10. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Pani kolegyňa, samozrejme, ako som predtým spomenula, určite každý, kto opatruje, alebo celý život tá matka, ktorá sa stará o svoje dieťa, vždy si zaslúži určite viac a viac. Musím ale stále hovoriť o tom rozpočte. A ak ste spomínali, že sú také nízke príspevky, no musíme zase povedať, že nie je to dobrá správa, že je deflácia, ale zase je to dobrá správa pre všetkých aj tých, ktorí poberajú príspevky aj dôchodky, pretože ak je od roku 2014 deflácia, tak je to, samozrejme, že ten poberateľ alebo ten, ktorý bral príspevok, alebo dôchodca, alebo ktokoľvek si môže kúpiť oveľa viac, pretože nie je inflácia, ale tým pádom, samozrejme, aj tie príspevky sú takýmto spôsobom, nejakým spôsobom valorizované alebo sú zvyšované.
Tu by som vás trošku poopravila, že nie z 200 na 227 zvyšujeme, ale zvyšujeme z 220,51 na 247,61. A chcela by som vás aj poopraviť, ako ste hovorila, lebo ja som sa už potom strácala v tých vašich prieskumoch, lebo možno by ste mali robiť prieskum na väčšine vzorky, nieže spýtať sa jednej pani alebo jedného človeka. 22-tisíc ste spomínali, že je opatrovateľov. No dotkne sa tento príspevok v budúcom roku 33 450 osôb. Takže tie čísla možno máme nejaké rozdielne.
A chcela by som povedať, že riešime pri tomto príspevku nielen zvyšovanie príspevku na opatrovanie, ale aj ochranu príjmu opatrovaného, kde zvyšujeme z 1,4 na 1,7 životného minima. Čiže aj tohto sa tento zákon dotýka. A ak rozprávate o tom, že ako sa nejaká pani správala na úrade alebo že opatrovatelia si neriešia svoj zdravotný stav, viete, tak na ten úrad sa treba ísť sťažovať a verím, že tí opatrovatelia majú aj dodnes bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ktorá je daná v Ústave Slovenskej republiky, takže verím tomu, že majú možnosť sa starať o svoj zdravotný stav.

Ja som teda nehovorila o tom, koľko ten príspevok sa zvyšuje teraz, takže nehovorila som ani o 200 eurách. Áno, viem, že 220 sa zvyšuje o 27 eur, ale to je maximálne hranica. A neverím tomu, že tých 34-tisíc, o ktorých hovoríte, alebo 33-tisíc, neviem, koľko ste to povedali teraz presne číslo, sú, predpokladám, opatrovatelia v produktívnom veku. To je to číslo, o ktorom ste hovorili. A nemyslím si, že sa im zvýši o tú maximálnu sumu. Áno, zvýši sa im príspevok, ale nezvýši sa im o maximálnu sumu. To znamená, že ak niekto presahuje ten príjem, tak sa im príspevok zvýši možno o pár eur. Lebo tá priemerná výška opatrovateľského príspevku za rok 2015 bola 172 eur. Takže nehovorte, že sa im zvýši o tých 27.
A čo sa týka tých mojich prieskumov, nebol to jeden človek, ktorý mi na to odpovedal. Bolo to 140 opatrovateľov. Myslím si, že to je slušné číslo, ktoré som získala možno za dva dni. Takže nespochybňujte, prosím vás, to, čo si myslia opatrovatelia. Nespochybňujte to, akým spôsobom naozaj je tento príspevok riešený. Bohužiaľ, je to problém, je to problém peňazí, áno, ja viem, ale ten problém majú hlavne tí ľudia, ktorí tie peniaze nemajú. Ja viem, že vás rozpočet nepustí. Je mi to úplne jasné. Ale naozaj treba ten systém nastaviť tak, aby si mohli, aby, keď ten príspevok je taký nízky, aby si mohli naozaj aspoň privyrobiť.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak aj ja by som si dovolila zopár slov k návrhu zákona, k novele zákona o kompenzáciách. Samozrejme, vítam to, že vláda sa rozhodla riešiť aspoň niektoré problémy skupiny osôb so zdravotným postihnutím aj formou úpravy zákona o kompenzáciách.
Také hlavné veci, ktoré sa riešia v tomto zákone, môžeme povedať, že sú tri: zvýšenie ochrany príjmu, zvýšenie opatrovateľského príspevku a odstránenie lehoty dvanásť rokov, kedy bola, ktorá bola určená preto, že tí opatrovatelia boli dôchodkovo poistení alebo boli poistencami štátu. Som veľmi rada, že k tomuto dochádza vo všetkých troch prípadoch, ktoré som vymenovala. A na druhej strane; zopakujem. Berem to ako pozitívum, to, čo vláda pripravila. Na druhej strane pozrime sa aj na tie nie dobré veci, ktoré stále nefungujú a ktorých sa zatiaľ táto vládna novela nijakým spôsobom nedotýka.
Pán minister, ešte jedna vec, na ktorú stále zabúdam, keď som s vami, aj som to už, neviem, niekde spomenula, stále nám vyčítate, že riešime nesprávnym spôsobom niektoré veci. Hej, teraz nechcem hovoriť o tej medializácii, ale poslala som vám list zhruba možnože už aj tri týždne budú, týkalo sa práve riešenia jednej matky, ktorá má dcéru ZŤP, ktorej bolo odobraté dieťa. Nedostala som doteraz odpoveď žiadnu. Tak vás prosím. (Reakcia ministra.) Ďakujem pekne. Ale aj toto možno poukazuje na to, že niektoré veci sa naozaj neriešia dostatočne rýchlo, lebo v tomto prípade ide o každý deň tej matky, ktorá prišla o svoje dieťa.
