58. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Na úvod by som sa mal možno opýtať, že či mám vôbec právo vystúpiť k tomuto bodu programu. Pretože nie som právnik, som len užívateľ rokovacieho poriadku ako poslanec Národnej rady. Ale ako poslanec Národnej rady sa mám právo vyjadrovať k meritu veci, k zámeru zákonov a možno k tým častiam, ku ktorým dostanem vysvetlenie a dokážem im rozumieť.
Kolega Číž, ktorý teraz odišiel zo sály, aby tu nemusel byť pri mojom prejave, lebo by sa možno viacej mrvil na stoličke ako pri kolegovi Kadúcovi, stále hovorí o tom, že v tomto parlamente sa nediskutuje. Že on by chcel viacej diskutovať a diskutovať, aby sa dospelo k nejakému konsenzu. A ja som to už viackrát povedal, vládna strana nemá eminentný záujem diskutovať. To je prvotný problém. Ona diskutuje len s tými, ktorí jej pritakajú.
Druhotný problém je, že rokovanie Národnej rady ako takej by malo byť úplne iné. Prečo nie je? Nuž pretože vládna strana si jednoducho potrebuje presadiť silou-mocou to svoje, preto ani nepripúšťa diskusiu k niektorým predloženým zákonom. Pretože to jednoducho tak chce.
A dokonca dochádza k stavom, keď v rámci vylúčenia kompletného legislatívneho procesu, ktorým je medzirezortné pripomienkové konanie, si jednoducho predloží vládna strana zákon cez poslancov. Konkrétny posledný príklad je zákon o poplatku za rozvoj, ktorého gestorom je ministerstvo financií. U neho v šuflíku tento zákon stál niekoľko rokov, kedy ho ešte na začiatku pripravoval pán Nižňanský. A na ministerstve financií ho ešte tak dobabrali, prerobili, že aj v úplnom inom znení prišiel ešte sem. A vieme, že bol zlý. A chceli sme diskutovať a chceli sme dospieť ku konsenzu a nakoniec ani k tomu nedošlo, pretože niekto jednoducho vylúčil niektorých ľudí komplet z diskusie, vylúčil hlavných oponentov, by som povedal, a potom sa zákon pretlačil tak, ako to vládna strana potrebuje.
Sú tu pripomienky k tomu, ako sa poslanci správajú tuná v rokovacej sále, ako vystupujú, aké slová používajú. Ja už som to tiež viackrát povedal a budem to opakovať stále: Pokiaľ by sa vládna strana správala úplne normálne, charakterovo, morálne a demokraticky, ja tu dnes v parlamente sedieť ani nemusím, pretože by to nebolo potrebné. Ale práve preto, že tu dochádza k patogénnym javom spoločnosti, kedy si vláda presadí to, čo je proti občanom a vyhovuje len určitým skupinkám, ktorým sa majú určitým spôsobom zavďačiť, nabaliť alebo ja neviem ešte čo, tak som jednoducho musel sa proti tomuto postaviť. Dostal som šancu a dostal som sa sem.
Každý z nás je odborník v niečom inom. Každý má svoju istú odbornosť, či už vyštudoval, či už nevyštudoval, alebo má v niečom prax. Niekto ju má širšiu, niekto ju má užšiu. Ale ja by som si nedovolil povedať, že či sa niekto, kto nie je odborník v danej problematike, nemôže k zákonu vyjadriť. Ja by som si toto nedovolil. (Reakcia z pléna.) Povedal to podpredseda Číž vo faktickej poznámke na Miroslava Kadúca. Nepovedal to priamo. Zaobaľoval to, ale bolo to povedané. Bolo narážané na odbornosť poslancov a myslím si, že konkrétne na iného poslanca, ktorý sedí vo štvrtej rade a vystupuje tu dosť búrlivo niekedy, že sa vyjadruje ku všetkému.
Každý z nás si dokáže určite naštudovať niektoré veci a potom sa vyjadriť k meritu a k podstate tej veci. A okrem toho vždy každý pozmeňovák a každý zákon musí aj tak preveriť určitým spôsobom právnik, legislatívec. Keď mu vysvetlím, čo ja potrebujem, alebo keď mi vysvetlí, čo je v zákone určitým spôsobom naformulované a k čomu dôjde prijatím daného zákona, tak si dokážem spočítať, koľko je dve a dve. No a keď mi vychádza päť, tak je tam niečo zlé. V tom prípade môžem navrhnúť nápravu.
Jedným z problémov je späťvzatie návrhov, ktoré sa riešia aj v tejto novele rokovacieho poriadku. Viete, ono by k tomuto nemuselo dôjsť, keby sa tie zákony úplne normálnym spôsobom schvaľovali.
Pamätám si na prvé slová podpredsedu vlády a ministra vnútra Kaliňáka: Vy v prvom roku sa ani nesnažte, ani nič nepodávajte, vy sa len tak zacvičte, zapracujte, ohmatajte si, čo, odkiaľ, kam a až potom možno dávajte, lebo v prvom roku vám aj tak nič neprejde! Za celé volebné obdobie nám neprešlo absolútne nič! Ale na druhej strane ani sa ku tým zákonom a novelám zákonov nediskutovalo. A to je ďalší problém. Ako máme vedieť, že či ten zákon, ktorý sme predložili alebo novela zákona bola dobrá alebo nebola dobrá, kde mala svoje slabiny, kde sa mohla ešte vylepšiť, keď nikto z vládnych poslancov k týmto novelám nechcel diskutovať? Jednoducho sa to zmietlo zo stola, pretože to je opozičný návrh. A keďže ja si skutočne nepredstavujem rokovanie parlamentu takýmto spôsobom, tak popíšem, ako by som si to predstavoval.
Ale keďže je už devätnásta hodina, budem musieť prerušiť svoje vystúpenie a pokračovať budem zajtra ráno. (Obrátenie sa rečníka na predsedajúceho.) Mám ešte nadlho, tak... (Reakcia predsedajúceho.) Tak keďže na týchto hodinách digitálnych v rokovacej sále už práve zasvietilo 19.00, tak sa opýtam predsedu parlamentu, či mám pokračovať alebo ukončíme, teda prerušíme dnešné rokovanie.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Takže by som pokračoval tam, kde som včera skončil. Začal som hovoriť o tom, že ako prebieha rokovanie Národnej rady a ako by som si možno ja predstavoval, ako by to rokovanie Národnej rady mohlo bežať. Hráme sa tu na veľkú demokraciu, ale moc tej demokracie v tom rokovaní nie je. Hovorí sa tuná, aj včera som o tom hovoril, že sa tu málo diskutuje. No nie je s kým, pretože buď vás z diskusie rovno vylúčia, alebo v podstate vám radšej nepovedia nič, aby sa náhodou neprišlo na to, že váš návrh je dobrý alebo prípadne lepší.
Rokovanie parlamentu beží tak, že sa sem prinesú zákony do prvého čítania, niečo sa k tomu povie z filozofického hľadiska, potom sa ide na rokovanie výborov s týmito návrhmi. Tie, samozrejme, ktoré prejdú do druhého čítania hlasovaním, samozrejme, musia prejsť hlasovaním vládnej väčšiny. To, že z našich návrhov zákonov doteraz neprešlo nič za celé volebné obdobie, svedčí o niečom, hlavne čo sa týka vládnej strany. Teraz neviem, či to je morálka, etika, slušnosť, diskusia. To je menej podstatné teraz, pretože chcem poukázať na niečo iné.
