58. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
15.12.2015 o 9:19 hod.
Ing.
Igor Hraško
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Kolega Daniel Lipšic, myslím, že vy ste to hovorili už v rozprave i v prvom, i v druhom čítaní, že tento zákon nie je komfortný a že je v podstate riziko toho, že to prezident nepodpíše, pretože je skutočne v rozpore s ústavou. No a vidíte, máme to tu.
Len to ja nechápem, nerozumiem tomu, no rozumiem, pretože buď je to už hlúposť smeráckych poslancov, alebo nadutosť smeráckych poslancov, že si stále proste potrebujú presadiť svoje alebo pre svojich. Koniec koncov my sme k tomuto zákonu podávali aj pozmeňujúci návrh, ktorý v rámci ministerstva hodnotili odborníci ako výborný, pretože mohol zachrániť, ak chce teda niekto chrániť teplárne, tak mohol zachrániť aj vodárne. Všetky vodárne na Slovenskú, ktoré sú v rukách samospráv, teda len v rukách samospráv, tak mohol ochrániť ich majetok. Nie, ale k tomuto sa vládni poslanci akosi nepostavili pozitívne.
A máme tu jeden aj konkrétny problém v Turci s našimi vodárňami, pretože na ne si robí zálusk jeden človek, ktorý sa dostal opäť ku nejakej pohľadávke, ktorá by mohla ohroziť dodávku vody v Turci. Nie možno ohroziť, ale možno nepripraviť občanom regiónu perné chvíle, alebo teda pripraviť pre občanov Turca perné chvíle tým, že by náhodou mohla voda zdražieť a on by si mohol vyryžovať na tomto biznise.
Takže na jednej strane akože SMER deklaruje, že robí niečo pre ľudí, a pritom to robí len pre svojich, a na druhej strane, keď má možnosť ukázať, že skutočne chce robiť pre ľudí, tak to neurobí, pretože to je opozičný návrh.
Toto je tá hnusná zvrátená smerácka politika.
Rozpracované
Vystúpenia
9:08
Možno si, pán spravodajca, pamätáte, takto pred tromi rokmi, tiež pred Vianocami sem prišiel zákon, novela zákona o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorá, táto novela okrem možno iných cieľov, tiež v skrátenom konaní to bolo, mala za cieľ prihrať bratislavskému PPC 30 mil. eur na doplatkoch elektriny ročne, každý rok počas 15 rokov, 450 mil. eur. A keď sme na...
Možno si, pán spravodajca, pamätáte, takto pred tromi rokmi, tiež pred Vianocami sem prišiel zákon, novela zákona o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorá, táto novela okrem možno iných cieľov, tiež v skrátenom konaní to bolo, mala za cieľ prihrať bratislavskému PPC 30 mil. eur na doplatkoch elektriny ročne, každý rok počas 15 rokov, 450 mil. eur. A keď sme na to prišli, tak z toho bol škandál a následne ste to, už to nebolo také urgentné, schválili, už sa to schvaľovalo až v januári a následne sa to z návrhu zákona vypustilo.
Spomínam to preto, že znovu nám horí tretia sviečka na..., nie je to síce adventný veniec, čo máme tuná pred sebou, ale áno, adventná sviečka a znovu tu máme novelu zákona, ktorá sa tvári zaujímalo, ale v princípe som znovu presvedčený a vy to viete určite tiež, že ňou prihráme Paroplynovému cyklu, tomu istému Paroplynovému cyklu, ktorý už raz ste chceli zvýhodniť o obrovské milióny, ďalšie milióny eur. Ďalšie milióny eur. Hovorím to preto, že tak ako to skonštatoval prezident vo svojom rozhodnutí, ktorým vetoval zákon, a hovorili sme to viacerí v rámci rokovania o tomto návrhu zákona minulý mesiac, že je úplne zjavné, že Ústavný súd ten zákon zruší.
Ja som s prezidentom republiky o tomto zákone nehovoril, ale to odôvodnenie je absolútne rovnaké, aké som spomínal, alebo podobné, pardon, tu v pléne, to znamená, je tu práve odkaz na nález Ústavného súdu PL. ÚS 111/2011. Ten nález je jednoznačný, ten nález je absolútne jednoznačný. (Reakcia z pléna.) A o tom, o tomto zákone hlasovali dvaja vaši kandidáti na sudcov Ústavného súdu, pán Mamojka a pani Laššáková budú hlasovať asi znovu, alebo teda teraz bude dosť, tak možno im dáte, akože nemusia byť v sále, aby nebol veľký průser z toho. Aj to svedčí o tom, že akí by boli sudcovia Ústavného súdu, že by v princípe z dôvodov politických nemali problém nerešpektovať stabilizovanú judikatúru Ústavného súdu, resp. hlasovanie je v rozpore s ňou.
Totižto ja už tu nebudem veľmi veľa hovoriť, lebo prezident to opísal vo svojom rozhodnutí pomerne presne tiež. Ja som citoval rozsiahlo z nálezu Ústavného súdu, ktoré bolo jednohlasné a je v súlade so stabilizovanou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Proste povedať, že jediné, čo podlieha exekúcii, sú spinky a stoličky a nič iné, je absurdné. A je možné nútene obmedziť vlastnícke právo aj za cenu - v princípe, lebo aj pohľadávka je vlastníckym právom, samozrejme - aj tak, že nedostane vlastník úplne plnú náhradu, ale nemôže dostať jednopercentnú, dvojpercentnú, trojpercentnú, musí byť v princípe, si myslím, minimálne polovičná. Viete mi vy povedať, pán spravodajca, že, že aký majetok BAT-ky zostane na exekúciu, v akej výške, keď vieme, že výška pohľadávky je 30 mil.? Máte tu informáciu od ministra hospodárstva? Lebo ak ju nemáte, tak hovoríte, že vám je to v princípe absolútne jedno, a viete, že to Ústavný súd zruší. A tým, čo urobíte, je len jedno, že tým, že v tejto škandalóznej zmluve medzi BAT-kou a PPC sú nastavené škandalózne vysoké úroky z omeškania. Koľko? 20 %? Tak nabalíte proste ešte Pente k Vianociam ďalšie milióny do batoha a budete sa tváriť, že veď my sme, samozrejme, že akože nechceli, prezident to vrátil, Ústavný súd to zrušil, proste čo sa dá robiť, robili sme maximum.
Robili ste úplne opak toho maxima, pretože ak by ste robili maximum, tak to robíte iným spôsobom, ktorý tu v parlamente bol, a hlasovali ste o ňom opakovane pred pár týždňami, zdaniť tie úroky, zdaniť tie excesívne úroky nad rámec úrokovej sadzby ECB na úrovni 99 %, lebo to sú naozaj proste ničím neodôvodnené, absurdné, excesívne, vydieračské úroky. To by podľa mojej mienky bolo v súlade s dohovorom aj s našou ústavou, to ste urobiť nechceli, nechceli. Vy chcete len vytvoriť zdanie riešenia, že ideme to celé zablokovať, pritom všetci veľmi dobre vieme a prezident to opísal v tomto veľmi jednoznačne, nemal dôvod si vymýšľať, že Ústavný súd to zruší. Z čoho to vieme? Lebo už minimálne trikrát v týchto veciach rozhodoval a rozhodol vždy rovnako pri tak širokej exekučnej imunite. A znovu hovorím, že ani exekučná imunita podľa zákona o správe majetku štátu nebola absolútna, nebola absolútna, nejaké minimum tam zostávalo, možnosť sa uspokojiť a Ústavný súd k tomu aj, aj povedal, citujem: "Pokiaľ ide o hodnotenie skúseností veriteľov pri vymáhaní ich pohľadávok voči štátu, možno uzavrieť, že hoci tieto nedokazujú úplnú apriórnu nemožnosť exekúcie majetku štátu, naznačujú mimoriadnu náročnosť procesu legálneho domáhania sa ich uspokojenia."
Čiže toto je vlastne cez kopirák. Je to úplne právne, právne rovnaký prípad, na ktorý sú tri plenárne nálezy Ústavného súdu. Prečo chcete, aby Penta dostávala ďalší rok 20 % z tej sumy? Teraz 8-9 mil. ak je istina, opravte ma, ak sa mýlim, tak 20 % z tej istiny je koľko? Dva milióny každý rok približne? Prečo chcete dávať Pente za nič každý rok dva milióny? A viete to, viete to, že to tak bude? Prečo ste nešli cestou zdaniť dve tretiny tej sumy v maximálnej výške a zachrániť verejným financiám maximálne množstvo peňazí ústavne súladným spôsobom. To ste nechceli, lebo to by sa asi Pente nepáčilo. Toto sa jej páči.
Pamätáte si, pamätáte si, keď sme rokovali v júni o Gorile? Vtedy dávala Penta stanoviská, proste to je neústavné, rokovať o otvorenej kauze, proste to je škandál, je ohrozený právny štát. Ak by toto naozaj išlo proti finančnej skupine Penta, PPC, určite by mali sto tlačových vyhlásení. Mali nejaké? Nemali nič. Nie je to divné, že nič nepovedali k tomu? Nie je to divné, že sú ticho? Lebo im to vyhovuje. Lebo ste s nimi dohodnutí podľa mojej mienky. Urobíme také malé divadelné predstavenie pred Vianocami, samozrejme, vieme, že to Ústavný súd zruší, budete mať ešte viac. Buďte tíško, prejde to a tak ďalej. A to je škandál! A tým aj skončím.
Vy, ak, ak... Ja si myslím, že, že vaša vláda, pán spravodajca, páni poslanci, vidím, že ochrana Bratislavskej teplárenskej má určite veľkú podporu v SMER-e, aj podľa účasti to vidím, je tu pán Muňko a to je všetko, to je úplne skvelé. A musím povedať, že ak viete v tej sociálnej oblasti podľa mňa, ak nie je tam nejaký konflikt záujmov, niečo dať, niečo malinké ľuďom dáte. Ale ak je v konflikte záujmov záujem ľudí a finančných skupín a môžte si vybrať len jedných, tak si vyberiete vždy a bez zaváhania finančné skupiny. Tie sú vám vždy bližšie. Vždy a v každom prípade. To je vaša vláda.
Pán spravodajca, ja som ochotný aj s pánom ministrom spravodlivosti sa staviť, keď máte pochybnosti, či to je alebo nie je ústavné, je to také sporné podľa vašej mienky. Idú Vianoce, budú hrať v televíziách Pelíšky, je tam tá známa veta: "Od teďka se nehádám, od teďka se sázím." Ak chcete, pán spravodajca, kľudne o fľašu dobrého červeného. S kýmkoľvek, s kýmkoľvek, ak sa vám zdá, že je to je sporné ústavne, že nevieme, je to fifty - fifty, ako, ako sa hovorí v parlamente, pol na pol. Tak nemám s tým problém. Ale vy viete, to je váš problém, pán spravodajca, že to Ústavný súd zruší, a týmto krokom len prihadzujete Pente ďalšie milióny do kešene, aby mali k Vianociam ďalší malý balíček.
A to považujem za škandalózne, a preto vás chcem požiadať, milé kolegyne, vážení kolegovia, aby sme vyhoveli prezidentovmu vetu, zákon neschválili a prijali aj v skrátenom konaní. Máme týždeň do Vianoc. Kľudne ho predložte vy alebo vláda alebo ktokoľvek. Zákon, ktorý bude ústavne komfortný a ktorý zoberie cez túto škandalóznu zmluvu a rozhodnutia súdov, zoberie PPC-čku dve tretiny tej sumy. Kedykoľvek. Hlasujme, rozhodnime, ale spôsobom, ktorý bude mať zuby, ktorý bude účinný, ktorý sa len nebude tváriť, že niečo rieši, ale niečo aj reálne vyrieši.
