58. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci, opäť vystupujem v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o tepelnej energetike, ktorého hlavným cieľom, ako sa uvádza, je zabezpečiť a zaviesť inštitút exekučnej imunity na majetok teplární pre prípad, nie pre prípad, ale vlastne pre prehratý spor, kde je potrebné vysporiadať pohľadávku v objeme 30 miliónov eur.
Prebehlo skrátené legislatívne konanie, prebehlo prvé čítanie. K druhému čítaniu bolo, samozrejme, pripravené aj rokovanie na hospodárskom výbore a ja som sa v tomto procese, ako tento legislatívny proces prebiehal, domnievala, že postupne získam čoraz viac informácií, ktoré ma utvrdia v tom, že ten zámer chrániť štátny majetok je naozaj čistý a úprimný. Avšak dnes aj po rokovaní hospodárskeho výboru môžem povedať, že nie som o nič múdrejšia a aj u mňa, tak ako u iných poslancov, ktorí vystúpili, pretrváva pochybnosť o tom, čo je hlavným zmyslom a čo je hlavným motívom pre takto pripravený a predložený zákon.
Na základe toho, ako vystúpili aj iní poslanci, a naozaj sa môžem domnievať na základe aj toho môjho dopytu na hospodárskom výbore, že tu kľudne môže ísť o zastretú, skrytú dohodu medzi súdnou mocou, medzi finančnou skupinou Pentou a medzi zástupcami príslušných ministerských orgánov. Naozaj to budí dojem, že na úkor záujmov a ochrany záujmov spoločnosti so 100-percentnou účasťou štátu a na úkor odberateľov, spotrebiteľov tepla sa týmto zákonom dosiahne a prihrá obchod v objeme 30 miliónov pre spomínanú spoločnosť Paroplyn Holdings Limited. Mnohí to tu hovorovo prezentujú, pre spoločnosť Penta. A toto je pre mňa veľmi vážnym varovným signálom, ktorý ma opäť len utvrdzuje v tom, že je potrebné rokovanie o tomto návrhu zákona zastaviť a naozaj zamyslieť sa nad tým, ako inak postupovať v záujme nielen ochrany štátneho majetku, ale aj v záujme ochrany prostriedkov, ktoré tak či tak bude musieť tejto spoločnosti, s ktorou štát prehral, uhradiť.
Ja som sa pýtala na to, akým spôsobom bude vlastne úhrada plynúca z prehraného sporu spoločnosti, s ktorou prehral štát, uhradená. A k tomuto môjmu dopytu, k tejto mojej otázke ja som nedostala jednoznačnú odpoveď. Ak dnes pripravujeme dielčí návrh, čiastočné riešenie, ktoré dokážem pochopiť, prijať aj schváliť, a snažíme sa zaviesť inštitút exekučnej imunity na existujúci nehnuteľný majetok a finančné prostriedky štátneho podniku, otázkou stále nezodpovedanou ostáva otázka, čo bude predmetom vysporiadania tohto dlhu. Čo teda bude to, čo nebude chránené exekučnou imunitou? Kto tento prehratý spor zaplatí? Budú to opäť občania? Budú to opäť obyvatelia, ktorým zvýšime cenu tepla? Alebo to pôjde na úkor ekonomiky Bratislavskej teplárenskej spoločnosti? Ak takéto debaty o tom, či to zaplatia občania alebo teplárenská spoločnosť, dnes mimovoľne na hospodárskom výbore neformálne prebiehali, ja sa teda pýtam, či takýto záväzok, že prehratým súdnym sporom nebudú v konečnom dôsledku poznačení sami spotrebitelia, nemá byť súčasťou aj tohto pripraveného vládneho návrhu zákona. A k tomuto ja nemám jasnú odpoveď.
Ja vidím, že tento vládny návrh zákona v princípe a v zásade v konečnom dôsledku chráni záujem spoločnosti, ktorá súdny spor so štátom vyhrala. Ale kde a ako budú chránené záujmy občanov, spotrebiteľov tepla? Čo mne dá zábezpeku toho, že prehratý súdny spor a čiastka vo výške 30 miliónov nebude prenesená do zvýšených cien tepla? Je to legitímna otázka a možno naozaj na ňu vecne nie je príslušný, aby odpovedal pán minister spravodlivosti. Naozaj tu mal sedieť podľa môjho názoru minister hospodárstva, ale túto otázku, ak ma chcete presvedčiť o úprimnosti predkladaného zámeru, túto otázku je potrebné zodpovedať. Kto tých 30 miliónov eur zaplatí?
My sme tu na ochranu občianskeho záujmu. Sme tu na ochranu, ak teda ideme cez rozmer tepelnej energetiky, na ochranu konečných prijímateľov tepla. Na ochranu prijímateľov služieb vo verejnom záujme. Pre mňa je vôbec na margo tohto celého prípadu aj tohto vládneho návrhu zákona zvláštne, až absurdné, ako je možné, že štátny podnik prehrá súdny spor. A sú len dve možnosti, alebo právny tím, právne oddelenie, právni zástupcovia štátneho podniku sú nekompetentní viesť takýto súdny spor až do takých dôsledkov, že štátny podnik prehráva tento spor, alebo pri podpise zmluvy bola osoba, ktorá bola nekompetentná, prípadne konala na objednávku dotknutej spoločnosti. V oboch prípadoch mi chýba vyvodenie zodpovednosti.
To je presne to, na čo tu upozorňujeme dlhodobo. Postih, zodpovednosť, či už verejných funkcionárov alebo zástupcov spoločnosti s majetkovou účasťou štátu v prípade rozhodnutí, v ktorých pochybili a ktorých dopady musia znášať ako škodu občania. Štát, občania. Takže je naozaj na škodu veci, že takýto zákon, ktorý by postihoval a ktorý by vnášal zodpovednosť na verejných funkcionárov, na zástupcov verejných podnikov, jednoducho prijatý nemáme. A je to nemorálne, nekorektné, ak takýmito prehratými spormi v tom lepšom prípade, v tom horšom prípade dohodnutými obchodmi v prospech existujúcej finančnej skupiny poznamenávame a poškodzujeme samotných občanov.
Dnes mi zástupca ministerstva hospodárstva vyslovil a proklamoval, že nemám mať zbytočné obavy, že spotrebitelia nebudú poznačení úhradou tohto dlhu a bude zabezpečená kontrola cez Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby spotrebitelia neznášali úhradu sporu zvýšením spotrebiteľských cien. Ale to bol len proklamovaný čisto ústne vyslovený záväzok, ktorý pokiaľ nie je súčasťou predloženého vládneho návrhu pre mňa nemá absolútne žiadnu relevanciu. Môže sa to stať, ale vôbec sa tento proklamovaný záväzok nemusí naplniť.