Zákony idú do výborov. Vo výboroch by sa o nich tiež malo akože diskutovať a ja som to už hovoril pri návrhu novely zákona, kedy sme chceli spustiť aj vysielanie z rokovania výborov online, prípadne, aby boli zaznamenané a umiestnené v archíve Národnej rady. Rokovania výborov sú formalizované. Keď nejde predkladať zákon minister, tak ako má za vládu, za daný svoj rezort, tak tam jednoducho pošle štátneho tajomníka a štátny tajomník potom obhajuje zákon pred druhým čítaním, teda vo výbore. Tam sa však diskusia takisto obmedzuje len na to, čo je vhodné, čo je neakceptovateľné pre vládnu stranu, a tým sa diskusia v podstate končí. Zopár vysvetlení, prijmú sa prípadné pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy, samozrejme opäť nie opozičné, pretože by náhodou mohli narušiť tú koncepciu, ktorú priniesla vláda, a mohla by im náhodou narušiť biznis, ktorý niektorým zákonom pripravuje. Takže opäť je to len formalita, odsúhlasí sa opäť väčšinou, pretože v každom výbore má väčšinu opäť vládna strana, takže si to schvália a s týmto sa potom ide na rokovanie do druhého čítania.
V druhom čítaní sa, samozrejme, už priamo v rozprave v rokovaní môžu predkladať pozmeňujúce návrhy na vylepšenie. Keď sa neuspeje prípadne vo výbore, prípadne, ak niekto na výbor nemôže ísť, pretože má svoj výbor, pretože výbory zasadajú niektoré niekedy v rovnakom čase, takže človek sa nemôže zúčastniť druhého výboru, aj keby mohol, tak potom musí predložiť, samozrejme, svoje návrhy priamo v rozprave. No a tuná dochádza opäť k takým stavom, že sa k tomu nediskutuje. Prihlási sa zopár poslancov, ktorí štandardne majú nie odborné, alebo skôr by som povedal, faktické poznámky, ale len nejaké politické reči o tom, čo-kedy-ako to bolo a podobne, ale fakticky v podstate nič k problému, pretože by im to bolo zrejme zaťažko, alebo sa tomu radšej nerozumejú, a preto majú takéto stanovisko. Koniec koncov niekedy je to aj nevyhnutné, pretože na niektorých rečníkov sa nedá ani inak reagovať, pretože nerozprávajú priamo k veci. Ja hovorím stále o rokovaní Národnej rady a na to slúži rokovací poriadok, takže aby náhodou ma niekto neobvinil z toho, že zase rozprávam od veci.
V každom prípade, keďže mám skúsenosti s tým, že sa stretávame aj s poslancami iných národných parlamentov, pýtal som sa ich, že ako u nich beží rokovanie, ako sa prijímajú zákony. A predstavte si, že v každom parlamente to beží trošku ináč. Zaujal ma však model našich susedov najbližších, západných, Českej republiky. Poslanci mi hovorili, že majú tam samozrejme dvojkomorový systém, ale prv, než príde zákon na rokovanie celého parlamentu, rokuje sa o ňom vo výbore a diskutuje sa o ňom, až kým sa nedospeje k takému riešeniu, ktoré je vyhovujúce úplne pre všetkých. To znamená, že pre to dané ministerstvo, ktoré predkladá daný zákon, respektíve ktoré navrhuje zmeny, a samozrejme aj, aby poslanci, ostatní, ktorí sú tam či za vládnu, či za opozíciu, dospeli k spoločnému riešeniu. Až tak je zákon alebo teda novela zákona predložená na rokovanie samotného parlamentu.
No u nás to nemôže takto bežať z prostého dôvodu. Vládna strana nechce diskutovať, pretože ona si pripraví riešenie, ktoré nechce, aby niekto do toho zasahoval, aby bolo nejakým spôsobom menené, pretože to má tak pripravené, ako to chce ona. A samozrejme, to sú zákony, na ktoré sme poukazovali, ktoré mali prihrávať kšefty určitým vybraným skupinám. Nielen kšefty, ale aj, samozrejme, hovoríme aj o sociálnych balíčkoch, ktoré boli len, zamerané len na niektoré skupinky vybraných. Prípadne to boli zákony, ktoré boli skôr populistického charakteru, ako napríklad znižovanie DPH na malú skupinku potravín, ale samozrejme boli v tom záhadné ryby, ktoré začal chovať toť nedávno niekto, kto je blízky vládnej strane.
Preto sa u nás vo výboroch nediskutuje pred tým, než to príde na rokovanie parlamentu. Preto sa dokonca vynecháva celý legislatívny proces, tak ako som to spomínal včera vo svojom prejave, v tejto prvej časti, pretože sa potrebuje obísť celé rezortné pripomienkové konanie, do ktorého sa môže zapojiť aj široká odborná, aj laická verejnosť. Preto sa takéto zákony prednesú ako poslanecké. Viď, ako som spomínal posledne, zákon Choma, Raši o poplatku za rozvoj, ktorý je opäť zvrzaný, a opäť sú tam úskalia, na ktoré môžu naraziť stavebníci a koniec koncov aj mestá a obce, pre ktoré to bolo akože pripravované.
Takže toto je neduh, ktorý tu je. A nech mi niekto povie, že či to je morálne, či to je slušné alebo či to je etické. No ani jedno z tohto, pretože sa jednoducho obchádza tá konštruktívna diskusia, obchádza sa konštruktívny návrh, pretože to nie je v prospech všetkých občanov, ale len vybraných skupiniek.
Takže toľko k rokovaniu Národnej rady ako takej. Takže vieme si to inak predstaviť a v podstate keby sa predrokovali všetky zákony najprv vo výboroch a tie výbory by boli tie najpodstatnejšie, kde by sa o tom rokovalo, potom by nemuseli byť schôdze ani také dlhé, pretože človek by v podstate pracoval vo výbore, najčastejšie, najdlhšie, a tu skutočne by už došlo len k celkovému odsúhlaseniu konsenzu, na ktorom sa dospelo na výbore. To znamená, že k odsúhlaseniu celého zákona a jeho legislatívneho potvrdenia.
Ďalším problémom, ktorý je v rokovaní Národnej rady, sú, a hovorilo sa o tom už aj včera, sú prílepky a nepriame novely. No, žiaľ, stáva sa to a mnohokrát sme na to poukazovali, že vládna strana zrazu zistila, že im čosi horí pod zadkom a potrebuje chytro riešiť horúci problém, a zvyčajne to rieši teda tak, že k nejakému zákonu, nesúvisiacemu, ale v ktorom je otvorený určitý zákon, do ktorého by sa to mohlo hodiť, prilepiť, tak si to do toho dajú. Viď krásny príklad, nádherný, kde sme rozprávali o nálepkách na tabakové výrobky, tuším, to bolo a bolo to pri úplne nesúvisiacom zákone o jadrovom dozore, či o čom to bolo, o jadrovej bezpečnosti.
Takže vládna strana si príde na chybu, ale proste rieši to potom takýmto spôsobom. A mali sme aj kopec iných príkladov. Robia sa prílepky, ale samozrejme po tom, keď by to chcel náhodou spraviť niekto z opozície, tak už je očierňovaný, že to s tým nesúvisí, nemá to súvis. No a, vidíte, takže niekto môže a niekto nie. Zase, opäť dvojaký meter, ale na to sa neprihliada, lebo to sme my a to ste, žiaľ, vy. Koniec koncov pokiaľ by tie veci boli naozaj dobré a v prospech občanov, tak by to bolo všetko v poriadku.
