10. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Kresák, ja vám ďakujem, že ste hneď v úvode veľmi názorne ilustrovali, ako sa v prípade Karácsonyiho a iní verzus Maďarsko ľahkovážne demonštrovalo v pléne a pred médiami s neznalosťou vecí, pretože ako ste podotkli a ja som tiež osobne presvedčená, všetci tí, ktorí o tomto prípade veľmi sugestívne hovorili v pléne, tak tento európsky judikát nečítali. Aj toto je názorný príklad toho, aby sa k veciam vyjadrovali skutočne odborníci. A najlepšia pôda na to je príslušný výbor, kde by sa mohli vyjadriť aj odborníci, externí odborníci, ktorí poznajú takéto prípady a vyznajú sa v európskej judikatúre.
Ďakujem pekne.

Ja som sa chcel ako člen ústavnoprávneho výboru opýtať pána predkladateľa, že či zahrnul do novely zákona aj pripomienky prezidenta republiky, teda že musia tí kandidáti mať vynikajúcu odbornú úroveň, presvedčivosť, spoločenskú akceptovateľnosť a musia prevyšovať bežné nároky na rozhodovanie všeobecných súdov a iných orgánov ochrany práva. Inými slovami, či zohľadňuje tento návrh zákona aj pripomienky prezidenta, aby následne boli takí kandidáti vybratí, ktorí budú naozaj kvalifikovaní na túto funkciu, aby to nezáviselo len potom od hlasovania zase nejakej vládnej väčšiny v ústavnoprávnom výbore, že či sa im ten kandidát páči alebo nepáči, ale či naozaj skutočne spĺňa tie kritériá, ktoré má spĺňať na túto významnú funkciu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
No ja budem asi teraz trošku otravný a to je tak asi v prípadoch, kedy čakáte na nejakú reakciu a odpoveď na otázku. A chcem sa opýtať pána poslanca konkrétne, lebo očakával som pri jeho vystúpení, že sa vyjadrí aj k veciam, ktoré som včera ja načrtol a spomínal, čo si on osobne myslí o tom, čo by sa také vážne stalo, keby sa naozaj vypustil ten odstavec odseku 7 z § 27 obmedzujúci, ktorý reaguje na formu prejavu poslanca. Aj kvôli tomu časť odpovede som možno dostal tým vyjadrením ohľadom toho nálezu, kde je uvedené, že je to skrátka v právomoci tých národných parlamentov, aby si tú formu mohli určiť, že skrátka môžu. Lenže môžu, ale nemusia. To znamená, podľa mňa najčastejším prejavom takéhoto vyjadrenia tej vôle je práve podľa mňa v legislatíve aj slovíčko "spravidla". A tiež ma aj zaujíma vlastne jeho názor na používanie a využívanie tohto slovíčka pre čistotu legislatívy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky, aj keď opäť sa niektoré nevyhli istým urážkam alebo pochybovaniu, ale taký je tento parlament.
Veľmi v skratke. Pán kolega Budaj a pán kolega Sopko. Pán kolega Sopko to skoro vystihol, ja som v podstate sa venoval tej forme prejavu tým, keď som ozaj upozornil na to, že parlament môže si to upraviť. A, samozrejme, je na rozhodnutí väčšiny ako. Môže. Môže, nemusí. Ale môže, keď sa rozhodne a cíti tú potrebu, tak je to v jeho kompetencii, neni sa o čom baviť.