Rovnako som dnes na hospodárskom výbore bola ubezpečovaná, že ak mám domnienku o tom, že môže v atmosfére takého tajomna a neúplných informácií dochádzať prípadne aj k tichej privatizácii, príprave na tichú privatizáciu toho posledného, čo štátu ostalo, a to sú štátne teplárenské spoločnosti, tak že mám akože tieto úvahy, nepripisovať týmto úvahám a domnienkam žiaden význam. Avšak ja o tom nie som úplne ubezpečená, pretože ak si pozriem ešte raz § 28a Majetok, ktorý nepodlieha exekúcii, ja nemám istotu, že do tohto súboru majetku, ktorý nebude podliehať exekúcii, nepatrí aj hnuteľný majetok držiteľa povolenia, ktorý je vymedzený alebo ktorého súčasťou sú tepelnoenergetické zariadenia, tepelnoenergetické rozvody, ktoré sú potrebné a sú základnou výbavou teplárenskej spoločnosti. Toto v zákone ošetrené nie je.
Bola som ubezpečovaná, že je to zahrnuté do tohto príslušného paragrafu, ale ako pozerám, tak pozerám, pod bodom C nie je taxatívne presne ustanovené, že do škály do predmetu nepostihnuteľného majetku exekúciou patrí aj hnuteľný majetok, podľa môjho názoru ktorý predstavujú práve tepelnoenergetické zariadenia aj rozvody. Je to nevyjasnená otázka, naozaj tento zákon aj celý zámer uskutočňovaného legislatívneho procesu je nezrejmý, je nejasný.
A to je aj dôvod, prečo ja tento vládny návrh zákona nepodporím. Síce leitmotív je pomenovaný správne, vzbudzuje vieru v to alebo možno nádej v to, že je tu snaha chrániť štátny majetok, ale ak to ten-ktorý poslanec rozmení na drobné, ak túto situáciu podrobnejšie analyzuje, zaujíma sa o detaily, tak určite na základe neúplných, nepresných, nejasných informácií nemôže byť pripravený spôsobile a plnohodnotne v plnom informovanom súhlase rozhodnúť o jeho podpore.
Záverom si v druhom čítaní ja dovolím prečítať aj návrh, ktorému primárne venoval svoju pozornosť kolega Jozef Viskupič, a je to pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý prislúcha k zákonu o tepelnej energetike a ktorý sa týka úpravy možnosti odpájania či už domácností, alebo bytových domov od centrálnych zásobovateľov teplom. V podstate tento zákon aj keď úplne a vecne nesúvisí s predkladaným návrhom zákona predkladanom v skrátenom legislatívnom konaní, súvisí vlastne s možnosťou úpravy slobody výberu spotrebiteľa medzi rôznymi formami dodávky tepla. Pre krátkosť času, aby som viac ani nezdržiavala, ho prečítam.
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 12 ods. 9 sa za slovo "sa" vkladá slovo "primerane"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Ide o odstránenie nedostatku súčasnej nejednoznačnej platnej právnej úpravy § 12 ods. 9 zákona o tepelnej energetike, keďže sa v nej neuvádza, či má obec pri vydávaní záväzného stanoviska podľa odseku 8 (upravujúcom výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom od 100 kW vrátane do 10 MW) postupovať podľa odsekov 2 až 7 rovnako alebo primerane, čo sa v praxi prejavuje nejednotným postupom pri rozhodovaní obcí, mestských častí v oblasti tepelnej energetiky. Právna úprava platná do prijatia novely zákona o tepelnej energetike z roku 2014 ustanovovala, že obec má pri vydávaní záväzného stanoviska postupovať primerane.
2. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 12 ods. 10 sa vypúšťa prvá veta a v druhej vete sa vypúšťa slovo "súčasne"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Dodávateľ je v súčasnosti pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území (t. j. na území, na ktorom sa dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla) v konaní podľa stavebného zákona dotknutým orgánom podľa osobitného zákona o tepelnej energetike a jeho stanovisko je v zmysle tohto osobitného zákona v spojení s dikciou § 140b stavebného zákona záväzné. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa stavebného zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. V dôsledku uvedeného môže dôjsť v praxi k situáciám, keď je výstavba novej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území znemožnená výlučne na základe nesúhlasného záväzného stanoviska aktuálneho dodávateľa z dôvodu negatívnych dopadov takejto výstavby na jeho ekonomické záujmy.
Dodávateľ by po schválení predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území už nebol priamo v zmysle osobitného zákona o tepelnej energetike dotknutým orgánom v konaní podľa stavebného zákona. Výlučne dodávateľ by tak už nemohol prostredníctvom jeho záväzného stanoviska brániť napr. výstavbe vlastnej kotolne v bytovom dome či výstavbe inej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území, resp. zmenám a úpravám v existujúcich sústavách tepelných zariadení, na ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie.
3. V čl. I sa vkladajú nové body 1 až 13, ktoré znejú:
"1. § 17 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
"(9) Podmienky, postup a pravidlá rozhodovania o technickej možnosti, nákladovej primeranosti a efektívnosti poskytnutia určeného meradla zaznamenávajúceho okrem skutočnej spotreby tepla aj časový priebeh spotreby tepla v prípade potreby náhrady existujúceho určeného meradla v budove, do ktorej sa dodáva teplo v teplej úžitkovej vode, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo."
2. V § 18 ods. 4 písm. a) úvodnej vete sa na začiatku vkladajú slová "v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 12".
3. V § 18 ods. 4 písm. b) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slová "rozdeľovači tepla" sa vkladajú slová "alebo na alternatívnom prístroji merajúcom spotrebu tepla".
4. V § 18 ods. 4 písm. c) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "vykurovanie" sa vkladajú slová "alebo alternatívne prístroje merajúce spotrebu tepla".
5. V § 18 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: "Nákladovú efektívnosť podľa odseku 4 písm. a) posudzuje ministerstvo z pohľadu konečného spotrebiteľa na základe údajov poskytovaných vlastníkom budovy."
6. V § 18 ods. 7 písm. e) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "tepla" sa vkladajú slová "alebo na alternatívnom prístroji merajúcom spotrebu tepla".
7. V § 18 ods. 8 písm. b) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: "alebo z alternatívneho prístroja merajúceho spotrebu tepla".
8. V § 18 ods. 8 písm. c) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "tepla" sa vkladajú slová "alebo alternatívny prístroj merajúci spotrebu tepla".
9. V § 18 ods. 8 písm. d) sa slovo "alebo" za slovom "meradla" nahrádza čiarkou a za slová "rozdeľovača tepla" sa vkladajú slová "alebo alternatívneho prístroja merajúceho spotrebu tepla".
