10. schôdza

Ďakujem.
Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

Dobrý deň, pán minister, dobrý deň, pani predsedajúca, milí kolegovia, kolegyne, dnes riešime peňažné príspevky za opatrovanie a ďalšie náležitosti, ktoré sú spojené so starostlivosťou o ľudí v domácom prostredí, a preto som si dovolila, s tým že pracujem 17 rokov v sociálnych službách, možno trošku porovnať a dať do pozornosti aj kompetentným, či by sme nehľadali nejaké také spoločné východisko z toho, lebo naozaj tie veci sa nám otvárajú ako také nožnice. A možno systém, ktorý je nastavený teraz, nie je dokonalý, ale zas možno v určitom čase, kedy bol tvorený, tak mal svoje opodstatnenie a možno sa treba pozrieť teraz na veci takým iným okom aj s tým, že nám starne obyvateľstvo a podobne.
Ja som vychádzala z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, kde som si našla počet opatrovateľov, čiže priemerný počet opatrovateľov mesačne za rok 2015 v našom štáte, a to bolo 56 572. Títo ľudia sa starali o 58 139 opatrovaných, to znamená, nejde o malú čiastku. Ja si myslím, že v čase, kedy sa nastavovala legislatíva, bolo aj menej ľudí, o ktorých sa starali, hlavne v dôchodkovom veku, a preto možno tie anomálie, ktoré kolegyne pomenovávali, možno neboli tak vyhrotené, ako je to teraz. Peňažný príspevok pre týchto ľudí, ak sa stará fyzická osoba v produktívnom veku a opatruje jednu ťažko zdravotne postihnutú osobu, je 220 eur a 52 centov a ak opatruje dvoch alebo viacerých, tak je to 294 eur mesačne. Ak vlastne tí opatrovaní chodia do nejakého zariadenia, ktoré navštevujú viac ako 20 hodín týždenne, tak sa im čiastka adekvátne kráti. To znamená, u tých, ktorí opatrujú jednu osobu, tak je to 194, a dvoch a viacerých osôb je to 275 euro.
Možno problém, ktorý budem porovnávať, v rámci zariadení sociálnych služieb to aj trošku objasní, ale to, čo teraz ja vidím ako problém, je to, že deti nám dorástli. Dorástli nám do veku 30 rokov, 35 aj 40. Keďže aj ja samotná sa starám, teda poskytujeme v rámci zariadenia starostlivosť o zdravotne znevýhodnené deti a mládež, tak naozaj tí rodičia zostarli. Dostali sa do dôchodkového veku, ale o tie svoje deti, večné deti sa starajú už dlhú dobu a deti už majú 30, 35 aj 40 rokov. Samotné sa dostali do starobného dôchodku, ktorý je naozaj nízky. Mnohokrát je tak nízky, že chvalabohu, že sa stanovil minimálny dôchodok, že teda dostanú aspoň tú minimálnu hranicu dôchodku. To znamená ľudia, ktorí v minulosti sa starali o svoje deti, lebo boli malé, sa dostávajú do dôchodkového veku, kde sa niekedy nepočítalo z priemerného dôchodku, lebo niekedy sa ináč zarábalo, a v podstate majú nízke dôchodky a ešte ten príspevok peňažný sa im kráti.
Ja naozaj si myslím, že tu bude problém, v tejto časti nám nastane problém. Rodičia, ktorí sa starajú a dostali sa samotní do dôchodkového veku, sa starajú napríklad za 90 euro, lebo tak je stanovená opatera u fyzických osôb, ktoré už poberajú nejakú dôchodkovú dávku. To znamená, že má napríklad chlapca s Downovým syndrómom, ktorý má 40 rokov, mamička sa dostala do starobného dôchodku, má ten nízky dôchodok, ktorý sa jej upravil na minimálny a dostáva za tú opateru 90 euro. A z toho oni, pokiaľ nemajú otca, lebo stáva sa aj to, že ten ocko to nezvládne, že teda má takéto dieťa, a odchádza od tej rodiny, tak ostáva s týmto minimálnym dôchodkom a naozaj ten peňažný príspevok je 90 euro.
