11. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený podpredseda, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 282 z 19. októbra 2016 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor a určila aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť.
Z uznesení uvedených výborov vyplýva 57 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, ktorú máte všetci ako tlač 248a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 119 z 22. novembra 2016. Výbor ma ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Poprosím vás, pán predseda, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

Ďakujem pekne za slovo. Panie poslankyne, páni poslanci, nepochybne, že rokujeme o vážnom návrhu zákona, ktorým je Exekučný poriadok, a tento návrh zákona chce naozaj upraviť vzťahy exekútorov, odmeny exekútorov, ale čo je najdôležitejšie, je to, že aj exekútori by mali vo veciach konať na základe náhodného prideľovania. A myslím si, že tu je najväčší spor v tom, že existuje skupina právnikov, ktorá viac-menej spochybňuje náhodné prideľovanie. Ale ja som presvedčená, že tento postup je správny, pretože exekútori vymáhajú pohľadávky a sú poverovaní súdom vymáhať pohľadávky. To znamená, že môže zákon stanoviť pravidlá na to, aby sa, tak ako v ostatných súdnych konaniach, prideľovali náhodným výberom sudcovia.
Takže toto považujem za veľmi správne a oceňujem, že ministerstvo k tomuto kroku pristúpilo. Pretože mnohí exekútori hlavne v menších mestách jednoducho musia si zriadiť exekútorský úrad, majú štátom stanovené pravidlá, ale mnohokrát mali, a povedzme si aj otvorene, mali aj problémy s vymáhaním pohľadávok, ale aj s nápadom.
Práve aj Komora exekútorov, aj v minulom volebnom období boli niekoľkokrát aj za mnou ako podpredsedníčkou Národnej rady, aby sme túto situáciu riešili a aby aj exekútori mali prideľované exekúcie práve náhodným výberom. Nepristúpili sme k tomu, možnože to bola škoda, ale oceňujem, ale naozaj, že situácia sa teda vyvíja, a oceňujem, že teraz v tejto novele zákona o súdnych exekútoroch sa tejto otázke venuje pozornosť.
Ale môj pozmeňujúci návrh smeruje k inej oblasti, a to rieši prechodné a záverečné ustanovenia. Navrhujem, a teda dovolím si pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý má 15 podpisov, tak ako to stanovuje zákon o rokovacom poriadku; tých podpisov je 18. Dovoľte, aby som pozmeňujúci a doplňujúci návrh prečítala.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zákon je uvedený ako tlač 248.
V čl. I bod 110 sa za § 243i vkladajú § 243j a 243k, ktoré znejú:
㤠243j
V exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017."
Ďalší nový § 243k znie:
"Ak došlo k zmene exekútora alebo k vylúčeniu exekútora v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, patria exekútorovi trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku povinného do rozhodnutia o zmene exekútora alebo o vylúčení exekútora použité na uspokojenie nárokov exekútora v súlade s § 60 v znení účinnom od 1. apríla 2017 alebo podľa § 127, § 128 a § 164 ods. 1 v znení účinnom do 31. marca 2017."
Ustanovenia § 243j a 243k nadobudnú účinnosť 1. apríla 2017, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti.
Dovoľte, aby som predniesla uznesenie k tomuto pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu.
V právnej praxi nie je ojedinelé, že v prípade zastavenia exekúcie je potrebné posúdiť, či exekútorovi prináleží náhrada trov aj v prípadoch, keď treba do úvahy vziať niektoré dôvody hodné osobitného zreteľa. To, že súd má pri určovaní trov prihliadať na dôvody hodné osobitného zreteľa, vyplývalo pôvodne z § 150 Občianskeho súdneho poriadku, resp. v súčasnosti z § 257 Civilného sporového poriadku. Občiansky súdny poriadok a Civilný sporový poriadok sa na oblasť exekučného konania používajú subsidiárne ako lex generalis (§ 9a Exekučného poriadku). Takýmito dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú dôvody explicitne vymedzené v ustanovení § 240j, ako je napríklad skutočnosť, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom (napríklad došlo k neodôvodneným prieťahom pri výkone exekúcie, požadovalo sa zaplatenie takých plnení na trovách, na ktoré nebol právny nárok a podobne, alebo iným zákonom) alebo nepostupoval v súlade s § 57 ods. 4. Ide o také záväzné prípady, ktoré by dokonca mohli zakladať disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora.
