12. schôdza

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Vašečkovi, že tu správne uviedol, že ide o kompromisný návrh, lebo vieme, azda tí všetci z nás, ktorí sledujú trošku aj diskusiu ohľadom nedele, vedia, že sú tu skupiny, ktoré naozaj aj aktívne sa vyjadrujú k tomu, aby naozaj bola tá nedeľa uvoľnená celá pre rodinu. Možnože by sme si mali všetci uvedomiť, ak chceme naozaj brať rodinu ako to najdôležitejšie pre našu spoločnosť, mali by sme sa na to pozerať aj z tohto pohľadu, že ideme dať rodine čas. Tento čas je veľmi dôležitou investíciou, ktorá nám môže všetkým pomôcť. Ak vnímame tento čas ako určitú kultúrnu hodnotu, ktorú môžeme rodine dať, tak by sme sa mali všetci pozrieť na tento návrh zákona ako na hodnotovú tému, ktorou môžeme všetkým v tejto krajine pomôcť. Ďakujem.

Pán poslanec Vašečka, vyjadrovali ste sa k návrhu, ktorý by umožnil rodinám byť v nedeľu do 16.00 dokopy a potom by išli do práce. My ako Ľudová strana Naše Slovensko dlhodobo presadzujeme agendu úplne voľnej nedele, čiže toto riešenie považujeme za polovičné a prichádzajúce neskoro, napriek tomu nemáme inú možnosť, ako ho podporiť, pretože vždy je to lepšie riešenie ako nijaké. Aj keď my sme zástancami toho, ako ste to nazvali, absolutistického režimu, to znamená, aby nedeľa naozaj aspoň ten jeden deň, aby bol voľný. Povedali ste to pekne, aby to bol deň oddychu a rodiny a aby bol zabezpečený rytmus siedmich dní. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, Richard, za tvoje slová. Rovnako dôležité hodnoty, ako keď hovoríme tu o financiách alebo o ekonomike, tak sú také dôležité hodnoty, ako napríklad šťastie detí, šťastie rodiny a ak vychádzame napríklad z výskumu, kde sa pýtajú, že ktoré sú najšťastnejšie deti na svete, tak sú to práve deti v Holandsku alebo v severských krajinách. A keď som teda skúmal, že v čom tkvie to šťastie, tak jednou takou veľkou hodnotou bolo, ktoré uvádzali tie rodiny, že spoločné stolovanie, že spoločná večera s deťmi, kde dochádza ku komunikácii. Takže táto hodnota toho spoločného stretávania v rodinnom kruhu je takou tou podstatou, ktorú chceme docieliť aj týmto zákonom a zo skúseností naozaj viem, že množstvo rodín v našich výrobných halách po Slovensku sú roztrhané a jednoducho nedokážu si rodičia často zladiť tie zmeny tak, aby boli aspoň raz do týždňa sústredené dohromady.
A ešte možno zacitujem Christophera Leitla, prezidenta obchodnej komory z Rakúska, ktorý sa tiež zasadzuje za voľnú nedeľu a hovorí, že je to v tomto globalizovanom a digitálnom svete, so všetkými svojimi problémami má byť nedeľa dňom stretnutia ľudskosti, prehĺbenia vzťahov a že takýmto spôsobom môžme natankovať novú energiu, ktorá nám potom v živote prináša istú takú rovnováhu a vnútorný pokoj. Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem aj kolegom za reakcie. Ak ma poznáte, tak viete, že pre mňa je nedeľa deň odpočinku a ako veriaceho kresťana je deň pánov a ja osobne ani naša rodina v nedeľu nenakupujeme a nepracujem, dokonca, ak ma pozvú do nejakej relácie, tak sa krútim ako had, lebo nie som nadšený z toho, že by som v nedeľu mal ísť preč od rodiny. Keďže nebývam v Bratislave, tak je to trocha komplikovanejšie.
Ale musíme brať ohľad na realitu. Rodiny sú rôznorodé. Niektorým to naozaj vyhovuje trochu ináč, preto prichádzame s týmto kompromisným návrhom. Myslím si, že drvivá väčšina rodín na Slovensku uvíta a pokladá za bežnú, normálnu, štandardnú voľnú nedeľu, to znamená bez ohľadu na to, či už navštevujú bohoslužby alebo nie, sú ako rodina spolu, spolu sa naobedujú.
