58. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja, prísne vzaté, jednak som nevedel, že to tak rýchlo pôjde, a jednak ja som počul, že to sťahujete. Tak asi, tak strácam prehľad v niektorých veciach, lebo to som mal pocit, že je možno pre túto chvíľu správne.
Ja len, ak dovolíte, jeden taký postreh k celému tomuto návrhu. Za určitých okolností sa môžeme k tomuto návrhu pozrieť tak, že sa stanovujú sadzby, aby tí, ktorí majú platiť a nevedia koľko, tak im ten starosta môže povedať: pozri sa, môžeš platiť 35 euro za štvorec, keď to preženiem cez zastupiteľstvo, alebo pustíš 10 euro za štvorec a nejde to do zastupiteľstva.
Po schválení tohto návrhu zákona, vážení, by som navrhoval všetkým mestám a obciam zaviesť tento poplatok v čo najvyššej výške preto, aby ste sa vyhli podozreniu z korupcie. Preto, aby ste sa vyhli podozreniu z korupcie. Lebo my vlastne, týmto ste zadefinovali, že čo môže mesto, keď. Lebo prísne vzaté, pán Choma, povedzte mi, v Žiline sa ročne postaví, koľko metrov plochy nadzemných podlaží? Koľko? Tisíc, desaťtisíc štvorcov? No dobre, nech desaťtisíc nových štvorcov, nech sa postaví, hej? Keby to bolo krát 35, to znamená tá najvyššia, tak je to koľko? Tristopäťdesiattisíc euro. To zachráni Žilinu? To z toho postavíte tie škôlky? Z toho postavíte tie cesty? Tie čističky? Z toho? Nepostavíte z toho.
Viete, to je tu taká chiméra, ako keby to tu obnášalo, že z toho sa už všetky problémy sveta vyriešia (vyslovené s pobavením). Z toho sa žiadne problémy sveta nevyriešia. To je ako keby, že ste stanovili sadzbu, hej? Lebo máte v ruke zákon, ktorý môžete využiť, keď príde dobré politické nastavenie, alebo nemusíte ho využiť, keď nie je dobré politické nastavenie. A priznávam, že nie som úplne nabrífovaný na tento zákon. Ja som myslel, že to ani nepríde. Keby som bol vedel, tak si to pozriem poriadne.
Naozaj potom obciam odporúčam, odporúčam prijať tento miestny poplatok v čo najvyššej forme, aby ste sa vyhli podozreniu, že potom bude niekto vypaľovať zo zastupiteľstva, alebo primátor, tých, ktorí chcú stavať, a povie im: pozrite sa, chlapci, buď mi dáte 15 euro za štvorec a neprijmeme poplatok, hej, alebo keď nedáte, tak vám tam šupnem 35 euro, mám na to zákon. Lebo doteraz ste nemali zákon. Viete, tu teraz nejaká Záhorská Bystrica, neviem čo, doteraz nebol zákon, nebolo nič, ale vy máte také kladivo nad niekým a môžete povedať: využijeme to, môžeme to využiť, máme ten zákon. A teraz kto posúdi, že využijeme, nevyužijeme? Prosím vás, niekde, v nejakej dedine môžu byť radi, že vôbec niekto ešte zapne miešačku, viete. A tu idete rozprávať o nejakom (vyslovené s pobavením) poplatku za miestny rozvoj. No ja som zvedavý na Bratislavu. Ja som zvedavý na Košice, na Žilinu, na všetky. Tieto mestá by mali mať automaticky, ak to prijmete, na druhý deň by malo zastupiteľstvo zasadnúť a prijať maximálny poplatok, aby ste sa vyhli podozreniu.
A už, neviem, už robte, čo chcete, ale potom je korektnejšie, fakt, povedať tým ľuďom, že keď teda idete stavať, tak rátajte teda okrem iných nákladov, čo tu máte, tak rátajte ešte, že k štvorcu musíte prirátať 35 štvorcov zo zákona alebo 15 štvorcov mimo zákona (vyslovené s pobavením), keď to pošlete, hej. To bude asi, lebo doteraz sa nevedelo, že podľa čoho sa nahadzujú tie sadzby. Tak teraz vlastne sa stanovujú, že podľa čoho môžete nahodiť tie sadzby, no.
No, neviem, či som to povedal celkom tak, aby sa to dalo pochopiť, ale môže sa to vysvetliť aj takýmto spôsobom, že ak doteraz neboli hranice, tak teraz ich stanovujete, tie hranice, že aby sa vedelo, že koľko treba doniesť, aby veci fungovali.