Ďakujem, pani predsedajúca.
Vystúpenie v rozprave
15.12.2015 o 9:08 hod.
JUDr. LL.M.
Daniel Lipšic
Videokanál poslanca
Dobré ráno prajem, vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia.
Možno si, pán spravodajca, pamätáte, takto pred tromi rokmi, tiež pred Vianocami sem prišiel zákon, novela zákona o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorá, táto novela okrem možno iných cieľov, tiež v skrátenom konaní to bolo, mala za cieľ prihrať bratislavskému PPC 30 mil. eur na doplatkoch elektriny ročne, každý rok počas 15 rokov, 450 mil. eur. A keď sme na to prišli, tak z toho bol škandál a následne ste to, už to nebolo také urgentné, schválili, už sa to schvaľovalo až v januári a následne sa to z návrhu zákona vypustilo.
Spomínam to preto, že znovu nám horí tretia sviečka na..., nie je to síce adventný veniec, čo máme tuná pred sebou, ale áno, adventná sviečka a znovu tu máme novelu zákona, ktorá sa tvári zaujímalo, ale v princípe som znovu presvedčený a vy to viete určite tiež, že ňou prihráme Paroplynovému cyklu, tomu istému Paroplynovému cyklu, ktorý už raz ste chceli zvýhodniť o obrovské milióny, ďalšie milióny eur. Ďalšie milióny eur. Hovorím to preto, že tak ako to skonštatoval prezident vo svojom rozhodnutí, ktorým vetoval zákon, a hovorili sme to viacerí v rámci rokovania o tomto návrhu zákona minulý mesiac, že je úplne zjavné, že Ústavný súd ten zákon zruší.
Ja som s prezidentom republiky o tomto zákone nehovoril, ale to odôvodnenie je absolútne rovnaké, aké som spomínal, alebo podobné, pardon, tu v pléne, to znamená, je tu práve odkaz na nález Ústavného súdu PL. ÚS 111/2011. Ten nález je jednoznačný, ten nález je absolútne jednoznačný. (Reakcia z pléna.) A o tom, o tomto zákone hlasovali dvaja vaši kandidáti na sudcov Ústavného súdu, pán Mamojka a pani Laššáková budú hlasovať asi znovu, alebo teda teraz bude dosť, tak možno im dáte, akože nemusia byť v sále, aby nebol veľký průser z toho. Aj to svedčí o tom, že akí by boli sudcovia Ústavného súdu, že by v princípe z dôvodov politických nemali problém nerešpektovať stabilizovanú judikatúru Ústavného súdu, resp. hlasovanie je v rozpore s ňou.
Totižto ja už tu nebudem veľmi veľa hovoriť, lebo prezident to opísal vo svojom rozhodnutí pomerne presne tiež. Ja som citoval rozsiahlo z nálezu Ústavného súdu, ktoré bolo jednohlasné a je v súlade so stabilizovanou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Proste povedať, že jediné, čo podlieha exekúcii, sú spinky a stoličky a nič iné, je absurdné. A je možné nútene obmedziť vlastnícke právo aj za cenu - v princípe, lebo aj pohľadávka je vlastníckym právom, samozrejme - aj tak, že nedostane vlastník úplne plnú náhradu, ale nemôže dostať jednopercentnú, dvojpercentnú, trojpercentnú, musí byť v princípe, si myslím, minimálne polovičná. Viete mi vy povedať, pán spravodajca, že, že aký majetok BAT-ky zostane na exekúciu, v akej výške, keď vieme, že výška pohľadávky je 30 mil.? Máte tu informáciu od ministra hospodárstva? Lebo ak ju nemáte, tak hovoríte, že vám je to v princípe absolútne jedno, a viete, že to Ústavný súd zruší. A tým, čo urobíte, je len jedno, že tým, že v tejto škandalóznej zmluve medzi BAT-kou a PPC sú nastavené škandalózne vysoké úroky z omeškania. Koľko? 20 %? Tak nabalíte proste ešte Pente k Vianociam ďalšie milióny do batoha a budete sa tváriť, že veď my sme, samozrejme, že akože nechceli, prezident to vrátil, Ústavný súd to zrušil, proste čo sa dá robiť, robili sme maximum.
Robili ste úplne opak toho maxima, pretože ak by ste robili maximum, tak to robíte iným spôsobom, ktorý tu v parlamente bol, a hlasovali ste o ňom opakovane pred pár týždňami, zdaniť tie úroky, zdaniť tie excesívne úroky nad rámec úrokovej sadzby ECB na úrovni 99 %, lebo to sú naozaj proste ničím neodôvodnené, absurdné, excesívne, vydieračské úroky. To by podľa mojej mienky bolo v súlade s dohovorom aj s našou ústavou, to ste urobiť nechceli, nechceli. Vy chcete len vytvoriť zdanie riešenia, že ideme to celé zablokovať, pritom všetci veľmi dobre vieme a prezident to opísal v tomto veľmi jednoznačne, nemal dôvod si vymýšľať, že Ústavný súd to zruší. Z čoho to vieme? Lebo už minimálne trikrát v týchto veciach rozhodoval a rozhodol vždy rovnako pri tak širokej exekučnej imunite. A znovu hovorím, že ani exekučná imunita podľa zákona o správe majetku štátu nebola absolútna, nebola absolútna, nejaké minimum tam zostávalo, možnosť sa uspokojiť a Ústavný súd k tomu aj, aj povedal, citujem: "Pokiaľ ide o hodnotenie skúseností veriteľov pri vymáhaní ich pohľadávok voči štátu, možno uzavrieť, že hoci tieto nedokazujú úplnú apriórnu nemožnosť exekúcie majetku štátu, naznačujú mimoriadnu náročnosť procesu legálneho domáhania sa ich uspokojenia."
Čiže toto je vlastne cez kopirák. Je to úplne právne, právne rovnaký prípad, na ktorý sú tri plenárne nálezy Ústavného súdu. Prečo chcete, aby Penta dostávala ďalší rok 20 % z tej sumy? Teraz 8-9 mil. ak je istina, opravte ma, ak sa mýlim, tak 20 % z tej istiny je koľko? Dva milióny každý rok približne? Prečo chcete dávať Pente za nič každý rok dva milióny? A viete to, viete to, že to tak bude? Prečo ste nešli cestou zdaniť dve tretiny tej sumy v maximálnej výške a zachrániť verejným financiám maximálne množstvo peňazí ústavne súladným spôsobom. To ste nechceli, lebo to by sa asi Pente nepáčilo. Toto sa jej páči.
Pamätáte si, pamätáte si, keď sme rokovali v júni o Gorile? Vtedy dávala Penta stanoviská, proste to je neústavné, rokovať o otvorenej kauze, proste to je škandál, je ohrozený právny štát. Ak by toto naozaj išlo proti finančnej skupine Penta, PPC, určite by mali sto tlačových vyhlásení. Mali nejaké? Nemali nič. Nie je to divné, že nič nepovedali k tomu? Nie je to divné, že sú ticho? Lebo im to vyhovuje. Lebo ste s nimi dohodnutí podľa mojej mienky. Urobíme také malé divadelné predstavenie pred Vianocami, samozrejme, vieme, že to Ústavný súd zruší, budete mať ešte viac. Buďte tíško, prejde to a tak ďalej. A to je škandál! A tým aj skončím.
Vy, ak, ak... Ja si myslím, že, že vaša vláda, pán spravodajca, páni poslanci, vidím, že ochrana Bratislavskej teplárenskej má určite veľkú podporu v SMER-e, aj podľa účasti to vidím, je tu pán Muňko a to je všetko, to je úplne skvelé. A musím povedať, že ak viete v tej sociálnej oblasti podľa mňa, ak nie je tam nejaký konflikt záujmov, niečo dať, niečo malinké ľuďom dáte. Ale ak je v konflikte záujmov záujem ľudí a finančných skupín a môžte si vybrať len jedných, tak si vyberiete vždy a bez zaváhania finančné skupiny. Tie sú vám vždy bližšie. Vždy a v každom prípade. To je vaša vláda.
Pán spravodajca, ja som ochotný aj s pánom ministrom spravodlivosti sa staviť, keď máte pochybnosti, či to je alebo nie je ústavné, je to také sporné podľa vašej mienky. Idú Vianoce, budú hrať v televíziách Pelíšky, je tam tá známa veta: "Od teďka se nehádám, od teďka se sázím." Ak chcete, pán spravodajca, kľudne o fľašu dobrého červeného. S kýmkoľvek, s kýmkoľvek, ak sa vám zdá, že je to je sporné ústavne, že nevieme, je to fifty - fifty, ako, ako sa hovorí v parlamente, pol na pol. Tak nemám s tým problém. Ale vy viete, to je váš problém, pán spravodajca, že to Ústavný súd zruší, a týmto krokom len prihadzujete Pente ďalšie milióny do kešene, aby mali k Vianociam ďalší malý balíček.
A to považujem za škandalózne, a preto vás chcem požiadať, milé kolegyne, vážení kolegovia, aby sme vyhoveli prezidentovmu vetu, zákon neschválili a prijali aj v skrátenom konaní. Máme týždeň do Vianoc. Kľudne ho predložte vy alebo vláda alebo ktokoľvek. Zákon, ktorý bude ústavne komfortný a ktorý zoberie cez túto škandalóznu zmluvu a rozhodnutia súdov, zoberie PPC-čku dve tretiny tej sumy. Kedykoľvek. Hlasujme, rozhodnime, ale spôsobom, ktorý bude mať zuby, ktorý bude účinný, ktorý sa len nebude tváriť, že niečo rieši, ale niečo aj reálne vyrieši.
Ďakujem, pani predsedajúca.
Rozpracované
9:19
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:19
Igor HraškoLen to ja nechápem, nerozumiem tomu, no rozumiem, pretože buď je to už hlúposť smeráckych poslancov, alebo nadutosť smeráckych poslancov, že...
Len to ja nechápem, nerozumiem tomu, no rozumiem, pretože buď je to už hlúposť smeráckych poslancov, alebo nadutosť smeráckych poslancov, že si stále proste potrebujú presadiť svoje alebo pre svojich. Koniec koncov my sme k tomuto zákonu podávali aj pozmeňujúci návrh, ktorý v rámci ministerstva hodnotili odborníci ako výborný, pretože mohol zachrániť, ak chce teda niekto chrániť teplárne, tak mohol zachrániť aj vodárne. Všetky vodárne na Slovenskú, ktoré sú v rukách samospráv, teda len v rukách samospráv, tak mohol ochrániť ich majetok. Nie, ale k tomuto sa vládni poslanci akosi nepostavili pozitívne.
A máme tu jeden aj konkrétny problém v Turci s našimi vodárňami, pretože na ne si robí zálusk jeden človek, ktorý sa dostal opäť ku nejakej pohľadávke, ktorá by mohla ohroziť dodávku vody v Turci. Nie možno ohroziť, ale možno nepripraviť občanom regiónu perné chvíle, alebo teda pripraviť pre občanov Turca perné chvíle tým, že by náhodou mohla voda zdražieť a on by si mohol vyryžovať na tomto biznise.
Takže na jednej strane akože SMER deklaruje, že robí niečo pre ľudí, a pritom to robí len pre svojich, a na druhej strane, keď má možnosť ukázať, že skutočne chce robiť pre ľudí, tak to neurobí, pretože to je opozičný návrh.