10. V § 18 ods. 9 sa za slovo "Dodávateľ" vkladajú slová "v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 12".
11. § 18 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
"(12) Podmienky, postup a pravidlá rozhodovania o technickej možnosti a nákladovej efektívnosti obstarania, zapojenia, udržiavania a overovania určených meradiel, o nákladovej efektívnosti obstarania určených meradiel a pomerových rozdeľovačov tepla, o prípustnosti alternatívnych nákladovo efektívnych spôsobov merania spotreby tepla u konečných spotrebiteľov a o technickej možnosti, nákladovej primeranosti a efektívnosti poskytnutia určeného meradla zaznamenávajúceho okrem skutočnej spotreby tepla aj časový priebeh spotreby tepla v prípade potreby náhrady existujúceho určeného meradla v budove, do ktorej sa dodáva teplo, a rozsah a spôsob vybavenia konečných spotrebiteľov prístrojmi merajúcimi spotrebu tepla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo."
12. V § 20 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Dodávateľ je najmenej raz do roka na základe písomnej žiadosti odberateľa povinný do 30 dní odo dňa doručenia takejto žiadosti odberateľovi písomne preukázať, aké množstvo tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie dodáva tomuto odberateľovi; ak tak neurobí, má sa za to, že vo svojej dodávke tepla dodáva odberateľovi menej ako 10 % tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie."
13. V § 20 ods. 4 sa za slovo "výpočtu" vkladajú čiarka a slová "ako aj spôsob preukazovania množstva tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie dodávateľom a dodávaného odberateľovi".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Precizujú sa ustanovenia zákona, pričom je dodržaný súlad so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES v platnom znení. Ide o snahu docieliť jednoznačnú právnu úpravu, na základe ktorej by bolo jasné, za akých podmienok môžu koneční spotrebitelia využívať na meranie spotreby tepla iné meracie prístroje ako určené meradlá a pomerové rozdeľovače tepla. Predpokladom možnosti používať alternatívne meracie prístroje u konečných spotrebiteľov je podľa práva Európskej únie preukázanie nákladovej neefektívnosti pomerových rozdeľovačov tepla členským štátom.
V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa z podobného dôvodu ako v Českej republike dopĺňajú splnomocňovacie ustanovenia. Vo vykonávacom predpise vydanom podľa § 18 ods. 12 návrhu zákona by mali byť ustanovené objektívne pravidlá rozhodovania o technickej možnosti a nákladovej efektívnosti určených meradiel a pomerových rozdeľovačov tepla, ako aj jednotné podmienky prípustnosti alternatívnych prístrojov merajúcich spotrebu tepla u konečných spotrebiteľov.
4. V čl. I bode 2 sa doterajší text § 38ab označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 až 4, ktoré znejú:
"(2) Konanie o vydanie osvedčenia a konanie o vydanie záväzného stanoviska obce podľa § 12, ktoré sa začalo pred dňom vyhlásenia tohto zákona a nebolo do dňa vyhlásenia tohto zákona právoplatne ukončené, sa dokončí podľa tohto zákona.
(3) Na konanie podľa osobitného predpisu súvisiace s výstavbou sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území, ktoré sa začalo pred dňom vyhlásenia tohto zákona a nebolo do dňa vyhlásenia tohto zákona právoplatne ukončené, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona. Ak bolo v konaní podľa prvej vety do dňa vyhlásenia tohto zákona vydané záväzné stanovisko dodávateľa podľa § 12 ods. 10, toto stanovisko stráca platnosť dňom vyhlásenia tohto zákona.
(4) Všeobecne záväzné právne predpisy podľa § 17 ods. 9, § 18 ods. 12 a § 20 ods. 4 vydá ministerstvo tak, aby nadobudli účinnosť súčasne s nadobudnutím účinnosti tohto zákona."
Odôvodnenie: V prechodných ustanoveniach sa rieši vplyv pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu na právne vzťahy upravené doterajším zákonom.
Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh predkladám priamo vám, pán spravodajca, a verím, že ak sa našla politická vôľa na to, aby sa upravili záväzky a hlavne ochránil exekučnou imunitou majetok štátneho podniku, tak sa rovnako nájde vôľa pre to, aby sa spotrebitelia pred prípadným zneužívaním dominancie centrálneho dodávateľa aj v dôsledku prehratých súdnych sporov s ťarchou 30 miliónov vedeli chrániť možnosťou slobodného výberu a prechodu od centrálneho dodávateľa k alternatívnemu riešeniu pri zabezpečení teplom. Takému alternatívnemu riešeniu, ktorý som sa snažila naznačiť a prezentovať v pripravenom a predloženom odovzdanom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Keďže ťa, pani poslankyňa, vnímam ako človeka, ktorý sa venuje spotrebiteľskej agende, má vysoký zmysel, že okrem právnych argumentov, ktoré zazneli ohľadom zamýšľanej predkladanej novely v skrátenom legislatívnom konaní, sme spolu mohli rozšíriť toto podanie o pozmeňujúci návrh, ktorý mal dávno vypracovať niekto z vládnej strany SMER, a to preto, že napriek obrovskej snahe od mája roku 2014 mnohých ľudí, ktorí by chceli riešiť efektívnejšie a lacnejšie svoje vykurovanie, takýto návrh neprichádza. My sme z hľadiska opozičného konania využili všetky dostupné možnosti, ktoré máme, aj skončil predmetný zákon na Ústavnom súde a budeme čakať na rozhodnutie.
A dokonca bolo odkázané, že neexistuje časový priestor, a teda ani politická vôľa ľuďom ušetriť pri vykurovaní, a ajhľa, aj na tejto schôdzi sa dokonca skráteným legislatívnym konaním otvára práve tento zákon o tepelnej energetike. Čiže existuje dostatočný časový priestor a aj existoval na to, aby sme vytreli zrak oligarchom a veľkým teplárom a mohli aj po prijatí tohto pozmeňujúceho zákona, či už spôsobom umožnenia odpájania sa od centrálnych zdrojov tepla, ak sú neefektívne a drahé, alebo zabezpečenie takého merania, ktoré odstráni diskrimináciu a ľudia sa nebudú dívať na svoje účty tepla až vtedy, keď ich budú musieť platiť, ale budú si môcť svoju nákladovú položku pri teple organizovať a vypočítavať sami.
Preto ti ďakujem, že si tento návrh, že si sa s ním stotožnila a predložila ho v pléne, pretože toho času je naozaj dosť.

