10. schôdza

Ďakujem za doplnenie, Janka. Ako vieš, tak v rámci teda vzdelávania zameraného na dieťa ja som sa venoval aj tým úplne najmenším deckám. Sú veci, v ktorých sa nezhodneme, čo sa týka starostlivosti, ale určite toto je vec, na ktorej sa zhodneme, pretože je to vec, ktorá podporuje výber. A keď má byť zabezpečené prostredie, ktoré podľa tých nových pravidiel je bezpečnejšie, tak podľa mňa by malo byť systémovou zmenou neokresávať tých ľudí, ktorí sú naň odkázaní o možnosť ho využívať. A to je vlastne jediný dôvod, prečo tento návrh zákona tu je.
Ak by náklady na starostlivosť o tie deti v zariadeniach pre deti do troch rokov nestúpali, tak možnože by ten príspevok na starostlivosť o dieťa stačil v tej výške, ako je teraz, a oveľa relevantnejšou by bola diskusia o tom, že by sme naozaj mali natiahnuť až do šiestich rokov, lebo tam mnohé hlavne matky teda pociťujú problém, ako zosúladiť v podstate starostlivosť o deti, predtým ako nastúpia do školy, so svojím pracovným životom a tam by sa im nejaká pomoc zišla, možno odstupňovaná alebo postupne klesajúca, to je otázka na diskusiu. Ale keďže teraz musíme reagovať na situáciu, ktorá sa týka hlavne tých maličkých detí, tak si myslím, že toto je krok, ktorý by vedel situáciu vyriešiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca.
Vážená snemovňa, názov známeho filmu s mladým Milanom Kňažkom znel Dobré holuby sa vracajú. Tento zákon sa tiež vracia. Predložil som ho i v minulom volebnom období a bol odmietnutý.
Čo sa medzitým zmenilo? Pravdou je, že ten zákon, vlastne sa jedná o zrušenie prvého článku zákona, je podľa našej mienky protiústavný a – ako ukazuje realita – dve skupiny poslancov, jedna z nich sme boli my, druhá bola nejaká iná, podali podnet na Ústavný súd v súvislosti s týmto zákonom.
Čo sa iného zmenilo? Znenie tohto zákona i tej inkriminovanej časti, ktorú chceme zrušiť, už v marci roku 2015 napadla Európska komisia. Medzitým plynul čas, Európska komisia z pôvodného pilotného podania, čo bolo vlastne formálna výzva, aby sa upravila táto novela, prikročila v máji 2016 k ďalšiemu kroku, ktorý má podobu odôvodneného stanoviska proti tomuto zneniu zákona. Do dvoch mesiacov mala Slovenská republika reagovať. Keďže od mája uplynuli viacej ako dva mesiace a Slovenská republika nezmenila tento zákon, je samozrejme možné, že Komisia môže rozhodnúť o jeho postúpení Súdnemu dvoru Európskej únie. Je samozrejme známe, že my sa súdov nebojíme, to sme počuli. Pravda je, že sme sa ich nebáli ani v súvislosti s vyvlastnením poisťovní zdravotných a podobne. Lenže tie súdy mali inú mienku ako naše viťúzske, my sa ich nebojíme. Takže toľkoto k status quo.
Poviem tiež, a to je pozoruhodné, že ministerstvo financií uznalo, že návrh bude mať pozitívny vplyv na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest a na životné prostredie. Má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože posilňuje ochranu vlastníckeho práva. Návrh zákona je podľa nás v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, teda táto novela vracia ústavnosť do toho zákona, s jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je republika viazaná.
Chcem teda začať len tým, že ústava v článku 20 zaručuje vlastnícke právo. A pod vlastníckym právom rozumieme, samozrejme zrejme všetci, slobodu nakladať so svojím majetkom. Tá sloboda znamená hospodáriť na svojom majetku, užívať si ho alebo ho predať. Ak potrebujem z nejakých dôvodov predať svoj majetok za účelom investovania do iného, kúpy bytu alebo čohokoľvek, čo človek, ktorý vlastní poľnohospodársku pôdu, môže potrebovať viac ako ju samotnú, za normálnych okolností sa zdá celkom logické, že ju predám tomu, kto mi ponúkne najviac. Myslím, že by tak postupoval každý.