Toto je tá hnusná zvrátená smerácka politika.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
15.12.2015 o 9:19 hod.
Ing.
Igor Hraško
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Kolega Daniel Lipšic, myslím, že vy ste to hovorili už v rozprave i v prvom, i v druhom čítaní, že tento zákon nie je komfortný a že je v podstate riziko toho, že to prezident nepodpíše, pretože je skutočne v rozpore s ústavou. No a vidíte, máme to tu.
Len to ja nechápem, nerozumiem tomu, no rozumiem, pretože buď je to už hlúposť smeráckych poslancov, alebo nadutosť smeráckych poslancov, že si stále proste potrebujú presadiť svoje alebo pre svojich. Koniec koncov my sme k tomuto zákonu podávali aj pozmeňujúci návrh, ktorý v rámci ministerstva hodnotili odborníci ako výborný, pretože mohol zachrániť, ak chce teda niekto chrániť teplárne, tak mohol zachrániť aj vodárne. Všetky vodárne na Slovenskú, ktoré sú v rukách samospráv, teda len v rukách samospráv, tak mohol ochrániť ich majetok. Nie, ale k tomuto sa vládni poslanci akosi nepostavili pozitívne.
A máme tu jeden aj konkrétny problém v Turci s našimi vodárňami, pretože na ne si robí zálusk jeden človek, ktorý sa dostal opäť ku nejakej pohľadávke, ktorá by mohla ohroziť dodávku vody v Turci. Nie možno ohroziť, ale možno nepripraviť občanom regiónu perné chvíle, alebo teda pripraviť pre občanov Turca perné chvíle tým, že by náhodou mohla voda zdražieť a on by si mohol vyryžovať na tomto biznise.
Takže na jednej strane akože SMER deklaruje, že robí niečo pre ľudí, a pritom to robí len pre svojich, a na druhej strane, keď má možnosť ukázať, že skutočne chce robiť pre ľudí, tak to neurobí, pretože to je opozičný návrh.
Toto je tá hnusná zvrátená smerácka politika.
Rozpracované
9:21
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:21
Helena MezenskáAk by sa...
Ak by sa naozaj tento spor a dôsledky, ktoré z neho vyplývajú pre štátny podnik, riešili dôsledne, naozaj tento problém by sa zachytil v štádiu riešenia neprimerane vysokého príslušenstva k výške istiny, ktorá z daného sporu, súdneho sporu vyvstala. Pre mňa je to nepochopiteľné a neprijateľné, že súdy dnes takto o takto závažných veciach, ako aj týkajúcich sa dodávok služieb vo verejnom záujme rozhodujú. Rozhodujú vlastne v neprospech záujmov štátu, v neprospech záujmov občanov tohto štátu. Naozaj je to škandalózne, že v takýchto prípadoch súdy rozhodujú o tak neprimeraných, ako tu bolo povedané, excesívnych úrokoch. Takže ak tento problém mal byť riešený, tento spor, súdny spor mal byť riešený medzi štátnym podnikom a spoločnosťou Penta, tak naozaj zasiahnuť sa malo vtedy, keď súdy z môjho pohľadu nespravodlivo a nesprávne rozhodli.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
15.12.2015 o 9:21 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Či už to bolo rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní k zákonu o tepelnej energetike, alebo sú to teraz prerokovávané pripomienky prezidenta k tomuto prijatému návrhu zákona, oba prípady a rozprava k nim jasne odrazila, že problém, ktorý tu riešime, nebol riešený v podstate, merite veci, ale v dôsledkoch. Ja za takúto považujem aj, za takýto považujem aj návrh prijatia inštitútu ochrany štátneho majetku cez exekučnú imunitu.
Ak by sa naozaj tento spor a dôsledky, ktoré z neho vyplývajú pre štátny podnik, riešili dôsledne, naozaj tento problém by sa zachytil v štádiu riešenia neprimerane vysokého príslušenstva k výške istiny, ktorá z daného sporu, súdneho sporu vyvstala. Pre mňa je to nepochopiteľné a neprijateľné, že súdy dnes takto o takto závažných veciach, ako aj týkajúcich sa dodávok služieb vo verejnom záujme rozhodujú. Rozhodujú vlastne v neprospech záujmov štátu, v neprospech záujmov občanov tohto štátu. Naozaj je to škandalózne, že v takýchto prípadoch súdy rozhodujú o tak neprimeraných, ako tu bolo povedané, excesívnych úrokoch. Takže ak tento problém mal byť riešený, tento spor, súdny spor mal byť riešený medzi štátnym podnikom a spoločnosťou Penta, tak naozaj zasiahnuť sa malo vtedy, keď súdy z môjho pohľadu nespravodlivo a nesprávne rozhodli.
Rozpracované
9:23
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:23
Daniel LipšicDruhá poznámka je, že súdy rozhodli najskôr v prospech BAT-ky, bolo to právoplatné rozhodnutie a nakoniec teda podalo PPC ústavnú sťažnosť a na Ústavný súd a na Ústavnom súde tú vec vyhrali, ja som ten nález čítal, teda musím povedať, že som prekvapený, že Ústavný...
Druhá poznámka je, že súdy rozhodli najskôr v prospech BAT-ky, bolo to právoplatné rozhodnutie a nakoniec teda podalo PPC ústavnú sťažnosť a na Ústavný súd a na Ústavnom súde tú vec vyhrali, ja som ten nález čítal, teda musím povedať, že som prekvapený, že Ústavný súd išiel do, do čisto skutkových otázok, tam boli technické veci v hre, proste aká je definícia prípojky, a proste to nie je vec Ústavného súdu a nechcem verejne špekulovať, akým spôsobom to bolo na Ústavnom súde rozhodnuté. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka k pánovi poslancovi Hraškovi. Ja si myslím, že už tu náš minule, minule náš kolega, spomínal minulý týždeň v parlamente, že SMER má pocit, že, alebo si myslí, že dlhodobo je možné klamať vlastných voličov a že to sú vlastne ľudia, ktorí, citujem, seno žerú. Ja si nemyslím, že to je tak, že je možné donekonečna klamať ľudí a hovoriť, vidíte, snažili sme, snažili sme sa, nešlo to, neprešlo to, prezident je zlý a Ústavný súd je zlý a neviem čo. Pritom dopredu majú dohodnuté. Dopredu vedia, že to proste riešenie ústavné nechcú, lebo to by naozaj zabolelo Pentu, chcú riešenie, ktoré im prihodí viacej miliónov, a budú klamať a klamať a klamať ráno a večer a noc a deň a stále.
A to je ten problém a ja si myslím, že, že to dlhodobo proste im nevyjde. Ako im to nevyšlo pred dvomi rokmi, tak ja si myslím, že im to dlhodobo nevyjde.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
15.12.2015 o 9:23 hod.
JUDr. LL.M.
Daniel Lipšic
Videokanál poslanca
Možno len reakcia. Tie, tie úroky boli v zmluve dohodnuté, žiaľ, o to horšie, manažment BAT-ky to tak dohodol predchádzajúci, čo je škandál podľa mňa. To je jedna poznámka.
Druhá poznámka je, že súdy rozhodli najskôr v prospech BAT-ky, bolo to právoplatné rozhodnutie a nakoniec teda podalo PPC ústavnú sťažnosť a na Ústavný súd a na Ústavnom súde tú vec vyhrali, ja som ten nález čítal, teda musím povedať, že som prekvapený, že Ústavný súd išiel do, do čisto skutkových otázok, tam boli technické veci v hre, proste aká je definícia prípojky, a proste to nie je vec Ústavného súdu a nechcem verejne špekulovať, akým spôsobom to bolo na Ústavnom súde rozhodnuté. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka k pánovi poslancovi Hraškovi. Ja si myslím, že už tu náš minule, minule náš kolega, spomínal minulý týždeň v parlamente, že SMER má pocit, že, alebo si myslí, že dlhodobo je možné klamať vlastných voličov a že to sú vlastne ľudia, ktorí, citujem, seno žerú. Ja si nemyslím, že to je tak, že je možné donekonečna klamať ľudí a hovoriť, vidíte, snažili sme, snažili sme sa, nešlo to, neprešlo to, prezident je zlý a Ústavný súd je zlý a neviem čo. Pritom dopredu majú dohodnuté. Dopredu vedia, že to proste riešenie ústavné nechcú, lebo to by naozaj zabolelo Pentu, chcú riešenie, ktoré im prihodí viacej miliónov, a budú klamať a klamať a klamať ráno a večer a noc a deň a stále.
A to je ten problém a ja si myslím, že, že to dlhodobo proste im nevyjde. Ako im to nevyšlo pred dvomi rokmi, tak ja si myslím, že im to dlhodobo nevyjde.
Rozpracované
9:25
V rámci tejto a ja nevylučujem, že si dám zaregistrovať, to sa dá, ináč aj slovné spojenie sa dá zaregistrovať na Úrade priemyselného vlastníctva, že balíčková ekonómia. Podľa mňa to je pojem, ktorý svet ešte nepozná. Žiadna ekonomická škola ešte nepozná balíčkovú ekonómiu, život od balíčka ku balíčku a podľa mňa si to zaslúži,...
V rámci tejto a ja nevylučujem, že si dám zaregistrovať, to sa dá, ináč aj slovné spojenie sa dá zaregistrovať na Úrade priemyselného vlastníctva, že balíčková ekonómia. Podľa mňa to je pojem, ktorý svet ešte nepozná. Žiadna ekonomická škola ešte nepozná balíčkovú ekonómiu, život od balíčka ku balíčku a podľa mňa si to zaslúži, aby sa to pomenovalo. Čiže v zásade zjednodušene každému nejaký ten balíček však. Každému nejaký ten balíček. Ľuďom, čo spadne zo stola.
Ja som, mimochodom, pán Kondrót, vám pripravil jeden veľký balíček na Námestí SNP. Krásne zabalený v alobale. Viete, čo tam vojde? Tam vojdete tretina poslaneckého zboru, tým chcem povedať, že, že aby ste si vizualizovali ten priestor, že koľko všetkého by tam vošlo naukladať, a je zabalený v alobale. Čiže pri riziku nehrozí, teda aspoň podľa vyjadrení niekoho, že keď to zabalíte do alobalu, že sa obsah nepoškodí. Máte ho na SNP ten balíček, vojde tam naozaj veľa, bude tam do stredy.
A teraz keď každému v zmysle tej koncepcie, že každému nejaký ten, tak teraz sa tu javí nejaký ako pomaly akože negatívny balíček, hej, že toto vlastne, že nie je balíček pre Pentu, že to je akože mínusový balíček. (Povedané so smiechom.) Ešte musíme si to pojmologicky ujasniť, ale však táto ekonomická škola podľa mňa dozná veľkého úspechu, tak pojmologicky to ujasníme. Čiže ako sa teraz to javí ako negatívny balíček. Čiže idete im zobrať. A ja som to aj tu hovoril a v tom sa aj s kolegom Lipšicom zhodujeme, že ono sa to tak javí, ale v zásade to vyzerá, že to bude úplne ináč, hej. Zaráža to mŕtvolné ticho z tej budovy oproti Dunaju, hej, budova oproti Dunaju sa..., nezápasí, nevydáva tlačové vyhlásenie, ale, myslím, jedno sa mihlo pre istotou, keď som tu avizoval, že žiadne nebolo, tak niekde sa nejaké mihlo, aby teda bolo jasné, že tu zvádzajú boj o spravodlivosť.
