10. schôdza

Ďakujem, pani kolegyňa Silvia Shahzad. To, čo si hovorila, tak to znamená naozaj, že celý ten zákon máš vlastne odžitý na vlastnej koži a podľa mňa niet nad osobnú skúsenosť. Som veľmi rada, že si konkrétne pomenovávala jednotlivé veci, ktoré som ja naozaj len veľmi všeobecne zhrnula v tom, že tak ako máme dnes nastavený zákon o kompenzáciách, nie je spravodlivý pre ľudí, ktorí tieto kompenzácie používajú a najmä potrebujú. Je veľmi dôležité, aby sa naozaj zákon o kompenzáciách využíval nie na demotivovanie ľudí, ktorí majú záujem, chcú a dokážu pracovať so zdravotným postihnutím, ale, a nie na demotiváciu, ale na motiváciu.
Takže opäť výzva vláde, aby sa zamýšľala nielen nad tým, že zvyšujeme opatrovateľom, chceme, ja neviem, budú teraz opatrovatelia dôchodkovo poistení celý čas opatrovania, akože sú to super veci. Ale skúsme sa zamýšľať nad zmenou celého systému poskytovania kompenzačných dávok. Je podľa mňa veľmi neprijateľné, ak aktivita ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných, sa naozaj znižuje vlastne zvyšovaním príjmu, zvyšovaním svojho príjmu. Je to choro nastavený systém. A preto naozaj buďme možno ústretoví k týmto ľuďom a snažme sa nájsť taký systém, ktorý ich bude viac motivovať ako demotivovať k činnosti.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Milí kolegovia, kolegyne, tak k tomuto návrhu zákona možno premostím, čo hovorila jedna kolegyňa, aj čo hovorila druhá kolegyňa a možno tak na dovysvetlenie, ako vlastne trošku fungujú aj tie rodiny, na aké aktivity zbierajú peniaze a obdobne. Čiže budem hovoriť z praxe, budem hovoriť o rodinách, s ktorými sa ja stretávam.
V prvom rade chcem prepojiť na pani kolegyňu Jurinovú, ktorá hovorila o sociálnych službách. A v rámci darov chcem hovoriť aj o službe včasnej intervencie. Je to služba, ktorá sa dostala do zákona o sociálnych službách. Poskytuje sa rodine, kde sa narodilo dieťatko so zdravotným znevýhodnením, do siedmeho roku veku života. Avšak realita je taká, že tí, ktorí poskytujú finančné prostriedky na túto sociálnu službu typologicky, majú problém so zafinancovaním tej služby a reálne sa stáva, že naozaj ju robíme cez granty, cez dary a rodičia to robia tak, že sa združujú, hľadajú finančné prostriedky a následne si robia rôzne prednášky, semináre a nesúvisí to konkrétne s kompenzáciou zdravotného znevýhodnenia, ale s problematikou zdravotného znevýhodnenia.
Ak naozaj neposkytujeme pomocnú ruku rodine, kde sa narodí takéto dieťa, mnohokrát to končí, bohužiaľ, aj rozvodom rodičov, možno nesprávnou výchovou voči zdravým deťom, lebo to zdravotne znevýhodnené dieťatko je mimoriadne náročné a naozaj pre to rozširovanie množiny podpôr, ktoré sa nepovažujú za príjem, a to ide aj o druh podpory či len peňažnej alebo nepeňažnej, mám za to, že nemá byť ohraničený nejakým stropom. Tí ľudia robia možné aj nemožné, aby posunuli problematiku do hláv nás ľudí, ktorí nemáme takýto problém. To je jedna línia tých rodičov a tam využívajú dary, ktoré majú.
Druhou líniou, o ktorej chcem aj hovoriť, je už spomínaná druhou kolegyňou kúpeľná liečebná starostlivosť. Naozaj to, čo sa nespraví u detičiek do troch rokoch v rámci rehabilitácie alebo neurorehabilitácie, je potom ťažko dohnať a mnohé tie rehabilitačné pobyty sú veľmi efektívne aj v našej krajine, ale pokiaľ ja mám informácie, tak sčasti ich uhrádza poisťovňa Union a Dôvera a nemáme o tom informáciu, aby sa na možno neštandardnej liečbe podieľala Všeobecná zdravotná poisťovňa.