Ďakujem.

No, kolega Hlina, chcem len namietnuť, že na Slovensku a všade platí múdre úslovie: "babka k babce, budú kapce." A keď teda spochybníme, že no čože už je to 350-tisíc pre Žilinu, no uznávam, v Bratislave, božej, to nie je veľa. Ale dá sa povedať, keď to prerátaš na drobné, teda ja napríklad keď som mal na starosti renováciu škôlok a kupovali sme malé záchodíky a malé umývadielka a pákové batérie, tak sme vedeli, čo to stojí. A podľa tejto argumentácie môžem povedať, no odpustíme daň zo psa. No čo už je tá daň zo psa za položka? Takto môžeme ísť rad za radom po drobným položkách a povedať: no čože už to je tých pár šupov? No ono aj tých pár šupov stečie dokopy. A môžem si predstaviť, že v obci neveľkej, nie Bratislave, v nejakom Chorvátskom Grobe sa hodí každých 10-tisíc. My sme sa ako veľké mestské časti v zastupiteľstve mestskom skladali solidaritou na Vrakuňu a na menšie mestské časti, ktoré by bez tej solidarity možno ani nesvietili, a neviem, ako smeti vynášali. To znamená, že jednoducho hlavne pre menšie časti, ale aj pre veľkú, ako je Staré Mesto, je každé euro dobré. A ak je vybraté v súlade so zákonom a zdravým rozumom, tak niet čo namietať. Nesmrdí.

Ďakujem veľmi pekne. Tento zákon nie je žiadna novinka, nie je tajomstvom, že taká hlavná iniciatíva teraz prišla práve od bratislavského primátora Iva Nesrovnala, aby sa zaviedla táto nová developerská daň, a že to je výsledkom nejakej jeho dohody aj s vládnou stranou, že tento zákon teraz prišiel. A nie je tajomstvom ani to, že už tím Viktora Nižňanského pri príprave reformy verejnej správy pripravoval tento zákon, čiže naozaj to nie je novinka.
To, čo treba povedať, že on by sa dal ešte vylepšiť. Sú niektoré otázky, ktoré zostávajú, ako napríklad tento zákon doslova, tak ako je pripravený, je len novou daňou pre devepolerov, ale nezabráni tomu, aby mestá ďalej vydierali tými vynútenými investíciami, ktoré ani nemajú oporu v zákone. Ono by to malo byť jedno alebo druhé, alebo to, čo je vyššie, ale nie aj to výpalné, ktoré bolo doteraz, aj nejaká nová daň.
My sme pripravili aj pozmeňujúci návrh. Včera sme mali veľmi intenzívne rokovanie aj s pánom Chomom, aj s pánom Rašim, bolo to veľmi konštruktívne a dohodli sme mnohé vylepšenia v zákone. Žiaľ, legislatívne sme to nestihli pripraviť, aby sme ho teraz predložili, napriek tomu, že sme štyria boli podpísaní. A ja by som možno aj touto cestou skúsil predkladateľov vyzvať, či by predsa len nemohli požiadať o odloženie hlasovania na budúci týždeň, kde by sa ešte dala nejakým ministrom otvoriť rozprava a ten pozmeňovák, na ktorom sme sa spolu dohodli, KDH, my, predkladatelia zo strany SMER, predsa len ho ešte predložiť. Pretože sú tam určité technické vylepšenia aj smerom k transparentnosti, aj čo sa týka sadzby, aj presnejšieho zadefinovania, že sa týka len nových stavieb a nie napríklad rekonštrukcií stavieb, aby sa tie mestá, obce nemohli úplne hýbať, aj toho, že kde sa majú peniaze použiť, aby bolo jasné, že sa majú použiť tam, kde sa vyberú v prvom rade. Je to veľmi zaujímavý zákon, je to dobrá myšlienka, diabol tkvie v detailoch, ako to často býva. Dúfam, že to tentokrát dobre dopadne.

Dúfať treba, ale ja nechcem byť pesimista, však ja nehovorím, ale ja teda očakávam po prijatí tohto zákona, aj keď už teraz po konštruktívnej, ináč mimoriadne malebné, že teda po konštruktívnej debate, ale nestihli sme to, no. Tak konštruktívna debata by mala byť, že máme nejaký konštruktívny výstup. Tak jak bola konštruktívna, ste sa rozprávali meritórne, tak by mal niekto uznať, že má to význam, tak potom sa to jedno s druhým neguje, čiže je to asi hlúposť.