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený pán minister, vážený pán kolega, dovoľte mi, ako v prvom čítaní tohto zákona som tiež vystúpil ohľadom tohto závažného, si myslím, pre športovcov zákona a nielen pre športovcov, ale pre celú spoločnosť, pretože uchádzame sa tým trendom, že pomaličky sme prišli na to, že športom môžeme predĺžiť svoj život, a myslím si, že má to dopad aj na naše zdravie.
Takže musím v prvom rade povedať, že tento zákon, ktorý je predložený, bol spracovaný, myslím, je na lepšej úrovni, jak je doterajší zákon, bol prístupný verejnosti, ktorá sa zúčastnila v priamej debate, priniesla niektoré podnety tak cez poslancov, ako aj cez navrhovateľov. Myslím si, že v každom prípade je treba brať do úvahy, že je potrebný tento zákon už, myslím si, v tomto 21. storočí, pretože sami dobre viete, a s tým, že bude tento zákon prehľadnejší, bude mať lepší vplyv na to, aby sme, samozrejme, vždycky ide o to, aby sme mohli sledovať toky finančných prostriedkov v športe a čo všetko s tým súvisí.
Musím však povedať jednu vec, že je mi ľúto na jednej strane, čo povedal aj môj kolega pán Mihál, že chýba v tom ten superodpočet, ktorý v pôvodnom zákone bol, je škoda, že tu nie je, pretože to sú ďalšie finančné prostriedky, ktoré legálnym spôsobom mohli prísť do športu a nemuseli sme tieto veci riešiť cez určité reklamy. Čiže toto si myslím, že je chyba, že nie je, vieme názor pána ministra financií, že kvôli nemu asi tento superodpočet tam nie je.
A samozrejme, mám ešte jeden problém s tým, že finančné krytie tých športových poukazov ostáva tam otvorené, že máme v zákone napísané finančné poukazy pre mládež, ktoré by potom mohli neskôr odovzdávať v kluboch, a nie sú kryté finančne. S tým mám problém, pretože ak už majú byť tie poukazy, tak nejakým spôsobom by mali kryť určitými finančnými prostriedkami z dôvodov jednoduchých, pretože to je jediný motivačný prvok pre trénerov, ktorí majú práve tie mládežnícke skupiny a nemajú jeden, v tých mládežníckych skupinách je viacej kategórií a motivuje to tých trénerov v tom smere, že ak mám dobrú skupinu, ak mám veľa detí, samozrejme, viem vypočítať toľko, že koľko tie poukazy finančne donesú do toho klubu, na ktorých nejakým spôsobom potom ďalej môže aj ten tréner nejakým spôsobom získavať určité finančné prostriedky. Takže v tomto vidím dosť veľký problém, lebo odkedy sa zmenil zákon o mzdách, vlastne o, jak sa to volalo?, o tom, že sa zdaňujú aj tie... (reakcia z pléna), dohody; presne, ďakujem; že zdaňujú dohody, tak toto malo veľmi negatívny vplyv na športových funkcionárov a trénerov hlavne, lebo už sú cesty, ktoré sú cez cestiaky robené a tak ďalej, aby obišli tie dohody, samozrejme, ktoré tých 300 eur, keď dostanete na dohodu a ich musíte zdaniť, tak kvázi sa neoplatí v tomto smere pokračovať. A preto si myslím, že práve tu tieto poukazy mohli túto vec nejakým spôsobom prekryť alebo slúžili by k prilepšeniu športovým trénerom a všetkým cvičiteľom, ktorí majú s tým spoločného.
Musím však povedať, áno, je tam určitý prísun nových finančných prostriedkov z lotérií, čo dosť dlho trvalo, aby sme túto čiastku získali do toho športu, je to potešiteľné. Uvidíme, že jak bude, koľko to prinesie finančných prostriedkov do toho športu. A samozrejme, tento zákon je dosť obšírny v tom smere, že prax ukáže, prax ukáže, že jak je tento zákon dobrý, a v konečnom dôsledku na budúci rok, možno rok alebo dva potrvá, kým to nabehne v tom smere, že budeme mať výsledky, že čo to práve do praxe prinieslo.
Mal som určité výhrady v prvom čítaní, rýchlo ich zopakujem. To riadenie vrcholového športu, sú tu tri centrá, s ktorými nemôžem súhlasiť, je tam vnútro, armáda, školstvo, nie je to dobré. Je tu síce, bolo napísané v pôvodnom znení, že v roku 2016 sa to prehodnotí, postavenie slovenského olympijského výboru v rámci tejto plejády všetkých športov, ktorá nevýlučne je potrebná. Chýbajú mi také ako, keď ideme testovať športovcov, samozrejme, potrebujeme tie testy vyhodnocovať. Kto ich bude vyhodnocovať, ako sa dostanú do praxe? Tam by som nejakým spôsobom možno na budúci rok dostal do toho, že mali by tam byť zapojené fakulty telesnej výchovy a športu, ktorí sú na to najlepší odborníci a majú kapacitu študentov, aby to vyhodnocovali a aby sa výsledky týchto testovaní dostali do praxe. Pretože je pekné, že budeme testovať, ale neviem, nie som presvedčený o tom, že tieto výsledky testovania budú mať v praxi určitý vplyv na to, keď hovoríme o obezite alebo o nadaných športovcoch, že otestujeme ich a na čo budeme tie testy používať. To je veľmi dôležitá vec.
Áno, národný športový zväz, § 16, tu mám pozmeňovací návrh, neskôr ho prečítam. Hovorí sa o desať funkčných oddieloch a o dvesto registrovaných športovcoch. Myslím si, že niektoré zimné športy alebo aj letné nespĺňajú túto kritériu a dám k tomu pozmeňovací návrh, že niekedy nie sme na Slovensku schopní mať desať funkčných oddielov a dvesto športovcov. Myslím si, že v mojom pozmeňováku je napísané, že o 50 % nižšie, čo si myslím, týka sa to sánkarov, lukostrelcov a tak ďalej, že by sme mohli uvažovať o tom, že aj oni musia mať zväz, lebo sa jedná o olympijské športy. No a samozrejme, aj tam podám pozmeňovací návrh, že aby sme zadefinovali, že určitá čiastka peňazí na tie športové preukazy musí byť zadefinovaná z dôvodov, lebo v zákone je napísané, ak na to budú finančné prostriedky, tak vtedy sa môže. Myslím si, že to nie je dobré riešenie, musí byť nejakým spôsobom, musíme vedieť, že koľko je to.
