10. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovolím sa aj ja zopár poznámok k návrhu zákona, ktorý máme pred sebou. Je to zákon o hazardných hrách. Naozaj pred tými štyrmi rokmi, keď bola v pléne predchádzajúca novela, bolo to dosť búrlivé, celá debata. Niečo málo sa potom podarilo vyrokovať kolegom a vlastne to niečo málo je dnes opäť takým možnože jedným z väčších problémov sporu.
Na úvod chcem povedať, že podobne, ako kolegyňa Edita Pfundtner tuná hovorila o tom, že neurobilo, povedala tie neresti, ktorým neholduje, tak rovnako sa pridávam, že ani ja nie som ani hráčka, dokonca mám v neobľube takéto hry. Ale takisto som schopná prijať aj akceptovať ľudí, ktorí majú na to presne opačný názor. Preto je mi jasné, že s mojím príspevkom nebudete všetci súhlasiť a možno, že aj pán minister s tým nebude súhlasiť, ale považujem za potrebné, keďže každý tu zastupujeme určitú skupinu ľudí, tak vypovedať názor v tomto prípade aj môj, nielen prenesený.
Na úvod začnem, že v Bratislave je vraj viac prevádzok ako lekární. Už to svedčí o tom, že hazard, ktorý si má právo každý štát Európskej únie regulovať, možno nemáme regulovaný dostatočným spôsobom, keďže už len to porovnanie, ktoré som s dávkou humoru povedala, je pravdivý. Je smutné, že štátu doteraz záleží viac na príjme do štátneho rozpočtu ako na ochrane ľudí, ktorí gamblerstvom alebo inými aj závislosťami trpia. V prípade hrania ide naozaj o gamblerov. A je mi ľúto, že štát im poskytuje nedostatočnú pomoc. Teraz nemám na mysli len liečebne psychiatrické. Ale viete, že s každým jedným človekom, ktorý, ktorý podľahne takémuto typu závislosti, súvisí ďalších desať až pätnásť ľudských osudov, ktoré sú akýmkoľvek iným spôsobom postihnuté spolu s osobou-gamblerom alebo ovplyvňuje, ich život ovplyvňuje životy 10 až 15 ľudí.
Som určite rada, že vláda si osvojila náš návrh zákona, ktorý sme už niekoľkokrát predkladali ešte dokonca v minulom volebnom období s pánom poslancom Mirom Kadúcom, Petrom Pollákom. Tento rok už bol tiež tento návrh zákona podaný skupinou, takmer celým klubom Obyčajných ľudí, nezávislých osobností spolu s Novou. Takže som rada, že minister po asi troch rokoch uznal, že požiadavka vytvorenia registra fyzických osôb a spôsob zabránenia osobám, ktoré poberajú dávky v hmotnej núdzi alebo sú v sociálnej núdzi, hrať, keďže dostávajú peniaze z verejných zdrojov, je naozaj na mieste. V tomto s novelou veľmi súhlasím, fandím jej. A rovno poviem, aby som sa potom neskôr k tomu nevracala, bola by som veľmi rada, ak by sa okruh osôb, ktoré majú možnosť zakročiť v prípade hrania, rozšíril možno naozaj aj na partnerov alebo manželov ľudí. Pretože, ako som povedala, osud jedného otca alebo jednej matky, ktorá podľahne hráčstvu, gamblerstvu, tak ovplyvní život a cyklus celej rodiny. Práve hráčstvo má na svedomí rozpady rodín, možno menšiu schopnosť zaoberať sa vzdelávaním svojich detí. Nadväzuje to na seba kopu problémov, ktoré by mohli možnože zmierniť alebo zlepšiť aj práve rozšírenie okruhu osôb, ktoré by mohli povedať alebo upozorniť na to, že do okruhu hráčov by nemal byť zaradený ich životný partner alebo manžel. Verím, že s týmto sa pán minister bude aspoň zaoberať, zapodievať, a verím, že možno aj dôjdeme k nejakému prieniku cez pozmeňovací návrh.
Téma hazardu je pre hnutie naozaj kľúčová. Už len z pohľadu toho, že vnímame, tak ako v Bratislave existuje veľká skupina hráčov, vnímame, že práve aj v zaostalejších krajinách, v zaostalejších oblastiach Slovenska, najmä teda v oblastiach, kde je väčšia rómska komunita, hazard uberá ľuďom na, neviem, možno na lepšom prežívaní, podporuje zároveň gamblerstvo aj užívanie alkoholu a drog celkovo. Liečba z týchto závislostí si určite vyžaduje ďalšie a ďalšie náklady pre spoločnosť, ktorú nedostáva. Teraz ma práve napadá, že tu by bolo dobre povedať, že ten príjem, ktorý mal, myslím, že za rok 2015, bolo okolo 170 mil. eur do štátneho rozpočtu, by som chcela vedieť, keďže si spomínam ešte na rozpravu z toho roku 2012, ja by som chcela vedieť, že z akej časti sa tento príjem potom vracia tým rodinám, ktoré sú patológiou hráčstva postihnuté. Bolo by veľmi dobré, keby možno aj ministerstvo financií si vyžiadalo vypracovať aj takúto analýzu, že koľko z tých peňazí štát investuje práve do rodín, do ľudí, ktorí sú týmto hráčstvom poškodené.
Zdá sa mi, že ak by vládna strana SMER mala skutočne záujem obmedziť hazard, tak možno sa bude uberať podobným smerom, ako je to v Poľsku alebo vo Francúzsku, kde výherné hracie prístroje môžu byť umiestnené len v kasínach, ktorých počet je prísne regulovaný. Iné krajiny, ako napríklad Rakúsko, zas majú výherné prístroje limitované na počet obyvateľov.