Nuž dovoľte mi povedať tomuto boju o spravodlivosť, viete, ja žasnem. Ja chodím už niekoľko rokov a teraz už aj beriem moje deti, keď ÚPN vyhlasuje k 17. novembru, proste odmeňuje tých ľudí, ktorí trpeli za minulého režimu. A viete, to tam vidíte, ten príbeh, že niekto sedel za to, že chcel brata, pomôcť mu v emigrácii, a sedel osem rokov. Ten pán tam je, prečítajú ho na tom barku, tam niečo, nejakú zdravicu, keď dôjde, hej, lebo poväčšine už tí ľudia ani nevládzu dôjsť a dajú mu tam proste nejakú plaketu, čo kúpite možno v nejakom shope za sedem euro alebo osem, hej, to je celé. Viete, to je príbeh nejakej spravodlivosti, že to by ste mali nejaký.
Povedzte mi, aký je príbeh spravodlivosti Penty, ako bolo zblížené Pente v tej BAT-ke, že ako hrozne. Proste aj oni dostanú tú plaketu nakoniec? Ináč ja sa, v tejto krajine by som sa nečudoval, že raz by sme sa dopracovali, že aj oni prípadne, že jak trpeli pod jarmom tohto nespravodlivého štátu, a preto ešte, chvalabohu, že Ústavný súd existuje a zachránil im tú spravodlivú pohľadávku, ktorú už iné súdy dávno odmietli. Viete, to sú naozaj absurdity, to vôbec nie je príbeh nejakého, nejakého utrpenia, nejakej malej firmy, ktorú niekto chcel zničiť. To nebude ani Pečniansky les, nie je príbeh nejakého reštituenta, ktorého naložili do vagónu alebo ja neviem čo a zobrali mu les. To vôbec nie sú tie príbehy. To sú príbehy chamtivosti. Absolútnej chamtivosti, že čo to dá a koľko to dá a koľko nám ešte prejde. To sú príbehy.
A ľuďom poviem teda prípadne, ako skončili aj exekúcie. Lebo viete, exekúcie, zjednodušene to poviem, sa robili alebo aj vytváral aj exekučný úrad, aj exekútor preto, aby sa to zrýchlilo. Že keď niekto vytvorí nejakú pohľadávku, že aby sa ten výkon toho plnenia zrýchlil. Viete, jak to dopadlo? Exekútorov máme dvakrát toľko ako Česi, a pritom nás je o polovicu menej, to je jedna vec, hej. Ale druhá vec, ja by som si dal urobiť rozklad, že koľko vymôžu exekútori od právnických osôb a koľko vymôžu od právnických od fyzických osôb podnikateľov a koľko vymôžu od dôchodcov. A ja si dovolím tvrdiť, že sa to dávno a dávno preklopilo, exekútori u nás neslúžia na to, aby chránili podnikateľské prostredie v rýchlosti vymáhania pohľadávok. Vôbec nie, u nás exekútori slúžia na to, aby sa dali vytrieskať peniaze z dôchodcov a z biedakov, ktorí si zoberú nejaký spotrebiteľský úver. Firmy už dávno, na firmy sa dávno exekútor nechytá, oni tu majú možno aj taký pakt o neútočení, hej, že ako, ako jeden s druhým vybabrať, aby exekútor vlastne vedel, že nič. Čiže na jednej strane na dôchodcov a na druhej strane, čiže najviac postihnutý týmto zákonom alebo vôbec vytvorením tohto inštitútu, ktorý má pomôcť podnikateľskému prostrediu prioritne, hej, tak, sa dotýka našich dôchodcov, a teda obyčajných ľudí, bežných občanov, ktorí spravili tú chybu, že si požičali 500 euro, a využívajú sa tieto inštitúty pri tom, že ako nie je možné chrániť štátny majetok.
Čiže celý ten princíp toho, toho maximálneho dobra, hej, a spravodlivosti zabezpečeného prostredníctvom exekútorov neplatí pre štátny majetok alebo pre niečo, čo vlastne on, prísne vzaté, vytvoril štát, Penta nevytvorila, slúži to ľuďom a plní to aj určité funkcie, ktoré sú možno nie celkom štandardné pre štandardný podnikateľský subjekt. Tak tam nám teraz cez toto jasne definujú, že si nezaslúžia pomaly žiadnu ochranu. A keď sa niekto naň zasupí, keď sa niekto naň zasupí, tak bude musieť platiť. Exekučná imunita nefunguje. Pri biedakoch, pri obyčajných ľuďoch exekučná imunita funguje, je, myslím, že hračky nemôžu brať, neviem, či nejakú hotovosť do nejakej výšky, dôchodcom kvôli tomu, že som spal pred ministerstvom spravodlivosti, tak zvýšili do 140 euro na 180 euro, hej, že nemôžu zobrať, tam to stanovujete, takýmto. A exekučná imunita u štátnych podnikov teraz bude, lebo je protiústavné.
Ja milujem, ak je to protiústavné, tak potom tu zmeníme ústavu pomaly dvakrát do týždňa, hej, tak poďme o tom rozprávať, že či necháme sa, niekoho zasupiť, lebo tu už, viete, tu už nie je z čoho. Tu už naozaj tí ľudia, tá tvorivosť je absolútna, že jak sa kto vie zamyslieť, že z čoho by sa dalo ešte vydrieť, a áno, zostáva tu štátny majetok, niečo, čo slúži aj štátu, ale slúži aj verejnosti, občanom. Teraz nám tu jasne povedali, medzi oči, že to exekučnú imunitu nemá ani nebude mať, lebo je to protiústavné. Poďme nad tým rozprávať.
Ja neviem, čo je riešením v tejto chvíli, kolega Lipšic tu spomína, možno aj to je riešením, i keď je to také, ako sa hovorí, že cez Košice, ale a možno aj to je riešením, možno je aj riešením to, že, že keď tu vieme meniť ústavu kvôli, kvôli tomu, že aby bolo čo v kulturáku v Detve rozprávať, tak potom poďme rozprávať aj o tom, že, že, len rozmýšľam, že tak posilníme tie inštitúty, ktoré budú chrániť majetok, ktorý, ktorý teda slúži aj ľuďom, veď tá BAT-ka nekúri len Pente, viete, tak BAT-ka, proste sú tam určité parametre, ktoré si zaslúžia iný uhol pohľadu, tak to dopoviem. Aj vodárne, aj vodárne majú iný uhol pohľadu, to nevytvorili ani jeden, ani druhý, chlapci. Ešte čúrali do plienok, keď to niekto staval. Ešte čúrali do plienok, prosím vás, keď to niekto staval. A teraz si zmysleli, že by sa im to prípadne hodilo do portfólia. Neviem, čo bude riešením, verím, že sa možno vytvorí konštelácia, že ako, lebo ja upozorňujem, že ten, že ten boj o to bude, lebo už nie je o čo, tak bude boj o to.
A jedna, jedna z foriem ešte možno, ako upozorniť na absurditu tej situácie, v ktorej žijeme, tak my sme pripravili a pripravujeme, pravdepodobne si to dohodneme ako u nás v tom našom politickom subjekte, takú anketu, že parazit roka. Viete, my máme, udeľujú sa ocenenia vrana, proste tých ocenení je veľa a podľa mňa je namieste udeliť aj cenu parazita roka. Hej, že proste nominujú sa nejaké subjekty, či právnické, ale aj fyzické, podnikatelia aj fyzickí, nepodnikatelia, kde sa bude hovoriť o tom, že áno, ich systém je parazitovať na niečom. Systém, ono to, prísne vzaté, hneď nemusí byť ilegálne alebo protiprávne, ani každý parazit koniec koncov nie je protiprávny, hej, teda je, hostiteľský organizmus sa s ním vypriadava tak alebo tak. Proste s tým žijeme, ale proste je to parazit.
Parazit je ten, kto nedodal, hej, a napriek tomu žiada plnenie. Parazit je ten, kto síce dodal, ale žiada rádovo vyššie plnenie oproti tomu, čo dodal. Parazit je aj ten, kto si uplatňuje škodu, ktorá mu nevznikla, alebo škoda, ktorá mu síce možno teoreticky vznikla, ale určite nie v takom rozsahu, ako si uplatňuje. To je parazit. Takže ak by sme išli, a nevylučujem, že pôjdeme týmto smerom, tak ja by som mal hneď tri nominácie na parazita roka a potom by sme nechali ľudí hlasovať, že kto by sa ním stal. Môžeme menovať, Váhostav, kľudne môže ašpirovať za parazita roka, môže aj tuná náš bývalý kolega prostredníctvom jeho firmy, Pavol Paška a cétečko, to tiež by mohol byť veľmi dobrý ašpirant na parazita roka.
A potom môžeme hovoriť trebárs aj o tej Pente, keď sa tak, keď taká obrovská škoda jej vznikla, že, ľudia, počúvajte dobre, že myslím, že to je 900 mil. korún starých peňazí, im treba zaplatiť, chudákom, za nejakú prípojku, deň dňom sa hádali, že jak má prípojka vyzerať. Viete, to nebola škoda, ktorá vznikla. To bola škoda, ktorá teoreticky mohla vzniknúť, lebo to tak bolo zle dohodnuté, a niekto si uplatňuje za každú cenu 900 mil. korún, vážení občania, to 99,5 % z vás živote ani neuvidí, aká je to veľká suma. Možno by vošla do toho kontajneru, čo je na SNP. A o takúto, o takúto sumu sa súdia. Ale nie za to, že dodali 400 vlakov naloženej železnej rudy a BAT-ka im nezaplatila alebo že pre nich 3-tisíc ľudí robilo päť rokov a BAT-ka im to nezaplatila, vôbec nie, viete, keby to bolo meritom niečo také, že ten niekto niečo dodal a ten druhý nezaplatil, čo bol Váhostav, tam sa to stalo, tak tam sa to riešilo ináč. Oni nič nedodali. Oni len využili tú možnosť, ktorá v zmluve bola, a cez naše súdy, ktoré už tvoria, musím povedať, že pilier národného hospodárstva, súdnictvo je, už to neni, že automobilový, hutnícky, chemický, ja neviem, elektrotechnický priemysel, súdnictvo je jednou z úplne najdôležitejších súčastí Národného hospodárstva, cez neho to prehnali a za nič 900 mil. korún, 30 mil. eur.
A hovorím, že možno už naozaj je riešením upozorňovať len cez nejaké takéto spoločenské aktivity, že niečo, niečo v tomto štáte nie je správne. A možno vo svete sa to celkom nosí, že spoločenská zodpovednosť firiem, že firma nie je v nejakom mikropriestore, viete, je taký Zuckenberg, niečo vymyslel, vytvoril a povedal, že dobre. (Povedané so smiechom.) U nás ani nič nevytvoria a ešte, niežeby niečo dali, ešte z tých ľudí, ktorým by mali niečo dať, tak povedia, dajte aj, dajte nám, lebo nám je málo. Viete, to je tá, to je tá poloha, ktorej my sa asi nedožijeme, ale skrz tú našu malosť. Tá naša malosť je v niečom úplne absolútna. A poväčšine sú to všetko ctihodní občania, poväčšine sú všetko ctihodní občania, ktorí pôsobia tak, že čo sa dalo, byť parazitom.
Možno aj to bude riešením, že upozorniť spoločensky na to, takouto anketou, nevylučujem, a ja sa pripojím, neviem, v akej forme, neviem, v akom statuse po voľbách, to neviem, ale pripojím aj do tej diskusie, ako, ako zachrániť a ochrániť. Ako zachrániť a ochrániť, lebo na chvíľku, za chvíľku naozaj už všetko sa dostane do hľadáčika niekoho a budú rozmýšľať, že akým spôsobom sa k tomu dostať. Čo tam po tom, že proste to plní aj nejaké iné úlohy, to tu nikoho nezaujíma.
Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia ja len, ak dovolíte, veľmi krátko z tejto skutočnosti.
V rámci tejto a ja nevylučujem, že si dám zaregistrovať, to sa dá, ináč aj slovné spojenie sa dá zaregistrovať na Úrade priemyselného vlastníctva, že balíčková ekonómia. Podľa mňa to je pojem, ktorý svet ešte nepozná. Žiadna ekonomická škola ešte nepozná balíčkovú ekonómiu, život od balíčka ku balíčku a podľa mňa si to zaslúži, aby sa to pomenovalo. Čiže v zásade zjednodušene každému nejaký ten balíček však. Každému nejaký ten balíček. Ľuďom, čo spadne zo stola.
Ja som, mimochodom, pán Kondrót, vám pripravil jeden veľký balíček na Námestí SNP. Krásne zabalený v alobale. Viete, čo tam vojde? Tam vojdete tretina poslaneckého zboru, tým chcem povedať, že, že aby ste si vizualizovali ten priestor, že koľko všetkého by tam vošlo naukladať, a je zabalený v alobale. Čiže pri riziku nehrozí, teda aspoň podľa vyjadrení niekoho, že keď to zabalíte do alobalu, že sa obsah nepoškodí. Máte ho na SNP ten balíček, vojde tam naozaj veľa, bude tam do stredy.
A teraz keď každému v zmysle tej koncepcie, že každému nejaký ten, tak teraz sa tu javí nejaký ako pomaly akože negatívny balíček, hej, že toto vlastne, že nie je balíček pre Pentu, že to je akože mínusový balíček. (Povedané so smiechom.) Ešte musíme si to pojmologicky ujasniť, ale však táto ekonomická škola podľa mňa dozná veľkého úspechu, tak pojmologicky to ujasníme. Čiže ako sa teraz to javí ako negatívny balíček. Čiže idete im zobrať. A ja som to aj tu hovoril a v tom sa aj s kolegom Lipšicom zhodujeme, že ono sa to tak javí, ale v zásade to vyzerá, že to bude úplne ináč, hej. Zaráža to mŕtvolné ticho z tej budovy oproti Dunaju, hej, budova oproti Dunaju sa..., nezápasí, nevydáva tlačové vyhlásenie, ale, myslím, jedno sa mihlo pre istotou, keď som tu avizoval, že žiadne nebolo, tak niekde sa nejaké mihlo, aby teda bolo jasné, že tu zvádzajú boj o spravodlivosť.
Nuž dovoľte mi povedať tomuto boju o spravodlivosť, viete, ja žasnem. Ja chodím už niekoľko rokov a teraz už aj beriem moje deti, keď ÚPN vyhlasuje k 17. novembru, proste odmeňuje tých ľudí, ktorí trpeli za minulého režimu. A viete, to tam vidíte, ten príbeh, že niekto sedel za to, že chcel brata, pomôcť mu v emigrácii, a sedel osem rokov. Ten pán tam je, prečítajú ho na tom barku, tam niečo, nejakú zdravicu, keď dôjde, hej, lebo poväčšine už tí ľudia ani nevládzu dôjsť a dajú mu tam proste nejakú plaketu, čo kúpite možno v nejakom shope za sedem euro alebo osem, hej, to je celé. Viete, to je príbeh nejakej spravodlivosti, že to by ste mali nejaký.
Povedzte mi, aký je príbeh spravodlivosti Penty, ako bolo zblížené Pente v tej BAT-ke, že ako hrozne. Proste aj oni dostanú tú plaketu nakoniec? Ináč ja sa, v tejto krajine by som sa nečudoval, že raz by sme sa dopracovali, že aj oni prípadne, že jak trpeli pod jarmom tohto nespravodlivého štátu, a preto ešte, chvalabohu, že Ústavný súd existuje a zachránil im tú spravodlivú pohľadávku, ktorú už iné súdy dávno odmietli. Viete, to sú naozaj absurdity, to vôbec nie je príbeh nejakého, nejakého utrpenia, nejakej malej firmy, ktorú niekto chcel zničiť. To nebude ani Pečniansky les, nie je príbeh nejakého reštituenta, ktorého naložili do vagónu alebo ja neviem čo a zobrali mu les. To vôbec nie sú tie príbehy. To sú príbehy chamtivosti. Absolútnej chamtivosti, že čo to dá a koľko to dá a koľko nám ešte prejde. To sú príbehy.
A ľuďom poviem teda prípadne, ako skončili aj exekúcie. Lebo viete, exekúcie, zjednodušene to poviem, sa robili alebo aj vytváral aj exekučný úrad, aj exekútor preto, aby sa to zrýchlilo. Že keď niekto vytvorí nejakú pohľadávku, že aby sa ten výkon toho plnenia zrýchlil. Viete, jak to dopadlo? Exekútorov máme dvakrát toľko ako Česi, a pritom nás je o polovicu menej, to je jedna vec, hej. Ale druhá vec, ja by som si dal urobiť rozklad, že koľko vymôžu exekútori od právnických osôb a koľko vymôžu od právnických od fyzických osôb podnikateľov a koľko vymôžu od dôchodcov. A ja si dovolím tvrdiť, že sa to dávno a dávno preklopilo, exekútori u nás neslúžia na to, aby chránili podnikateľské prostredie v rýchlosti vymáhania pohľadávok. Vôbec nie, u nás exekútori slúžia na to, aby sa dali vytrieskať peniaze z dôchodcov a z biedakov, ktorí si zoberú nejaký spotrebiteľský úver. Firmy už dávno, na firmy sa dávno exekútor nechytá, oni tu majú možno aj taký pakt o neútočení, hej, že ako, ako jeden s druhým vybabrať, aby exekútor vlastne vedel, že nič. Čiže na jednej strane na dôchodcov a na druhej strane, čiže najviac postihnutý týmto zákonom alebo vôbec vytvorením tohto inštitútu, ktorý má pomôcť podnikateľskému prostrediu prioritne, hej, tak, sa dotýka našich dôchodcov, a teda obyčajných ľudí, bežných občanov, ktorí spravili tú chybu, že si požičali 500 euro, a využívajú sa tieto inštitúty pri tom, že ako nie je možné chrániť štátny majetok.
Čiže celý ten princíp toho, toho maximálneho dobra, hej, a spravodlivosti zabezpečeného prostredníctvom exekútorov neplatí pre štátny majetok alebo pre niečo, čo vlastne on, prísne vzaté, vytvoril štát, Penta nevytvorila, slúži to ľuďom a plní to aj určité funkcie, ktoré sú možno nie celkom štandardné pre štandardný podnikateľský subjekt. Tak tam nám teraz cez toto jasne definujú, že si nezaslúžia pomaly žiadnu ochranu. A keď sa niekto naň zasupí, keď sa niekto naň zasupí, tak bude musieť platiť. Exekučná imunita nefunguje. Pri biedakoch, pri obyčajných ľuďoch exekučná imunita funguje, je, myslím, že hračky nemôžu brať, neviem, či nejakú hotovosť do nejakej výšky, dôchodcom kvôli tomu, že som spal pred ministerstvom spravodlivosti, tak zvýšili do 140 euro na 180 euro, hej, že nemôžu zobrať, tam to stanovujete, takýmto. A exekučná imunita u štátnych podnikov teraz bude, lebo je protiústavné.
Ja milujem, ak je to protiústavné, tak potom tu zmeníme ústavu pomaly dvakrát do týždňa, hej, tak poďme o tom rozprávať, že či necháme sa, niekoho zasupiť, lebo tu už, viete, tu už nie je z čoho. Tu už naozaj tí ľudia, tá tvorivosť je absolútna, že jak sa kto vie zamyslieť, že z čoho by sa dalo ešte vydrieť, a áno, zostáva tu štátny majetok, niečo, čo slúži aj štátu, ale slúži aj verejnosti, občanom. Teraz nám tu jasne povedali, medzi oči, že to exekučnú imunitu nemá ani nebude mať, lebo je to protiústavné. Poďme nad tým rozprávať.
Ja neviem, čo je riešením v tejto chvíli, kolega Lipšic tu spomína, možno aj to je riešením, i keď je to také, ako sa hovorí, že cez Košice, ale a možno aj to je riešením, možno je aj riešením to, že, že keď tu vieme meniť ústavu kvôli, kvôli tomu, že aby bolo čo v kulturáku v Detve rozprávať, tak potom poďme rozprávať aj o tom, že, že, len rozmýšľam, že tak posilníme tie inštitúty, ktoré budú chrániť majetok, ktorý, ktorý teda slúži aj ľuďom, veď tá BAT-ka nekúri len Pente, viete, tak BAT-ka, proste sú tam určité parametre, ktoré si zaslúžia iný uhol pohľadu, tak to dopoviem. Aj vodárne, aj vodárne majú iný uhol pohľadu, to nevytvorili ani jeden, ani druhý, chlapci. Ešte čúrali do plienok, keď to niekto staval. Ešte čúrali do plienok, prosím vás, keď to niekto staval. A teraz si zmysleli, že by sa im to prípadne hodilo do portfólia. Neviem, čo bude riešením, verím, že sa možno vytvorí konštelácia, že ako, lebo ja upozorňujem, že ten, že ten boj o to bude, lebo už nie je o čo, tak bude boj o to.
A jedna, jedna z foriem ešte možno, ako upozorniť na absurditu tej situácie, v ktorej žijeme, tak my sme pripravili a pripravujeme, pravdepodobne si to dohodneme ako u nás v tom našom politickom subjekte, takú anketu, že parazit roka. Viete, my máme, udeľujú sa ocenenia vrana, proste tých ocenení je veľa a podľa mňa je namieste udeliť aj cenu parazita roka. Hej, že proste nominujú sa nejaké subjekty, či právnické, ale aj fyzické, podnikatelia aj fyzickí, nepodnikatelia, kde sa bude hovoriť o tom, že áno, ich systém je parazitovať na niečom. Systém, ono to, prísne vzaté, hneď nemusí byť ilegálne alebo protiprávne, ani každý parazit koniec koncov nie je protiprávny, hej, teda je, hostiteľský organizmus sa s ním vypriadava tak alebo tak. Proste s tým žijeme, ale proste je to parazit.
Parazit je ten, kto nedodal, hej, a napriek tomu žiada plnenie. Parazit je ten, kto síce dodal, ale žiada rádovo vyššie plnenie oproti tomu, čo dodal. Parazit je aj ten, kto si uplatňuje škodu, ktorá mu nevznikla, alebo škoda, ktorá mu síce možno teoreticky vznikla, ale určite nie v takom rozsahu, ako si uplatňuje. To je parazit. Takže ak by sme išli, a nevylučujem, že pôjdeme týmto smerom, tak ja by som mal hneď tri nominácie na parazita roka a potom by sme nechali ľudí hlasovať, že kto by sa ním stal. Môžeme menovať, Váhostav, kľudne môže ašpirovať za parazita roka, môže aj tuná náš bývalý kolega prostredníctvom jeho firmy, Pavol Paška a cétečko, to tiež by mohol byť veľmi dobrý ašpirant na parazita roka.
