7. schôdza

Ďakujem pekne obom zo štyroch predkladateľov tohto návrhu zákona. Začnem od konca. Pán poslanec Géci, kto mal odvahu? No, však my už sme znižovali počet poslancov meste aj v mestských častiach. Láskavo by som vám to pripomenul. V mestskej časti Terasa sa zo 44 na 23, na polovicu sme išli, v meste z 80 na 50, takže toto vaše je len figový list k tomu, čo tu už prebehlo v meste Košice, takže len tak pre osvieženie pamäte, a nemyslím si, že ja ako opozičný poslanec Národnej rady mám vyvolávať rokovania, aby som sa ráčil dotazovať jeho excelencie, pána primátora, a mestských poslancov SMER-u, čo chce navrhovať. Pán primátor ako skutočný demokrat vie, že keď ide robiť takúto zmenu, musí mať celospoločenský konsens v meste a mal by to vedieť a mal by byť pri prerokovaní tohto návrhu zákona. Na tom trvám. Nie je pravda to, čo hovoril pán Brixi. Výrazným spôsobom devioval pravdu, použijem jeho výraz, až niektoré tvrdenia boli priam deviantné, lebo na Rade starostov mal pán poslanec Petrvalský, predseda nášho poslaneckého klubu, zásadne iné stanovisko, tak nehovorte, že nikto.
Pán poslanec Brixi, neklamte tu. Neklamte tu. Ste ešte mladý pán poslanec. Učte sa trošku kultúre a nezavádzajte takýmto hrubým spôsobom. Predpokladal som, že toto je len figový list a skutočné zmeny len prídu, a to ich budete robiť takýmto spôsobom. Vám to úplne stačí, že v Národnej rade poslanci z Partizánskeho, Žiliny a z Trnavy schvália zmenu o meste Košice. Nebudete diskutovať s občanmi. Vy ich potrebujete len pred voľbami, keď ich ohlupujete rečami o tom, ako budú Košice dobre fungovať. A viete, pán poslanec Brixi, ja som v parlamente 10 rokov. Ale za svoje rozhodnutia som sa nikdy nehanbil a vždy sa viem postaviť pred ľudí a im vysvetliť. Poradím vám ako mladému poslancovi. Robte také rozhodnutia, aby ste sa ani vy po desiatich rokoch za to nemuseli hanbiť. Lebo za toto sa hanbiť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Tak v súvislosti, pán kolega Novotný, s tým, čo tu bolo povedané pred voľbami, no, tak ako hovoríte, my sme v Košiciach pred voľbami nikomu z občanov nehovorili o nula tuneloch, tak ako to bolo v prípade vášho kandidáta, pričom život a pravda ukázala opak. V súvislosti s vami aj s pánom Zajacom, ktorí ste tu hovorili o kompetenciách mesta a mestských častí, vám chcem len dať do pozornosti, že toto neupravuje zákon, ale Štatút mesta Košice. Takže predtým, ako budete chcieť najbližšie sa vyjadrovať k niečomu, čomu nerozumiete, tak si najprv overte fakty. A v súvislosti s pánom Novotným. Tak áno, pán kolega. My máme záujem riešiť aj naďalej otázku mesta a mestských častí a ako sme to sľúbili vrátane Rady starostov, vrátane občianskych aktivistov, budeme to robiť v súčinnosti s obyvateľmi mesta Košice. My s nimi. Nie bez vás. Tak, ako ste to robili niekoľko posledných rokov vy.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Národná rada Slovenskej republiky dňa 2. marca 2010 schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2012, čiže toho roku. Zákon okrem iného upravuje spresnenie vzťahov medzi obecným zastupiteľstvom a starostom obce, postavenie starostu obce pri rozhodovaní pri právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a ďalej zákon upravil, že správnym orgánom je obec ako právnická osoba, a tiež nový spôsob ustanovenia funkcie zástupcu starostu obce. Návrh na zmenu a doplnenie zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, ktorý mal byť v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky predložený do 31. 12. 2011, nebol zaradený do legislatívneho procesu a nie je zaradený do plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na druhý polrok 2012. Z uvedených dôvodov predkladám poslanecký návrh na zmenu a doplnenie zákona o hlavnom meste. Napriek tomu, že zákon o hlavnom meste je lex specialis vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení, obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré sú obdobné ako v zákone o obecnom zriadení, len sú upravené na podmienky samosprávy v hlavnom meste. Prijatím zákona č. 102/2010 Z. z. existuje rozdielna úprava pre obce a pre hlavné mesto v kompetenciách obecného zastupiteľstva a mestského zastupiteľstva hlavného mesta a miestneho zastupiteľstva mestskej časti, starostu obce a primátora hlavného mesta a starostu mestskej časti. Odlišne je aj upravené postavenie starostu obce, zastupovanie starostu obce v zákone o hlavnom meste absentuje ustanovenie o námestníkoch primátora a zástupcovi starostu mestskej časti. V predloženom návrhu zákona sa dotknuté ustanovenia menia a dopĺňajú. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu a jeho posunutie do druhého čítania.
Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, tlač č. 200. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2012 č. 191 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, ctená snemovňa. Dovoľte, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona. Návrh novely zákona o Bratislave nadväzuje na novelu zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb., ktorá bola schválená za prvej vlády premiéra Fica 2. marca. Touto novelou sa okrem iného posilnilo postavenie primátorov a starostov voči mestským a obecným zastupiteľstvám. Predložený návrh novely zákona o Bratislave zosúlaďuje ustanovenia špeciálneho zákona, ktorým je zákon o Bratislave s už schválenou a dva roky platnou všeobecnou úpravou. Zákon o obecnom zriadení. Z formálneho hľadiska možno návrhu vyčítať, že ide o poslaneckú iniciatívu, nie o vládny návrh zákona, ktorý by prešiel riadnym, medzirezortným konaním. To, že majú veľké mestá, a menovite hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, svoj lex specialis, bolo nepochybne odôvodnené špeciálnym postavením hlavného mesta. Preto jeho glajchšaltovanie podľa, povedzme otvorene, predstáv ZMOS-u je otáznym krokom. Pokiaľ ide o aspekt, že ho tento návrh predkladá poslanec, pamätám sa veľmi dobre, že v minulom volebnom období poslanci teraz vládnej strany SMER vždy nezabudli vystúpiť a pripomenúť, že istú kategóriu zákonov by mala predkladať vláda. Napríklad o hlavnom meste republiky, ktorej vládne, a nie poslanec. Zaujímavé, že teraz je to očividne tá správna cesta. To dávam len ako malú historickú spomienku. Z obsahového hľadiska je formálne logické, aby vzťahy medzi primátorom a mestským zastupiteľstvom v Bratislave a starostami a miestnymi zastupiteľstvami mestských častí Bratislavy boli upravené rovnako ako vzťahy medzi primátormi a mestskými zastupiteľstvami a starostami a obecnými zastupiteľstvami v iných mestách a obciach krajiny. Toľko k formálnej stránke veci. Z vecného hľadiska je však podľa nás vhodnejšia a správnejšia úprava, ktorá existuje v zákone o Bratislave a ktorá až do roku 2010 existovala aj v zákone o obecnom zriadení. Pretože vyváženejšie rozdeľuje právomoci medzi primátora, respektíve starostu a zastupiteľstvo. Novela zákona o obecnom zriadení z roku 2010, ako aj predložený návrh novely zákona o Bratislave, posilňuje a posilňujú postavenie primátorov a starostov na úkor zastupiteľstiev. V roku 2010 to súviselo evidentne najmä s tlakom Združenia miest a obcí, ktoré je lobistickou organizáciou starostov, a pripustíte iste i vy, kolegovia zo SMER-u, že má s vami veľmi dobré vzťahy. V súčasnosti sa nedá nevidieť, že návrh súvisí aj so vzťahmi medzi primátorom Bratislavy Milanom Ftáčnikom a bratislavským zastupiteľstvom. Konkrétne, známa kauza, nedohoda na námestníkoch primátora. Čo celkom otvorene priznáva aj dôvodová správa. Citujem: "V tomto volebnom období však došlo, podobne ako v iných mestách a obciach v minulých volebných obdobiach, k situácii, keď primátor podal návrh na voľbu námestníka primátora, avšak mestské zastupiteľstvo ho neakceptovalo." Nuž, áno, musím povedať, že k primátorovi Ftáčnikovi ako k svojmu univerzitnému kolegovi mám celkom priateľský a kolegiálny vzťah, ale zákon, ktorý predložil poslanec Kondrót, je skutočne lex Ftáčnik. Ide teda o novelu, ktorá posilňuje postavenia primátora Bratislavy zvoleného s podporou SMER-u na úkor zastupiteľstva, kde SMER väčšinu nemá. Čo sa má teda tou novelou zmeniť? V súčasnosti volí námestníkov primátora na návrh primátora mestské zastupiteľstvo. Podľa navrhovanej úpravy by mal svojich námestníkov vymenovať sám primátor bez ohľadu na postoj zastupiteľstva. Dovolím si cúvnuť tam, na pôdu, ktorá je kolegovi Ftáčnikovi a mne spoločná, na akademickú pôdu. I na univerzite rektor navrhuje svojich prorektorov, s ktorými má tvoriť tím, ale ak mu ich senát, akademický senát Univerzity neschváli, musí navrhovať ďalších a ďalších, až kým mu ich schváli.
