11. schôdza

Ja by som chcel v nadväznosti na tému nelegálnej imigrácie pripomenúť všetkým kolegom, ktorí tu sedia, rok 1683. Vtedy koalícia európskych mocností na čele s poľským kráľom rozdrvili inváznu armádu moslimských Turkov pred Viedňou. A ako vyzerá Európa dnes? Ako sa staviame k odkazu týchto našich predkov? No, choďte sa pozrieť do Viedne alebo do Berlína, keď tam príde turecká futbalová reprezentácia na zápas! Človek už nemá pocit, že je v Nemecku alebo v Rakúsku. Vyzerá to tam úplne ako na nejakej blízkovýchodnej moslimskej krajine.
A keď chceme takto dopadnúť aj my, keď chceme nechať zvalcovať našu kultúru, naše národy, našu hodnotu, našu vieru, len kľudne smelo pokračujme, veselo plňme príkazy Európskej únie a pochovajme sa za živa.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Európska únia je v súčasnosti chorý projekt a Slovenská republika musí prostredníctvom nás poslancov odstrániť nesúlad v ústave medzi čl. 1 a medzi čl. 7, to jest odstránením čl. 7 ods. 2, ktorý z nás robí obyčajnú kolóniu, nesvojprávnu krajinu. Musíme sa stať naozajstným zvrchovaným štátom a nie nasledovať tento chorý projekt zvaný EÚ až do jeho trpkého konca, kam ju vedú neomarxistickí sionisti z Babylonskej veže zvanej Brusel. Pre každý normálny systém platí, čím je zložitejší, tým viacej je zraniteľnejší. Hrozí mu deštrukcia a chaos. Myslím si, že teraz je to už naozaj za hranou. Tento nešťastný čl. 7 ods. 2 spôsobuje a zastrešuje okrem ekonomickej kolonizácie Slovenska aj presadzovanie rôznych inakostí, niektorým poslancom veľmi blízkym, ako napríklad genderizmus, agendy LGBT, multi-kulti, o ktorých nebola reč pred vstupom do EÚ. Vôbec nebola. Aké ďalšie úchylky prídu na rad?
V Holandsku už ministerstvo spravodlivosti hovorí, že bude mať, dieťa môže mať štyroch rodičov. Čiže dvoch gayov, dve lesby a jedno dieťa. Nemecká ministerka tureckého pôvodu hovorí, že treba sa zmieriť so sobášmi neplnoletých. Čo ešte nás čaká? Transmužovia, transženy, transforméry nejaké? Aké nové iné agendy?
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja si dovolím len doplniť, Marian, ty si rozprával vo svojom príhovore o tom, že na Slovensko dovážame veľké množstvo potravín zo zahraničia. Ja si len dovolím doplniť, že zhruba tretinu týchto potravín tvoria mäsové výrobky a zhruba tretinu vajcia a mlieko. To znamená, potraviny, ktoré by sme kľudne mohli produkovať na Slovensku a tým zvýšiť aj zamestnanosť.
Ďakujem.

Pán poslanec Kéry a pán poslanec Krajniak, asi vám uniklo, že ja som hovoril o vonkajších znakoch totality, ktoré sú nám dnes nanútené z Bruselu, z Európskej únie a ktoré naozaj neboli ani za čias slovenskej republiky, pán poslanec Krajniak, ani za čias Sovietskeho zväzu, pán poslanec Kéry. Ani vtedy totiž nemuseli naše úrady označovať svoje budovy okupačnými vlajkami, tak ako je to dnes a, žiaľ, je to aj v Národnej rade.
