10. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rokovanie Národnej rady predkladám v súlade s programovým vyhlásením vlády vládny návrh zákona o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov.
Ministerstvo spravodlivosti, vláda Slovenskej republiky si dali za cieľ zlepšovať ľudom prístup k spravodlivosti. V realite je to na jednej strane zrýchlenie doby súdnych konaní a pomoc tým, ktorí si nemôžu súdne konanie dovoliť; na druhej je to náprava situácií, ktoré môžu niektoré skupiny ľudí cítiť ako nespravodlivosť. Domôcť sa v primeranom čase svojej pohľadávky k takýmto situáciám patrí a zákon o upomínacom konaní ju rieši.
Zákon je na pohľad jednoduchá, no na realizáciu náročná a svojím spôsobom zásadná právna norma. Jej prijatie spôsobí, že podnikatelia sa budú môcť skôr dostať k svojim pohľadávkam a zároveň súdy budú odľahčené od agendy platobných rozkazov, ktoré nestíhajú v primeraných lehotách vybaviť.
Návrh zákona zavádza plnohodnotnú elektronickú alternatívu k existujúcemu režimu platobného rozkazu. Zákon upravuje elektronizáciu celého procesu podávania návrhov na vydanie platobných rozkazov formou štandardizovaných elektronických formulárov, ktoré budú zverejnené na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Formuláre prevedú žalobcu a žalovaného celým konaním, budú mať štruktúrovanú podobu, ktorá umožní ich automatické spracovanie informačným systémom na súde, čo môže urýchliť konanie. Tí, čo využijú tento spôsob konania, budú mať znížený súdny poplatok o polovicu oproti súčasného stavu, na 3 % vymáhanej pohľadávky, čím chceme zároveň účastníkov motivovať, aby využívali predovšetkým tento spôsob skráteného konania. Benefit z tohto riešenia však nepocítia len podnikatelia vo forme zlepšenia podnikateľského prostredia, ale mali by ich pocítiť aj ostatní účastníci súdnych sporov, pretože aj elektronickú agendu platobných rozkazov v zmysle tohto návrhu koncentrujeme na jeden súd, ktorým je Okresný súd v Banskej Bystrici.
Ak dnes súdy vydávajú ročne zhruba 200-tisíc platobných rozkazov, tak keď predpokladáme, že väčšia časť z nich sa sústredí na jedno pracovisko, dôjde súčasne aj k odbremeneniu ostatných súdov, ktoré budú môcť svoju kapacitu využiť na efektívnejšie a rýchlejšie riešenie sporov.
Upomínacím konaním reagujeme aj na pomerne časté podvody s vratkami DPH, keď si dlžník uplatní odpočet DPH na faktúru, ktorú ale dlžníkovi neuhradí. Podľa predloženého návrhu v prípade, že si žalovaný uplatnil vratku DPH voči štátu, bude uplatnenie opravného prostriedku v upomínacom konaní sťažené.
Dámy a páni, som presvedčená, že je to dobrý prístup k zlepšovaniu v prístupu k spravodlivosti, a preto vás poprosím aj o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 168 zo 7. septembra 2016 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, a to aj ako gestorskému výboru a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva 14 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o nich spoločne s návrhom schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v správe.
Správa výboru o prerokovaní návrhu zákona (tlač 176a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 83 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor ako spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Dovoľte mi ako spravodajkyni navrhnúť hlasovanie v utorok po prebehnutí, 48 hodinách od predneseniu návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti a neprečítam ešte raz celý ten názov. (Povedané so smiechom.)
Ide o návrh zákona, ktorý nadväzuje na už prijatú novelu zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, tzv. kompetenčný zákon, na základe ktorého prechádza s účinnosťou od 1. decembra 2016 pôsobnosť poskytovať dotácie v oblasti ľudských práv za účelom presadzovania podpory a ochrany ľudských práv a slobôd, ako aj za účelom predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Týmto sa vlastne kompletizuje presun agendy ľudských práv do výlučnej právomoci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na úrovni ministerstiev a na to, aby ministerstvo spravodlivosti mohlo tieto dotácie poskytovať, musí mať na to prijatý zákon, podľa ktorého bude poskytovať, podľa ktorého postupovať.