Nový návrh sa zameriava najmä na reguláciu zahraničných nelicencovaných poskytovateľov on-line hazardných hier, čo je potrebné určite z hľadiska výberu daní, no nedostačujúce pokiaľ ide o lepšiu ochranu ľudí a najmä mladistvých. Musím povedať, že predsa len novela v tejto časti je naozaj veľmi obsiahla, veľmi široká, veľmi podrobná. Toto kvitujem, len stále upozorňujem na to, že aby sme sa nestali ako vazalmi len výberu daní, aj keď je mi jasné, že tunák sedí pán minister, a to je jeho hlavnou úlohou, že vybrať čo najviac do štátneho rozpočtu, aby mohol pokryť všetky požiadavky, ktoré počuje nielen od svojich koaličných kolegov, ale snáď aj opozičných.
Pripomeniem to, čo tu už opäť bolo niekoľkokrát hovorené. Máme za sebou taký veľmi, veľmi silný rok z hľadiska snáh skupiny ľudí, množstva ľudí, alebo možno spomeniem obzvlášť iniciátorov, ktorí chceli s hazardom hlavne v Bratislave niečo urobiť. A bojím sa, aby tá snaha ľudí, ktorí takmer rok zbierali petíciu, naozaj nevyšla nazmar. Pán minister, ja verím, že nedopustíte, aby zlodeji vyhrali nad 136-tisíc ľuďmi, ktorí dali svoj podpis pod petíciu, ktorá mala zabrániť rozširovaniu hazardu alebo odstrániť hazard z Bratislavy. Nedotýkame sa kasín, dotýkame sa herní, ktoré špatia mesto Bratislava, aj iné mestá. V tejto súvislosti som rada, že sa zaoberáte aj reklamou týchto herní a tiež dávate alebo sprísňujete pravidlá v tejto oblasti.
Čo považujem za niečo veľmi dôležité a čo nášmu zákonu určite chýba a z čoho možno potom vznikajú aj rôzne nejasnosti, rozpory, je základná definícia verejného poriadku. Častokrát sa stretávame s tým, že verejný poriadok považujeme, alebo za narušenie verejného poriadku považujeme to, že niekto po desiatej kričí, huláka a opitý chodí po meste, po uliciach, rôzne prejavy vandalstva. Ale ja som presvedčená o tom, že práve medzi narušenie verejného poriadku by sa mali zaradiť aj veci, ktoré súvisia s ochranou mladistvých, ochranou rodín, ochranou jedinca pred sociálnym vylúčením. A bolo by veľmi dobré, keby sme toto všetko mali zadefinované hneď v úvode účelu zákona. V tom účele zákona, aby boli zadefinované základné ciele, proste, o čo by sa tento zákon mal usilovať a snažiť. Ak by sme urobili toto, verím, že mnoho problémov by sa nám zrazu vytratilo.
Narážam teraz najmä zavedenie povinnosti petície, obce, už ako sme počuli, už to kolega Beblavý dosť, aj vlastne kolegyňa Pfundtner to otvorila, ide teda, že zavádzate povinnosť opakovania, preukázateľne narúšanie verejného poriadku musí obec alebo ľudia zisťovať v spolupráci s Policajným zborom. Rovnako toto považujem za úplne choré a verím, že toto zo zákona vypadne. Ale na druhej strane opäť poukážem na to, že pokiaľ by boli zadefinované, pokiaľ by bol v úvode hneď zadefinovaný, čo je to verejný poriadok, aj táto starosť by odpadla. Je to zbytočná prekážka, ktorá, bojím sa, ak nakoniec vás presvedčia, neviem, či zo ZMOS-u, ktorí vám túto pripomienku dávali, alebo niekto iný, alebo možno lobisti, že to má opodstatnenie a necháte to, tak zmaríte snahu 136-tisíc ľudí, možno aj o niečo viac, ktorí sa rôznym spôsobom snažili pomôcť v očiste svojho prostredia, v ktorom žijú, nielen v očiste, ale aj v ochrane.
Hovorila som, že aj naše hnutie podávalo niekoľkokrát novely zákona o hazarde. Inšpirovali ste sa jedným spôsobom, ktorého autorom bol pán poslanec Kadúc, pán poslanec Pollák, dnes tu máme ďalšie novely, ktoré sme predkladali už v minulom volebnom období aj s kolegyňou Šipošovou, Horváthovou. Dnes sme nanovo prišli s novelou zákona o hazarde, pretože sa nám zdá vládna novela taká, ktorá sa zameriava naozaj nie na ochranu ľudí, ale na ochranu príjmu do štátneho rozpočtu. Preto považujem za veľmi dôležité, aby ste uvažovali aj o spôsobe, akým upraviť napríklad legislatívu aj v oblasti Bratislavy, hej.
Náš návrh bol, aj teraz ho pán Budaj bude určite predstavovať, aby sa, ak teda zostane povinnosť petície v legislatíve, tak pre Bratislavu je veľmi nutné, pokiaľ svojím, neviem, svojou silou nedokážete vyriešiť to, aby naozaj zlodeji nezvíťazili nad občanmi, v tomto prípade a hovorím o krádeži petícií. Ak by Bratislava uvažovala o rozdelení povinnosti, ktorá jej vyplýva zo zákona, a to spustiť petíciu v celom meste, aby mali mestské časti, jednotlivé mestské časti možnosť vytvoriť si vlastnú petíciu, vyzbierať si vo svojom rajóne potrebný počet a potom následne žiadať o VZN-ko vo svojej obci, vo svojej mestskej časti. Toto podľa mňa by veľmi mohlo pomôcť danej situácii, ktorú, opäť zopakujem, ja verím, že budete chcieť vyriešiť v prospech obyvateľov a nie v prospech zlodejov petície.