Nedajú sa robiť zázraky, a preto ja som rozmýšľala nad tým systémom, akým spôsobom by sme možno mohli o tom rozprávať, otvoriť tú otázku, pretože naozaj počet ľudí, ktorým dneska poskytujeme starostlivosť, je 58 139. Ak by sme ich všetkých mali zaradiť, lebo to nebude atraktívne, alebo naozaj, hovorím, dostanú sa do siete chudoby, tak by sme museli vytvoriť 1 453 zariadení. Prečo? Lebo ľudia, ktorí sú hodnotení peňažným príspevkom za opatrovanie, sa spravidla starajú o ľudí so stupňom odkázanosti IV a V a tí sa zaraďujú vlastne do domovov sociálnych služieb, pokiaľ ide o deti, do špecializovaných zariadení alebo aj zariadení pre seniorov. Tieto podľa zákona o sociálnych službách majú poskytovať sociálnu službu najviac 40 prijímateľom sociálnej služby v jednej budove. To znamená, naozaj narastal by nám počet žiadateľov o službu a v podstate vieme vždy, že najprirodzenejšie prostredie je prostredie doma, je to naozaj lacnejšie, to si treba akože na rovinu povedať.
V zariadení pre seniorov naozaj ten finančný príspevok je 320 euro, ktoré prispieva štát a aj tak pán minister vie, že ten tlak tých poskytovateľov je ešte vyšší, že im to nepostačuje a s tým vlastne chceme aj niečo robiť v rámci odkázanosti. Ale čo asi pani podpredsedníčka nespomenula, je ešte ďalšie, a to je odkázanosť, ktorú príslušný zriaďovateľ alebo ani nie zriaďovateľ, ale ten, kto má na starosti financovanie tej sociálnej služby prispieva. Čiže okrem tých 320, čo vravela, to môže byť ešte aj tá odkázanosť, a to buď piaty, alebo šiesty stupeň, ak ide o ťažký, čiže je to ďalší buď plus 320, plus 248, alebo 310 euro. Čiže naozaj je nespochybniteľné, že táto alternatíva, keď ich opatrujú doma, je lacnejšia.
Ale čo teraz v tom systéme, k čomu chcem dospieť. Ja som rozmýšľala nad tým, že by sme mohli urobiť príspevok za opatrovanie ako takú dvojzložkovú časť. A tá jedna by vychádzala z posudzovania odkázanosti, aby ten príspevok naozaj bol viazaný na to, aby sme vyvrátili vlastne tie všetky sťažnosti, kde sa háda ministerstvo potom s konkrétnou fyzickou osobou, či teda má alebo nemá nárok. Jednoducho by bol posúdený na určitý stupeň odkázanosti. Za tú odkázanosť by dostal finančné prostriedky, kde tá rodina by rozhodla, že či ho dá teda do sociálnej služby, alebo si ten príspevok v odkázanosti nechá pre seba. A ďalšie, to by bola nižšia časť, tá by mohla byť vlastne ten príspevok za opatrovanie.
Čiže zložila by som ho z dvoch častí, aby to bolo spravodlivejšie, aby naozaj tí, ktorí sú ležiaci alebo odkázaní na VI. stupeň, naozaj boli istým spôsobom finančne viac zvýhodnení, aby si ich naozaj tá rodina nechala doma, lebo to je naozaj mimoriadne náročné ich mať potom v zariadení sociálnych služieb. Napríklad teraz v zariadení pre seniorov sa nám objavujú seniori, ktorí majú duševné poruchy, tie zariadenia nemožno uzatvoriť a naozaj majú problém naskladať v zariadení pre seniorov tak personál, aby sa tomu starému človeku niečo nestalo, aby nevyskočil z okna, však posledné prípady ste počuli aj v Bratislave, potom riešime, kto je za to zodpovedný, aké systémové... Skôr naozaj motivovať tú dvojzložkovú časť príspevku za opatrovanie tých ľudí z domáceho prostredia, aby teda si ponechali toho človeka doma.
Dôležitý medzník v tomto systéme by skutočne muselo zohrávať posudzovanie, ktoré sme aj vlastne počuli vo vyhlásení vlády, že chceme sa pustiť do zjednotenia posudzovania odkázanosti, ktoré môže naozaj teda pán minister otvoriť, aby naozaj neboli zbytočné problémy v tom, že potom ťažko sa hľadá, kde je pravda, lebo úradníci na jednej strane a aj vaši, aj možno moji zamestnanci hovoria, že je to tak, možno tá fyzická osoba hovorí ináč a je ťažko nájsť nejaký konsenzus. A pritom naozaj ja by som sa pustila do zjednotenia posudzovania odkázanosti a potom by som urobila ten príspevok za opatrovanie viaczložkový. Tým pádom by sme možno vedeli sa vyhnúť tým anomáliám, ktoré sú, že naozaj dieťa so zdravotným znevýhodnením navštevuje základnú školu a tam sa mu kráti za to, že navštevuje povinnú školskú dochádzku, príspevok za opatrovanie, ale reálne tá mama naozaj sa o neho stará, ale keby to bolo nastavené tak, už máte ďalší problém, ktorý by ste nemuseli riešiť.
