11. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyne, ja len krátko. Takisto som na výbore povedal, ja chcem byť korektný a nechcem ani vo vzťahu k pánovi predsedovi SaS reagovať inak, neviem, ako prebiehala komunikácia, ale v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o parlamentnej opozícii. Tam sa nehovorí o opozičných stranách, ktoré sú v parlamente, a v súčasnosti skutočne nie je jednoduché rokovať len s parlamentnými stranami opozičnými. Ja som hľadal konštrukciu, ako to urobiť korektne. A zdalo sa mi aj pôvodne, keď som chcel a diskutoval som aj s pánom predsedom Národnej rady, aby sa vytvorila dohoda na strane celej parlamentnej opozície, teda strán aj nestrán, a nie je v mojich silách ani to teraz nechcem hádzať na pána predsedu Sulíka, ale hľadal som nejaký spôsob, ako to zrealizovať. Ja si neviem predstaviť, že by som oslovoval každého jedného poslanca nezaradeného, a zároveň a potom nebola by dohoda, vyberal by som si ja.
Tá dohoda bola aj s pánom predsedom Národnej rady. Bavil som sa o tom aj s pánom predsedom vlády, že treba zaujať nejaký postoj, ktorý je korektný vo vzťahu aj k opozícii, aj je nejako konštruktívny. Požiadal som pána predsedu Sulíka vzhľadom na to, že to je najsilnejšia opozičná parlamentná strana, a poprosil som ho. On zobral túto moju prosbu aj zareagoval na ňu tak, ako viete, listom, kde došlo k nejakej dohode parlamentnej opozície. A, samozrejme, ak je niekto – a teda povedzme vy alebo vaša strana – nespokojný, alebo možno opoziční poslanci, neviem, ako to prebiehalo, je to legitímne, len nie je to jednoduché nájsť nejakú mieru konsenzu na tri miesta. Ja považujem túto vec za najmožnejšiu, ako sme ju riešili, týmto spôsobom a najkorektnejšiu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia... (krátky rozhovor rečníčky so spravodajkyňou.)
Tak dovoľte, aby som pokračovala v tom, čo som začala pred obedom. Zhrnula som možno spôsoby, ktoré sa nepáčia, práve tie spôsoby sa nepáčia opozícii, akým; spôsoby, ktorými ste tento zákon pripravili. Hovorila som o tom práve v tom predpoludňajšom mojom vstupe. A neviem ani, ako pokračovať.
Vládna koalícia sa nevie podľa mňa vyrovnať so vzťahmi svojho ministra s človekom podozrivým z daňových podvodov. A preto namiesto riadneho vyšetrenia a vyšetrovania tejto kauzy prichádza s návrhom, aby poslanci radšej nemohli slobodne hovoriť v parlamente, aby mali obmedzený čas, aby predseda parlamentu mohol disciplinárne stíhať svojich oponentov, aby ich mohol trestať pokutami. No a takáto zmena rokovacieho poriadku je podľa mňa jednoznačne určená na a len na umlčiavanie opozície. V konečnom dôsledku toto priznal aj sám premiér, keď povedal, už to tu bolo aj minule niekoľkokrát citované, že dúfa, že pán Danko konečne urobí poriadok s opozíciou.
Ja len podotýkam, my nie sme deti pána Danka, s ktorými by mal robiť poriadok. Pýtam sa, že čo je toto za motiváciu na zmenu rokovacieho poriadku, že čo to vlastne znamená – urobiť poriadok s opozíciou. Podľa toho, ako tá novela vyzerá, poriadok s opozíciou urobí vtedy, keď zmení rokovací poriadok tak, aby nám zatvoril ústa, aby sme mali čo najviac obmedzené možnosti v prejavoch. A znova pripomeniem, že, páni, vy si uvedomte, že za toto všetko môžete sami svojou nečinnosťou voči kauzám, ktoré sa na verejnosť predierajú.
Na vašej novele ma veľmi prekvapilo, ako negatívne ste pristúpili k novým zobrazovacím metódam a materiálom. Žiaden obrázok, teda hovorím obrázok, nieže zakážete plagáty veľké, ale zakážete akékoľvek zobrazovacie prvky. Žiaden obrázok, žiaden graf, nič, len reč. Niekedy suchú, niekto má ten prejav lepší, len reč. Žiadne nové technológie nevsúvate, ba práve naopak. Použijem pero, ktoré dokáže ukazovať, nahrávať alebo fotiť, ja ho síce použijem na písanie, ale ako to vyhodnotíte vy, vládna väčšina, že som chcela klamať a budete ma za to disciplinárne stíhať? Mobil, ktorý mám položený na lavici a dokáže aj fotiť, aj nahrávať, opäť budete sledovať, či ho mám na lavici, či som nehala alebo či ho mám vypnutý, či som ho nehala v salóniku?
Bola by som rada, ak by rokovací poriadok obsahoval iné zmeny, ktoré by fungovaniu parlamentu prospeli. K lepšiemu fungovaniu parlamentu prospeli, a to napr. povinnosť vo zvolanom čase odrokovať mimoriadnu schôdzu, ktorá často, veľmi často vychádza práve z aktuálnej situácie a je zasadená do daného času zvolania, že to nie je samoúčelné.
Ak je raz v rokovacom poriadku, že do siedmich dní je predseda povinný zvolať schôdzu, mimoriadnu schôdzu, prečo sa nezasadíte o to, aby sa takáto mimoriadna schôdza nielen mala povinnosť zvolať, ale bola povinnosť ju aj odrokovať? To čo je, že presuniete dôležité témy o dva-tri mesiace neskôr, kedy to vyhovuje vládnej koalícii?! Je to hanba a prznenie parlamentu! Ešte raz zopakujem, toto je hanbou parlamentu, že dokážete dôležité témy odsúvať a odsúvať a čakať, že zapadnú prachom.
Ministri často zneužívajú to, že vystupujú iba v záverečnom slove. Česť výnimkám! Pamätám si výnimku ministra Kažimíra včera pri službách, pri sociálnych službách ministra Richtera, ale opäť, jak keby sa báli odpovedať na všetky položené otázky. Prečo neriešite skôr toto? Prečo nedáte povinnosť radšej ministrom zodpovedať na otázky položené poslancami priamo v rozprave? Toto vás netrápi? Naozaj máloktorý reaguje na rozpravu. A ak si spomínate na to, aké ovácie vlastne zožal minister Kažimír za to, že sa dal do komunikácie s opozíciou, tak určite, ak by ste si na toto spomenuli, tak by ste si povedali, že áno, je to opodstatnené a je veľmi dobré, ak dokáže minister odpovedať. Ibaže by ste mali takých ministrov, ktorí sa boja odpovedať, pretože nie sú dostatočne podkutí.
Dokonca sme sa dozvedeli aj to od ministra Kažimíra, čo by bol ochotný prijať v zákone o hazarde od opozície. Takže takto by sme si mohli predstavovať aj budúcu komunikáciu ministra s plénom.
Takže ešte raz otázka: Prečo neriešite takéto veci v novele rokovacieho poriadku?
Alebo možnosť vystúpiť na požiadanie všetkým ústavným činiteľom. Predsa len sme tu už boli svedkami toho, že ombudsmanka žiadala o vystúpenie v Národnej rade a poslanci, poslanci jej to neumožnili. Je to hanba, pretože išlo o ústavného činiteľa. Ombudsmanka nie je, úrad ombudsmana nie je vytvorený obyčajným zákonom. Ombudsmanka je ústavný činiteľ.
Čo tak zrušiť formalizované odpovede členov vlády a snažiť sa o to, aby priamo odpovedali na otázky položené ministrom? Mám na mysli hodinu otázok a i interpelácie. Častokrát tu počúvame úplne formalizované odpovede, častokrát ani nerozumieme, prečo nám odpovedajú tak, ako odpovedajú, pretože my sme sa pýtali na úplne iné veci. Toto vás tak isto zrejme netrápi.
Čítali ste si niekedy odpoveď na interpeláciu svojho ministra? Náhodne možno práve pri opozičných. Stalo sa mne osobne, že zo šiestich položených otázok som nedostala odpoveď ani na jednu otázku. Ale dostala som päť strán písomného textu. Sami uznáte, že toto asi veľký zmysel nemá. Obávam sa, že ani tieto inštitúty, ktoré sú práve mienené na kontrolnú činnosť opozícii, ako jeden z nástrojov opozície, aby sa mohla dopytovať, u nás nefungujú normálnym spôsobom.
Vás netrápi napríklad, že často vy sami koaliční poslanci spochybňujete kontrolnú funkciu parlamentu poslancov a nemáte záujem ani toto riešiť? Hovorilo sa o vsunutí ustanovení, ktoré vopred rátajú s rôznymi druhmi postihov alebo hendikepov, spomínala to kolegyňa Shahzad. Viete, že existujú rôzne načúvacie zariadenia, áno, dnes nás tu nemusí trápiť, lebo dnes tu nemáme takú kolegyňu, ktorá by takéto zariadenie potrebovala. Ale aj toto do budúcna môže spôsobiť problémy. Aj toto je dôvod, prečo nemôžeme byť moderným parlamentom.
