11. schôdza

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.
Pán poslanec Číž, hovoril ste o tom, že už aj teraz je možnosť v rokovacom poriadku určiť dĺžku rozpravy. Povedal ste aj to, že predseda to nevyužíva, lebo je to nepopulárne a mediálne sa to zneužíva. Presne tak, aj vy osobne ste aj teraz mediálne zneužil to, že toto právo využil jedenkrát predseda parlamentu Richard Sulík. Využil to preto, lebo práve strana SMER robila obštrukcie pri voľbe generálneho prokuratúra pána Čentéša v roku 2011, ktorého nakoniec parlament regulárne zvolil za generálneho prokurátora a vtedajší prezident Gašparovič ho nezákonne odmietol vymenovať za generálneho prokurátora. Teraz ste to, čo vtedy sa zákonne využilo a proti čomu ste tak vehementne protestovali, urobili natrvalo. Sám ste, ako už aj viacerí kolegovia spomínali, nevyužil a nezmestil ste sa do 20-minútového časového priestoru a svoj príspevok ste prednášal 40 minút. Myslím, že tá úprava skrátenia času bude najviac obmedzovať zrovna vás osobne.
Keď ste hovorili o tom, že pán prezident porušuje ústavu, keď vrátil tento zákon, tak som mal chvíľku pocit, že rozprávate o tom predchádzajúcom pánovi prezidentovi, ktorý určite tú ústavu porušil presne vtedy, keď toho pána generálneho prokurátora Čentéša nevymenoval za generálneho prokurátora.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, ja sa nestotožňujem s tými faktickými poznámkami, ktoré doteraz odzneli, je to úplne prirodzené, som z iného politického tábora. Ja chcem povedať, že považujeme vaše vystúpenie za výborné, analytické a pomenovanie problémov, kde je jasne vidieť, že ste boli aj vo vedení parlamentu a poznáte problémy z obidvoch strán barikády. Absolútne sa s vami stotožňujem, že v parlamente prevažuje hlboká neznalosť procesov a účelové prispôsobenie si faktov zo strany opozície pri výklade práv a povinností vyplývajúcich z rokovacieho poriadku.
Absolútne sa stotožňujem s tým, čo ste povedali, že čím viac slobôd, tým sa má viac trvať na ich dodržiavaní. Ale toto v parlamente nikto nechce počúvať. Z úst kolegov veľmi často zaznieva, že obštrukcia sa preceňuje. Ale ja chcem poukázať na to, že obštrukcia má byť mimoriadny prostriedok a nie bežný prostriedok rokovania parlamentu, lebo obštrukcia nikdy nemôže viesť k efektívnemu riešeniu problémov v spoločnosti a parlament je tu na to, aby tieto problémy riešil a riešil ich efektívne.
Je tu absolútna absencia politickej komunikácie. A vidíme to napríklad na faktoch, že nezaradení poslanci, jednotlivci, predkladajú návrhy ústavných zákonov bez potreby hľadania podpory na ich schválenie, pričom je všetkým dopredu jasné, že je potrebné na schválenie takéhoto zákona 90 hlasov, a niekedy nezmyselne o takýchto návrhoch rokujeme aj jeden deň.
Je záujmom všetkých, nás všetkých, aby sa politická kultúra vrátila do parlamentu, a myslím si, že tak by sme mali postupovať aj v prípade schvaľovania rokovacieho poriadku.

Ďakujem pekne.
Vážený pán kolega, mnohými slovami ste sa snažili obhájiť neobhájiteľné. Ako už kolegovia naznačili, pripomínali ste situáciu, keď predseda parlamentu Richard Sulík použil časomieru, keď sa celý klub SMER – SD prihlásil do rozpravy a táto masívna obštrukcia blokovala parlament. Ale veď toto práve namietame! Tie nástroje na odstránenie obštrukcie v rokovacom poriadku stále sú a boli. No vy ste potrebovali zájsť až za akceptovateľné hranice.