Pán kolega Marosz, vy ste ma asi nepočúvali, keď ste vyslovili tú otázku ohľadom tých kritérií na tých sudcov. A tam sa hneď dostanem ku kolegovi Viskupičovi, ktorý, samozrejme, pošpiní rovnako ako kolega Matovič veľmi rýchlo a exaktne. Iba pripomeniem, že neni prvý, ktorý fabuluje zasa. Už jeho kolega, priateľ Matovič hneď po voľbách obviňoval kolegu Šebeja a mňa, verejne vyhlasoval, že sme dohodnutí, že sme kúpení, že kolega Šebej bude veľvyslancom Spojených štátov, ja že budem sudcom Ústavného sudu, že to bol politický deal. Len ako ste zabudli, páni bratia, na to, že napríklad o sudcoch rozhoduje aj o veľvyslancoch prezident Slovenskej republiky v konečnom dôsledku. To neni vec takejto dohody. Ale samozrejme, samozrejme, veľmi ľahko sa hodí niečo do pľacu, veľmi ľahko sa povie a, paradoxne, ešte ideme tak ďaleko, že človekovi, ktorý sprísni kritéria, ktorý otvára transparentnosť, že toho človeka, teda mňa ako predkladateľa, upodozrievate, že si robím nejaké výhody pre seba. Keby ste sa troška počúvali, tak by ste sa asi už mali hanbiť za tieto prejavy.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, asi máte tu okuliare. Dobre? Tak. Nech sa páči.
Dovoľte, aby som ako poverená spravodajkyňa krátko zhodnotila rozpravu k tomuto návrhu zákona. Naozaj rozprava bola veľmi bohatá, emotívna v niektorých prípadoch. V rozprave vystúpilo 10 písomne prihlásených poslancov a 24 ústne prihlásených poslancov. Mnohí páni poslanci podali návrhy, aby sa zákon stiahol z rokovania Národnej rady. Tu len chcem upozorniť, že o týchto návrhoch nie je možné dať hlasovať, pretože nespĺňajú a nie sú to návrhmi podľa § 83 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí, že ak bol v rozprave podaný návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa najprv o tomto návrhu. Tým návrhy pánov poslancov, ktorí žiadali stiahnutie tohto zákona, považujem za výzvu voči predkladateľom návrhu zákona, a preto, ako som povedala, o týchto návrhoch hlasovať nedám, ale boli predložené v rozprave takéto návrhy.
Pani poslankyňa Blahová a Viskupič podali návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu a páni poslanci Viskupič a Simon podali návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie. O týchto procedurálnych návrhoch, ak bude hlasovanie, dám hlasovať.
Ďalej v rozprave páni poslanci Blahová, Dostál podali pozmeňujúci návrh, predniesla ho pani poslankyňa Blahová. A pozmeňujúce návrhy predniesli v rozprave páni poslanci Gál, Bernaťák a pán poslanec Kresák.
Navrhujem, aby sme o predloženom návrhu zákona hlasovali o 17. hodine vzhľadom k tomu, že všetky pozmeňujúce návrhy a ten, hlavne ten veľký, ktorý predložil pán poslanec Gál, bol predložený ešte minulý týždeň v piatok. Pozmeňujúce návrhy boli zverejnené, takže myslím si, že všetci páni poslanci sa mohli s nimi oboznámiť, ale v súlade so zákonom o rokovacom poriadku dám hlasovať aj o skrátení lehoty. Ale navrhujem, aby sme o tomto návrhu zákona hlasovali dnes o sedemnástej hodine.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, dovoľte aj mne vystúpiť k predmetnej novele a v úvode, aj keď som to už spomínal aj včera, mi dovoľte zopakovať takú myšlienku, pretože každý ten zákon, každý ten návrh zákona by mal mať toho svojho ducha. Ducha zákonov, o ktorom už písal svojho času Montesquieu, ktorý by mal – a každá takáto zmena zákona by mala byť vyvolaná ušľachtilosťou ľudského rozumu, zabrániť zmätkom medzi princípmi, ktoré majú ľudí spravovať. A pri naštudovaní si tohto zákona priznávam určitú zmätenosť a verím, že dostanem odpovede na moje otázky, pretože pri minulej rozprave som sa akosi k nim nedostal.
V dôvodovej správe k predkladanej novele zákona nájdeme tieto argumenty: "Cieľom predloženého návrhu zákona je eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie – získania finančných príspevkov od štátu" a predkladaný návrh neznamená obmedzenie náboženskej slobody.
