11. schôdza

Vážený pán minister, ja teda sa nesťažujem, že by ste ma nepočúvali, mal som pocit, že ste ma včera počúvali, vážená podpredsedníčka Národnej rady a vážené kolegyne a kolegovia, dovolil som si v rámci tréningu na nový rokovací poriadok rozdeliť svoje vystúpenie k návrhu zákona o štátnom rozpočte na dve časti. Teda, keďže nebudeme môcť v budúcnosti rozprávať neobmedzene, ale na základe písomného rozprávania, písomného prihlásenia sa do rozpravy maximálne 20 minúť a maximálne 10 minút v rámci ústneho prihlásenia sa do rozpravy, tak to skúsim urobiť takto ako pioniersky čin.
Včera som hovoril o tom, prečo považujem návrh zákona o štátnom rozpočte za zlý, nezodpovedný, neambiciózny vzhľadom k možnostiam, ktoré slovenská ekonomika a z jej rastu vyplývajúce prostriedky, ktoré má k dispozícii vláda a verejná správa má, môže mať a môže použiť.
Dnes by som si v rámci, dúfam, že sa zmestím do tých desiatich minút, dovolil povedať niečo o tom, ako by sa mala správať rozpočtovo zodpovedná vláda. A zhrniem to do štyroch bodov. V rozpočte na ďalšie tri roky by rozpočtovo zodpovedná vláda mala presadzovať napríklad toto:
Po prvé. Vyrovnaný štátny a verejný rozpočet už v roku 2017 a prebytkový rozpočet v rokoch 2018, 2019 a nasledujúci. Už som hovoril včera o tom, že rast príjmov verejnej správy je nad očakávania. Rastú v porovnaní s týmto rokom, výrazne rastú v porovnaní s očakávaniami, ktoré mala vláda v predchádzajúcich rokoch, rastú tak dostatočne, že by nebol problém spraviť vyrovnaný rozpočet bez nejakých zásadných škrtov, iba keby sa vláda trošku snažila držať na uzde a krotila v tej expanzii výdavkov, ktorá, žiaľ, je väčšia ako rast príjmov. A preto výdavky rastú budúci rok vyše dvojnásobne v porovnaní s tým, ako bude deficit rozpočtu verejných financií. Čiže bez problémov, bez problémov sme mohli mať vyrovnaný rozpočet.
Tou druhou vecou, ktorú by robila rozpočtovo zodpovedná vláda, je znižovanie verejného dlhu. Teda pribrzdenie rastu verejného dlhu nielen v relatívnom, ale v absolútnom vyjadrení a potom postupne jeho ďalšie znižovanie. V žiadnom prípade by rozpočtovo zodpovedná vláda nepristúpila, ba dokonca by ani neuvažovala o zvoľnení dlhovej brzdy pod akoukoľvek zámienkou. Naopak, pokúsila by sa presadiť jej striktnejšiu a prísnejšiu podobu, napríklad v podobe hraníc absolútneho dlhu, nie dlhu vyjadreného percentuálnym pomerom k hrubému domácemu produktu.
Rozpočtovo zodpovedná vláda by vykonala úplnú a dôslednú pasportizáciu majetku všetkých inštitúcií verejnej správy a všetkých podnikov, v ktorých má vlastnícke podiely, a pristúpila by k ich privatizácii alebo doprivatizácii. Transparentná doprivatizácia a privatizácia spojená s dereguláciou a odstránením bariér konkurencie by preniesla nielen zdroje na financovanie verejného dlhu a dlhového bremena dôchodkového systému, ale aj zvýšenie vlastníckej zodpovednosti riadenia firiem, odštátnenie a odpolitizovanie podnikania, kvalitnejšie služby a nižšie ceny a tým dlhodobejšie pozitíva pre prosperitu krajiny, podnikateľské prostredie, daňovníkov i spotrebiteľov.
Tretia vec, ktorú by urobila rozpočtovo zodpovedná vláda, je, že by sa sústredila na výdavkové úspory, limity a brzdenie verejných výdavkov. Možné úspory verejných výdavkov by mohli a mali spočívať okrem iného v troch okruhoch.
