11. schôdza

Pán poslanec Kéry a pán poslanec Krajniak, asi vám uniklo, že ja som hovoril o vonkajších znakoch totality, ktoré sú nám dnes nanútené z Bruselu, z Európskej únie a ktoré naozaj neboli ani za čias slovenskej republiky, pán poslanec Krajniak, ani za čias Sovietskeho zväzu, pán poslanec Kéry. Ani vtedy totiž nemuseli naše úrady označovať svoje budovy okupačnými vlajkami, tak ako je to dnes a, žiaľ, je to aj v Národnej rade.
A čo sa týka tej slobody a totality, pán poslanec Krajniak, neviem, či viete, ale v Trestnom zákone, v súčasnom Trestnom zákone je trestný čin popierania tzv. holokaustu, ktorý stíha ľudí iba za vyjadrenie svojho vlastného názoru. A len toť nedávno sme tu v tomto pléne prijali protiextrémistickú novelu z pera pani ministerky svojvôle Žitňanskej, ktorá sa veľmi, veľmi približuje k tomu, o čom ste vy rozprávali. Takže možnože tá situácia, o ktorej ste hovorili, nebude tak dlho trvať a budeme sa k nej pod skvelou modro-žltou vlajkou postupne blížiť.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem teraz všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce vystúpiť záverečným slovom.
Nech sa páči.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím si, že tu už bolo naozaj povedané všetko, čo bolo potrebné povedať. Ja len vás chcem všetkých upozorniť, keď budeme mať dnes hlasovanie o tomto našom návrhu ústavného zákona, chcem vás upozorniť, aby ste si uvedomili, že tí z vás, ktorí náš návrh ústavného zákona nepodporia, tak budú hlasovať, budú fakticky hlasovať proti zvrchovanosti Slovenskej republiky, budú hlasovať proti tomu, aby bolo Slovensko skutočne nezávislým a samostatným štátom. Budú hlasovať proti tomu, aby sme sa zbavili cudzieho jarma, aby sme sa zbavili diktátu Bruselu. A teda v podstate každý, kto náš návrh zákona nepodporí, sa v podstate sám označí ako zradca slovenského národa. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pani spravodajkyňa, chcete vystúpiť k tomuto bodu programu? Nie, nie je tomu tak.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní budeme teraz pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Petra Krupu, Stanislava Drobného, Rastislava Schlosára a Milana Uhríka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 325. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je pod tlačou č. 330.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Drobnému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Petra Krupu, Stanislava Drobného, Rastislava Schlosára a Milana Uhríka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov, tlač 325.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o strelných zbraniach a strelive.
Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol novelizovaný celkom 15-krát. Napriek početnej novelizácii súčasná právna úprava dostatočne nerieši praktické potreby držiteľov zbrojných preukazov. V súčasnej právnej úprave slúžia v zmysle § 27 ods. 1 citovaného zákona na zabezpečenie ochrany osoby a majetku skupiny zbrojných preukazov A a B. Tieto oprávňujú držiteľov na držanie, prípadne aj na nosenie výlučne krátkych strelných zbraní.
Zhoršovanie bezpečnostnej situácie a s ním spojená potreba účinnejšej ochrany životov, zdravia a majetku obyvateľov vyvoláva verejný tlak na rozšírenie možnosti použiť na obranu zbraň, ktorá bude čo najlepšie prispôsobená fyzickým danostiam a schopnostiam majiteľa strelca alebo obrancu. Zároveň potreba účinnej ochrany vyvoláva v kruhoch odbornej verejnosti aj diskusiu o vhodnosti, respektíve o dostatočnej účinnosti krátkych zbraní, najmä pri ochrane a obrane majetku alebo pri obrane proti útoku viacerých útočníkov, napríklad v chatových oblastiach alebo v oblastiach s lazníckym osídlením.