Dámy a páni, poprosím o podporu k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 169 zo 7. septembra 2016 pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a zahraničnému výboru. Ako gestorský určila ústavnoprávny výbor a určila lehoty na prerokovanie tohto návrhu. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona prerokovali všetky výbory a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Z uznesení uvedených výborov vyplýva jeden pozmeňujúci návrh.
Gestorský výbor odporúča schváliť ho a súčasne odporúča schváliť návrh zákona ako celok v znení uvedeného pozmeňujúceho návrhu. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 177a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 84 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, môžte otvoriť rozpravu.

Po dohode navrhujem hlasovanie v utorok po uplynutí 48 hodín.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o štátnej službe sa predkladá v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2016 - 2020, v ktorom sa vláda okrem iného zaviazala zabezpečiť inštitucionálny rámec pre centrálnu koordináciu riadenia ľudského kapitálu v štátnej službe v súlade so Stratégiou riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe na roky 2015 - 2020 schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 548 v roku 2015, menovite 7. októbra.
Návrh zákona o štátnej službe predstavuje reformovanú právnu úpravu v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov. Cieľom je zabezpečiť reformu štátnej služby v súlade s princípmi štátnej služby a súčasne eliminovať nedostatky identifikované prostredníctvom odporúčaní Rady Európskej únie a odporúčaní uvedených v Pozičnom dokumente Európskej komisie pre Slovenskú republiku k vypracovaniu Partnerskej dohody a programov na Slovensko na roky 2014 - 2020. Prijatie nového zákona o štátnej službe predstavuje jednu z podmienok na splnenie ex ante kondicionalít, ktoré vyplývajú pre Slovenskú republiku z Partnerskej dohody na roky 2014 - 2020.
Ďalším rovnako dôležitým dôvodom na vypracovanie návrhu zákona o štátnej službe bolo uvedomenie si nevyhnutnej potreby inovovať systém riadenia ľudského kapitálu v štátnej službe. Nový systém riadenia ľudského kapitálu musí byť preto vytvorený tak, aby fungoval v záujme zabezpečenia zodpovedného a efektívneho plnenia funkcií štátu. Súčasne sa musí zabezpečiť riadne uplatňovanie takej formy vlády, ktorá by prinášala pozitívne efekty pre všetkých občanov štátu a v dlhodobej hospodárskej prosperity krajiny.
Návrh zákona o štátnej službe má nahradiť doterajšiu právnu úpravu štátnozamestnaneckých vzťahov ustanovenú zákonom č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Návrhom zákona o štátnej službe sa vytvára inštitucionálny a legislatívny rámec na zabezpečenie skvalitnenia riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe za účelom profesionalizácie štátnej služby, ako aj jej odpolitizovania.
Dôležitým nástrojom odpolitizovania štátnej služby je vylúčenie odvolania bez uvedenia dôvodu tých vedúcich štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú svoju funkciu na základe absolvovaného výberového konania. Doterajšia právna úprava takýto postup umožňuje, čo sa prejavuje politickými zásahmi aj na tých úrovniach, na ktorých sú tieto absolútne neodôvodnené a neopodstatnené. Z toho dôvodu sa nový zákon o štátnej službe zameriava na odbornosť a profesionalizáciu na úkor politizácie. Vo vzťahu k inštitucionálnemu zabezpečeniu sa zriaďuje Rada pre štátnu službu ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán. Základnou úlohou rady bude ochrana princípov, na ktorých je štátna služba budovaná, t. j. ochrana princípu politickej neutrality, zákonnosti, transparentného zamestnávania, efektívneho riadenia, nestrannosti, profesionality, transparentného a rovnakého odmeňovania, stability a rovnakého zaobchádzania. Rada bude ďalej napríklad predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave a vývoji štátnej služby a tiež prešetrovať výpovede zamestnancov.
Cieľom novej právnej úpravy je tiež zabezpečiť vyššiu transparentnosť výberových konaní pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých miest. Týmto zákonom sa zavádza nová koncepcia procesu obsadzovania štátnozamestnaneckého miesta a v tejto súvislosti sa upravujú aj nové druhy výberových konaní.