V jednom súkromnom centre, ktoré naozaj pomáha hlavne deťom s detskou mozgovou obrnou, odporúčaný neorehabilitačný program dvojtýždňový pre pediatrických pacientov stojí 3 078 euro. Štvortýždňový pre mladých dospelých alebo dospelých stojí 6 156 euro. Adolescenti a pediatrickí pacienti, ktorí majú absolvovaný trojtýždňový, je 4 617 euro.
Ja nám naozaj skúsenosti s tým, že nestačí jeden cyklus absolvovať, a preto ako každý rodič, aj ja som matka dieťaťa, by som urobila všetko pre to, aj keby som vodu pila, chleba jedla so soľou, aby som tomu dieťaťu dala tú starostlivosť, ako viem najlepšie. A preto naozaj tie pobyty sú mimoriadne drahé, hlavne u svalovej atrofie. Metódy, ktoré sa robia u detí, tak sa robia v zahraničí. A taká jedna fáza jedného dievčatka, s ktorým sme tiež prichádzali do kontaktu, stála 65-tisíc euro. Okrem toho tí rodičia museli cestovať do Kyjeva, to sú ďalšie mimoriadne náklady na tento pobyt. Ale sú aj pre autistov veľmi efektívne delfínoterapie, ktoré sa robia v zahraničí. Napríklad v Turecku stojí jedna jazda 300 až 390 euro. A ubytovanie dieťaťa, s ubytovaním a s tými jazdami to je 2 500 euro. Na to musí rodič uhradiť ešte teda svoje náklady.
Naozaj ide o mimoriadne výdavky, aj keď určite si niektorí kladiete, či je to potrebné. Aj ja som sa vo svojej praxi mnohokrát tak pozastavila nad tým, či naozaj tá efektivita a či tomu dieťaťu to prinesie ten efekt, keď je tak mimoriadne drahé a tiež som bola skeptická. Keď som začala pracovať v zariadení, kde som, tak som bola veľmi skeptická, či tie peniaze, ktoré všetky vyzbierajú, pomôžu v konečnom dôsledku tomu dieťaťu. Ale naozaj, je to efektívne. Máme dvoch chlapcov, ktorí majú Aspergerov syndróm. Obaja rodičia sú sami zdravotne znevýhodnení a ak by nechodievali na liečebný pobyt, na ktorý mamka vždy každý rok zháňa peniažky, tak tí chlapci by dnes nechodili, boli by na vozíku okrem toho, že majú aj ďalšiu vážnu chorobu, ktorá patrí do spektra autizmu.
Tým chcem povedať, že naozaj ohraničenie stropu je mnohokrát pre rodiny hlavne s dieťaťom do prvého stupňa základnej školy tak veľmi dôležité a tak mimoriadne drahé, že častokrát sú schopní predať aj svoje nehnuteľnosti. A pokiaľ sa nájdu ľudia, ktorí im to zafinancujú, tak by naozaj sme nemali spochybňovať peniaze, ktoré im dá niekto iný a my sme im to mali sťahovať z toho, čo dostávajú. Je to naozaj veľmi ponižujúce pre tých rodičov, keď chodia a pýtajú.
Na druhej strane hodia to všetko za hlavu a pred ním je to dieťa. A keď to dieťa nechodilo, nerozprávalo a po troch, štyroch, možno aj piatich, šiestich rokoch začne to robiť, tak ja som šťastná, nieto ešte ten rodič, čo naozaj hovorí, že tak ja som už, viete, pani šéfka, ja už som taký žobrák, ja už chodím a kade-tade pýtam tie peniaze. A naozaj, pokiaľ je to dieťa zdravotne znevýhodnené, tam by sa nemalo nič krátiť. Toto je ďalšia robota pre tých rodičov, ktorú si zabezpečia sami a aj uhradia sami.