Ale ja si myslím, že po prijatí tohto zákona by v zásade všetky samosprávy mali zasadnúť a prijať tento miestny poplatok, aby bolo jasné. Samospráva, ktorá neprijme tento miestny poplatok, sa vystavuje podozreniu, že vypaľuje len tým, že teda ho má jak Damoklov meč nad tým potencionálnym developerom, že: chlapče, ak nedonesieš, tak pozri sa, máme tu Chomov a Rašiho zákon, tak dostaneš to zo zákona; takto to máš o polovicu lacnejšie bez zákona, no.
Čiže na to, aby sa tomu samosprávy vyhli, tak naozaj ja očakávam, že Bratislava na šupu dá 35, Žilina musí dať, Košice musia dať 35, všetci musia dať 35. Musia. Ináč to zavdáva veľký pocit podozrenia, že sa s tým bude špekulovať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som chcel prijať návrh pána poslanca Chrena, ale vzhľadom na to, čo povedal pán Hlina, to neurobím. Jednoducho, poďakujte sa tuná, kolegovia. Vy ste najmúdrejší na svete, vy do všetkého, jedine váš názor je ten najsprávnejší, tak ho tu vždy presadzujete. A musím povedať, že nemáte pravdu, pán Hlina. Nemáte pravdu. Nevykrikujte, ja tiež nevykrikujem, keď vy rozprávate.
Čo sa týka tých niektorých pripomienok, dámy a páni, je naozaj na diskusiu a bolo by ešte o čom diskutovať, súhlasím. My sme tu diskusiu korektnú naozaj včera odviedli a na tie témy, viac ako hodinu sme sa im venovali, snažili sme sa nájsť nejaký kompromis. Faktom je, že procedurálne sme to nezvládli, ale to neznamená, že do budúcnosti sa nikdy k tomu nedá vrátiť. Naopak, ja si myslím, že ak začnú mestá a obce pripravovať svoje všeobecne záväzné nariadenia, tak už pri diskusiách na rokovaniach na týchto zastupiteľstvách sa objavia veci, ktoré reálne vyjdú z praxe, reálne vyjdú z praxe. Viem si predstaviť, že takto o rok sa vieme k tomu zákonu kľudne, kľudne vrátiť.
Keď hovoríme o korupcii, tak to, po prvé, bolo tu, že ja sťahujem, alebo nesťahujem, to neviem, kto kde zobral, asi by to mali vedieť predkladatelia, či sťahujú alebo nesťahujú. Pán Hlina to vie, samozrejme. Ako ináč? Ak by ste, vy považujete za korupčné, to znamená, že vy sa tak, by ste sa tak správali, keď hovoríte o korupcii, pán Hlina. Vy by ste to takto asi takto tuná kasírovali, hej, že buď tak, alebo tak. To je ale zase váš problém. Tento zákon nie je pripravený tak, aby sa tu diala korupcia, naopak, má úplne opačný charakter a úplne opačnú filozofiu.
Takže, dámy a páni, chcem požiadať o podporu pri schválení. Žiadny zo zákonov, ktorý sa tu predkladá, nie je dokonalý. Žiadny. A preto si myslím, že ak tento, ak aj má nejaké chyby, vieme sa k nim v budúcnosti vrátiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, veľmi krátky úvod k návrhu zákona. Návrh zákona má za cieľ reflektovať niektoré poznatky z aplikačnej praxe týkajúce sa právneho postavenia starostov obcí a primátorov miest a odstrániť niektoré legislatívne nedostatky, ktoré sú v existujúcom zákone. Sú tam v zásade tri oblasti, ktoré riešime.
Prvá, zosúladenie dovolenky a vybraných pracovných podmienok starostov, kde je nejednoznačný výklad a aj nejednoznačná prax v súvislosti aj na existenciu alebo neexistenciu odborových orgánov pri jednotlivých samosprávach. Druhý bod je zavedenie sociálneho fondu aj pre starostov a primátorov. A tretí bod, sú to otázky, ktoré riešia, otázky stravovania starostov a primátorov a príspevok na stravovanie od zamestnávateľa pre nich, pričom znovu treba povedať, že nezavádza sa niečo, čo by bolo absolútne nové, ale znovu je to iba zosúladenie právneho stavu v celej Slovenskej republike, nakoľko niektoré samosprávy využívajú ustanovenia kolektívnych zmlúv tam, kde existujú odborové orgány, niektoré ich nevyužívajú a právne postavenie starostov, primátorov aj pri stravovaní je rôzne. Sú to vyslovene pragmatické, praktické otázky, ktoré sa snažíme v tomto zákone riešiť.