A čo sa týka tej slobody a totality, pán poslanec Krajniak, neviem, či viete, ale v Trestnom zákone, v súčasnom Trestnom zákone je trestný čin popierania tzv. holokaustu, ktorý stíha ľudí iba za vyjadrenie svojho vlastného názoru. A len toť nedávno sme tu v tomto pléne prijali protiextrémistickú novelu z pera pani ministerky svojvôle Žitňanskej, ktorá sa veľmi, veľmi približuje k tomu, o čom ste vy rozprávali. Takže možnože tá situácia, o ktorej ste hovorili, nebude tak dlho trvať a budeme sa k nej pod skvelou modro-žltou vlajkou postupne blížiť.
Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím si, že tu už bolo naozaj povedané všetko, čo bolo potrebné povedať. Ja len vás chcem všetkých upozorniť, keď budeme mať dnes hlasovanie o tomto našom návrhu ústavného zákona, chcem vás upozorniť, aby ste si uvedomili, že tí z vás, ktorí náš návrh ústavného zákona nepodporia, tak budú hlasovať, budú fakticky hlasovať proti zvrchovanosti Slovenskej republiky, budú hlasovať proti tomu, aby bolo Slovensko skutočne nezávislým a samostatným štátom. Budú hlasovať proti tomu, aby sme sa zbavili cudzieho jarma, aby sme sa zbavili diktátu Bruselu. A teda v podstate každý, kto náš návrh zákona nepodporí, sa v podstate sám označí ako zradca slovenského národa. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o strelných zbraniach a strelive.
Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol novelizovaný celkom 15-krát. Napriek početnej novelizácii súčasná právna úprava dostatočne nerieši praktické potreby držiteľov zbrojných preukazov. V súčasnej právnej úprave slúžia v zmysle § 27 ods. 1 citovaného zákona na zabezpečenie ochrany osoby a majetku skupiny zbrojných preukazov A a B. Tieto oprávňujú držiteľov na držanie, prípadne aj na nosenie výlučne krátkych strelných zbraní.
Zhoršovanie bezpečnostnej situácie a s ním spojená potreba účinnejšej ochrany životov, zdravia a majetku obyvateľov vyvoláva verejný tlak na rozšírenie možnosti použiť na obranu zbraň, ktorá bude čo najlepšie prispôsobená fyzickým danostiam a schopnostiam majiteľa strelca alebo obrancu. Zároveň potreba účinnej ochrany vyvoláva v kruhoch odbornej verejnosti aj diskusiu o vhodnosti, respektíve o dostatočnej účinnosti krátkych zbraní, najmä pri ochrane a obrane majetku alebo pri obrane proti útoku viacerých útočníkov, napríklad v chatových oblastiach alebo v oblastiach s lazníckym osídlením.
Najjednoduchšou možnosťou ako občanom poskytnúť efektívnejšie zbrane na ochranu ich životov, zdravia aj majetku je poskytnúť im možnosť na tento účel využívať nielen strelné zbrane krátke, ale aj strelné zbrane dlhé. Dlhé zbrane však podľa súčasnej platnej legislatívy nie je možné používať inak ako výlučne na športové účely alebo na výkon práv poľovníctva. Dlhé zbrane poskytujú možnosť efektívnej obrany aj strelcom, ktorí z dôvodu subtílnosti fyzickej stavby tela alebo z dôvodu zlého znášania spätného rázu výkonnejších krátkych zbraní nemôžu na obranu svojho života, zdravia alebo majetku použiť dostatočne výkonné krátke zbrane. Ľudia aj ich majetok sa môžu a, žiaľ, aj čoraz častejšie sa stávajú terčom útokov páchateľov priamo v súkromí svojich nehnuteľností, najčastejšie rekreačných chát a domov lazníckeho typu.
Je nepochybné, že každý občan Slovenskej republiky má právo na ochranu života, zdravia a majetku seba aj svojich blízkych. Špecifickým príkladom je použitie opakovacej dlhej zbrane v krajnej núdzi v riedko osídlených oblastiach, napríklad pri útoku divej zvery, na záujem chránený zákonom. Z tohto dôvodu by tí, ktorí splnia zákonom stanovené požiadavky, držitelia zbrojných preukazov príslušnej skupiny mali mať možnosť disponovať dostatočne účinnou zbraňou prispôsobenou svojim schopnostiam. Preto nevidíme dôvod na to, aby boli držitelia zbrojného preukazu skupiny B naďalej obmedzovaní v práve držať dlhú strelnú zbraň a predkladaná novela takúto diskrimináciu a obmedzenie odstraňuje.