Asi každý rozumie tomu, ak sa hovorí, že situácia rodín, ktoré majú človeka so zdravotne ťažkým postihom a ktorí sa o neho starajú, je vo veľkom prípade veľmi zlá. Množstvo rodín sa dostáva do stavu chudoby, sú ohrození chudobou a obzvlášť ak ide o rodiča, ktorý je samoživiteľom. Sami viete, že častokrát aj práve príchod zdravotne postihnutého člena domácnosti nezvládnu. Nemajú silu stále premáhať nepriazeň životného osudu a spôsobuje aj toto práve rozpad rodín. A teda tá situácia sa aj z tohto dôvodu častokrát zhoršuje. Preto si myslím, že je veľmi nutné zaoberať sa aj možno spravodlivejším posudzovaním. Hovorila o tom aj kolegyňa Silvia Shahzad. V tomto prípade mám na mysli samotné posudzovanie osôb so zdravotným postihnutím, ktoré možno nazvať aj šikanóznym, pretože viete, že existujú štyri spôsoby posudzovania, a budem veľmi očakávať veľkú zmenu zákona, ktorý bude naozaj komplexne riešiť aj tento spôsob šikany na občanoch.
Častokrát sa však stáva, že aj tie jednotlivé spôsoby posudzovania nie sú veľmi objektívne. Takže budem očakávať, akým spôsobom sa vláda vysporiada jednak s nejakým združeným posudzovaním, aj s tým, aby to posudzovanie samotné bolo čo najobjektívnejšie. Už dnes by som mohla spomenúť niekoľko prípadov, kedy z pohľadu nielen tých, ktorí žiadajú o posúdenie, ale aj z pohľadu ľudí, ktorí prípady poznajú, vnímajú tieto posudzovania za naozaj neobjektívne a poškodzujúce práve človeka alebo rodinu, ktorej by mali pomôcť.
Tu by som hneď pripomenula, že na začiatku predchádzajúceho volebného obdobia sme práve už s vami, pán minister, umožnili žiadať o preukaz ZŤP aj deťom do troch rokov. Je to nenárokovateľné, je to finančne nejako nenáročné, keďže sa jedná o deti do troch rokov, a už máme kopu informácií o tom, že ani tie preukazy ZŤP, možno ani to parkovanie pre invalidov alebo teda pre osoby ZŤP, ak majú dieťa do troch rokov, nie a nie dostať od úradov, ktoré majú toto oprávnenie. Takže aj z tohto dôvodu apelujem opäť na vás, aby ste sa touto otázkou posudzovania veľmi vážne zaoberali.
Ak by som prešla k samotnému zákonu, mňa osobne najviac v tejto chvíli potešilo práve zrušenie toho obmedzenia dvanásť rokov poistenia štátu, o ktorom sa už v podstate dva roky dozadu hovorilo. Možnože si pamätáte aj viacerí, kolegyne, kolegovia, náš výbor pre sociálne veci, na výbore pre sociálne veci sa zúčastnila skupina rodičov alebo teda boli to všetko matky, ktoré sa starajú o deti so zdravotným postihnutím, a tam nám vyjadrovali svoju beznádej, ako už naozaj nevládzu, a práve najväčší problém bol finančný problém. Báli sa toho, že už práve prichádza to obdobie, prichádza stále obdobie, kedy im tých 12 rokov poistenia končilo a boli veľmi otrasené, že vlastne akým spôsobom budú žiť v budúcnosti, akým spôsobom bude s nimi nakladané, keď prídu do dôchodkového veku. Takže veľmi kvitujem, že túto obmedzujúcu podmienku sa rozhodlo ministerstvo zrušiť. Škoda, že ju rušíte až teraz, pretože tie, proste už dva roky, takmer dva roky tieto matky mohli kľudnejšie spávať, bez strachu, že čo bude s nimi, keď dosiahnu dôchodkový vek. Ale, pánboh zaplať aj za to, že prichádzate s tým dnes. Len zopakujem. Už sme to tu mohli mať. Už sa o tom rozprávalo niekoľkokrát na výbore. Dokonca vaši poslanci to veľmi podporovali. Škoda, že sa čakalo. Niektoré veci sa podľa mňa môžete zamerať aj na urýchlenie.
Čo sa týka zvýšenia opatrovateľského. Opäť téma, ktorá rozviruje túto spoločnosť a nie je tu človeka, ktorý by povedal, že opatrovateľom netreba dvíhať príspevky. Je to super, aj keď sa mi to zdá veľmi málo ambiciózne. Áno, už som tu počula, že predsa len veľa financií to stojí, že musíte nájsť tie dostatočné zdroje. Preto ma zarazilo, keď som si čítala pri analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, že kapitola ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v rozpočte na roky 2017 až 2019 zabezpečené krytie týchto výdavkov. Navýšenie rozpočtu výdavkov kapitoly bude predmetom rokovaní v procese tvorby rozpočtu. Nemala som možnosť zúčastniť sa, pozrieť sa ešte teda, ako vyzerá rozpočet. Moja otázka je: Už sa to podarilo vyrokovať, že je to tam? Je to kryté. Dobre, ďakujem za odpoveď. Takže môžu sa tešiť všetci opatrovatelia, že tých sľubovaných takmer 30 miliónov na rok 2017 je krytých v rozpočte. Peniaze sú nájdené.
Táto zmena sa dotkne zhruba 33-tisíc poberateľov. Vieme, že minimálna suma navýšenia je 27 euro. Kolegyňa Shahzad tuná viackrát hovorila alebo dlhší čas sa venovala práve tomu, že aj keď sa zvyšuje ochrana príjmu, ešte stále považujem aj ja za veľmi nespravodlivé, že aj keď dôjde k navýšeniu v skutočnosti, vo väčšine prípadov nie k takému výbornému, ako by sme si priali. Ale každopádne ten princíp váh by bolo veľmi dobré prehodnotiť možnože na práve rôzne prípady, o ktorých hovorila aj kolegyňa Shahzad. Je podľa mňa naozaj veľmi nespravodlivé, ak systém, ktorý na jednej strane dáva príspevky na opatrovanie, na druhej strane nedovoľuje rodine vymaniť sa naozaj z tej najväčšej núdze.