Vašu zmenu rokovacieho poriadku odôvodňujete opakovane tým, že chcete, aby sa zlepšil politický život našej krajiny. Kážete o slušnosti a o kultúre v politike. Politická kultúra ale nevychádza výhradne z parlamentu. O slušnosti a o politickej kultúre hovoríte vo svetle toho, že váš predseda a premiér krajiny sa vyjadruje ako kunčaft štvrtej cenovej skupiny. Slušnosť je veličina, ktorú nemožno vymôcť zákonom. Slušnosť rovnako nespočíva iba v používaní slov, ale najmä v činoch. Občania už nestíhajú mapovať všetky kauzy, krivdy, podvody. Nálada v spoločnosti je mizerná. Dôvera v politikov už nemá kam hlbšie klesnúť a žiaden rokovací poriadok toto nevylepší. Vylepšila by to vymožiteľnosť práva a funkčná spravodlivosť. A to je to najdôležitejšie, na čom máte pracovať. Aby zavládla politická kultúra, zlepšila sa atmosféra v tejto krajine.
A ešte dovoľte, aby som raz poďakovala pánu prezidentovi, že boj za demokratickú tvár našej krajiny nevzdáva.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Tak poďme späť do reality.
Pán poslanec Číž, ďakujem veľmi pekne za to, čo ste povedali. Myslím, že ste stúpili bosou nohou do osieho hniezda alebo do mravčieho hniezda nejakého, to vidíte tie reakcie, ktoré sú tu na to.
Ale ja sa chcem ešte raz poďakovať za to, čo ste povedali, preto lebo, dámy a páni, prečo rokovací poriadok nový? No, z jednoduchého dôvodu. V tomto parlamente totižto nie je záruka, že akýkoľvek rokovací poriadok bude dodržiavaný. To je ten problém, preto lebo ako tuná niektorí demokraticky zmýšľajúci poslanci to už proklamovali niekoľkokrát, že ho nebudú dodržovať, preto aj tie úvahy o parlamentnej stráži. No predsa musí byť ktosi, kto zaručí, že nejaké práva budú dodržiavané a dokonca práva z ústavy. Tuná nie je toho záruka v tejto chvíli, hej?
No a parlamentná stráž, tie úvahy mohli byť aj také nakoniec, parlamentná stráž by zasiahla vtedy, keby ústavná väčšina rozhodla o tom, že má zasiahnuť. To sa všetko dá vyriešiť, aby tuná niekoľko málo "ičov" nerozhodovalo o tom, akým spôsobom sa bude tento štát, tento parlament, táto spoločnosť v budúcnosti pohybovať, hej, toto by sme asi všetci nechceli.
No a k pánu prezidentovi, no tak je mi to veľmi ľúto, že to musím povedať pri všetkej úcte k jeho úradu, ale pán prezident sa naozaj niekedy chová rétoricky ako opozičný poslanec. A ja by som chcel, hoci som pána prezidenta nevolil, aby som aj ja mal stále ten pocit a veriť pánovi prezidentovi, že je pán prezident všetkých občanov. Zatiaľ tento pocit mám, uvidíme o štyri roky, ako to všetko dopadne aj s tými novými politickými stranami, ale ja si vysoko vážim a rešpektujem úlohu prezidenta, prezidentského úradu a skutočne mám niekedy pocit, že počujem opozičnú rétoriku. To je problém.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
Vážený pán poslanec Číž, ako v úvode poviem len toľko, že myslím si, že nebude fér, ak práve vy nebudete mať možnosť vystupovať viac, ako je tých 20 minút, pretože vaše vystúpenia, čo ja si pamätám a čo ich sledujem, naozaj sú vždy plné informácií, z ktorých sa dá čerpať. Dá sa o nich polemizovať, ale naozaj sú to vystúpenia na úrovni. A čakal som v napätí, že sa dočkám možno odpovede na váš názor, konkrétne aj v článku I v 6 bode § 27 ods. 7 rokovacieho poriadku, ktorý sa týka formy vystupovania poslanca, kde je to známe zakázanie prezentácií, či už obrazových, zvukových, alebo zvukovo-obrazových. Aký je váš na to názor, pretože ja si myslím, a stotožňujem sa s odôvodnením pána prezidenta, že naozaj potrebujeme v krajine, aby nám stúpala úroveň digitálnej gramotnosti. A my poslanci by sme mali využívať všetky možnosti, ktorým týmto prostriedkom prezentujeme, aby tá digitálna gramotnosť naozaj rezonovala v našich vystúpeniach.