Ďakujem kolegovi Maroszovi, ktorý hovoril o potrebe spoločného stolovania, ktoré buduje tie sociálne väzby a naozaj cez ten pracovný týždeň je tých príležitostí dosť málo. Je to rozbehané a tam ľudia používajú ten výraz "nie je čas, nedá sa". Tak je dobré, ak vytvoríme priestor, aby sa dalo aspoň v tú nedeľu, ktorá je v našich, v našich krajinách zaužívaná ako taký overený deň odpočinku a dodržiava ten prirodzený rytmus tých siedmich dní.
Na druhej strane tento návrh je ponukou na kompromis. To znamená, že aj ľudia, ktorí chcú ten čas tráviť inak, dokonca prípadne aj tým nákupom, tak stále tú možnosť majú. Čiže za mňa osobne pokladám nedeľu za deň voľna, aj pracovného, ale podporujeme tento návrh, pretože môže pomôcť tej rôznorodosti a je krokom k reálnemu riešeniu.

Vážené dámy a páni, pani predsedajúca, minulý týždeň sme mali možnosť oboznámiť sa s návrhom koaličných poslancov, ktorí svoj návrh prezentovali ako dobrý začiatok v ceste za voľnú nedeľu. Dnes máme pokračovanie, pokračovanie číslo jedna v ceste za voľnú nedeľu.
Je mi úplne jasné, že táto téma rozdeľuje, ale som si vedomá aj toho, že aj zástancovia úplnej voľnosti trhu chcú pre ľudí dostatok času na regeneráciu síl. Pre nás je dôležité možno viac vecí. Jednak hovoriť o nejakom pravidelnom opakujúcom sa rytme, kedy človek, telo človeka potrebuje odpočívať a zároveň sme sa snažili, zatiaľ sme to pozastavili kvôli dohodám, vniesť aj do Zákonníka práce opäť pojem práca v sobotu a v nedeľu. Vieme, že voľakedy sme tu mali dni pracovného pokoja, ktoré boli v našom Zákonníku práce, dnes už ani toto nemáme.
Rytmus má zmysel pre celý svet. Všetko žije svojím rytmom, svojimi pravidlami, môžme hovoriť o roku, o ročných obdobiach, o mesiaci, týždni, dni a noci. Celý svet je rozdelený do pravidelne sa opakujúcich rytmických útvarov a týždeň je jedným z nich. Pred mnohými rokmi, bolo to v čase začínajúcej priemyselnej revolúcie, dnes viem, že čas už pokročil, chceli podnikatelia v rámci vyššej vyťaženosti, vyššej produktivity a ešte neviem, čoho všetkého, preorganizovať pracovný cyklus zamestnancov. Povedali si, zamestnancom budeme dávať voľno nie každých sedem dní alebo šesť dní a siedmy voľný, ale skúsime to predĺžiť na desať dní. To znamená, každý desiaty deň bude dňom voľna. Veď čo by to s nimi malo urobiť? Nič sa nedeje. Aspoň predpokladali to, že sa nič s ich organizmom neudeje.
Po čase však na ich veľké prekvapenie zistili, že nielenže zamestnanci prestali podávať výkony, nielenže častejšie chorľaveli, to znamená nevládali, dokonca takáto reorganizácia bola pravdepodobnou príčinou smrti z preťaženia. Aj keď sa to niekomu nezdá, ale pravidelný cyklický oddych má nesmiernu cenu najmä pre zamestnávateľov. Po dobrom oddychu totiž zamestnanci dokážu podávať oveľa lepšie výkony a mení sa často i klíma na pracovisku.
Dnes myslím, že nie je téma, či oddychovať, toto už je naozaj prekonané, ale kedy oddychovať. Nie, nechceme sa vtláčať nikomu do rodín, ale určite treba brať na zreteľ zaužívané zvyky, ktoré majú vplyv na výkonnosť zamestnanca a len málokto dnes bude polemizovať, že je jedno, ktorý deň človek oddychuje. Aj keď sa nájdu i takí majstri, ktorí povedia, že je jedno, či v stredu, či v sobotu, či v nedeľu. Som presvedčená o tom, že až tak jedno to nie je.
Pripomeniem tu zopár faktov. Nedávne štatistiky ukázali, že každý štvrtý muž aj žena pravidelne chodí do práce v sobotu, každý piaty muž aj žena pravidelne chodí do práce aj v nedeľu. Pravidelné pracovné víkendy sa týkajú teda oboch pohlaví a sú zdrojom mnohých problémov v rodinách a hlavne v ich vzťahoch. Rodičia sa doma striedajú, existencia spoločne trávených víkendov je čisto náhodná.