Ďalšia problematika, ktorá sa rieši aj v novele tohto rokovacieho poriadku, sú poslanecké prieskumy. Bolo to tu už včera spomínané inými rečníkmi. Poslanecké prieskumy sú deklarované, ale, žiaľ, fakticky málokedy uskutočniteľné. Ak sa má stúpiť na otlak vládnej strane a má sa priznať, nejaké neduhy, ktoré sa dejú v určitých inštitúciách alebo priamo na ministerstvách alebo v štátnych organizáciách, ktoré sú pod správou jednotlivých ministerstiev, samozrejme poslanecký prieskum sa neodsúhlasí. Opäť zdôrazním, pretože vo výbore, na ktorom sa schvaľuje poslanecký prieskum, má väčšinu vládna strana. A to je jedno, či tam na ten prieskum pôjdu traja, piati, desiati alebo len jeden. Bolo by to veľmi elegantné, keby stačilo predsedovi parlamentu nahlásiť, že poslanec ide v ten a v ten deň na poslanecký prieskum tam a tam. Kľudne už nech si to potom po linke nahlásia, že, pozor, ide vám tam nejaká kontrola, bude sa niečo pýtať, dajte si pozor. To by bolo úplne super. Samozrejme, po tom, keď sa príde na to, malo by sa to prerokovať vo výbore príslušnom a ukázať výsledky daného prieskumu, na čo sa prišlo.
Samozrejme nie je to vhodné, pretože by sa náhodou mohlo prísť na veci, na ktoré vládna strana nechce, aby sa prišlo. Preto sa neschvaľujú poslanecké prieskumy. Preto sa neodsúhlasia. Takže je to veľmi jednoduché a prosté, takže darmo tuná bude niekto prednášať, že áno, máme možnosť, aj jeden poslanec aby. Nebude, pretože vládna strana to nechce. Takže opäť také skôr populistické riešenie navonok, že áno, dávame takúto možnosť, ktorá sa v podstate nikdy neuskutoční.
No a teraz sa dostávam k poslednému, čo súvisí aj v podstate s tým etickým kódexom, ktorý sa stiahol. Ja som už v prvom čítaní hovoril o etike v rozpravách. A hovoril som to aj včera na začiatku svojho prejavu. Keby sa vládna strana správala úplne normálne a pracovala skutočne v prospech všetkých občanov, tak tuná vôbec netreba prejavy, ktoré sú už predstaviteľné nad rámec, nemuseli by sa tu používať ostrejšie výrazy, nemusel by sa tu zvyšovať vôbec hlas a v podstate, ako som povedal, ani ja by som tu nemusel byť. Ale ja tu musím byť, pretože sa tu robia veci, ktoré mi nie sú po vôli, a v podstate poukazovali sme na to a poukazujeme na to stále, že sa rozkrádajú verejné financie a deje sa to za vládnutia vládnej strany SMER – sociálna demokracia.
A ak niekto nedokáže pochopiť, že sú to skutočne patogénne javy, ktoré sa dejú v tejto spoločnosti, tak potom už možno by bolo treba navštíviť určité zariadenia a nechať sa vyšetriť, že či je človek v poriadku. Alebo potom druhá strana, samozrejme, majú to nadiktované, že takto a takto sa musia správať a jednoducho musia čušať, pretože by ináč prišli o výhody, ktoré majú. Mne je ľúto skutočne poslancov, ktorí sú v tom takpovediac nevinne a sú zaradení do tej garnitúry, ale ja by som im kľudne navrhol, že: chlapi, tak keď máte charakter a nekradli ste nikde, ani nebudete kradnúť, ste naozaj čestní, vystúpte zo SMER-u! Vystúpte! No nemôžu. Buď im to bude nakázané, že no-no-no, nemôžeš, alebo nemôžu z toho titulu, že by prišli o výhody, ktoré im tá vládna garnitúra prináša. A to sú samozrejme, to je klientelizmus potom, to sú ľudia dosadení na určitých miestach, rodinní príslušníci, kde-kade po rôznych inštitúciách a podobne.
Takže toto sú veci, ktoré sa tu dejú a ktoré by mal akože riešiť rokovací poriadok a ktoré by mal riešiť aj etický kódex. No v prvom rade mali by si vstúpiť do svedomia vládni poslanci, ktorí tuná stále hovoria o tom, že morálka, etika a slušnosť. V prípade, že oni odstránia tieto neduhy, čiže odstráni sa príčina, tak samozrejme nemusia byť absolútne žiadne dôsledky. A to sú potom tie prejavy, ktoré tuná častokrát sú potom nazývané, že sú neprístojné, nevhodné, ba priam až niekedy hanlivé. Nuž, páni, odstráňte príčinu a nebudete musieť riešiť dôsledky.
Ďakujem.

Igor, naozaj si ma vyprovokoval, aby som vystúpil. Nechcel som sa zapájať do tejto diskusie, ale takým arogantným spôsobom, ako si ty mal dnes ráno svoj príhovor k nám a kritizovanie návrhu rokovania, to je jedna katastrofa. Keď predložíš ty nejaký návrh, tak je to agresívnym spôsobom. A naozaj keby si to takým ľudským spôsobom navrhol, niečo, tak my môžeme aj rokovať. Ale tak ako Jožko Bobík, Martin Chren, alebo Elemér Jakab, keď niečo povedia vo výbore pre verejnú správu, v ktorom sme spoločne, dá sa o tom rokovať. Ale ty len kritizuješ, a to je, to ozaj nie je dobrý spôsob. Radšej aj vo výbore kľudným spôsobom dať svoj návrh, o ktorom sa bude rokovať a rokuje sa.
A keby si ty vládol, tak ja si neviem predstaviť, akým spôsobom budeš vystupovať. Ty sa musíš úplne zmeniť, keď budeš predkladať nejaký návrh.
A aký prieskum poslanecký, ktorý si ty navrhol, ktorý sme ti zamietli vo výbore? Ja si myslím, že ak nejaký návrh prišiel, a bolo jedno, či to bol opozičný poslanec alebo ktokoľvek, vo výbore pre verejnú správu, to si dovolím tu tvrdiť, každý jeden bol uskutočnený. A naozaj neklamem. Igor, takže dnešný tvoj príhovor k nám bol plný zlosti, ktorú nie je dobré, naozaj, propagovať v Národnej rade, lebo to je úplne zlý spôsob, ktorý si ty zvolil pre akúkoľvek kultúru rokovania.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, pán poslanec Hraško, v prvom rade povedali ste, že tu nie je diskusia k veci pri prerokovaní návrhov zákonov. No ja sa chcem spýtať, čo ste vy v tejto rozprave, ktorú ste dnes predviedli, povedali k veci? Povedali k materiálnej stránke predloženého návrhu novely zákona o rokovacom poriadku? K veci ste nepovedali nič. Rozprávali ste tu úplne o niečom inom, ako je predložený návrh zákona. Takže neviem, o čom hovoríte v tejto veci.
Druhá vec je, povedali ste, že, citujem, "moc tej demokracie tu nie je", v súvislosti s tým, že neprechádzajú opozičné návrh zákonov, poslanecké. Pán poslanec, ako si predstavujete inak parlamentnú demokraciu, ak nie tak, že o schválení rozhoduje legitímna väčšina, ktorá vyšla z parlamentných volieb, demokratických a slobodných? Myslíte si, že tá demokracia by mala vyzerať tak, že rozhoduje o tom, či sa schváli nejaký zákon alebo nie, parlamentná menšina? Tak to snáď nemyslíte vážne.