Pretože akademická obec je samosprávna, a podobne mestská samospráva je tiež samosprávna. Odvolávanie námestníkov primátora by tiež prešlo z rúk zastupiteľstva do rúk primátora. Tej úpravy sa týkajú body 4, 8, 12 a 17. Námestník primátora, alebo jeho námestníci by boli naďalej vybraní len z poslancov zastupiteľstva, ale zastupiteľstvo by stratilo vplyv na ich výber. Respektíve, mohlo by ich zvoliť iba v prípade, že by primátor v stanovenom časovom limite svoju právomoc nevyužil. Ak teda má byť viceprimátor len zástupcom primátora, a nie zástupcom aj zastupiteľstva, ako to bolo doteraz, je svojím spôsobom zbytočné, aby sa obsadzovanie tohto postu vôbec viazalo na to, že dotyčný je poslancom zastupiteľstva.
Ak ale má zastupovať zastupiteľstvo, malo by mať pochopiteľne to zastupiteľstvo pri výbere slovo. Presne tak, ako má akademický senát pri výbere prorektorov. Lebo v tom prípade si viem celkom dobre predstaviť, nie že by som to obhajoval, že ak je napríklad mesto, a to je prípad Bratislavy vo finančnej kríze a k dispozícii by bol osvedčený troubleshooter a finančný mág, ktorý už predtým inštitúcii tej či onej pomohol, potom by nemal byť problém, aby si primátor vymenoval svojho zástupcu pre veci ekonomické a finančné odkiaľkoľvek. Dokonca, presne vzaté, nemusel by byť hádam ani občanom Slovenskej republiky, pretože by bol v "jeho" tíme. Tak ako si niektoré mestá vyberajú architektov, alebo iných, ktorí na ne nie sú nejako inak viazaní, okrem profesionálnej väzby na svoju činnosť.
Toto je ešte raz na zváženie. Či teda viceprimátori majú stratiť akúkoľvek väzbu na zastupiteľstvo. V súčasnosti určuje organizačný poriadok magistrátu a poriadok odmeňovania zamestnancov zastupiteľstvo. Predložená novela prenáša túto právomoc na primátora. Tejto úpravy sa týkajú body 5, 7, 11, 14 a 16. Ide o ďalšie posilnenie pozície primátora na úkor zastupiteľstva. Organizačný poriadok úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov nepredstavujú individuálne rozhodnutie o obsadení konkrétnej pozície, alebo o konkrétnom plate zamestnanca, ale všeobecnú úpravu, ktorá súvisí s pôsobením celej samosprávy a má aj dopad na rozpočet obce. Ako také by sa tieto rozhodnutia nemali presúvať zo zastupiteľstva na primátora. Aj na úrovni štátu predsa neurčuje štruktúru vlády a ústredných orgánov štátnej správy, ale aj základné pravidlá odmeňovania ústavných činiteľov a štátnych zamestnancov vláda, alebo premiér osobne. Ale príslušné zákony schválené parlamentom. Zákon o organizácii činnosti vlády a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, zákon o štátnej službe, zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a tak ďalej. Teda odrazu vidíme, že ak som ja vykročil na akademickú pôdu, i keď porovnávame exekutívu mesta a štátu, tak sa táto odrazu odsúva do akejsi zvláštnej a nie celkom ľahko obhájiteľnej pozície.