Ešte taká spomienka z minulého volebného obdobia, keď sme, vtedy sa už hovorilo o tom, že Bratislavčania chcú zbierať petíciu, my sme mali vtedy predložený návrh zákona, ktorý upravuje práve podobným spôsobom, ako som hovorila, zákon o hazarde práve pre Bratislavu a Košice. Vtedy napodiv prišla delegácia až z Bruselu, lobistická skupina, ktorá sa, ktorá vlastne, jej jedinou úlohou bolo vysvetliť nám, ako je dobré mať správne reguly pre reguláciu hazardu. A s týmto som úplne súhlasila, len sme sa nezhodli na tom, že čo oni považujú za dostatočnú reguláciu. Presviedčali ma, že to, že máme zákon podľa nich dobrý, že netreba s ním nič robiť, toto som nedokázala teda v žiadnom prípade prijať a mne bolo len ľúto z toho, že oni sa na to pozerali naozaj len ako na zdroj príjmu a nejako nechceli akceptovať všetky tie negatívne sociálne javy, ktoré gambling a možno nedostatočná regulácia prináša.
Som si vedomá toho, toho, že zákaz hazardu nemá v dnešnej spoločnosti zmysel, lebo rozvíjať čierny trh, to, to je asi to posledné, čo by chcel každý jeden zákonodarca. Na druhej strane stále si myslím, že sú ešte dostatočné rezervy v tom, ako obmedziť hazard slušným spôsobom a pomôcť tým, ktorí, bohužiaľ, niečomu podobnému podľahli.
Dovolím si ešte prečítať niektoré pripomienky jednej skupiny občanov, ktoré sa snažili aj v pripomienkovom konaní, aj potom v rozporovom konaní argumentovať, a veľmi im nebolo teda umožnené, alebo nie, ich pripomienky neboli veľmi, vo veľkej miere zohľadnené. Neboli zohľadnené takmer vôbec, úplne nejaké drobnosti im len boli akoby vybavené, alebo prijaté za pripomienky. Takže postupne ich budem čítať.
Chcem, pán minister, a bola by som veľmi rada, keby ste nám možno aspoň sa potom vyjadrili, prečo niektoré pripomienky nie je možné z vašej strany prijať a pokiaľ teda si nebudete istý, že aby ste mali snahu rokovať s nami o tom, ako by sa to mohlo ešte pozmeňovacími, pozmeňovacími návrhmi upraviť a vylepšiť.
Takže budem čítať konkrétne pripomienky. Navrhujeme zachovať oprávnenie obcí v oblasti dozoru, aby neboli iba štatistami orgánov dozoru, keďže prípadné následky rozhodnutia ostávajú na nich. Navrhujeme sa vrátiť späť k právnej úprave, keď mali obce právo aj bez petícií občanov obmedziť hazard na svojom území. Občania si zvolili svojich zástupcov na to, aby ich zastupovali.
Tunak sa znova vrátim k petícii, ktorá sa stala povinnosťou od roku 2012, a ak si dobre pamätám, vtedy sa argumentovalo, že jednotlivé VZN-ká, tých obcí bolo niekoľko, boli napadnuté protestom generálneho prokurátora alebo prokuratúry. Moja otázka potom ale je, že či existuje aspoň jedno súdne rozhodnutie obci, ktorá naozaj toto prehrala, ten protest, a musela, musela na základe toho zrušiť VZN-ko, že či aspoň jedna obec alebo mesto sa súdilo v tom čase, že či bolo právoplatné rozhodnutie. Pretože potom môžme uvažovať aj takým spôsobom, že mám informáciu, že nie všetky VZN-ká boli v tom čase napadnuté, zostalo niekoľko obcí a vlastne až tlakom, teda prijatím nového zákona v roku 2012, tieto uznesenia, tieto VZN-ká stratili platnosť, pretože nastala povinnosť, aby, aby obce museli mať podložené VZN-ko práve petíciou. Takže otázka znie, že či sa nechceme naozaj vrátiť k tomu a zistiť, koniec koncov na Ústavnom súde ešte stále leží podanie, teraz som si neni istá, či občanov alebo poslancov, nie som si istá, o tom, že či je naozaj povinnosť petície, že či to nie je zásah do práva občanov. Možnože by bolo veľmi dobré, keby aj Ústavný súd v tomto prípade rozhodol, mali by sme o starosť menej. Verím, že následne by sa hneď aj ministerstvo financií rozhodlo upraviť aj legislatívu vzhľadom na rozhodnutie Ústavného súdu, už akékoľvek by bolo.
Ďalšia pripomienka. Navrhujú však tiež aj to, aby petícia, ak už je občanmi predložená, mala svoju závažnosť a v prípade, ak sa jej rozhodnú poslanci nevyhovieť, aby o tejto závažnej otázke bolo vypísané referendum, ktoré nebude znefunkčnene nereálne vyžadovanou účasťou, ktorá sa nevyžaduje ani na voľbách.
Navrhujeme zachovať požiadavku predkladania súhlasu obce s hazardnými hrami každoročne tak, ako je to doteraz. Navrhujeme, aby odňať licenciu mohli obce a ministerstvo aj bez podnetu orgánu dozoru. Podnety môže dostať aj z iných zdrojov. Navrhujeme, aby sa nezužovali podmienky, pre ktoré je možné odmietnuť vydanie licencie na hazardné hry. Navrhujeme, aby nebolo možné prevádzkovať ani herne v blízkosti škôl. Navrhujeme, aby bolo možné vylúčiť z možnosti hrania hazardných hier aj manžela, ak o to požiada druhý z manželov z dôvodu, že nedal súhlas s nakladaním s bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov na vklady do hazardu. Navrhujeme, aby o vylúčenie osoby trpiacej chorobou patologického hráčstva žiadal priamo lekár. Navrhujeme aj to, aby všeobecne záväzné nariadenie, ktoré obmedzuje hazard v obci, bolo prekážkou pre udelenie novej licencie, ak je žiadaná na obdobie, keď prijaté všeobecne záväzné nariadenie bude účinné.