Najjednoduchšou možnosťou ako občanom poskytnúť efektívnejšie zbrane na ochranu ich životov, zdravia aj majetku je poskytnúť im možnosť na tento účel využívať nielen strelné zbrane krátke, ale aj strelné zbrane dlhé. Dlhé zbrane však podľa súčasnej platnej legislatívy nie je možné používať inak ako výlučne na športové účely alebo na výkon práv poľovníctva. Dlhé zbrane poskytujú možnosť efektívnej obrany aj strelcom, ktorí z dôvodu subtílnosti fyzickej stavby tela alebo z dôvodu zlého znášania spätného rázu výkonnejších krátkych zbraní nemôžu na obranu svojho života, zdravia alebo majetku použiť dostatočne výkonné krátke zbrane. Ľudia aj ich majetok sa môžu a, žiaľ, aj čoraz častejšie sa stávajú terčom útokov páchateľov priamo v súkromí svojich nehnuteľností, najčastejšie rekreačných chát a domov lazníckeho typu.
Je nepochybné, že každý občan Slovenskej republiky má právo na ochranu života, zdravia a majetku seba aj svojich blízkych. Špecifickým príkladom je použitie opakovacej dlhej zbrane v krajnej núdzi v riedko osídlených oblastiach, napríklad pri útoku divej zvery, na záujem chránený zákonom. Z tohto dôvodu by tí, ktorí splnia zákonom stanovené požiadavky, držitelia zbrojných preukazov príslušnej skupiny mali mať možnosť disponovať dostatočne účinnou zbraňou prispôsobenou svojim schopnostiam. Preto nevidíme dôvod na to, aby boli držitelia zbrojného preukazu skupiny B naďalej obmedzovaní v práve držať dlhú strelnú zbraň a predkladaná novela takúto diskrimináciu a obmedzenie odstraňuje.
Zároveň však nami predkladaná novela akceptuje v súčasnosti platné obmedzenie týkajúce sa nosenia zbrane podľa oprávnení zbrojného preukazu skupiny A. Novela tiež akceptuje ochranu spoločnosti pred možným zneužitím vojenských zbraní a zbraní z nich odvodených. Preto sa rozšírenie možnosti držať dlhé zbrane pre držiteľov zbrojného preukazu skupiny B nevzťahuje na samonabíjacie dlhé zbrane odvodené z vojenských zbraní.
Predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh má pozitívny dopad na štátny rozpočet.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujeme pekne, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa.
Teraz poprosím pána poslanca Petra Šucu, aby zaujal miesto spravodajcu, predniesol nám spravodajskú informáciu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 325. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, k predmetnému bodu rokovania rozpravu.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásil sa jeden pán poslanec.
Pán poslanec Krupa, nech sa páči, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní, uľahčenie sebaobrany pomocou legálne držanej strelnej zbrane umožňuje občanom, ktorí rešpektujú zákony, znížiť násilnú trestnú činnosť. Existuje veľa prípadov, kedy legálne držaná strelná zbraň zachránila nejeden život. Kriminálnici sa najviac obávajú ozbrojených obetí, že uľahčenie sebeobrany s použitím strelnej zbrane pre tých občanov, ktorí rešpektujú zákony, významne zredukovalo násilné trestné činy, najmä vraždy a znásilnenia v najhustejšie osídlených obydliach. V priemere vraždy klesli o 6 % a znásilnenia o 10 percent. Prečo je tomu tak?
Kriminálnici si racionálne väčšinou vyberú obete, u ktorých je dobrá šanca na úspech. Štáty, ktoré prijali liberálne zákony, majú populáciu pravdepodobne lepšie vyzbrojenú, a preto sa obete kriminality budú brániť. Prieskum medzi väzňami zistil, že kriminálnici sa najviac obávajú obete, ktorá bola ozbrojená. Dokonca viac ako policajta, ktorý sa objavil počas spáchania trestného činu. Nielen tí, ktorí sú ozbrojení, utrpia menšie straty. Keďže kriminálnici nevedia identifikovať, kto nosí zbraň, celá spoločnosť benefituje zo zníženej miery násilnej kriminality. Jediným druhom kriminality, ktorý stúpol, boli tie zločiny, ktoré nevyžadovali priamy kontakt s obeťou, čiže vlámanie sa do auta a domu, keď sú jeho majitelia preč. Napriek tomu, že pribudlo zbraní nosených na verejnosti, nepribudlo náhodných usmrtení alebo samovrážd so zbraňou. V skutočnosti mnohých kriminálnikov jednoducho odrádzajú potencionálne obete, ktorá mieria so zbraňou bez toho, čo by len padol jediný výstrel. Navyše u tých, ktorí majú povolenie nosiť zbraň, je 180-krát menšia pravdepodobnosť páchať vraždu, než v prípade všeobecnej verejnosti.