A potom môžeme hovoriť trebárs aj o tej Pente, keď sa tak, keď taká obrovská škoda jej vznikla, že, ľudia, počúvajte dobre, že myslím, že to je 900 mil. korún starých peňazí, im treba zaplatiť, chudákom, za nejakú prípojku, deň dňom sa hádali, že jak má prípojka vyzerať. Viete, to nebola škoda, ktorá vznikla. To bola škoda, ktorá teoreticky mohla vzniknúť, lebo to tak bolo zle dohodnuté, a niekto si uplatňuje za každú cenu 900 mil. korún, vážení občania, to 99,5 % z vás živote ani neuvidí, aká je to veľká suma. Možno by vošla do toho kontajneru, čo je na SNP. A o takúto, o takúto sumu sa súdia. Ale nie za to, že dodali 400 vlakov naloženej železnej rudy a BAT-ka im nezaplatila alebo že pre nich 3-tisíc ľudí robilo päť rokov a BAT-ka im to nezaplatila, vôbec nie, viete, keby to bolo meritom niečo také, že ten niekto niečo dodal a ten druhý nezaplatil, čo bol Váhostav, tam sa to stalo, tak tam sa to riešilo ináč. Oni nič nedodali. Oni len využili tú možnosť, ktorá v zmluve bola, a cez naše súdy, ktoré už tvoria, musím povedať, že pilier národného hospodárstva, súdnictvo je, už to neni, že automobilový, hutnícky, chemický, ja neviem, elektrotechnický priemysel, súdnictvo je jednou z úplne najdôležitejších súčastí Národného hospodárstva, cez neho to prehnali a za nič 900 mil. korún, 30 mil. eur.
A hovorím, že možno už naozaj je riešením upozorňovať len cez nejaké takéto spoločenské aktivity, že niečo, niečo v tomto štáte nie je správne. A možno vo svete sa to celkom nosí, že spoločenská zodpovednosť firiem, že firma nie je v nejakom mikropriestore, viete, je taký Zuckenberg, niečo vymyslel, vytvoril a povedal, že dobre. (Povedané so smiechom.) U nás ani nič nevytvoria a ešte, niežeby niečo dali, ešte z tých ľudí, ktorým by mali niečo dať, tak povedia, dajte aj, dajte nám, lebo nám je málo. Viete, to je tá, to je tá poloha, ktorej my sa asi nedožijeme, ale skrz tú našu malosť. Tá naša malosť je v niečom úplne absolútna. A poväčšine sú to všetko ctihodní občania, poväčšine sú všetko ctihodní občania, ktorí pôsobia tak, že čo sa dalo, byť parazitom.
Možno aj to bude riešením, že upozorniť spoločensky na to, takouto anketou, nevylučujem, a ja sa pripojím, neviem, v akej forme, neviem, v akom statuse po voľbách, to neviem, ale pripojím aj do tej diskusie, ako, ako zachrániť a ochrániť. Ako zachrániť a ochrániť, lebo na chvíľku, za chvíľku naozaj už všetko sa dostane do hľadáčika niekoho a budú rozmýšľať, že akým spôsobom sa k tomu dostať. Čo tam po tom, že proste to plní aj nejaké iné úlohy, to tu nikoho nezaujíma.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:39
Janka ŠípošováJe to také očividné a do očí bijúce, že nechápem, že o tom stále musíme hovoriť, ale nedávno sme tu schvaľovali, vlastne rokovali o zákone, o novele zákona o protikomunistickom odboji, väčšina v parlamente to odmietla, vraj by to bolo nespravodlivé, vraj by sme ublížili niekomu, koho my nazývame...
Je to také očividné a do očí bijúce, že nechápem, že o tom stále musíme hovoriť, ale nedávno sme tu schvaľovali, vlastne rokovali o zákone, o novele zákona o protikomunistickom odboji, väčšina v parlamente to odmietla, vraj by to bolo nespravodlivé, vraj by sme ublížili niekomu, koho my nazývame eštebákmi. Neskôr sme, toto plénum schválilo nové zákony o tajnej službe a o tajnej službe a o zväčšení ich právomocí bez ohľadu na to, čo máme za sebou, čo poznáme.
A ja vám chcem doložiť príklady, ktoré som dnes dostala do rúk, o ktorých napísal v novom čísle časopisu Naše svedectvá Anton Srholec. Píše o piatich kňazoch, ktorých zavraždili v období komunistického režimu. Jaroslav Rusnák, diecézny kňaz, spevák, správca farnosti Trnávka. Našli ho zavraždeného na fare.
Páter Emanuel Cubínek. Bol správcom farnosti v Skalici. Chodil vo františkánskom habite alebo v kňazskom civile, vždy slušne upravený duchovne žijúci človek. Zavraždili ho na fare vo Svätom Jure.
Tajne svätený kňaz Přemysl Coufal. Žil ako český človek v Bratislave, vynikajúci vedecký pracovník, nestraník, našli ho zavraždeného v byte.
Kňaz Štefan Polák, správca farnosti malej dedinky Borovce pri Piešťanoch. Vraj mal iné názory, na obsadenie biskupských stolcov na Slovensku v období komunistického režimu. Našli ho zavraždeného na fare dva roky pred pádom celého komunistického režimu.
Páter Ľudovít Senáši, piarista, našli ho zavraždeného, zhanobeného, až ho museli potajomky pochovať.
Páni, dámy, čo je spravodlivé... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
15.12.2015 o 9:39 hod.
PhDr. CSc.
Janka Šípošová
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, ja sa chcem pripojiť k pánovi poslancovi Hlinovi v tom, čo hovoril o tom, čo sa tu považuje za spravodlivé a nespravodlivé.
Je to také očividné a do očí bijúce, že nechápem, že o tom stále musíme hovoriť, ale nedávno sme tu schvaľovali, vlastne rokovali o zákone, o novele zákona o protikomunistickom odboji, väčšina v parlamente to odmietla, vraj by to bolo nespravodlivé, vraj by sme ublížili niekomu, koho my nazývame eštebákmi. Neskôr sme, toto plénum schválilo nové zákony o tajnej službe a o tajnej službe a o zväčšení ich právomocí bez ohľadu na to, čo máme za sebou, čo poznáme.
A ja vám chcem doložiť príklady, ktoré som dnes dostala do rúk, o ktorých napísal v novom čísle časopisu Naše svedectvá Anton Srholec. Píše o piatich kňazoch, ktorých zavraždili v období komunistického režimu. Jaroslav Rusnák, diecézny kňaz, spevák, správca farnosti Trnávka. Našli ho zavraždeného na fare.
Páter Emanuel Cubínek. Bol správcom farnosti v Skalici. Chodil vo františkánskom habite alebo v kňazskom civile, vždy slušne upravený duchovne žijúci človek. Zavraždili ho na fare vo Svätom Jure.
Tajne svätený kňaz Přemysl Coufal. Žil ako český človek v Bratislave, vynikajúci vedecký pracovník, nestraník, našli ho zavraždeného v byte.
Kňaz Štefan Polák, správca farnosti malej dedinky Borovce pri Piešťanoch. Vraj mal iné názory, na obsadenie biskupských stolcov na Slovensku v období komunistického režimu. Našli ho zavraždeného na fare dva roky pred pádom celého komunistického režimu.
Páter Ľudovít Senáši, piarista, našli ho zavraždeného, zhanobeného, až ho museli potajomky pochovať.
Páni, dámy, čo je spravodlivé... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
9:41
Budem, budem krátky, do faktickej poznámky by sa to nevmestilo, a teda o niečo možno dlhšie, ako je faktická, ale v každom prípade chcem v podstate povedať, že budem konzistentným v názore, ktorý som presadzoval...
Budem, budem krátky, do faktickej poznámky by sa to nevmestilo, a teda o niečo možno dlhšie, ako je faktická, ale v každom prípade chcem v podstate povedať, že budem konzistentným v názore, ktorý som presadzoval aj pred schválením tejto novely zákona o tepelnej energetike vzhľadom na to, že som videl už vtedy niekoľko vážnych problémov, ktoré súvisia s ochranou v podstate štátnych podnikov, ktoré sa, ktoré sa, ktoré poskytujú v podstate služby vzhľadom, teda súvisiace s výrobou tepla.
Je pravda, že ten zákon je jednoznačne účelový, veď v podstate aj predkladatelia sa nebránili takýmto argumentom, jednoducho štát chce, aby sa ochránil majetok štátnej spoločnosti, resp. v spoločnosti, kde štát má 100 % podiel, a to je Bratislavská teplárenská spoločnosť, no problém je v tom, že tu narážame na viaceré záležitosti, ktoré, ktoré, ak berieme do úvahy naše podnikateľské prostredie, tak, tak vidíme, že nie celkom, alebo teda v mnohých veciach s týmto koliduje. Predovšetkým tu je otázka, otázka diskriminácie ostatných spoločností, ktoré takisto sa podieľajú na službách verejnosti, čiže v podstate reprezentujú určitý verejný záujem a to je otázka, tak ako to tu bolo povedané, či už ostatných teplární, ktoré sú a fungujú ako centrálne zdroje tepla, to znamená, že takisto reprezentujú verejný záujem tam, kde povedzme má mesto nejaký podiel, alebo v podstate sú to súkromné firmy a takisto bez ich poskytovania služieb, teda dodávok tepla, by mnohé mestá, zoberme si hypotetický príklad, že by takéto vodárne v podstate museli, teda teplárne museli čeliť exekúcii a vlastne by prestali dodávať teplo v zime. No čo by sa stalo jednoducho?
Tak rovnako vidím tam v tomto zmysle, že ak by sme zobrali túto filozofiu, tak by sme museli povedať, takéto teplárne súkromného charakteru alebo tam v podstate, kde súkromníci majú väčší podiel, alebo v podstate mestá, samospráva, tak jednoducho osobne si myslím, že by mali potom tiež na základe takejto filozofie byť chránené možno v rámci takéhoto zákona. Ale nedeje sa to, tak ja hovorím, ten diskriminačný faktor je tu zjavný.
Ďalšia vec, čo už bolo povedané tu, že prečo by sme to nemali rozšíriť potom na ďalšie spoločnosti, ktoré poskytujú služby vo verejnom záujme, ako sú vodárne, ako sú v podstate energetické spoločnosti. Teraz hypoteticky si opäť predstavme, že distribučné, energetické distribučné spoločnosti by nejakým spôsobom boli exekvované, čiže boli paralyzované v tomto. Takže teraz by sme mali byť niekoľko mesiacov povedzme bez dodávok elektriny alebo...? Čiže vidíme to, mnohé paralely, ktoré vlastne zjavne nám vyjadrujú určitý konflikt v súvislosti s týmto návrhom zákona o tepelnej energetike.
A hovorím, ja len chcem byť konzistentný a chcem zdôrazniť ten faktor, ktorý tu je, a aby sme ho zvážili, pretože ja si myslím, ono pravdepodobne tento návrh alebo táto novela, aj keď je vrátená prezidentom, prejde, ale na druhej strane si myslím, že je to škoda, pretože bude treba zrejme rozmýšľať o novele zákona o tepelnej energetike nielen v súvislosti povedzme s ochranou štátneho majetku, keď už sa to dotýka nejakej exekučnej imunity, ale v každom prípade je tu treba v podstate riešiť ďalšie a ďalšie problémy, ktoré sa dotýkajú povedzme aj centrálnych zdrojov tepla, ich alternatívami, teda menšími zdrojmi, ktoré by mohli postupne potom nejakým spôsobom nahrádzať tie centrálne zdroje, ale je tu, samozrejme, na to je treba nejaký čas, treba nejakú diskusiu k tomu, aby sme mohli potom pristúpiť k tomuto, k tomuto kroku.