Pán Danko si v novele rokovacieho poriadku navrhol nové právomoci. Navrhol si právomoci dať podnet na disciplinárne konanie proti svojim kolegom, právomoc udeliť neposlušným poslancom pokuty. No z krátkeho pôsobenia Andreja Danka na čele Národnej rady vidíme, že na poslancov nepoužíva rovnaký meter. Rozumiete tomu, že pri takto nastavenom zákone opoziční poslanci nemajú dôveru vo vedenie, ktoré je nastavené proti opozícii? Pritom vo výboroch, viete, že máte sami väčšinu. Nie je vám trápne brať si na seba osobovanie si rozhodnutia o kolegoch, ktorých nemáte radi? Máte väčšinu, takže sú opodstatnené obavy, že novela rokovacieho poriadku, tak ako je navrhnutá, aj s právomocami, ktoré ste dali predsedovi Národnej rady, sa budú zneužívať na potrestanie opozičných poslancov.
Na túto parlamentnú schôdzu kolegyňa Remišová ohlásila a bola aj predložená novela ústavy, kde žiadame, aby už pán Danko, ak chce robiť sudcu a chce mať nové právomoci, chce poslancov súdiť, dávať pokuty, navrhovať disciplinárne konania, tam, kde sa navrhuje, aby po vzore naozaj iných krajín musel byť nestranný, aby mal povinnosť byť nestranný.
Pán Danko sa odvolával, že táto novela rokovacieho poriadku len sleduje prax, ktorá je zavedená v iných krajinách s parlamentnou demokraciou. No a keďže pán Danko sa chce riadiť Veľkou Britániou, odtiaľ si tak isto vybral zopár hrozienok. Poďme to urobiť tak, ako je to skutočne vo Veľkej Británii. Navrhujeme teda, aby pán predseda Národnej rady bol nestraník presne tak, ako je tomu vo Veľkej Británii, aby vystúpil z politickej strany pred tým, ako sa ujme funkcie. A toto obmedzenie vo Veľkej Británii platí aj po skončení funkcie. Takže nielen vyberať si hrozienka, ktoré vám vyhovujú, ale ak, tak sa poďme, to poďme urobiť do dôsledkov. Ak chce pán predseda nové právomoci, nech máme naozaj istotu, že sa bude správať nadstranícky, a nie stranícky.
Namiesto transparentov, bankoviek by bolo vhodné riešiť práve problematiku prílepkov, ktoré častokrát trápia našu legislatívu. Možno aj skráteného legislatívneho konania a jeho opodstatnenosti, ktoré hneď vlastne na prvých dvoch schôdzach Národnej rady v tomto volebnom období boli predstavené. Takže nie normálne zákony, ale skrátené legislatívne konania bolo to, čím ste sa predstavili. Práve takáto prax je na škodu parlamentarizmu a na škodu hlbšej diskusie o danej problematike.
Predseda rád hovorí, že chce do parlamentu zaviesť slušnosť. Na volebných bilbordoch mal "hrdo, odborne a slušne". Ale zabúda, že slušnosť neni o tom, či má niekto oblek, či nechodí v tričku, alebo či má na ruke 10-tisícové hodinky. Slušnosť je to a bolo by to, bola by to, keby sa pán, keby pán Kaliňák už nebol na svojom poste, že ho vy nebudete kryť za kauzy DPH, že tendre na výstavbu diaľnic a opravy ciest nebudú predražené a nebudú s vesmírnymi províziami.
Slušnosť je o tom, že v tejto krajine sa nebudú trestať slušní a čestní prokurátori. Slušnosť je aj to, keď najväčšie korupčné kauzy budú potrestané. Toto všetko je slušné. A slušné je aj to, ak firma, ktorá dokončila dielo od štátu, za to aj dostane zaplatené a nebude zastavená firmami, ktoré sú nalepené na štátne organizácie, ktoré jej financie ani neposunú. A financie za prácu, ktorú firma vykonala, zostanú práve v tej sprostredkovateľskej firme. Takže toto všetko by bolo slušné, ak by sa podarilo naplniť. A zdá sa, že poslancom vládnej koalície, žiaľ, o takúto slušnosť nejde. Tu ide len o to, aby sme tu chodili a moc nerozprávali a moc neriešili. Ale o skutočnú politickú kultúru a o slušnosť v tejto krajine, žiaľ, vôbec nejde.
Takmer každý rečník vyzýva vládnu koalíciu, aby návrh stiahla, aby ste prijali pripomienky prezidenta a, tak ako povedal pán poslanec Budaj, aby ste neotvárali márnicu, v ktorej je smrad mečiarovskej doby. Myslím si, že tento rokovací poriadok, táto novela bude veľmi dlho hanbou koalície. Určite dlhšie ako toto volebné obdobie bude trvať.
Na záver si už dovolím len citovať slová pána prezidenta: "Postup, aký zvolili predkladatelia schváleného návrhu zákona znamená len tlak aktuálnej vládnej väčšiny v parlamente zameraný na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. Takýto účel zákona však nie je dovolený. Odporuje princípom právneho štátu a čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd (sem patrí aj zákon o rokovacom poriadku) a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl, ako základný princíp demokratickej spoločnosti. V kontexte politickej súťaže to znamená, že väčšina by mala ponechať dostatočný priestor na prezentáciu názorov menšiny a tak zachovať a podporovať politický pluralizmus."
Ešte mi dovoľte pár poznámok k vystúpeniu; nie je tu pán poslanec; pána poslanca Číža, ktoré som nestihla povedať vo faktickej poznámke. Veľmi rád používa termín, že práve vláda Ivety Radičovej alebo parlament pod vedením Richarda Sulíka použil jediný raz televízory. A práve o to ide, že použila televízory na skrátenie alebo na regulovanie času vystúpenia poslancov jediný raz. A vy to idete urobiť na každom zasadaní, pri každom jednom vystúpení a pri každom jednom poslancovi. Zrejme nie ste schopní pochopiť ten rozdiel.
Pán Číž sa vyjadroval, že pán predseda nechce zneužívať svoje postavenie. Ale my sme sa o tom zatiaľ nemali možnosť presvedčiť. Stále sa presviedčame len o opaku. Ja sa neviem ubrániť dojmu, že to, ako si začal prisvojovať túto budovu, túto ustanovizeň, je mi proti srsti a nechcem, aby to takto pokračovalo. Národná rada patrí všetkým občanom – tak ako jemu, tak aj všetkým ostatným poslancom a obyvateľom, občanom Slovenska.
Veľmi radi sa ohrádzate tým, že je zlé, ak poslanci čítajú telefónne zoznamy. Ja si nepamätám, že by niekedy poslanci čítali zoznamy alebo čokoľvek iné, ktoré nesúviseli s predkladanou témou. Ak aj čítali, čítali len témy, ktoré súvisia s bodom, ktorý sa práve prerokovával. A najviac ma irituje to, keď sa idete tváriť, že vy naozaj budete schopní posúdiť, či rozprávame k veci alebo nie. Častokrát viete, ak rozprávate o problematike zoširoka, zájdete do rôznych oblastí, ale v konečnom dôsledku vždy sa to zbehne len pri jednom. To, že napríklad korupcia sa nachádza v každom jednom príspevku, je úplne logické, lebo korupciou zväčša všetko začína a všetko končí.
Dovoľte mi teda poslednýkrát, aby som vyzvala poslancov koalície, aby podporili pripomienky prezidenta a aby vrátili tento návrh zákona už nieže z kratšej cesty, z tejto dlhej cesty, ale aby si nerobili do budúcna zbytočne hanbu. Je veľa vecí, ktoré by bolo dobré opraviť v rokovacom poriadku. Bohužiaľ, ani vy sami ste sa nemohli toho ujať, pretože ste sami pri predkladaní nemali dostatok času, aby ste urobili poriadnu novelu rokovacieho poriadku. A to je na škodu veci nielen pre opozíciu, ale aj pre vás. Takže žiadam vás o neschválenie tohto zákona.
Ďakujem.

Chcem poďakovať kolegyni Erike Jurinovej za to, že v dvadsiatich, v necelých dvadsiatich minútach dokázala vyjadriť sa k celkovej novele rokovacieho poriadku. Na rozdiel od mňou už spomínaného pána kolegu Číža, ktorý nám 40 minút rozprával o tom, ako sa máme vedieť vyjadriť do 20 minút, a v podstate vykrádal význam obsahu slov celých 40 minút. No ale asi je ťažké hľadať studnicu múdrosti v kaluži blata.
Ďakujem.

Ďakujem pekne pani poslankyni Jurinovej za jej príspevok. Chcem len pripomenúť, že ona tiež pochádza z Oravy, aj pre tých, čo počúvajú na balkóne, a srdečne vás pozdravujem, milí žiaci.
Pokiaľ ide o jej príspevok, ja by som, ja som pozeral, ako funguje aj nemecký Bundestag vo vzťahu k nejakým pravidlám. Čo ma zaujalo na pravidlách prejavu v nemeckom Bundestagu, tak je to, že predsedajúci by mal viac počúvať možno, ako je to u nás. A dokonca majú tam aj také pravidlo, že môže toho rečníka niekedy akože upriamiť na predmet toho, tej prejednávanej témy. Toto ma zaujalo, to je celkom zaujímavé, že možno nejaké pravidlo by ešte sa hodilo, že ako primeť tých rečníkov k tomu, aby neodbáčali od tej témy, či už nejakým zazvonením, alebo upozornením. Takže, žiaľ, nenašiel som to, čo som chcel nájsť, lebo aj Nemci majú isté reštrikcie, pokiaľ ide o čas prejavu, majú to limitované na nejakých 15 minút, ale keď klub požiada, tak môže ten čas byť predĺžený aj na 45 minút.