Preto si myslím, že je nutné, aby sme urobili to, čo sa dá z našich pozícií. Aj odstránením nespravodlivosti tak, že práve aj víkendová práca bude chránená v Zákonníku práce aj tým, že povieme, že niektoré činnosti sa v nedeľu nebudú vykonávať.
Ak by som ešte hovorila o tom, akým spôsobom rozširujeme dnes Zákonník práce ohľadom práce v nedeľu, naozaj je to začiatok cesty za voľnú nedeľu. Ja sama som prívržencom čistých nedieľ, to znamená nepracovných nedieľ a budem sa možno nie tak nahlas, ale snažiť o toto. Takéto, takáto regulácia sa však týka len maloobchodu. Preto by som, aj keď hovoríme teraz možno o inom zákone, tak by som kratučko povedala, že nám ale predsa nemôže záležať len na zamestnancoch, ktorí sú v obchodoch, ale malo by nám záležať aj na zamestnancoch, ktorí pracujú v pracovných zmenách vo výrobných činnostiach. A preto zopakujem, že možno veľmi dôležité beriem, ako dostať do Zákonníka práce aj pojem práca cez víkend, práca v sobotu, práca v nedeľu.
Pripomenula by som tu aj postavenie mnohých žien, ktoré sa zväčša týka práve práce v maloobchode. Faktom je, že existujú reťazce, ktoré už dnes ponúkajú slušný príplatok za prácu v nedeľu a pripomeniem, že existujú aj dnes reťazce, ktoré majú za prácu navyše príplatok v rámci Zákonníka práce, ale určite to nevynahradí to, čo žena, ktorá sa možno aj sama stará o svoje dve deti v domácnosti, o čo všetko prichádza. Táto žena si myslím, že nie je schopná častokrát povedať svojmu zamestnávateľovi, že do práce nemôže prísť, lebo sa nemá kto postarať o jej deti, že musí obísť všetky susedy a zistiť, ktorá by mala ochotu, pokiaľ nemá k dispozícii svoju mamu. Preto som rada, že aj naše hnutie dáva priestor na to, aby sme cez tento zákon boli hlasom aj takýchto žien.
Máme akože sociálnu vládu, ktorá sa rada hrdí tým, ako ukáže, ako dokáže urobiť niečo pre svojich zamestnancov, pre svojich ľudí, ktorí z práce ledva vyžijú. A pýtam sa preto, že čo robila táto sociálna vláda posledné štyri roky práve v ochrane zamestnancov ohľadom práce cez víkend, alebo práce v nedeľu? Obávam sa, že veľmi málo. Aj tú aktivitu, ktorú teraz začali, obmedzenie maloobchodného predaja cez štátne sviatky zobrali len ako povinnú jazdu. Aj keď s touto novelou súhlasím, budem veľmi rada, ak sa posunieme o krok ďalej, možno práve, nieže možno, ale určite aj prijatím tejto novely, ktorá obmedzí aj nedeľný maloobchodný predaj. Myslím, že dostatok priestoru zostáva stále aj pre tých, ktorí radi nakupujú, tak ako už bolo viackrát povedané a rovnako zostane čas aj na stmeľovanie rodiny a na možnosť byť a utužovať rodinné vzťahy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa doplnila taký ten sociálny a ženský pohľad na to, veľmi dobre, som rád a chcel by som podčiarknuť dve veci, ktoré ma zaujali, a to, že tento návrh je krok vpred. Máme nejaký cieľ, cieľom je voľná nedeľa. Prednedávnom sme v prvom čítaní schválili zákon o voľných štátnych sviatkoch, samozrejme, ten výraz voľný používam teda v tom duchu, ako ho používa aj ten zákon, teda hovoríme o maloobchodnom predaji. Takže je to krok vpred k cieľu, ktorým je voľná nedeľa. Ja vo svojom svedomí vnímam, že vždy podporím rád niečo, čo je krokom dobrým smerom, čo zlepšuje situáciu. Situácia je dnes zlá, ako hovorila aj pani kolegyňa Jurinová, sme na špici, čo sa týka sobotnej, nedeľnej práce, nočnej práce, takže toto je krok lepším smerom.