Po prvé v znižovaní spotreby verejnej správy, v znižovaní nákladov na administratívu, prevádzku verejnej správy. V žiadnom prípade tu nehovorím o znižovaní platov úradníkov. Naopak, si myslím, že úradníci, ktorí podávajú výkon, majú byť lepšie zaplatení. Akurát som presvedčený, že tých úradníkov by malo byť menej, oveľa menej. A nemyslím si, že by ich malo byť menej spôsobom, že menej ľudí robí tú istú robotu, ale myslím si, že je možné zrušiť alebo zoštíhliť mnohé inštitúcie vrátane zrušenia alebo zoštíhlenia agendy, ktorú dnes tieto štátne inštitúcie alebo verejné inštitúcie vykonávajú. Štát toho robí príliš veľa, aby mohol robiť príliš veľa, tak musí zamestnávať príliš veľa ľudí a musí na to spotrebovať príliš veľa prostriedkov daňových poplatníkov.
Druhý možný okruh je odbúranie dotácií a rôznych podpôr do podnikateľskej sféry. Štát nemá čo podporovať akékoľvek podnikateľské aktivity formou dotácií, formou toho, že selektívne dám peniaze jednému podnikateľovi a tým ho zvýhodním v súťaži s inými podnikateľmi. Lebo tie peniaze musím niekomu zobrať a zoberem všetkým, zoberem všetkým podnikateľom, zoberem všetkým daňovníkom a dám ich iba niektorým.
Tretí okruh spočíva v redukovaní transferov a zvýšení adresnosti v sociálnej a zdravotnej sfére a v odbúraní iných transferov. Nehovorím tu o tom, že sa má úplne zrušiť sociálna politika, že sa má každý postarať sám o seba. Hovorím o tom, že tie dávky, ktoré sa dnes dávajú, a teda formy sociálnej politiky sú často veľmi neadresné, nesústreďujú sa iba na tých, ktorí pomoc zo strany štátu naozaj potrebujú, ale jednoducho tak sme si zvykli, tak tak to bude aj naďalej. Vymýšľame si nové a nové formy prerozdeľovania, redistribúcie verejných zdrojov od jedných občanov k druhým, a to nielen tam, kde je to naozaj nevyhnutné, kde sa tí ľudia nevedia postarať sami o seba.
Posledný okruh, o ktorom chcem hovoriť a kde vidím úlohu a zacielenie rozpočtovo zodpovednej vlády, je znižovanie daní a celkového daňového zaťaženia. Rozpočtovo zodpovedná vláda by nezvyšovala dane a nezavádzala nové dane či iné povinné odvody tak, ako sme v tejto snemovni čerstvo zaviedli povinný odvod za celé neživotné poistenie, čo je de facto daň. Rozpočtovo zodpovedná vláda by nečakala so zrušením daňových licencií právnických osôb až do roku 2018, ako sme to urobili my. Však, zaplať Pán Boh, aj za to. Ale pokojne sa to pri vývoji ekonomiky dalo spraviť už v roku 2017. A rozpočtovo zodpovedná vláda by sa, naopak, snažila daňové a odvodové zaťaženie znižovať, lebo tam sú prostriedky rastu ekonomiky, a teda ukázala to aj daňová reforma na Slovensku, že samotné zníženie daní nemusí nutne znamenať znížený výber daní.