Takže, takže isté pravidlá áno, sú aj v iných parlamentoch. Ale zásadne chcem podčiarknuť ten rozmer tej istej nespolupráce, ktorá bola pri prijímaní tohto zákona. Nehovoriac o tom, že argumenty prezidenta by mala vládna koalícia poriadne zobrať v úvahu a sa nimi do dôsledkov zaoberať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Takisto teda pozdravujem žiakov z Oravy ako ich, ako ich, alebo ako tá, ktorá pochádza z Oravy. Áno, ako vaša rodáčka. Ale o inom.
Pán poslanec Marosz tunak hovoril o tom, že aj inde sú reštrikcie. Samozrejme, že viem, že sú reštrikcie rôzneho druhu, ktoré platia v parlamentoch už dlhé roky. Možnože takýmto spôsobom už tie parlamenty aj vytvorili regulácie hneď na začiatku.
U nás sa to deje po dvadsiatich piatich rokoch, kedy nemám pocit, že nastala situácia taká, že je zablokované parlamentu, že sa nedá ďalej pohnúť, že rokujeme nepretržite mesiac v kuse, nemáme čas stretnúť sa s rodinami, nie, nie, nie. Pozor! Toto sa vlastne nikdy nedialo.
Pripomeniem len, kedy sa rokuje napríklad v noci. Keď podá opozícia návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze, zásadne sa rokuje v noci. Zásadne. Začne sa, ja neviem, o druhej, o druhej a povedia "do dorokovania". To znamená, že ak my naozaj chceme reálne rozprávať o téme, tak aby sme boli schopní povedať niečo k veci, nezostane nám nič iné, iba začať obštrukciou v snahe rozprávať čo najdlhšie, aby sa kolegovia dostatočne mali čas pripraviť.
Áno, takže vy spôsobujete sami to, čo sa tu deje. Sama koalícia spôsobuje stav, ktorý nazývate neúnosný a ktorý nazývate hanlivo všelijakými menami. Prosím vás, uvedomte si to, že nie opozícia spôsobuje takéto veci, ale neriešenie káuz, ktoré vy takýmto spôsobom kryjete.
Ďakujem.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vystúpil k vrátenému návrhu zákona, ktorý vrátil pán prezident Andrej Kiska.
Veril som, že pán prezident k tomuto kroku pristúpi, ale keď som si prečítal rozhodnutie, tak ma naozaj veľmi, veľmi milo prekvapilo a ešte raz som mu veľmi za neho vďačný. Argumenty, ktoré predložil, jednoznačne potvrdzujú naše doterajšie slová, že predloženou novelou rokovacieho poriadku vládnej moci nejde o nič iné len o útlak a šikanu opozície v Národnej rade, ako, myslím si, že pri tejto príležitosti povedala Veronika Remišová a dovolím si od nej toto vyjadrenie skopírovať.
Áno, všetky krajiny na svete majú vládu, len demokracie majú opozíciu. Ale keď má byť opozícia opozíciou vládnej moci, musí mať priestor slobodne sa vyjadrovať a kritizovať a upozorňovať na chybné kroky vládnej moci.
Keď si pozriete video z roku 1998, kedy Robert Fico ako predseda vlády – a je to človek, ktorý dnes má kľúče od miešačky a rozhodol aj o tom, že tento návrh zákona do Národnej rady príde –, ako obhajoval slobodu vyjadrovania sa, tak hovoril, že sloboda vyjadrovania nie je len umožnenie opozícii hovoriť ľúbivé fakty pre vládnu moc, ale prinášať aj informácie častokrát šokujúce aj šokujúcim spôsobom. Presne to nám chcete zakázať. Chcete, aby sme v pléne Národnej rady mohli slobodne prezentovať svoj názor nielen ústne, kedy nás chcete obmedziť na dĺžke rozpravy, ale chcete nám zakázať použitie akýchkoľvek vizuálnych pomôcok.
Chcete nám zakázať, aby sme ukazovali, že Danko si tu zorganizoval za naše spoločné peniaze – a chcel by som povedať študentom z Oravy zo Zákamenného, že za peniaze ich rodičov –, že Andrej Danko, predseda Národnej rady, s odobrením podpredsedu Národnej rady pána Bugára, ktorý pred chvíľkou vás, študenti, tu vítal, si zorganizoval večeru, pri ktorej len za kultúrny program pri trojhodinovej večeri dal 72-tisíc eur z peňazí, ktoré zaplatili do štátneho rozpočtu vaši rodičia. Čiže pozdravujte na Orave.
Chcete nám zakázať, aby sme tu hovorili o kupovaní, jednoznačnom kupovaní hlasov rómskych spoluobčanov, kde záhadne pán poslanec Chudík a pán poslanec Kubánek za politickú stranu SMER – sociálna demokracia iba v obvode II Rakúsy záhadným spôsobom získali 154, resp. 143 hlasov, hoci ich nikto v tej osade nepozná. Ak takéto niečo tu nabudúce ukážeme, po tom, ako schválite tento rokovací poriadok, nám chcete dať pokutu 2-tisíc eur. Ak to urobíme opakovane, 4-tisíc eur. (Rečník ukázal smerom k plénu graf.)
Chcete nám zakázať vám nastavovať zrkadlo a ukázať, že vizuálne pomôcky v tomto pléne sa v minulosti bežne používali a používal ich aj pán podpredseda Národnej rady, ktorý mal na bilbordoch pred voľbami napísané "charakter", a to je pán Bugár na tejto fotografii vpravo a drží pred Ivanom Lexom vizuálnu pomôcku, na ktorej je napísané "kriminál za zločiny", niekedy v roku 1996, čiže pred dvadsiatimi rokmi. (Rečník ukázal plénu fotografiu.)
Chcete nám zakázať ukázať takúto vizuálnu pomôcku, ktorá hovorí o tom, že počas vlády SMER-u ste zvýšili dlh Slovenskej republiky o 171 %, alebo inak povedané o 26 miliárd eur, čo, podotýkam, je viac jako päťnásobok toho, čo Slovenská republika za rok vyberie na DPH. (Rečník ukázal plénu ďalší graf.) Chcete nám zakázať vám ukazovať fakty, nadstavovať vám zrkadlo a s touto nepríjemnou pravdou vás konfrontovať.
Chcete nám nabudúce zakázať, aby sme upozorňovali na to, že si tu Andrej Danko potajme prijme dohodu, že zvýši platy poslancov o 26 %, resp. o nejakých 927 eur. (Rečník ukázal plénu ďalší graf.) Chcete nám zakázať, aby sme ukazovali vizuálnu pomôcku o tom, že pán Kaliňák záhadným spôsobom zbohatol práve od momentu, kedy sa stal ministrom vnútra. (Rečník ukázal plénu ďalší graf.) Keď v roku 2004, 2005 mal ročný príjem okolo 600-tisíc korún, zrazu od nasledujúceho roku, keď sa stáva ministrom vnútra, má ročný príjem skoro 12 miliónov korún. Chcete nám zakázať, aby sme túto nepríjemnú pravdu vám tu predkladali a vás s ňou konfrontovali. Ale to je našou úlohou.
Chcete nám zakázať, aby sme ukazovali rasistické bilbordy SNS alebo bilbord, ktorý SNS-ka šírila vtedy, keď Andrej Danko, predseda Národnej rady, už bol podpredseda Slovenskej národnej strany a bol na druhom mieste kandidátky za Slovenskú národnú stranu v roku 2012. (Rečník ukázal plénu ďalší materiál.) Na tom bilborde stálo "Matovič chce dostať Cigánov do parlamentu", len aby ste to vedeli. Najrasistickejší bilbord alebo jeden z dvoch najrasistickejších bilbordov, aké Slovensko zažilo. Toto bol priamy útok na Petra Polláka, ktorého sme dali na zvoliteľné miesto a ktorý tým pádom mal reálnu šancu sa do parlamentu dostať a následne sa aj sem dostal, len teda Andrej Danko aj s Jánom Slotom, svojím učiteľom, sa do toho parlamentu vtedy nedostali.
Chcete nám zakázať, aby sme vás konfrontovali s bilbordom, ktorý Andrej Danko ako zástupca, jediný zástupca Slovenskej národnej strany v Ústrednej volebnej komisii v roku 2010 vlastným telom do krvi obhajoval a hovoril, že vôbec nič predsa na ňom nie je rasistické. (Rečník ukázal plénu ďalšiu fotografiu.) Tento bol najrasistickejší bilbord, aký Slovensko v modernej histórii zažilo, a tým pádom človek, ktorý ho obhajoval, sám je rasista. Áno, Andrej Danko je rasista iba preto, lebo tento bilbord obhajoval, a poviem to, či tu chránený imunitou, ako aj pred tými dverami, nechránený imunitou, kedykoľvek.