V prvom rade je potrebné poznamenať, že doterajšia právna úprava rozoznáva pomerne širokú škálu situácii, v ktorých je možné obsadiť štátnozamestnanecké miesto aj bez výberového konania, a to predovšetkým vo vzťahu k dočasnej štátnej službe. Nový zákon o štátnej službe počet takýchto situácií do značnej miery zužuje, čo nepochybne prispieva k vyššej transparentnosti procesu výberových konaní.
V súvislosti s obsadzovaním štátnozamestnaneckých miest si nový zákon v štátnej službe kladie za jeden z cieľov aj podporu zamestnanosti absolventov stredných a vysokých škôl. Za týmto účelom sa zavádza nový inštitút, tzv. hromadné výberové konanie, ktorý bude predstavovať centralizovaný spôsob obsadzovania väčšieho počtu voľných štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov. Jednotlivé služobné úrady budú viazané zákonnou povinnosťou vytvárať miesta vhodné pre absolventov, ktoré budú môcť byť obsadené len absolventom. Súčasne sa zavádzajú nové metódy na overenie schopnosti uchádzačov, ako napríklad riadený rozhovor počas výberového konania.
Posudzovanie vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami za účelom skvalitnenia štátnej služby sa navrhuje zabezpečovať pravidelným služobným hodnotením.
Z dôvodu súvisiacich s elektronizáciou v oblasti štátnej správy návrh zákona zavádza Centrálny informačný systém štátnej služby. Prostredníctvom tohto systému sa zlepší strategické plánovanie a riadenie ľudského kapitálu, čo povedie k zvýšenej efektivite, stabilite a profesionalizácii služobných úradov. Tento systém bude pozostávať z viacerých registrov, ktorých zriadenie je nevyhnutne dané potrebou budovania modernej štátnej služby v podmienkach 21. storočia.
V súlade s princípmi vykonávania štátnej služby sú späté tiež ustanovenia upravujúce vzdelávanie štátnych zamestnancov. Predloženým návrhom zákona sa zavádzajú zásady vzdelávania štátnych zamestnancov, ktoré má byť systémové, flexibilné, hospodárne a najmä účelné. Zavádza sa tiež inštitút mentora, pod dohľadom ktorého štátni zamestnanci absolvujú adaptačné vzdelávanie počas ich skúšobnej doby.
V predloženom návrhu zákona sa navrhuje aj zavedenie nových právnych inštitútov, akými sú napríklad prešetrenie výpovede a zavedenie jednotného postupu pri disciplinárnej zodpovednosti štátneho zamestnanca. Spomenuté inštitúty predstavujú najvýznamnejšie zmeny, ktoré zásadným spôsobom reformujú štátnu službu, a to tak z pohľadu služobného úradu, ako aj z pohľadu štátneho zamestnanca.
Návrh zákona o štátnej službe bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 349 z 21. septembra 2016. Vláda zároveň poverila ministra Richtera, aby uviedol tento návrh zákona v Národnej rade.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení prítomní, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 244. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 247 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán podpredseda, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci a vážený pán minister, zákon o štátnej službe je dôležitým zákonom, ktorý má potenciál zlepšiť kvalitu služieb, ktoré štát poskytuje svojim občanom, a to v prvom rade zlepšením výkonnosti a motivácie ľudí, ktorí v štátnej správe pracujú. Zákon o štátnej službe však treba zasadiť do širšieho rámca, a síce reformy celej verejnej správy. Súčasťou reformy verejnej správy bola aj reforma ESO pána ministra Kaliňáka, čiže začnem krátkym rozborom reformy ESO, čo priniesla, v čom zlyhala, a následne sa budem venovať zákonu o štátnej službe.
Na začiatku reformy ESO – efektívna, spoľahlivá, otvorená verejná správa –, ktorá je vlajkovou loďou ministra Kaliňáka stálo veľkolepé vyjadrenie, že ide o dosiaľ najväčšiu plánovanú reformu štátnej správy od roku 1989 a, citujem, "jej ambíciou je zefektívniť fungovanie, zabezpečiť kvalitu, transparentnosť, dostupnosť verejnej správy pre občana, dosiahnuť zníženie a optimalizáciu nákladov na fungovanie verejnej správy", a jedným z cieľov bolo, že štátna správa sa priblíži k občanom tak, že občan kompletne vybaví agendu štátnej správy na jednom úrade v mieste jeho bydliska. Toto boli ciele reformy, ktoré boli definované pred štyrma rokmi.