Hovorila som na začiatku, že častokrát opatrovanie takéhoto člena rodiny vedie k zhoršeniu vzťahov v rodine až k rozpadom rodín. Proste touto situáciou sú postihnutí aj ďalší členovia rodiny, ako súrodenci, blízka rodina, ktorí sa snažia všemožne danej rodine pomáhať, ale vlastne všetko im to ide do mínusu zatiaľ.
Pri tejto príležitosti znova sa prekleniem do novely zákona, ktorá hovorí o daroch pre zdravotne postihnutých, a pripomeniem, že vlastne v rovnakom čase sme prišli s novelou jak vláda, tak aj my, už vlastne v našom poradí, v našom podaní už druhýkrát, na zrušenie toho chorého obmedzenia príjmov pre rodiny so zdravotným postihnutím. S vašimi úradníkmi sme si vlastne pred schôdzou aj prešli body, ktoré sú rozdielne, alebo teda akým spôsobom to riešite vo vládnej novele, akým spôsobom riešime zmenu započítavania darov v našej novele, a musím povedať, že je to naozaj veľmi podobné. Možnože jedine by som sa pristavila pri tej, pri obmedzení, teraz neviem paragraf, ale v písmenku, odstavci a), kde máte stanovenú výšku darov, pri ktorých sa neurčuje účel na 12-násobok životného minima. Beriem, že je výborné, že nezisťujete účel. Na druhej strane znova to spôsobí u tých, ktorí naozaj nezneužívajú takýto inštitút, starosť odkladania si všetkých, ja neviem, bločkov, náležitostí, aby ste vedeli posúdiť, koľko v skutočnosti naozaj ten človek získal.
Ja vám poviem takú vec, že naozaj veríte tomu, že tí ľudia, ktorí podporujú takéto rodiny, že by tie rodiny podporovali, aj keby vedeli, že sa im žije nad úroveň? Že by to bola forma, ktorú by dokázali práve tie rodiny s deťmi alebo s príbuznými ťažko zdravotne postihnutých vo veľkej miere zneužívať? Obávam sa, že toto je úplne zbytočné pravidlo, ktoré ste práve pri odstránení tohto opatrenia zaviedli. Myslím si, že aj bez toho, bez nutnosti preukazovania sumy alebo teda vyhodnocovania sumy 12-násobku životného minima, by to mohlo existovať, pokiaľ by bolo jasne preukázateľné, že tento príspevok alebo ten dar od ľudí, či fyzických, či právnických osôb, ide na účely zlepšenia zdravotného alebo sociálneho vylúčenia alebo stavu samotnej rodiny, ktorá tento príspevok dostáva.
Takže vlastne všetko, ktoré v novele, čo sa v novele nachádza, veľmi vítam zvlášť preto, lebo o tomto sa tu hovorí už niekoľko rokov. Som rada, že vláda konečne nabrala odvahu a prijala opatrenia, ktoré v malej miere zlepšia život. Len podotýkam, ja chcem veriť, že nezostanete len pri tomto. Celý zákon o kompenzáciách je nastavený veľmi, na jednej strane hovoríte aj vy, aj ľudia z ministerstva, že až príliš solidárne, ale na druhej strane vieme, že častokrát sa používajú tieto kompenzácie veľmi neobjektívne. Budem rada, ak sa nájde mechanizmus, ktorý pomôže zabezpečiť využívanie kompenzácií v čo najobjektívnejšej forme. Budem rada, ak nespravodlivosti, o ktorých sme sa možno v priebehu posledných dvoch mesiacoch dočítali v rôznych správach, v rôznych článkoch, sa už nebudú diať.
A možno posledné, čo by som chcela v tejto súvislosti povedať a vyzvať aj vládu, nebol by spôsob vytvárania, teraz sa to volá opatrovateľský príspevok, nebolo by lepšie, keby sa takýto príspevok už, keby nebol takýto príspevok príspevkom, ale by sme hľadali spôsob, ako vytvoriť z opatrovania skutočné zamestnanie? Skutočné zamestnanie aj pre blízkych, blízke osoby. Teda nielen pre, cez, nielen cez obce, samosprávy, tak ako je to dnes, skrátka 24-hodinová starostlivosť, podobne ako je to pri náhradnej starostlivosti o deti, môže vytvoriť nejaký podobný inštitút s tým, aby ľudia, ktorí sa 24 hodín starajú o svojich príbuzných, mali možnosť čerpať dovolenky, dovolenku. Teraz ale nemusíte mi odpovedať na to, že veď existuje už odľahčovacia služba, lebo vieme, že nie vždy funguje, nie všade funguje, že veľmi ťažká je tá dostupnosť k nej, ale proste aby mali, aby sa našla aj iná možnosť čerpania dovolenky a možno aj nemocenských dávok.
Tu by som možno opäť premostila k návrhu zákona, ktorý sme predkladali na minulú schôdzu, kde sme žiadali práve pre opatrovateľov aj osobných asistentov o zmenu v prístupe k dobrovoľnému poisteniu, kde vieme, že teraz sa môžu dobrovoľne pripoistiť ľudia len balíkom, celým balíkom. A práve v prípade osobných asistentov aj opatrovateľov by bolo veľmi potrebné a veľmi vhodné, aby sa dala možnosť vybrať si z tohto balíka poistenie, napríklad nemocenské poistenie, prípadne poistenie v nezamestnanosti. Takže otázka je, že či vláda aspoň bude zvažovať zmenu koncepcie alebo prístupu práve k opatrovateľom v tom, že by sa z daného príspevku stal pracovný pomer.