Druhý pozmeňovací návrh mám o tom, že zo štátneho rozpočtu podľa môjho názoru by sme mali povedať, že koľko percent pôjde na šport z každého rozpočtu. Je tu síce, ráno som počul pozmeňovací návrh pána Pellegriniho v tom smere, že nemôže byť menej ako v predchádzajúcom roku rozpočtu. Je to pekný slogan, ale neviem, či sa dá dodržať, lebo hovoríme o určitých 100 miliónoch, čiže nemôže dostať ten šport menej, ako dostal vlani alebo tento rok. Dobre, uvidíme, jak to bude v praxi. Ale nechcem zbytočne naťahovať, dovoľte, aby som prečítal môj pozmeňujúci návrh k vládnemu zákonu.
1. V § 16 ods. 1 písm. c) sa slovo "desať" nahrádza slovom "päť" a číslica "200" sa nahrádza číslicou "100".
To je práve o tých zväzoch a o tých športovcoch.
Odôvodnenie: Navrhované kvóty mnohé, aj olympijské športy nie sú schopné navrhované podmienky splniť. Z uvedeného dôvodu preto navrhujeme ich zníženie.
2. V § 76 ods. 1 sa slová "môže poskytnúť" nahrádzajú slovom "poskytne".
Toto je práve odôvodnenie: Navrhujem, aby príspevok poskytovaný ministerstvom školstva na športový preukaz nebol závislý od zdrojových možností štátneho rozpočtu, ale aby v záujme podpory rozvoja športových aktivít mládeže bolo poskytnutie príspevku na športový poukaz obligatórne.
Čiže tu by som, pán kolega, osobitne potom na hlasovanie, dobre? Tieto dva body. (Rečník podal podklady spravodajcovi.)
A tretí pozmeňovací návrh je o tom, o čom som tiež hovoril.
1. V § 65 sa vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Prostriedky štátneho rozpočtu podľa ods. 3 sa poskytujú najmenej vo výške 0,5 % jeho ročného objemu."
To je tá čiastka, ktorá doteraz bola dávaná zo štátneho rozpočtu na šport, ale treba povedať, ani jedna vláda to nedodržala, výšku týchto dotácii.
Odôvodnenie: Navrhujem, aby sa štát zákonom zaviazal ku konkrétnemu určeniu aspoň minimálneho podielu, ktorým z verejných zdrojov, teda z daní občanov tohto štátu, bude prispievať na športovú činnosť. Financovanie športovej činnosti založenej na voľnej úvahe vytvára neistotu, nepredvídateľnosť a tým nemožnosť plánovania športových aktivít a realizácie zámerov a projektov v oblasti športových činností, ktoré sa budú dotýkať viacerých prvkov.
2. Doterajšie odseky 4 a 7 sa označia ako odseky 5 až 8.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Úplne na začiatok poprosím vyňať body 132 a 133 spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Všetko, čo je v týchto bodoch, takmer všetko mám obsiahnuté aj v mojom pozmeňováku, ale ako zvykne niekedy pán spravodajca povedať, je to tam lepšie, takže poprosím, keby sme mohli neschváliť tieto dva body a potom schváliť to, čo navrhnem.
Ale začnem zoširoka. Ja som rád, že na Slovensku prebehol taký proces vytvorenia zákona zospodu, aký prebehol pri zákone o športe. Zákon o športe celkom zjavne má veľmi silný lobistický potenciál v tomto parlamente a dokázal v niektorých veciach aj nespravodlivo ohnúť systém a takisto ohnúť prístup k filantropii na Slovensku. To treba povedať úplne na začiatok. Keď sa na to pozrieme zvrchu, tak s tým, že sponzorské pre šport bude odpísateľné z dane, budú oveľa ťažšie v tej chvíli zháňať sponzorov divadlá, zháňať sponzorov krúžky, debatné kluby, zháňať sponzorov iné aktivity v kultúre napríklad, zháňať sponzorov vedci, vedecké projekty. Ak sa bude rozhodovať súkromný donor, že či to dať do športu, kde si to môže odpísať z daní, alebo či to dať pre kultúrnu ustanovizeň, kde si to z daní odpísať nemôže, tak v tej chvíli ohýbame filantropické prostredie na Slovensku a robíme to v prospech úplne konkrétnej skupiny ľudí.
Ja by som rád videl, keby na Slovensku teraz prišiel proces, že podľa vzoru šport upravíme aj ostatné oblasti. To znamená, aj v kultúre budeme mať transparentný systém evidovania nejakého sponzoringu, na základe ktorého budeme vedieť povedať, kam tie peniaze idú a na čo, a na základe toho potom bude ale upravená aj daňová legislatíva a bude možné si to odpísať z daní. To znamená, v budúcnosti na základe tohto precedensu dúfam, že sa dočkáme takej legislatívy, kde nikto pri filantropii nebude znevýhodňovaný a kde akýkoľvek príspevok na voľnočasové aktivity, vedu a výskum, kultúru alebo akékoľvek iné aktivity bude môcť byť odpísateľný z daní, lebo tak je to spravodlivé.
To, čo my spravíme týmto zákonom, zákonom o športe, spravodlivé nie je. Ja zaň síce zahlasujem, lebo ho považujem za plus oproti dnešnej situácii, keď pod rúškom dotácie športu vyrastajú pri zimáku hotely, pomerne široké, a kde vyrastajú veľké nákupné strediská na futbalových štadiónoch, ktorých financovanie je pomerne pórovité, je tento zákon posunom k lepšiemu. (Reakcia z pléna.) Napríklad. Áno, napríklad štadión v Trnave. To hebedo.
Takže ak tento zákon o športe znamená, že ľudia, ktorí boli nasosnutí na domnelú podporu športu a z nej financovali svoje vlastné súkromné aktivity a podnikateľské zámery, budú teraz to mať ťažšie, pretože to prostredie bude transparentnejšie, tak som všetkými desiatimi za. Ale ešte raz. Očakával by som, že v budúcnosti budú rovnakým spôsobom upravené pravidlá pre kultúru, pre vedu a výskum a pre ostatné oblasti, ktoré si zaslúžia takisto v rámci filantropie podporu. Dúfam, Dušan, že takisto, ako si bojoval za šport, tak sa zasadíš za to, aby boli rovnaké podmienky potom pre tých ostatných. To by som naozaj ocenil. To je prvá vec.