Takže toto boli všetky pripomienky, ktoré boli podané v rámci legislatívneho pripomienkového konania. Bola by som veľmi rada, keby ste sa, pán minister, aspoň k väčšine týchto pripomienok vedeli vyjadriť, prečo naďalej rozpor trvá, alebo prečo ste neboli ochotný prijať aspoň niektoré z týchto zásadných pripomienok. Ja stále verím, že budete ten, ktorý nedovolí zlodejom zvíťaziť nad 136-tisíc obyvateľmi Bratislavy.
Chcem ešte pripomenúť, že k dnešnému dňu už viaceré mestá prijali na základe petície všeobecne záväzné nariadenia a snažia sa naozaj tým naznačiť, že nechcú byť súčasťou spoločnosti, v ktorej prekvitá hazard. Teraz nejde o prekvitanie hazardu v zmysle, že niekto má z toho príjem, ale kde prekvitá hazard, ktorý ničí ľudské životy. A týmto si zároveň dovolím skončiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pani poslankyňa spomínala ťažkosti s liečbou závislosti, v tomto prípade gamblingu. Ja ako lekárka len chcem pripomenúť, že je veľmi dôležitá prevencia, to na prvom mieste. Najprv prevencia, liečba je až potom.
Ďakujem.

Áno, ďakujem veľmi pekne. Presne, ja som tú prevenciu možno nespomenula v tom prejave, ale určite som ju mala na mysli, keď som hovorila, keď som hovorila alebo žiadala pána ministra, aby mi skúsil povedať, že vlastne ako sa vracia z tých 170 mil. pomoc ľuďom. Samozrejme, v tom som mala na mysli, alebo v tom som chcela teda zároveň povedať, že štát naozaj robí málo aj v tejto prevenčnej oblasti.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, milí hostia, ktorí vydržali až doteraz, dovolím si uviesť pár mojich poznámok k predkladanému vládnemu návrhu novelizácie zákona o hazardných hrách, kde musím uviesť nesporné pozitíva, ktoré sa idú zavádzať.
Ako prvé by som uviedol rozšírenie kontroly a kontrolných mechanizmov aj na štátne orgány s možnosťou kontroly aj mimo územnej pôsobnosti. To pozitívne prispeje k obmedzeniu možnosti korupcie, ba čo i len ovplyvniť výsledky kontroly, pretože v praxi sú kontroly často vykonávané pod vplyvom osobných interakcií medzi prevádzkovateľom a kontrolným orgánom, najmä ak sa obaja účastníci už dlhodobo poznajú. Veď tie kontroly vykonávajú zväčša tie isté osoby a navyše s ohlásením sa vopred. A teraz nehovorím o kávičkách na účet podniku. Priznajme si to, v takých prípadoch zlyhajú obe strany, kontrolné orgány, kontrolovaní. Pre mňa osobne je väčším problémom zlyhanie kontrolujúceho.
Pár príkladov z praxe. Ako som už uviedol, kontrola je ohlásená vopred, už týždeň, prípadne s tým, že kontrolovaný je oboznámený s účelom kontroly aj s menami osôb, ktoré prídu vykonávať kontrolu. V prípadoch akýchkoľvek zistení pochybení je všetko riešené zaujímavo neformálnou dohodou, bez spísania protokolu. Kontroly prevádzky sú dokonca riešené takým spôsobom, že nie sú vykonávané priamo na prevádzke, ale prevádzkovateľ chodí za nimi. A tak by som mohol pokračovať ďalej a ďalej.
Preto aj ďalším výrazným pozitívnym bodom v oblasti kontroly je, že kontroly budú vykonávané aj utajene. Tu som si poznačil až tri výkričníky. Ďalej sa dá pozitívne v tomto smere vnímať aj rozšírenie kompetencií ministerstva financií. Nuž, a pre mňa hlavným pozitívom je vytvorenie registra vylúčených hráčov z účasti na hazarde, čo podľa mňa musia pozitívne vnímať aj v radoch prevádzkovateľov. Je však potrebné pritom aj uviesť, aby v rámci tohto vylúčenia bola zabezpečená primeraná technická podpora. Nech toto vylúčenie je aj v praxi realizovateľné.
Je tu ale jedna vec, ktorú musím vytknúť celkovej filozofii tejto novely. Register vylúčených osôb z hazardu, ktoré poberajú od štátu rôzne druhy dávok, sa vzťahuje na všetky druhy hazardných hier s jednou výnimkou, nevzťahuje sa na stávkové hry alebo, inak povedané, na kurzové stávky, zväčša športové. Moja otázka pre predkladateľov teda znie: ak je účelom novely ochrániť určité osoby zaradením do takéhoto registra, prečo je prijateľné, aby tieto osoby dávky od štátu mohli pokojne prehrať na stávkových hrách?
Stávkové hry môžu byť rovnako jednoducho kontrolovateľné ako aj iný druh hazardu. Teda kontrola vylúčených osôb z hazardu je aplikovateľná aj na tento segment. Ako príklad môže poslúžiť aj fakt, že stávkové spoločnosti aj v súčasnosti vydávajú rôzne druhy vernostných kariet, ktoré sú registrované a vydávané až po preukázaní totožnosti. Takýmto spôsobom sa dá rovnako ľahko zistiť, či osoba je alebo nie je na danom registri, a teda či môže uzatvoriť stávku. Je tiež potrebné pripomenúť fakt, že už v súčasnosti mnohé stávkové kancelárie preberajú rôzne druhy stávok a hier, napríklad rôzne počítačové simulácie stavením si na virtuálne dostihy alebo preteky psov, ktoré boli súčasťou bežných hracích automatov, a tak vzniká možnosť, že sa nám jednoducho ľudia, ktorí boli, ktorých chceme z hazardu vylúčiť, len presunú z herní do stávkových kancelárií. Veď napokon aj v krčmách, v mnohých krčmách fungujú stávkové terminály, takže napokon sa nám títo ľudia môžu preliať niekam inam.