Zároveň však nami predkladaná novela akceptuje v súčasnosti platné obmedzenie týkajúce sa nosenia zbrane podľa oprávnení zbrojného preukazu skupiny A. Novela tiež akceptuje ochranu spoločnosti pred možným zneužitím vojenských zbraní a zbraní z nich odvodených. Preto sa rozšírenie možnosti držať dlhé zbrane pre držiteľov zbrojného preukazu skupiny B nevzťahuje na samonabíjacie dlhé zbrane odvodené z vojenských zbraní.
Predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh má pozitívny dopad na štátny rozpočet.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 325. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, k predmetnému bodu rokovania rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní, uľahčenie sebaobrany pomocou legálne držanej strelnej zbrane umožňuje občanom, ktorí rešpektujú zákony, znížiť násilnú trestnú činnosť. Existuje veľa prípadov, kedy legálne držaná strelná zbraň zachránila nejeden život. Kriminálnici sa najviac obávajú ozbrojených obetí, že uľahčenie sebeobrany s použitím strelnej zbrane pre tých občanov, ktorí rešpektujú zákony, významne zredukovalo násilné trestné činy, najmä vraždy a znásilnenia v najhustejšie osídlených obydliach. V priemere vraždy klesli o 6 % a znásilnenia o 10 percent. Prečo je tomu tak?
Kriminálnici si racionálne väčšinou vyberú obete, u ktorých je dobrá šanca na úspech. Štáty, ktoré prijali liberálne zákony, majú populáciu pravdepodobne lepšie vyzbrojenú, a preto sa obete kriminality budú brániť. Prieskum medzi väzňami zistil, že kriminálnici sa najviac obávajú obete, ktorá bola ozbrojená. Dokonca viac ako policajta, ktorý sa objavil počas spáchania trestného činu. Nielen tí, ktorí sú ozbrojení, utrpia menšie straty. Keďže kriminálnici nevedia identifikovať, kto nosí zbraň, celá spoločnosť benefituje zo zníženej miery násilnej kriminality. Jediným druhom kriminality, ktorý stúpol, boli tie zločiny, ktoré nevyžadovali priamy kontakt s obeťou, čiže vlámanie sa do auta a domu, keď sú jeho majitelia preč. Napriek tomu, že pribudlo zbraní nosených na verejnosti, nepribudlo náhodných usmrtení alebo samovrážd so zbraňou. V skutočnosti mnohých kriminálnikov jednoducho odrádzajú potencionálne obete, ktorá mieria so zbraňou bez toho, čo by len padol jediný výstrel. Navyše u tých, ktorí majú povolenie nosiť zbraň, je 180-krát menšia pravdepodobnosť páchať vraždu, než v prípade všeobecnej verejnosti.
Nosenie zbrane na obranu znižuje násilnú trestnú činnosť. Zbrane umožňujú ženám, starším aj fyzicky slabším ľuďom čeliť na rovnakej úrovni silnejším ozbrojeným a neozbrojeným kriminálnikom. Nikto nie je ľahším terčom v štátoch, kde nosia zbrane dokonca staré ženy. Narastajúci počet ľudí, ktorí legálne nosia zbraň, ovplyvňuje násilnú trestnú činnosť. Zistilo sa, že každý nárast počtu týchto ľudí o jedno percento znížilo počet vrážd o tridsať percent, znásilnenia o šesť percent a napadnutia o päť percent. Pre porovnanie, jednopercentný nárast v počte zatknutých má za následok iba jednopercentný pokles násilných trestných činov. Čiže nízke náklady, vlastné ozbrojenie, odhad päťdesiat eur ročne, sú v réžii iba jednotlivcov, kým mzdy pre viac policajtov vyžadujú navýšenie v problematických štátnych rozpočtoch. Teda prichádza sa k záveru, že najekonomickejším spôsobom ako znížiť mieru násilnej kriminality v spoločnosti je dovoliť občanom, ktorí rešpektujú zákony, aby nosili zbrane na svoju obranu.