Tak teraz niekoľko argumentov, ktoré dokazujú, že dané tvrdenia predkladateľov sú prinajmenšom diskutabilné. Náboženské slobody, ktoré podľa predkladateľov žiadnym spôsobom neutrpia danou novelou, môžeme jednoducho porovnať s danou problematikou v iných krajinách. Takých, s ktorými verím, že sa porovnávať chceme, ale aj s takými, s ktorými by sme sa hádam ani porovnávať nemali. No napriek tomu je mi rovnosť príležitostí v tejto oblasti ďaleko dostupnejšia, čo je pre mňa osobne veľmi smutné zistenie.
Prvým príkladom, ktorý tu už bol spomínaný predrečníkom pánom Maroszom, bude Česká republika, teda krajina, s ktorou sa porovnávame aj v mnohých oblastiach neustále. Kým v Českej republike pri dvojnásobne vyššom počte obyvateľov bola stanovená podmienka, že ministerstvo kultúry Českej republiky zaregistruje tie cirkvi alebo náboženské spoločnosti, ktoré preukážu, že sa k nim hlási najmenej 10-tisíc dospelých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území Českej republiky, to je ten § 1 v zákone 161/1992 Zb., Slovenská republika vo svojej právnej norme stanovila podmienku, že cirkev alebo náboženská spoločnosť môžu podať návrh na registráciu, ak preukážu, že sa k nim hlási najmenej 20-tisíc plnoletých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a touto novelou sa táto hranica dokonca zvýši na 50-tisíc.
Prísne pravidlá registrácie navyše ešte umocňuje fakt, že v Slovenskej republike je podmienkou registrácie, aby podpísaní členovia cirkvi alebo náboženskej spoločnosti mali pobyt na území Slovenskej republiky a boli občanmi Slovenskej republiky. Rovnosť príležitostí v tomto smere je narušená aj tým, že podmienky členstva v cirkvi či v náboženskej spoločnosti žiadajúcej o uznanie sú v skutočnosti veľmi problematické a fakticky nemožné. Dôvodom tohto konštatovania je primárne to, že štátom neuznané cirkvi nemajú povinnosť a častokrát ani možnosť evidovať zoznam ľudí, ktorí sa hlásia k danému náboženstvu, cirkvi alebo spoločenstvu. Špecificky to platí napríklad o islame. Konvertovanie na islam totiž nepodlieha žiadnemu krstu, a tak o ňom ani neexistuje, respektíve nemusí existovať žiaden relevantný doklad. Tým fakticky dali do rúk úradníkov, ktorí budú posudzovať podpisové hárky, vysokú mieru svojej vôle pri rozhodovaní, ktoré z podpisov spĺňajú a ktoré, naopak, nespĺňajú náležitosti potrebné k uznaniu ich právoplatnosti. Možnosť vyškrtnúť kohokoľvek je až priveľmi veľká.
Diskriminačný charakter zákona, ktorý je cielene mierený voči určitým skupinám, dokazuje aj fakt, že tesne pred účinnosťou zákona č. 201/2007 Z. z., ktorý stanovoval vtedy minimálny počet registrovaných členov na 20-tisíc, akceptovalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky registráciu bahájskeho spoločenstva, bolo to v apríli 2007, ku ktorému sa dnes hlási len 1 065 veriacich, pred tým cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní v októbri 2006, ku ktorému sa v roku 2011 hlásilo 972 veriacich a v neposlednom rade aj novoapoštolskú cirkev, september 2001, mám tu údaj, ku ktorému sa podľa ostatného sčítania ľudu prihlásilo len 166 veriacich.
Dôkazom nezmyselnosti zvýšenia minimálneho počtu registrovaných členov je aj fakt, že už súčasná právna úprava je v tomto smere až neprimerane prísna v porovnaní s inými krajinami. Prísny charakter už aktuálneho platného zákona je zjavný aj z pohľadu počtu povinných predpisov; teda pardon; podpisov, ktoré musia sprevádzať každú žiadosť o registráciu. Tento sa vymyká štandardom mnohých štátov Európskej únie, pretože väčšina krajín Európskej únie nevyžaduje žiadny proces registrácie. Je dokonca prísnejší, než sú podobné právne normy v niektorých iných režimoch, napríklad v Bielorusku.