Hanbím sa za poslancov MOST-u – HÍD. Za poslancov, ktorí pred voľbami sa nehanbili skrývať za bilbordy, na ktorých si napísali, že "charakter rozhoduje". Za poslancov, ktorí v minulosti sa tvárili, že bojujú za ochranu demokracie, proti akýmkoľvek nejakým náznakom obmedzovania demokracie, za poslancov, ktorí dnes mlčia a len stláčajú tlačítka za extrémne nedemokratický zákon a ktorí vopred hovoria, že ešte nepodporia pripomienky prezidenta, lebo zrazu im to nevyhovuje. Za poslancov, ktorí mali na bilbordoch napísané, že "charakter rozhoduje".
Zároveň by som chcel upozorniť na to, že rovno premiér Slovenskej republiky naposledy a aj opakovane, ale naposledy to bolo v Sobotných dialógoch, vedome, úmyselne, krivo obvinil opozíciu z toho, že tu pri vystúpeniach koaličných poslancov opoziční poslanci kričia na vás ako koaličných poslancov, "zabiť, obesiť, upáliť", citujem Roberta Fica. Nikdy v živote takéto slová tu v tejto sále nepadli, ale necháte sa viesť takýmito akože argumentami a dovolíte Robertovi Ficovi verejne v takýchto veciach, závažných veciach klamať.
Zároveň ma veľmi mrzí, že falošne argumentujete. Vyhovárate sa na to, že však Sulík to bol, ktorý zaviedol reguláciu vystúpení, a tým pádom je to spravodlivé. Ale to bol práve ten moment, že vtedy, áno, hrozila obštrukcia, že by sa, myslím, že to bolo prijatie štátneho rozpočtu, že by sa možno nestačilo prijať ten štátny rozpočet, ak by sme spustili tú obštrukciu, že niekoľko dní by tu opozícia blokovala parlament, a vtedy presne tak ako rokovací poriadok umožňuje a aj dnes každému umožňuje, každému predsedovi Národnej rady, vopred pred začiatkom rozpravy povedal, každý poslanecký klub dostane presne podľa toho, koľko má poslancov, čas a rozdeľte si ho medzi seba. Keď aj vtedy dostala opozičná strana SMER, neviem, myslím si, že 12 hodín času k dispozícii na to, aby rozprávala, možno to nebolo úplne demokratické, na druhej strane bolo to výnimočné, použité vo výnimočnej situácii a spravodlivé voči každému.
Dnes princíp, ktorý chcete silou-mocou aj napriek prezidentovmu vetu zaviesť, nie je v ničom spravodlivý voči každému, lebo jedného zakomplexovaného chudáčika tu postavíme nad všetkých, a to bude Andrej Danko. Človek, ktorý tento zákon predkladá len preto, lebo nenávidí Matoviča, nedokáže sa konfrontovať s tým, a dovoľte, aby som si spravil ďalšiu vizuálnu pomôcku, veľmi teda zložitú, nedokáže sa konfrontovať s tým a postaviť sa zoči-voči svojim voličom a bojí sa tohto jediného čísla (rečník napísal číslo na hárok papiera a ukázal ho plénu). To je takisto vizuálna pomôcka, za ktorú nám chcete dávať pokutu 2-tisíc eur. Keď to zopakujeme, 4-tisíc eur. To je 52. To je číslo miliónov korún, ktoré Andrej Danko so svojím tatíčkom vytuneloval zo sprivatizovanej firmy Lesostav Revúca v roku ´97 a ´98. Túto firmu od Mečiara kúpili za babku, vytunelovali za tri roky odtiaľ celý majetok, Andrej Danko ako člen predsedníctva tejto, či predstavenstva tejto firmy, čiže priamo zodpovedný za konanie tejto firmy, sa tomu prizeral, priamo organizoval tunelovanie sprivatizovaného majetku, vytuneloval odtiaľ 52 miliónov korún, ktoré na dnešné peniaze je možno plus-mínus to, čo ukradol Bašternák za rok, tých 8 miliónov eur, a následne nezaplatil štátu kúpnu cenu, zdravotkám odvody, sociálke odvody. A čo je donebavolajúci hriech podľa Biblie, ktorou sa Andrej Danko veľakrát štíti a za ňou skrýva, je, že nezaplatil spravodlivú mzdu svojim zamestnancom. Roky, roky sa následne s ním súdili nato, aby tí, ktorí teda do toho sporu išli a mali na to peniaze, svoje peniaze, nejakým spôsobom aspoň odrobinku z toho vymohli.
Tohoto čísla sa Andrej Danko bojí. Bojí sa toho, že ho tu budem s týmto číslom konfrontovať a naveky budem všetkým ľuďom pripomínať, kto tu je predsedom Národnej rady. Že to je obyčajný zlodej, ktorý okradol vlastných zamestnancov, okradol štát, sociálku a zdravotku.
Falošne argumentujete takisto tým, že tu niekto, alebo lepšie povedané, hovoríte, že opozícia vedie dlhodobú obštrukciu činnosti Národnej rady a vy ju potrebujete sfunkčniť. A ja sa pýtam, čím tu dlhodobú robíme obštrukciu. Nebodaj tým, že predkladáme návrhy zákonov, nebodaj tým, že máme faktické poznámky, nebodaj tým, že chodíme do rozpravy? To je obštrukcia alebo to je práca, za ktorú sme každý jeden z nás platený? Máte pocit, že tých dokopy možno 15 týždňov v roku, ktoré tu strávime a za to zoberieme plných 12 mesačných platov, čiže inak povedané, za 48 pracovných týždňov, že to je nejako príliš, že tu niekto rozťahuje príliš rozpravu a chcete byť doma skôr? Máte pocit teda, že ste prepracovaní z tých 15 týždňov v roku, za ktorých dostanete 12 krát 3-tisíc eur na účet? Že teda chcete robiť iba nejakých sedem-osem týždňov, lebo tých pätnásť je moc?
Máte pocit, že toto je fér voči zamestnancom, miliónom zamestnancov, ktorí na Slovensku hrdlačia a musia si poctivo odmakať 40 hodín každý jeden z nich týždenne? Máte pocit, že toto je fér voči tým zamestnancom, ktorí musia chodiť na tri, na štyri smeny, ktorí musia robiť v soboty, v nedele? Máte pocit, že toto je fér konanie voči tým matkám, ktoré opatrujú postihnuté deti za almužnu? Máte pocit, že toto je fér voči ľuďom, ktorí poberajú sociálnu dávku 63 eur mesačne?
Máte pocit, že potrebujete robiť kratšie? Preto nám potrebujete zavrieť ústa? Lebo ste tu príliš dlho, tu sedíte na zadku? Už chcete byť niekde? Pán Kvorka možno v cigánskej osade pri Martine, však všetci vieme, čo tam chodieva robiť. Druhí z vás, čo by ste išli robiť, keď získate navyše teda ten voľný čas? Máte pocit, naozaj pocit, že je fér voči tým ľuďom, ktorých som vymenoval, snažiť sa o čo najkratší pracovný čas, ale zároveň sa nesnažiť o to, aby ste mali nižšie mzdy? Ja nemám ten pocit, že to je fér.
Chcem zároveň vyjadriť poľutovanie nad tým, že ak prijmete tento zákon, áno, zavrete ústa všetkým, a teraz to nemyslím dehonestujúco, všetkým neslobodným poslancom Národnej rady. Opozičným teraz myslím. Lebo po tomto, keď prijmete tento zákon, že im budete hroziť, že keď tu ukážu rasistický bilbord Andreja Danka, ktorý obhajoval do poslednej kvapky krvi na Ústrednej volebnej komisii, tak zrazu im za to budete hroziť disciplinárnym konaním a dvetisíc eurami pokuty. (Rečník opäť ukázal jednu z fotografií.)
Áno, moji kolegovia v opozícii, absolútna väčšina z nich, jednoducho ten bilbord tu neukážu, lebo nebudú si môcť dovoliť okradnúť svoju vlastnú rodinu o dvetisíc eur. Samozrejme, ešte duplom, keď im budete hroziť ďalšou, prípadne keby to urobili druhýkrát, že 4-tisíc eur. Za to, že vám iba nadstavia zrkadlo, vy im chcete zobrať viac ako mesačný plat. Samozrejme, 95, 99 percent opozičných poslancov skloní hlavu pred týmto útlakom a touto šikanou a týmto ich zastrašíte.
Ale ja vám z tohto miesta chcem sľúbiť, že všetky tie bilbordy, všetky tie vizuálne pomôcky, ktoré zakážete mojim kolegom ukazovať, ja vám ich tu ukážem. Budem vám ich ukazovať v rovnakom množstve, ako by sme ich ukazovali všetci, a ja si na seba tie pokuty zoberiem. Keď chcete, môžte mi dať denne aj 50 pokút za to, že vám tu ukážem pravdu do očí. Za mojich opozičných kolegov to robiť budem a dávam im týmto verejnú ponuku, aby neohrozovali rozpočty svojich rodín, budem to za nich robiť ja. Keď to chcete, budete to mať! A budete to mať krutejším spôsobom podané, ako by ste to mali, ak by ste nechali slobodne prejaviť slobodný názor svojich opozičných kolegov. Každému jednému z vás tu budem nadstavovať zrkadlo, na každého jedného z vás si nájdem tú najmenej príjemnú vec, ktorou vám veľmi nepríjemne budem znepríjemňovať život, lebo jednoducho to nie je fér, to, čo robíte.