Pravda ale je, že tento článok tohto zákona veľmi obmedzuje vaše právo predať to tomu, kto vám ponúkne najviac, pretože sa vyžaduje, aby tá osoba; lebo tá má prednosť pred kýmkoľvek iným, kto vám ponúkne viac; mala na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo, vykonávala poľnohospodársku výrobu a to v susednej obci alebo v rovnakej obci a podobne a podobne.
Predstavte si, že máte záhradku s chalupou. Tá, samozrejme, nie je v zákone obmedzená. Ale to je len otázka výmery, inak to nie je nič iného. Predstavte si, že by zákon hovoril, že ju smiete predať len človeku, ktorý v tej obci má chatku so záhradou a pracuje v tej záhrade dobre že nie ešte s potvrdením záhradkárskeho združenia veľmi poctivo 10 rokov a podobne, teda že ju nemôžte predať niekomu, kto proste chce mať chatku a pri nej záhradku a chce sa venovať tomuto hobby, pretože ho to tak napadlo. A ponúka vám viac. Iste by ste považovali taký zákon za pomerne mimo zdravý rozum. Ale je len otázkou kvantity a výmery, či máte 5 hektárov alebo záhradku. Pretože je to vaše vlastníctvo a ústava ho má chrániť. Lebo článok 20 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorú sme tu prisahali, hovorí, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie, to je presne tento prípad vlastníckeho práva, je možné iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Považujeme iba jednu jedinú požiadavku ústavy pri platnosti zákona, ako platí dnes, za splnenú. To jest, že vaše vlastnícke právo je nútené, obmedzené zo zákona, ale samozrejme, ten zákon je práve preto nespravodlivý, pretože nič z toho ďalšieho reálne neexistuje. To znamená, že článok 13 ústavy 4 (pozn. red.: správne malo byť "článok 13 odsek 4") hovorí: "Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ."
Inými slovami, obmedzenie, ktoré vás viaže na prednosť predaja alebo nakladania s vlastným majetkom, na to, že máte, že to môžte predať tomu a tomu a tomu bez ohľadu na to, že niekto, kto nie je ani ten, ani ten, ani ten, ale dáva vám viac za váš majetok, ten, ak sa nájdu iní záujemci, nesmie byť kupcom vášho majetku.
Ja si myslím, že je to evidentné porušenie ústavy. Ústavný súd ešte nerozhodol v tých dvoch podaniach, ale je pozoruhodné, že ministerstvo – i dnešné – trvá na tom, že takto je to správne. No, ako som hovoril o tých zdravotných poisťovniach, trvať na veci sa dá. A potom sa môže stať, že sme zle trvali. Ja si myslím, že tento, táto malá novela, škrtnutie jedného článku, vracia vlastnícke práva občanov Slovenskej republiky tam, kde majú byť a kde sú v mnohých iných veciach s touto výnimkou. Preto si myslím, že tento návrh si zasluhuje podporu, pretože poľnohospodársku pôdu môže vlastniť, zdediť ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky.
A opäť hovorím to, čo hovorím veľmi často, tento zákon nie je stranícky, nie je pre liberálnych držiteľov zdedenej pôdy, ani pre konzervatívnych, ani pre ľavicových, ani pre pravicových. Týka sa všetkých možných držiteľov, ktorí majú právo na ústavnú ochranu svojich vlastníckych práv.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 281). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mne ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím vás, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, najmä však páni Osuský, Dostál, Baránik a Laurenčík!
Ja som si podrobne prečítal vašu dôvodovú správu, ktorou sa snažíte zdôvodniť váš návrh na zrušenie predmetného zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktoré sa týka najmä, najmä občanov Slovenskej republiky. Vo svojej správe, vo svojej správe sa opierate o dva také základné, o dve také základné východiská. Jedným z tých východísk je Ústava Slovenskej republiky a konkrétne znenia jednotlivých článkov, ktoré sú v dôvodovej správe citované, a druhé východisko sa týka konania, konania Európskej komisie. Začnem tou Európskou komisiou.
