10. schôdza

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Farkašovský, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, priznám sa, že mám také jemné politické nutkanie prekročiť rečnícky Everest z piatkového večera a rozprávať tu aspoň dve hodiny vkuse. Ale porušil by som tým svoj vlastný sľub, ktorý som dal minule v rozprave, že moje vystúpenia v rozprave nebudú nikdy dlhšie ako desať minút. Bolo by to proti zdravému rozumu a proti tomu, čo svojho času hlásal známy a svetový politický britský politik Winston Churchill, že je dôležité vyčerpať tému, a nie poslucháča.
Dámy a páni, opakovanie je užitočné aj v dospelosti, nie nadarmo sa o ňom hovorí, že je matkou múdrosti. A preto zopakujem výrok, ktorý som povedal v rozprave v prvom čítaní k tomuto bodu. Ide o výrok známeho britského dramatika Georga Bernarda Shawa: "Slovo je najsilnejšia zbraň na svete, je silnejšie ako atómová bomba. Dokáže liečiť, dokáže potešiť, ale dokáže aj raniť, deštruovať a zničiť. Preto s ním treba zaobchádzať rozumne, s úctou a s rešpektom." Toľko citát z minulosti.
Vo mne sa táto myšlienka zakorenila tak hlboko, že sa postupne vlastne stala mojou najcennejšou mediálnou skúsenosťou. Raz sa ma v jednom rozhovore istá novinárka pýtala, čo považujem za najvzácnejšie čo mi dala práca v rádiu a v televízii? Povedal som, odpovedal som asi takto: Spoznal som veľa nových krajín, nových kultúr, nových spôsobov života, myslenia, konania a vyjadrovania, spoznal som stovky, možno nepreženiem, až tisícky zaujímavých ľudí a osobností, od ktorých som sa mohol učiť, to bola tá ozajstná vysoká škola života. Ale to najcennejšie, čo ma naučila práca v rádiu a v televízii, sa dá zhrnúť do dvoch viet: Naučila ma strihať sám seba. Naučila ma, že každá veta sa končí bodkou. A je obrovské umenie dať tú bodku v pravom čase na pravé miesto. Nehovoriť veľa, hovoriť jednoducho, ale pripravene, vážiť si čas a vážiť si možnosť, ktorú vám ľudia venujú. Ak to nepreženieme, ak hovoríme vecne, ak kontrolujeme a vidíme, že nás ľudia počúvajú a počúvajú nás celkom so záujmom, navyše, ľudia vám rozumejú a nenudia sa, neunavujeme ich, tak vtedy je človek na najlepšej ceste ako dosiahnuť ten zázrak úspešnej komunikácie. Garantujem vám, že takýmto spôsobom si vás ľudia a nás všetkých zapamätajú a budú sa na rečnícke prejavy aj v tomto parlamente tešiť.
V rozprave k novele rokovacieho poriadku zaznelo už pár miliónov slov. Zazneli aj mnohé otázky, samozrejme nebudem na všetky reagovať, ale vyberiem si tri také najdôležitejšie.
V prvom rade, načo nám je? Každý z nás mal v živote svoju pracovnú skúsenosť, stručne, ak dovolíte, sa podelím o svoju. Keď som nastúpil do londýnskej centrály rozhlasovej a televíznej korporácie BBC ako novinár, priznám sa, mal som skutočne malú dušičku a v hlave desiatky otáznikov a otázok, kam som sa to vlastne dostal, ako sa tu môžem čo najrýchlejšie udomácniť, ako tu vlastne existovať a čo mám robiť, keď... Nebol som jediný s takýmito myšlienkami a oni to veľmi dobre vedeli. Nenechali, aby sme prepadli nejakej skepse alebo pochybnostiam samých o sebe. Hneď v prvý deň sme dostali jeden vzácny dar, bol to manuál BBC, 450 strán textu, ktorý obsahoval všetko, obsahoval programovú politiku, obsahoval princípy BBC, organizáciu, kompetenčné usporiadanie, sociálnu, zdravotnú starostlivosť, etický kódex, manuál správania sa, manuál obliekania, riešenia problémov, sporov, vystupovania na verejnosti v mene BBC a tak ďalej. Skrátka, úplne všetko. Štyristopäťdesiat, na prvý pohľad odstrašujúcich strán textu, ale keď som si ich prečítal, vtedy som pochopil, aký poklad sme dostali. Bolo to obrovské know-how, vďaka ktorému sme sa na nové podmienky, na novú prácu adaptovali v priebehu niekoľkých dní.
Dnes už každá významná a rozumná firma má svoj vlastný manuál, niekde sa to volá organizačný know-how a niekde komunikačný, niekde výrobný, niekde firemný, to je úplne jedno. Správne tu podotkli predstavitelia opozície, že ide v každom prípade o súbor pravidiel. O súbor pravidiel, ktoré sú pre chod firmy nespochybniteľne užitočné, pretože vytvárajú istotu pod nohami tých, ktorí nastúpia do firmy, a samozrejme istotu aj tých, ktorí už vo firme nejaký ten rok odskákali.