Druhá vec. To smeruje skôr k pánovi ministrovi školstva. Dnešným, ja si nepamätám popravde zákon, žiadny iný zákon za šesť rokov, čo som tu, kde by pozmeňovací návrh v pléne k nemu predkladal predseda a podpredseda parlamentu. Myslím, že zákon o športe je jediný zákon od roku 2010, kde pozmeňovák predložil aj predseda jeden svoj vlastný, aj podpredseda jeden svoj vlastný. Ak imunita bola druhý prípad, tak potom tu máme dve veľmi dôležité veci za posledných šesť rokov, tá prvá je poslanecká imunita a tá druhá je zákon o športe. V očiach verejnosti pred voľbami dôležitá vec. Ja to beriem. Podarilo sa zospodu vybudovať dôležitú vec, aj to beriem. Ale ak prejde pozmeňovák pána Pellegriniho, tak potom naozaj signifikantná čiastka pôjde do športu na základe tohto nového zákona, do ktorého bude zapracovaný ten pozmeňovák. Nielen výnosy z Tiposu v určitom obnose, ale ešte tie isté peniaze, ktoré sme tam mali za minulé roky, ktoré podľa pozmeňováka pána Pellegriniho nemôžu byť znížené, toto všetko dokopy znamená signifikantný nárast peňazí do športu.
A ja by som nechcel byť v koži ministra vzdelávania a školstva, ktorý má toto vysvetľovať učiteľom, ktorým je povedané, peniaze nie sú. (Reakcia spravodajcu.) No je. No. Ja by som ocenil, keby rovnaký prístup, aký sa uplatnil pri budovaní zákonu o športe, bol v rámci ministerstva školstva uplatňovaný aj pri zákonoch, ktoré sa týkajú napríklad regionálneho školstva. Keby tak, ako boli pracovné skupiny na pôde parlamentu, okrúhle stoly, vyjednávanie s každým osobitne, by sa pristupovalo aj ku zostavovaniu legislatívy pre školy.
Pevne dúfam, pán minister, že ten okrúhly stôl, ktorý zvolávate teraz, bude začiatkom takejto dobrej tradície. Že to nebude tak, ako to bolo za pána Čaploviča, že sme sa stretávali, porozprávali, napísala sa správa, neprešla cez vládu a ostala v šuflíku. Bol by som naozaj rád, keby prístup zospodu, ktorý vidíme, že pri športe funguje, začal byť uplatňovaný aj pri tvorbe legislatívy pre školy, určite by to ocenili, a keby takisto tá štedrosť finančná, ktorú ukazujeme pred športovcami, bola ukázaná aj tam, kde ide o vzdelávanie našich detí. To by bolo super. To by bolo naozaj super.
Čo sa týka celkovej koncepcie, myslím si, že ja som mal teda pomerne dlhé rozhovory s ľuďmi z pracovnej skupiny, ktorá tento zákon pripravovala, a viem, že nie všetko sa podarilo dotiahnuť do konca tak, ako si predstavovali. Viem, že bolo treba urobiť ústupky, kompromisy a že niektoré veci by mohli byť spravené lepšie. Jednou z nich je napríklad obrovský počet ľudí, ktorý v podstate financujeme, a organizácií, ktoré financujeme za to, že robia šport. Hej. Na ministerstve školstva, na ministerstve obrany, na ministerstve vnútra, vojaci športovci, policajti športovci, ktorí majú vlastné oddiely, vlastné reprezentácie. V budúcnosti, ak naozaj chceme hovoriť o efektivizácii a podpore športu, by toto všetko malo spadať pod ministerstvo školstva a pod nikoho iného. To znamená, zlúčiť všetku podporu športu pod jeden rezort, zefektivizovať, nastaviť pravidlá, spraviť transparentné prostredie. Dnešný zoznam je polovica A4-ky všetkých organizácií, ktoré dostávajú peniaze na šport. To znamená úradníci, to znamená funkcionári, to znamená, ja neviem čo všetko. Bolo by oveľa lepšie, keby sme to všetko mali na jednom ministerstve a koniec koncov po tom, čo sa ministerstvo silno zbavuje svojich vlastných kompetencií za posledné tri roky, by to bola kompetencia, ktorú by dostalo naspäť, a myslím si, že by to celé bolo efektívnejšie.
Strediská športovej reprezentácie, takisto existujú tri útvary štátnej správy, ktoré sú určené, aby sa starali o vybraných športovcov. Nevidím jediný dôvod, prečo by to nemalo byť iba jedno špecifické, proste expertné prostredie pre najlepších športovcov a takisto by malo spadať podľa mňa pod ministerstvo školstva.
Čo sa týka toho pozmeňováku, o ktorom som hovoril, je to špecifická vec, týka sa masérov, tento zákon sa ich dotýka vlastne iba okrajovo, ale v zásade hovorí, že v budúcnosti by všetci maséri mali mať zdravotnícke vzdelanie. Neviem, či ste oboznámení s tým, že ako fungujú maséri v dnešnej dobe. V zásade existujú certifikované... (reakcia z pléna); masírujú, ty máš výbornú náladu dneska. Existujú špecifické masérske školy, ktoré dávajú, ktoré sú licencované ministerstvom školstva, dávajú certifikáty, na základe ktorých môžu byť maséri živnostníci s tým, že môžu šahať iba na zdravého človeka, hej. Môže to byť športovec, ale iba keď je zdravý. Môže to byť športová masáž, klasická masáž, kľudne medová masáž, ale nesmie to byť naprávanie, nesmie to byť masáž, už keď mám zapálený sval alebo keď mám vypadnutý kĺb, na to už treba fyzioterapeuta. No a pôsobnosť týchto masérov, medzi ktorých patrím aj ja, len už nemám obnovenú tú licenciu, bola... (reakcia z pléna); ani nemusíš, nemusíš, hej. Pôsobnosť týchto masérov bola na základe živnosti a robili vo wellness centrách, robili samostatne, robili mnohí aj pri športových kluboch dlhé, dlhé roky. A nevidím jediný dôvod, prečo by sa na tom niečo malo meniť, kým nejdú masírovať ľudí s vážnym problémom, to znamená, že už treba naprávať alebo odstraňovať následky nejakého zranenia alebo masírovať človeka, o ktorom vieme, že má nejaké slabé miesto, hej, že má natrhnutý sval alebo natrhnutú šľachu, čokoľvek z tohto.
Preto dávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej a Martina Poliačika k vládnemu návrhu zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o športe a o zmene doplnení niektorých zákonov (tlač 1723) sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I § 103 odsek 4 znie:
"(4) Ak športový odborník nadobudol odbornú spôsobilosť na výkon odbornej činnosti po 1. januári 2016 vo vzdelávacom zariadení podľa odseku 1 alebo vo vzdelávacom zariadení akreditovanom podľa odseku 2, možno mu vydať osvedčenie o odbornej spôsobilosti s platnosťou najdlhšie do 31. decembra 2021."
Poznámka pod čiarou k odkazu 48 sa vypúšťa a následne sa primerane prečíslujú nasledujúce odkazy.