Zároveň druhú vec, ktorú chcem podčiarknuť, je, že naozaj rodina potrebuje podporu spoločnosti. Nejde o to, že by spoločnosť mala diktovať rodine niečo úplne iné, než rodina chce. Drvivá väčšina rodín pokladá voľnú nedeľu za prínosnú, za potrebnú a nie sú nadšení z toho, že musia opúšťať svoje rodiny a ísť do práce. Špeciálne v dnešnej dobe, ktorá má málo takých tých prirodzených rytmov, prirodzených cyklov. Je dobré, ak tie najzákladnejšie dodržiavame a podporujeme aj z hľadiska spoločnosti. A pritom nejde len o dobro tej jednej konkrétnej rodiny alebo tých jednotlivcov v nej, ale celej spoločnosti. My máme aj názov, že deň pracovného pokoja, nech je nedeľa dňom pokoja. Keď je naozaj pokoj, použijem ten čechizmus - kľud, keď ľudia nemusia behať hore-dole, keď ustane aj doprava aj rôzne práce a nastane príležitosť naozaj stíšiť sa, oddýchnuť si, byť spolu. Takže keď má každý iný voľný deň, nie je to také jednoduché. Preto je dobré zjednotiť sa v našich krajinách, nedeľa je tá najprirodzenejšia. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, možno ešte v rámci faktickej poznámky by sa zišlo povedať, ako to je v okolitých krajinách. Neviem, či sa tomu venoval pán kolega Igor Matovič, ale rada by som tu pripomenula. Ako je to v iných krajinách eurozóny?
Počas sviatkov sú vo viacerých krajinách obchody a banky zvyčajne zatvorené. Samozrejme, zložitejšie pravidlá upravujú otváraciu dobu v nedeľu.
Ale napríklad v Dánsku môžu byť otvorené obchody v prvú nedeľu v mesiaci, rovnako počas všetkých nedelí v decembri pred štedrým dňom.
Fínsko: obchody musia mať zo zákona v nedeľu zatvorené, výnimkou sú predvianočná sezóna, teda november, december, alebo koniec novembra, decembra. Obchody s menej ako 400 metrov štvorcovej plochy môžu mať v nedeľu otvorené celý rok, okrem oficiálnych sviatkov a niektorých nedelí, ako sú napríklad Deň matiek alebo Deň otcov.
Nórsko: podľa zákona o otváracích hodinách majú byť obchody, ktoré predávajú tovar v nedeľu a počas štátnych sviatkov, zatvorené.
Holandsko: obchody, banky, pošty či knižnice sú počas sviatkov zatvorené. Aj v nedeľu by mali obchody zostať zatvorené. O prípadnom nedeľňajšom predaji majú ale, majú právo na svojom území rozhodovať jednotlivé obce.
Francúzsko. Vo Francúzsku sú obchody zatvorené počas niektorých vybraných sviatkov a pravidelne v nedeľu na základe zákonníka práce, ktorý zakazuje, aby zamestnanec trávil v práci viac ako šesť dní v týždni, pričom dňom odpočinku má byť nedeľa.
Ďalej najmenej pracujú v nedeľu ľudia v nových krajinách Európskej únie ako Poľsko, Chorvátsko, Bulharsko alebo Maďarsko. Zo západoeurópskych krajín je to zasa Luxembursko, Belgicko a Portugalsko, v minulosti aj Cyprus. Takže prevyšujeme v práci za nedeľu aj okolité krajiny, ktoré mali podobnú štartovaciu čiaru... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolegovia, kolegyne, postupne pribúdate, by som bol najradšej, aby pri takýchto návrhoch zákona tu bol full house, čiže plný dom. Ale tak pre tých z vás, ktorí neviete, o čom, tak predkladáme návrh zákona, ktorým navrhujeme, aby sme urobili kompromis v otázke nedeľného predaja, a to taký, aby sme zavreli obchody do 16.00 hodiny poobedia tak, aby boli spokojní zjednodušene aj tí konzervatívci, aj tí liberáli.
Dôvody sú jednoduché. Po desiatich rokoch budovania sociálneho štátu Robertom Ficom vidíme výsledok. Slovensko je číslo 1 z 28 krajín Európskej únie, kedy 21 % ľudí pravidelne pracuje v nedeľu. Inak povedané, pri budovaní sociálneho štátu strana SMER zo slovenských zamestnancov urobila otrokov Európy, ktorí musia pracovať v nedeľu, kým ich kolegovia v Európe si môžu užívať poväčšine spoločný život so svojimi vlastnými rodinami.