Keď sme sa o tom bavili s vašimi zamestnancami ministerstva, oponovali, že veď ale im sa aj tak príspevky na dôchodkové poistenie rátajú z priemernej mzdy. Áno, však ide naozaj o veľmi ťažkú prácu a berem, že toto je možnože to plus, ktoré by malo, malo vyvážiť to, že nemajú nárok na dovolenku, to, že nemajú nemocenské. Len toto je, toto všetko je pre nich hudba budúcnosti, ktorú beriem, ale predsa len dávam tú otázku, že tá zmena konceptu, že či by nebola aj v danej chvíli lepšia pre opatrovateľov, tým, že by sa nemuseli báť, že čo sa stane s nimi, tak ako sa to deje v týchto prípadoch, že ak im opatrovaný zomrie a oni budú vystavení tomu, že proste po tých iks rokoch, ktoré venovali službe najbližšiemu, sa nebudú vedieť hneď uplatniť. Oni sú vlastne vtedy postavení hneď na holičky a proste v tej ťažkej životnej situácii ešte musia riešiť aj to, že ani len to poistenie v nezamestnanosti nemali, a teda ani nárok na príspevok od štátu ako nezamestnaní.
To by bolo zhruba všetko, čo sa týka novely a možnože aj toho rámcovania, širšieho rámcovania toho, čo, čím sa vláda mohla zaoberať a zatiaľ nezaoberala. Ja stále verím, že toto je len prvý krok a budú nasledovať ďalšie kroky, ktoré reálne zvýšia nielen sumu príspevku na opatrovanie, ale zvýšia aj a zlepšia situáciu rodín, ktoré sa o ťažko zdravotne postihnutého, o ťažko zdravotne postihnutého starajú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Pani kolegyňa Jurinová hovorila o spravodlivejšom posudzovaní príspevku, a tak ja by som k tomuto mala ešte jednu pripomienku. Napríklad, nemyslíte si, pán minister, že by sa malo, mal automaticky príspevok, ktorý sa kráti z dôvodu dochádzania do školského zariadenia, vyplácať počas mesiacov júl a august v plnej výške automaticky? Pretože je v tomto prípade evidentné, že títo opatrovatelia sa starajú alebo teda že tie osoby odkázané na pomoc do toho zariadenia nedochádzajú, to znamená, že nie je tam splnená táto podmienka, že navštevujú zariadenie viac ako 20 hodín, a teda mali by, mali by ten príspevok dostávať.
Ešte by som chcela spomenúť to poistenie, o ktorom tu hovorila kolegyňa. Aj pani Vaľová povedala, že zdravotnú starostlivosť tí opatrovatelia zabezpečenú majú, že tam problém nie je. Ale problém je v prípade, ak už ďalej sa nemôžu starať o toho blízkeho príbuzného práve z dôvodu tých svojich zdravotných problémov a nemajú zabezpečený vlastný príjem, pretože neboli nemocensky poistení. A toto je problém. Takže preto tam je dôležité aj to nemocenské poistenie alebo poistenie v nezamestnanosti.
A tiež by som ešte chcela tiež zdôrazniť to, že tí opatrovatelia budú mať vyššie dôchodky, ale ten príjem potrebujú už teraz.

Ďakujem veľmi pekne.
Tu by som sa možno pristavila, ako kolegyňa Silvia Shahzad hovorila o tom príspevku cez prázdniny. Pán minister, aj pri zákone o sociálnych službách som vás upozornila na ten nesúlad zákona o sociálnych službách a zákona o kompenzáciách, kde v jednom zákone sa hovorí o maximálne osemdesiatich hodinách, teda vcelku, že 80 hodín, kedy môžu navštevovať to zariadenie, a zas v zákone o sociálnych službách sa nachádza stať alebo odstavec, ktorý hovorí o dvadsiatich hodinách týždenne. Tam som len upozornila; naopak som to povedala. Tam som len upozornila na to, aby nenastala práve kvôli tomu, že v každom zákone je to popísané inak, aby nenastala kolízia pri vysvetľovaní si jednotlivých úradníkov, ako k tomu pristúpia. Jednoducho aj toto je možnože zlepšenie spôsobu objektívneho hodnotenia situácie v zariadeniach.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, zároveň sa vám chcem veľmi pekne poďakovať, že ste kolegiálne za mňa zobrali tých pár minút, ďakujem, vážim si to, aby som mohla vystúpiť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Kedykoľvek.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR
Dámy a páni, pán minister, svojím spôsobom vítam novelu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ktorými sa zvyšuje aj príspevok na opatrovanie, ale teda musím povedať tak ako moji predrečníci, predrečníčky, že vládou navrhované zvýšenie o 27 eur aj 10 centov mesačne nepokladám za adekvátne pre rodinných opatrovateľov, ani za dôstojné.