Ďalšia vec je, poslanecké návrhy a návrhy výborov. Spochybňujete legislatívnu iniciatívu poslancov a výborov Národnej rady? Podľa vás by teda poslanci nemali mať legislatívnu iniciatívu? To, čo ste tu povedali, že sa obchádza legislatívny proces tým, že poslanci predkladajú návrhy zákonov? Však to je jedna zo základného práva poslanca Národnej rady.
Ďalej ste hovorili, že keby sa najskôr, citujem, "keby sa najskôr rokovalo vo výboroch". A nerokuje sa vo výboroch? Však každý jeden návrh zákona, či je vládny návrh zákona alebo je poslanecký návrh zákona, sa prerokováva vo výboroch. A keď by ste prišli kedykoľvek na ústavnoprávny výbor, tak by ste videli, ako sa rokuje o návrhoch zákonov.
Čiže absolútne nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedali.
Ďakujem pekne za slovo. (Potlesk.)

Vážený pán kolega Hraško, chcel by som poukázať na tú časť vášho vystúpenia, keď ste hovorili o práci vo výboroch. Naozaj som presvedčený tak isto a tak ako aj vy, že práca vo výboroch by mala byť oveľa intenzívnejšia, kvalitnejšia. A ak by táto práca bola kvalitnejšia, tak potom aj plénum Národnej rady by možno zasadalo kratšie a k jednotlivým bodom by sa nemuselo toľko vystupovať, ak by sa dostatočne dobre príslušný zákon v tom gestorskom výbore rozobral, takpovediac až do šrubky.
A ja som mal možnosť v tomto volebnom období pracovať vo viacerých výboroch a musím povedať, že nie je výbor ako výbor. Naozaj, ten výbor, v ktorom sedíte aj vy, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, v ktorom som sedel aj ja, naozaj tam sa takto o zákonoch nerokuje. Naozaj, aby sa o jednotlivých pozmeňovákoch rokovalo až do podrobností, aby sa rozobrali tak, že sa príde do pléna a tu už to prejde bez problémov, tak sa v tom výbore nepracuje. Ale musím povedať, že vo výbore pre financie a rozpočet, kde sedím už niečo vyše roka, tak tam som zažil aj situácie, že príde minister, rokuje, je ochotný sa baviť aj o pozmeňujúcich návrhoch opozície, opozičných poslancov, má vôľu niekedy niečo zapracovať aj do zákona, a je vôľa aj presadiť aj poslanecké prieskumy. Ja som zažil a som bol milo prekvapený, že z výboru pre financie a rozpočet sme boli možnože šesťkrát na poslaneckom prieskume na návrh opozície. A musím potvrdiť, že vo výbore pre verejnú správu sme spolu aj s Martinom Chrenom a s ďalšími opozičnými poslancami navrhovali prieskum a neprešiel nám. Ani raz nám neprešiel prieskum.

Ďakujem pekne. Dušan Bublavý, ja som dnes ani nekričal, ani nepoužíval nejaké tvrdšie výrazy, ani nič. Ja neviem, čo ti dneska vadilo? Ja som bol dneska úplne, aj včera dokonca, pri tom svojom prejave som bol úplne kľudný. A keď hovoríš, že ja keď niečo predkladám, tak to predkladám ako nejako zvýšeným hlasom, no odporúčam ti archív, videoarchív Národnej rady. Kľudne si prejdi moje vystúpenia, kedy som predkladal akúkoľvek novelu zákona, prípadne pozmeňovací návrh. Nikde som nepoužíval to, čo ty tuná spomínaš, takže si úplne od veci.
A to že kritizujem? No áno. A ako mám ináč dať najavo, že predkladáte hlúposti? Že predkladáte veci, ktoré budú poškodzovať občanov Slovenskej republiky? Teda tú väčšinu. Že skutočne niektoré veci sú len pre oligarchov alebo len pre menšinu. No tak to sa ináč nedá.
No a že poslanecké prieskumy boli schválené? Ja si pamätám na jeden. Na jeden, ktorý sme mali, boli na štatistickom úrade. Iné neboli, žiadny iný. A okrem toho, keď sme aj chceli navrhnúť, tak ste povedali, tak vy už tak v zákulisí, že: no, to ani nechoďte, lebo to neschválime vám.
A kolega Susko, vy ste si asi sedeli na ušiach, aj keď ste teda sedeli v blízkosti mňa, musím to takto povedať, lebo ste povedali, že som nepovedal nič k veci. Ja som konkrétne dal návrh o tom, ako si predstavujem aj rokovanie, aj rokovanie výboru a tak ďalej. Veď to je presne o tom. Hovoril som aj o poslaneckých prieskumoch, hovoril som, ako to funguje, alebo ako to nefunguje. Veď to je k meritu veci, veď to sa týka priamo toho zákona. Som vám vysvetlil, že to je bohapustý populizmus. A vy si furt len splietate svoje. No, samozrejme, vy nemáte k tomu čo iné povedať. A ešte čo som? Jaj, že demokracia, kto rozhoduje. No vy ste tak opantaní mocou, že si skutočne uzurpujete právo, že len vy rozhodujete. Vyhraj voľby, môžeš všetko. Ja som hovoril o tom, že by sa malo diskutovať a dospieť ku konsenzu. Ku komu vy pripravujete zákony, pre seba alebo pre občanov? Ak pre občanov, tak aj my sme tu, pretože aj nám občania dali mandát, aj nás si tu zvolili do toho parlamentu, preto som hovoril o konsenze.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov k predmetnému návrhu zákona alebo úprave rokovacieho poriadku i s ambíciou ustanoviť parametre etického kódexu. Čiže k bodu, o ktorom sa bavíme. A niekoľko predrečníkov, dokonca, nestáva sa to veľmi často, do rozpravy vstúpil aj predseda parlamentu, a preto by som chcel dať pár poznámok, pretože som jeden z poslancov, ktorý, či už za predchádzajúcej vlády alebo za tejto vlády, mal snahu niečo s rokovacím poriadkom urobiť.
Úplne na začiatok by som chcel ale povedať, že nestotožňujem sa s vyjadrením predsedu parlamentu zo včerajšieho dňa, keď hovoril o tom, že úpravu rokovacieho poriadku je legitímne robiť teraz na konci volebného obdobia. A preto, že poslanci, ktorí prídu do parlamentu na začiatku volebného obdobia, nemajú, neviem ten citát presne, dunctu, myslím, že povedal, o tom, čo rokovací poriadok znamená, a preto je dobré, ak sa upravuje na konci.
Ja mám presne opačný názor a myslím si, že ambícia aj tejto Národnej rady alebo funkčného obdobia tejto Národnej rady upraviť, ktorá bola násobne deklarovaná, sú tu aj zástupcovia poslaneckého grémia zo začiatku tohto volebného obdobia, kedy sme sa s predsedom, vtedy Paškom, dohodli na tom, na nejakých základných pravidlách a že rokovací poriadok sa v prvom roku tohto volebného obdobia pohne a upraví. Boli to problémy v podstate samotných ustanovení rokovacieho poriadku a bol to aj problém zákona o poslancoch, ktorý ja spolu s kolegami, myslím, že dva- alebo trikrát sme predkladali jeho priamu úpravu alebo jeho zrušenie a úplne rovnako ako tento návrh zákona snažili sa obsoletné časti toho zákona posunúť do roviny rokovacieho poriadku. Ale spomínam si na tú dohodu z poslaneckého grémia, keď sme sa bavili o tom, že vznikne nová norma.