Preto vás vyzývam, skúste ísť z kratšej cesty späť. Pán prezident vám dal túto možnosť. Stačí, ak niektorí z vás neposlúchnete príkaz vašeho straníckeho šéfa, ak niektorí z vás počas hlasovania možno pôjdu na kávu dozadu do parlamentného salónika a nedovolíte, aby tento náhubkový zákon v pléne Národnej rady bol prijatý.
Ešte raz vám hovorím, nepomôže vám to, ak si myslíte, že takýmto spôsobom Matovičovi zavrete ústa. Nezatvoríte, tých vizuálnych pomôcok a bilbordov a transparentov tu budete mať dvakrát, trikrát viac a omnoho nepríjemnejších, ako ste ich mali doteraz. A preto vám hovorím druhý, tretí, piatykrát, mňa pokutami nezastrašíte. Jednoducho moja sloboda je mi omnoho cennejšia jako to, že či budem mať pár tisíc eur navyše na účte alebo nie. Svoju slobodu považujem za najcennejšiu, ktorú sme si práve v tomto období pripomínali výročím, ktorú sme si 17. novembra na námestiach vyštrngali. Ja pevne verím, že aj niektorí z vás z vládnej moci ste na tých námestiach boli alebo vaši rodičia. Pevne verím, že keď sa zamyslíte nad tým, za čo sme štrngali na námestiach niekedy aj v krutom mraze, tak si uvedomíte, že určite to nebolo to, že budete zatvárať ústa opozícii.
Možno pár čísel a pár ďalších vizuálnych pomôcok, aby ste si uvedomili, že hovoriť v parlamente pravdu a v podstate umožniť opozičným kolegom hovoriť, je dôležité. Vizuálna pomôcka, za ktorú chcete dať 2-tisíc eur. (Rečník ukázal plénu ďalší pripravený materiál.) 534-tisíc detí sa narodilo od roku 1989 na Slovensku menej, ak by sa rodilo, ak by sme to porovnávali s tým, že ak by sa stále rodilo toľko detí ako v roku ´89 na Slovensku, 1989 na Slovensku. Vtedy sa narodilo približne 79-tisíc detí, posledné roky sa na Slovensku rodí okolo 55-, 56-tisíc detí. Inak povedané, chýba nám do budúcna viac ako pol milióna detí alebo do budúcna pol milióna budúcich pracujúcich. Keď dnes na Slovensku máme niečo vyše dvoch miliónov zamestnancov, tak za dvadsať rokov jednoducho tých zamestnancov nebude dva milióny, ale o pol milióna menej. Lebo tie deti tu nemáme akým spôsobom už nahradiť. Tie deti sa nerodili preto, lebo necítili ich rodiny bezpečné prostredie na to, aby tie deti priviedli na svet. Zároveň toto číslo nám spôsobí v budúcnosti obrovský problém.
Stojíme nad priepasťou, ktorá sa volá demografická kríza, kedy tu nebudú ľudia, ktorí by robili na naše budúce dôchodky. Možno my v priemere v parlamente sme, neviem, 45-, 47-, 48-roční. Za dvadsať rokov pôjdeme do dôchodku a otrčíme dlaň voči štátu. Otrčíme dlaň voči našim deťom a vnúčatám, ale hlavne tí ostatní, všetci ľudia, lebo myslím si, že my poväčšine budeme dobre zabezpečení. Ale tí ostatní ľudia práce, tí, ktorí žijú zo 400, 500, 600 eur, budú normálne spravodlivo očakávať, že tak ako oni robili na dôchodky svojich rodičov, sa ujde dôchodok aj im. Týchto ľudí práve kvôli tomuto donebavolajúcemu číslu vystavujeme riziku, že polovička slovenských dôchodcov v budúcnosti bude chodiť po kontajneroch, lebo nebudú tu deti, nebudú tu ľudia, ktorí by robili na budúce dôchodky. Tieto deti sa nenarodili iba preto, lebo slovenskí politici za všetkých 27 predošlých vlád, ktorých súčasťou každej jednej bola niektorá z vládnych strán súčasného zlepenca, rozkrádali vo veľkom naše spoločné peniaze. Toto číslo, toto memento nám tu zakazujete ukazovať, aby sme vás konfrontovali s pravdou. Som rád, že teraz niektorí máte hlavy dole.
Ďalšia vizuálna pomôcka, za ktorú nám chcete dávať 2-tisíc eur pokutu. (Rečník ukázal plénu ďalší pripravený materiál.) Dve miliardy eur je suma, o ktorú Slovensko každým rokom prichádza na podvodníkoch typu Bašternák. Slovensko má síce sadzbu DPH 20 %, ale takzvaná efektívna sadzba DPH, to znamená, v priemere koľko vlastne vyberieme, je necelých 15 percent. Inak povedané, viac ako štvrtina sa nám stráca pri podvodoch, ktoré ste umožnili urobiť kamarátovi Roberta Fica, kamarátovi Roberta Kaliňáka, kamarátovi Jána Počiatka Ladislavovi Bašternákovi. Toto sú peniaze, ktoré, ak by sme mali v rozpočte, ale ktoré evidentne tam dostať nechcete, lebo jednoducho naďalej umožňujete tieto podvody, aby sa konali. A ak na ne upozorníme, tak obviňujete tých, ktorí upozornia na podvody, a nie tých, ktorí ich páchajú. Toto sú peniaze, ktoré evidentne nechcete do toho štátneho rozpočtu, a radšej si zoberiete za rok dve miliardy eur pôžičky, ktoré následne naše deti budú splácať.
Toto je číslo takisto z ďalšej vizuálnej pomôcky, ktorá vám je tak nepríjemná. (Rečník ukázal plénu ďalší pripravený materiál.) To je počet miliárd eur, o ktoré ste Slovensko zadlžili odvtedy, odkedy vládne SMER.
Toto číslo je 39 miliárd eur, ktoré symbolizuje číslo, o ktoré sa zadlžilo celé Slovensko odvtedy, odkedy, vlastne od novembra ´89. Začínali sme približne s dvojmiliardovým dlhom, dnes dlh máme 41 miliárd. Čiže zvýšili ste ho, keď dobre počítam, o približne dvetisíc percent, dobre? Dobre.
Ďalšia vizuálna pomôcka: 40 miliárd eur. Tí, ktorí sa podieľali na privatizácii, čiže Andrej Danko je, myslím si, že naozaj veľmi skvelým a svetlým príkladom a je to naozaj hanbou, hanbou, že v 21. storočí máme tunelára a zlodeja, privatizéra mečiarovského za predsedu Národnej rady. Toto je číslo, ktoré Slovenská republika stratila pri privatizácii, mečiarovskej privatizácii našeho spoločného majetku. Čuduj sa svete, že to číslo je plus-mínus rovnaké, ako je dlh alebo o koľko narástol dlh Slovenskej republiky, ktorý som ukazoval pred chvíľkou, tých 39 miliárd eur. Inak povedané, ak by ste za babku nevypredali štátny majetok podvodníkom typu Andrej Danko a jeho oco, tak by sme mali majetok, ktorý by nám bez problémov pokrýval naše dlhy. Inak povedané, boli by sme jedinou krajinou v Európskej únii, ktorá by dlh nemala žiadny.
Dovolím si teraz ísť stať po stati stanoviska pána prezidenta. Dovoľte mi, aby som si užíval to, že mi zatiaľ neobmedzujete môj čas. A priznám sa, že ak by takáto hrozba nebola, moje vystúpenie by bolo určite aj kratšie.
Úvodnú stať preskočím, ale dovolím si teda odcitovať zo stanoviska pána prezidenta. Citujem: "Postup, aký zvolili predkladatelia schváleného zákona pred a počas jeho prijímania, dovoľuje záver, že novela je súčasťou politického tlaku aktuálnej vládnej väčšiny v parlamente zameraného na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou."
Ospravedlňujem sa pánovi prezidentovi, budem priamo každú jednu stať aj následne komentovať.
Toto je verejná obžaloba najvyššieho ústavného činiteľa Národnej rady alebo vládnej moci, ktorá vládne dnes v Národnej rade Slovenskej republiky. Takéto niečo, takáto verejná obžaloba bola naposledy vnesená v čase mečiarizmu, kedy Mečiar sa snažil prelomiť všetko vo svoj prospech a napríklad vtedy, kedy Mečiar vydal svoje amnestie verejne známe, ktorými zakryl či už vyšetrenie únosu Kováča mladšieho, alebo vyšetrenie vraždy Róberta Remiáša. Vtedy tak isto bol prezident, ktorý bol hlasom svedomia a ktorý upozorňoval, že niečo tu nie je zdravé, niečo tu nie je dobré, niečo je choré, a následne tomuto človeku alebo prezidentovi, dali, samozrejme, za pravdu aj európske inštitúcie.