Takže možno na problematiku darov a zdravotného znevýhodnenia detí a mladých ľudí som chcela dnes prepojiť na náš návrh zákona toľko, aby aj toto padlo na pôde, ktorá rozhoduje o veciach, ktoré menia životy ľudí a rodín so zdravotným znevýhodnením.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pani poslankyňa, ja som vás pozorne počúval aj z toho dôvodu, že ste rozprávali o veciach, ktoré sa v rámci strany, ktorými sa teda zaoberáme a ktorým sa venujeme. Hovorili ste o tom pobyte pre deti v tom rehabilitačnom zariadení. Všetci asi vieme, o ktorom ste rozprávali. Za tú cenu 3 060 eur na dva týždne, ja len chcem doplniť teda tých, ktorí to možno počúvajú, že plus ešte 800 eur je ubytovanie. Osemsto eur je ubytovanie, čiže tritisíc, viac ako 3 800 eur musia zaplatiť tí ľudia na dva týždne len na to, aby spravili aspoň jeden nejaký funkčný krôčik k zlepšeniu stavu ich dieťaťa. Ale zo skúseností, ktoré máme, tak tie rehabilitácie sú naozaj efektívne a sú účinné a sú v podstate jediná nádej pre tých ľudí, ale je to obrovský balík peňazí. Keď si predstavíme, že väčšinou z tých rodín robí iba jeden rodič a ak zarába 600 eur v hrubom, tak je šťastný človek. Tak je šťastný človek. A keď má zaplatiť 3 800 za dva týždne a potrebuje tri, štyri rehabilitácie za rok, aby to malo význam, tak to si, to si, keď si to ľudia zrátajú, tak je to proste strašná pálka.
Ja by som možno videl riešenie v tom, že ak je takéto zariadenie na území Slovenskej republiky, tak by mali byť zákonom zvýhodnení občania Slovenskej republiky. Lebo je rozdiel, keď to zaplatí slovenská rodina zo 600 eur v hrubom a je rozdiel, keď tam príde arabský šejk, pre ktorého je 600 eur možno denný náklad na jeho život. A, žiaľ, v tom konkrétnom zariadení sú viac ako dve tretiny všetkých klientov cudzinci, ktorí sú úplne niekde inde s peniazmi, takže možno by sme mohli zákonom spoločne upraviť ten rehabilitačný systém tak, že by sme z tých cudzineckých peňazí prispievali tým deťom občanov Slovenskej republiky. Ale inak ďakujem veľmi pekne za tú iniciatívu.

Ďakujem kolegyni za znova taký nový, nový a iný rozmer tejto problematiky. Určite každý jeden, no verím, že naozaj každý jeden poslanec, lebo e-mailov, ktoré súvisia práve s poskytovaním nejakého príspevku pre rodinu, ktorá má zdravotne ťažko postihnuté dieťa, chodí veľa, hej. Inak rozhodnutie každého, či sa rozhodne prispieť alebo nie, ale keď si teraz uvedomím, že v podstate dva roky dozadu sme s takouto snahou začali a že v podstate tým rodičom, ktorí získali na svoje účty peniaze z poskytnutia darov, boli nakoniec krátené kompenzácie, tak je to úplne choré.
Veľmi pekne ďakujem Soni Gaborčákovej, že otvorila aj tému intervenčných centier. Áno, máme ich v zákone o sociálnych službách. Otázka je, akým spôsobom sa napĺňajú tieto alebo funkcia tých intervenčných centier. Čo mám vedomosť, tak zdravotné intervenčné centrá naozaj z vlastnej iniciatívy podporujú, vytvárajú ľudia, ktorí sa tejto téme venujú životne, že celý život tomu obetujú, ale bez podpory štátu, a to je choré. Táto spoločnosť ako keby si nechcela uvedomiť, že práve dieťa do troch rokov, ešte do šiestich rokov má najväčší potenciál sa z toho zdravotného postihnutia nieže vylízať, to sa málokedy podarí, ale zlepšiť ten stav, zdravotný stav, mentálny stav. A naša spoločnosť ako keby to vôbec nechcela akceptovať.