Dnes po štyroch rokoch môžeme konštatovať, že ani jeden cieľ sa nepodarilo splniť napriek miliónom, ktoré sa vynaložili na reformu ESO.
Poviem príklad, len keď si chcete napríklad vybaviť rodičovský príspevok, musíte navštíviť tri rôzne úrady, kde vám dajú tri rôzne potvrdenia. A to aj napriek tomu, že každý z týchto potvrdení, samozrejme, už štátne inštitúcie majú, len nie sú schopné si ich vzájomne zdieľať, však radšej nech sa občan prebehne po meste. Ministerstvo vnútra kedysi sľúbilo, že ESO ušetrí už počas druhej Ficovej vlády 700 mil. eur. K spájaniu úradov nedošlo, počet úradníkov sa namiesto znižovania za posledné roky zvyšuje a výdavky štátu na úrady rastú. Jediným viditeľným efektom Kaliňákovej reformy ESO je cez 40 klientskych centier, myslím, že 44, a to najväčšie z nich, v Bratislave, sprevádzali podivné predaje a zámeny budov.
Zlyhanie Kaliňákovej reformy si môžeme demonštrovať aj na samotnom ministerstve vnútra, a síce keď sa pozrieme na mzdové náklady, ako sa vyvíjali.
Za Radičovej vlády v roku 2011 boli výdavky na mzdy 438 mil. eur, v roku 2017 by si mali zvýšiť 700 mil. eur, čo sa blíži k dvojnásobku. Pripomínam, že v tejto sume nie sú transfery. Reforma ESO však nekončí. Po spackaní štyroch rokoch si pán Kaliňák bude pýtať ďalšie desiatky miliónov eur na nadizajnovanie optimalizácie procesov vo verejnej správe. Pri jeho sľuboch sa nám môže zdať, že to všetko sme už počuli pred štyrma rokmi a ten refrén už poznáme. Pán Kaliňák opätovne sľubuje, tak ako pred niekoľkými rokmi, že prehodnotí papierovačky pri 90 životných situáciách, aby občania vybavili veci rýchlejšie a pohodlnejšie, a Denník N v tejto súvislosti vypočítal, že na jedno vyhodnotenie životnej situácie pripadne suma 400-tisíc eur. V požadovanej sume, ktorú pán Kaliňák chce minúť z eurofondov, nie je zahrnutý ani informačný systém, ani dátové centrá, ani architektúra systému, ani samotná implementácia zmien. Je to len analýza, ako lepšie prepojiť jednotlivé registre, optimalizácia systému.
Reforma ESO doteraz zlyhala na celej čiare a žiadne výrazné zlepšenia občanovi nepriniesla. Navyše sa zdá, že celá reforma je len nástrojom, ako vytiahnuť čím viac peňazí na pochybné štúdie pre konzultačné firmy, prípadne ak sa zámery budú realizovať, ďalšie peniaze pre spriaznené IT firmy.
Reforma verejnej správy, aj keby sme pripustili, že niečo sa môže v nasledujúcich štyroch rokoch zmeniť, reforma verejnej správy je možná len vtedy, ak v štátnej správe aj vo verejnej správe budeme mať tých najšikovnejších a talentovaných ľudí, ktorých budeme dlhodobo motivovať a ktorých udržíme v štátnej správe. Preto je kľúčový zákon o štátnej službe.
Hnutie OĽANO dlhodobo presadzovalo a presadzuje profesionálne riadenú štátnu správu bez politických vplyvov, tak aby pre štát pracovali tí najschopnejší. Efektívnu, modernú, transparentnú a profesionálnu štátnu službu pokladáme za pilier, ktorý, ak sa majú zlepšiť fungovanie štátnych inštitúcií, tak profesionálna štátna služba je kľúčová.