V ustanovení § 240k sa rieši sporná situácia nároku exekútora na náhradu trov exekúcie v prípadoch zmeny a vylúčenia súdneho exekútora, a to tak, aby sa zamedzilo neodôvodnenému navyšovaniu týchto trov. V súčasnej konštrukcii hrozí potenciálne riziko, že povinný bude hradiť zvýšené trovy exekúcie v dôsledku zmien v osobe súdneho exekútora.
Predniesla som pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o Exekučnom poriadku. Ako som už uviedla, návrh je podpísaný 18 poslancami. Návrh bol prekonzultovaný s ministerstvom spravodlivosti a pani ministerka aj kýve hlavou, to znamená, a vyjadrí sa určite v záverečnom vystúpení, to znamená, že tento návrh podporuje. A ja vás preto prosím, aby ste predložený pozmeňujúci návrh, tak ako som ho prečítala, pri hlasovaní podporili.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa Laššáková, sama priznáte, že je to veľmi odvážny návrh zákona, ktorý zásadným spôsobom zmení doteraz zaužívanú prax aj zákonný predpis na vymáhanie pohľadávok v exekúcii. Ale všetci dobre vieme, že ten stav, ktorý je dnes platný, hlavne tá prax, ktorá sa zažila, rozdelenie klientov medzi exekútormi, postoj a postup niektorých exekútorov, proste nie je to zdravé, nie je to dobré. 
Ja veľmi fandím tomu, aby tento návrh bol liekom na tie neduhy, ktoré všetci dobre vieme, že aké sú, nechcem ich pomenovať. Nechcem pomenovať niektorých konkrétnych exekútorov, ale fakt už je načase, aby sme niečo zásadné zmenili na tejto praxi.
Priznávam sa, že mám určité obavy, že aby to fakt bolo dobré. Ale pani ministerka ma úplne presvedčila o tom, že to ministerstvo zvládne, že súdy to zvládnu, preto nemám dôvod pochybovať o jej slovách. Fakt treba potom dávať pozor na to, aby ten zákon bol aplikovaný podľa najlepšieho vedomia a svedomia, aby nezlyhal ten ľudský faktor, aby sme vedeli prekontrolovať u tých exekútorov aj materiálno-technické, aj personálne požiadavky na to, aby vedeli potom túto niektorí zmenšenú, ale niektorí tú zväčšenú agendu, ktorá vyplynie z tohto celého, zvládnuť úspešne.
Ďakujem.

Pán kolega Gábor Gál, ďakujem za faktickú poznámku. My sme o tomto návrhu zákona hovorili aj na ústavnoprávnom výbore. Samozrejme, že som rokovala aj s pani ministerkou. A myslím si, že to je skutočne odvážny počin a posun dopredu. A ja pevne verím a tu by som ešte dodala, že tým, že sa zriadil Exekučný súd v Banskej Bystrici, kde sa sudcovia budú špecializovať na túto oblasť, a vieme, že na Slovensku je okolo 3 mil. exekúcií, to znamená, že skutočne bude treba tu aj sledovať, ako sa tento zákon, táto novela uplatňuje.
A verím, že aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré som podala ja, ale aj pán poslanec bude podávať ďalej, že tento zákon vylepšia. A dáva mi to takú nejakú nádej, že asi nám všetkým záleží na tom, aby exekučné konania boli, použijem taký výraz, transparentné, aby zákon prešiel tak ako v prvom čítaní, aj v záverečnom hlasovaní, aby prešiel naprieč a získal podporu celého politického spektra.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený skoro 1 milión ľudí v exekúcii, som veľmi rád, že môžem teraz vystúpiť, som na to hrdý a mám veľkú radosť. Budem veľmi stručný.
Podarila sa naozaj zásadná vec, a to je dohoda s pani ministerkou Luciou Žitňanskou, ktorej chcem z tohto miesta veľmi pekne poďakovať za ústretovosť a za kompromis, ktorý sme dokázali dosiahnuť. Takisto chcem poďakovať nezaradeným poslancom, poslaneckému klubu OĽANO, SaS, SNS, MOST - HÍD a SMER - sociálna demokracia.
Tento návrh je kompromisom, s ktorým sme spokojní, a dovoľte, aby som ho prečítal tak, ako káže rokovací poriadok. Čiže podávame pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 248).
Navrhujeme:
1. V čl. I bod 96 sa v § 197 ods. 1 na konci pripája táto veta: „Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie."