Sebeobrana bráni aj ostatných. Sebeobrana je viac ako len obstarávanie, obránenie samého seba. Ochota jednotlivcov brániť seba zvyčajne predstavuje aj ochotu brániť ostatných. Zbraň z dlhodobého hľadiska nestojí veľa. Nákup dobrej zbrane za 300 eur, ktorá vydrží niekoľko desaťročí, je naozaj nízkym výdavkom. Takzvané nepohodlné nosenie zbrane, ktorá neváži veľa, už od 250 gramov, je porovnateľné s nosením mobilného telefónu, čo je štandardom dneška.
Ako je to na Slovensku? Aká je situácia so zbraňami na Slovensku? Aká je najlepšia cesta k sebeobrane?
V roku 2010 bolo na Slovensku 157,5-tisíca občanov, ktorí mali zbrojný preukaz a boli legálnymi držiteľmi zbrane, čo predstavuje tri percentá populácie. Oproti roku 1993 bolo registrovaných len 61 595 majiteľov zbraní. To bol nárast o 250 percent. Neexistujú však dostupné štatistiky o tom, koľko majiteľov zbraní má preukaz skupiny A a nosenie zbrane pre ochranu života, zdravia a majetku. Podľa porovnaní, Slovákov vlastniacich zbraň, približne dve percentá populácie, pravdepodobne má preukaz na nosenie zbrane pre sebeobranu. Medzi rokmi ´93 až 2010 vzrástol počet majiteľov zbraní o 250 percent. Počet vrážd klesol zo 137 na 89, čiže o 35 percent, počet násilných napadnutí poklesol zo 4 382 na 2 428, čiže o 45 percent. A násilné trestné činy medzi rokmi ´96 a 2010 poklesli o 34 percent. Ak nič iné, tak prinajmenšom nárast držiteľov zbraní zjavne nezvýšil kriminalitu.
Právo na zbraň je prirodzené právo človeka. Právo na zbraň v podstate ani problémom nie je. Je pozoruhodné právo človeka v spoločnosti. V Slovenskej republike je právo a držba zbraní upravená zákonom č. 190/2003 o strelných zbraniach a strelive. Vlastniť a držať zbraň môže fyzická osoba len s platným zbrojným preukazom, pričom zákon klasifikuje rôzne skupiny zbrojných preukazov v závislosti od rozsahu oprávnenia. Zbrojný preukaz A oprávňuje vlastníka na držbu a nosenie zbrane s tým, že posledný druh oprávnenia, písmeno F, oprávňuje len držanie zbrane a streliva na múzejné alebo zberateľské účely.
Zákon taktiež rozdeľuje do kategórií samotné zbrane. Hneď v prvej zakázanej kategórii nájdeme napríklad vojenské či samočinné zbrane. Vlastníctvo či držbu týchto zbraní môže povoliť len ministerstvo a to vo výnimočných prípadoch. Čo sa týka procedúry získavania zbrojného preukazu, objektívne povedané, je celkom náročný. Vo Švajčiarsku je situácia odlišná. Liberálna legislatíva na úseku zbraní a streliva vyzbrojila Švajčiarov 2,3 miliónmi zbraní, čo robí túto krajinu jednu s najväčším počtom zbraní na obyvateľa.