Čiže týmto návrhom chcem pomôcť aj strane SMER, aby zadosťučinila svojmu názvu sociálna demokracia, aby sa začala konečne venovať tým ľuďom, ktorým by sa z princípu sociálna demokracia venovať mala, a to je tým slabším.
Ak niekto má pocit, alebo ak liberáli argumentujú, že tento návrh zákona zbytočne siaha do slobody niekoho a rozhoduje, kedy on nakupovať môže alebo nie, tak chcel by som upozorniť aj liberálov v tejto veci, že liberalizmus sa riadi jednou základnou myšlienkou, a to je tá, že sloboda každého končí tam, kde začína sloboda druhého.
A teraz k situácii, keď niekto má tú nákupnú potrebu a chce ísť v nedeľu, áno, o deviatej ráno on chce ísť do toho obchodného centra nakupovať, tak ja sa pýtam, kde končí a kde začína sloboda jedného a druhého? Čiže toho jedného, toho, kto považuje slobodu nakupovať za pomaly za základné ľudské právo a slobodu tej povedzme päťdesiatničky, ktorá musela prísť šiesty alebo siedmy deň v rade do práce, aby o deviatej otvorila obchod v nákupom centre.
Osobne si myslím a vážim si liberálov, ktorí zastávajú práva slabších, lebo malo by to byť o ochrane práv slabších. A v tomto prípade si myslím, že slabší sú nie tí, ktorí majú tú nutkavú potrebu. Možno to je Bašternák z nakradnutých peňazí ísť nakupovať, ale slabší sú tí, ktorí pracujú v tých obchodoch, veľakrát ženy v zrelom veku, ktoré si nemôžu dovoliť odmietnuť majiteľovi obchodu neprísť do práce. Veľakrát robia za tú istú mzdu, ako robia cez pracovný týždeň a netrúfnu si vypýtať za svoju prácu v nedeľu ani príplatok, lebo vedia, že ak by to urobili, tak veľmi ľahko ich majiteľ obchodu vymení za nejakú dvadsaťročnú slečnu s dlhými nohami a s krátkou sukňou. Práve tieto ženy - a sú ich tisícky na Slovensku - sú v bezvýchodiskovej situácii, kedy vedia, že majú aj doma deti, niektoré vnúčatá, boli by s nimi radi počas nedele, ale nie, musia ísť nacupitať do obchodu, lebo niekedy, áno, frndy z Louis Vuitton, či ako sa to volajú tie kabelky, prídu a chcú si nakupovať silou mocou v nedeľu doobeda.
A myslíme si alebo sme hlboko presvedčení o tom, že mali by sme urobiť hrádzu, kde začne fungovať zdravý rozum a preto prichádzame s kompromisným návrhom, lebo si uvedomujeme, že s tým voľnomyšlienkarstvom porevolučným, kedy sme z nedele urobili rovnaký deň ako pondelok alebo stredu, sme spôsobili to, že mnoho ľudí si na nákupy v nedeľu zvyklo ako na drogu. A nevedia si teraz predstaviť, že by sme im do tejto slobody nejakým spôsobom zasiahli a každého, kto povie, že by chcel obmedziť prácu v nedeľu, hneď vyhlasujú za nejakého katolíckeho Talibanca a podobne. Nie. Je to len zdravý rozum, aby sme ochránili tých, ktorí sa brániť nemôžu a v tomto prípade sú to tisíce matiek, tisíce matiek, hlavne matiek, ktoré si nemôžu dovoliť povedať svojmu šéfovi, že do tej práce nepôjde a ktoré mnohé, mnohé, keď nie väčšina, robia bez akéhokoľvek nedeľného príplatku v nedeľu.
Viete sami a keď si budeme zakrývať pred tým problémom oči a budeme sa tváriť, že neexistuje, viete sami, že mnohé z týchto predavačiek robia šesť alebo sedem dní v týždni, aj keď je to v rozpore so Zákonníkom práce. Lebo jednoducho, keď prišla by náhodou kontrola, zamestnankyňa podrží svojho zamestnávateľa, lebo nemôže si dovoliť ho utopiť, logicky, lebo by zostala na ulici a dochádzková kniha sa veľmi rýchlo dodatočne napíše, alebo tam nie je, donesiem ju zo skladu. Medzičasom sa napíše. Jednoducho tieto ženy chodia do roboty mnohé sedem dní po desať hodín alebo šesť dní po dvanásť. Veľakrát sú to odpracované 60 - 70 hodín do týždňa. Do mesiaca dramaticky prekročený počet hodín, ktoré by tieto ženy odpracovať mali. A my sa tvárime, že nás nezaujímajú.