Rodinní opatrovatelia dlhodobo upozorňujú na nedostatočnú výšku peňažného príspevku na opatrovanie, ale aj na spôsob výpočtu tohto príspevku, ako aj na diskrimináciu, keď zákon rozlišuje opatrovateľov v produktívnom veku a v dôchodkovom veku a poskytuje týmto opatrovateľom rozdielnu výšku peňažného príspevku na opatrovanie, 220 eur v produktívnom veku a 90 eur dostáva dôchodca. Pritom ide o tú istú prácu. Napriek tomu, že obidve skupiny opatrovateľov sa starajú o ťažko zdravotne postihnuté osoby, ktoré vyžadujú celodennú, niekedy 24-hodinovú starostlivosť. Preto som toho názoru, že spoločnosť by mala byť k obom skupinám rovnako solidárna a to aj pri výške peňažného príspevku. Argumentácia, že poberateľ dôchodkovej dávky je už príjmovo zabezpečený na rozdiel od opatrujúcej osoby v produktívnom veku, podľa mňa nie je prijateľná, nakoľko ak aj má opatrujúca osoba starobný dôchodok, ten sa jej poskytuje za zásluhovosť, za celoživotnú prácu a nie za opatrovanie. Na rozdiel od svojich rovesníkov dôchodcov títo opatrovatelia namiesto odpočinku alebo v pokračovaní aktívnej pracovnej a spoločenskej činnosti sú 24 hodín zapojení do náročného opatrovania prevažne svojej blízkej osoby.
Chcela by som vás preto poprosiť, požiadať, navrhnúť vám zvýšiť peňažný príspevok pre obe skupiny opatrovateľov minimálne na sumu 320 eur mesačne a poskytovať tento príspevok v paušálnej sume a neodvíjať ju od sumy životného minima, ktoré sa niekoľko rokov už ani nezvyšovalo. A vysvetlím potom v tej ďalšej časti, ako som sa dopracovala k 320 eurám.
Zástupcovia ministerstva práce, konkrétne váš štátny tajomník pán Ondruš nepravdivo informuje verejnosť, že v novele pôjde o zvýšenie príspevku na opatrovanie spolu o 90 eur. Nie je to pravda, pán minister. A viete to vy a viem to aj ja, je to lož, nakoľko základná maximálna výška príspevku je 220 eur 50 centov a zvyšovať sa bude len táto suma na sumu 247 eur 60 centov, čo predstavuje zvýšenie o spomínaných 27 eur 10 centov. Totižto ako pán Ondruš a ďalší, ktorí to klamlivo prezentujú, sa dopracovali do tej sumy 90 eur, vy si tam započítavate aj zvýšenie ochrany príjmu z hranice 1,4 na 1,7 sumy životného minima, čo predstavuje sumu 336 eur 74 centov z pôvodnej sumy 277 eur 33 centov, ale musím povedať; príliš veľa čísel, ja viem.
Ale to nie je zvýšenie príspevku, ale len to, že ľudia, ktorí nedostávali žiadny príspevok alebo nižší ako 220 eur 50 centov, môže sa v niektorých prípadoch stať, že im nebude znižovaná základná suma príspevku alebo o niečo menej, ale opäť sa to nebude týkať všetkých poberateľov rodinných opatrovateľov. Nakoľko v súčasnosti sa pohybuje priemerná výška invalidného dôchodku na úrovni 353 eur 84 centov a pri opatrovaní týchto ľudí sa bude príspevok znižovať stále o 17 eur a pri poberaní starobného dôchodku je to ešte horšie. Tam, to vám asi nemusím hovoriť, priemerná výška starobného dôchodku je cirka 415 eur, čo znamená, že stále bude presahovať príjem opatrovaného o 80 eur. Samozrejme, čím vyšší dôchodok, tým vyššie bude zníženie, a tak sa im opäť bude základná dávka príspevku na opatrovanie výrazne znižovať o túto sumu.
Pri určení peňažného príspevku na opatrovanie na sumu 320 eur vychádzam zo skutočnosti, musím to znovu zopakovať a znovu zdôrazniť, pán minister, že súčasná výška peňažného príspevku, ale ani vládou navrhovaná, je absolútne nepostačujúca na zabezpečenie základných životných potrieb opatrovateľa, a to asi všetci v tejto sále už viete, lebo spomínali to aj moje predrečníčky. Zvýšenie, ktoré v súčasnosti navrhuje vláda vo vládnom návrhu novely predmetného zákona, považujú opatrovatelia – a som s nimi v kontakte, teda ktorí sú väčšinou blízki príbuzní opatrovanej osoby – vo výške 27 eur 10 centov mesačne za neprijateľné.
A chcem poukázať aj na ďalšiu skutočnosť, že verejné zdroje sa poskytujú na odkázaných občanov diskriminačne, nakoľko na tú istú sociálnu udalosť, ktorou je odkázanosť na pomoc inej osoby, sa z verejných zdrojov, konkrétne teda zo štátneho rozpočtu, poskytuje na každého občana, ktorý je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, ak je v pobytovom zariadení sociálnych služieb, suma minimálne 320 eur mesačne. Tak to je. A pritom mnohí z takto podporovaných občanov ani nemusia dosahovať stupeň odkázanosti V alebo VI, ako je to pri peňažnom príspevku na opatrovanie.
Podľa môjho názoru dokonca ani tá suma 320 eur nie je adekvátnou sumou za náročnú psychickú a fyzickú starostlivosť. Podľa mňa to viete aj vy, pán minister, lebo poznáte tú situáciu. A chápem, že máte proste nejaké obmedzené možnosti, ale zvyšovať to o 27 eur je naozaj nedôstojné, si myslím. A pevne verím, že, tak ako povedala aj pani poslankyňa Jurinová, že je to naozaj iba ten prvý krok, že v tom budete ešte pokračovať.