Menej zbraní, menej kriminality rovná sa nebezpečný hoax. Otázka vlastniť zbraň žiadnym problémom nie je. Je to právo človeka. Áno, zbraň zabíja, je to nástroj na ublíženie a v najhoršom prípade usmrtenie. Avšak rovnica, že viac zbraní rovná sa väčšia kriminalita, je defektná. V Spojenom kráľovstve po odobratí zbraní bežným občanom zavládla v anglických mestách taká kriminalita, že je porovnateľná dokonca s africkými štátmi. Vo Švajčiarsku má asi jedna tretina domácností zbraň. Pochybuje niekto o poriadku a čistote tejto krajiny?
Problém nie je vo vlastníctve zbraní, ale v iných skutočnostiach, a to v rukách, ktoré zbraň držia. Reštriktívna politika voči držbe zbraní má tendenciu odoberať zbrane slušným občanom a ponechávať ich kriminálnikom. V Slovenskej republike je okolo 165-tisíc držiteľov zbraní. Avšak každý odborník v trestnom práve vám povie, že vražda pištoľou je raritou a neoficiálne najčastejšie zbraňou je kuchynský nôž.
Ak chceš mier, priprav sa na vojnu. Múdre latinské príslovie vyjadruje presne zmysel práva na zbraň. V Spojenom kráľovstve plošné odobranie zbraní posilňovalo odvahu kriminálnikov a vrahov. Sudca najvyššieho súdu v New Jersey v istom článku píše, že historickou ideou držať a nosiť zbrane nie je chrániť streľbu jeleňov, ale chrániť právo strieľať tyranov a chrániť právo strieľať na nich efektívne rovnakými nástrojmi, ktoré by použili oni proti nám.
Právo na zbraň, na jej držbu a nosenie preto nie je v žiadnom prípade anachronizmus, ale dôležité, prirodzené právo človeka, či už v zmysle ochrany svojho života a majetku, alebo v zmysle odporu voči eventuálnej tyranii. Komunisti boli v boľševickom Rusku posadnutí odopieraním zbraní civilistom. A túto politiku praktizujú v súčasti napríklad v Severnej Kórei, kde je všeobecný zákaz zbraní. Mieru slobody v tejto krajine asi nie je potrebné rozpitvávať.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec, vo vašom vystúpení je veľa zaujímavých vecí, veľa podnetov, ale v jednom nemáte pravdu. Regulácia zbraní v tomto priestore vôbec nesúvisí ani so Sovietskym zväzom, ani s inými krajinami. Prísna reštrikcia vo vlastníctve zbraní v tomto priestore bola od roku 1514 a v podstate prvé uvoľnenie vlastníctva zbraní bolo až po roku 1989 a neviem, či sme sa vydali v tomto roku a týmto smerom správne. A nie je pravda, že vlastníctvo zbraní nemá vplyv na kriminálnu činnosť. Vidíme, aké problémy vlastníctvo zbraní tak ospevované v Spojených štátoch, aké problémy vytvára.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. V dôvodovej správe k návrhu zákona je podrobne uvedené, prečo by bolo vhodné, aby držitelia zbrojného preukazu skupiny B mohli legálne vlastniť aj niektoré typy tzv. dlhých zbraní. Ide o zbrane ľudovo nazývané malorážky, ďalej brokovnice, guľové zbrane s dĺžkou hlavne nad 28 cm, okrem zbraní vojenského typu, pri brokových nad 60 cm. Účelom tohto návrhu je posilniť možnosti obrany obyvateľov vo svojich domovoch, hlavne v odľahlých oblastiach.
