11. schôdza

Pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem. Možno súhlasiť s tým, že do obrany by sme mali viac investovať, ale mali by sme investovať do vlastnej obrany. Do znovuvytvorenia slovenskej armády a v prvom rade vystúpiť zo zločineckej organizácie NATO. Ďakujem.

Pán poslanec Baránik.

Ja tiež podporujem ten pozmeňujúci návrh, ktorý uviedol kolega Dostál, ale to z toho dôvodu, aby som poukázal na to, že rezort, ktorý uviedol vo svojom pozmeňujúcom návrhu kolega Blanár, je práve ten, kde by sa mali získavať prostriedky hlavne šetrením a zamedzovaním kradnutiu. Všetci sme svedkami dennodenne káuz, z ktorých je jasné, že v tomto rezorte sa masovo kradne. Čiže vráťme sa k tomu, že v tomto rezorte je najprv treba šetriť a potom mu pridávať peniaze tak, aby som parafrázoval českého kolegu pána ministra: "Najprv prestaňte kradnúť v zdravotníctve a potom vám pridám peniaze."

Pán poslanec Poliačik.

Ďakujem pekne. Ondrej, ja som zvedavý v prvom rade, akým spôsobom sa plénum vysporiada s pozmeňovacím návrhom k spoločnej správe, lebo to je naozaj nóvum. A som zvedavý, ako sa s tým vysporiada jednak v prípade toho pozmeňováku pána poslanca Blanára a ako sa s tým vysporiada aj v tomto prípade, aj keď si myslím, že tam budú hlavne z politických dôvodov rozličné motivácie, tak tá technika ma zaujíma.
K tomu samotnému obsahu. Je to síce už chytanie za chvost toho problému, lebo viazať prostriedky je potrebné tam, kde tie prostriedky sú, to znamená v samotnej kapitole ministerstva školstva. Ale plne súhlasím s tým, že ak sa tu nachádzajú nástroje na možné nové dofinancovanie vzdelávania na Slovensku, tak je potrebné to urobiť, a preto vítam tento pozmeňovák a rád ho podporím.
Je už jedno, že či tie peniaze by dodatočne boli vrazené do odmien učiteľov, ktoré potrebujeme zvýšiť, či by to išlo do vybavenia škôl, ktoré majú problémy s tým, že nemajú labáky, nemajú dielne alebo nemajú dostatočnú techniku, alebo či to pôjde do analýz a nového curricula, toto všetko sú veci, ktoré v školstve potrebujeme, a keď sa na to nájde v štátnom rozpočte nejaká koruna navyše, tak to, samozrejme, všetci môžme iba uvítať.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál s reakciou na faktické.