Nosenie zbrane na obranu znižuje násilnú trestnú činnosť. Zbrane umožňujú ženám, starším aj fyzicky slabším ľuďom čeliť na rovnakej úrovni silnejším ozbrojeným a neozbrojeným kriminálnikom. Nikto nie je ľahším terčom v štátoch, kde nosia zbrane dokonca staré ženy. Narastajúci počet ľudí, ktorí legálne nosia zbraň, ovplyvňuje násilnú trestnú činnosť. Zistilo sa, že každý nárast počtu týchto ľudí o jedno percento znížilo počet vrážd o tridsať percent, znásilnenia o šesť percent a napadnutia o päť percent. Pre porovnanie, jednopercentný nárast v počte zatknutých má za následok iba jednopercentný pokles násilných trestných činov. Čiže nízke náklady, vlastné ozbrojenie, odhad päťdesiat eur ročne, sú v réžii iba jednotlivcov, kým mzdy pre viac policajtov vyžadujú navýšenie v problematických štátnych rozpočtoch. Teda prichádza sa k záveru, že najekonomickejším spôsobom ako znížiť mieru násilnej kriminality v spoločnosti je dovoliť občanom, ktorí rešpektujú zákony, aby nosili zbrane na svoju obranu.
Sebeobrana bráni aj ostatných. Sebeobrana je viac ako len obstarávanie, obránenie samého seba. Ochota jednotlivcov brániť seba zvyčajne predstavuje aj ochotu brániť ostatných. Zbraň z dlhodobého hľadiska nestojí veľa. Nákup dobrej zbrane za 300 eur, ktorá vydrží niekoľko desaťročí, je naozaj nízkym výdavkom. Takzvané nepohodlné nosenie zbrane, ktorá neváži veľa, už od 250 gramov, je porovnateľné s nosením mobilného telefónu, čo je štandardom dneška.
Ako je to na Slovensku? Aká je situácia so zbraňami na Slovensku? Aká je najlepšia cesta k sebeobrane?
V roku 2010 bolo na Slovensku 157,5-tisíca občanov, ktorí mali zbrojný preukaz a boli legálnymi držiteľmi zbrane, čo predstavuje tri percentá populácie. Oproti roku 1993 bolo registrovaných len 61 595 majiteľov zbraní. To bol nárast o 250 percent. Neexistujú však dostupné štatistiky o tom, koľko majiteľov zbraní má preukaz skupiny A a nosenie zbrane pre ochranu života, zdravia a majetku. Podľa porovnaní, Slovákov vlastniacich zbraň, približne dve percentá populácie, pravdepodobne má preukaz na nosenie zbrane pre sebeobranu. Medzi rokmi ´93 až 2010 vzrástol počet majiteľov zbraní o 250 percent. Počet vrážd klesol zo 137 na 89, čiže o 35 percent, počet násilných napadnutí poklesol zo 4 382 na 2 428, čiže o 45 percent. A násilné trestné činy medzi rokmi ´96 a 2010 poklesli o 34 percent. Ak nič iné, tak prinajmenšom nárast držiteľov zbraní zjavne nezvýšil kriminalitu.