Tým, že ste zdvihli aj tú hranicu príjmu, si myslím, že ste urobili veľmi dobre, lebo naozaj niekedy tam išlo aj o euro dvadsať, kde napríklad dcéra sa chcela postarať o svoju mamu, ale ona mala vyšší dôchodok a už nemohla a mama na to dostala ešte rakovinu, čiže určite ešte ostane ležiaca a tak ďalej. Čiže ak by sme naozaj išli do viaczložkového, ale predchádzať by to naozaj muselo posudzovanie jednotné a ja určite, je tu aj pán minister zdravotníctva, ja už by som to vedela vlastne potom využiť aj na tú jednotnú lekársku, čo oni, v ich prípade napríklad ide o človeka, ktorý naozaj potrebuje lekárske vyšetrenie. Viete, jak to je, zase od vás budú pýtať peniaze mimoriadne na úkony v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré sú zdravotnícke, a vy v podstate s tým; no a akým spôsobom, keď to má byť z verejných zdrojov? (Reakcia ministra.)
No a preto by som vlastne naozaj sa pustila v prvom rade systematicky do posudzovania, urobila finančný príspevok, ktorý by bol viaczložkový, no a tam by sme sa potom pozreli na tie jednotlivé prípady, ktoré hovorili aj kolegyne, ktoré ja, naozaj sú. Ako nemôžme sa tu tváriť, že nie sú, oni sú, tí ľudia sa cítia ukrivdene. Ja si myslím, že možno je to aj objektívne, že sa cítia ukrivdene, ale ako z toho von, som si dovolila dneska povedať a možno vás aj inšpirovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujeme pekne, pani poslankyňa za vaše vystúpenie.
Jedna faktická poznámka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

Ja len veľmi krátko. My sme zvýšili minimálny dôchodok, čiže správne ste, pani Gaborčáková, poznamenala, že prejde tá pani, ktorá opatruje svoje dieťa, na minimálny dôchodok, to je 300 eur. Keď si zoberiete, že za to dostane 90 eur, to je 390 eur. Priemerný dôchodok na Slovensku je 415,47 eur pre človeka, ktorý celý život pracoval. Ja to berem, že je to záslužná práca, ak sa staráme o svoje dieťa, a, samozrejme, môže sa stať, že jeden z partnerov odíde, ale tak isto ten opatrovaný má nejaký dôchodok. Čiže sú tam tie dva príjmy v tej rodine, to by som chcela povedať.
A chápem, čo ste povedali, že o jedno euro prevyšuje príjem a už sa nemôže starať o mamičku. No vždycky je tá hranica niekde. Aj ja pôjdem neskôr do dôchodku, čo mi je smutné a som v sociálnom výbore, chcela by som ísť, aby sa mi odčítavali deti a tak ďalej, ale predstavte si, že mňa tá hranica chytila. Bohužiaľ, tá hranica niekde musí byť.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Gaborčáková, chcete reagovať? Nech sa páči.

Ja si myslím, že musíme hľadať nejaké spoločné riešenie. Hádať sa, kto z koho, a proste len ísť do nejakých, každý svoju stranu obhajuje, vedie k tomu, že ľudia prestávajú veriť politike, politikom, naozaj podporujeme možno také polopravdy, v konečnom dôsledku sa zle pracuje. Treba si naozaj sadnúť, pomenovať si tie veci a hľadať možnosti, ako sa posunúť ďalej. Nič nie je ideálne. Ja verím, keď som sa na to pozerala aj z pohľadu, keby som bola poradkyňa ministra, ako by som to robila, preto možnože by som išla tiež kritikou, lebo tiež mám veľa skúseností od našich rodičov zo zariadenia, že je to tak. Ale potom som si povedala, že asi je už čas, aby sme tým ľuďom vonku dali najavo nie, ako sa nedá, ale ako sa dá a v tých podmienkach, aké máme.
Ďakujem.

Týmto sme vyčerpali prihlásených do rozpravy.