Na záver mi ale nedá zamyslieť sa nad lepšími dôsledkami hazardných hier, presnejšie závislosťami, ktorých sila je porovnateľná s ostatných druhmi závislostí, napríklad aj tou alkoholickou, lebo vyhlásením vojny závislostiam vo svete výskumov, napríklad aj profesora Alexandra, sa týmto ľuďom nepomôže. Ich zlyhanie nie je len ich vecou, ich rodín, ktoré naozaj tým trpia, ale je to problém celej spoločnosti. Podstatou sú vzťahy a my musíme viesť aj výchovou už mládeže tak, aby boli schopní budovať zdravé medziľudské vzťahy. A tak predídeme prvotným spúšťačom vzniku akejkoľvek závislosti, ktorými sú napríklad sociálne vylúčenie, neschopnosť začleniť sa do kolektívu a samozrejme pocit osamelosti.
Chcem vás všetkých požiadať, aby sme sa naozaj nad tým zamysleli, a riešme už konečne príčiny a nie až potom dôsledky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcem dať za pravdu kolegovi, pretože neviem, či mnohí viete, ale práve objem peňazí, ktorý ide do stávkovania v stávkových kanceláriách, je podstatne vyšší, ako objem peňazí v tých kamenných herniach na výherných strojoch, ruletách elektronických a tak ďalej. Čiže tento zákon síce bude riešiť herne ako také, ale nebude riešiť stávkové kancelárie, kde je podstatne vyšší objem peňazí. To je jedna vec.
Druhá vec. Takisto pravdou je, že práve v stávkových kanceláriách, práve stávkové kancelárie sú veľmi obľúbené v sociálne slabších vrstvách, poviem to, poviem to rovno, najmä medzi rómskym etnikom, kde ich národným športom je stávkovanie na futbalové zápasy. Čiže skupina, ktorá poberá sociálne dávky, veľmi výrazne "prispieva" práve stávkovým kanceláriám. Čiže bolo by dobré sa zamyslieť aj nad reguláciou, aj čo sa týka stávkových kancelárií, nakoľko ide o väčší objem peňazí, ktorý ide do hazardu, a nakoľko takisto zasahuje veľmi významnú časť sociálne slabších skupín.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja len krátko, že ďakujem kolegovi Pčolinskému za doplnenie. Všetko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milí kolegovia, milé kolegyne, počuli sme tu vlastne rôzne podnety k zákonu, ktorý predkladá vládna koalícia. Ja skúsim vidieť iný rozmer a možno naznačiť oblasť, kde vidím problém, keďže, keďže som poskytovala a vykonávala sociálnu prevenciu a poskytovala sociálne poradenstvo pre mladistvých a maloletých, čiže uberiem sa týmto smerom. Môj príspevok má v obsahu naozaj potvrdiť, že je potrebné zabezpečovať vyššiu ochranu spotrebiteľa, v mojom prípade sú to deti, a reguláciu on-line hier.
Sami viete, že keď sme boli my malí, neboli počítače, neboli mobily. Dnes deti s týmito predmetmi vedia oveľa lepšie pracovať ako my. A medzi kolegami odborníkmi sa naozaj zaraďuje medzi rizikové faktory vedúce k závislosti práve podmienené posilňovanie záujmu o hru ako-takú.
Chcem poukázať na také dve stránky počítačových hier v súvislosti s deťmi a mladistvými. Za pozitíva môžme hovoriť u tejto kategórii mladých ľudí, že naučia dieťa či žiaka spúšťať počítač, spustiť program, poradiť sa, ak niečo nefunguje, rozvíjajú jeho jazykové a komunikačné schopnosti, rozvíjajú sa rôzne schopnosti, ako je pamäť, pohotovosť, schopnosť rýchlo sa rozhodnúť, priestorové videnie, zvyšujú sebavedomie u detí, pomáhajú odbúravať stres z vyučovania, umožňujú deťom vytvoriť si morálny kompas, ale tiež poskytujú v mnohých prípadoch možnosť voľby.
Načo chcem teraz poukázať, sú práve tie negatívne stránky a práve v súvislosti s tým, že ak nebudeme zameriavať našu pozornosť na prevenciu, ani neviem, aký dobrý zákon a naše možno trenice v tom, či nepopierame zase podnikateľom ich živnosti, skončí v prázdne, lebo naše deti posilňovaním počítačových hier majú väčšie predpoklady k tomu, aby sa raz stali závislými. Medzi negatívne stránky patrí: u detí sa zvyšuje tep, krvný tlak v hladine adrenalínu a testosterónu. Počas hry je fyziologický stav dieťaťa podobný stavu osoby počas boja. Zvyšuje, zvyšujú hráčstvo vo vnímaní nepriateľstva zo strany jeho blízkych. Poruchy koncentrácie. Vieme, veľa detí, že má ADHD alebo aj poruchy správania a toto len u tých detí umocňuje. Strata vedomia skutočnej reality. Snenie, predstavy, v mysli žije v mediálnej realite, v príbehoch, v počítačových hrách. Sociálne riziko počítača, dieťa je odkázané len na počítač, môže byť ochudobnené o dôležité skúsenosti, čiže reálne priateľstvá a podobne. Riziko vzniku závislosti. V ojedinelých prípadoch pravidelné hranie bez prestávok môže viesť dokonca až k smrti. Toto nehovorím ja, toto hovoria odborníci a toto je aj moja skúsenosť, keď som pracovala vlastne v prevencii maloletých. Prejavy závislosti, strata kontroly nad časom, zmena psychického stavu, nepokoj detí, zvýšená nervozita, poruchy spánku, nesústredenosť, začínajú klamať, zmena osobnosti, žijú akoby takým dvojitým životom, emocionálna nestabilita, zúfalstvo, majú mimoriadne podráždené reakcie, fixácia, myslenie na počítač aj pri iných aktivitách. Počítač a hranie sú dôležitejšie ako veci, ktoré boli pre nich dôležité predtým.