Chcem len pripomenúť, že rodinní opatrovatelia totiž, a tu by som poprosila o pozornosť tých, čo sú v sále, lebo to sú naozaj neuveriteľné čísla, rodinní opatrovatelia šetria výrazným spôsobom verejné zdroje štátu a samosprávy. A poviem ako. Konkrétne šetria štátu verejné zdroje tým, že sa starajú o svojich členov vo svojej domácnosti, lebo ich opatrovaným príbuzným štát a samospráva nemusí poskytovať 24-hodinovú starostlivosť a dotovať ich a vynakladať ďalšie prostriedky súvisiace s 24-hodinovou prevádzkou služby. Počúvajte tú úsporu, ktorú sporia rodinní opatrovatelia v štátnom rozpočte. Štát tak každoročne ušetrí na rodinných opatrovateľoch v produktívnom veku v priemere 147 eur mesačne, čo predstavuje celkovú ročnú úsporu 59 miliónov 976-tisíc eur. To sú len opatrovatelia v produktívnom veku. A tí, ktorí sú už v dôchodkovom veku, tam je tá úspora ešte vyššia, pretože na každom opatrovateľovi šetrí štát až 228 eur mesačne, čo predstavuje celkovú ročnú úsporu 60 miliónov 192-tisíc eur. Keď to sčítam, tak rodinní opatrovatelia, ktorí sa starajú o svojich ťažko chorých príbuzných, že to sú ľudia, ktorých nedajú do tých zariadení, kde by štát na nich musel platiť 320 eur minimálne, nám usporia 120 miliónov 168-tisíc eur ročne. Kde sú tie peniaze?! Potom ako je možné, že prídete s návrhom novely zákona, kde im zvyšujete mesačne o 27 eur? Tí ľudia si zaslúžia dostať aspoň to, čo vkladajú do toho štátneho rozpočtu, pán minister.
Posledná vec, ktorú chcem povedať. Je fajn, že prichádzate s tou novelou. Je tam aj, je tam aj veľa dobrých vecí, ja som povedala tú úvodnú vetu, že teda svojím spôsobom to vítam, až na tých rodinných opatrovateľov. Ale, pán minister, vy môžte vyšperkovať ten zákon, ako chcete, lebo v praxi vám nefunguje. Ja teraz dávam dokopy desiatky, stovky prípadov, kde vaši úradníci na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny nepriznávajú kompenzácie pre ľudí, ktorí ich potrebujú. A dozvedela som sa, že išlo o nejaké interné usmernenie, aby sa čo najviac snažili ušetriť. Problém ale je, že šetria na ľuďoch, ktorí tie kompenzačné príspevky naozaj potrebujú. Ale to je kapitola sama o sebe, chystám k tomu tlačovú konferenciu a chystám sa vám napísať otvorený list, aby ste vedeli, ako pracujú úradníci na jednotlivých úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny vo vzťahu k ľuďom, ktorí potrebujú kompenzačné príspevky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
V tej chvíli, pani kolegyňa, ako ste začali hovoriť o výške príspevku, ma napadlo, že aj vo svojom vystúpení som zabudla dodať, že vlastne už na tejto schôdzi máme takisto pripravený návrh novely zákona o kompenzáciách, kde ideme nad rámec novely vládnej, a to tiež, že snažíme sa o to, aby opatrovatelia mali minimálne, minimálnu, čistý príjem vo výške minimálnej čistej mzdy, to znamená 355 eur. Aj toto je možnože spôsob, aj keď sme to nehali zavesené zatiaľ na percentuálnom vyjadrení cez výšku životného minima, ale aj toto je spôsob, ako opatrovateľom a ich rodinám pomôcť v ťažkej životnej situácii.
Ďakujem tiež kolegyni, že; pani podpredsedníčke, že poukázala opäť na to nespravodlivé posudzovanie pri otázke kompenzácií. Takisto máme veľa prípadov, ktoré poukazujú na to, že tie nespravodlivosti sa dejú, že jeden s rovnakou diagnózou s veľmi podobným postihnutím kompenzáciu nedostane, iný len preto, lebo možno sa vedel lepšie usmiať, krajšie usmiať, tú kompenzáciu dostane. Sú to prípady, s ktorými sa stretávame dennodenne. Sama som hovorila vo svojom vystúpení, že dokonca médiá sa toho začali chytať a to poukazuje na to, že celý zákon o kompenzáciách je nastavený naozaj veľmi neobjektívne.
Tak verím, že sa teda pochlapíte, pán minister, a veľmi skoro predložíte oveľa ambicióznejšiu a lepšiu, prepracovanejšiu novelu.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ja by som sa tiež chcela pridať či k pani poslankyni Nicholsonovej, alebo pani poslankyni Jurinovej, predovšetkým tomu, že naozaj tí opatrovatelia šetria peňažné prostriedky štátu. A, naopak, malo by sa stále počítať s tým, že aj z dôvodu deinštitucionalizácie je treba možno zvýšiť počet opatrovateľov tým, že sa nastavia adekvátne podmienky pre opatrovateľov a budú môcť vykonávať takúto činnosť pre svojich blízkych práve v domácom prostredí, čo je vlastne veľmi podstatné pre týchto ľudí.
Tiež by som chcela upozorniť na zákon o kompenzáciách ako taký a problémy spojené s priznávaním jednotlivých príspevkov, pretože mám pocit, že v sociálnych zákonoch, ako som už spomínala všeobecne, je problém ten, že mnohé veci sa administratívne riešia, až keď nastanú. To znamená, že tie rozhodnutia sa priznávajú neskoro, nie je dostatočný čas na ne reagovať, ako aj v prípade kompenzácií iného druhu, spomínala som tie opatrovateľské, kedy sa vystavujú rozhodnutia. Takisto mnohé iné príspevky na kompenzáciu. Človek sa ocitne zrazu bez príspevku z jedného dňa na druhý a nemá čas riešiť situáciu, nemá čas sa ani odvolať v tom čase, kedy nastane platnosť toho rozhodnutia. Takže áno, aj toto treba riešiť.
Ďakujem.