Žiaľ, zákon o štátnej službe, musím konštatovať, so žiadnymi zmenami ani zásadnými inováciami neprichádza. Zväčša zachováva princípy, ktoré v štátnej službe už platili, neprináša žiadne nové motivačné nástroje pre zamestnancov, pre ich kariérny postup, hodnotenie sa len okrajovo viaže na plat a len okrajovo sa rieši transparentnosť a etika.
Analýza, ktorú v roku 2016 zverejnilo OECD o stave verejnej správy na Slovensku, hovorí o tom, že Slovensko urgentne potrebuje posilniť schopnosti štátnej služby, sústrediť sa na budovanie profesionálnej, vzdelanej a stabilnej pracovnej sily prostredníctvom spravodlivých, transparentných a hlavne na pravidlách založených postupoch riadenia
V krajinách, kde štátna služba funguje veľmi dobre, a ktoré by nám mohli byť príkladom, panuje zhoda na tom, že podniková kultúra v štátnom sektore sa musí približovať podnikovej kultúre v korporátnom sektore, a teda by mala byť v prvom rade orientovaná na výsledky a na výkon. Základom je, samozrejme, transparentné výberové konanie. Nový zákon má v tomto smere viacero nedostatkov, stanovuje napríklad výnimky, kedy sa výberové konanie nemusí uskutočniť v niektorých prípadoch dočasnej štátnej služby. Takisto sa nezavádza proces jednotného výberového procesu, ktorý by bol aspoň v prvých kolách identický pre všetky pozície v štátnej správe, ale zavádza sa len ústne výberové konanie, ktoré je bez kombinácie s inými metódami veľmi subjektívne a zase otvára alebo necháva voľný priestor klientelizmu a rodinkárstvu. Podávanie žiadostí o zaradenie do výberového konania je možné aj v anachronickej listinnej forme a bez autentifikácie na ústrednom portáli. Keď už ideme investovať veľké peniaze do nejakého centrálneho portálu, tak by som nástojila na tom, aby prihlasovanie sa do konkurzov bolo možné len cez tento portál. V súčasnej dobe, keď digitálne zručnosti by mali byť nevyhnutnou podmienkou práce v štátnej službe, prihlasovanie by sa malo robiť výlučne elektronicky a výlučne cez ústredný portál štátnej správy.
Ďalšie nedostatky. Minimálna lehota na prihlásenie sa do výberového konania je neuveriteľne krátka, 5 dní od vyhlásenia výberového konania. Štandardne by to mali byť minimálne dva týždne alebo mesiac. Neviem si predstaviť, že niekto sleduje neprestajne výberové konanie a okamžite, ako je vyhlásené výberové konanie, sa dokáže prihlásiť. Tých päť dní je skutočne veľmi málo.
Chýba nastavenie základných procesov, dlhodobé plánovanie výberových konaní a uverejňovanie plánu výberových konaní s niekoľkomesačným predstihom. Personálne procesy by mal mať na starosti nejaký centrálny personálny orgán ľudských zdrojov, ktorý by ma mať prehľad o štruktúre zamestnancov, krátkodobých aj dlhodobých potrebách štátnej služby a mal by plánovať dlhodobo výberové konania a obnovovanie kapacity ľudských zdrojov v štátnej službe.
Takisto neexistuje útvar, ktorý by zhromažďoval kvalitné údaje o pracovnej sile vo verejnom sektore a bol základom nejakého strategického plánovania a riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe. Čo sa týka výberových konaní, zavádzajú sa hromadné výberové konania, ale hromadné výberové konania sú obmedzené len na kategóriu absolventov. Nie je mi jasné, prečo len pre absolventov. V Európskej komisii sa pravidelne už dlhé roky robia hromadné výberové konania, ktoré sú niekoľkokolové, a platia pre všetky kategórie zamestnancov, či sú to audítori, právnici, všeobecní administrátori, nie je dôvod obmedzovať hromadné výberové konania len na absolventov škôl.