2. V čl. I sa § 103 dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:
„(5) Odbornú spôsobilosť na výkon odbornej činnosti tréner II. kvalifikačného stupňa podľa tohto zákona nadobúda aj fyzická osoba, ktorá do 31. decembra 2018 začne štúdium v gymnáziu, ktoré bolo zaradené do siete škôl a školských zariadení s názvom "športové gymnázium", a toto štúdium ukončí maturitnou skúškou z predmetu športová príprava.
(6) Odborná spôsobilosť na výkon odbornej činnosti trénera II. kvalifikačného stupňa zostáva zachovaná, ak bola nadobudnutá podľa
a) odseku 5 alebo
b) predpisov účinných do 31. decembra 2015 fyzickou osobou, ktorá získala úplné stredné všeobecné vzdelanie na gymnáziu, ktoré bolo zaradené do siete škôl a školských zariadení s názvom "športové gymnázium" a jej štúdium bolo ukončené maturitnou skúškou z predmetu športová príprava."
Odôvodnenie k bodom 1 a 2: Ako už bolo spomenuté, zámerom a podstatou predloženia tohto pozmeňujúceho návrhu je vypustenie § 103 odseku 4 z návrhu zákona. Toto ustanovenie ukladalo v rámci prechodného obdobia stanoveného do 31. decembra 2021 povinnosť pre športového odborníka, ktorý aj po uplynutí prechodného obdobia chce vykonávať činnosť športového maséra, doplniť si požadovaný stupeň vzdelania najneskôr do 31. decembra 2021. Požadovaný stupeň vzdelania bol legislatívne vyjadrený odkazom na § 33 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Takto nastavené podmienky napriek prechodnému obdobiu ukladajú zbytočnú povinnosť doplnenia formálneho vzdelania podľa zákona č. 578/2004 Z. z. a to napriek tomu, že športovci sú zdraví ľudia, ktorí nepotrebujú, aby im masérske služby poskytovali zdravotnícki pracovníci.
Pán spravodajca, čisto technická poznámka k tomu. Pozmeňujúci návrh doslovne kopíruje body 132 a 133 spoločnej správy s tým rozdielom, že neobsahuje odsek 4 v § 103, ten je vypustený, to je ten, ktorý sa týka vlastne iba potreby nadobudnutia ďalšieho vzdelania do roku 2021, takže všetko ostáva tak, ako je, akurát sa vypúšťa tá povinnosť dodatočne si dopracovať vlastne to vzdelanie. A aj po rozhovore s pánom Sepešim, aj po rozhovore, toto je záver vlastne, ktorý vznikol z rokovania pracovnej skupiny so zástupcami masérskych škôl, že v zdravotníckej legislatíve tá povinnosť vlastne bude vypustená a v tomto zákone sa na ňu nebudeme odvolávať, to znamená, ja ten pozmeňovák dávam na základe toho, že maséri sa dohodli s pracovnou skupinou, ktorá pripravovala tento zákon, s tým, že zmeny budú neskôr vykonané v tej 578, ktorá požaduje to vzdelávanie, a budú rozdelení vlastne maséri na masérov, ktorí majú mať zdravotnícke vzdelanie, a takých, ktorí robia klasickú športovú masáž. Klasickú a športovú.
Čisto technicky, teda ešte raz, predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh doslovne kopíruje body 132 a 133 spoločnej správy s tým rozdielom, že neobsahuje odsek 4 v § 103, ktorý sa cez spoločnú správu navrhuje prečíslovať teda na odsek 5. Zmena číslovania takisto vyvoláva potrebu prepísať nanovo bod 133 spoločnej správy tak, aby sa v § 103 odseky 6 a 7 označovali ako odseky 5 a 6. Uvedený legislatívny prístup je jediným spôsobom, ako sa spolu s podaním návrhu na vyňatie bodov 132 a 133 spoločnej správy na osobitné hlasovanie vysporiadať s existenciou spoločnej správy bez nutnosti podávať pozmeňujúci návrh v treťom čítaní. Ale ja si myslím, že legislatíva sa v podstate s takýmito vecami stretáva bežne, takže to prečíslovanie by malo prebehnúť automaticky. Takže to je v podstate len informatívny text, ktorý som teraz podal v rámci kolegiálnej pomoci.
Aby som to zhrnul, oceňujem nový prístup tvorby legislatívy, viem si predstaviť, že by bol využitý pri mnohých ďalších oblastiach, oceňujem, že odborná verejnosť spomedzi reprezentantov športovej komunity dokázala vytvoriť dostatočný politický tlak na to, aby sa sem ten zákon dostal, a ešte raz, bol by som veľmi rád, keby sme v tejto dobrej tradícii pokračovali aj pri iných oblastiach. Kultúra kričí už dlho, že potrebuje takýmto spôsobom pomôcť, veda a výskum kričia už dlho, že potrebujú takýmto spôsobom pomôcť. Pevne verím, že prijatie tohto zákona bude precedensom pri budovaní nového typu filantropie na Slovensku a tak isto transparentnejšieho prostredia pri prerozdeľovaní zdrojov na voľnočasové aktivity.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Nie je to o nálade, ja som sa hlásil ešte v tej časti, i keď ju mám dobrú teda, priznávam.
Keď si rozprával o rôznom prístupe pre šport, a teda spomínal si ďalšie entity alebo oblasti spoločenského a verejného života, ktoré ako keby prichádzali skrátka, ja chcem veriť, že toto bude predobraz plošnej normy, ktorú budeme pracovne nazývať zákon o sponzoringu, a vymyslíme alebo aj legislatívne uchopíme to, aby celkový proces donorstva začal mať proste nejaké základné aj legislatívou určené parametre. Pretože nechcem prihliadať na tento vstup pri debate o zákone o športe ako za finálnu stanicu, ale chcem veriť, že to je tá povestná lastovička, a teda že vydáme sa tou cestou, aby donorstvo a sponzori boli budovaní takpovediac, nemám rád to slovo, ale systematicky.
A keďže si spomínal aj inú entitu, nakoniec som sa teda dozvedel, ja som fakt netušil, že ty si masér, a hovoril si, že vyhrali rôzni lobisti. Tak predpokladám, že ak ti to prejde, ten pozmeňujúci návrh, tak akože má zmysel, rozumiem, čo chceš upraviť, ale tak maséri potom majú celkom slušného lobistu v parlamente. Takže dúfam, že ti to prejde a tento legitímny lobing vylepší zákon o športe. A keďže som videl aj spravodajcu, že sa o to živo zaujíma, tak možnože vylepšíš zákon o to, čo chceš.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán kolega, no ono to je také čarovné, ako keď vystúpi predstaviteľ opozície a na jednej strane povie, ako že som rád, že vznikal zákon zdola, a som rád, že sa tam zohľadnili pripomienky, no ale ako pochybujeme, či to bude fungovať, a to "pochybujeme" je vždy s nejakým takým dôvetkom, lebo inde sa nám zdá, že by to malo byť inak, mohlo by to byť transformované do iných oblastí a podobne. Čiže to je taký trošku opozičný populizmus, ale dobre, patrí to k parlamentnému folklóru.