V časoch, v časoch, keď sme svedkami jednoznačného, jednoznačného začatia rozpadávania sa molocha nazývaného Európska únia, je naozaj veľmi zvláštne argumentovať možnosť získania pôdy pre cudzincov nejakým rozhodnutím alebo konaním orgánu tejto, tohto molochu – Európskej únie, Európskej komisie. To naozaj môžu ako argument, ako argument to môžu akceptovať iba svetoobčania bez akéhokoľvek náznaku nejakej ani nie že národnej hrdosti, ale akéhokoľvek vlastenectva. Pretože povedzme si na rovinu, páni poslanci, vy štyria, ak by táto vaša iniciatíva prešla, neznamená to nič iné len to, že naša slovenská pôda by mohla úplne voľne prechádzať do rúk cudzincov, do rúk bohatých cudzincov.
Pred chvíľkou sme tu počuli z úst predkladateľa slová o tom, že je predsa najdôležitejšie zo všetkého, aby vlastníci za svoju pôdu dostali čo najviac peňazí bez ohľadu na to, odkiaľ tie peniaze sú. To znamená, povedané ich rečou, príde bohatý Arab alebo aby sme tu znova nesilili tie protimoslimské nálady, ktoré niektorí tak identifikovali z dnešného dňa tu v pléne, tak dajme iný príklad. Príde bohatý Žid a ponúkne a ponúkne tým vlastníkom, chudobným vlastníkom slovenskej pôdy viac peňazí ako ktokoľvek iný. A len silou peňazí, len silou peňazí bude prekonaná prekážka, ktorá je dnes postavená v zákone a ktorá bráni, ktorá bráni práve tomu, aby sa naša slovenská pôda dostávala do rúk cudzím elementom.
Druhý argument, pán poslanec alebo páni poslanci, páni predkladatelia, ktorý ste použili, boli citácie z Ústavy Slovenskej republiky v aktuálnom znení. A ja musím povedať, že tie citácie ste vybrali naozaj vhodne a veľmi účelne, pretože každý, každý, kto si vašu dôvodovú správu prečíta, musí po jej prečítaní získať dojem, že predmetný zákon o nadobudnutí vlastníctva pôdy je správny a vaša iniciatíva je postavená na hlavu. Vy sami, prosím pekne, vy sami to v dôvodovej správe na niekoľkých miestach, na niekoľkých miestach spomínate. Strana 1 dôvodovej správy, 5. odstavec: Podľa čl. 20 ods. 2 ústavy "zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike". Dokonca ani nie nejaké občianstvo, ale aspoň so sídlom.
Vy tu spochybňuje predtým zákonné podmienky o desaťročnom pobyte, o desaťročnom pobyte v Slovenskej republike! Spochybňujete právo uprednostniť pri získavaní pôdy slovenských občanov! Ja chápem, ja to chápem, že z vášho pohľadu je nejaká, nejaké občianstvo v Slovenskej republike absolútne nepodstatné, pretože máme tu európske občianstvo, svetové občianstvo, ale, žiaľ alebo našťastie, z môjho pohľadu našťastie, z vášho pohľadu asi nanešťastie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, prosím vás, že vás prerušujem. Chcem sa len opýtať, je 17. hodín, mali by sme hlasovať. Chcem sa vás opýtať, či to máte ešte na dlho.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Nemám to na dlho, pani podpredsedníčka, 2 minútky.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Sú dnes ešte na Slovensku, nie v tejto krajine, ale na Slovensku ľudia, ktorým to nie je jedno. Ktorým to nie je jedno a ktorí sa nebudú, pán poslanec, ktorí sa nebudú len tak prihliadať potichu na to, ako pár eurosvetoobčanov rozpredáva Slovensko.