To, čo možno na novele hodnotiť pozitívne, sú body 9 a 18, ktorými sa stanovuje, že zloženie mestskej rady má zohľadňovať nielen zastúpenie politických strán v zastupiteľstve, ale aj zastúpenie nezávislých poslancov. Záverom by som povedal toľko, že ešte raz zdôrazňujem, že nie som v konfrontačnom vzťahu s primátorom Ftáčnikom, dokonca môžem povedať, že ani on nie je v konfrontačnom postavení k svojmu nesmeráckemu väčšinovému zastupiteľstvu. A i to je dôvod, prečo sa domnievam, že Bratislava tento "lex Ftáčnik" nepotrebuje, a dovolím si preto navrhnúť i v súvislosti s tým, že sú v tomto materiáli i veci, ktoré stoja za úvahu a dokonca za podporu, ale sú v ňom veci, ktoré mimo vôľu zastupiteľstva, a tým pádom mimo vôľu význačnej časti občanov, ktorí ho volia, odoberajú tejto samosprávnej štruktúre jej zodpovednosti a rozhodovacie právomoci, a preto sa prihováram, aby sme aj v súlade s príslušnými paragrafmi vrátili návrh zákona autorom na prepracovanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Moje výhrady k spôsobu predloženia i k obsahu tohto zákona sú veľmi podobné tomu, čo tu povedal môj predrečník. Nie som celkom uzrozumený s tým návrhom dať absolútnu právomoc primátorovi nielen navrhovať, ale aj určovať, kto bude jeho námestníkom. Považujem to za značne diskutabilné. Pán Osuský spomenul tú analógiu s akademickou obcou, ja by som ani nechodil tak ďaleko, môžeme zostať v tejto sále, keď si spomenieme, ako sa volia podpredsedovia Národnej rady, tiež sú volení plénom v tajných voľbách, čiže ak mestské zastupiteľstvo nazývame mestským parlamentom, tak možno táto analógia by bola veľmi priliehavá. A taktiež to nie je prejav nejakej moje antipatie k súčasnému primátorovi, naše korektné vzťahy trvajú dlhé roky od čias, keď sme boli tu kolegami v prvom slobodne volenom parlamente a jeho predsedníctve, a taktiež uznávam mnohé pozitívne veci, ktoré za ten pomerne krátky čas vo svojej funkcii presadil a dosiahol. Napriek tomu si nemyslím, že treba posilňovať jeho právomoc, myslím si, že tá primátorská právomoc, ako tu bolo povedané, je dosť silná. Nakoniec, keď plačeme nad tým, čo spôsobil za svojho pontifikátu predchádzajúci primátor, tak vybavovať primátorov, a teraz to neberte osobne, takýmito zvýšenými právomocami je aj vo svetle toho nie slávneho predchádzajúceho obdobia dvojnásobným rizikom. Takže z toho dôvodu tento návrh nemôžem podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len takú krátku poznámku, že zaujíma ma to, lebo však žijem v tomto meste, tak budem pozorne počúvať. Každopádne, ak je niečo, čo pomôže zlepšiť to, ako, ako Bratislava môže fungovať, tak budem rád. A myslím, že možno je aj čas, takže budem pozorne počúvať a nevylučujem, že na konci si, i keď to na tom, z toho nikoho hlava bolieť nebude, či to podporím, alebo nepodporím, toho som si vedomý. Ale ako teda aspoň sa prihlásim k niečomu, lebo naozaj, treba skonštatovať, že dokázať zničiť tak krásne a bohaté mesto na Dunaji, to naozaj treba obrovské schopnosti. No, podarilo sa to, podarilo sa to. Krásne a bohaté mesto na Dunaji sa zničilo, je chudobné ako kostolná myš. A povedzme si pravdu, častokrát to bolo aj s tým, alebo so zložením zastupiteľstva, ktorého úlohou je len paralyzovať a paralyzovať, častokrát aj činnosť mesta, a zakrývať sa možno vzletnými myšlienkami, ale keď si to človek rozkryje, tak za vzletnou myšlienkou vôbec, nie je vôbec vzletná myšlienka, vzletný ciel, ale čistý osobný prospech. Takže ešte si počkám.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, vy ste spomínali také rôzne porovnania, ktoré sa niekedy porovnať ani nedajú, a ja si pomôžem tiež jedným. Každý dobrý manažér si vyberá zo svojho okolia ľudí, ktorým verí, ktorým dôveruje a s ktorými môže riešiť problémy, ktoré aj pred Bratislavou sú. A toto vôbec nie je o Milanovi Ftáčnikovi, toto je vo všeobecnosti o všetkých starostoch, primátoroch, kde, ktorí majú také politické rozloženie v samospráve, že jednoducho je veľmi ťažké nájsť akúsi zhodu a dohodu na niektorých menách. A ja si myslím osobne, že je úplne ľahšie a pre aj pre fungovanie samosprávy, akejkoľvek, jednoduchšie, keď si ten starosta, alebo primátor vyberie svojich zástupcov, alebo viceprimátorov, a môžu sa venovať problémom, ktoré trápia ľudí, ktoré trápia občanov, ktorí ich do tých funkcií zvolili.
