jednoducho o nasčítaní všetkých podlaží, ktoré sú nad zemou.
Do zmien sme zaradili aj zníženie sadzby. Táto vychádza z návrhu, ktorý vypočítali a pripravili odborníci. My sme mali v tom pôvodnom návrhu, od 10 do 45 bola tá sadzba, ktorú si každé mesto môže nejakým spôsobom môže určiť, a tá sadzba sa znižuje po týchto diskusiách na 35 eur. Chceme vyjsť v ústrety naozaj možno aj tým, ktorí urobia veľké stavby. Máme ale za to, že tento výpočet vychádza z veľmi kvalitnej prípravy rozpočtu, výpočtu, akým spôsobom sa kto podieľa na dobudovaní jej infraštruktúry už v rámci stavebného konania ako takého, respektíve pri tom povoľovacom konaní, kde je určené, čo všetko musí urobiť. Pretože nie je to tak, to treba zase korektne zdôrazniť, že pri stavebnom povolaní niekto môže postaviť len dom a nemôže postaviť komunikácie, cesty. Musí. Zo stavebného povolenia jednoducho už má povinnosť, alebo zo stavebného zákona, postaviť komunikácie, musí postaviť inžinierske siete, všetko, čo s tým súvisí. Ale i napriek tomu stále nie je nikde v zákone povedané, že musí postaviť materskú školu, že musí postaviť sociálne zariadenie, že musí postaviť zdravotnícke zariadenie, atď., a tak ďalej. Toto sú veci, ktoré práve ošetruje tento zákon. A snažili sme sa ho naozaj navrhnúť tak, aby sme nerobili zle nikomu. Chceme, aby sme urobili dobre predovšetkým mestám a obciam, aby mali v rozpočte peniaze na to, aby mohli tieto zariadenia do budúcnosti budovať.
Medzi ešte jednu z dôležitých zmien, ktoré doznali alebo doznal tento návrh do druhého čítania, patrí aj to, že už nehovoríme o rozčlenení obcí ulicami. Jednoznačne hovoríme o tom, že každá obec si môže územie rozdeliť alebo je rozdelená katastrálnymi územiami, alebo mestskými časťami. Každé veľké mesto má svoje mestské časti. To znamená, že v každej tejto jednej ucelenej mestskej časti bude platiť jeden poplatok. A takisto sa hovorí v tých úpravách, že tento poplatok by mal byť použitý v tej časti, v ktorej sa poplatok vyberá. Samozrejme, že toto si môže zmeniť každá obec, každé mesto svojím štatútom mesta, obce. Čiže opäť je tu tá právomoc daná, veľká právomoc daná do rúk poslancov a príslušných zastupiteľstiev.
Dámy a páni, nejdem čítať všetky tie doplnenia a zmeny, ktoré sme navrhli v rámci celého procesu prípravy. Sú tam pochopiteľne doplnené legislatívne ustanovenia, je to dané do súladu so zákonom. Čiže chcem poďakovať aj odboru legislatívy Národnej rady za to, že pripravili mnoho pripomienok, a podarilo sa ich zapracovať do toho návrhu. Takže myslím si, že v takomto stave, ako je teraz zákon predložený, by naozaj mohol pomôcť výrazným spôsobom mestám a obciam pri budovaní novej infraštruktúry súvisiacej s rozvojom mesta.
Ďakujem pekne, dámy a páni.

Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Dušanovi Bublavému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a zároveň stanovisku gestorského výboru.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu a Richarda Rašiho na vydanie zákona o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1686) podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 1987 z 29. septembra 2015 pridelila návrh poslancov o miestnom poplatku za rozvoj (tlač 1686) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 706 z 3. novembra 2015 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 477 z 3. novembra 2015 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 276 z 3. novembra 2015 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, lebo máte spoločnú správu pred sebou.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: a) hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 15, 18 až 25 s odporúčaním gestorského výboru schváliť, b) hlasovať spoločne o bodoch 3, 4, 5, 10, 14, 16 a 17 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uverejnených pod bodom III tejto správy, v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu a Richarda Rašiho na vydanie zákona o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1686, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 282 z 10. novembra 2015. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril, za prvé, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi v Národnej rade a za druhé, navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu, zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, skončil som.

Ďakujem pekne. Teraz otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa na ústnu formu. Uzatváram možnosť ďalšieho hlásenia sa. Igor Hraško a Alojz Hlina, nech sa páči, v tomto poradí.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia na balkóne a milí občania, toto je zákon, ktorý v podstate funguje už vo viacerých krajinách. Už sme to skonštatovali aj pri prvom čítaní a jeho opodstatnenosť, samozrejme, je odôvodnená. A preto sme aj na výbore za určitých podmienok podporili spoločný pozmeňovací návrh. Bolo nám však prisľúbené, že keďže tam ešte boli určité nedostatky, a aby tento zákon mal skutočne všeobecnú podporu, čo by bolo celkom vhodné, tak sme sa dohodli na tom, alebo teda bolo nám prisľúbené, že predkladatelia zvolajú ešte takú diskusnú debatu, kde sa ešte vyprecizujú tie detaily, ktoré boli ešte také spornejšie, a že sa vypracuje spoločný pozmeňovací návrh, teda spoločný návrh predkladateľov a opozičných poslancov z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby tento zákon dostal všeobecnú podporu.