A ja chcem upozorniť aj liberálne zmýšľajúcich ľudí, hodnotovo liberálnych, lebo ekonomický liberál som aj ja a myslím si, že väčšina z nás, ale hodnotovo zmýšľajúcich liberálov, že liberalizmus by mal byť v prvom rade o ochrane slabších, ochrane menšín a mal by chrániť v takýchto hraničných situáciách právo toho slabšieho. Právo slabšieho je právo predavačky v obchode, ktorá nemá právo alebo možnosť, odvahu, možnosť - najlepšie slovo, sa brániť voči požiadavke zamestnávateľa, že musí prísť v nedeľu do práce. V tomto prípade by nemalo byť nadradené právo človeka, ktorý či už čestne alebo nečestne zarobil peniaze a chce ich silou mocou v nedeľu doobeda, na obed míňať. A úplne najradšej mám ľudí, ktorí v nedeľu o dvanástej prídu a špacírujú sa po obchodoch. Je to cynické, ale, bohužiaľ, my ako štát to umožňujeme a tolerujeme a vytvárame tomu podmienky.
Preto náš návrh je síce, áno, priznávam, kompromisný, nie je o tom, aby vyhovel aj jednej aj druhej strane úplne, aj tým, aj tým, ktorí teda aj jedni považujú za základné ľudské právo nákupy v nedeľu, aj tým, ktorí by teda nedeľu chceli úplne, úplne urobiť zatvorenú, ale myslíme si, že po tých dvadsiatich siedmich rokoch, kedy si mnohí ľudia na nedeľu zvykli, voľnú nedeľu, nie voľnú, ale teda nákupnú nedeľu, tak by to mohol byť rozumný kompromis. Ak by sme ho odskúšali, tak budeme vidieť, ako ľudia budú reagovať a možno sami uznáme, že zavrime tú nedeľu úplne a nech ľudia majú viacej času. Možno niektorí skončia a skočia k kolegovi Kollárovi na lyžovačku. Chvalabohu, ak by nám voľné nedele pomohli podporiť cestovný ruch. Nie? Ako super. Ľudia by začali využívať služby. Nech by to bol cestovný ruch, reštaurácie, zábavu, čokoľvek, ale nie to, že zavrieme ľudí silou mocou, predavačky do obchodov, ktorí si môžu tú nákupnú potrebu uplatniť alebo uspokojiť niekedy v priebehu týždňa.
Keď sme asi pred štyrmi alebo piatimi rokmi prvýkrát predkladali takúto zmenu zákona, myslím, že to teda bol pozmeňujúci návrh do Zákonníka práce, tak mal som stretnutie s jedným zo šéfov veľkých obchodov alebo teda sietí na Slovensku. Argumentoval tým: "Viete, keď sa zatvoria obchody v nedeľu, tak my tie tržby nedobehneme." Ja sa pýtam: "Ako ich nedobehnete? Však ľudia, čo si nekúpia v nedeľu, kúpia si v pondelok alebo v sobotu." "No viete, my máme asi 20 % tzv. spontánnych nákupov." "Čo to znamená, že spontánnych?" "No, že ľudia kúpia to, čo nepotrebujú." "Čo? Ešte raz." "Že no ľudia kúpia 20 % u nás to, čo nepotrebujú a keď to nekúpia v tú nedeľu, tak jednoducho už to raz, už to potom viackrát nekúpia. A tým pádom síce máme v nedeľu najnižšie tržby v týždni, ale keď nám zavriete nedeľu, tak my o ten spontánny nákup, inak povedaný zbytočný nákup, prídeme."