Z hromadných výberových konaní by sa mohla pravidelne v ročných alebo dvojročných intervaloch zostavovať rezervná listina s úspešnými kandidátmi, ktorá by mohla mať časovo obmedzenú platnosť, a z nej by si mohli štátne orgány vybrať vhodných kandidátov, ktorí už prešli hromadným výberovým konaním, samozrejme, cez elektronické testy a testovacie centrá, a vyberali by si ich prostredníctvom ústnych pohovorov. Proces by bol transparentný s bodovým ohodnotením, kde by boli výsledky ľahko porovnateľné a zverejňované. Takisto nie je značné, prečo v niektorých prípadoch zákon stanovuje výnimku, kedy je možné vedúceho zamestnanca preložiť do funkcie aj bez výberového konania. Stredný a vyšší manažment v štátnej správe je mimoriadne dôležitý pre štábnu kultúru, a ak sa má štátna služba profesionalizovať, menovanie na základe telefonátu, kamarátstva, rodinkárstva, teda bez riadneho výberového konania, by malo definitívne skončiť. A napriek tomu, že sa zrušil dôvod vyhodenia zamestnanca bez uvedenia dôvodu, priestor na vyhodenie nepohodlných zamestnancov zostáva pomerne veľký, pretože zamestnanca môžete vyhodiť, ak štátnozamestnanecké miesto v dôsledku organizačnej zmeny zaniklo alebo sa má zrušiť. Všetci tí, ktorí ste robili v štátnej správe, viete, že organizačné zmeny a presuny nie sú ničím výnimočným a vyhodenie zamestnanca z dôvodu nadbytočnosti bude asi veľmi ľahké.
Pokiaľ ide o motivačné nástroje a hodnotenie zamestnancov, zákon zavádza bodové hodnotenie, ktoré však nemá objektívne kritériá. Čo je to výkonnosť, tá je hodnotená 40 bodov zo 100, čo sú to kompetencie, 20 bodov zo 100 a hodnoteniu, keď dávate takéto hodnotenie do zákona, tak hodnoteniu by malo predchádzať každoročné zadefinovanie cieľov a úloh pre daného zamestnanca, na základe čoho bude ten zamestnanec následne hodnotený. Ako ja môžem hodnotiť jeho kompetencie alebo jeho výkonnosť, keď neviem, na základe čoho, a nemám zadefinované ciele, ktoré ten zamestnanec mal urobiť? To znamená, že je potrebná systemizácia všetkých štátnozamestnaneckých miest a ku každej pozícii každý zamestnanec by mal mať definované ciele na jeden rok. Následne môže prebehnúť hodnotenie, kde sa bude hodnotiť s ohľadom na ciele, ktoré mu boli stanovené.
Forma hodnotenia je opätovne len formou rozhovoru. Viem si predstaviť, že nepohodlní alebo nadmerne kritickí zamestnanci zase môžu byť veľmi ľahko penalizovaní. V hodnotení moderné štátne správy majú ešte jeden prvok, ktorý je autoevalvácia, kde zamestnanec sám seba hodnotí, prípadne iné systémy majú ešte aj hodnotenie od ďalších zamestnancov, aby to hodnotenie bolo čo najobjektívnejšie.
Spomínali ste jeden spoločný centrálny portál pre všetkých štátnych zamestnancov, ale hovorili ste, že sa budú robiť aj nejaké podsystémy, tak ja len pevne dúfam, že to nebude tak, že každý, každé ministerstvo si bude ešte vyvíjať vlastný nejaký systém, do ktorého, do ktorého sa budú vkladať údaje. Naozaj by to mal byť jeden centrálny ústredný systém, ktorý bude zbierať údaje zo všetkých ministerstiev.
Zákon napríklad nerieši mobilitu medzi ministerstvami, mobilita v štátnych správach nie je zlá vec a zamestnanci by mali mať nejakú možnosť alebo rotáciu medzi ministerstvami.
Ďalším problém je, že kariérne hodnotenie je odtrhnuté od systému odmeňovania. Načo zákon zavádza proces bodového hodnotenia, keď sa tento proces objektívnym spôsobom nepretaví do odmeňovania a do dynamického kariérneho postupu pre najlepších zamestnancov.
Systém odmeňovania sa v zásade nezmenil a ponechal v platnosti všetky zložky platu vrátane osobného príplatku až do výšky 100 % z platovej tarify. Vieme často zo skúsenosti na ministerstvách, že udeľovanie osobného príplatku je netransparentné, vyvoláva mnohé napätia, niektorý dostane, iný nie, nie je tu napísané, že prečo jeden dostal a druhý nedostal, a mala by, mala by byť hlavne posilnená tá fixná časť platu a následne na hodnotenie naviazaný aj kariérny rast.