Ešte raz, vaša snaha je politický tlak aktuálnej vládnej väčšiny v parlamente zameraný na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. Áno, je vám veľmi nepríjemné, že jediné právo, ktoré tu máme, a to je tak, ako som, áno, spomínal minule a čo teda sa Andreja Danka veľmi dotklo, lebo teda že vraj, ja teda som nebol nikdy v koncentračnom tábore a som to možno pre niekoho nevhodne, ale prirovnal s tým, že keď Židia v koncentračnom tábore mali jediné právo dýchať, slobodne dýchať, tak my ako opoziční poslanci tu máme jediné právo slobodne hovoriť a toto právo nám idete zobrať. Je to naše právo, ktorým bojujeme za záujmy všetkých ľudí, ktorí vás nevolili, ale aj za záujmy tých, ktorí si neuvedomujú z vašich voličov, že vaším konaním ich okrádate a spôsobujete práve to, čo som vám ukázal na mojich vizuálnych pomôckach.
Pán prezident hovorí, že takýto účel zákona však nie je dovolený, že nemôžete utláčať opozíciu, nemôžete ju šikanovať, lebo to odporuje princípom právneho štátu podľa článku 31 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd aj jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Jednoducho nie je na tom nič slobodné, ak Robert Fico bude môcť chodiť na samodiskusie do TA3, do Slovenského rozhlasu, do Slovenskej televízie, bude môcť tam na nás kydať hnoj, bude môcť hovoriť o tom, ako tu opoziční poslanci sa vyhrážajú zabitím vládnym poslancom, čo nikdy v živote sa v tejto sále, pokiaľ mi moje vedomosti siahajú, nestalo. A takto verejne krivo obviňovať opozičných poslancov, opozíciu a my sa nebudeme môcť brániť, lebo nám zavrete po dvadsiatich minútach ústa, alebo nám neumožníte tu predniesť trebárs jeho výroky alebo ukázať nejaké vizuály.
Pán prezident ďalej hovorí, že "základom demokratického politického systému je totiž rozhodovanie väčšiny pri súčasnom rešpektovaní práv menšiny". Lebo práve o tom je demokracia, lebo demokracia nie je to, že vyhraj voľby a môžeš všetko, jako teda to povedal veľký mysliteľ a filozof, ktorý sa takto definoval, pán Pavol Paška, ale demokracia je to, keď vládna moc rešpektuje svoju menšinu a dovolí jej slobodne dýchať. Vy nám idete povedať, že dýchať slobodne budeme môcť iba 20 minút, viac už nie. Ukázať nejaký transparent alebo nejakú vizuálnu pomôcku, nebodaj dať si tic tac, lebo niekto má nedostatok cukru. Nie, nie, lebo veľký mysliteľ a filozof, ktorý nahradil iného teda mysliteľa a filozofa Pavla Pašku, Andrej Danko v tom prípade ukáže na nás spravodlivo prstom a povie 2-tisíc eur.
Nehanbíte sa, neni vám to trápne? Za toho Danka by vám to mohlo byť trápne. To je zakomplexovaný chudáčik, ktorý si to neuvedomuje, že takto bude iba na smiech každému normálnemu človeku. Ale vy by ste ho mohli zabrzdiť a povedať mu: Chlapče, daj si studenú sprchu, nemaj bobky z toho Matoviča, nemusíš sa budiť štyri razy do noci a stále sa ti nemusí snívať, že sa ti zase zrazu niekde prisnije a nebodaj ťa príde prikryť. Daj mu pokoj, rieš skutočné problémy, ktoré ľudí trápia, skús sľúbiť aspoň alebo splniť aspoň niečo z toho, čo si ľuďom sľúbil pred voľbami, a nesnaž sa vsugerovať ľuďom, že najväčší problém slovenského parlamentarizmu, slovenskej politiky je to, že čo si napíše Matovič na tričko do parlamentu, že či si dá horalku Natália Blahová, či si Jožo Lukáč dá tic tac, alebo ja vám tu ukážem nejaké vizuálne pomôcky. Nie horalky, tic tacy a tričká sú problémom ľudí alebo teda problémom, ktorý ľudí trápi.
Problémom, ktorý ľudí trápi, sú mzdy. To, že ešte 27 rokov po revolúcii naďalej zarábajú tri razy menej ako naši susedia v Rakúsku, to je problém. Problém je to, že tu je nejaký Ladislav Bašternák, ktorý požíva ochranu všetkých. Či už sú to úrady, súdy, polícia, prokuratúra, pán Bugár, pán Danko, pán Fico, všetci chránia jedného človeka, lebo zrejme je to ich biely kôň, cez ktorého perú svoje peniaze. Toto ľudí trápi. Ich netrápia horalky, tričká, tic tacy a nejaké vizuálne pomôcky, ktorými vám nastavujeme zrkadlo.
Pán prezident ďalej hovorí, že "v slobodnej súťaži politických strán nadobudli aj opozičné parlamentné strany právo podieľať sa na úprave rokovacieho poriadku Národnej rady; v posudzovanom prípade však boli z tohto procesu materiálne vylúčené, čo len potvrdzuje uvedený záver o oslabovaní priestoru pre opozičnú menšinu v parlamente".
Áno, a je k tomu krásny dôkaz, že aj mnou opovrhovaný Pavol Paška, ktorý teda je autorom toho slávneho výroku "vyhraj voľby, môžeš všetko", si v prípade rokovacieho poriadku nedovolil siahnuť na práva opozície podieľať sa na jeho príprave, na prípadnej príprave novely rokovacieho poriadku. Pavol Paška sám tvrdil, že nepôjde do novely rokovacieho poriadku, aj nachystanú novelu rokovacieho poriadku stiahol a povedal, že pôjde do toho až vtedy, keď sa nájde aspoň 130 ľudí v parlamente, to znamená podľa jeho slovníka, podľa takej politickej hantírky povedané, keď ten návrh získa podporu naprieč politickým spektrom, alebo inak povedané, podporí ho nielen koalícia, ktorej bude vyhovovať, ale aj opozícia, ktorej práva rokovací poriadok alebo akákoľvek zmena rokovací poriadok nadstavuje.
Andrej Danko opozíciu v tomto prípade doslova opľul a urobil si z nej srandu. My sme túto jeho hru prekukli od začiatku. Myslím, že SME – RODINA, kotlebovci, zrejme ho nepoznali, alebo ho otypovali trošku inak, predložili návrhy, ktoré si mysleli, že budú zapracované do novely rokovacieho poriadku. Andrej Danko sa im verejne vysmial. Povedal, že hlúposti, ktoré ktoviekto tam napísal, on tam zapracovávať nebude, a nič do rokovacieho poriadku nezapracoval.
Pán prezident ďalej hovorí, že "v demokratickej spoločnosti je prirodzené, že rozhodnutia sa prijímajú väčšinovo a menšina iste nemá právo na to, aby sa všetky jej predstavy presadili. Väčšina však nemá právo odmietnuť s ňou o nich diskutovať, či dokonca odmietnuť sa podrobiť kontrole z jej strany."
A to je práve to, za čo tu všetci z opozície, myslím si, že v tejto veci sme na jednej lodi, bojujeme. My vieme, že nami budete opovrhovať, vieme, že keď predložíme 500 pozmeňujúcich návrhov, tak možno pri päťdesiatich si zoberiete ten návrh, okopírujete, predložíte ho sami a zahlasujete si, hoci nám ako opozícii ho neschválite. Vieme, že keď chceme, aby ste zahlasovali za náš opozičný návrh, tak veľakrát očakávate od nás hlboký, hlboký predklon, možno až s čelom na zemi. Vieme, že takýmto spôsobom nás buzerujete, šikanujete a že toto je váš štýl práce. My neočakávame od vás ani, že sa zmeníte, lebo jednoducho je to vaše DNA.
A je mi len ľúto, že ľudia z MOST-u – HÍD, ktorí takéto správanie Roberta Fica a strany SMER v minulosti kritizovali, dnes pred tým skláňajú oči a vyžadujú od nás presne to isté. Pán Bugár, pomaly ako, ako tí stredovekí pápeži bude od nás očakávať, príďte a pobozkajte mi prsteň. Potom nejaký ten pozmeňujúci návrh možno podporíme, keď sa nad vami zmilujeme.
My od vás neočakávame na základe toho, ako vás poznáme, že sa zmeníte. Ale chceme od vás, aby ste nám dovolili aspoň slobodne hovoriť, slobodne vás konfrontovať s tým, čo si o vašich názoroch myslíme či už my, alebo naši voliči. Chceme, aby sme mohli slobodne predkladať zmeny.
A dovolím si možno pri tej príležitosti iba upozorniť na to, že keď hovoríte, že však stačí čas pri prednesení pozmeňováku 20 minút každému schopnému poslancovi, tak myslím, že na tejto schôdzi a bola to, myslím, že konkrétne kolegyňa Veronika Remišová predkladala pozmeňovák, ktorý, áno, dlho sa číta, ale vzhľadom na to, že rieši mnoho, mnoho vecí, v tom prípade to, myslím, že bol zákon o hazarde, sa nedá vysvetliť za 20 minút. Jednoducho naozaj sa to nedá.