Bielorusko je v medziach akceptácie nových cirkví a náboženských spoločností omnoho otvorenejšie než Slovenská republika. V Bielorusku je síce stanovená imperatívna podmienka štátnej registrácie náboženských spoločností, ktorá sa po roku 2002 sprísnila, napriek tomu súčasná právna norma vyžaduje iniciatívu a podpis najmenej 20 občanov, ktorí dosiahli vek 18 rokov, majú trvalý pobyt na území jednej alebo niekoľkých obcí.
Ďalším takým príkladom môže byť Ukrajina, ktorá je v akceptovaní nových cirkví a náboženských spoločností ešte liberálnejšou krajinou než Bielorusko. K získaniu štátneho uznania, respektíve právnej subjektivity je potrebná registrácia, o ktorú požiada 10 zakladajúcich členov.
Diskutabilnosť a prísnosť už súčasnej právnej novely, nehovoriac ešte o sprísnení touto novelou, podporujú ešte aj reakcie niektorých zahraničných aj domácich inštitúcií. Každoročná správa ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov amerických o miere slobody vierovyznania vo svete, ktorá vo svete opakovane konštatuje, že zákon o registrácii cirkví v mnohých prípadoch znevýhodňuje menšie náboženské spoločnosti, to je ten religious freedom report, ale z domácich inštitúcií sa voči zákonu č. 201 vyslovila i Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá svoju námietku o prípadnej protiústavnosti zákona predložila aj na posúdenie Ústavnému súdu Slovenskej republiky a ten ju posudzoval až dva roky.
Predkladatelia argumentujú, že cieľom predloženého návrhu zákona je eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie – získania finančných príspevkov od štátu. Otázka znie, zneužila doposiaľ nejaká cirkev alebo náboženská spoločnosť tento príspevok? Existuje nejaký príklad o takomto zneužití? Reakciou na čo je vlastne táto predkladaná novela? Čo je skutočným zámerom tejto novely?
V závere mi dovoľte také menšie konštatovanie, že sloboda vierovyznania sa nevzťahuje len na možnosť prihlásiť sa k nejakej viere a v súkromí ju praktizovať. Skutočná sloboda vierovyznania zahŕňa všetky aspekty života v konkrétnej náboženskej komunite s možnosťou realizácie a splnenia všetkých atribútov, ktoré sú spojené s praktizovaním viery a nevymykajú sa morálke, respektíve vymedzujú práva a slobodu iných.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Chcem povedať, že predsa nikto neobmedzuje v tomto zákone náboženskú slobodu, ide len o štátne príspevky. Neodoberie sa, neodoberú sa príspevky tým, ktorí ich už mali priznané. Napríklad svedkovia Jehovovi dobrovoľne neprijímajú dotácie od štátu.
Čo sa týka islamu, ktorý pán poslanec spomínal, myslím, že by sme si mali vziať vzor z islamských štátov, ako tam sú podporovaní kresťania. Pokiaľ viem, tak sú tam vešaní, križovaní, vraždení a tak ďalej. Myslím, že to všetci viete. A ešte mi odpovedzte na otázku, ako je to s podporovaním kresťanských komunít napríklad v štáte Izrael, ktorý je vaším vzorom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
No, Slovenská národná strana opakovane tvrdí, že novelu chce sprísniť len preto, aby sa ňou zabránilo registrácii špekulatívnych cirkví. Predseda strany je súčasne predseda parlamentu. Andrej Danko však ešte začiatkom roka 2015 a taktiež v kampani pred voľbami 2016 tvrdil, že chce v budúcnosti podobnou novelou zabrániť registrácii islamu. Čiže je úplne jasné ako, o čo ide. Je tu zreteľne vidieť, že skutočným zámerom navrhovateľov je len obyčajný lacný politický marketing s podtónom vytvárania strachu – čo sa mu zrejme aj evidentne darí – pred niečím, čo nemá v našej krajine opodstatnenie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
Ja len krátko. Moje vystúpenie bolo o tom, že som sa snažil položiť nejaké otázky a čakám na ne odpovede, pretože naozaj som trošku zmätený z toho spôsobu, prečo práve táto novela musí prichádzať, pretože podľa mňa 20-tisíc je už dostatočne vysoký počet, prečo to musíme dvíhať na 50-tisíc, prečo by to nemohlo byť 30, 40 alebo 100.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že registráciu cirkví z historických dôvodov má v gescii ministerstvo kultúry, dovoľte mi pár slov a možno podobne ako moji dvaja predrečníci z klubu Obyčajných ľudí pán Marosz aj pán Sopko otvorili debatu, možno by ma zaujímali tiež nejaké otázky.