Nová norma v zákone o poslancoch, pretože súhlasím s tým, že postavenie poslanca, keďže nemá tento zákonný regulatív, respektíve ten zákon doteraz platný a platný, ak si to dobre pamätám, v dvoch bodoch skôr nesvedčí o tom, že normotvorca, ktorý prijíma zákony pre celú krajinu, nie je schopný od 88. roku prijať taký zákon, aby bolo jasné jeho postavenie v spoločnosti. Toto máme doteraz na tričku a je len hanbou nás všetkých, že norma, ktorá by mohla ustanoviť postavenie poslanca aj spoločnosti, aj navzájom tuná medzi nami, sa deje až na konci, alebo jej úprava alebo jej zánik a prebratie dvoch platných častí do rokovacieho poriadku, je skôr hanbou a takou až nemohúcnosťou, kam sme sa dostali.
Z hľadiska rokovacieho poriadku sme predkladali spolu s kolegami niektoré parciálne zmeny, ale ony neprechádzali v tých prvých dvoch rokoch rokovania tohto parlamentu s jedným a jediným argumentom "lebo". Aj tiež si spomínam vystúpenie vtedajšieho predsedu parlamentu pri dvoch našich návrhoch. Jedno sa týkalo tzv. individuálnych poslaneckých prieskumov, dokonca vtedy s kolegyňou Gibalovou, pretože to tu nie je vôbec nové, toto, tento návrh ohľadom poslaneckých prieskumov, ich postavenia, ich parametrov uskutočnenia, ich možná sila, aby to nebolo kávičkovanie a chlebíčkovanie s niektorými predstaviteľmi, ktorí síce na základe nejakého zvykového práva tie poslanecké prieskumy akceptujú a rovno nás nevyhodia spred dverí, ak teda výbor, a to je asi ten kameň úrazu, o ktorom tu hovorilo viacero kolegov, ak výbor schváli. Toto si myslím, že poslanecký prieskum má byť nástrojom vládneho poslanca, ale rovnako tak aj opozičného poslanca, a nemusíme sa rozprávať o tom, že ak ten poslanecký prieskum má mať dostatočnú silu a takpovediac zuby a má byť uplatnená kontrolná právomoc aj opozičného poslanca, nesmie byť odkázaný na vôľu väčšiny v konkrétnom výbore. Toto by sme si mali upraviť, pretože máme mechanizmy, kedy sa dá výbor zvolať, ak je teda stanovený opozičný predseda, je jeden mechanizmus, alebo využitie tretiny výboru. Nerozumiem prečo by sme takúto, i takúto možnú úpravu, ktorú rokovací poriadok pozná, v rokovacom poriadku nemali. Alebo pristúpili na to, že veď je žiaduce, aby kontrolná právomoc Národnej rady premenená do výkonu mandátu každého jedného z nás, do toho, že ak potrebujem uplatniť svoju kontrolnú právomoc voči orgánom verejnej správy v širšom kontexte, mohol by som sa vydať na poslanecký prieskum. Mohlo by byť stanovené, čo má byť výsledkom toho, ak sa to má potom následne pretaviť do nejakého prijatia alebo odmietnutia uznesenia z takéhoto poslaneckého prieskumu a podobne.
Chcem ale povedať, že všetky návrhy, ktoré vyplynuli od kolegov z opozície, smerujúce k zmene ustanovenia rokovacieho poriadku, boli v prvých dvoch až dva a pol roka tohto funkčného obdobia odmietané jednou jedinou vetou alebo dohodou, a to, že ak sa má rokovací poriadok upraviť, musí vzniknúť cez politické spektrum dohoda. Čiže každý jeden poslanecký klub a dokonca aj nezaradení poslanci musia s týmto súhlasiť.
Ja sa teda pýtam, prečo nastala zmena? A keďže tu vidíme deklaráciu viacerých poslancov, že nesúhlasia s týmito úpravami, prečo sme od tohto upustili? Ak vykonanie individuálneho poslaneckého prieskumu alebo napríklad sme sa takisto snažili upraviť proces prijímania z môjho pohľadu často lobistických návrhov zákonov, ktoré prichádzajú tuná priamo z pléna, kde nie je možný nieže medzirezort alebo nejaké pripomienkové konanie, ale ak má, a tú prax poznáme, veď tu nesedíme prvý deň, ak má vláda zámer presadiť niečo do zákona a chce sa vyhnúť pripomienkovému konaniu, tak to sem napráši rovno cez pätnásť podpisov vlastných poslancov a príde niekedy aj absolútna a bazálna zmena v návrhu zákona tak, že ju určí samotný poslanec tuná z pléna, respektíve to predloží do výboru.
Áno, bola debata aj za Radičovej vlády o tom, že aj tento typ zmeny legislatívy by mohol mať parametre nejakého medzirezortného pripomienkového konania pri návrhoch, či príde od poslancov. A vôbec si nemyslím, že je tým dotknutá nejaká legislatívna činnosť, respektíve zákonodarná iniciatíva konkrétneho poslanca, len by sme to procesne upravili tak, že by sme sa ku konkrétnym predmetným zmenám návrhov zákonov cez poslanecké pozmeňovacie návrhy dostali k tomu, že sa k tomu môže vyjadriť odborná verejnosť, verejnosť ako taká, kolegovia z parlamentu. A tu by sme urobili. Tá štyridsaťosemhodinová ochranná lehota je podľa mňa veľmi málo na to, čo dokáže urobiť legislatíva prijímaná cez pozmeňovacie návrhy z pléna. Pribrzdiť legislatívny proces v mnohých veciach si myslím, že by bolo len a len dobré a zvýšili by sme kvalitu poslaneckej práce, ergo zvýšili by sme kvalitu prijímanej legislatívy. Niektorí kritici súčasnej legislatívnej činnosti si dokonca myslia, že ak by sme tie lehoty ešte rozšírili, a teda predĺžili, tak by inak vyzerala legislatíva tohto štátu. A predpokladám, že to inak znamená, že by sa zvýšila kvalita a oddiskutovateľnosť do najširšej možnej miery.
Zneužívať inštitút pozmeňujúceho návrhu cez plénum, respektíve cez výbor má na triku každá jedna politická reprezentácia, aby sme sa nebavili o tom, že je to nejaký problém tohto funkčného obdobia. A aj preto som súhlasil, respektíve sme viacerí z nás, ktorí, či už tej politickej časti tej pracovnej skupiny, ktorá bola ustanovená k zmene rokovacieho poriadku, alebo právnej, súhlasili s tým, že aby prišlo k základnej dohode medzi poslaneckými klubmi, respektíve všetkými poslancami tohto pléna a urobili sme zmenu rokovacieho poriadku tak, že vznikne konsenzuálna dohoda a urobíme normu, ktorá bude vylepšovať správanie sa poslancov navzájom medzi sebou. Tam smeruje dosť veľa ustanovení aj toho etického kódexu ako zamýšľaného, aj vylepšili legislatívny proces a posilnili kontrolnú právomoc parlamentu.