Systém odmeňovania nie je transparentný, založený na zásluhovosti ani nefunguje logickým spôsobom. Potrebujeme posilniť záslužný princíp tým, aby bolo odmeňovanie zamestnancov založené na ich odbornom prínose, a nie na veku ani na faktoroch spojených s dĺžkou služby. Neexistujú štúdie v personálnej politike, ktoré by dokazovali, že výkon zamestnanca rastie s vekom.
Jedným z prípadov vyplácania odmeny, ktorý je zadefinovaný v zákone, je vyplatenie odmeny zamestnancovi pri dosiahnutí 50. a 60. roku do výšky naposledy priznaného funkčného platu. Je to milý zvyk, ktorý, si myslím, ale že v zákone nemá čo robiť, takéto ustanovenia by sa mali skôr nachádzať v nejakej kolektívnej, kolektívnej zmluve a zákon by nemal riešiť oslavu okrúhlych výročí.
Poslednou oblasťou, na ktorú by som chcela upozorniť, je transparentnosť a etika. Vieme všetci veľmi dobre, že úroveň vnímanej korupcie na Slovensku je stále veľmi vysoká. Politický život a politická kultúra majú kľúčový vplyv na fungovanie štátnej služby v krajine, stranícke konexie, prepojenie medzi politikmi a štátnymi funkcionármi – spomeňme si len na rodinu pána Jahnátka na ministerstve – sú častými problémami v snahe reformovať štátnu správu.
Takisto sú problémom prepojenia medzi biznisom a štátnou správou. Nie je zriedkavé, že ľudia z biznisu idú do štátnej správy a naopak. Napríklad pani Zita Táborská, predsedníčka UVO, pracovala predtým pre jednu z najväčších poradenských firiem Process management, ktorých by mala teraz zo svojej funkcie kontrolovať, a, naopak, Čislák odchádza z postu ministra zdravotníctva na pozíciu v Pente, najväčšieho privátneho hráča v zdravotníckom biznise. Skúsenosti z korporátneho sveta nie sú na škodu v štátnej sfére, pokiaľ funguje otvorenosť a kontrola potencionálneho konfliktu záujmov. Konfliktu záujmov sa budem ešte venovať.
Transparentnosť by nemala byť len otázkou darov. Zákon o štátnej službe zužuje transparentnosť len na prijímanie alebo neprijímanie darov, ale malo by to byť aj o otvorenosti vo vzťahu k verejnosti, zodpovednosti vrátane prevzatia zodpovednosti za porušenie disciplíny a integrity štátnych zamestnancov. Tieto princípy absentujú v úvodnej definícii zákona, ktorý menuje hlavné hodnoty štátnej služby.
Vítam to, že zákon o štátnej službe hovorí konečne o etickom kódexe, avšak etický kódex má vypracovať rada ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán na ochranu princípov štátnej služby. Čiže nevieme, ako bude ten etický kódex vyzerať, príde až v druhom kroku. Moja otázka, ako sa bude uplatňovanie etického kódexu dodržiavať v praxi. Takisto súčasťou budovania transparentnej štátnej správy sú etické školenia. Ak sa realizujú iba formálne, tak majú len obmedzený vplyv na správanie štátnych úradníkov.
Vrátim sa ešte ku kontrole konfliktu záujmov. Pred niekoľkými dňami pre jeden z týždenníkov minister Drucker uviedol, že nemá kapacitu kontrolovať, či nejaký úradník nie je v konflikte záujmov. Samozrejme, od pána ministra nik neočakával, že si vo voľnom čase bude prechádzať Obchodný register a lustrovať svojich zamestnancov, no čo občania oprávnene očakávajú, že ministerstvá budú mať zavedené mechanizmy na kontrolu a riadenie konfliktu záujmov. No riadenie konfliktu záujmov sa u nás nepresadzuje, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa majetkových priznaní. To si, samozrejme, vyžaduje posilnenie mandátu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, aby sa nemohlo stať, ako sa to deje práve teraz, že na poslancov alebo úradníkov sa používa dvojaký meter, a síce podľa toho, či sú zástupcovia, nominanti alebo poslanci koalície, alebo sú za opozíciu.