Prvý prípad útoku na domácnosť po zmene systému v roku 1989 sa stal hneď v roku 1990. Ide o známy prípad v Polichne, kde päť agresívnych páchateľov napadlo rodinu Turčanových priamo v ich domácnosti. Prípad bol natoľko vážny, že sa o ňom rokovalo aj na pôde Národnej rady. Poslanec za Demokratickú stranu Ivan Brndiar v rozprave povedal tieto vety, citujem: "V ostatnom čase sa často vyskytujú prípady spoločenských konfliktov, z ktorých jeden stručne popíšem. Pred dvomi týždňami došlo v obci Polichno, okres Lučenec, k vážnej udalosti s tragickými dôsledkami. Po incidente v miestnom hostinci nasledovala séria stupňujúcich sa potýčok. Udalosti vyvrcholili v dome jedného z aktérov tak, že došlo k porušeniu domovej slobody skupinou občanov Rómov bývajúcich v susedstve. Atakovaný obyvateľ domu použil loveckú zbraň. Podľa mojich zistení na mieste, ďalej u predsedu Okresného národného výboru v Lučenci, u Krajského prokurátora v Banskej Bystrici a u vyšetrovateľov Krajskej správy v Banskej Bystrici je možnosť včasného, účinného zásahu pre policajtov v obdobných situáciách stupňujúceho sa konfliktu veľmi ohraničená. Početný stav policajtov je očividne nízky, ich technické vybavenie je primitívne. Policajti sú sústredení do väčších obcí, často dosť ďaleko od miest možných konfliktov. Tým reálne nie je daná možnosť rýchle a účinne zasiahnuť na mieste." Koniec citátu.
Dnes po dvadsiatich šiestich rokoch musím, žiaľ, konštatovať, že občania sú vo svojich domácnostiach vo väčšom ohrození, ako boli v roku 1990. Počet útokov na občanov v obydliach narastá a navyše vzhľadom k tomu, že orgány Európskej únie presadzujú politiku otvorenia vonkajších hraníc Únie pre kohokoľvek, nebezpečenstvo útokov bude narastať. Ako príklad je možné uviesť Taliansko, kde sa mnohé, hlavne južné regióny sa dostali do stavu, kedy je domáce obyvateľstvo ohrozované priam až na živote. Polícia ani karabinieri nedokážu ochrániť domácnosti v celých oblastiach a miestni občania sú veľmi často v čase útoku po dlhý čas odkázaní na vlastnú obranu. Federálny úrad pre vyšetrovanie v roku 2011 zverejnil informáciu o tom, že množstvo násilnej kriminality za predchádzajúce štyri roky významne kleslo navzdory tomu, že narástol predaj palných zbraní. V tom čase sa odhadoval počet držiteľov legálnych zbraní na 80 až 90 miliónov obyvateľov Spojených štátov. Z toho vyplýva, že legálna držba zbraní občanmi nespôsobuje nárast kriminality, ale jej pokles. Po týchto zisteniach štát Texas od 1. 1. 2016 na základe nového zákona povolil občanom so zbrojným pasom, ktorí absolvovali bezpečnostný kurz, nosiť strelné zbrane bez ich skrývania. Týka sa to približne jedného milióna obyvateľov. Zástancovia nového zákona predpokladajú, že to prispeje k ďalšiemu zvýšeniu verejnej bezpečnosti.
Naproti tomu orgány Európskej únie pripravujú smernicu na odzbrojenie civilistov s legálne držanými zbraňami, a to v čase, keď po území Európy, keď sa po území Európy pohybujú ľudia bez identity, neraz aj s nepriateľským úmyslom proti jej obyvateľom.
Získať na Slovensku zbrojný preukaz skupiny B nie je jednoduchá vec. Jeho držiteľ musí prejsť náročnou skúškou a psychotestmi. Musí mať dokonalé zvládnuté ustanovenia zákona o krajnej núdzi a nutnej obrane. V odľahlých vidieckych oblastiach je okrem vyššieho rizika stavu nutnej obrany aj vyššie riziko stavu krajnej núdze. Obyvateľ, prípadne jeho domáce zvieratá sa napríklad môžu stať terčom útoku divého zvieraťa postihnutého besnotou. Účelom tohto návrhu zákona je umožniť obyvateľom Slovenska efektívnejšiu obranu v prípade útoku na ich vlastné obydlie.
Dôvodov, prečo je potrebné tento návrh zákona schváliť, je viac než dosť.
Ďakujem za pozornosť.