Aké dôsledky môže mať nekontrolované hranie pre budúcnosť? Ochudobňovanie reči a jej vulgarizácia, nadobudnutie hlavne, hlavne nadobudnuté v počítačových herniach, neurotizmus, propagácia násilia, utváranie predsudkov, dočasná alebo úplná strata záujmu o okolitý svet, dočasná alebo úplná strata kontaktu s okolitým svetom, oslabenie vôľových schopností, oslabenie schopností empatie, rozvoj komplexu moci, strata objektívneho posudzovania reality alebo strata prosociálnosti.
V prvom polroku tohto roku Sociálna poisťovňa vyhodnotila, že najčastejšie diagnózy, prečo sa ľudia dostávajú do invalidity, sú práve duševné choroby. Naozaj, depresie, ktoré prenasledujú svet, môžu byť pre nás dospelých odkazom, že pokiaľ naozaj budeme pozerať v živote len na peniaze, môže sa stať, že deti, ktoré vyrastajú v tomto svete, a naozaj sa posilňuje tá hra u tých detí, sa raz môže dostať k tomu, že tí ľudia sa stanú invalidmi.
Naozaj chcem možno aj vyzvať vládnu koalíciu, aby sa, aby do vládnych zákonov dostávala aj dopad na rodinu, čo je v prípade zákona o hazardných hrách určite nevyhnutné. V prevažnej časti počítačových hier sa objavuje vo zvýšenej miere prvok násilia. Brutalita sa stáva ich prirodzenou súčasťou. Zlo sa využíva na dosiahnutie dobra. Pomocou dokonalých technických prostriedkov, ktoré umožňuje efektívnejšie vnímanie násilia, môže toto násilie dieťa dokonca až fascinovať. To sú nebezpečné vplyvy, ktoré si mnohé deti a najmä chlapci, ktorí takéto hry najviac sledujú, neuvedomujú.
Preto naozaj je dobré si uvedomiť, že na jednej strane sú peniaze a nároky ľudí, ale na druhej strane je tu mladá generácia, ktorá vychádza z prostredia, ktoré my sme nezažili. Ani nevieme, čo to spôsobí, ak budú dospelí. Takže naozaj vždy, vždy tie dopady je potrebné robiť na tú rodinu, aj keď viem, že veľa sa hovorí o tom, keď sa otec, mama stanú patologickými hráčmi. Ja som chcela na tejto pôde povedať, že naozaj aby sme si nevychovali závislých ľudí, ktorí v budúcnosti sa môžu stať invalidnými.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení poslanci a poslankyne, ja začnem trošku osobne. Veľmi dobre si totiž pamätám 19. október v roku 2012. V ten deň v tejto snemovni prebiehala totiž ostrá diskusia poslancov, ktorí boli proti schváleniu novely o hazardných hrách, ktorý navrhla sociálna vláda strany SMER. Nakoniec bola po takejto diskusii novela schválená hlasmi 86 poslancov.
Pracovala som vtedy v sociálnych službách pre rodiny v krízových životných situáciách a my sme naozaj neverili vlastným očiam a ušiam. Po kampani plnej sociálnych istôt dala vláda totiž prednosť prevádzkovateľom hracích automatov pred ochranou rodín.
Neviem, či niektorý zákon vyvolal väčší rozruch a väčšiu občiansku zaangažovanosť ako tento. Zákon totiž znemožnil jednoduchý zákaz automatov prostredníctvom všeobecného záväzného nariadenia obce. Od schválenia novely od 1. 1. 2013 bolo potrebné k zákazu v obciach petícia, ktorú muselo podpísať a musí podpísať aspoň 30 % občanov nad 18 rokov. Malé obce, ktoré odmietali hazard, dokázali takúto petíciu ihneď zorganizovať. Stalo sa tak aj v mojej obci. Horšie to bolo s mestami. Občania sa však zaangažovali ako nikdy predtým. To nikto nečakal. A tak sme mali možnosť v poslednom roku vidieť v uliciach miest aktivistov, ktorí sa na túto neľahkú úlohu podujali. Títo ľudia vo voľnom čase bez nároku na odmenu strávili tisícky hodín v uliciach, aby napravili nedobrý zákon, to bol následok schválenej novely. Veď títo ľudia mohli ísť robiť niečo úplne užitočnejšie, mohli stráviť tieto hodiny so svojimi rodinami a nie naprávať zlé kroky vlády. A tak po tri a pol roku máme na stole ďalšiu novelu ostro kritizovanej novely, ostro kritizovaného zákona. Sme v prvom čítaní a tak budem sa snažiť byť stručná a vecná.
Mám pre vás, pán minister, otázku, ocenenie aj kritiku.
Otázka. Chcem veriť, že ste sa pred prípravou tejto novely najskôr obzreli späť. Že ste si najskôr overili, či sa naplnili vami predpokladané pozitívne sociálne dopady z roku 2012. Pán minister, v roku 2012 pri predkladaní návrhu zákona ste v dôvodovej správe, alebo sa v dôvodovej správe uvádzalo, že opatreniami, ktoré novela prináša, dobre počúvajte, sa zvýši prevencia a zníži sa závislosť na hazardných hrách. Je to tak? Zvýšila sa prevencia a znížila sa závislosť na hazardných hrách? Pracovali ste s týmito údajmi teraz pri príprave tejto novely? Budem vďačná za odpoveď.