A či tam bude Ferko, alebo Jožko, alebo takej politickej, alebo onakej politickej, to nie je podstatné. Nech tam je človek, ktorému ten starosta a primátor dôveruje a verí a s ktorým sa mu ľahšie pracuje. To je naozaj len a len o tom. A bez ohľadu na to, kto v čele tej samosprávy je.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja sa neangažujem v komunálnej politike, ale som Bratislavčan, mám Bratislavu rád a zaujíma ma teda, akým spôsobom bude v budúcnosti spravovaná a mám pocit, že toto je veľmi praktický a pragmatický návrh, ktorý vôbec nie je o Ftáčnikovi, ani o nikom osobne, ale má v Bratislave pomôcť a štandardizovať situáciu, pretože na Slovensku mestá, všetky prakticky mestá fungujú takto ako predpokladá tento návrh. A vy by ste tu chceli pre Bratislavu nejakú špeciálnu výnimku, ja chápem, že ide o nejaké asi vaše partikulárne záujmy, ste poslancom mestského zastupiteľstva, mimochodom, počul som, že dnes práve zasadá mestské zastupiteľstvo, takže ak si chcete svoje partikulárne politické a ideologické záujmy riešiť, tak to skúste tam, a nie tu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcel poďakovať pánovi poslancovi Osuskému, myslím, za veľmi vyvážené a zrozumiteľné vysvetlenie tých problémov. Mám taký pocit, že tu máme druhý taký zákon trošku - "o nás bez nás", tentoraz "o nás" sú Bratislavčania, takže teším sa, že takáto diskusia medzi bratislavskými poslancami tu prebieha na rozdiel od zákona o Košiciach, kde som vlastne jediným opozičným poslancom ja, takže veľmi sa nemal kto k tomu vyjadrovať. Tú dilemu, ktorú rieši tento návrh zákona, poznám a nechcem byť teraz rozhodcom. Keď som začal byť poslancom v komunálnej politike, tak som sa naučil, že zastupiteľstvo a primátor alebo starosta majú podľa zákona približne rovnovážny stav. Oba tieto orgány sa navzájom kontrolujú a sú v určitom rovnovážnom stave. V poslednom období, tak ako to popísal pán poslanec Osuský, sa tá rovnováha preklopila v prospech primátorov a starostov. A ja nehovorím, že to je zlé, len konštatujem tento fakt. Veľmi často ako argument počujem to, že starosta, primátor chce veľa urobiť vo svojom meste, vo svojej obci, ale sa mu to jednoducho nedarí, lebo má takých, onakých, makových poslancov, a proste sa stále s nimi naťahuje a brzdí to rozvoj mesta.
Druhý dobrý argument je, o ktorom počujem, že teda má také manažérske zručnosti, že by ich chcel uplatniť. Rád by som ale povedal, že veľmi opatrne s takýmito rozhodnutiami aj v prípade tohto návrhu zákona. Poznám prípady obcí a miest, kde naopak, poslanci sa snažia zachrániť toto mesto a túto obec, lebo starosta sa úplne uchýlil, a vedel by som uvádzať príklady. Tým, že posilníme ešte jeho kompetencie, kontrolu zo strany poslancov odstránime. A moja posledná poznámka je, že nie som celkom o tom presvedčený, či napríklad pri obsadzovaní samosprávnych orgánov má platiť takéto manažérske pravidlo, lebo mesto nie je firma, tak ako štát nie je firma, ale je to zastupiteľská demokracia, tá funguje podľa iných pravidiel.