Takže veľa toho je potrebné zmeniť v zákone a verím, že toto, možnože táto celá téma, už o tom debatujeme v podstate druhý, tretí týždeň v rámci schôdzi, tak verím, že bude takým štartérom pre nastavenie naozaj nového pohľadu na zákon o kompenzáciách celkovo.
Ešte pánovi kolegovi by som iba povedala, že to sú všetko súkromné zariadenia a verím tomu, že oni získavajú, získavajú peniaze alebo teda tí zahraniční klienti platia iné peniaze ako slovenskí občania.

Ďakujem. Ďakujem za príspevok kolegyni. Naozaj v tejto chvíli v súčasnosti vlastne trestáme rodičov, keď sa snažia pracovať tak s dieťaťom, ktoré je zdravotne postihnuté, znevýhodnené, aby dosiahli tú najlepšiu, najvyššiu možnú buď mobilitu alebo teda schopnosť učiť sa pracovať. Mám v rodine takéto dieťa, pomáhame týmto rodičom, koľko len môžeme a naozaj z neho, z tohto Mareka je nakoniec taký človek, ktorý je schopný fungovať v obci, poznajú ho ľudia a vie sa o seba viacej postarať. A toto by sme mali motivovať, pretože na jednej strane sa nám zdá, ako by nás o niečo viac oberali aj schválením tohto zákona, ako keby o niečo štát prišiel, ale ja som presvedčená, že práve, keď títo zdravotne znevýhodnení dosiahnu taký najlepší stupeň možnosti v živote žiť a pracovať, vzdelávať sa a učiť sa, tak to bude práve pre štát prospešné a predpokladám, že neodoberú štátu toľko peňazí. Nakoniec títo ľudia ako by odobrali, keby nedosiahli tento lepší stupeň života, životných funkcií? Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Mne z toho všetkého vychádza, že musíme spojiť sily, musíme si prejsť, čo systém dáva, čo berie, či sme praví, ľaví, či sme vládni, nevládni. Musíme dať hlavy dohromady a naozaj, keď sme tigrom ekonomiky, keď sme demokratickou krajinou, ako si hovoríme, skúsme naozaj zrevidovať, čo robíme pre tých najzraniteľnejších. A možno dnes je to len podnet na to zamyslieť sa aj nad zdravotnou starostlivosťou vitiligov, ktorí ležia, a naozaj nad rodinami, ktoré sa starajú doma o takýchto ľudí. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, skupina poslancov za poslanecký klub Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov.
Cieľom legislatívneho návrhu je stanoviť limity na výdavky pre obstaranie a prenájom osobných automobilov pre všetky subjekty verejnej správy a pre všetky organizácie zriadené alebo založené subjektmi verejnej správy. Uvedený návrh zákona zavádza šesť kategórií okruhu osôb, na ktorých prepravu sa má osobný automobil obstarať alebo prenajať.
V prvej kategórii pre prezidenta Slovenskej republiky, ministrov a členov vlády stanovujeme maximálnu hranicu 33-tisíc eur. Pre druhú kategóriu, kde je napríklad generálny prokurátor alebo riaditeľ NBÚ 25-tisíc eur. Pre tretiu kategóriu, v ktorej sa nachádzajú napríklad primátori krajských a okresných miest 20-tisíc eur. V štvrtej kategórii pre generálnych riaditeľov a riaditeľov sekcií ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy stanovujeme 15-tisíc eur. Pre piatu kategóriu, v ktorej sú ostatní vedúci zamestnanci organizácií verejnej správy, 12-tisíc eur a pre poslednú šiestu kategóriu, kde sú všetci ostatní zamestnanci verejnej správy, je 9-tisíc eur.