Na tejto schôdzi sme zažili rozpravu o štátnom rozpočte. Áno, nie sú tu parametre poslancov typu Ivana Mikloša, ktorí naozaj pri rozprave o štátnom rozpočte boli schopní mať jedenapol – dvojhodinové prejavy a naozaj každé jedno slovo k veci. Ale ja pevne verím, že takí poslanci tu postupne vyrastú alebo v budúcnosti prídu, ale aj mnohé z tých prejavov, ktoré zazneli pri tejto rozprave k štátnemu rozpočtu, boli omnoho dlhšie ako 20 minút a boli k veci. Samozrejme, neboli to od vás, neboli to od vládnych poslancov, lebo vy si myslíte, že plníte si vašu úlohu už iba tým, že hlasujete za to, čo vám sem z vlády príde. Ale týmto si trošku mýlite vaše poslanie, lebo parlament by mal kontrolovať vládnu moc a nie byť iba slúžkou vládnej moci.
Pán prezident ďalej hovorí, že v tejto súvislosti pripomína, že "podľa ústavy sa vláda zodpovedá Národnej rade, ktorá odráža široké spektrum politických názorov občanov bez ohľadu na to, či sa zvolený politický subjekt vo voľbách ocitne vo vláde alebo v opozícii. V praxi sa však inštitút zodpovednosti vlády voči parlamentu dlhodobo postupne a obsahovo vyprázdňuje, v dôsledku čoho neplní svoj účel a tým sa zbavuje svojej podstaty."
Za túto časť a nasledovné slová som veľmi vďačný kancelárii pána prezidenta, lebo upriamuje práve pozornosť na to, čím by sa takáto novela rokovacieho poriadku zaoberať mala a ukazuje, krásne vyzlieka Andreja Danka donaha a ukazuje, že cisár je nahý. Lebo Andrej Danko sa zaoberá doslova absolútnymi nepodstatnými hlúposťami pri práci Národnej rady, ale nezaoberá sa tým, čo v skutočnosti by mohlo skvalitniť prácu Národnej rady.
Pán prezident následne z toho upozorňuje na niektoré z problémov, ktoré v skutočnosti tu máme, a to je napríklad odklad rokovania Národnej rady o návrhoch skupiny poslancov na odvolanie člena vlády. Zažili sme to v júni a, myslím, začiatkom júla. Boli dve schôdze, kedy bola naozaj mimoriadna okolnosť a chceli sme všetci o tom tuná z opozície s vami z vládnej koalície hovoriť. Áno, vtedy prepukla kauza Bašternáka a bolo to už pár mesiacov už potom, ale vrcholila kauza Bašternák a chceli sme vás konfrontovať s tým, že ako je to možné, že naďalej minister vnútra je ďalej ministrom, keď Robert Fico nám v minulosti opakovane sľúbil, že keď niekto, keď niekto, doslova povedal, do troch minút odvolám každého člena vlády, u ktorého sa ukáže iba náznak korupcie a klientelizmu. (Rečník ukázal plénu ďalšiu vizuálnu pomôcku.) Pán premiér nám dal takýto verejný prísľub, aj svojim voličom, aj svojim nevoličom.
A my sme úplne legitímne a na základe ústavy chceli si uplatniť naše ústavné právo. Chceli sme zvolať mimoriadnu schôdzu, aby, samozrejme, prebiehala, nielen bola zvolaná, a chceli sme sa o tejto problematike a vážnej problematike na pôde Národnej rady ako najvyššej zákonodarnej inštitúcie na území Slovenskej republiky sa s vami ako vládnymi poslancami rozprávať a konfrontovať aj ministra vnútra, aj Roberta Fica, čo sa stalo, keď si nechce splniť svoj sľub.
Vy ste nám toto právo zobrali! Odročili ste rokovania o mimoriadnej schôdzi de facto donekonečna a prebehla až po troch mesiacoch. Toto je problém, ktorý tu máme. Ten, s týmto problémom by sme sa mali vysporiadať, lebo Národná rada naozaj má kontrolovať vládnu moc a nemá byť slúžkou vládnej moci. Vy ste urobili z parlamentu tým rozhodnutím, že ste poslúchli Roberta Fica, aby sa o nepríjemných veciach tu nerozprávalo, ste urobili z parlamentu rohožku, handru, špinavú handru, ktorú treba zobrať, zahodiť do koša a netreba sa zaujímať o jej názor. A pán prezident vás veľmi dobre a vhodne na to upozorňuje.
Taktiež upozorňuje na to, že máme dlhodobo problém s formalizáciou hodiny otázok. Vieme, akým spôsobom pristupujete k hodine otázok, čo by mal byť priestor v demokratickej spoločnosti na to, aby sa práve opoziční poslanci alebo zástupcovia opozičných strán mohli pýtať vládnej moci na nepríjemné otázky a museli na ne dostať odpoveď. Že príde, teraz už nemáte medzi sebou Kolesíka, ale vlastne je asistentom tuším niektorého z vás, pamätáme si, ako tu rozdával lístočky, koho treba voliť do správnej rady ÚPN a následne o tom klamal, že pozýval ľudí na oslavu svojej štyridsiatky, že príde asi nejaký Kolesík, ktorý vám porozdáva otázky, a všetci sa podpíšete de facto pod rovnakú otázku, dáte to do zlosovania, len aby ste takýmto spôsobom maximalizovali pravdepodobnosť, že pred vašeho pána predsedu Roberta Fica alebo niektorého ministra nebude vylosovaná nejaká nepríjemná otázka.
Úplne detinsky, trápne sa správate k mimoriadne dôležitému inštitútu parlamentnej demokracie a to je hodina otázok. Ale Andrej Danko nepovažuje toto za problém, lebo pre neho väčší problém je tic tac, ktorý si dá ktorýkoľvek opozičný poslanec, lebo to je ohrozenie parlamentarizmu, nie to, že vy si tu robíte handru z parlamentu.
Pán prezident vás rovnako upozorňuje na to, že neustále zavádzate a zneužívate nočné rokovania, aj keď nie sú opodstatnené. Jednoducho vám je téma odvolávania nejakého ministra alebo niektorá, ak sa nám náhodou podarí, čo sa nám vlastne ako opozícii zatiaľ nikdy pri vás nepodarilo, presadiť si mimoriadnu schôdzu pri nejakej závažnej téme, tak vy nám principiálne vždy odhlasujete, že rokovať sa bude proti noci, aj keď na to nie je absolútne žiadne opodstatnenie. A robíte to iba preto, lebo chcete sa zakryť, lebo si myslíte, že keď dáte nočné rokovania, tak novinári stratia trpezlivosť a už pôjde, niektorý pôjde spať vtedy, druhý vtedy a už tých nepríjemných správ, ktoré tu ako opozícia povieme, zaznie v médiách menej. Znova detinsky, hrubo a sprosto opovrhujete takýmto spôsobom rokovaním Národnej rady a parlamentarizmom, ktorý na Slovensku 27 rokov na Slovensku máme.
Toto je problém, ktorý by sme od vás očakávali, že budete riešiť v zmene rokovacieho poriadku. Že prídete s návrhom, že žiadne nočné rokovanie tu nebude, ak nebude nejaká mimoriadna okolnosť ohrozenia, vyhlásenia vojny, alebo čohokoľvek, mimoriadnej škody, ktorá Slovensku bude hroziť. Že budete rešpektovať právo opozície bojovať za práva našich voličov vyspatí a počas pracovnej doby. Toto by sme od vás očakávali, že takúto zmenu presadíte do rokovacieho poriadku, a toto by sme očakávali od Andreja Danka. Ale nie, pre neho je väčší problém, či si ja tu oblečiem tričko, že Andrej Danko je korunovaný zlodej alebo Robert Fico chráni zlodejov. To je omnoho väčší problém jako to, že vy si z parlamentu robíte rohožku. A permanentne a dlhodobo.
Pán prezident hovorí, že tieto skutočnosti sú v praktickom rozpore s parlamentnou formou vlády na Slovensku, tak ako to vyplýva z ústavy a skôr by si zaslúžili precizovanie procesných pravidiel obsiahnutých v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady než ochranu efektívneho fungovania Národnej rady obmedzovaním rečníckeho času v rozprave a vykazovaním poslancov zo sály v zmysle schváleného zákona. Pán prezident následne argumentuje aj rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva.
A som veľmi rád, že aj z prezidentskej kancelárie bol potvrdený argument, ktorým sme vám opakovane argumentovali, že nepáchajte, prosím vás, toto donebavolajúce zlo alebo krivdu na opozičných poslancov, lebo keď podáme sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva, tak ako opoziční poslanci uspejeme a ešte vy nám ako každému, ktorému bude upreté právo, budete musieť platiť odškodné za to, že ste nám upreli naše právo slobodne sa vyjadrovať. Ak nás tu ústavný právnik, ktorý chce byť ústavným sudcom, pán docent Kresák buzeroval za to, že si vymýšľame, dúfam, že po tom, ako sa náš argument alebo teda argumentácia alebo zdôvodnenie alebo argumentovanie týmto rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva objavilo v oficiálnom stanovisku prezidentskej kancelárie, že dúfam, že teraz si pán docent Kresák už konečne prestane šliapať po jazyku a prestane kryť protiústavnú novelu rokovacieho poriadku.
Času som si vyčerpal dostatočne a keďže chcem dať priestor aj druhým svojim kolegom a využijem aj svoj priestor v písomnej rozprave, nebudem prechádzať teraz celé stanovisko. Každopádne som veľmi rád, že pán prezident takéto stanovisko k vašemu náhubkovému zákonu prijal.