Odôvodňujeme tento návrh tým, resp. navrhuje sa, aby sa spresnilo pravidlo o určení odmeny exekútora pri exekúcii zameranej na vymáhanie peňažných nárokov, a to tak, že odmena sa určí ako percento z vymoženej sumy plnenia a určuje sa zároveň limit, že odmena exekútora nesmie presiahnuť výšku vymáhaného nároku.
Zamedzí sa tým situáciám, kedy pri bagateľných pohľadávkach 10-, 20-, 50-eurových musel povinný platiť na odmene exekútora sumy neúmerne vysoké oproti vymáhanej povinnosti. Poznáme tisíce a desaťtisíce príkladov, keď z 50-eurovej istiny dlhu sa stali 500-eurové pohľadávky a 500-eurové exekúcie. K tomuto si dovolím povedať, že je koniec a tento pozmeňujúci návrh výrazne obmedzí tieto odmeny.
Ďalej v bode 2. Druhý bod. V čl. I bod 96 sa v § 190e bodka na konci druhej vety nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová "a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie."
Toto odôvodňujeme tým, resp. navrhujeme doplniť pravidlo limitujúce náhradu trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní, ak ide o vymáhanie bagateľných pohľadávok, keďže v praxi nie sú zriedkavé situácie, kedy rôzne subjekty obchodujú s takýmito pohľadávkami a dokonca sú ochotné za ne platiť viac, ako je ich nominálna hodnota, pretože vedia, že len na trovách právneho zastúpenia v exekučnom konaní sa im ich investícia niekoľkonásobne zhodnotí.
Vážení kolegovia, tento návrh zákona, keď som s pani ministerkou, sme pred chvíľkou sedeli a na konkrétnom príklade skúsim len uviesť zhruba, čo by to mohlo znamenať. Pri 13-eurovej pohľadávke dlhu súčasný právny stav dovoľuje exekútorovi vrátane odmeny, poplatkov, ďalej odmena právneho zastúpenia, dovoľuje vymáhať sumu z 13 euro zhruba 120 euro. Tento pozmeňujúci návrh spôsobí to, že exekútor si bude môcť vymáhať zhruba polovicu toho čo doteraz. Čiže z nášho pohľadu je to veľmi dobrý pozmeňujúci návrh, pretože ušetrí možno až polovicu peňazí ľuďom, no a, samozrejme, o toľko menej budú exekútori asi zarábať, ale stále budú zarábať a budú mať pokryté svoje náklady na vymáhanie. A som naozaj veľmi rád, že došlo k takejto dohode, a musím povedať, že bol som veľmi milo týmto prekvapený, týmto kompromisom, a musím povedať, že táto Národná rada sa dokáže občas aj dohodnúť na veciach, ktoré naozaj výrazne môžu pomôcť ľuďom a nie sú len nejakým populizmom, ako sme tu mali rozpravu o platoch, ale sú naozaj tým, čo reálne, konkrétne tento návrh zákona ovplyvní státisíce ľudí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Pčolinský, ja som tiež podpísal tento váš návrh a musím povedať, že fakt, ako ste trafili to po hlave, lebo fakt jeden z tých problémov pri exekúciách je výška celého toho konania ako jednak samotnej exekúcie, aj trov právneho zastúpenia, ktoré sú v niektorých prípadoch, mal som možnosť aj sám vidieť také prípady, že trovy celej exekúcie boli mnohonásobne, ale to ani neviem povedať, že koľkonásobne, tisícnásobne vyššie ako samotná istina tej pohľadávky.
Musím povedať v zmysle ústavného zákona, že som zainteresovaný v tejto veci, lebo mám advokátsku prax a robíme aj právne zastúpenie v exekúciách, no ale určite každý súdny človek, aj advokát, musí presne stanoviť svoje pravidlá, že nemôže sa nabaliť na tých veciach, kde fakt ide o bagateľné pohľadávky. Bohužiaľ, sú kolegovia, ktorí v tomto nemajú mieru. Aj ste vymenovali určitý proces, ako vznikajú a prečo vznikajú tieto neduhy. Tak toto sa v tomto aj s týmto pozmeňovákom odstráni, ale hlavne sa odstráni to, tá neželaná väzba, ktorá tu teraz existuje.