Chcel by som povedať, že pri tejto debate, ak mám hovoriť o etickom kódexe, som jeden z poslancov, ktorý zažil rôzne veci pri rokovaní tohto pléna. Často, často tu je kritizovaná vec o dvojakom prístupe k vládnym poslancom a k opozičným poslancom. Áno, som, veľmi často sa tu spomína príbeh Lojza Hlinu a Antona Martvoňa. Ja som jeden z tých, ktorý tuná, desať metrov odtiaľto bol napadnutý kolegami, a myslím si, že pracoval som vo svojom profesionálnom živote v rôznych prostrediach, považujem sa za konsenzuálneho človeka, ktorý dokáže vydiskutovať veľa vecí, a pre mňa to bol vyslovene šok, aby pracovné prostredie pléna parlamentu dopadlo tak, že podgurážení kolegovia napadnú svojho kolegu, je pre mňa neakceptovateľný fakt. Ale nemyslím si, že parametre, ktoré sú navrhnuté tu, by vedeli tomuto predchádzať.
Proste, niečo sa dokáže vyriešiť normotvorbou, niečo sa vyriešiť jednoducho bude dať iba na základe akceptácie nejakých základných noriem medziľudských vzťahov. A to už, čo spôsobuje obraz činnosti tohoto pléna alebo akéhokoľvek iného, ktoré tu vznikne, si bude musieť vyhodnocovať každý poslanec pri výkone svojho mandátu pred svojím svedomím, ale aj pred voličmi sám. Ja sa ohradzujem voči tomu, aby sme mali dvojaký meter, aby sme tu vyťahovali prípady a do neba rozprávali o tom, že kto tu je akým spôsobom nositeľ negatívnej energie, a na druhej strane, veľmi účinne a veľmi radi zabúdali na to, že máme aj v niektorých reprezentantoch svojich vlastných politických tričiek ľudí, s ktorými asi sa nebudeme v konaní stotožňovať, a preto si myslím, že doteraz bežiace konanie, trestné konanie v tomto prípade nie je uzavreté. A bol by som veľmi rád, ako sa prípad, ktorého som bol aktérom ja, doriešil, pretože je doteraz otvorený. Ak má teda debata byť naozaj otvorená, tak si nalejme toho čistého vína: za ušami má celá snemovňa a pred ľuďmi Slovenskej republiky vyzeráme ako nemohúci v tom, že nevieme prijať dve základné normy, ktoré by mali upraviť rokovanie tohoto parlamentu a zákonnou normou stanoviť postavenie poslanca tak, aby sme sa vedeli napríklad aj my, alebo ktokoľvek iný bude reprezentovať do budúcna vôľu voličov, aby sa vedel oprieť o nejakú normu, že toto v spoločnosti reprezentovať chceme, môžeme a musíme a budeme to napĺňať.
Vysvetľovať ľuďom, ktorí nás žiadajú o poslanecké prieskumy, že nemôžem ho ísť vykonať, lebo mi ho neschválil výbor, je veľmi ťažké. Je úplne jedno, kto je v tom čase v opozícii alebo vo vládnej strane. Viem, že aj súčasní poslanci z vládnej strany strávili dosť obdobia v opozícii. A myslím si, že toto nesvedčí výkonu poslaneckého mandátu, pretože ak aj nepríde k úprave nejakých skrivodlivostí, minimálne sa dokáže cez výkon poslaneckého mandátu, jeho náročnosti pri uplatnení kontrolnej právomoci, predsa len sa aj ten poslanec dotýka s mocnými a vplyvnými, ak vykonáva poslanecký prieskum, a preto by potreboval výkon svojho mandátu mať realizovaný tak, že budú pravidlá. A z môjho pohľadu je asi najlepšie riešenie individuálny poslanecký prieskum zavedený s parametrami takými, že predsa len bude zodpovedať výboru pri informovaní návrhu uznesenia a pod., ale jeho iniciácia by mala byť tým, že raz získal proste mandát poslanca Národnej rady, má právo vystúpiť.
My sme sa nedávno stretli aj s kolegom Hraškom s absolútnou neznalosťou a ignoráciou postavenia poslancov Národnej rady, keďže v súčasnosti využívame, voláme to pracovne poslanecká hliadka, mandát na základe rokovacích poriadkov samosprávnych alebo regionálnych orgánov tým, že sa dá vystúpiť, ak nás o to občania požiadajú, aj na lokálnych alebo teda obecných alebo mestských zastupiteľstvách, respektíve VÚC-ky. O tomto mnoho poslancov týchto orgánov nevie a myslím si, že toto je jeden fakt. Neviem si totižto analogicky predstaviť, že niekto by mi mal z hľadiska výboru umožňovať, či ja môžem do tohoto orgánu vôbec prísť a vôbec tam predniesť niečo, ak ma o to z hľadiska kreácie mandátu v jednoobvodovom mandáte Slovenskej republiky, že by som tam nemohol vystúpiť, ak mi to nepovolí väčšina výboru.
Analogická táto istá forma je z hľadiska poslaneckého prieskumu do vnútra verejnej správy, kde by táto možnosť jednoznačne mala byť. A rozprávam o tom preto viacej, lebo som tento inštitút myslím, že trikrát predkladal, a vtedy som iba akceptoval to, že nejakým spôsobom túto vec upravíme, ale musí vzniknúť dohoda, a pripravíme celoplošnú systémovú zmenu a príde. Ja vidím, že to, čo sme cez nášho zástupcu v tej právnej časti pracovnej skupiny posielali, že neprišlo ani len k miernemu kompromisu a viac-menej sa s týmto nič nestalo.
Musím povedať, že tak ako sa vyvíjajú parametre našej parlamentnej demokracie, už nie sme atakovaní ako zastupitelia opozície tým, že budeme naprataní do jedného nevýznamného výboru a podobne. Aj toto zažívala vo svojom vývoji parlamentná demokracia, aj toto by matadori poslaneckého pléna mohli zvážiť pri tom, keď kritizujú VI. volebné obdobie. Proste, do nejakých zvykových a hraničných alebo mantinelových ohraničení správania sa poslancov navzájom kvôli sebe sme sa dostali a bolo by teda dobré, aby v roku 2015 sme prišli, čo sa ale teraz už nestane, čiže predpokladám, že to bude na, otázka na plénum budúceho parlamentu, aby sme nielen prevzali zopár platných ustanovení zo zákona o poslancoch, ale si dali záväzok tí, ktorí budú reprezentovať aj budúce volebné obdobie, že zákon o poslancoch jednoducho vznikne. A je to norma, ktorá by bola dobrá nielen z pohľadu upravenia správania sa poslancov, ale aj z toho pohľadu, aby sme vedeli raz a navždy zadefinovať postavenie poslanca, ktorý by sa vedel oprieť o toto legislatívne nastavenie, a zároveň by sme dali jednoznačne signál verejnosti, čo môžu od výkonu poslaneckého mandátu žiadať a očakávať a mohli to do bodky napĺňať.
Momentálne veľmi často tápeme, pretože ani ľudia si nevedia presne, majú nejakú snahu, väčšinou to vzniká tak, že ak si už nevedia vo svojich životoch v boji proti či už byrokratickej mašinérii alebo súdnemu systému, alebo s mojimi otázkami, kde poslanec nevie a nemôže pomôcť, pretože je legislatívec, obracajú sa na nás, pretože táto základná, tento základný maják alebo navigátor nie je ustanovený. Tým pádom to potom dopadá tak, že na veľa žiadostí, a nemyslím si inak, že toto je záležitosť len opozičných poslancov, často sa to musí stávať komukoľvek, či je vládny alebo opozičný, pretože tá nemohúcnosť alebo ten základný parameter nerealizácie práv alebo vôle jednotlivých ľudí, ktoré nám chodia do e-mailových schránok, používa sa inštitút e-mailového bombingu, aby tí ľudia dostali nejakú, minimálne nejakú relevantnú odpoveď. My nemáme povinnosť, poslanec nemá povinnosť odpovedať na, na občianske sťažnosti. Čiže deje sa to tak, že niektorí z nás do robia, niektorí nie. Ak niekto osloví len konkrétneho poslanca, tak potom má pocit, že celý poslanecký stav, a ten mu neodpovie, že celý poslanecký stav nič nerobí a podobne. To sú veci, ktoré by sme mohli zákonným upravením a jednoznačnou normou upraviť.