Ďakujem obom dámam, že zareagovali vo svojich faktických príspevkoch. Chcem povedať, že, na margo pani Jurinovej, že ja mám ešte otrasnejší prípad. Ja mám práveže prípady, kedy sa človek vo finálnom štádiu rakoviny usmieval na úradníkov na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a z hrdosti, keďže to bol človek, ktorý mal 80 rokov a celý život stál na svojich nohách a neukázal, nebol zvyknutý ukázať nejakú svoju slabosť, tak z hrdosti tam prišiel po svojich vo finálnom štádiu rakoviny. A keďže tam prišiel po svojich a usmieval sa, tak mu nepriznali opatrovateľský príspevok. Aj takéto odôvodnenia úradníkov máme. Takže neviem, ja veľmi neodporúčam verejnosti, ktorá potrebuje nejaký kompenzačný príspevok, aby sa na úradníkov na úrade práce príliš usmievala.
Ďakujem.

Dobrý deň, pán minister, dobrý deň, pani predsedajúca, milí kolegovia, kolegyne, dnes riešime peňažné príspevky za opatrovanie a ďalšie náležitosti, ktoré sú spojené so starostlivosťou o ľudí v domácom prostredí, a preto som si dovolila, s tým že pracujem 17 rokov v sociálnych službách, možno trošku porovnať a dať do pozornosti aj kompetentným, či by sme nehľadali nejaké také spoločné východisko z toho, lebo naozaj tie veci sa nám otvárajú ako také nožnice. A možno systém, ktorý je nastavený teraz, nie je dokonalý, ale zas možno v určitom čase, kedy bol tvorený, tak mal svoje opodstatnenie a možno sa treba pozrieť teraz na veci takým iným okom aj s tým, že nám starne obyvateľstvo a podobne.
Ja som vychádzala z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, kde som si našla počet opatrovateľov, čiže priemerný počet opatrovateľov mesačne za rok 2015 v našom štáte, a to bolo 56 572. Títo ľudia sa starali o 58 139 opatrovaných, to znamená, nejde o malú čiastku. Ja si myslím, že v čase, kedy sa nastavovala legislatíva, bolo aj menej ľudí, o ktorých sa starali, hlavne v dôchodkovom veku, a preto možno tie anomálie, ktoré kolegyne pomenovávali, možno neboli tak vyhrotené, ako je to teraz. Peňažný príspevok pre týchto ľudí, ak sa stará fyzická osoba v produktívnom veku a opatruje jednu ťažko zdravotne postihnutú osobu, je 220 eur a 52 centov a ak opatruje dvoch alebo viacerých, tak je to 294 eur mesačne. Ak vlastne tí opatrovaní chodia do nejakého zariadenia, ktoré navštevujú viac ako 20 hodín týždenne, tak sa im čiastka adekvátne kráti. To znamená, u tých, ktorí opatrujú jednu osobu, tak je to 194, a dvoch a viacerých osôb je to 275 euro.
Možno problém, ktorý budem porovnávať, v rámci zariadení sociálnych služieb to aj trošku objasní, ale to, čo teraz ja vidím ako problém, je to, že deti nám dorástli. Dorástli nám do veku 30 rokov, 35 aj 40. Keďže aj ja samotná sa starám, teda poskytujeme v rámci zariadenia starostlivosť o zdravotne znevýhodnené deti a mládež, tak naozaj tí rodičia zostarli. Dostali sa do dôchodkového veku, ale o tie svoje deti, večné deti sa starajú už dlhú dobu a deti už majú 30, 35 aj 40 rokov. Samotné sa dostali do starobného dôchodku, ktorý je naozaj nízky. Mnohokrát je tak nízky, že chvalabohu, že sa stanovil minimálny dôchodok, že teda dostanú aspoň tú minimálnu hranicu dôchodku. To znamená ľudia, ktorí v minulosti sa starali o svoje deti, lebo boli malé, sa dostávajú do dôchodkového veku, kde sa niekedy nepočítalo z priemerného dôchodku, lebo niekedy sa ináč zarábalo, a v podstate majú nízke dôchodky a ešte ten príspevok peňažný sa im kráti.
Ja naozaj si myslím, že tu bude problém, v tejto časti nám nastane problém. Rodičia, ktorí sa starajú a dostali sa samotní do dôchodkového veku, sa starajú napríklad za 90 euro, lebo tak je stanovená opatera u fyzických osôb, ktoré už poberajú nejakú dôchodkovú dávku. To znamená, že má napríklad chlapca s Downovým syndrómom, ktorý má 40 rokov, mamička sa dostala do starobného dôchodku, má ten nízky dôchodok, ktorý sa jej upravil na minimálny a dostáva za tú opateru 90 euro. A z toho oni, pokiaľ nemajú otca, lebo stáva sa aj to, že ten ocko to nezvládne, že teda má takéto dieťa, a odchádza od tej rodiny, tak ostáva s týmto minimálnym dôchodkom a naozaj ten peňažný príspevok je 90 euro.
Nedajú sa robiť zázraky, a preto ja som rozmýšľala nad tým systémom, akým spôsobom by sme možno mohli o tom rozprávať, otvoriť tú otázku, pretože naozaj počet ľudí, ktorým dneska poskytujeme starostlivosť, je 58 139. Ak by sme ich všetkých mali zaradiť, lebo to nebude atraktívne, alebo naozaj, hovorím, dostanú sa do siete chudoby, tak by sme museli vytvoriť 1 453 zariadení. Prečo? Lebo ľudia, ktorí sú hodnotení peňažným príspevkom za opatrovanie, sa spravidla starajú o ľudí so stupňom odkázanosti IV a V a tí sa zaraďujú vlastne do domovov sociálnych služieb, pokiaľ ide o deti, do špecializovaných zariadení alebo aj zariadení pre seniorov. Tieto podľa zákona o sociálnych službách majú poskytovať sociálnu službu najviac 40 prijímateľom sociálnej služby v jednej budove. To znamená, naozaj narastal by nám počet žiadateľov o službu a v podstate vieme vždy, že najprirodzenejšie prostredie je prostredie doma, je to naozaj lacnejšie, to si treba akože na rovinu povedať.