V súčasne platnej legislatíve je problematika obstarávania osobných automobilov upravená len pre štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, pričom výšku limitu výdavkov ustanovuje nariadenie vlády. Predložený návrh zákona rozširuje okruh povinných subjektov na všetky subjekty verejnej správy a na všetky organizácie zriadené alebo založené subjektmi verejnej správy, pričom limit ustanovuje príloha zákona. Návrh reaguje na stúpajúcu tendenciu zneužívať verejné zdroje pri nákupe a prenájme osobných automobilov zo strany predstaviteľov subjektov verejnej správy. Pri nákupe a prenájme áut príslušní funkcionári často uprednostňujú vlastné subjektívne túžby pred objektívnymi potrebami. Výsledkom takejto praxe je neefektívne, neúčelné a nehospodárne využívanie verejných zdrojov vedúce k nadmernému zaťažovaniu verejného rozpočtu. Zavedením príslušnej regulácie nákupu a prenájmu osobných motorových vozidiel spolu s exaktným vymedzením oprávnení pre jednotlivé skupiny predstaviteľov subjektov verejnej správy zákonite povedie k nakupovaniu a prenájmu lacnejších, no pritom funkčne plne postačujúcich vozidiel.
Na záver konštatujem, že predložený návrh má jednoznačne pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Záverom vás žiadam, ako jeden z predkladateľov tohto zákona, o podporu.
Ďakujem.

[12:09:17-12:12:41] Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR Zmeniť vystupujúceho

Ďakujeme pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Martinovi Kotlebovi, aby nás oboznámil so spravodajskou informáciou.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, tento náš návrh vychádza z mojej praxe ako predsedu kraja, ako župana, predstaviteľa exekutívy na úrovni krajskej samosprávy, kde jednoducho vidíme, vidíme, akým spôsobom sa plytvá, akým spôsobom sa neskutočne plytvá s verejnými zdrojmi pri takej veľmi jednoduchej alebo v takej jednoduchej oblasti, akou je vozový park, využívanie služobných motorových vozidiel na teda nejaké služobné úlohy, hlavne predstaviteľov krajov županov. Nám sa v Banskobystrickom kraji podarilo efektívnym využívaním vozového parku znížiť ročné náklady na vozový park z 53-tisíc eur ročne na 22-tisíc eur. Výrazná, viac ako 50-percentná úspora len tým, že sme sa začali k verejným zdrojom v tejto oblasti stavať zodpovedne, tak ako by sme sa stavali aj k svojim vlastným súkromným peniazom.
Aby som trošku konkretizoval, v čom spočívalo, v čom spočívali tieto kroky, táto úspora? Tak, samozrejme, išlo aj o prevádzkový režim, išlo o prestavbu mnohých vozidiel na plyn, išlo o dôslednú kontrolu spotrieb, jázd a tak ďalej. Ale najväčší rozdiel, najväčší rozdiel sa týkal samotného správania mňa ako predsedu kraja. Ja osobne využívam ako služobné motorové vozidlo Renault Fluence asi za 12-tisíc eur, Suzuki SX4 asi za 11-tisíc eur a Citroen Elysée asi za 12-tisíc, necelých 12-tisíc eur.
Pozrime sa ale na to, pozrime sa ale na to, aké motorové vozidlá využívajú župani, predsedovia iných samosprávnych krajov. Nitriansky samosprávny kraj Audi A8 Long obstarávacia cena 116-tisíc eur. Bratislavský samosprávny kraj Audi A8 Long 116-tisíc eur, Trnavský samosprávny kraj Audi A8 95-tisíc eur, Trenčiansky samosprávny kraj Audi A8 81-tisíc eur, Žilinský samosprávny kraj Audi A8 76-tisíc eur, Prešovský samosprávny kraj Volvo S80 50-tisíc eur a Košický samosprávny kraj Audi A6 48-tisíc eur. Takže to sme vybrali iba jedno, iba jedno z tých vozidiel, nehovoriac o tom, že tiež sa tam využíva viacej, viacej vozidiel pre každého z týchto županov, predsedov krajov. To sú veci, ktoré sú, poviem to tak, nastavené nejako stabilne a hovoria len o jednej jedinej funkcii v rámci celého štátu. Sú však aj aktuálnejšie, aktuálnejšie príklady z tejto oblasti, ktoré hovoria o absolútne bezbrehom plytvaní verejnými zdrojmi len preto, že si niekto pomýli svoju funkciu, výkon svojej funkcie so svojimi osobnými túžbami, tak ako to pred chvíľkou povedal predkladateľ poslanec Martin Beluský.