Mám aj ocenenie. A to je naozaj to, že v predloženom návrhu zákona sa obmedzuje prístup k účasti na hazardných hrách ľahko zraniteľným skupinám obyvateľstva. Je to v podstate bod z nášho volebného programu hnutia OĽANO a to vylúčiť hráčov, poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Podľa nás by malo byť znemožnené hrať aj dlžníkom Sociálnej či zdravotnej poisťovne. Návrh taktiež zahŕňa osoby, ktoré na základe vlastnej žiadosti môžu požiadať o vylúčenie z hrania hazardných hier, respektíve teda osoby, ktorým bola diagnostikovaná choroba patologického hráča. Tu ma trochu zarazilo, že ministerstvo financií nemá k dispozícii relevantnú štúdiu k danej oblasti a z toho dôvodu vraj nemôže presne kvantifikovať dopady. To nedokážem až uveriť a považujem toto za nedotiahnuté.
Kritika. Aj ja vás musím kritizovať za doplnenie § 10 ods. 6. Urobili to už aj viacerí rečníci predo mnou. Týka sa to tej požiadavky, neslávnej požiadavky, že všeobecne záväzné nariadenie nemôže obec vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci opakovane a preukázateľne narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier. Zdá sa mi totiž až drzé voči občanom, ktorí už jasne dali najavo svoje postoje voči hazardu vo svojom meste či obci, stanoviť ďalšiu prekážku pre prijatie všeobecne záväzného nariadenia, ktorým by obec regulovala hazard na svojom území. Pán minister už odpovedal, teda chcem veriť, že v druhom čítaní bude toto ďalšie bremeno odstránené.
Poslanci hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti už vo svojom volebnom programe jasne definovali svoj postoj k hazardu. Naším cieľom je zúžiť podmienky natoľko, aby sa hazard prestal rozvíjať. Aký je cieľ tejto novely? Pán minister, prosím, uvedomte si, že občania žiadajú od štátu viac ochrany v oblasti hazardu, a nie naopak.
Takže vrátim sa ešte späť k tej mojej otázke. Chcem sa spýtať, či ste pracovali s údajmi za tri a pol roka, ktoré by ste mali mať, a či sa znížila závislosť na hazardných hrách a zvýšila prevencia, tak ako ste to predpokladali v roku 2012, keď ste sťažili prijatie všeobecne záväzného nariadenia v obci pri hazardných hrách.
Ďakujem vám.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, európsky trh z hazardných hier má obrat približne 85 mld. eur a každý rok rastie približne o 3 percentá. V mojom vystúpení práve preto sa chcem venovať internetovým hrám, po anglicky on-line gamblingu, ktoré sú čoraz populárnejšie a v roku 2012 mali 12-percentný podiel na celkovom trhu s hazardnými hrami. V roku 2015 sa pohybovali tržby v tomto sektore na úrovni 13 mld. eur, pričom počet hráčov sa blíži k 7 miliónom. V štátoch Európskej únie existuje veľmi rôznorodý regulačný rámec. Gambling nie je v rámci Európskej únie harmonizovaný a on-line gambling je explicitne vyňatý z platnosti smernice o elektronickom obchode a aj smernice o službách. Ide o oblasť, ktorá je takmer výsostne regulovaná národnými štátmi, čo je zdôvodnené špecifickou povahou hazardných hier. Niektoré štáty majú zavedený liberalizovaný systém, licenciu pre poskytovateľov hazardu a v iných štátoch je táto oblasť podnikania monopolizovaná jediným štátnym alebo privátnym poskytovateľom.
Ale z hľadiska gamblingu bývajú uplatňované rôzne stupne prísnosti v rôznych krajinách. Existujú alebo existovali donedávna tie najreštriktívnejšie jurisdikcie s úplným zákazom on-line gamblingu, čo čoraz, ktoré sú čoraz zriedkavejšie pre faktickú nemožnosť efektívnej vymáhateľnosti takéhoto zákazu. Príkladom takéhoto prístupu bolo donedávna Francúzsko. Protekcionistické systémy, ktoré umožňujú poskytovanie on-line hier len subjektami, ktoré v danom štáte vlastnia platnú licenciu, uplatňuje sa to napríklad v Taliansku alebo aj v Nemecku. Potom existujú, a je možnosť, úplne liberálne systémy, ktoré poskytovanie on-line gamblingu nijako neobmedzujú. Príkladom takéhoto prístupu je napríklad Veľká Británia. Alebo reštriktívne liberálne systémy, ktoré zakazujú domácim poskytovateľom poskytovať internetové hry len hráčom pochádzajúcim zo štátov, v ktorých tieto hry sú nelegálne. Príkladom sú, napríklad americký štát Nevada. Liberálne prohibitívne systémy, napríklad Austrália, ktoré povoľujú poskytovanie on-line hazardu z ich teritória do zahraničia, avšak zakazujú poskytovať ich hráčom na vlastnom štátnom území.
S rozmachom on-line gamblingu narastajú regulačné výzvy pre národné štáty, čo je spôsobené charakterom internetu, ktorý už zo svojej definície prekračuje národné hranice. Súčasťou snáh o adekvátnejšiu reguláciu on-line hazardu členskými štátmi EÚ je aj táto predložená novela zákona. Napriek právu členských štátov Európska únie určiť pravidlá pre poskytovanie on-line hazardu na vlastnom území existujú isté obmedzenia dané právom Európskej únie. Na hazardné hry sa vzťahujú právne normy Európskej únie, ako napríklad smernica o ochrane osobných údajov, smernica o súkromí a elektronickej komunikácii, smernica o neférových obchodných praktikách, smernica o neférových zmluvných praktikách, smernica o diaľkovom predaji a smernica o právach spotrebiteľov. Hazardné hry sú tiež predmetom pravidiel určených na prevenciu proti praniu špinavých peňazí. Internetové hry sú predmetom pravidiel poskytovania služieb v Európskej únii, ktoré znemožňujú diskrimináciu poskytovateľov, ktorí sú ustanovení v členskom štáte, v porovnaní s domácimi poskytovateľmi.