Ja si myslím, že každá spoločnosť, ktorá vykonáva komerčnú podnikateľskú činnosť, musí si plniť záväzky vyplývajúce z obchodného vzťahu. V podstate to hovorí či už Obchodný zákonník a tu je otázne potom, že čo na to veritelia. Nedávno alebo relatívne v podstate po celú, možno tri-štyri roky máme problém s platičmi, resp. neplatičmi faktúr. Čiže v podstate sú tu spoločnosti, sú tu veritelia, ktorí nedostali zaplatené po mnohé a mnohé mesiace, predovšetkým malí živnostníci, malí podnikatelia. Osobne sme to riešili. Ja som dával niekoľkokrát opakovane zákon o ochrane subdodávateľov, a to s tým súvisí, pretože my nevieme ochrániť tých dodávateľov alebo subdodávateľov, či už tovarov, služieb, stavebných prác, ktorí realizujú štátne, verejné zákazky. Čiže štát nemá v ostatných prípadoch chrániť subdodávateľov tam, kde má svoje peniaze. Tam, kde jednoducho by mal kontrolovať toky peňazí, ako idú k tým vykonávateľom, vlastne realizátorom týchto zákazok. Ale tu nemá problém v podstate prísť, alebo teda tento návrh nemá problém riešiť exekučnú imunitu voči niekomu, čo, ktorý si možnože neplnil svoje alebo neplní svoje záväzky, alebo jednoducho vytvoril takéto prostredie, takúto kauzu, ktorá do určitej miery, z ktorej vyplýva, teda že si musí plniť záväzok voči určitému veriteľovi, a ideme ho chrániť. Takže mali by sme to zobrať ďaleko komplexnejšie. Nesústrediť sa iba na jeden prípad, pretože, hovorím, tento, táto novela bola účelová. To v podstate aj ten navrhovateľ to, to potvrdil a ja sa ani nečudujem, že prezident tento návrh novely vrátil.
Aj z pohľadu Ústavného súdu, ktorý síce akceptuje takúto možnosť nejakej exekučnej imunity, ale na druhej strane má určité výhrady voči rozsahu, resp. primeranosti takéhoto opatrenia. Tam, si myslím, že je tiež priestor na špekulácie, a potom zrejme bude aj v budúcnosti problém, ako sa v prípade nejakých takých podobných káuz budeme vedieť vysporiadať s týmto problémom.
Takže ak to zhrniem ešte raz, myslím si, že skutočne exekučná imunita alebo tento problém exekučnej imunity je, je, si myslím, dosť vážny, je treba ho v podstate brať v širšom kontexte. A myslím si, že novela zákona o tepelnej energetike v tomto zmysle nebola šťastným riešením.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som niekoľkými vetami vyjadril svoj pohľad na skutočnosť vrátenia zákona o tepelnej energetike pánom prezidentom, resp. jeho kanceláriou.
Budem, budem krátky, do faktickej poznámky by sa to nevmestilo, a teda o niečo možno dlhšie, ako je faktická, ale v každom prípade chcem v podstate povedať, že budem konzistentným v názore, ktorý som presadzoval aj pred schválením tejto novely zákona o tepelnej energetike vzhľadom na to, že som videl už vtedy niekoľko vážnych problémov, ktoré súvisia s ochranou v podstate štátnych podnikov, ktoré sa, ktoré sa, ktoré poskytujú v podstate služby vzhľadom, teda súvisiace s výrobou tepla.
Je pravda, že ten zákon je jednoznačne účelový, veď v podstate aj predkladatelia sa nebránili takýmto argumentom, jednoducho štát chce, aby sa ochránil majetok štátnej spoločnosti, resp. v spoločnosti, kde štát má 100 % podiel, a to je Bratislavská teplárenská spoločnosť, no problém je v tom, že tu narážame na viaceré záležitosti, ktoré, ktoré, ak berieme do úvahy naše podnikateľské prostredie, tak, tak vidíme, že nie celkom, alebo teda v mnohých veciach s týmto koliduje. Predovšetkým tu je otázka, otázka diskriminácie ostatných spoločností, ktoré takisto sa podieľajú na službách verejnosti, čiže v podstate reprezentujú určitý verejný záujem a to je otázka, tak ako to tu bolo povedané, či už ostatných teplární, ktoré sú a fungujú ako centrálne zdroje tepla, to znamená, že takisto reprezentujú verejný záujem tam, kde povedzme má mesto nejaký podiel, alebo v podstate sú to súkromné firmy a takisto bez ich poskytovania služieb, teda dodávok tepla, by mnohé mestá, zoberme si hypotetický príklad, že by takéto vodárne v podstate museli, teda teplárne museli čeliť exekúcii a vlastne by prestali dodávať teplo v zime. No čo by sa stalo jednoducho?
Tak rovnako vidím tam v tomto zmysle, že ak by sme zobrali túto filozofiu, tak by sme museli povedať, takéto teplárne súkromného charakteru alebo tam v podstate, kde súkromníci majú väčší podiel, alebo v podstate mestá, samospráva, tak jednoducho osobne si myslím, že by mali potom tiež na základe takejto filozofie byť chránené možno v rámci takéhoto zákona. Ale nedeje sa to, tak ja hovorím, ten diskriminačný faktor je tu zjavný.
Ďalšia vec, čo už bolo povedané tu, že prečo by sme to nemali rozšíriť potom na ďalšie spoločnosti, ktoré poskytujú služby vo verejnom záujme, ako sú vodárne, ako sú v podstate energetické spoločnosti. Teraz hypoteticky si opäť predstavme, že distribučné, energetické distribučné spoločnosti by nejakým spôsobom boli exekvované, čiže boli paralyzované v tomto. Takže teraz by sme mali byť niekoľko mesiacov povedzme bez dodávok elektriny alebo...? Čiže vidíme to, mnohé paralely, ktoré vlastne zjavne nám vyjadrujú určitý konflikt v súvislosti s týmto návrhom zákona o tepelnej energetike.
A hovorím, ja len chcem byť konzistentný a chcem zdôrazniť ten faktor, ktorý tu je, a aby sme ho zvážili, pretože ja si myslím, ono pravdepodobne tento návrh alebo táto novela, aj keď je vrátená prezidentom, prejde, ale na druhej strane si myslím, že je to škoda, pretože bude treba zrejme rozmýšľať o novele zákona o tepelnej energetike nielen v súvislosti povedzme s ochranou štátneho majetku, keď už sa to dotýka nejakej exekučnej imunity, ale v každom prípade je tu treba v podstate riešiť ďalšie a ďalšie problémy, ktoré sa dotýkajú povedzme aj centrálnych zdrojov tepla, ich alternatívami, teda menšími zdrojmi, ktoré by mohli postupne potom nejakým spôsobom nahrádzať tie centrálne zdroje, ale je tu, samozrejme, na to je treba nejaký čas, treba nejakú diskusiu k tomu, aby sme mohli potom pristúpiť k tomuto, k tomuto kroku.
Ja si myslím, že každá spoločnosť, ktorá vykonáva komerčnú podnikateľskú činnosť, musí si plniť záväzky vyplývajúce z obchodného vzťahu. V podstate to hovorí či už Obchodný zákonník a tu je otázne potom, že čo na to veritelia. Nedávno alebo relatívne v podstate po celú, možno tri-štyri roky máme problém s platičmi, resp. neplatičmi faktúr. Čiže v podstate sú tu spoločnosti, sú tu veritelia, ktorí nedostali zaplatené po mnohé a mnohé mesiace, predovšetkým malí živnostníci, malí podnikatelia. Osobne sme to riešili. Ja som dával niekoľkokrát opakovane zákon o ochrane subdodávateľov, a to s tým súvisí, pretože my nevieme ochrániť tých dodávateľov alebo subdodávateľov, či už tovarov, služieb, stavebných prác, ktorí realizujú štátne, verejné zákazky. Čiže štát nemá v ostatných prípadoch chrániť subdodávateľov tam, kde má svoje peniaze. Tam, kde jednoducho by mal kontrolovať toky peňazí, ako idú k tým vykonávateľom, vlastne realizátorom týchto zákazok. Ale tu nemá problém v podstate prísť, alebo teda tento návrh nemá problém riešiť exekučnú imunitu voči niekomu, čo, ktorý si možnože neplnil svoje alebo neplní svoje záväzky, alebo jednoducho vytvoril takéto prostredie, takúto kauzu, ktorá do určitej miery, z ktorej vyplýva, teda že si musí plniť záväzok voči určitému veriteľovi, a ideme ho chrániť. Takže mali by sme to zobrať ďaleko komplexnejšie. Nesústrediť sa iba na jeden prípad, pretože, hovorím, tento, táto novela bola účelová. To v podstate aj ten navrhovateľ to, to potvrdil a ja sa ani nečudujem, že prezident tento návrh novely vrátil.
Aj z pohľadu Ústavného súdu, ktorý síce akceptuje takúto možnosť nejakej exekučnej imunity, ale na druhej strane má určité výhrady voči rozsahu, resp. primeranosti takéhoto opatrenia. Tam, si myslím, že je tiež priestor na špekulácie, a potom zrejme bude aj v budúcnosti problém, ako sa v prípade nejakých takých podobných káuz budeme vedieť vysporiadať s týmto problémom.
Takže ak to zhrniem ešte raz, myslím si, že skutočne exekučná imunita alebo tento problém exekučnej imunity je, je, si myslím, dosť vážny, je treba ho v podstate brať v širšom kontexte. A myslím si, že novela zákona o tepelnej energetike v tomto zmysle nebola šťastným riešením.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:50
Ak dovolíte, ako prvý som teda uviedol zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je uľahčiť situáciu zamestnávateľom zjednodušením elektronického doručovania dokladov a potvrdení zamestnancom. Kým totiž dnes môže zamestnávateľ zamestnancovi doručiť výplatnú pásku elektronicky, ostatné dokumenty súvisiace s vyúčtovaním daní, potvrdením príjmu a pod. musí stále doručovať osobne proti podpisu. V praxi to znamená úplne zbytočnú papierovú agendu a naháňanie zamestnancov kvôli ich podpisom.
Navrhujem preto, aby možnosť elektronického doručovania platila aj pre dokumenty týkajúce sa vyúčtovania daní, potvrdenia o príjme a podobne. Zoznam akceptovateľných elektronických formátov by pritom určilo a uverejnilo finančné riaditeľstvo. Ako jeden z akceptovateľných formátov navrhujem formát PDF.
Keďže obdobnú úpravu už dnes obsahuje Zákonník práce, ide o logický krok zameraný na odstraňovanie administratívnych prekážok pri zamestnávaní. Návrh vychádza z filozofie, že aj drobné úpravy v zákonoch môžu pomôcť tisíckam podnikateľov, zamestnávateľov aj investorov byť efektívnejší a prispieť tak k vytvoreniu priaznivejšieho podnikateľského prostredia.
Návrh bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti, keďže prostredníctvom umožnenia elektronického doručovania znižuje administratívnu náročnosť spojenú so zamestnávaním pracovníkov. Návrh zároveň bude mať potenciálny pozitívny vplyv na životné prostredie, keďže vytvorí priestor na zníženú spotrebu papiera zamestnávateľmi. Návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani sociálny vplyv.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.