Čiže aj z tohto pohľadu, áno, možno štát si povie, však ľudia nech kupujú aj somariny, bude dépeháčka a daň z príjmu v štátnom rozpočte, ale asi by to nemalo byť naším cieľom. Aj keď je to cieľom obchodníkov, že teda mať sedem dní v týždni otvorené, teda aby ľudia aj nakúpili alebo spoliehali sa na to, že však teda kúpia aj somariny, ktoré im potom budú ležať doma a nakoniec ich vyhodia - a teda nehovorím úplne čisto o potravinách - tak asi to by sme boli taký trošku zvláštny štát. Takže nech si obchodníci problém tento svoj riešia, ako vedia, že teda či budú zarábať na veciach, ktoré ľudia potrebujú alebo na tých, ktoré nepotrebujú. Ale keď chceme pomôcť rodine, tak jedno číslo by malo byť pre nás mementom. Jedno číslo je jednotka. Mala by byť jednotka s bodkou. Že áno, sme číslo 1 z 28 krajín v Európskej únii, že po desiatich rokoch budovania sociálneho štátu Robertom Ficom dnes na Slovensku slovenskí zamestnanci sú otroci nedeľnej práce, lebo 21 % z nich pravidelne robí v nedeľu. Čiže toto je kľúčový úspech vlády Roberta Fica - samozrejme úspech v úvodzovkách - a druhé číslo je vlastne tých 21 %. Čiže 21, každý piaty zamestnanec pravidelne v nedeľu robieva. Tým pádom zrejme, keďže ešte sa striedajú mama, otec, krížom-krážom, niekto vo fabrike, niekto v obchode, tak na ten spoločný život niekedy nezostáva čas. Potom sa možno čudujeme nejakej rozvodovosti, opusteným deťom. Potom riešime problémy s alimentami, s platením výživného, ale možno tie samotné problémy, o ktorých tu veľakrát hovoríme alebo kolegovia hovoria, sú len následkom toho, že na začiatku nevytvárame priestor pre spoločný rodinný život rodiny. A úplne prirodzený priestor je práve víkend a dupľom nedeľa.
Áno, uvedomujeme si, že naším návrhom chránime a chceme hájiť záujem tých predavačiek, ktoré som spomínal, ktoré sa brániť veľakrát nemôžu jednoducho z racionálneho dôvodu, lebo by ich pán majiteľ vymenil za dvadsaťročnú slečnu v krátkej sukni a už by mal inú predavačku.
Preto zároveň predkladáme aj návrh zákona, ktorý má zabezpečiť, aby tí ľudia, ktorí musia pracovať v nedeľu v prevádzkach, výrobných, Peugeot, KIA, jednoducho budúci Jaguar a podobný, ale aj teda iné nepretržité prevádzky, ktoré na Slovensku sú, v ktorých pracujú desiatky tisíc ľudí, aby mali zo zákona nárok na 50-percentný príplatok za prácu v sobotu a 100-percentný príplatok za prácu v nedeľu. Opäť sa veľmi čudujem, že po desiatich rokoch budovania akože sociálneho štátu Robertom Ficom, v Zákonníku práce môžete hľadať spredu, zozadu, dole hlavou si to otočiť, opačne čítať písmenká, jednoducho nenájdete tam ani zmienku o tom, že ľudia majú nárok na príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu. To je hanba. To je hanba vášho akože budovania sociálneho štátu, ale vieme v podstate v skutočnosti, pre koho budujete. Pán Bašternák, podvodník, ktorý za jeden rok si ukradne 8 mil. z našich spoločných peňazí a pán premiér, ktorý sa nehanbí v byte postavenom z takýchto daňových podvodov naďalej bývať a tohto vagabunda kryť. Napriek tomu by som bol veľmi rád, ak by ste tento návrh zákona podporili.
Uvedomujem si, že sme opoziční poslanci, ale myslím si, že pri rozhodovaní o zákonoch a kľúčových zákonoch o Slovensku by malo v prvom rade hrať rolu to, čo kto predkladá, čo je obsah zákona a nie to, čo samotný predkladateľ. Viem, že možno poviete, že iba klopeme, môžeme klopať na dvere, vykrikovať spoza plota. Ja vám viem iba sľúbiť, že budeme to robiť v tomto prípade a v tomto návrhu a návrhu za príplatky za sobotu a nedeľu opakovane rôznymi spôsobmi a vytrvalo, kým to nepresadíme, lebo chceme zobudiť vo vás svedomie, chceme zobudiť, aby ste si vo vás možno aj to, že aby ste si spomenuli, že čo znamená tá skratka SD za názvom vašej strany. To je sociálna demokracia. Sociálny demokrat by mal hájiť práva slabších a v prvom rade zamestnancov. Predkladáme vám možnosť, aby ste zadosťučinili tomu, čo dlhé roky hlásate.

Ďakujem za slovo. Aj keď som teda zástancom nedieľ, aby sme mali všetci taký pokoj a kľud, ako hovoril aj pán Vašečka, chcem aj z tohto miesta povedať, že naozaj 1/4 ľudí ak pracuje v nedeľu, je to pre krajinu nie veľmi dobrý indikátor toho, že rodina ako taká prežije.