A teda z môjho pohľadu debata je dobrá, sú z tých ustanovení, ktoré som chcel prečítať a ktoré boli ambíciou, ktoré v podstate ale, ak sa na to pozriem tak z lietadla, hovoria skôr o tom, že poďme zalepiť diery, aby sme sa tu navzájom my neotravovali. Lebo ak sa pozriem na ambíciu obmedzenia predkladania vecne nesúvisiacich noviel, toto je skôr obmedzenie na akúkoľvek vládnu väčšinu, ktorá tu vznikne, pretože toto môže urobiť vždy len vládna väčšina. A robiť tieto prílepky je len zalepenie diery, možno, ktoré má smerovať k vylepšeniu procesu, ale ten zákaz alebo konvalidácia pléna proste nezmizne.
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch najskôr po uplynutí 48 hodín, je ten náznak, ale nie je to riešenie konkrétneho problému. Etický kódex poslanca, ktorým sa dopĺňa správanie sa poslanca, tomu sa nebudem venovať, lebo hovorilo o tom veľa kolegov predo mnou.
A teraz úprava interpelácií, hodiny otázok, posudzovanie neúčasti poslanca na rokovaní Národnej rady, spôsob podávania procedurálneho návrhu a disciplinárne konanie, ktoré sa bude odvolávať na ustanovenia etického kódexu, sú veci, ktoré otravujú mnohých kolegov, ktorí by videli flexibilnejší a rýchlejší a jednoznačnejší, jednoznačnejšiu debatu v rámci poslaneckého pléna. Ale podľa mňa obchádzajú alebo neriešia absolútny problém, ktorý sa nám tu naplavil za 25 rokov.
Navrhovanie sprísnenia postupu pri späťvzatí návrhu zákona je svojím spôsobom metóda filibusteringu alebo obštrukcie, ktorú si opoziční poslanci zvolili. Jedného poznám. Ten to definoval, že ak sa mi nevyjadrí k môjmu návrhu zákona ani jeden vládny poslanec, no tak teda to budem predkladať opakovane. Čiže opäť je to len zalepenie procesu, aby to plénum rokovalo a nebolo atakované opakovane s tým, ak má nejaký poslanec v rámci svojej legislatívnej iniciatívy ambíciu hajlajtovať niektoré problémy, ktoré sa rozhodol riešiť legislatívne. Čiže opäť vysúvame tú pomyselnú ručičku váh na stranu vládnej väčšiny alebo akejkoľvek väčšiny, ktorá tu vzniká. A chceme teda spriechodniť plénum, lebo veľa ľuďom sa zdá, že plénum parlamentu za posledné obdobie rokuje alebo posledné volebné obdobie rokuje príliš dlho a schôdze sa nám miesto dvoch týždňov naťahujú aj na, a zlievajú sa dokopy, aj na štyri týždne a podobne.
Úplne na konci, keďže musím povedať, že aj keď na konci volebného obdobia, aj keď sa nedodržali základné parametre, ktoré sme si stanovili na poslaneckých grémiách ako poradných orgánoch predsedu parlamentu, že musí vzniknúť celoparlamentná dohoda pri ambícii zmeny rokovacieho poriadku, vítam teda to, že sa tá debata otvorila a uzatvára až natoľko, že má, že nám tu leží paragrafové znenie nejakej normy. To, že má nedostatky, k niektorým som sa chcel vyjadriť.
A na záver by som chcel povedať, že jednu vec si zatiaľ ani debata, ani paragrafové znenie, ani dôvodová správa nevšimla, a to je to, že často sa stretávame s tým, že debata v rámci tohto pléna sa v porovnaní s krátkym vývojom piatich funkčných období, ktoré predchádzali tomuto, v tomto pléne devalvuje. Vznikol nám fenomén sociálnych sietí, vznikol nám fenomén, nazvem to schopnejších a menej schopných youtuberov, ktorí využívajú plénum parlamentu ako kulisy na to, aby sa ich message dostali cez sociálne siete, respektíve niektoré elektronické streamovacie programy, ako je YouTube, von. Niektorí sú v tom úspešnejší, niektorí menej úspešnejší. Ale potom význam debaty, ktorá by mala mať svoj vlastný kontext, sa, a tu ja vidím to, prečo sa predlžujú debaty, prečo často nesúvisia, prečo máme pocit, že niektoré faktické poznámky nemajú absolútne žiadny, žiadny zmysel vzhľadom na predrečníka, pretože nie je dôležité, či reagujem na predrečníka, je dôležitý iba ten krátky dvojminútový výsek, aby som svoj mesage zavesil na YouTube a ten následne šíril do verejnosti. Najlepšie, ak tie kulisy obsahujú urážku, ak obsahujú nejaký emotívnejší prejav, ak to, že to rozpráva niekto z parlamentu, zabezpečuje nejakú všimnosť.
Z môjho pohľadu to devalvuje parlamentnú debatu, lebo vysekávať úzky kontext pri akejkoľvek parlamentnej debate, ak porovnám, keď som z druhého, tretieho volebného obdobia sledoval obrovské politicko-vecné zápasy niektorých mojich predchádzajúcich kolegov, a malo to význam, že sa to dalo poznámkovať, tak dostali sme sa do bodu, keby zaujímavosť sledovania pléna parlamentu zostáva iba pre bulvárny obsah zaujímavá pre ľudí a devalvujeme svoju vlastnú debatu, pretože mnohí z vás to tu rozprávajú o tom, že akým spôsobom. Aj ja si to pamätám, možno Maťo Fecko, keď ho tu vidím, ako sme sa chystali na prejavy za Radičovej vlády, kedy ktokoľvek z opozície mohol nájsť maličký zádrhel v našich vystúpeniach, a aká to bola práca a taká tá auto- alebo sebareflexia z hľadiska toho neurobiť chybu a podobne. A ja mám pocit, že počas tohoto volebného obdobia toto odišlo. A chcel by som povedať, že aby to neznelo len úplne tak generálne, že mali by sme ak aj využívať nástroje sociálnych sietí, streamerov a podobne, tak zaraďovať ten kontext a neskúšať a zneužívať plénum parlamentu iba a len na marketingový nástroj, ale malo by tu už raz a navždy zaznieť, že tu sa má viesť aj vecná debata, debata vedúca k možnému odhaleniu všetkých uhlov pohľadu na nejaký problém. A či už potom zbehne politický západ aj nad vecnými témami alebo nie, mala by byť ambícia každého jedného poslanca nezneužívať plénum parlamentu iba a len na marketingové účely.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že aj to, že si povedal, čítaš aj mne z duše. Viac-menej sme tu rovnaký čas, aj jeden, aj druhý. Začínali sme tu spolu. A tak ako si povedal, tá kontrolná úloha, ktorá by tu mala byť, tej opozície, ja to teraz môžem hodnotiť aj ako predseda, opozičný predseda teda výboru, jedného z devätnástich, ktoré sú v Národnej rade, a musím povedať, že áno, je to od výboru, od výboru rôzne. Niekde je to tak, niekde inak. U nás musím konštatovať, že poslanecké prieskumy všetky, ktoré boli od opozičných, boli zamietnuté. Takže u nás je ten šík taký, ktorý nepustí. A prakticky predseda, hoci je opozičný, v tom výbore nemá ani právo veta, nemá ani dva hlasy. To znamená, pokiaľ sa tých sedem poslancov oproti šiestim vie zomknúť, tak ani vám neprídu na výbor, čo sa aj mne stalo, kde prakticky to ignorovali, ani neschvália program a tým pádom je to podľa mňa, takáto funkcia, iba naoko, aby sme vykonávali akože kontrolnú úlohu. Nad tým by som bol veľmi rád, keby sa zamyslela Národná rada v budúcnosti a aby sme tú kontrolnú úlohu tých opozičných poslancov, a to je jedno, či to bude pravá, modrá, fialová, biela strana, aby opoziční poslanci mohli vykonávať plnohodnotne. A každopádne, ako som už aj predtým povedal, že ten individuálny poslanecký prieskum si viem veľmi živo predstaviť, aby keď už idete do toho terénu, aby aj ten poslanec mohol ho plnohodnotne využiť, tú kontrolnú funkciu.