Vopred hovorím, že ak ho budete chcieť zlomiť cez koleno a budete chcieť poprieť ústavné práva opozície a násilím schválite svojou väčšinou alebo tyraniou väčšiny v tomto pléne tento náhubkový zákon, nebudem ho rešpektovať, lebo od nikoho nemožno chcieť, aby rešpektoval tyraniu, šikanu alebo útlak alebo popieranie základných ľudských práv. Opozícia alebo právo opozičného poslanca hovoriť a obhajovať názory svojich vlastných voličov patrí medzi základné ľudské právo a za takéto to uznal aj Európsky súd pre ľudské práva. Takže žiaden zákon, ktorý si na území Slovenskej republiky prijmete, nebude stáť nad ústavou, nebude stáť nad našimi medzinárodnými záväzkami, ktoré máme. A preto vám hovorím, váš zdrap papiera rešpektovať nebudem, naďalej sa budem vyjadrovať slobodne, napriek tomu akákoľvek hrozba z vašej strany mi bude hroziť.
Viem, že tento zákon je namierený proti mne a môžme ho nazvať lex Matovič. Viem, že tento zákon je produkt mindrákov zakomplexovaného chudáčika, ktorý, bohužiaľ, nám dnes vedie najvyšší zákonodarný zbor – Národnú radu Slovenskej republiky. Mrzí ma, že takýmto spôsobom zastrašujete ostatných opozičných poslancov, ktorí, bohužiaľ, budú musieť skloniť hlavu pred vašou tyraniou, lebo nebudú chcieť ohroziť rodinné rozpočty ich rodín. Mňa tým nezastrašíte, moja sloboda je mi omnoho cennejšia ako váš zdrap papiera. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Matovič, vy sa tu navážate do predsedu parlamentu, že vás nespravodlivo obviňuje z rôznych výčinov jednak aj z údajne nepochopenie vášho výroku, ktorý vás zaraďuje medzi kovaných antisemitov v tomto parlamente. Ale ja tu mám jeden dokument ináč podpísaný 1. mája 2010 nejakým Igorom Matovičom z Trnavy. Tak sa vás pýtam, že či ste to vy.
Do výučby histórie škôl všetkých stupňov je nutné konečne zakomponovať tú skutočnosť, že Jozef Tiso odmietol podpísať židovský kódex schválený v slovenskom sneme, čo nie je pravda, to bolo trošku ináč, preto boli deportácie židovských lichvárov, po slovensky sa to povie úžerníkov, realizované iba a len na základe vládneho nariadenia, a teda lichvárov, úžerníkov deportovali podľa Matoviča zo Slovenska. A v tom čase sa na nátlak Hitlera nedalo nijako tomu zabrániť. Ak by bol Jozef Tiso v tom čase abdikoval, tak ako to dnes zdôrazňujú Židia, bol by aj na Slovensku zriadený protektorát a vyvraždení všetci Židia. Je zdokumentované, že z uvádzaného počtu 60-tisíc Židov pôvodne vyvezených na nútené práce, viac ako 13-tisíc skántrili Maďari po Viedenskej arbitráži v roku 1938. Vo fašistickom maďarskom štáte počas vojny došlo k vyvraždeniu viac ako 590-tisíc Židov. Údajne až 630-tisíc, a pritom sa nerobí v Európe alebo vo svete taký bezprecedentný rozruch a sebabičovanie, aké vyvoláva skupina židov okolo Fedora Gála, Bútorovcov, Kamencovcov, Šebeja, Tatara, Samsona, Mesežnikova, Traubnera, Lesnej, Zajacovcov, Szatmáryiovcov, Salnerovcov a ďalej a ďalej.
Pán Matovič, podpísali ste sa pod to? Vy si dovolíte niečo tu takéto vôbec; vy si dovoľujete vôbec za ten pult po tomto ísť? Keď vaša poslankyňa si dá židovskú hviezdu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Na chvíľu sme sa preniesli niekam inam.
Ja by som chcel oceniť vytrvalosť, ktorou Igor Matovič obhajuje, obhajuje praktický pohľad na problém rokovacieho poriadku. Lebo, samozrejme, že má on aj etický, politický a taký hodnotový odkaz, je to, musím to znovu povedať, je to odkaz, ktorý smeruje do iného režimu a do iného storočia. Je to odkaz ľudí, ktorí veria na to, že môžu obmedziť informovanosť občanov v dnešnej dobe technológií a že naozaj je správne, aby poslanci nemali možnosť použiť vizuálnu pomôcku na to, aby prezentovali nejaký graf alebo nejaké argumenty. Je to škoda. A ja som presvedčený, že vecnými argumentami sa dostaneme k tomu, že sa tento rokovací poriadok hádam ešte v tomto volebnom období zmení. Treba preto viesť dialóg a urobiť všetko.
Igor Matovič, ktorého sa týka aj osteň takej osobnej nenávisti, ktorá je pretavená do toho návrhu, a on sám si to uvedomuje, uvedomujeme si to všetci, že vyvolal osobnú animozitu, ktorú dotyční nevedia prekonať, nevedia pochopiť, že v politike existuje opozícia, ktorá je človeku aj nepríjemná, a nielen opozícia, ktorá jemnučko hryzká. V takejto situácii, aj keď Igor Matovič vidí aj tento osobný osteň, stále znovu a znovu vracia diskusiu k tým praktickým veciam, ktoré by v rokovacom poriadku byť mali, a tiež k tým praktickým veciam, ktoré teraz budú v rokovacom poriadku prekážať plnému uplatneniu mandátu poslanca Slovenskej republiky. Ja mu ďakujem za to, že pri všetkej emócii ostáva reálny.

... za slovo. Nuž zle sa to počúva. Kolega Matovič nastavuje zrkadlo a do toho zrkadla sa zle díva. A správanie alebo keď ste sa pozreli do toho zrkadla, keď ho počúvate, tak ste sa rozhodli to zrkadlo rozbiť. A toto nie je správanie normálneho dospelého človeka, to je pubertálne správanie, to je presne to, keď rodičovi povie niekto, jeho syn či dcéra, niečo, čo sa mu nepáči, tak dostane facku alebo ho vyhodí rodič z domu von.
Ste strašne už zacyklení, poslanci vládnej koalície, v nejakej bubline, kde nie ste schopní byť už partnermi, ako tu vyzval predo mnou rečník a, myslím si, že aj Matovič vo svojej rozprave, vy už neviete byť partnermi, aby ste dokázali počúvať niekoho, kto vám hovorí niečo iné.
Musím ešte podotknúť, že som tu počula, ono sa to dostalo aj do verejnosti, vraj celý tento rokovák, novela rokovacieho poriadku vznikla aj preto, lebo tu hrozila kedysi bitka. No tak ja som tu sedela veľmi blízko pri tom roztiahnutom plagáte, bilborde, či čo to bolo, ale ja som nič také nevidela ani nepočula. Nezavádzajte verejnosť, keď neviete, čo máte, ako máte obhájiť svoje správanie.
A tak teda tiež ďakujem kolegovi Matovičovi, že nám všetkým ešte ukazuje, čo to je sloboda, čo to je sloboda človeka.
Ďakujem.

Ďakujem za faktické poznámky za všetky aj tú od pána Hrnka. Ďakujem a mimoriadne si v takýchto chvíľach, kedy sa zvádza boj o ochranu demokracie alebo tie základné piliery demokracie vážim faktickú poznámku od človeka, ktorý vtedy stál na námestí pred tými 27 rokmi a svojím lampášom nám ukazoval cestu.
A k pánovi Hrnkovi. Pán Hrnko, asi ste trošku zbabelý, keď sem vbehnete a potom rýchlo zase sa skováte niekde dozadu za plentu. Nikdy v živote som taký výrok, čo ste čítali, nepodpisoval ani neprezentoval, nie sú to moje slová, nikdy v živote som pod tým jednoducho vedomým spôsobom podpísaný nebol, ani nevedomým alebo teda vedomým, jednoducho neprihlasujem sa k týmto slovám. A dokážte mi, že som ich povedal niekde alebo že som takého slová šíril.
Skôr si ale myslím po tých informáciách, ktoré o vás mám, pán Hrnko, že ste citovali nejaké svoje vystúpenie na stretnutí s voličmi SNS. Lebo ja zase o vás mám informácie sprostredkované, nebol som na takom stretnutí, takže vy musíte povedať, aká je pravda, že ste obrovským fanúšikom Jozefa Tisa, na každom jednom mítingu, keď ste takúto otázku dostali, ste ho obhajovali, že nemal inú možnosť a v podstate ten počet Židov nebol taký veľký, ako sa hovorí. A presne to, čo ste citovali, viac-menej dostávam o vás informácie, že pozor na toho Hrnka, však to tam je omnoho horší, ako je radový poslanec u Kotlebu, len to skrýva za takú nejakú mustru historika.
Takže myslím si, že, pán Hrnko, mali by ste nám to vysvetliť, ako je to s vaším antisemitizmom, ako je to s vaším zvelebovaním Tisovho režimu, Slovenského štátu. A ešte raz vám hovorím, v živote som slová, ktoré ste prezentovali, nehovoril ani nepodpisoval.