Chcem povedať, tie údaje, ktoré boli povedané o finančných prostriedkoch, že treba rozšíriť aj na iné oblasti, ako je školstvo. Plne súhlasím, ale ty ako člen školského výboru nemôžeš predsa tvrdiť, že nikde sa nič nedeje. Ak budeme hovoriť, že sa začínajú naprávať veci, tak musíme spomenúť napríklad stabilizačnú zmluvu so Slovenskou akadémiou vied, ktorú sme mali na poslednom výbore školskom, kde sami predstavitelia povedali, že to je záväzok podobného typu, ako je v zákone o športe, kde sa stabilizuje slovenská veda. Existuje, existujú ďalšie veci, ktoré sú v materských školách, ktoré sú originálne kompetencie, tam sa dávajú peniaze, mohol by som menovať celý rad ďalších vecí.
Ale to podstatné, čo chcem povedať, je to, čo hovoril aj pán kolega Mihál. Peniaze sú najcitlivejšia oblasť, potrebné je ich rozdeľovať presne, objektívne a transparentne a na to je potrebný funkčný informačný systém a po nábehu rezortného informačného systému vidím takéto prostredie aj v školstve, aby sme pokračovali ďalej.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti, kolega Martin Poliačik, za prednesenie tvojho pozmeňovacieho návrhu. V tomto prípade musím ale tiež oznámiť dopredu, že som v konflikte záujmov, pretože tento tvoj pozmeňovák sa týka aj mňa, pretože mám tiež urobený masérsky kurz v súkromnej masérskej škole a dokonca som v tej škole potom následne aj učil a nemám spravenú zdravotnícku školu ani žiadnu inú. Keďže som potom aj pracoval a masíroval som jednu krajskú vojenskú správu, niekoľko desiatok zamestnankýň, ktoré tam boli, tak si nemyslím, že som robil asi niečo zlé, alebo že by mi niečo chýbalo v tomto prípade. Takže nemyslím si, že bude treba nastavovať nejaké iné vzdelanostné kritériá na to, aby človek, ktorý si spraví akreditovaný masérsky kurz v akreditovanom vzdelávaní v škole, ktorá to má umožnené, aby musel robiť ešte niečo navyše. Takže masér klasickej a športovej masáže, ktorý vyštudoval alebo teda urobil si takýto kurz, má dostatočné predpoklady na to, aby v budúcnosti bol dobrým masérom. Koniec koncov ten stav, kedy masér nemôže masírovať, sa odborne volá kontraindikácia a dochádza to teda vtedy, v stavoch, keď človek trebárs je chorý, keď má nejaké zdravotné ťažkosti, dokonca u žien vtedy, keď majú svoje dni, sa nemôže masírovať, takže to sú tie stavy, ktoré každý masér ovláda. Takže nemyslím si, že by k tomu bolo treba niečo navyše, preto, samozrejme, som ti aj podpísal ten pozmeňovací návrh a samozrejme, že ho aj podporím, pretože je dobrý a rieši reálny stav, ktorý jej úplne v pohode, postačuje k tomu, čo je pripravené.
No a už len na dôvažok by som povedal, že pokiaľ niekto nerozumie slovu "folklór" alebo "folklorizmus", nech si to radšej naštuduje a nepoužíva to v zlých súvislostiach v Národnej rade.

Ďakujem za slovo. Ja sa chcem len vyjadriť k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý dal Martin Poliačik.
Tiež som dostal takéto podnety od viacerých masérov, že doteraz vlastne dostávali nejaký taký ten štempeľ o tom školení za maséra od ministerstva školstva alebo od toho zariadenia, ktoré bolo akreditované ministerstvom školstva, a teraz sa nejakým spôsobom zavádza zase ďalšie vzdelanie pre týchto masérov. Myslím si, že podľa mňa to nie je nejakým spôsobom potrebné. A teraz neviem, Martin, či ten pozmeňovák vlastne nejako zahŕňa aj to, že už nebudú musieť mať to dodatočné vzdelávanie na Slovenskej zdravotníckej univerzite alebo kde, ale tu dávaš do nejakého roku, do 31. decembra 2021, asi aby si ho urobili, takže... (Reakcia z pléna.)
Tak ak je možné nájsť, pán minister, nejakú dohodu možno aj s vami, zajtra sa bude o tom hlasovať, či by sme nevedeli k niečomu takému podobnému ako pristúpiť, myslím, že aby si znova robili (reakcia z pléna), znova robili; to som nepovedal; že aby si znova robila teda maséri, ktorí už sú raz akreditovaní cez ministerstvo školstva, respektíve tou danou organizáciou, ktorá má na to akreditáciu od ministerstva školstva, aby si znova museli robiť ďalšie, ďalšie vzdelanie. Takže toľko asi z mojej strany.

Ďakujem pekne za slovo.
Len drobná pripomienka k tomu, čo pán poslanec Petrák hovoril na margo tej analógie so stabilizáciou prostriedkov pre Slovenskú akadémiu vied. Ja ako dlhoročný pracovník tiež vítam ten krok, že došlo k tejto stabilizácii, určite to je lepšia situácia ako v uplynulých rokoch, keď takmer celý rok sme sa triasli, o koľko nám budú prostriedky znížené, alebo teda žili v tej totálnej neistote, to bolo absolútne neakceptovateľné a veľmi to negatívne ovplyvňovalo vedeckú a bádateľskú prácu. A napriek tomu táto analógia pokrivkáva v jednom smere, že na rozdiel od SAV-ky pri športe sa predsa okrem tej stabilizácie sľubuje aj dosť zásadné zvýšenie prostriedkov pre šport, kým v prípade SAV-ky je to naozaj stabilizácia na tej najnižšej možnej úrovni. A nebudem opakovať tie neraz spomínané porovnania s Českou republikou, odporúčaným priemerom z Európskej únie alebo s inými vyspelými krajinami, to už vôbec nie. A preto som sa aj prihlásil, aby sme to tak neprešli, akože fajn, teraz sa zlepšujú podmienky športu, a zároveň jedným dychom hovoríme o tom, ako sa zlepšujú podmienky pre SAV. Ja ako znova opakujem, súhlasím s tým, že tá stabilizácia a ten prístup na tie tri roky stabilné je fajn aj v prípade SAV-ky, ale to, že je to stabilizácia na tej kriticky nízkej úrovni, to je tiež nevyhnutné zdôrazniť.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Poliačik.