Blížim sa k desiatim minútam, takže skončím vystúpenie. A keďže aj podľa nového rokovacieho poriadku budem môcť, budeme môcť po skončení tých desiatich minút predniesť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak to teraz urobím. Odlíšim sa od nového rokovacieho poriadku akurát tým, že prečítam aj zdôvodnenie, čo bude nový rokovací poriadok zakazovať.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Ondreja Dostála, Juraja Drobu a Branislava Gröhlinga k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017 (parlamentná tlač 230).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017. Návrh znie:
Doplniť v uznesení č. 2 spoločnej správy k bodu B po b) a c) nasledovné:
"b) v rámci rozpočtových výdavkov verejnej kapitoly Všeobecná pokladničná správa v roku 2017 vyčleniť finančné prostriedky v objeme 50 mil. eur na krytie potenciálnych negatívnych vplyvov v sektore obrany vyplývajúcich z aktuálnych odhadov potrieb tohto sektora a vzhľadom na vývoj externých faktorov,
c) v rámci rozpočtových výdavkov kapitoly Všeobecná pokladničná správa v roku 2017 vyčleniť finančné prostriedky v objeme 50 mil. eur na krytie potenciálnych negatívnych vplyvov v sektore školstvo vyplývajúcich z aktuálnych odhadov potrieb tohto sektora a vzhľadom na prípadnú implementáciu krokov vyplývajúcich z projektu Hodnota za peniaze."
Odôvodnenie: Navrhuje sa vytvoriť podmienky, ktoré by v prípade negatívneho vývoja v sektoroch obrany a školstva umožnili reagovať na túto situáciu.
A teraz úplne nad rámec nového rokovacieho poriadku, ktorý ešte neplatí, by som len chcel dovysvetliť, že sme sa inšpirovali včera predneseným návrhom pána poslanca Juraja Blanára, ktorý je z formálneho hľadiska identický, z obsahového hlasiska sa týka rezortu zdravotníctva. K tomu formálnemu hľadisku chcem povedať, že tá forma je taká dosť neštandardná, a neviem, či takto formulovaný pozmeňujúci návrh už bol v parlamente, ale teda v prípade, že by mal niekto námietky, že tá forma je neštandardná, tak rovnako neštandardná je forma, ktorú kolega Blanár predniesol vo svojom pozmeňujúcom návrhu, takže rád si vypočujem tie prípadné námietky.
A pokiaľ ide o ten obsah, tak som hlboko presvedčený, že štát, verejná správa by mali svoje výdavky brzdiť, že treba hľadať úspory a treba znižovať výdavky štátu, aby bolo možné znižovať daňovo-odvodové zaťaženie. Ale neplatí to mechanicky, neplatí to pre všetky sektory rovnako. A ak sú nejaké oblasti, do ktorých by bolo dobré pridať, tak verím, že sú to práve tieto dve - obrana a školstvo.
Obrana je rezort, kde si dlhodobo neplníme svoje záväzky voči partnerom, kde dlhodobo nerešpektujeme to, že sme sa zaviazali prispievať na svoju obranu vo výške 2 % hrubého domáceho produktu. A dnes po tom, čo sa občania Veľkej Británie rozhodli, že odídu z Európskej únie, po tom, čo si americkí občania zvolili za prezidenta Donalda Trumpa, ktorého budúca politika aj vo vzťahu k plneniu spojeneckých záväzkov je v tejto chvíli ťažko predvídateľná a môže predstavovať aj riziko toho, že budeme musieť sa oveľa viac starať o vlastnú obranu, tak nie, nenavrhujem, aby sme z roka na rok zvýšili výdavky na obranu na 2 %, ale aspoň takýmto symbolickým gestom viazaním časti prostriedkov pre Všeobecnú pokladničnú správu na sektor obrany by sme mohli vyslať signál, že si uvedomujeme dôležitosť tejto problematiky a našej zodpovednosti za našu vlastnú obranu.
K tomu školstvu možno ma vo faktickej poznámke doplnia kolegovia, ktorí spolu so mnou predkladajú tento návrh, ale opäť, školstvo je oblasťou, ktorá je dlhodobo podfinancovaná, ktorá si vyžaduje zásadné reformy a samozrejme, že len peniaze ten problém nevyriešia. Ale na rozdiel od množstva iných problémov, množstva iných oblastí, ktoré majú rôzne problémy, tak som presvedčený, že vo vzťahu k školstvu to aj bez vyššej finančnej podpory dlhodobo nepôjde.
Návrh sme odovzdali s podporou viac ako 15 podpisov.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)