A tiež nerozumiem trošku tej rovnováhe toho všetkého. Na jednej strane ideme obmedzovať dĺžku času, na druhej strane bránime poslancom, aby využili možnosť ukázať určitú informáciu a tým reálne mohli hovoriť kratšie, pretože toto je podľa mňa nerovnováha. Myslím si, že mali by sme, a mrzí ma, že pri konkrétnych rokovaniach nebol prijatý pozmeňovací návrh klubu SaS, ktorý chcel vylúčiť práve toto ustanovenie, a mrzí ma to o to viac, že túto vec musíme rozvíjať.

Ďakujem.
Čakal som na vaše vystúpenie a myslel som si, že prekročí rámec takého koalično-opozičného doťahovania, pretože pán prezident tomu vytvoril takpovediac pôdu. Ale vy ste sa rozhodli opäť útočiť do opozície, rozohrávať žabomyšie vojny s konkrétnymi poslancami, a pritom pán prezident ponúkol vo svojom vyjadrení a v liste možno aj tú kvalifikovanú právnu debatu. On hovorí, a k tomu som čakal vašu reakciu, že medzi príklady vyprázdňovania obsahu inštitútu zodpovednosti vlády voči parlamentu patria napríklad: odklad rokovania Národnej rady o návrhoch skupiny poslancov na odvolanie člena vlády alebo neschválenie programu schôdze Národnej rady alebo prerušenie schôdze Národnej rady a jej odklad o niekoľko mesiacov. Medzi ďalšie príklady vyprázdňovania obsahu inštitútu zodpovednosti vlády voči parlamentu hovorí o formalizácii hodiny otázok alebo o nočných rokovaniach Národnej rady o vyslovení nedôvery členovi vlády s odôvodnením, že zákon tomu nebráni.
Toto je, vážený pán Číž, obštrukcia zo strany moci voči opozícii. Myslím si, že tak ako väčšina kolegov hovorí o tom, že parlamentná forma demokracie predpokladá, že bude uplatňovaná vôľa väčšiny a budú rešpektované práva menšiny, vo všetkých piatich spomenutých inštitútoch obštruuje vládna moc opozíciu a menšinu, a to iba z jedného dôvodu, bojí sa slova.
Hovoril pán Budaj o tom, že ste týmto návrhom zákona a obmedzením rokovacieho poriadku vyrobili náhubkový zákon a obmedzili slobodu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja by som sa chcel teda poďakovať za, myslím, že za fundované, odborné a hlavne argumentačné vystúpenie, čo sa týka hlavne k rokovaciemu poriadku. A myslím, že kto chce, pochopí, a kto nechce, bude vystupovať ďalej v niektorých týchto aj trápnych vystúpeniach. A kto počul celé vystúpenie a z tých ešte, čo sú prihlásení a má trošku súdnosti, tak sa z tej rozpravy odhlási.
Áno, vystupovali ste 40 minút, čo bolo hlavne vo faktických poznámkach niektorých opozičných kolegov pertraktované, ale povedali ste aj b, to znamená, že v prípade, že sa uznesieme na tom, že ten limit bude 20 minút, tak svoje vystúpenie k tomu, samozrejme, aj primerane prispôsobíte.
A taktiež som si vypočul aj faktické poznámky predchádzajúce, ale, tak ako ste spomínali na začiatku, mnohé nemali nič spoločné s rokovákom a s odbornosťou, skôr to boli také nacvičené vety, ktoré v rámci odbornej diskusie nemali nič podstatné čo povedať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Číž, neexistuje nič absurdnejšie, ako využiť 40 minút na to, aby človek obhájil tézu, že mu 20 minút stačí. To by úplne stačilo k vášmu vystúpeniu, ale vrátim sa k pár bodom.
Vy ste obhajcom takého toho štátnického prístupu k správe spoločnosti. Tak ja vám poviem, že čo mi podľa mňa chýba štátnického v tomto rokovacom poriadku: Zrelosť, nadhľad a základná príčetnosť.