Jednak došlo k posunom bodov schôdze a tento bod sa dostal veľmi skoro na rokovanie a tým pádom, nieže tým pádom, ale zatiaľ sme ešte nedostali vôbec pozvánku na nejaké spoločné stretnutie a na rokovanie a diskusiu k tomu, aby sme takýto spoločný pozmeňovací návrh predložili. Nebolo to tu spomínané, možno schválne to bolo, nebolo čítané, ale do toho pozmeňovacieho návrhu sa dostala taká vec ako oslobodenie od poplatku za rozvoj rodinných domov do výmery 150 m2. Niekto by si povedal, fajn, veď to je super, nie? Však rodiny, ktoré nemajú na to, aby si postavili veľký dom, tak nemusia platiť. No len ten poplatok za rozvoj je v podstate na to, alebo teda by mal byť na to určený, že tie rodiny, ktoré budú stavať v danej obci, v danom, na danom mieste, budú potrebovať aj určitú infraštruktúru, dopravnú, technickú. To znamená, že budú potrebovať cestu k tým domom, budú potrebovať natiahnuť kanalizáciu a podobne. A to nie sú lacné veci.
Keď si to zoberieme oproti takej bytovke, ktorá má tiež byty do 150 m2, ale má ich postavené v kocke na siedmich poschodiach, tak tam potrebuje kratšiu cestu, kratšiu kanalizáciu. To znamená, že tie výdavky na tieto technické siete, technickú infraštruktúru a dopravnú infraštruktúru nie sú až také vysoké. Aj napriek tomu bude v rámci poplatku za rozvoj platiť viac. Preto je úplne nelogické, a samozrejme, takisto ako v tom paneláku, ale aj v tých rodinných domoch je predpoklad, že tam asi sa nenasťahujú nejakí dôchodcovia, ktorí si na starobu prídu postaviť dom do 150 m2, niekde do mesta alebo na okraj, alebo do novej výstavby obce, tak je pravdepodobné, že tam budú bývať mladé rodiny, ktoré budú mať deti, ktoré budú potrebovať škôlku. A toto boli argumenty aj predkladateľov, že takýto poplatok za rozvoj je nevyhnutný, aby sa z čoho mali tieto škôlky stavať. Ale v prípade, že nastaviame do nejakej lokality, ja neviem, 50 rodinných domov s rozmerom, teda s podlahovou plochou do 150 m2, nasúka sa tam 50 rodín, berme v priemere 1,5 dieťaťa, no ale to už je jedna trieda v škôlke. Bude potrebné, aby sa nejaká škôlka postavila, pretože súčasné kapacity, vieme, že sú naplnené. No ale tieto rodiny nebudú platiť.
Ďalší argument bol ten, že no, však ale keď to budú stavať developeri, tak to zaplatia oni aj napriek tomu teda, že je to do 150 m2. No developeri na jednej konferencii povedali, že no, však, hej, však urobíme to tak, že my to všetko pripravíme, potom to predáme tým rodinám, a v podstate nezaplatí sa nič. Takže developeri budú zase v suchu, zase budú trpieť tí občania a bude trpieť tá obec. Takže oni z toho vždy vedia nejakým spôsobom vykľučkovať. Ale na toto asi predkladatelia nemysleli. Takže táto výnimka, ktorá bola vsunutá do toho pozmeňováku ako taký ľúbivý prvok pre tých akože, ktorí nemajú peniaze na to, že si budú stavať veľké baráky, aby nemuseli platiť za ten poplatok za rozvoj, tak je to hlúposť.
Ďalšia vec, ktorá bola aj spomínaná, aj odbornou verejnosťou, aj keď sa hovorilo teda, že sa rokovalo s Inštitútom urbánneho rozvoja, tak práve Inštitút urbánneho rozvoja upozornil na to, že niektorí stavitelia môžu platiť dvakrát. Môžu byť totižto, alebo sú v súčasnosti už kladené požiadavky na každého stavebníka navyše, že schválime ti to, ale, vieš, už keď tu staviaš veľký barák, tak bolo by dobré, keby si nám tuná zrekonštruoval túto križovatku, alebo sa stavia niekde nejaký obchod, tak vieš čo, tuná nám sprav ešte parkovisko navyše a podobne.
To znamená, že ten staviteľ má už určité povinnosti a ešte sú mu kladené len pred tým, ako začne stavať, aby vôbec dostal stavebné povolenie. A teraz bude ešte spoplatnený poplatkom za rozvoj. To znamená, že budú naňho kladené dve požiadavky. Jedna nefinančnej povahy, že sprav nám toto, koniec koncov to musí zaplatiť zo svojho, a plus ešte poplatok za rozvoj. Pretože my sme dávali požiadavku, aby bol určitým spôsobom započítaný tento vklad nefinančný a bol odpočítaný od poplatku za rozvoj, pretože tie náklady reálne ten stavebník vynaložil. Žiaľ, ani toto nebolo zapracované a malo sa aj o tejto časti debatovať a zatiaľ k tomu neprišlo.
Samozrejme, sú tam ešte také drobnosti. My sme hovorili teda, že boli zapracované, aj Inštitút urbánneho rozvoja hovoril, že tie zmeny, ktoré boli zapracované, sú len skôr kozmetického charakteru, a práve preto mala byť tá spoločná diskusia. Keďže táto diskusia nebola, navrhujem navrhovateľovi prerušiť rokovanie o tomto bode, zvolať nás na diskusiu, na pôde výboru asi najlepšie, nemusí to byť zasadnutie výboru, aby sme skutočne doprecizovali tieto nejasnosti, ktoré sú v tomto zákone, a až potom pristúpili k dokončeniu rozpravy aj rokovania o tomto bode v druhom a potom následne aj v treťom čítaní. Pretože za takýchto okolností tento návrh zákona takto, ktorý je pripravený, aj s pozmeňovacím návrhom, ktorý prešiel u nás vo výbore, nie je akceptovateľný a nebude podporený.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca Hraška sú dve faktické.
Nech sa páči, Peter Osuský s prvou.