Pozrime sa na to, ako sa hospodári, čo sa týka autoparku, v Bratislavskom samosprávnom kraji. Ten totiž na jar - vieme veľmi dobre, že županom je tam Pavol Frešo - Bratislavský samosprávny kraj totiž na jar nakúpil tri nové, štyri nové osobné motorové vozidlá pre potreby kraja v celkovej sume 171-tisíc eur. To znamená v prepočte 42 700 eur na jedno vozidlo, na jedno vozidlo. Išlo o automobily Škoda Superb v absolútne plnej výbave. Ja sa pýtam, na čo je komu na samosprávnom kraji takéto auto? Načo je komu takéto auto? Načo je potrebné, aby sa župan alebo riaditeľ úradu alebo ktokoľvek iný vyvážal v takomto aute? V čom to pozitívne, v čom to pozitívne ovplyvní výkon jeho funkcie? V čom to pozitívne ovplyvní výkon funkcie primátorov, výkon funkcie starostov, výkon funkcie riaditeľov štátnych úradov? No absolútne v ničom, absolútne v ničom. Len v tom, že zase si masírujú svoje ego, že si mýlia svoje osobné túžby s tým, čo reálne k výkonu svojej verejnej funkcie potrebujú.
Len pre zaujímavosť. My sme presne v tom istom čase, v tom istom čase sme kupovali nové tri motorové vozidlá, služobné motorové vozidlá na úrad Banskobystrického samosprávneho kraja. Za všetky tri sme zaplatili spolu necelých 30-tisíc eur. Oni zaplatili 171-tisíc za štyri, my 30-tisíc za tri. Za tri naše autá by sme nekúpili ani len jedno jediné na Bratislavský samosprávny kraj.
Poďme ale ďalej, poďme ale ďalej. Ja som veľmi rád, že dnes tu práve túto časť schôdze vedie pani podpredsedníčka Nicholsonová, pretože práve ona bola tá, kto poukázal na neefektívny nákup nového motorového vozidla pre riaditeľa Sociálnej poisťovne, generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Volkswagen Touareg za 44 100 eur bez DPH. Povedzte mi, načo je takému štátnemu úradníkovi, ktorého povinnosťou je čo najlepšie, čo najefektívnejšie pracovať v procese redistribúcie verejných zdrojov, pretože Sociálna poisťovňa nie je o ničom inom, len o redistribúcii verejných zdrojov, načo mu je auto za 44-tisíc eur bez dane? Akým spôsobom to pozitívne ovplyvní úroveň jeho práce, výkon jeho funkcie? V čom sa zlepší hospodárenie Sociálnej poisťovne? V čom sa zlepšia podmienky sociálneho zabezpečenia občanov tým, že bude mať pán generálny riaditeľ takéto auto, že nebude mať auto za 15-tisíc? No absolútne v ničom. Zase sme len pri otázke masírovania si svojho ega, zase sme len pri tom, že nebudem si kupovať Touareg z vlastných peňazí, ale si to kúpim zo štátnych peňazí, z verejných zdrojov. O nič iné nejde.
Práve preto aj ja sa chcem z tohto miesta poďakovať pani podpredsedníčke za to, že na túto vec upozornila. Len upozorňovať, upozorňovať je veľmi málo. My sme tu tí, ktorí môžu tieto veci riešiť. My sme tu tí, ktorí nielen môžu, ale majú tieto veci riešiť. Lebo keď o tom budeme len rozprávať, tak jediné, čo dosiahneme, je to, že debata a rozhorčenie občanov sa posunie z krčiem a z obývačiek do parlamentu. Nič viac.