Ale v zásade treba ale povedať, že najlepšie by bolo, ak by tá platobná disciplína na Slovensku, aby sa zlepšila, aby sme tých exekúcií mali pomenej. No ale, samozrejme, musíme k tomu vyčistiť aj ostatnú časť právneho poriadku, to, aby nevznikli také možnosti exekúcie, hlavne tie nebankovky, ale hlavne tie rôzne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko. Ako som predložila svoj pozmeňujúci návrh, ja sa ospravedlňujem, ale keďže môj pozmeňujúci návrh koliduje s bodom 46 spoločnej správy, tak zároveň navrhujem, aby sme vyňali na osobitné hlasovanie bod 46 zo spoločnej správy, aby ste to zaznamenali. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, pred mesiacom som tu v rozprave k zákonu, kde sa upravoval boj proti extrémizmu, pani ministerku Žitňanskú veľmi kritizoval, dnes musím pani ministerku pochváliť a robím to rád. Robím to rád, lebo si myslím, že ten kompromisný návrh o strope a limite poplatkov pre exekútorov pomôže naozaj podľa môjho odhadu aktuálne hneď, nielen do budúcnosti, ale v tomto aktuálnom stave minimálne 100-tisíc ľuďom na Slovensku. A, samozrejme, z dlhodobého hľadiska aj ďalším, ktorí budú znášať ťarchu exekúcie.
Keď som prišiel ako nový poslanec do tohto parlamentu, tak som si dal iba jeden malý cieľ, že chcel by som aspoň jednu vec presadiť, v ktorej pomôžeme reálnym ľuďom a reálne im uľahčíme. Ak by tento kompromisný pozmeňovací návrh, ktorý vlastne podpísali poslanci všetkých klubov Národnej rady, prešiel, tak naozaj bol by som rád, pretože by som mal veľmi dobrý pocit, že som tu v tomto parlamente nebol zbytočne.
Chcem sa ešte raz poďakovať poslancom z klubov OĽANO, SaS, MOST, SMER - sociálna demokracia aj SNS, aj nezaradeným poslankyniam, že tento pozmeňovací návrh podporili, podpísali, a pani ministerke za ústretovosť a konštruktívnosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len chcem zareagovať na vaše vystúpenie, pán poslanec. Ste tu nový, ja som tu už dosť dlho a skutočne sú skôr výnimky, keď je taká vzájomná zhoda pri zákone, a Exekučný poriadok je dosť zložitý zákon, dotýka sa aj množstva ľudí, ale aj exekútorov, ktorí túto činnosť vykonávajú.
Takže myslím si, že je veľmi dobré, keď sa vieme takto dohodnúť, pretože toto nie je politika, toto je naozaj zákon, ktorým by sme mali tieto vzťahy, ktoré sú tu, upraviť. A ja som rada, že bola nabratá odvaha a zákon o súdnych exekútoroch z roku 2005 prešiel niekoľkými zmenami a vychytali sa už v podstate všetky problémy, ktoré v praxi sú. A toto je podľa môjho názoru od roku ´95, keď teda zákon nadobudol účinnosť, taká najvýznamnejšia zmena, ktorá upraví tie pravidlá aj odmeňovanie podľa môjho názoru takým jasným spôsobom.
Takže ďakujem pekne a som rada, že máte z toho dobrý pocit a že to, čo ste v parlamente, aspoň aj pre ten zákon ste spokojný.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené pani, teda dámy poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Marčeka, Martiny Šimkovičovej, Rastislava Holúbka a Rastislava Schlosára k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 248).
V bode článku I... V článku I v bode 7 § 55 odsek 1 znie... Chcel by som dať odôvodnenie k tomu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky, už som to prečítal.
Takže predložený návrh novely Exekučného poriadku z dielne Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je podľa nášho názoru v časti povinného náhodného prideľovania exekučných spisov exekútorom na základe krajského teritoriálneho princípu jednoznačne protiústavný a navyše nesúladný s právom Európskej únie. Aj keď je potrebné rešpektovať zvrchovanú zákonodarnú právomoc Národnej rady Slovenskej republiky meniť z času na čas pravidlá hry, aj normotvorba musí spĺňať isté požiadavky z hľadiska ústavnoprávnej kvality a medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, pričom návrh novely Exekučného poriadku pripravený ministerstvom spravodlivosti je z tohto pohľadu nekvalitným a nedoprecizovaným kusom právneho textu.
Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už viackrát zdôraznil, že príkazy ústavných noriem obsiahnuté v jednotlivých článkoch ústavy, všeobecný princíp právneho štátu je potrebné rešpektovať aj pri prijímaní každého zákona Národnej rady Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na to, či ide o zákon, ktorým sa určité spoločenské vzťahy upravujú po prvýkrát, alebo o zákon, ktorým sa mení, prípadne dopĺňa už predtým existujúca zákonná úprava určitých spoločenských vzťahov.
Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu záručných v článku 1 ods. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ústavy je aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok (mutatis mutandis II. ÚS 48/97, PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 25/00, PL. ÚS 1/04, PL. ÚS 6/04 atď..
Novela je síce marketingovo verejnosti podávaná dobre, ako istý bič na exekútorov, avšak vo svojej podstate sa podľa nás jedná skôr o krok späť z hľadiska vymoženosti práva v Slovenskej republike, ktorý bude chrániť dlžníkov na úkor veriteľov.
Konkrétne návrh novely vnímame ako zlý z viacerých hľadísk:
V prvom rade z pohľadu oprávnených veriteľov. V porovnaní so súčasným právnym stavom, ktorý si súdneho exekútora pri výkon exekúcie na základe dispozičnej zásady vyberá oprávnený, predstavuje návrh novely exekučného, á, zásadnú zmenu formou zavedenia povinného náhodného výberu súdneho exekútora štátom pre každé exekučné konanie. V súčasnom prostredí nebudú exekútori nejakým spôsobom motivovaní presvedčiť veriteľov oprávnených o kvalitách svojich úradov, pretože im budú ich pohľadávky automaticky bez ohľadu na ich snaženie prideľované súdnym systémom.
Neoddeliteľným dôsledkom zníženia efektivity vymáhania bude premietnutie rizík s nezaplatenými pohľadávkami do zvýšenia cien služieb. Akým spôsobom by boli súdni exekútori motivovaní k skvalitňovaniu svojich služieb rýchlejšie a najmä efektívnejšie pracovať? Medzi exekútorskými úradmi a kvalitou ich služieb pre oprávnených v súčasnosti existujú rapídne rozdiely. Niektorí exekútori prevádzkujú úrady dokonca z bytových jednotiek, úradné hodiny prevádzkujú raz v týždni, telefónna linka býva nedostupná, nedisponujú dostatočným softvérom, pričom pre veriteľov bude veľmi komplikované povinne spolupracovať s takýmito úradmi. V prípade zavedenia teritoriálneho princípu s náhodným prideľovaním spisov by navyše vznikal priestor na možné nezákonné dohody povinného s exekútorom vzhľadom na mnohé lokálne väzby.
Pohľadávka oprávneného predstavuje ďalej v súlade s ustálenou judikatúrou majetok a vymedzuje sa ako predmet vlastníckeho práva. Predmet exekučného konania je nerozlučne spätý so základným právom vlastniť majetok, t. j. so základným právom garantovaným v čl. 20 ústavy. Možno konštatovať, že náhodné prideľovanie porušuje toto garantované vlastnícke právo oprávneného tým, že obmedzuje dispozičné oprávnenie oprávneného so svojou pohľadávkou v rámci jej núteného výkonu.
Na návrh novely Exekučného poriadku sa ďalej nedá pozrieť aj z pohľadu samotných exekútorov, ktorí v súčasnosti vykonávajú v Slovenskej republike exekučnú činnosť ako tzv. slobodné povolanie, teda ako podnikanie. Podnikateľský status súdneho exekútora potvrdzuje opakovanie svojou judikatúrou aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v náleze Ústavného súdu 466/2012. Samotná kvalita práce, ako aj jej efektivita či nápad exekúcií sa medzi exekútormi rôznia, pretože aj ich poznatky, štýl práce sú odlišné. Vyplýva to aj z toho, ako si jednotlivý exekútor prácu organizuje, akých zamestnancov ako zamestnávateľ zamestnáva, akú mzdu a podmienky pre nich vytvára, aké má technické vybavenie úradu vrátane iných podmienok: počítačové vybavenie, softvér, knižnica, literatúra, vzdelávanie a podobne, s čím je spojené vynakladanie nákladov, ktoré vynakladá exekútor sám zo svojho a za tým účelom musí neustále zdokonaľovať a zefektívňovať pracovné postupy, ale aj dbať o svoje renomé. Toto všetko štát ponecháva na autonómiu a slobodu každého exekútora.