Za posledných 15 rokov Európska komisia podala niekoľko podnetov na Európsky súdny dvor, v ktorom vyzvala členské štáty, aby obhájili niektoré reštrikcie z hľadiska komfortu s európskou legislatívou. Predmetom úprav týchto sporov boli napríklad ustanovenia o povinnom sídle v danom štáte, alebo povinnosť nadobudnúť istú právnu formu, alebo obmedzovanie počtu licencií, alebo národné monopoly. Národné štáty zvyčajne obhajovali tieto reštrikcie potrebou chrániť verejný záujem, teda ochranu spotrebiteľov, prevenciu kriminality alebo ochranou verejného zdravia či morálky. Európsky súdny dvor uznal právo národných štátov regulovať hazard. Avšak stanovil istú hranicu. Národná legislatíva nemôže byť diskriminačná, teda nesmie zvýhodňovať operátorov licencovaných v inom členskom štáte, napríklad odlišnou výškou zdanenia, alebo ich vylúčiť z národného trhu. Diskriminačná legislatíva môže byť oprávnená len jednoznačným verejným záujmom, pričom sa kladie dôraz na proporcionalitu obmedzení.
Najdiskutabilnejším aj diskutovanejším bodom predloženej novely je možnosť vypnúť nelicencované internetové hry a všetky súvisiace platby. V tejto súvislosti už stihli byť zverejnené aj hysterické reakcie, ktoré hovoria aj o cenzúre internetu. Istá časť z nich zrejme ide na vrub lobingu on-line pokerových herní, ktoré sa boja o svoj biznis. Porovnávajú Slovensko s Čínou. Lenže realita je skôr taká, že v Európe neraz panujú ešte prísnejšie podmienky. V Škandinávii napríklad je poskytovanie hazardných hier s výnimkou štátnych lotérií úplne zakázané. Pointou zákona podľa mňa nie je zákaz hrania alebo obmedzovanie slobody prejavu, ale snaha, aby sa obmedzili nelegálne aktivity, ktoré porušujú súčasne platné iné zákony.
Hazardné hry podľa mňa nie sú biznis ako každý iný. Pri hazardných hrách totižto, dneska už to spomínali predrečníci, existujú veľmi negatívne sprievodné javy, ako napríklad hráčska závislosť, a preto sú štátmi regulované a obmedzované.
Až do začiatku 20. storočia bol v Európe hazard úplne zakázaný. Jediným výsledkom tohto prístupu bolo jeho vyhnanie do pivníc a do rúk organizovaného zločinu. Až veľmi neskoro si európske štáty uvedomili kontraproduktívnosť takejto politiky a rozhodli sa hazard legalizovať do istej miery. V priebehu 20. storočia preto postupne vznikali štátne lotériové spoločnosti, ktorých cieľom bolo poskytnúť legálnu a prijateľnejšiu verziu hazardných hier, ktorého zisky nešli do vreciek rôznych šarlatánov, ale do štátneho rozpočtu. Alebo boli určené na verejnoprospešné činnosti, napríklad šport či kultúra. Tento monopol bol neskôr oslabený a trh začal byť liberálnejší. Hazardné hry bolo možné prevádzkovať s licenciou, pričom z nich odvádzaná špeciálna daň z herného výťažku, ktorá má na Slovensku podobu odvodu z hazardných hier, napríklad v roku 2015 z tohto odvodu do štátneho rozpočtu plynulo 170 mil. eur. Práve rozmach on-line gamblingu je najväčšou výzvou pre reguláciu hazardu v súčasnosti, pretože cez internet možno ľahko obchádzať pravidlá i národné hranice.
V Slovenskej republike môže on-line herne a kasína prevádzkovať iba štátny Tipos, ktorého zisky sú potom príjmom štátneho rozpočtu s príjmom verejných financií. Obchádzanie zákona nelicencovanými spoločnosťami, ide v konečnom dôsledku na úkor daňových poplatníkov. Som za to, že keď štát sa snaží prísne regulovať internetové hry, je to úplne v poriadku, pretože práve elektronické a internetové hry sú podľa lekárov najviac rizikové a z hľadiska vytvárania závislostí. Otázka nie je ani tá, či ide v demokratickej spoločnosti o neprípustnú cenzúru.
Na záver chcem veriť v to, že prijatá legislatíva môže byť a bude účinná v tejto oblasti aj v praxi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pani kolegyni Sárközy za taký prechod legislatívou, aj európskou, aj možno, že spomenula aj legislatívne pravidlá v jednotlivých krajinách Európskej únie, a som veľmi rada a považujem to za veľké plus tejto novely, že sa naozaj ministerstvo púšťa do regulácie on-line hazardu alebo on-line gamblingu, alebo ja už neviem ako sa to, tak on-line gambling ste používali. Je to veľmi dobrá vec. Ale na druhej strane nepáči sa mi, a do toho ste sa už vôbec nepúšťali, aj keď ste možno, že popísali niektoré tie patologické javy, ktoré súvisia s gamblingom, tak zabudli ste dodať, že práve niektorými úpravami, práve regulácie hazardu v tých kamenných budovách dôjde možno ešte k zhoršeniu stavu našej populácie v oblasti poskytovania, alebo nie poskytovania, ale v oblasti proste hráčstva a patologického hráčstva. Takže áno, na jednej strane veľmi pozitívne vnímam, že vláda má záujem riešiť on-line gambling, je to naozaj ťažká výzva. A ja verím, že ten spôsob, ktorý zvolili, bude mať aj účinnosť. Na druhej strane aj to, čo som vo svojom príspevku zasa hovorila, že vidím tam veľa nášľapných mín, ktoré môžu situáciu na Slovensku ešte zhoršiť, že nebuďme teda zameraní len na príjem do štátneho rozpočtu, aj keď aj to je dôležité, ale povedzme si, že či sme schopní podať tým ľuďom, korí budú potrebovať pomocnú ruku, v skutočnosti ju naozaj aj podať, že či budú ochotní, či bude ochotná vláda dať na to peniaze.
Ďakujem.