Pán minister, vy chcete reagovať, chcem sa opýtať v rámci rozpravy alebo ako záverečné slovo navrhovateľa? (Reakcia ministra.) V rozprave?
Takže v rámci rozpravy vystúpi pán minister. Nech sa páči.

V rámci rozpravy, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Zároveň chcem poprosiť, do jedenástej mám limit, ja o pol dvanástej letím do Bruselu s pánom premiérom, ak by som potom na niekoho nereagoval z pléna, tak aby to jednoducho ste rešpektovali, že som limitovaný niečím iným.
Ďakujem pekne za slovo ešte raz. Ďakujem pekne za rozpravu. Čo sa týka jednotlivých vystúpení, v podstate som pochopil, že nikto neodmietol filozofiu. Jednotlivé zložky, bavíme sa o tom málo, veľa. Iste, to je otázka, politika je umenie možného. A to umenie možného je premietnutie, čo politik dosiahol a čo sa mu podarilo vyrokovať a vyjednať, to je na tom. Pôjde za chvíľku po mne vystupovať pán minister zdravotníctva, tiež bude v tej istej pozícii, povie áno, ale tu je málo, lebo. To je tá večná otázka, ktorá vždy ostane a bude, ale dôležité je to, že sme ponúkli riešenie, ktoré má ambíciu riešiť problém ľudí, ktorí sa zaoberajú otázkou jednak opatrovania osôb s ťažkým zdravotným postihnutím a, samozrejme, neriešime len tie osoby, ale zaoberáme sa otázkou aj tých opatrovateľov.
Čo chcem zvýrazniť, možno to aj zopakovať, je dôležitosť komplexu, ja neviem, či je dobrý výraz benefitov, ale tých pozitívnych vecí, ktoré sa tejto problematike aj tých opatrovateľov týkajú. Ja z môjho pohľadu ako najväčší prínos možno nehodnotím ten príspevok ako otázku toho dôchodkového zabezpečenia. To vychádza z istej praxe, stretávaní sa, skúseností ľudí a týka sa to hlavne matiek. Z tých 34, 33 a pol tisíca je 6 a pol tisíca matiek, ktoré sa starajú o svoje ťažko zdravotne postihnuté dieťa. U tých o to viac, lebo ony sú v drvivej väčšine rozhodnuté tú starostlivosť robiť celý život. Ony potrebujú mať tú istotu na ten dôchodok a toto im tú istotu dáva. Samozrejmá vec, v istej rovine a v istých možnostiach. Tam to vidím ako veľmi pozitívne.
Takže ešte raz, ďakujem pekne. Viaceré tie príspevky išli aj nad rámec zákona, ja ak dovolíte, sa budem držať predsa len meritu zákona, jednotlivých vecí, ktoré navrhujeme.
Možno všeobecná poznámka, úrady práce. Na úradoch práce dole v regiónoch robí 7 a pol tisíca ľudí. Robia veľmi ťažkú prácu. To chcem zvýrazniť, aj z tohto miesta im chcem veľmi pekne poďakovať. Ale 7 a pol tisíca ľudí je množstvo ľudí, kde sa môže urobiť aj problém, kde sa môže urobiť chyba, kde môžu pochybiť. Ale to v každej inštitúcii platí, sú tam mechanizmy, ktoré v takomto prípade sa voči tomu ako opravný prostriedok dajú jednoducho uplatniť. K tomu nemám čo viacej povedať.
Viete, na to, aby sa dalo na niečo reagovať, je potrebné poznať individuálny prípad, každý je iný. Aj tu, aj tento problém, čo riešime aj opatrovateľov, tu sú isté základné roviny, ale dobre tu bolo povedané vo viacerých vystúpeniach, tie individuálne prípady sú veľmi, veľmi odlišné, to záleží od príjmu, ktorý vlastne príspevok na kompenzáciu rieši. Pretože my neriešime náklady, ale my kompenzujeme stratu príjmu a nahrádzame ho týmto príspevkom. Znova to nie je otázka, že ideme sa vysporiadať so všetkými nákladmi, ktoré by celkom prirodzene každá jedna osoba, aj tá zdravotne ťažko postihnutá, aj ten opatrovateľ možno očakávali.