Ďakujem za reakcie. Miestami som bol zneistený, keď som počul, že poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko so mnou v ničom súhlasia, ale nakoniec sa ukázalo, že oni vlastne si myslia niečo úplne opačné, ako som tvrdil ja.
Pani poslankyňa Grausová, zvyšovať prostriedky na obranu nemáme preto, aby sme vystúpili z NATO, práve naopak, máme zvýšiť prostriedky na obranu, aby sme mohli zostať rovnocenným a lojálnym členom NATO, pretože NATO je garanciou našej bezpečnosti a keby sme neboli členom Severoatlantickej aliancie, tak by sme museli vynakladať oveľa, oveľa, oveľa viacej financií na našu obranu, ako môžeme, alebo by sme mohli, aj keby sme zvýšili na tie 2 % ako lojálny člen NATO.
Pán poslanec Uhrík, tu sa asi opäť nezhodneme, súkromný sektor funguje oveľa lepšie a je dôležité, ako funguje ekonomika, aké je podnikateľské prostredie. Akékoľvek opätovné zoštátňovanie strategických alebo iných podnikov je absurdná úvaha a cesta do pekla.
Pán poslanec Mazurek, pokiaľ ide o tie, o tie dávky a o to, že upozorňujete na zlé nastavenie sociálneho systému, súhlasím s vami, že, áno, považujem vás za rasistu a extrémistu. A keby sme išli do toho, ktoré dávky zrušiť a ktoré ponechať, tak som presvedčený, že náš prienik by bol úplne minimálny, pretože ja si myslím, že treba, aby sociálna politika kryla tých, ktorí, ktorí si nevedia pomôcť sami. 
A teda pán poslanec Klus tu správne upozornil na hybridnú vojnu a na to, že to vidno aj v tomto parlamente, to je svätá pravda. 
Pán poslanec Číž, jasné, že rozpočet odráža hodnotový svet tejto vlády, ale moje vystúpenie zase odráža môj hodnotový svet... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Rozpravu k štátnemu rozpočtu uzavrie posledný prihlásený do rozpravy pán poslanec Budaj, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Začnem trochu netradične minútou ticha. (Odmlčanie rečníka.) Ďakujem za stíšenie pri symbolickej minúte ticha. Je to minúta ticha za túto obrovskú šancu, ktorú malo ministerstvo financií a vláda Roberta Fica, pre rok 2017 dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Tento rok ste tú šancu pochovali. A opozícia akokoľvek upozorňuje, zrejme sa sluchu u vás nedovolá, vláda naďalej zvyšuje nominálny dlh Slovenskej republiky a hoci dostáva od občanov viac než ktorákoľvek vláda v minulosti, hoci ekonomické výsledky sú jedny z najlepších, dlh sa zvyšuje a prostriedky občanov sa rozpúšťajú, nechystáme sa na zlé časy, nezbavujeme sa starých dlhov. Toto je dôvod na čiernu pásku, na minútu ticha za stratenou šancou v roku 2017.
Mnohí z opozície vládu upozorňujú, že síce postupuje podľa svojich plánov, to je normálne, to nikto nespochybňuje, ale sú tu výhrady, ktorým by mala načúvať. To rozhadzovanie peňazí totiž nezakladá budúce príjmy, to rozhadzovanie peňazí sa nesústreďuje na zlepšenie vzdelanosti, čo je strategická komodita. Poznáte predsa ten okrídlený výrok, že Slováci majú v ľuďoch jediné svoje prírodné bohatstvo, áno, je to tak. Nemáme, už niekedy v stredoveku sme prišli o vzácne kovy, máme zdravú vodu a máme zdravú populáciu, chvalabohu, ktorá môže, ak dostane dobré vzdelanie, byť vynikajúcim kapitálom Slovenskej republiky. Ale tam peniaze nejdú. Zvyšovanie platov je veľmi, veľmi opatrné, ako sa hovorí odborne, konzervatívne, iba tak, aby ich držalo v akej-takej životnej situácii.
Vážená vláda, hazardujete s týmito vynikajúcimi ekonomickými možnosťami a svojím spôsobom dávate príklad aj celej verejnosti, zadlžujte sa, veď sa aj zadlžujú domácnosti, zadlžujú sa jednotlivci. Sme Slovenská republika zadlžených. Kedy, ak nie teraz, by sme sa mali z toho dostať, kedy, ak nie teraz by sme mali naozaj oznámiť ambiciózny plán žiť už konečne v štáte iba z toho, čo vyberieme od občanov? Nie na dlh, nie na pôžičku, nie na hazard, že hádam aj budúci rok neodíde žiadna automobilka, nepríde k žiadnej kríze, nič sa nestane ani v Amerike, ani v Číne, ani v susedných štátoch Európskej únie.