Ja som aj v prvom čítaní povedal, zopakujem to aj tu, ročný dopad, ktorý sa týka otázok spojených so stravovaním, sa odhaduje zhruba na 230-tisíc euro vo všetkých samosprávach, ročný dopad na rozpočty obcí a miest, ktorý vyplýva zo sociálneho fondu, sa odhaduje vo výške zhruba 780-tisíc euro na všetky samosprávy, pričom treba povedať, že naplnenie sociálnych fondov pozitívne ovplyvní rozsah sociálnej politiky zamestnávateľov, ktorými sú obce a mestá voči všetkým svojim zamestnancom. To znamená, benefity nebudú čerpať iba alebo predovšetkým starostovia a primátori, ale všetci zamestnanci vo verejnej správe.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka a Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (tlač 1689), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 1988 z 29. septembra 2015 pridelila návrh poslancov o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 707 z 3. novembra 2015 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 478 z 3. novembra 2015 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 275 z 3. novembra 2015 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, pretože spoločnú správu máte pred sebou. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3 a 4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka a Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (tlač 1689), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 283 z 10. novembra 2015. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, vážení prítomní, ja teda vyjadrujem pochybnosti k tomuto návrhu, pretože starosta je volená funkcia občanmi. Ja si teda nespomínam na žiadnu inú osobu, ktorá by ako v prípade volenej funkcie mala nárok na dovolenku, na príspevok na stravovanie a na príspevok zo sociálneho fondu. Tu, ako sedíme poslanci Národnej rady, takéto niečo nemáme. Síce, samozrejme, niekto môže namietnuť, že máme vysokánsku nezdanenú paušálnu náhradu, dobre, ktorej cieľom ale teda nikdy nebolo, aby si poslanec mohol dožičiť teplý obed niekde v jedálni. To nikde nenájdeme, samozrejme. Keď si vezmeme postavenie samotných poslancov v samosprávach, v obciach, mestách, tak tam samozrejme ani počuť o tom, že by mal mať poslanec nárok na dovolenku, na sociálny fond alebo na príspevok na stravovanie. To by nikoho v živote ani nenapadlo. Ale starosta je starosta, samozrejme, to je asi niečo, niekto viac. No dobre. Župan, župan v samospráve má nárok na dovolenku? Župan. Má? Pokiaľ viem, tak nemá. Príspevok zo sociálneho fondu, príspevok na obedy, na gastráče, no pokiaľ viem, nemá. Čiže ako, nieže by som závidel tým 2700 alebo 3000 starostom na Slovensku, ale toto je prinajmenšom zvláštne, prečo by práve starostovia ako volení funkcionári v samosprávach mali mať takéto niečo. Idú do toho, do tej voľby s vedomím, že ak z toho niečo majú, nejakú hmotnú výhodu, tak je to ich plat, ktorý im odsúhlasuje zastupiteľstvo, a tým to končí. Hotovo, bodka.
Nerozumiem tomu, prečo sa tu snažíte vybojovať pre samosprávy, teda nie pre samosprávy, pre starostov, pretože samosprávu ako takú to poškodí, pretože ak aj ten dopad je možno symbolický, ale je. To znamená, že peniaze, ktoré by mohli tej obci ísť na niečo iné, pôjdu starostovi na príspevok na obedy. To je také trošku smiešne. Ja byť starostom, tak by som sa hrdo prihlásil k tomu, že ja takéto niečo odmietam. Mám svoju česť, som zvolený občanmi, beriem za to svoj plat a tým to končí. Takže naozaj nerozumiem, prečo tento návrh presadzujete.

Keďže pravdepodobne bude moje reakcia trošku dlhšia ako dve minúty, tak využívam možnosť vystúpiť v rozprave, aby sme mohli tieto otázky prediskutovať.