Takže po prvé riešime zvýšenie toho príspevku o 27,10. Ďalej riešime otázku ochrany príjmu a, pani podpredsedníčka, zareagujem na vás. Pán štátny tajomník Ondruš povedal len jedno z možných individuálnych riešení, ktoré život môže priniesť. To nie je otázka, že automaticky 90 eur, ale to je možný individuálny prípad, pretože áno, je to 59,43 z 1,4 na 1,7 ochranu príjmu. Áno, môže byť taký konkrétny človek, ktorého sa to dotkne, ale dôležité je, že sme nešli o jednu desatinu, ale sme išli v tomto prípade o tri desatiny, čo sa predtým v minulosti nikdy nestávalo, že by sa ten, tá ochrana príjmov až natoľkoto jednoducho zvýšila. Tu je treba vidieť, podľa štatistík si na základe tohto, ak zákon prejde, v budúcom roku pomôže 17 598 osôb. To znamená, to nie je málo. Nechcem povedať, že v plnej miere, ale záleží od toho, aký ten príjem tam je, ale je to veľmi vysoká skupina.
Ďalej otázka predĺženia doby platenia dôchodkového poistenia, spomínal som 12 rokov v podstate, resp. 18 rokov, ktoré platilo predtým, teraz v podstate neobmedzené.
Ďalej vyplatenie sumy z poistného pre prípad dožitia v doplnkovom dôchodkovom sporení, aby sa nepovažoval za príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Aj to je, si myslím, že pri posudzovaní príjmu pre účely kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia plus ktoré osoby, ktorých sa to týka, jednoducho celkom iste uvítajú.
Ďalej dary. Dvanásťnásobok. Málo, veľa? Ako nebolo nič, je 12-násobok. To nie je málo. To keď si vyrátate, to je veľmi zaujímavá suma. No a samozrejmá vec, že sú tam aj ďalšie otázky, ktoré sa týkajú, taxatívne vymedzenie okruhu subjektov, rozšírené o cirkvi, náboženské spoločnosti.
Ďalej, účelom je posilnenie účinkov kompenzácie, zachovanie alebo zlepšenie zdravotného stavu, nepovažujú sa za príjem účely tohto zákona. To znamená, že obdobne sa mení aj posudzovanie majetku, tzv. nepeňažné dary. To je celý komplex vecí.
Ďalej tie opatrenia, ktoré sa týkajú sprievodu psa po tom špeciálnom výcviku a z tých ďalších náležitostí. Veď to je ďalšia vec, ktorú, áno, priniesla aplikačná prax, prišli ľudia, ktorí s tým problém mali, celkom objektívne sa to zvážilo a jednoducho táto otázka je v maximálnej miere tu posúdená a zapracovaná.
Ďalej zmena podmienok odkázanosti, čo sa týka motorových vozidiel, pre fyzické osoby s ťažkým postihnutím, to je cystická fibróza, pľúcne a ďalšie náležitosti, ktoré tam sú.
To znamená, opakujem ešte raz, chcem pekne poprosiť: posudzujme komplex. Možno sa tie jednotlivé body v individuálnych prípadoch, dvoch, troch, štyroch bodoch, dotknú jedného človeka. Ak sa dotknú vo všetkom, no, som presvedčený, že bude veľmi, veľmi spokojný a rád, pretože si ohromne v tomto prípade pomôže. Čo sa týka len tých motorových vozidiel, to je 800-tisíc ročne. Len táto jedna položka, ktorú v tomto prípade navyšujeme.
No a treba povedať, áno, matka, ktorá sa stará o svoje zdravotne ťažko postihnuté dieťa, má tých 50 eur ešte plus navyše. No a čo je dôležité, možno si aj treba povedať aj k tým odvodom, ono to sčasti v niektorých vystúpeniach zaznelo, len napr. príjem opatrovateľnej osoby, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, a príjem opatrovníka ako istý vzor. Za predpokladu dieťa ZŤP vo veku od 6 do 18 rokov a jednotlivé položky, prídavok na dieťa, príplatok k prídavku na dieťa, sociálne poistenie, zdravotné poistenie, prípadne výživné, ak je to rozvedená matka, náhradné výživné. To je položka, ktorá spolu dáva skoro 600 eur. Sociálne poistenie je 107, zdravotné 136,90. V prípade, že sa jedná o dieťa vo veku 18 a viac rokov, to spolu dáva 660 eur. To znamená, že ak posudzujeme alebo porovnávame sociálne zariadenia a opatrovateľskú službu, to je veľmi relatívne, aby sme mohli povedať, kto je na tom lepšie a horšie.