Všetko vyššie uvedené je súčasťou exekútorskej činnosti ako slobodného povolania a súčasne vplýva na kvalitu jej výkonu. Tak sa stalo, že sa postupom času jednotliví exekútori kvalitou svojej činnosti vyprofilovali a odlišujú sa čo do kvality a možnosti jej výkonu tak, že sa prirodzene vytvoria skupiny exekútorov, ktorí sú lepší, efektívnejší a pracujú kvalitnejšie ako iní exekútori. Prvá skupina exekútorov je vyhľadávaná a preferovaná, kým druhá nie. Exekútor v zmysle § 4 Exekučného poriadku môže vykonávať v podstate len exekučnú činnosť, je teda existenčne závislý na exekučnej činnosti ako na jedinej činnosti, ktorou si reálne zarába. Náhodné prideľovanie je teda spôsobilé podstatne zasiahnuť do jeho zdrojov príjmu. Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že náhodné prideľovanie predstavuje neprimeraný zásah do ústavou garantovaného práva exekútorov uskutočňovať inú zárobkovú činnosť garantovanú v ústave čl. 35, a to vo vzťahu k výkonu exekučnej činnosti exekútora ako slobodného povolania.
Podľa nášho názoru si pripravovatelia novely ďalej neuvedomili jej širší dosah v Európskej únii, a to je pre vplyv na obchod medzi členskými štátmi EÚ z dôvodu, že slovenskí exekútori v súčasnosti vymáhajú pohľadávky aj pre zahraničných veriteľov z členských štátov Európskej únie, keďže vymáhajú aj tzv. európske exekučné tituly. Európske súťažné právo síce primárne upravuje správanie podnikov ako konkurentov, teda chovanie súkromných subjektov, avšak v spojení so základnými ustanoveniami primárneho práva Európskej únie je s odkazom na základné ciele Európskej únie možné vyvodiť aj istú zodpovednosť samotných členských štátoch v tejto oblasti. Vzhľadom k zjavnému vážnemu zásahu do hospodárskej súťaže, znamenajúcemu odstránenie akejkoľvek súťaže, ktorý by zavedenie náhodného výberu súdnych exekútorov predstavovalo, by k zodpovedajúcej regulácii bolo možné pristúpiť len vtedy, ak by sa ukázalo, že nie je možné ciele dosiahnuť inak pri menších zásahoch do súťaže.
Zvažovanú reguláciu vzhľadom na všetky okolnosti nemožno považovať za takú, ktorá obmedzuje hospodársku súťaž čo najmenej, nieto ešte za reguláciu nevyhnutnú, pretože vo svojej podstate odstraňuje akúkoľvek súťaž. Pokiaľ by štát napríklad šiel cestou menšieho zla a obmedzil by náhodné prideľovanie exekučných spisov len pre tzv. verejnoprávne štátne pohľadávky s ponechaním dispozičnej zásady prideľovania pre ostatné súkromnoprávne štátne pohľadávky, s ponechaním dispozičnej zásady prideľovať pre ostatné súkromnoprávne pohľadávky, domnievame sa, že by zrejme argumentáciu ministerstva znali aj samotní exekútori a nikto by nemal s novelu problém.
Dokonca sa podľa nás jedná v prípade návrhu novely o neoprávnenú štátnu pomoc pre značnú časť súdnych exekútorov, predovšetkým s malými exekútorskými kanceláriami pôsobiacimi mimo Bratislavského kraja a väčších krajských miest Slovenskej republiky, ktorým bude štát povinne prideľovať exekučné právne zákazky. V čl. 107 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Nakoľko súdni exekútori sídliaci mimo kraj, v ktorom býva alebo sídli povinný, sú podľa návrhu novely v príslušnom kraji automaticky vylúčení z náhodného pridelenia exekučného spisu v danom kraji, dochádza tým podľa nášho názoru ku garantovaniu príjmov zo strany štátu pre exekútorov sídliacich v kraji povinného, a to v podobe troch exekučných konaní, na ktoré im pri vykonávaní exekúcie následne vznikne nárok.
Takže chcel by som tento pozmeňovací a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 248).
"Poverenie na vykonanie exekúcií a prideľovanie vecí. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na podklade exekučného titulu podľa § 45 ods. 2 a), f), g) alebo h), súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Náhodným výberom sa veci neprideľujú exekútorovi, ktorému bol prerušený výkon funkcie exekútora, ktorému bol pozastavený výkon funkcie exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol alebo ktorému bol ustanovený zástupca. V ostatných prípadoch súd na vykonanie exekúcie poverí exekútora, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie navrhol oprávnený."
Odôvodnenie: Pozmeňujúcim návrhom sa má novozavádzaná forma pridelenia exekútora náhodným výberom aplikovať iba pre exekučné konania na vymoženie tzv. verejnoprávnych pohľadávok štátu, resp. orgánov Európskej únie. V ostatných exekučných konaniach sa má ponechať výber exekútora na základe dispozičnej zásady na oprávnenom, ako tomu bolo doposiaľ.
Ďakujem.