Ja som presvedčený, že táto vaša iniciatíva nás oprávňuje k tomu, aby som z tohto miesta mohol povedať, že si ako predkladatelia tohto pokusu rozpredať Slovensko môžte s najväčšou hrdosťou nalepiť na čelo nálepku "Pozor, zahraničný agent!" A ja len dúfam, pán poslanec, že za tieto slová nedostanem od vás facku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Problémom Slovenska je čítanie textu s porozumením. Je to problém mladej, ale vidím, že už aj strednej generácie. V našom návrhu zákona vôbec neatakujeme článok 20 odsek 2 ústavy, ktorý hovorí o tom, že zákon môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb v Slovenskej republike. Ak vám toto na pochopenie, pán magister Kotleba, nestačí, prečítajte si to možno viackrát po večeroch a možnože za pár dní alebo týždňov dôjdete na zmysel týchto slov.
Inými slovami, my neatakujeme vonkoncom ústavu v tomto zmysle. My len hovoríme, že tak ako ste vy nadobudli pozemky v Podhradí Krásnohorskom a neviem, či máte dlhodobú poľnohospodársku prax, či ste význačný agronóm alebo čokoľvek druhé, tak sa jednoducho domnievam, že náš návrh zákona len umožňuje občanom Slovenskej republiky bez toho, aby predtým boli cvičenými poľnohospodármi, nadobudnúť pôdu. Len o tom to je.
Takže ešte raz, čítať s porozumením nie je ľahké, ale netreba to vzdávať.

Chcel by som povedať niečo podobné, ako predo mnou povedal Peter Osuský. Pán poslanec Kotleba má zjavne problémy čítať s porozumením text, dokonca text slovenskej ústavy. Ja to teda prečítam: "Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike", hovorí článok 20 odsek 2 ústavy. Ústava teda pripúšťa, že zákon obmedzí vlastnícke právo vo vzťahu k niektorým veciam iba na občanov Slovenskej republiky alebo právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike. Nepredpokladá však, že by sa vlastnícke právo malo obmedzovať vo vzťahu k určitým kategóriám občanov Slovenskej republiky či právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.
Presne toto ten nami na zrušenie navrhovaný zákon robí, rozlišuje medzi občanmi Slovenskej republiky. Ale ústava nič takéto nepredpokladá. Ústava predpokladá iba to, že môžu byť stanovené zákonom niektoré veci, ktoré môžu vlastniť iba občania. Všetci občania, nie iba niektorí. Môžme to opakovať ešte trikrát, mohli ste si to prečítať v dôvodovej správe, keby ste to neuťali po citáte z ústavy, ale prečítali to, čo som vám pred chvíľou prečítal. A aj výklad ústavy musí byť robený spôsobom, že budú zákony v súlade nielen s ústavou, ale aj s európskym právom, ktorým sme tak isto viazaní.

Vážení páni poslanci Osuský a Dostál, ja ďakujem za to, že sa staráte o porozumenie, teda o čítanie s porozumením, ale asi rovnako náročné je počúvať s porozumením a chápať vyslovený text. Ja som povedal len toľko, že vy v dôvodovej správe sa opierate o články ústavy, ktorými sa snažíte zdôvodniť vaše tvrdenia, že zákon je protiústavný a popiera nejaké základné ľudské práva a princíp rovnosti a neviem čo všetko, ale práve tieto vaše vypichnuté citáty z ústavy hovoria o tom, že ten zákon je absolútne v poriadku a že vaša snaha, že vaša snaha nie je nič iné, len slepá, slepé snaženie o to, aby cudzinci mohli skupovať Slovensko. To je všetko.
Ďakujem pekne.

Mám procedurálny návrh, aby sa o prerokovanom bode 56, návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám (tlač 282), vzhľadom k prebiehajúcim rokovaniam hlasovalo až zajtra.

Vážené dámy a páni, keďže je známe, že pán Rajtár hovorí po kórejsky a pán Pčolinský po indicky, tak ja tento návrh podporujem. (Smiech v pléne.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som si dovolil požiadať panie poslankyne a pánov poslancov z OĽANO, aby si svoje trikolóry upravili podľa svojho predsedu, ktorý ju má v riadnom poradí, teda správne poradie farieb, pretože vo svojom vlasteneckom zápale by národne cítiacich ľudí mohli urážať tým, že ich majú naopak.
Ďakujem. (Smiech a potlesk.)