Dámy a páni, poprosím vás, o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
15.12.2015 o 9:50 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, ja sa veľmi ospravedlňujem, že som tu nebol vo štvrtok. Bol som ospravedlnený z rokovania, keď som vyšiel na poradie s týmito mojimi poslaneckými návrhmi zákonov, ale spolu s kolegom Bagačkom a s kolegom Demianom sme mali na starosti delegáciu z dolnej snemovne francúzskeho parlamentu a vo štvrtok som s ňou bol na východnej schengenskej hranici. Takže z tohto dôvodu som bol naozaj z pracovných dôvodov ospravedlnený. Verím, že ale teraz sa mi to už konečne podarí, predložiť všetky štyri návrhy zákonov, ktoré som predložil na rokovanie tejto prebiehajúcej schôdze Národnej rady.
Ak dovolíte, ako prvý som teda uviedol zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je uľahčiť situáciu zamestnávateľom zjednodušením elektronického doručovania dokladov a potvrdení zamestnancom. Kým totiž dnes môže zamestnávateľ zamestnancovi doručiť výplatnú pásku elektronicky, ostatné dokumenty súvisiace s vyúčtovaním daní, potvrdením príjmu a pod. musí stále doručovať osobne proti podpisu. V praxi to znamená úplne zbytočnú papierovú agendu a naháňanie zamestnancov kvôli ich podpisom.
Navrhujem preto, aby možnosť elektronického doručovania platila aj pre dokumenty týkajúce sa vyúčtovania daní, potvrdenia o príjme a podobne. Zoznam akceptovateľných elektronických formátov by pritom určilo a uverejnilo finančné riaditeľstvo. Ako jeden z akceptovateľných formátov navrhujem formát PDF.
Keďže obdobnú úpravu už dnes obsahuje Zákonník práce, ide o logický krok zameraný na odstraňovanie administratívnych prekážok pri zamestnávaní. Návrh vychádza z filozofie, že aj drobné úpravy v zákonoch môžu pomôcť tisíckam podnikateľov, zamestnávateľov aj investorov byť efektívnejší a prispieť tak k vytvoreniu priaznivejšieho podnikateľského prostredia.
Návrh bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti, keďže prostredníctvom umožnenia elektronického doručovania znižuje administratívnu náročnosť spojenú so zamestnávaním pracovníkov. Návrh zároveň bude mať potenciálny pozitívny vplyv na životné prostredie, keďže vytvorí priestor na zníženú spotrebu papiera zamestnávateľmi. Návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani sociálny vplyv.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.
Dámy a páni, poprosím vás, o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:53
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:53
Pavol ZajacNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
V tejto chvíli musím povedať aj za seba, aj za klub KDH, som presvedčený o tom, že taký bezproblémový návrh zákona proklientsky, ktorý je ústretový voči občanom, tým zamestnancom, ale aj zamestnávateľom, aby mohli teda ročné zúčtovanie posielať elektronicky, tak my v KDH, samozrejme, podporujeme, a som presvedčený, preto som ho nazval aj bezproblémový návrh zákona, voči ktorému nemajú výhrady ani zamestnávatelia, ani zamestnanci, a predpokladám, pretože ho podporia, aj vládni poslanci SMER-u.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
15.12.2015 o 9:53 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
V tejto chvíli musím povedať aj za seba, aj za klub KDH, som presvedčený o tom, že taký bezproblémový návrh zákona proklientsky, ktorý je ústretový voči občanom, tým zamestnancom, ale aj zamestnávateľom, aby mohli teda ročné zúčtovanie posielať elektronicky, tak my v KDH, samozrejme, podporujeme, a som presvedčený, preto som ho nazval aj bezproblémový návrh zákona, voči ktorému nemajú výhrady ani zamestnávatelia, ani zamestnanci, a predpokladám, pretože ho podporia, aj vládni poslanci SMER-u.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
9:56
Cieľom tejto poslaneckej novely zákona je zlepšiť možnosť na zriaďovanie chránených dielní, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím. Aktuálna úprava totiž obmedzuje vytváranie takýchto...
Cieľom tejto poslaneckej novely zákona je zlepšiť možnosť na zriaďovanie chránených dielní, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím. Aktuálna úprava totiž obmedzuje vytváranie takýchto pracovísk iba na vytváranie chránených dielní v interiéri, teda vo vnútri budovy, aj keď takíto občania, iste uznáte, so zdravotným postihnutím by mohli a chceli vykonávať pracovnú činnosť aj mimo uzavretých priestorov.
Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú na týchto pracoviskách prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Chránená dielňa a chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách.
Za chránenú dielňu sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím.
Za chránené pracovisko sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím.
Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko sa v prípade splnenia podmienok podľa zákona o službách zamestnanosti považuje aj výrobné družstvo invalidov. O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže písomne požiadať právnická osoba alebo fyzická osoba úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím.
Súčasťou žiadosti o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je popis pracovnej činnosti, pracoviska a jeho umiestnenie, pracovných podmienok a doklad o vlastníctve priestorov alebo o nájme priestorov. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá žiada o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, je povinná predložiť úradu aj rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva.
Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska priznáva úrad na dobu neurčitú. Priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska úrad zruší, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, neplní podmienky podľa zákona o službách zamestnanosti, alebo na základe jej písomnej žiadosti. Na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, úrad doklad o priznaní, postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zmení, pozastaví, zruší alebo vydá jeho duplikát v prípade jeho straty, odcudzenia alebo znehodnotenia.
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, je povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
Ústredie a úrad práce vedie, zverejňuje a polročne aktualizuje na svojom webovom sídle zoznam chránených dielní a chránených pracovísk, ktorý obsahuje údaje o rozsahu ustanovenom zákonom o službách zamestnanosti.
Dámy a páni, toľko teória o tom, ako máme dnes v legislatíve zadefinované chránené dielne a chránené pracoviská. Táto novela zákona nič na tomto platnom ustanovení zákona nemení, preto som si dovolil prečítať vysvetlenie toho, ako to dnes v súčasnosti funguje. To, čo ale meníme, resp. by som chcel zmeniť, a to, čo teda navrhujem, je, aby sa takáto chránená dielňa alebo chránené pracovisko mohlo zriadiť aj v exteriéri, to znamená, aby zdravotne postihnutí mohli pracovať napríklad v záhradníctve, napr. v lesníctve, napr. v sadovníctve, v ovocinárstve, v poľnohospodárstve, čo by hlavne na vidieku mohlo byť veľmi zaujímavé pre spoločenské uplatnenie osôb so zdravotným pracoviskom.
Chránené pracovisko považujem za veľmi zaujímavú formu zapojenia osôb so zdravotným postihnutím do spoločenského života aj zaujímavú možnosť ich určitého privylepšenia si k príjmu, ktorý majú z invalidného dôchodku, ktorý väčšinou tieto osoby so zdravotným postihnutím poberajú. Zriadenie alebo možnosť zriadenia chránených pracovísk v exteriéri považujem za zaujímavú aj pre mnohých podnikateľov, právnické alebo aj fyzické samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré by takýmto spôsobom mohli získať zaujímavú pracovnú silu na výkon niektorých činností, ktoré nie sú povedzme ohodnotené v takej výške, aby mohli byť zaujímavé pre pracovnú silu s plnou kvalifikáciou alebo pracovnú silu bez zdravotného postihnutia.
Takže, dámy a páni, na zákone sa nič zásadné nemení. Mení sa iba to, že chcem rozšíriť možnosť zriadiť takéto chránené pracovisko aj v exteriéri, tak aby zdravotne postihnutí občania sa mohli zapojiť aj do práce v sadovníctve, v lesníctve, v poľnohospodárstve, v ovocinárstve a, samozrejme, takéto zapojenie by podobne ako pri práci v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku v interiéri podliehalo súhlasu lekára, že takýto občan so zdravotným postihnutím môže takúto činnosť v exteriéri na chránenom pracovisku vykonávať.
Dámy a páni, poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
15.12.2015 o 9:56 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil novelu zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom tejto poslaneckej novely zákona je zlepšiť možnosť na zriaďovanie chránených dielní, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím. Aktuálna úprava totiž obmedzuje vytváranie takýchto pracovísk iba na vytváranie chránených dielní v interiéri, teda vo vnútri budovy, aj keď takíto občania, iste uznáte, so zdravotným postihnutím by mohli a chceli vykonávať pracovnú činnosť aj mimo uzavretých priestorov.
Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú na týchto pracoviskách prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Chránená dielňa a chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách.
Za chránenú dielňu sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím.
Za chránené pracovisko sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím.
Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko sa v prípade splnenia podmienok podľa zákona o službách zamestnanosti považuje aj výrobné družstvo invalidov. O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže písomne požiadať právnická osoba alebo fyzická osoba úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím.
Súčasťou žiadosti o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je popis pracovnej činnosti, pracoviska a jeho umiestnenie, pracovných podmienok a doklad o vlastníctve priestorov alebo o nájme priestorov. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá žiada o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, je povinná predložiť úradu aj rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva.
Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska priznáva úrad na dobu neurčitú. Priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska úrad zruší, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, neplní podmienky podľa zákona o službách zamestnanosti, alebo na základe jej písomnej žiadosti. Na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, úrad doklad o priznaní, postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zmení, pozastaví, zruší alebo vydá jeho duplikát v prípade jeho straty, odcudzenia alebo znehodnotenia.
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, je povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
Ústredie a úrad práce vedie, zverejňuje a polročne aktualizuje na svojom webovom sídle zoznam chránených dielní a chránených pracovísk, ktorý obsahuje údaje o rozsahu ustanovenom zákonom o službách zamestnanosti.
Dámy a páni, toľko teória o tom, ako máme dnes v legislatíve zadefinované chránené dielne a chránené pracoviská. Táto novela zákona nič na tomto platnom ustanovení zákona nemení, preto som si dovolil prečítať vysvetlenie toho, ako to dnes v súčasnosti funguje. To, čo ale meníme, resp. by som chcel zmeniť, a to, čo teda navrhujem, je, aby sa takáto chránená dielňa alebo chránené pracovisko mohlo zriadiť aj v exteriéri, to znamená, aby zdravotne postihnutí mohli pracovať napríklad v záhradníctve, napr. v lesníctve, napr. v sadovníctve, v ovocinárstve, v poľnohospodárstve, čo by hlavne na vidieku mohlo byť veľmi zaujímavé pre spoločenské uplatnenie osôb so zdravotným pracoviskom.
Chránené pracovisko považujem za veľmi zaujímavú formu zapojenia osôb so zdravotným postihnutím do spoločenského života aj zaujímavú možnosť ich určitého privylepšenia si k príjmu, ktorý majú z invalidného dôchodku, ktorý väčšinou tieto osoby so zdravotným postihnutím poberajú. Zriadenie alebo možnosť zriadenia chránených pracovísk v exteriéri považujem za zaujímavú aj pre mnohých podnikateľov, právnické alebo aj fyzické samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré by takýmto spôsobom mohli získať zaujímavú pracovnú silu na výkon niektorých činností, ktoré nie sú povedzme ohodnotené v takej výške, aby mohli byť zaujímavé pre pracovnú silu s plnou kvalifikáciou alebo pracovnú silu bez zdravotného postihnutia.
Takže, dámy a páni, na zákone sa nič zásadné nemení. Mení sa iba to, že chcem rozšíriť možnosť zriadiť takéto chránené pracovisko aj v exteriéri, tak aby zdravotne postihnutí občania sa mohli zapojiť aj do práce v sadovníctve, v lesníctve, v poľnohospodárstve, v ovocinárstve a, samozrejme, takéto zapojenie by podobne ako pri práci v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku v interiéri podliehalo súhlasu lekára, že takýto občan so zdravotným postihnutím môže takúto činnosť v exteriéri na chránenom pracovisku vykonávať.
Dámy a páni, poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Rozpracované