Pán kolega, v zásade o tom, čo ste vy povedali, sa dá diskutovať, ale v tom prípade existujú len dve možné riešenia. Jedno riešenie je to, ktoré predkladám ja teraz s pánom poslancom Chomom a ktoré reflektuje aj názory Združenia miest a obcí Slovenska, alebo druhé riešenie je, tie samosprávy, ktoré to dnes používajú a využívajú ustanovenia kolektívnej zmluvy a iných zákonov, to znamená, dávajú starostom obedy, stravujú sa tam. Je umožnená možnosť aj iným osobám poskytnúť príspevok na stravovanie, využívajú to. To znamená, že povedať, že ustanovenia kolektívnej zmluvy a všetkých ostatných vecí budú naformulované tak, aby tieto kroky neumožňovalo. Ale dnes tu máte dve kategórie občanov alebo dve kategórie volených funkcionárov, aby sme boli úplne presní. Jedna kategória, ktorá na niečo má nárok, využíva to, my môžeme v žiadnom prípade povedať slovo, že zneužíva. Využíva to, čo existuje, a využívajú to predovšetkým tí, ktorí sú veľkí, lebo odborové orgány existujú pri veľkých samosprávach. Väčšie mestá, krajské mestá, okresné mestá. Malé obce s 200, 300 obyvateľmi, ktorých tu je možno 500, možno 1000, tieto výhody nemajú. To znamená práve tí, ktorí sú veľkí, majú väčšie platy, majú výhody. Tí, ktorí sú malí, robia možno na polovičný, možno na tretinový úväzok, možno berú symbolickú odmenu za výkon svojej práce a robia to sedem dní v týždni, lebo nemajú žiadnu skupinu zamestnancov, ktorá by to za nich vykonávala, tí tieto možnosti nemajú. To znamená, ja to vnímam ľudsky ako nespravodlivý stav, ktorý v tomto právnom systéme existuje, a preto sa ho nejakým spôsobom snažíme riešiť.
Ak ste povedali vy, že by ste sa hrdo prihlásili a povedali, že sa vzdávate týchto práv, ja ako starosta, ktorý vykonáva funkciu siedme volebné obdobie, tu prehlasujem, že nikdy za šesť volebných období, ani v tomto siedmom, som nezobral jeden stravný lístok, ani v ďalšom pôsobení nezoberiem.
Prehlasujem, že prvé tri volebné obdobia som vykonával funkciu, lebo som sa živil z podnikateľskej činnosti, som vykonával volebnú funkciu bezplatne a dnes idem na minimálny tridsaťpercentný úväzok. Ja s tým nemám absolútne žiadne problémy a myslím si, že to je na posúdenie voličov, akým spôsobom ohodnotia pôsobenie toho alebo oného starostu, či ide o racionálne kroky, ktoré robí, alebo ide o zneužívanie systému. Ale myslím si, že je vrcholne nespravodlivé, ak veľkí s veľkými platmi to môžu využívať. Malí, ktorí to robia sami na úkor rodiny, na úkor vlastných záujmov, tieto práva nemajú. Toto je podstata tohto návrhu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dobre, pán kolega, dobre, pán kolega. Ten súčasný stav je taký, že fakticky tá samospráva a odborári, ktorí sú tam, uzatvoria kolektívnu zmluvu, tam, kde teda sú, a rozhodnú tak, dohodnú sa tak, rozhodnú tak, že starosta bude mať nárok na príspevok na stravovanie. No, ale vtip je práve v tom, že občan v tej obci si vyhodnotí pôsobenie starostu aj na tom vašom príklade, to ste veľmi pekne povedali, ďakujem za to, či sa, s prepáčením, pachtí ešte aj za tými stravnými lístkami alebo či ich odmietne, hoci by si cez tie odbory, cez tú kolektívnu zmluvu túto výhodu vydobyť mohol. To je prvý rozmer, ktorý jednoducho namietam a hovorím, že nechajme to na občanov a na tú samosprávu, nech si v tom rozhodnú, ako uznajú za vhodné, a nech to voliči v tej obci zhodnotia. A druhá vec je, v tých malých obciach, kde jednoducho asi nie sú odbory, a tým pádom nie je možnosť uzatvoriť kolektívnu zmluvu, tak tam aj ten starosta zrejme ani nevykonáva, veď sám ste to povedali, tú funkciu tak, aby sedel v úrade najmenej tie štyri hodiny, kedy podľa Zákonníka práce je nárok na príspevok. Čiže o tých malých obciach sa jednoducho v tomto nebavme preto. Ony by vlastne toto si nárokovať nemali, tak ako tak.
A ešte jeden rozmer, hovorili ste vo vašom príspevku výlučne o príspevku na stravovanie, ale tam je ešte dovolenka. Veď ten najväčší náklad je mesačná dovolenka, ktorú dostane starosta zaplatenú bez toho, že by v tom úrade bol. Veď o tom sa bavme. To je náklad. Plus ten sociálny fond ešte, to ste vôbec nekomentovali.