10. schôdza

Ďakujem. Pani poslankyňa, ja som vás pozorne počúval aj z toho dôvodu, že ste rozprávali o veciach, ktoré sa v rámci strany, ktorými sa teda zaoberáme a ktorým sa venujeme. Hovorili ste o tom pobyte pre deti v tom rehabilitačnom zariadení. Všetci asi vieme, o ktorom ste rozprávali. Za tú cenu 3 060 eur na dva týždne, ja len chcem doplniť teda tých, ktorí to možno počúvajú, že plus ešte 800 eur je ubytovanie. Osemsto eur je ubytovanie, čiže tritisíc, viac ako 3 800 eur musia zaplatiť tí ľudia na dva týždne len na to, aby spravili aspoň jeden nejaký funkčný krôčik k zlepšeniu stavu ich dieťaťa. Ale zo skúseností, ktoré máme, tak tie rehabilitácie sú naozaj efektívne a sú účinné a sú v podstate jediná nádej pre tých ľudí, ale je to obrovský balík peňazí. Keď si predstavíme, že väčšinou z tých rodín robí iba jeden rodič a ak zarába 600 eur v hrubom, tak je šťastný človek. Tak je šťastný človek. A keď má zaplatiť 3 800 za dva týždne a potrebuje tri, štyri rehabilitácie za rok, aby to malo význam, tak to si, to si, keď si to ľudia zrátajú, tak je to proste strašná pálka.
Ja by som možno videl riešenie v tom, že ak je takéto zariadenie na území Slovenskej republiky, tak by mali byť zákonom zvýhodnení občania Slovenskej republiky. Lebo je rozdiel, keď to zaplatí slovenská rodina zo 600 eur v hrubom a je rozdiel, keď tam príde arabský šejk, pre ktorého je 600 eur možno denný náklad na jeho život. A, žiaľ, v tom konkrétnom zariadení sú viac ako dve tretiny všetkých klientov cudzinci, ktorí sú úplne niekde inde s peniazmi, takže možno by sme mohli zákonom spoločne upraviť ten rehabilitačný systém tak, že by sme z tých cudzineckých peňazí prispievali tým deťom občanov Slovenskej republiky. Ale inak ďakujem veľmi pekne za tú iniciatívu.

Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

Ďakujem kolegyni za znova taký nový, nový a iný rozmer tejto problematiky. Určite každý jeden, no verím, že naozaj každý jeden poslanec, lebo e-mailov, ktoré súvisia práve s poskytovaním nejakého príspevku pre rodinu, ktorá má zdravotne ťažko postihnuté dieťa, chodí veľa, hej. Inak rozhodnutie každého, či sa rozhodne prispieť alebo nie, ale keď si teraz uvedomím, že v podstate dva roky dozadu sme s takouto snahou začali a že v podstate tým rodičom, ktorí získali na svoje účty peniaze z poskytnutia darov, boli nakoniec krátené kompenzácie, tak je to úplne choré.
Veľmi pekne ďakujem Soni Gaborčákovej, že otvorila aj tému intervenčných centier. Áno, máme ich v zákone o sociálnych službách. Otázka je, akým spôsobom sa napĺňajú tieto alebo funkcia tých intervenčných centier. Čo mám vedomosť, tak zdravotné intervenčné centrá naozaj z vlastnej iniciatívy podporujú, vytvárajú ľudia, ktorí sa tejto téme venujú životne, že celý život tomu obetujú, ale bez podpory štátu, a to je choré. Táto spoločnosť ako keby si nechcela uvedomiť, že práve dieťa do troch rokov, ešte do šiestich rokov má najväčší potenciál sa z toho zdravotného postihnutia nieže vylízať, to sa málokedy podarí, ale zlepšiť ten stav, zdravotný stav, mentálny stav. A naša spoločnosť ako keby to vôbec nechcela akceptovať.
Takže veľa toho je potrebné zmeniť v zákone a verím, že toto, možnože táto celá téma, už o tom debatujeme v podstate druhý, tretí týždeň v rámci schôdzi, tak verím, že bude takým štartérom pre nastavenie naozaj nového pohľadu na zákon o kompenzáciách celkovo.
Ešte pánovi kolegovi by som iba povedala, že to sú všetko súkromné zariadenia a verím tomu, že oni získavajú, získavajú peniaze alebo teda tí zahraniční klienti platia iné peniaze ako slovenskí občania.

Pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem. Ďakujem za príspevok kolegyni. Naozaj v tejto chvíli v súčasnosti vlastne trestáme rodičov, keď sa snažia pracovať tak s dieťaťom, ktoré je zdravotne postihnuté, znevýhodnené, aby dosiahli tú najlepšiu, najvyššiu možnú buď mobilitu alebo teda schopnosť učiť sa pracovať. Mám v rodine takéto dieťa, pomáhame týmto rodičom, koľko len môžeme a naozaj z neho, z tohto Mareka je nakoniec taký človek, ktorý je schopný fungovať v obci, poznajú ho ľudia a vie sa o seba viacej postarať. A toto by sme mali motivovať, pretože na jednej strane sa nám zdá, ako by nás o niečo viac oberali aj schválením tohto zákona, ako keby o niečo štát prišiel, ale ja som presvedčená, že práve, keď títo zdravotne znevýhodnení dosiahnu taký najlepší stupeň možnosti v živote žiť a pracovať, vzdelávať sa a učiť sa, tak to bude práve pre štát prospešné a predpokladám, že neodoberú štátu toľko peňazí. Nakoniec títo ľudia ako by odobrali, keby nedosiahli tento lepší stupeň života, životných funkcií? Ďakujem pekne.

S reakciou na faktické poznámky, pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Mne z toho všetkého vychádza, že musíme spojiť sily, musíme si prejsť, čo systém dáva, čo berie, či sme praví, ľaví, či sme vládni, nevládni. Musíme dať hlavy dohromady a naozaj, keď sme tigrom ekonomiky, keď sme demokratickou krajinou, ako si hovoríme, skúsme naozaj zrevidovať, čo robíme pre tých najzraniteľnejších. A možno dnes je to len podnet na to zamyslieť sa aj nad zdravotnou starostlivosťou vitiligov, ktorí ležia, a naozaj nad rodinami, ktoré sa starajú doma o takýchto ľudí. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Týmto sme vyčerpali rozpravu. Chcem sa opýtať pani navrhovateľky, či v záverečnom slove chce niečo povedať. Nie, nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Martina Beluského, Rastislava Schlosára a Milana Uhríka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 268, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je pod tlačou 271.
Dávam slovo pánovi poslancovi Martinovi Beluskému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Martina Beluského, Rastislava Schlosára a Milana Uhríka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 268.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, skupina poslancov za poslanecký klub Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov.
Cieľom legislatívneho návrhu je stanoviť limity na výdavky pre obstaranie a prenájom osobných automobilov pre všetky subjekty verejnej správy a pre všetky organizácie zriadené alebo založené subjektmi verejnej správy. Uvedený návrh zákona zavádza šesť kategórií okruhu osôb, na ktorých prepravu sa má osobný automobil obstarať alebo prenajať.
V prvej kategórii pre prezidenta Slovenskej republiky, ministrov a členov vlády stanovujeme maximálnu hranicu 33-tisíc eur. Pre druhú kategóriu, kde je napríklad generálny prokurátor alebo riaditeľ NBÚ 25-tisíc eur. Pre tretiu kategóriu, v ktorej sa nachádzajú napríklad primátori krajských a okresných miest 20-tisíc eur. V štvrtej kategórii pre generálnych riaditeľov a riaditeľov sekcií ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy stanovujeme 15-tisíc eur. Pre piatu kategóriu, v ktorej sú ostatní vedúci zamestnanci organizácií verejnej správy, 12-tisíc eur a pre poslednú šiestu kategóriu, kde sú všetci ostatní zamestnanci verejnej správy, je 9-tisíc eur.
V súčasne platnej legislatíve je problematika obstarávania osobných automobilov upravená len pre štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, pričom výšku limitu výdavkov ustanovuje nariadenie vlády. Predložený návrh zákona rozširuje okruh povinných subjektov na všetky subjekty verejnej správy a na všetky organizácie zriadené alebo založené subjektmi verejnej správy, pričom limit ustanovuje príloha zákona. Návrh reaguje na stúpajúcu tendenciu zneužívať verejné zdroje pri nákupe a prenájme osobných automobilov zo strany predstaviteľov subjektov verejnej správy. Pri nákupe a prenájme áut príslušní funkcionári často uprednostňujú vlastné subjektívne túžby pred objektívnymi potrebami. Výsledkom takejto praxe je neefektívne, neúčelné a nehospodárne využívanie verejných zdrojov vedúce k nadmernému zaťažovaniu verejného rozpočtu. Zavedením príslušnej regulácie nákupu a prenájmu osobných motorových vozidiel spolu s exaktným vymedzením oprávnení pre jednotlivé skupiny predstaviteľov subjektov verejnej správy zákonite povedie k nakupovaniu a prenájmu lacnejších, no pritom funkčne plne postačujúcich vozidiel.
Na záver konštatujem, že predložený návrh má jednoznačne pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Záverom vás žiadam, ako jeden z predkladateľov tohto zákona, o podporu.
Ďakujem.

[12:09:17-12:12:41] Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR Zmeniť vystupujúceho

Ďakujeme pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Martinovi Kotlebovi, aby nás oboznámil so spravodajskou informáciou.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.