Umožní, jeden alebo druhý typ manuálu, predchádzať rôznym sporom, konfliktom a umožní predísť aj nevraživosti medzi ľuďmi, čo je veľmi dôležité. A umožní nastoliť zdravé medziľudské vzťahy. A v tejto polohe sa dotýkam aj otázky, ktorá tu tiež bola často vznesená, že Národná rada by sa mala venovať problémom, ktoré trápia ľudí. Plne s tým súhlasím, stotožňujem sa. Lenže, dámy a páni, parlament je výkladná skriňa tohto štátu. Úroveň komunikácie, ako tu medzi sebou rozprávame, aké slová používame, to je zrkadlový obraz, ktorý ľudia si všímajú. A práve preto vyzerá to s medziľudskými vzťahmi na Slovensku tak, ako to vyzerá, lebo vidia zlý príklad v parlamente. Takže preto, aby sme zlepšovali aj medziľudské vzťahy v rámci celej spoločnosti, mali by sme sa riadiť naozaj striktne danými pravidlami.
Nečudujme sa, že pre medziľudské vzťahy, ktoré vidia ľudia aj v parlamente, nadávajú na politiku a na politikov. Nie je to žiadne tajomstvo, keď parlament dáva zlý príklad. Ja som napríklad šesť rokov života v Británii nepočul v parlamentnej rozprave slová "debil, trtko, hovädo a smrad". Ako hovoria Angličania, no way, v žiadnom prípade, je to neprípustné.
Súhlasím s tým, aby... Ešte takto, dá sa urobiť aj nejaká listina v spolupráci s Jazykovedným ústavom Slovenskej akadémie vied, aby to nebol výmysel niektorého z nás, a stanoviť presne slová, ktorá nepatria na parlamentnú pôdu, aj keď tu používame a využívame imunitu poslaneckú. Myslím si, že to káže slušnosť.
Tŕňom v oku je aj časový limit na vystúpenia v rozprave. Súhlasím s tým, nemám s tým duševný problém, aby aj na ministrov platilo 20 minút. Ale zase uznajme, pri uvádzaní zákona o štátnom rozpočte asi 20 minút by pre ministra bolo ako úvodná reč málo. Takže môžeme odsúhlasiť aj výnimky, ale súhlasím s tým, aby ten časový limit bol. Čo sa limitu týka,, má to svoje výhody, prinúti nás poslancov dôslednejšie sa pripraviť do rozpravy, byť vecný a byť na najlepšej ceste aj pochopený. Každý s každým nebudeme súhlasiť asi nikdy, ale uznať argumenty politického súpera predsa nie je prejav slabosti ani hriechu. A argumentov za 20 minút, alebo koľko sa dohodneme na limite, určite uznáte, že môžete povedať neúrekom.
Samozrejme, summa summarum, skúsme sa teda pozerať na novelu rokovacieho poriadku nie cez červené súkno. To, že ho treba novelizovať a upravovať, alebo upraviť, dokazuje život a prax. Ale je to otvorený dokument, ktorý sa dá novelizovať alebo modernizovať, či už raz za dva roky alebo na prahu volebného obdobia, alebo ako sa Národná rada dohodne.
No a vzhľadom na to, že končím limit môj, ktorý som si dal, nikto tu ešte neprišiel s návrhom, aby sme odsúhlasili povinnú dvojhodinovú, dvojhodinový časový limit, aby každý dodržal v rozprave dve hodiny a rozprával.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujeme za vaše vystúpenie, pán poslanec. Ja na vás nemôžem reagovať s faktickou, lebo by som porušila rokovací poriadok, ale nedá mi ako bývalá kolegyňa vás, ako novinárka ja povedať k tomu, čo ste povedali, že vedieť odstrihnúť sám seba a dať si tú pomyselnú bodku v pravý čas. Ja by som iba chcela povedať, že je rozdiel tak trochu, keď striháte sám seba a dávate si tú pomyselnú bodku dobrovoľne a keď vám tú pomyselnú bodku tam vnúti uprostred vášho vystúpenia niekto iný z pozície sily. To, a keď vás postrihá, to je naozaj aj nepríjemné. Dobre.
Faktické poznámky evidujem na vaše vystúpenie, 7 faktických poznámok, pán poslanec Budaj, pani poslankyňa Zemanová, Baránik, Klus, Krajniak, pán poslanec Blanár, Grendel.