Reči o zrušení dlhovej brzdy v tejto situácii, keď sú dobré príjmy, mi pripadajú ako zlý sen. Keby bola nejaká hlboká kríza, keby naozaj dopadol meteor, ale prečo rušiť dlhovú brzdu, prečo ešte dokonca ponúkať ďalšiu šancu prelomiť aj túto mieru zadlženosti? Helenizácia Slovenska, grécka cesta? To určite by nikto po takej ceste nevolal. Čiže myšlienky na zrušenie dlhovej brzdy, verím, že tu bude dostatok rozumných poslancov, aby si uvedomili, že naozaj toto nie je rozpočet, ktorý by trpel nedostatkom peňazí, on trpí nedostatkom úspornosti.
Ako poslanec pôsobím vo výbore pre životné prostredie a pritom by som na záver ešte dodal niekoľko slov na margo tohoto rozpočtu týkajúceho sa kapitoly životné prostredie. Stručne by som ho zastrešil sloganom, že naozaj naliehavo je treba, aby poslanci mali právomoc poslaneckého prieskumu, aby sa dostávali viac k informáciám o veľkých balíkoch a o veľkých problematikách, ktoré sú napríklad aj v rezorte životného prostredia. Rastie nám tam aj v tomto rozpočte enormne veľký envirofond, ktorý ak by takto pokračoval, tak v roku 2019 by mal dosiahnuť až 700-miliónový objem. Užívanie ale nie je celkom čitateľné a vlastne slúži ako kumulácia peňazí, ktoré potom poslanci už nemajú pod žiadnou kontrolou. Problematika kontroly sa týka aj veľkých podnikov, ktoré sú v oblasti tohoto rezortu a ktoré, zas naopak, rozpočtujú veľmi zvláštne príjmy, alebo teda nízke príjmy. Slovenské lesy, štátne lesy, majú polovicu územia Slovenska, a napriek tomu ich hospodárenie zostáva akousi čiernou skrinkou. Tam by bolo treba, aby mohol aj opozičný poslanec sa rozhodnúť a urobiť kontrolu, urobiť poslanecký prieskum.
To isté sa týka problematiky dajme tomu Gabčíkova, ktoré ide od istých investícií, ale akosi v tejto kapitole, pokiaľ ide o Gabčíkovo, sa zdôrazňuje, že sa predpokladá pokles cien elektriny, na druhej strane dávame znovu milióny do nekonečného príbehu dostavby Mochoviec, pretože zdá sa, aj Mochovce sú jednoducho jednou čiernou dierou, do ktorej ktosi chce dávať peniaze ešte ďalších 100 rokov, len aby vždy sa našli nejaké vratky a nejaké výhody a nejaké korupčné prostredie. Vláda by naozaj mala naliehať, aby sa tieto stavby ukončili, Mochovce máme len ako podiel, a použiť na to absolútne všetky prostriedky a nie predlžovať tú stavbu, ktorá ju neustále aj predražuje.
Apelujem len z hľadiska tohoto rezortu, že v rozpočte nie sú, aspoň ja som nenašiel, žiadne rozhodnutia, ktoré by súviseli s nedávno odhlasovanou Parížskou dohodou. Že takých máme veľa, o tom hádam ani netreba hovoriť, nemáme tu teraz len na mysli envirozáťaž, ktorá je od počnúc hlavného mesta po celom Slovensku, ale mám na mysli aj postupné utlmenie ťažby hnedého uhlia, ktoré je naozaj už dávno veľmi nekvalitné a ktorého ťažba sa udržuje neekonomickými cenami a neekonomickými nástrojmi.
V rezorte životného prostredia sa prejavuje takisto politika vlády, ktorá sa, žiaľ, prejavuje aj v iných oblastiach, veľa peňazí sa dáva do investícií, nad ktorými je málo kontroly. To je povedzme diaľnica okolo Prešova, vykričaný už príklad nehospodárnosti, a takisto diaľnica, ktorá je novým obchvatom okolo Bratislavy, ktorá, ako viete, vyvoláva doteraz polemiky, a verme, že dopadne lepšie, než zatiaľ vyzerá. Lebo zatiaľ vyzerá, že je to obchvat, ktorý Bratislave naozaj nie veľmi pomôže, má málo zjazdov a treba o tom viesť ďalej diskusiu.
Vážený pán minister, vzhľadom na toto hodnotenie vám neviem zablahoželať k takémuto rozpočtu a jediné, čo by som vám prial do budúceho roku, aby vám vláda, lebo nepochybujem, že vy by ste to jednak hravo urobili a zrejme aj chceli, aby vám vláda umožnila priniesť sem vyrovnaný rozpočet, aby ste boli prvý minister. Tento rok teda so smútkom a minútou ticha vyprevádzame rozpočet, ktorý je naďalej plytvajúci, v ktorom sa poslanci obávajú, že neboli odstránené ani nebezpečia tunelovania štátnych podnikov, tunelovania rozpočtu, tunelovania veľkých štátnych zákaziek.
Tak či onak, prajem vám, aby ste aspoň v nasledujúcom roku sa dočkali toho, že vám strana a vláda umožnia predložiť do Národnej rady konečne to, čo tu mohlo byť tento rok, vyrovnaný rozpočet.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)