Preto dávame tento návrh a preto súčasťou tohto návrhu je absolútne exaktné, exaktné rozdelenie a vyčíslenie jednotlivých kategórií predstaviteľov subjektov verejnej správy a k nim prislúchajúcich obmedzení a limitov na nákup služobných motorových vozidiel. Kým dnes, kým dnes sa župani vozia na autách za viac ako 100-tisíc eur, podľa nášho návrhu by mohli mať zo zákona auto maximálne za 30-tisíc eur s daňou, respektíve 25-tisíc eur bez dane. Absolútne dostatočné, dostačujúce na plnenie povinností predsedu kraja. Absolútne dostatočné. Kým dnes si generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne chce kúpiť auto a možno si ho už kúpil za viac ako 44-tisíc eur bez dane, podľa nášho návrhu by mal nárok na vozidlo v hodnote 12-tisíc eur bez dane. Na jedného úradníka, na čele aj keď veľkej inštitúcie, si myslím, absolútne s prehľadom, absolútne s prehľadom. Kto chce, kto chce lepšie auto, kto chce drahšie auto, exkluzívne, luxusné, nech sa páči, môže si to kúpiť zo svojich vlastných peňazí a nemusí ani kradnúť, nemusí ani kradnúť, pretože na lízing sa dnes dá kúpiť naozaj pri ministerských, poslaneckých platoch to auto v podstate akékoľvek.
Takže myslíme si, že táto úprava, ak by ju teda parlament schválil, by bola aj keď len symbolickým, ale takým určitým prvým krokom k prinavráteniu, k prinavráteniu toho, aby politici a všetci tí funkcionári, predstavitelia subjektov verejnej správy sa začali znova viac správať ako služobníci občanov, ako tí, ktorí sú tu pre ľudí a nie ako tí, ktorí za peniaze tých ľudí si majú dopriať neskutočný luxus, úplne zbytočný.
A ako som už povedal, keďže na tento prípad ohľadom Sociálnej poisťovne upozornila pani podpredsedníčka Národnej rady Lucia Nicholsonová, tak my úplne racionálne a logicky očakávame, že klub SaS náš návrh podporí. Ak klub SaS náš návrh, ani tento návrh nepodporí len preto, že je to náš návrh, to je už potom naozaj ťažká schizofrénia. A rovnako ten návrh podporia všetci tí, ktorí rozprávajú o efektívnom, účelnom a hospodárnom nakladaní s verejnými zdrojmi. Toto bude jednoduchý test, jednoduchý test, na ktorom ľudia uvidia, kto to myslí vážne a kto o tom len rozpráva. Pretože ja som presvedčený, že v budúcnosti, v budúcnosti by sa takéto nastavenie už len pri takomto jednom, pri takejto jednej komodite, ako je nákup osobných motorových vozidiel, mohlo stať príkladom, príkladom dobrej praxe aj v ostatných oblastiach, ktoré sa týkajú všetkých subjektov verejnej správy. A ľudia, obyvatelia Slovenskej republiky by to určite privítali.
Takže chcem vás poprosiť na záver všetkých, ktorí rozmýšľate racionálne a naozaj to myslíte vážne s tým efektívnym využívaním verejných zdrojov, aby ste náš návrh podporili a aby sme Slovensku a ľudom ukázali, že najmä tí, ktorí sú tu noví v parlamente a ktorí ešte nie sú takí zašpinení od toho bahna, naozaj chcú priniesť aj nové metódy práce a efektívne využívanie nielen tých zdrojov, ale celého štátu ako takého.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Marián, ty si spomínal na začiatku svojho príhovoru, že používaš na služobné účely ako predseda Banskobystrického samosprávneho kraja tri autá. Ja ťa chcem poprosiť, aby si pre vysvetlenie doplnil, kto ešte tieto vozidlá v rámci kraja využíva na služobné jazdy, aby to nevyvolávalo dojem, že sám používaš tri autá len pre svoje potreby. Ďakujem.