Na začiatku by som sa chcel možno rečnícky spýtať, že čo sa to deje v tej vašej vládnej koalícii, že druhá najsilnejšia strana s osempercentným mandátom a s pätnástimi členmi tuná zas v poslaneckej snemovni prichádza takpovediac s návrhmi zákonov presne do rezortu ministerstva kultúry a tak troška vždy to nemá ako keby dojednaný alebo predpokladaný zámer. A dokonca ja si myslím, že keď som si prečítal dôvodovú správu, ktorú predkladáte k tejto novele, tak mám pocit, že vy sami si tak troška klamete do rukáva. Ja sa teda pýtam, že čo strana SNS teda chce robiť v rezorte kultúry. Čítajúc program, čítajúc niektoré vystúpenia, sa mi zdá, že trošička podráža nohy ministrovi kultúry. A chcem sa teda spýtať, že do akej miery je toto dohodnuté, prečo s tým prichádzate ako s poslaneckým návrhom zákona, prečo to neprinesie normálne medzirezortné pripomienkové konanie a kde by sa mohli možno odborníci na právo združovania jednoducho k tomuto vyjadriť.
A keďže to kladiem ako rečnícku otázku, ja toto, mám na to odpoveď, pretože nie všetci sme tu tak troška na hlavu padnutí a vieme, čo týmto návrhom zákona sledujete. Vy totižto v dôvodovej správe veľmi špekulatívne, zavádzajúco a klamlivo hovoríte, že chcete eliminovať špekulácie pri možných špekulatívnych registráciách cirkví. Lenže toto je klamstvo možno z viacerých dôvodov a jedno z nich je hlavne to, že vy nemôžte predsa do dôvodovej správy napísať, že toto je naše stranícke piár a pretože sme nedokázali za dlhšie časové obdobie predložiť žiadnu inú zmysluplnú legislatívnu iniciatívu, tak jednoducho sme si vybrali jedno hrozienko a povedali sme si, že pri cirkvách to nebude 20-tisíc, ale 50-tisíc.
Prečo si to myslím? Pretože tento zákon, ktorý platí od roku 2007, a na základe jeho tvrdosti pri 20-tisícovej hranici nespôsobil žiadnu špekulatívnu registráciu jednoducho preto, že nespôsobil vôbec žiadnu registráciu. Čiže žiadna cirkev na Slovensku nevznikla, ktorá by si chcela špekulatívne vycuciavať štátny rozpočet a žiadať o dotáciu na svoju činnosť, tak ako to má dnes 18 registrovaných cirkví.
Mne navyše, čo k tomuto pridávate, je, že; a to takisto neviem, prečo do tej dôvodovky nedáte úplne rovno a aspoň by ste priznali to, čo chcete urobiť. A to je, že chcete postaviť nejakú hrádzu proti možnej islamizácii spoločnosti. Veď to tam uveďte, vystrašte celú spoločnosť! A neklamte nám tu do rukáva, že chcete eliminovať špekulatívne registrácie cirkví, aby niekto si mohol osobovať nárok na čerpanie príspevku zo štátneho rozpočtu na financovanie cirkví. Ale to nie, to sa v dôvodoch neuzná.
Ja mám tak trošička obavu, že ako má vyzerať teda svet podľa Danka. Lebo vy ste schopní hovoriť o tom, že politické strany budú mať, tá správna a tá, čo sa môže zúčastniť politickej súťaže, 500 členov. Vy ste schopní prísť do parlamentu bez medzirezortu, bez toho, aby sa k tomu vyjadrili odborníci, bez toho, aby to sem prinieslo ministerstvo kultúry, resp. začali ste medzirezortné pripomienkové konanie, či náhodou vaša 50-tisícová kvóta nie je arbitrárne od zeleného stola strelená, ale prídete si s tým a svet podľa Danka má vyzerať, že na Slovensku sa budú registrovať cirkvi 50-tisíc a viac a podpisy. Ale prečo? Prečo nie 100? Prečo nie 500, keď teda chcete eliminovať špekulatívne nakladanie, čo píšete ako dôvody?