Takže ďakujem pekne za tvoje vystúpenie a dúfam, že v pléne Národnej rady budú stále vecné debaty, aby riešili problémy ľudí, nie aby im komplikovali život.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Poznám niektoré problémy, ktoré ty ako predseda poľnohospodárskeho a environmentálneho výboru pri poslaneckých prieskumoch máš. Zároveň musím povedať, že ako z chlpatej deky alebo ako v lete na saniach sa nám niektoré parametre v rámci konsenzuálneho správania kolegov posúvajú, pretože ak by sme porovnávali jednotlivé volebné obdobia od vzniku Slovenskej republiky, tak predsa len sa hýbeme k lepšiemu.
Ja mám z hľadiska ambícií vykonať poslanecký prieskum spolu s kolegami diametrálne lepšiu teda skúsenosť, lebo odlišnú, čo sa týka nie veľmi kontroverzných tém z hľadiska pôsobenia výboru pre kultúru a médiá. Ale preto hovorím o individuálnom poslaneckom prieskume, lebo sú omnoho kontroverznejšie témy, sú témy, ktoré sa tak ľudovo volajú kauzami, a tam vtedy zlyháva Národná rada a ustanovenie procesu, pretože ak to chcem proste ututlať a zastaviť, tak mám väčšinu a na základe toho sa otvára konanie. Následne sa dá zneužívať a obštruovať aj konanie výboru neúčasťou poslancov a podobne. A to sú mechanizmy, ktoré sú z môjho pohľadu a podľa mňa z legitímneho pohľadu zneužívaním väčšiny, zneužívaním vládnej moci pri uplatňovaní kontrolnej právomoci. Lebo aj tak na konci dňa príde k nejakému rozhodnutiu, ktoré vždy konvaliduje len a len väčšina. Ale to, že sa má otvárať debata a vie sa zastaviť na základe súčasných parametrov, a táto novela s tým nič nerobí, je fakt. A rozumiem, že veľa poslancov tu má absolútnu skepsu pri napríklad poslane... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Vážení predkladatelia, pán spravodajca, ctené dámy a páni, milí hostia, ja som sa prihlásil do rozpravy aj preto, aby som doplnil pár pohľadov hlavne okolo jedného z bodov novely, alebo teda novelizácie rokovacieho poriadku, ktorý považujem za vážny a dôležitý, tak ako je dôležitý celý rámec, to znamená rokovací poriadok, ktorý je základným zákonom pre túto snemovňu a hlavne pre celoštátny zákonodarný proces.
Postoj kresťanských demokratov už včera vyjadrili kolegovia. A hlavne Pavol Hrušovský, ktorý aj zo skúsenosti predsedu tohto parlamentu myslím, že výstižne pomenoval mnohé citlivosti a súvislosti v rámci rokovacieho poriadku, preto ho už nebudem nejako opakovať alebo zdôrazňovať. Skôr to nóvum alebo to navyše, čo chcem dodať.
Už vo februári som tu predkladal a v marci sme potom rokovali a rozhodovali o téme, ktorou je tzv. rodinná doložka v legislatívnom procese. Nie je to teda totálne nóvum, úplné, ale skôr návrat k tejto záležitosti, ktorá po prvé, súvisí s dôležitosťou rodiny, o čom hovorí aj samotný zákon o rodine. A v zmysle princípu, čo je dôležité, čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre spoločnosť a pre štát. Je to univerzálny a na pôde Spojených národov uznaný základný princíp a prístup k rodine, rodinnému právu. A po druhé, v reakcii a v nadväznosti na novelu ústavy, ktorá od 1. septembra 2014 obsahuje aj vetu ustanovenia, konštitučnú povinnosť štátnych a verejných orgánov, teda Slovenskej republiky v znení: "Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru." Táto veta je vážna, východisková. Samozrejme, vytvára základ pre to, aby na takomto základe sa stavala legislatíva, ktorá implementuje túto konštitučnú povinnosť orgánov verejnej moci.
Takisto v mnohých dôležitých ustanoveniach, ale aj v programovom vyhlásení vlády je veľmi silný akcent na rodinu. Ten family mainstreaming alebo centrálne postavenie, zvýrazňovanie významu, dôležitosti a tým pádom aj dopadov každej legislatívy na rodinu je, či vzhľadom na stav spoločnosti, na demografiu, ekonomiku, sociálnu inklúziu, veľmi, veľmi potrebné a dôležité.
Preto mi dovoľte k samotnému návrhu predkladateľov predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka bodu 36, teda legislatívneho bodu 36 v časti I, ktorý k záležitostiam dotýkajúcim sa posudzovania vplyvov priradí aj rodinné prostredie. Je to relatívne jednoduché doplnenie. Skôr ide o to, aby sme vnímali dôležitosť popri podnikateľskom prostredí, popri životnom prostredí aj rodinného prostredia pre budúcnosť Slovenska a pre verejný záujem.
Teda pozmeňujúci návrh môj a ďalšej skupiny spolu sedemnástich poslancov znie takto:
V čl I. bod 36 znie:
"36. V § 68 ods. 3 sa slová "štátny rozpočet," nahrádzajú slovami "rozpočet verejnej správy" (to je vlastne novelizácia), manželstvo, rodinu a rodinné prostredie,"."
Odôvodnenie: Navrhuje sa zakotvenie povinnosti navrhovateľa návrhu zákona posudzovať vplyv navrhovaného zákona na manželstvo, rodinu a rodinné prostredie. Takouto úpravou dôjde k zvýšeniu ochrany manželstva a rodiny v súlade s ústavou, so základnými zásadami zákona o rodine a, samozrejme, s cieľmi stanovenými ústavodarcom. Predkladateľ návrhu do legislatívneho procesu Národnej rade tak bude musieť mať vždy na zreteli posúdenie aj takéhoto vplyvu, čo v konečnej miere môže dopomôcť k prijímaniu tzv. "prorodinných" zákonov.
A o to vlastne ide podľa mňa politicky aj do budúcnosti, aby sa rodinám na Slovensku darilo. Som presvedčený, že nielen pre mňa, ale pre mnohých poslancov a nielen z klubu kresťanských demokratov to môže významne prispieť k postoju k tejto novele rokovacieho poriadku. Toľko z mojej strany.
Ďakujem pekne.