Pán poslanec Budaj, ako prvý vystúpi. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán Farkašovský, stihli ste to za tých 10 minút práve a len zato, že ste sa nestihli ani minútu venovať obsahu, vecnému obsahu navrhnutého zákona. Bolo to veľmi zaujímavé, objasnili ste nám niečo o remesle moderátora, ale teraz by to chcelo uznať, ja viem ,že vy to viete pochopiť, ste bystrý človek, len to uznať, že my tu nie sme, aby sme ľudí zaujali a zabávali, nás sem ľudia poslali, aby sme skúmali návrhy zákonov, aby sme ich skúmali podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. To je sľub poslanca. Limit zásadne redefinuje tento sľub. Máme skúmať, a to starostlivo, predkladané zákony, pretože Slovenská republika nemá druhú komoru. Čo sa tu pokazí, to ide do praxe a ako vidíte na množstve predkladaných zákonov, teraz, za túto schôdzu sme tu premleli – koľko? – desať, dvadsať, tridsať vládnych zákonov? Idú jak na bežiacom páse. Ja viem, že možno vládna koalícia proste bude stláčať gombíky a nebude o nich diskutovať, lebo veríme, ale opozícia má povinnosť naozaj voči občanom, aby aspoň ona bola poistkou a aby nedôverčivo skúmala, pýtala sa, hľadala, ukazovala grafy, ukazovala vizuály a preukazovala oponentúru. To je zmysel demokracie, nie zabávanie, nie predpísanie slov.
Viete čo? Vy nebudete, ani pán predseda nikdy sudcom tohto celého, čo sa volá demokracia. Na to je známy sudca, volá sa volič.

Pani poslankyňa Zemanová s faktickou.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, poslanec Farkašovský, vy ste povedali, dobrý diskutér by sa mal vedieť odstrihnúť. Obdobné úvahy o tom, že ako každý by mal vedieť vtesnať svoju myšlienku do tých 20 minút a podobne, by malo byť kritériom toho, že kto sa môže stať poslancom? Viete, aké sú kritériá, kto môže byť volený za poslanca Národnej rady? To nie je ten, kto vie diskutovať. Môže byť niekto, kto sa bude zajakávať a bude mu trvať oveľa dlhšie sa vyjadriť. Za poslanca Národnej rady môže byť zvolená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky, v deň volieb dovŕši 21 rokov veku, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nie je vo výkone trestu odňatia slobody a nenastala uňho prekážka vo výkone práva voliť. Predstavte si, že tu bude poslanec, ktorý bude hluchonemý a bude sa jeho reč tlmočiť. Aj jemu odstrihneme čas za 20 minút? My nie sme novinári, my sme tu odborníci v prvom rade a ľudia z ulice, ktorí nás zvolili, ľudia vo voľbách a poslali do Národnej rady obhajovať ich záujmy. Nemala by forma, hoc vášho príjemného hlasu, moderátorského, novinárskeho prevažovať nad obsahom, pretože ten je dôležitý tu v parlamente, ten je dôležitý pri prerokovávaní zákonov, ktoré ovplyvnia život celej našej spoločnosti.

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem. Pán kolega Farkašovský, mám veľké výhrady voči vášmu vystúpeniu. Považujem ho za krajne farizejské. Národná rada je zrkadlom spoločnosti a to, čo sa tu deje, je odrazom skutočnosti, že v tomto štáte nefungujú základné funkcie. Nefunguje tu polícia, nefungujú tu súdy, nefunguje tu prokuratúra. Keby fungovali, tak by sme nemuseli tu zvyšovať hlas, nemuseli by sme tu používať nepríjemné výrazy, pretože veľká časť členov tohto parlamentu by bola vo väzení. A vy sa nám tu snažíte nahovoriť, že my by sme sa mali prirovnávať k parlamentu vo Veľkej Británii? Vy si myslíte, že v Británii fungujú polícia, prokuratúra a súdy tak ako tu? Tam môžu byť uhladení a musia byť uhladení, pretože tam tí, ktorí sú zločinci, nesedia v parlamente, nesedia v parlamente tí, ktorí ochraňujú zločincov vo vláde a v iných úradoch. Buďte taký láskavý, hovorte pravdu, neklamte.

Pán poslanec Klus, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja ďakujem pánovi poslancovi Farkašovskému za ten príklad so štátnym
rozpočtom. To je typický jav toho, čo tu hovoríme v podstate od začiatku, od prvého čítania, prečo neobmedzovať vôbec hovory v rámci rozpravy, pretože ak dáme výnimku pánovi ministrovi, alebo prípadne neskôr predkladateľom návrhov zákonov, ako k tomu prídu tí ostatní, ktorí sa možno za konkrétne poslanecké kluby tiež chcú neobmedzene vyjadriť a nielen v rámci 30, 20 alebo 10 minút. Čiže z tohto uhla pohľadu, vráťme sa teda z kratšej cesty a ako som už naznačil niekoľkokrát, stiahnime tento návrh zákona a diskutujme na túto tému, pretože výnimka bude vždy plodiť len ďalšiu výnimku. Ak už teda chceme skracovať, zase trvám na tom, čo som tu povedal už niekoľkokrát, skracujme pre všetkých, aby mali všetci rovnaké podmienky, a to vrátane predsedu vlády či predsedu parlamentu. V opačnom prípade to skutočne nie je demokratická právna norma, ako to naznačujú moji kolegovia v podstate už od samého počiatku diskusie na túto tému.
Ďakujem veľmi pekne.