V zariadení pre seniorov naozaj ten finančný príspevok je 320 euro, ktoré prispieva štát a aj tak pán minister vie, že ten tlak tých poskytovateľov je ešte vyšší, že im to nepostačuje a s tým vlastne chceme aj niečo robiť v rámci odkázanosti. Ale čo asi pani podpredsedníčka nespomenula, je ešte ďalšie, a to je odkázanosť, ktorú príslušný zriaďovateľ alebo ani nie zriaďovateľ, ale ten, kto má na starosti financovanie tej sociálnej služby prispieva. Čiže okrem tých 320, čo vravela, to môže byť ešte aj tá odkázanosť, a to buď piaty, alebo šiesty stupeň, ak ide o ťažký, čiže je to ďalší buď plus 320, plus 248, alebo 310 euro. Čiže naozaj je nespochybniteľné, že táto alternatíva, keď ich opatrujú doma, je lacnejšia.
Ale čo teraz v tom systéme, k čomu chcem dospieť. Ja som rozmýšľala nad tým, že by sme mohli urobiť príspevok za opatrovanie ako takú dvojzložkovú časť. A tá jedna by vychádzala z posudzovania odkázanosti, aby ten príspevok naozaj bol viazaný na to, aby sme vyvrátili vlastne tie všetky sťažnosti, kde sa háda ministerstvo potom s konkrétnou fyzickou osobou, či teda má alebo nemá nárok. Jednoducho by bol posúdený na určitý stupeň odkázanosti. Za tú odkázanosť by dostal finančné prostriedky, kde tá rodina by rozhodla, že či ho dá teda do sociálnej služby, alebo si ten príspevok v odkázanosti nechá pre seba. A ďalšie, to by bola nižšia časť, tá by mohla byť vlastne ten príspevok za opatrovanie.
Čiže zložila by som ho z dvoch častí, aby to bolo spravodlivejšie, aby naozaj tí, ktorí sú ležiaci alebo odkázaní na VI. stupeň, naozaj boli istým spôsobom finančne viac zvýhodnení, aby si ich naozaj tá rodina nechala doma, lebo to je naozaj mimoriadne náročné ich mať potom v zariadení sociálnych služieb. Napríklad teraz v zariadení pre seniorov sa nám objavujú seniori, ktorí majú duševné poruchy, tie zariadenia nemožno uzatvoriť a naozaj majú problém naskladať v zariadení pre seniorov tak personál, aby sa tomu starému človeku niečo nestalo, aby nevyskočil z okna, však posledné prípady ste počuli aj v Bratislave, potom riešime, kto je za to zodpovedný, aké systémové... Skôr naozaj motivovať tú dvojzložkovú časť príspevku za opatrovanie tých ľudí z domáceho prostredia, aby teda si ponechali toho človeka doma.
Dôležitý medzník v tomto systéme by skutočne muselo zohrávať posudzovanie, ktoré sme aj vlastne počuli vo vyhlásení vlády, že chceme sa pustiť do zjednotenia posudzovania odkázanosti, ktoré môže naozaj teda pán minister otvoriť, aby naozaj neboli zbytočné problémy v tom, že potom ťažko sa hľadá, kde je pravda, lebo úradníci na jednej strane a aj vaši, aj možno moji zamestnanci hovoria, že je to tak, možno tá fyzická osoba hovorí ináč a je ťažko nájsť nejaký konsenzus. A pritom naozaj ja by som sa pustila do zjednotenia posudzovania odkázanosti a potom by som urobila ten príspevok za opatrovanie viaczložkový. Tým pádom by sme možno vedeli sa vyhnúť tým anomáliám, ktoré sú, že naozaj dieťa so zdravotným znevýhodnením navštevuje základnú školu a tam sa mu kráti za to, že navštevuje povinnú školskú dochádzku, príspevok za opatrovanie, ale reálne tá mama naozaj sa o neho stará, ale keby to bolo nastavené tak, už máte ďalší problém, ktorý by ste nemuseli riešiť.
Tým, že ste zdvihli aj tú hranicu príjmu, si myslím, že ste urobili veľmi dobre, lebo naozaj niekedy tam išlo aj o euro dvadsať, kde napríklad dcéra sa chcela postarať o svoju mamu, ale ona mala vyšší dôchodok a už nemohla a mama na to dostala ešte rakovinu, čiže určite ešte ostane ležiaca a tak ďalej. Čiže ak by sme naozaj išli do viaczložkového, ale predchádzať by to naozaj muselo posudzovanie jednotné a ja určite, je tu aj pán minister zdravotníctva, ja už by som to vedela vlastne potom využiť aj na tú jednotnú lekársku, čo oni, v ich prípade napríklad ide o človeka, ktorý naozaj potrebuje lekárske vyšetrenie. Viete, jak to je, zase od vás budú pýtať peniaze mimoriadne na úkony v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré sú zdravotnícke, a vy v podstate s tým; no a akým spôsobom, keď to má byť z verejných zdrojov? (Reakcia ministra.)
No a preto by som vlastne naozaj sa pustila v prvom rade systematicky do posudzovania, urobila finančný príspevok, ktorý by bol viaczložkový, no a tam by sme sa potom pozreli na tie jednotlivé prípady, ktoré hovorili aj kolegyne, ktoré ja, naozaj sú. Ako nemôžme sa tu tváriť, že nie sú, oni sú, tí ľudia sa cítia ukrivdene. Ja si myslím, že možno je to aj objektívne, že sa cítia ukrivdene, ale ako z toho von, som si dovolila dneska povedať a možno vás aj inšpirovať.
Ďakujem za pozornosť.