Ročné majetkové priznania štátnych zamestnancov by mali byť predmetom interného auditu, a ak sa vyskytne situácia, kedy budú v konflikte záujmov, mali by sa zaviesť jasné postupy pre identifikáciu, riadenie a riešenie takýchto situácií. Mimochodom, prieskum OECD o lobingu z roku 2013 poukázal na nový jav v súvislosti s verejnou správou a s konfliktom záujmov, a síce na tzv. praktiku otáčacích dverí. Štvrtina lobistov, ktorí sa prieskumu zúčastnili, predtým zastávala funkciu vo verejnom sektore a väčšina z nich uviedla, že pôsobili na vedúcich postoch alebo ako poradcovia na ministerstvách, alebo boli poradcami dokonca predsedov vlády. Praktiky otáčacích dverí predstavujú riziko pre spravodlivosť a nestrannosť pri rozhodovaní v štátnej správe a malo by, zákon by mal prinášať konkurenčnú doložku, kedy štátni zamestnanci nebudú môcť lobovať u svojich predchádzajúcich zamestnancov.
V druhom čítaní prinesieme pozmeňujúce návrhy, pretože si myslíme, že odpolitizovanie, mala by byť odpolitizovaná pozícia generálneho tajomníka služobného úradu, čo je v podstate vedúci služobného úradu, je to politická funkcia. No generálny tajomník služobného úradu disponuje kompetenciami, ktoré, ak ich má vykonávať nestranne, tak z pozície politického nominanta ich nemôže vykonávať. Tieto kompetencie by mu mali buď odobraté, alebo by to nemala byť politická funkcia, ale budeme navrhovať, aby niektoré z kompetencií, ktoré má generálny tajomník služobného úradu, aby mu boli odobraté.
Disciplinárne konania. Už som spomenula, že je pozitívne, že sa zavádzajú disciplinárne konania. Na druhej strane však disciplinárne konania sa riešia na tom istom ministerstve a v podstate ich zase rieši služobný úrad. Čiže je nevyhnutné zabezpečiť, aby, oddeliť disciplinárne konania, aby sa zabezpečila nestrannosť a odbornosť.
Aj keď nový zákon zavádza niektoré čiastkové pozitívne zmeny, myslíme si, že nerieši stav spolitizovanej štátnej správy. A mrzí nás, že tento zákon je premrhanou príležitosťou, ako pritiahnuť do štátnej správy tých najschopnejších a najšikovnejších ľudí, pretože to je to, čo štátna správa teraz potrebuje. Preto tento zákon hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti nepodporí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, Veronika, za taký hlbší pohľad na návrh, ktorý tu vládna koalícia predkladá, chcel som povedať zlepenec, ale tak dobre, koalícia. A tiež som v podstate smutný z toho, že po tom, ako sa dlho chystali, že takýto zákon prijmú, že nakoniec z toho je len pár formálnych krokov, ktoré sa budú tváriť, že zabezpečia väčšiu nezávislosť ľuďom v štátnej správe, ale v skutočnosti neurobíme tie, tie hlbšie, zásadné zmeny, ktoré štátna správa na Slovensku potrebuje.
My nevyhnutne potrebujeme – a o tom aj hovoriť následne v rozprave, do ktorej sa prihlásim – my nevyhnutne potrebujeme do štátnej správy dostať a možno zároveň rovnako ako dostať, udržať tam špičkových ľudí, ktorí dnes ešte zo zotrvačnosti v štátnej správe robia. Mnohí z nich robia za platy polovičné, tretinové, štvrtinové, ako by dostali v súkromnom sektore, ale robia to napriek tomu, že sú nedocenení, preto, lebo veria, že raz bude lepšie, raz si štát bude ich prácu vážiť. A veľmi ťažko znášajú práve to, že keď vedia, že kariérny postup na ich, v ich úrade nefunguje a vždy šéfom sa stane ten, kto sa, s prepáčením, najhlbšie strčí do zadku miestnemu, okresnému šéfovi príslušnej politickej strany. Za posledné štyri roky to bolo SMER-u, teraz k tomu pribudol iba MOST - HÍD a SNS.