Zrelosť kvôli tomu, že tu bolo zareagované na pár vystúpení inštinktívne, zbrklo, rýchlo, s príliš silnými nástrojmi a už teraz to podľa mňa ľudí, ktorí to napísali, mrzí, lebo zisťujú, že to bude prúser.
Nadhľad kvôli tomu, že tu chýbala úplne schopnosť trošku sa pozrieť na veci zvrchu, zamyslieť sa nad tým, aký takýto nový rokovák bude mať dôsledky, a zamyslieť sa nad dôsledkami pred tým, než sa to stane už iba pretláčaním jedného ega proti druhému a nie vecnou záležitosťou.
A základná príčetnosť kvôli tomu, že keby sme naozaj boli príčetní, tak sa tu nerozprávame o vymáhaní pravidiel voči v zásade slušným ľuďom v tomto parlamente, ale bavíme sa o vymáhaní pravidiel voči ľudom, ako sú bratia Paškovci v Košiciach, ktorí na kameru a pred ľuďmi, ktorí to videli, zbili nevinného človeka, a zákon je na nich krátky iba kvôli tomu, že mocenská štruktúra v tomto štáte vyzerá, tak ako vyzerá. Takže keby sme mali zrelosť, nadhľad a základnú príčetnosť, tak teraz riešime to, že sa tu nedá dopracovať spravodlivosti a práva v tomto štáte a my sa namiesto toho hádame o zbytočnom a zlom rokovacom poriadku. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ďakujem za vcelku korektné faktické poznámky. Takže iba v rámci dvoch minút iba dve veci. Prvá je, že moje vystúpenie na 40 minút. Kolegyne, kolegovia, keby sme mali mechanizmus určenia času na rozpravu, môj klub, ktorý má 49 poslancov, by mal pravdepodobne skoro polovicu času na vystúpenie. Z nášho klubu vystúpil jeden, čiže náš klub vyčerpal čas v tejto rozprave na to, aby povedal svoje stanovisko presne v rozsahu tých 40 minút. U nás nepociťujeme potrebu, aby všetci naši štyridsiati deviati poslanci vystupovali ako vy v tých niektorých kluboch – pardon, ospravedlňujem sa tým, ktorí to nerobia – a dookola tu opakovali tie isté veci a spravidla 90 % nehodnotné, nevecné, neodborné a väčšinou občianske alebo čisto politické pohľady.
Náš klub dal do tejto diskusie v tejto rozprave 40 minút. Ja sľubujem kolegovi, ktorý ma vyzval, dám ešte ďalších, vystúpim ústne a sa sám seba obmedzím na 10 minút, lebo naozaj na to, čo potrebujem za istých okolností, viem vystačiť aj s desiatimi minútami.
Takže, kolegyne, kolegovia, tie reči, ktoré tu sú, pán Poliačik, asi pravdepodobne neukazujú vašu znalosť, keď ste schopný povedať, čo ste schopný povedať, a pravdepodobne aj formálne, keď mám skúmať, odkiaľ by ste mali niečo vedieť o ústavnom práve, tak trošičku mám pochybnosti. Ale je to na vás. O čo razantnejšie, o čo menej máte formálnych predpokladov, budete vyslovovať úplne kategorické súdy. Nepotrebujete pochybovať, nepotrebujete sa zamyslieť nad pohľadmi a stanoviskami iného, nepotrebujete nič. Zúrivú politickú konfrontáciu. Je to škoda.
A teraz ešte mi dovoľte jednu vec. Dúfam, že stihnem. Návrh štátneho rozpočtu a určenie času v Dánskom kráľovstve. Prvé čítanie. Poverení rečníci, teda za kluby, 15 minút, druhýkrát 10 minút. Ostatní poslanci 10 minút, druhýkrát 5 minút. Ministri bez obmedzení, bez obmedzení, bez obmedzení. Druhé čítanie v Dánskom kráľovstve. Poverení rečníci 15 minút, druhýkrát 10 minút. Ostatní poslanci 10 minút, druhýkrát 5 minút. Ministri 30 minút, 15 minút, 10... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa ospravedlňujem, nie je to procedurálny návrh, ale keďže dneska je Ondreja, Andreja, chcem všetkým nositeľom tohto mena úprimne zablahoželať. Všetko dobré. (Potlesk.)