Ak chcete bojovať takýmto systémom proti islamizácii, tak to napíšte do dôvodov! Ak si chcete robiť stranícke piár a chcete to ukradnúť niektorým far right stranám, tak to tam napíšte do tých dôvodov! Ja si to rád prečítam. Lenže vy dávate, že idete eliminovať špekulatívne zakladanie cirkví, aby ste teda predišli čerpaniu, špekulatívnemu čerpaniu prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Je to klamstvo! Jednoducho akonáhle chcete túto svoju legislatívnu snahu obhajovať, resp. čítajú ju voliči, tak všetci ju čítajú iba a len na základe toho, a dokonca som zažil aj mediálne výstupy, že teda teraz tu síce nehrozí to, že by niekto si nazbieral 20-tisíc podpisov a založil nejaké islamistické spoločenstvo, ale nevidíte, čo sa deje v Európe? Takže treba to zvýšiť na 50. A ja si, dokonca myslím si, že, tu sa voľne pozerám, že tu budú poslanci, ktorí si budú myslieť, že 50 je málo. Nie? (Reakcia z pléna.) Sú tu takí? (Reakcia z pléna.)
Čiže prečo o tomto nie je odborná debata? Prečo je to poslanecký návrh, výstrel do tmy a prídete s ničím, pán kolega, absolútne s ničím. Rozprávate, lebo ja mám ten pocit, že keď vydefinujeme svet podľa Danka, tak to bude, že treba kvóty a regulácie zvyšovať, určovať, nariaďovať, zavádzať, nové obmedzenia stanovovať, prikazovať. Takto. Takto. Máte tu, ste súčasťou nejakej vládnej väčšiny, ktorú ste si ale, páni poslanci, stále na prstoch nezrátali, že vy nie ste tou vládnou väčšinou a vy nemáte ten typ mandátu, že len tak robiť si stranícky piár, lebo často obviňujete opozíciu, že pri predkladaní návrhu zákona, poslaneckých návrhov zákonov si robia nejaký piár. Keby to aj rovno tak bolo, vy si robíte stranícky piár, ktorý pretlačíte týmto plénom a on bude platný. Je to nebezpečné. Je nebezpečné, keď zavádzate do našej legislatívy kvóty a normy, ku ktorým sa nemohla vyjadriť odborná a široká verejnosť. Prídete sem s tým a neviem okrem vašich podľa mňa špekulatívnych, zavádzajúcich dôvodov určiť, či tá hranica je určená správne alebo nie.
Čiže mal som na mysli povedať v zásade tri veci. Kde si ešte budete uvádzať kvóty? Pán Tittel, vy tu tak strašne vzdycháte. Vás to otravuje? Takže vypočujte si možno s pokorou, že prichádzate s absolútne od pásu streleným návrhom zákona. A predpokladám, že uvediem aj pre pána spravodajcu procedurálny návrh, aby tento návrh bol vrátený navrhovateľovi na prepracovanie, pretože kvóta 50-tisíc, ktorú ste určili, je arbitrárne strelená od zeleného stola. Bol by som radšej, keby k tejto téme zaujali stanovisko minimálne odborná verejnosť, aby toto prešlo štandardným pripomienkovým konaním a aby sme k tejto téme vyvolali celospoločenskú diskusiu.
A to, že si robíte stranícky piár a že neuvádzate reálne dôvody, ktoré vás vedú k ambícii meniť zákon, je pre mňa ako legislatívca dosť veľký fail. Skúste sa aj sami do budúcna pri vypracovávaní dôvodových správ z dielne strany SNS zamerať viacej na to, aby ste uviedli pri dôvodoch tie dôvody, ktoré vás k predkladaniu návrhu zákona reálne vedú.
Ďakujem.