Právo na zbraň je prirodzené právo človeka. Právo na zbraň v podstate ani problémom nie je. Je pozoruhodné právo človeka v spoločnosti. V Slovenskej republike je právo a držba zbraní upravená zákonom č. 190/2003 o strelných zbraniach a strelive. Vlastniť a držať zbraň môže fyzická osoba len s platným zbrojným preukazom, pričom zákon klasifikuje rôzne skupiny zbrojných preukazov v závislosti od rozsahu oprávnenia. Zbrojný preukaz A oprávňuje vlastníka na držbu a nosenie zbrane s tým, že posledný druh oprávnenia, písmeno F, oprávňuje len držanie zbrane a streliva na múzejné alebo zberateľské účely.
Zákon taktiež rozdeľuje do kategórií samotné zbrane. Hneď v prvej zakázanej kategórii nájdeme napríklad vojenské či samočinné zbrane. Vlastníctvo či držbu týchto zbraní môže povoliť len ministerstvo a to vo výnimočných prípadoch. Čo sa týka procedúry získavania zbrojného preukazu, objektívne povedané, je celkom náročný. Vo Švajčiarsku je situácia odlišná. Liberálna legislatíva na úseku zbraní a streliva vyzbrojila Švajčiarov 2,3 miliónmi zbraní, čo robí túto krajinu jednu s najväčším počtom zbraní na obyvateľa.
Menej zbraní, menej kriminality rovná sa nebezpečný hoax. Otázka vlastniť zbraň žiadnym problémom nie je. Je to právo človeka. Áno, zbraň zabíja, je to nástroj na ublíženie a v najhoršom prípade usmrtenie. Avšak rovnica, že viac zbraní rovná sa väčšia kriminalita, je defektná. V Spojenom kráľovstve po odobratí zbraní bežným občanom zavládla v anglických mestách taká kriminalita, že je porovnateľná dokonca s africkými štátmi. Vo Švajčiarsku má asi jedna tretina domácností zbraň. Pochybuje niekto o poriadku a čistote tejto krajiny?
Problém nie je vo vlastníctve zbraní, ale v iných skutočnostiach, a to v rukách, ktoré zbraň držia. Reštriktívna politika voči držbe zbraní má tendenciu odoberať zbrane slušným občanom a ponechávať ich kriminálnikom. V Slovenskej republike je okolo 165-tisíc držiteľov zbraní. Avšak každý odborník v trestnom práve vám povie, že vražda pištoľou je raritou a neoficiálne najčastejšie zbraňou je kuchynský nôž.
Ak chceš mier, priprav sa na vojnu. Múdre latinské príslovie vyjadruje presne zmysel práva na zbraň. V Spojenom kráľovstve plošné odobranie zbraní posilňovalo odvahu kriminálnikov a vrahov. Sudca najvyššieho súdu v New Jersey v istom článku píše, že historickou ideou držať a nosiť zbrane nie je chrániť streľbu jeleňov, ale chrániť právo strieľať tyranov a chrániť právo strieľať na nich efektívne rovnakými nástrojmi, ktoré by použili oni proti nám.
Právo na zbraň, na jej držbu a nosenie preto nie je v žiadnom prípade anachronizmus, ale dôležité, prirodzené právo človeka, či už v zmysle ochrany svojho života a majetku, alebo v zmysle odporu voči eventuálnej tyranii. Komunisti boli v boľševickom Rusku posadnutí odopieraním zbraní civilistom. A túto politiku praktizujú v súčasti napríklad v Severnej Kórei, kde je všeobecný zákaz zbraní. Mieru slobody v tejto krajine asi nie je potrebné rozpitvávať.
Ďakujem.

Ďakujeme na vaše vystúpenie. Neevidujem žiadnu faktickú poznámku.
Chcete, pán poslanec, vystúpiť v rámci rozpravy ešte? Dobre, nech sa páči.
Pán poslanec, prepáčte, ale na poslednú chvíľu sa prihlásil pán poslanec Hrnko, a ja som mu dnes veľmi ukrivdila. A preto by som vás chcela poprosiť, keby sme mu dali priestor na faktickú poznámku. Nech sa páči.