Ja len pripomeniem, 92 miliónov mám rozpočet ročný ministerstva pre sociálne služby. Za posledné dva roky prostredníctvom európskych sociálnych fondov len na otázky, ktoré sa týkajú verejných opatrovateľských služieb, sme dali 100 miliónov eur. Môže niekto postaviť otázku prečo. Je to originálna kompetencia obcí a miest. No preto, že to neposkytujú. Ide nám o ľudí. Môžme sa baviť o tom, že ideme sa súdiť s obcami, mestami. Nie. No neposkytujú preto, že nemajú prostriedky podľa vyjadrení. To znamená, štát ide a pomáha. Skôr sa obávam, čo bude potom, keď už europrostriedky nebudú v takom rozsahu ako teraz. Ale chápete, aj toto je treba rátať do tej sumy, ktorá sa...
My máme v programovom vyhlásení vlády jasne zakomponované, hlavná priorita tejto vlády je urobiť všetko preto, aby človek mohol čo najdlhšie zostať vo svojom prirodzenom prostredí, v rodine. Z toho vychádzame. Kamenné zariadenie, sociálne služby nasledujú až potom, keď ten stupeň odkázanosti je taký, že toto nevieme zabezpečiť doma. A tu je odpoveď aj k tým 320 eurám, ktoré dnes prispievame na sociálne zariadenia. Viackrát som tu hovoril, ten zákon je pripravený, pracovné skupiny, ktoré na tom robia, dnes sa ideme len baviť, čo to bude znamenať, dotácia štátu na jednotlivé stupne odkázanosti. 320 eur končí. Áno, prejde tento zákon, upravíme systémové sociálne služby, zrovnoprávnime z verejných, neverejných a poďme sa následne baviť stupeň odkázanosti a možné riešenia smerom k opatrovaniu a proste k ľuďom, ktorí sú v tom prirodzenom prostredí. To je všetko otvorené. Ja sa vôbec tejto otázke nevyhýbam, ale musí byť istý systém.
My v tejto chvíli potrebujeme operatívne riešiť opatrovateľov, áno, a následne sa potom poďme k tomu vrátiť a ja budem veľmi rád aj s vami na túto tému hovoriť, čo bude to najideálnejšie riešenie, ale vždy bude niekde limitované. A to už nie je len o ministrovi, to už je o možnostiach, ktoré dovoľuje v tomto prípade štátny rozpočet.
Takže ešte raz ďakujem veľmi pekne, som pripravený aj konkrétnejšie hovoriť pred druhým čítaním, či už na výboroch, alebo aj tu počas prerokovávania v pléne. Samozrejme, že sa uchádzam o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie, pán minister, zareagujú dve panie poslankyne, pani poslankyňa Shahzad a pani poslankyňa Jurinová.
Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Shahzad, nech sa páči.

Ďakujem.
Pán minister, hovorili ste o komplexe benefitov v súvislosti s opatrovateľmi, ktoré by mal zákon riešiť. Ale ja som, neviem, nejako som nepostrehla, že by ste hovorili nejaký väčší komplex benefitov okrem toho, že ste hovorili o tom dôchodkovom poistení, ktoré sa už teraz bude platiť neobmedzene. Takže by som chcela vedieť, že čo ešte by tam podľa vás malo patriť, lebo my sme tu spomínali množstvo problémov, ktoré s tým príspevkom súvisí. Možno by tam mohla byť ešte teda ochranná hranica príjmu, aby sme boli spravodliví.
Ďalšiu vec, ktorú ste spomenuli, bolo, že v súvislosti s tými prípadmi by sme mali analyzovať jednotlivé prípady s tými možno medializovanými, možno inými, ktoré na tých úradoch práce sa riešia a možno z nášho pohľadu nedostatočne. Vy hovoríte o individuálnych prípadoch, lenže tie individuálne prípady sa opakujú a ony sa opakujú naozaj v desiatkach. Čiže to už nie je individuálny prípad podľa mňa, to už je nejaký systémový problém.
A ešte by som chcela spomenúť tie eurofondy. Je fajn, že sa robia projekty, áno, na mnohé, pre samosprávy, ktoré môžu využívať tieto eurofondy, len stále sa akosi zabúda na to, že tie eurofondy majú naštartovať nejaký systém, ktorý bude vedieť v tom pokračovať. Lenže ja mám pocit, že tie eurofondy skončia a s tým skončia aj naše projekty. Takže akým spôsobom toto chcete riešiť a akým spôsobom vôbec tie projekty môžu pokračovať? Aký vlastne k tomuto budete mať vy prístup?
Ďakujem.