Druhá vec. Stimuly, ktoré sa vedú, sa vedú do priemyselnej výroby a už teraz vieme, že je tam nepretržitá prevádzka a práve v tých nedeliach tí otcovia odchádzajú, mamy do obchodu. Čiže následne tie rodiny nemajú priestor na to, aby žili spoločne, debatovali o veciach spoločne.
A tretiu vec, ktorú chcem povedať, že niekedy bolo zvykom, že v nedeľu sa ľudia navštevovali. Každým rokom, ja budem mať o chvíľu 40 rokov, ja vnímam, že aj tento priestor sa vždy zužuje. Niekedy sme navštevovali starých rodičov. Teraz by sme mali aspoň rodičov, ale už aj to sa stráca. Nedeľa okrem toho pre veriacich by nemala byť len účasť na bohoslužbe, ale aj tým, že nás navštívia, starých, chorých a ľudí, ktorých sa cítia už neužitoční v dnešnej dobe. A toto je aj etický pohľad ľudí, ktorí možno nie sú veriaci, aby navštívili toho svojho rodiča alebo starého rodiča, alebo možno susedu, ktorá je už sama, vdova a teda naozaj sa cíti úplne sama, na samom dne a neužitočná a proste všetci okolo nej behajú a nemá sa jej kto ani pozdraviť.
Možno to je priestor na to, aby sme začali vnímať tú nedeľu, ako veriaci, tak aj neveriaci. A možno aj tie vzťahy a tie hodnoty a možno ten extrémizmus a všetko, čo tu rastie, je výsledkom toho, že si nevšímame jeden druhého. Starých ľudí si nevážime, vlastných rodičov, starých rodičov. Je možné vidieť hlbokú históriu a tradíciu slovenského národa. A potom sa divíme, že naše deti poznajú len počítače a nepoznajú, ako má fungovať rodina a potom sa zháňajú rôzni klinickí psychológovia, aby ich z toho vyňali a pritom si nedokáže ani otec sadnúť so synom, ani matka s dcérou.
Takže naozaj chcem povedať, že jedna štvrtina je smutné číslo, ak toľko ľudí v našom štáte musí pracovať a ak som sa pozerala dobre na krajiny Európy, tak naozaj už vo vyspelých krajinách je to úplne ináč. Rozdiel je v Rusku, kde je to všetko neobmedzené, 24 hodín otvorené obchody, alebo v Čiernej Hore a myslím, že tam naše mysle, naše srdcia by teda nemali smerovať a mali by sme sa všetci zamyslieť nad tým, ako ďalej a preto vás prosím o podporu nášho návrhu zákona, ktorý je naozaj kompromisom možno aj etiky, aj teda možno toho kresťanského pohľadu na veci.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za poslanecký klub Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženej novely zákona o dani z príjmov je zvýšenie finančnej podpory pre viacdetné pracujúce rodiny vo forme navýšeného a odstupňovaného daňového bonusu, ktorý bude závislý na priemernej mzde. Konečnou ambíciou tohto legislatívneho návrhu je motivácia pracujúcich rodín k vyššej pôrodnosti. Výška daňového bonusu je nastavená tak, aby modelová rodina, v ktorej obaja rodičia zarábajú priemernú nominálnu mzdu, neplatila pri uplatnení daňového bonusu nad tri deti takmer žiadnu daň z príjmu. To znamená, že uplatniteľný daňový bonus za tri deti je v aktuálnom roku rovný dvojnásobku dani z príjmu z priemernej nominálnej mesačnej mzdy za uplynulý rok. Väčšina pracujúcich rodín, to znamená, rodiny, kde obidvaja rodičia zarábajú menej ako priemernú mzdu, nezaplatia žiadnu daň z príjmu.
Na tento účel sa v zákone o dani z príjmu zavádza nová definícia, tzv. bonusový koeficient, ktorý zodpovedá dani z príjmu fyzickej osoby zarábajúcej priemernú nominálnu mesačnú mzdu v slovenskom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok. Následne je výška uplatniteľného daňového bonusu definovaná tak, aby celková suma daňového bonusu za prvé tri deti bola rovná dvojnásobku bonusového koeficientu. Výška uplatniteľného daňového bonusu za prvé a druhé dieťa je nastavené disproporčne tak, aby ekonomicky motivovala rodiny mať práve tri deti. Rovnako je disproporčne nastavená aj výška uplatniteľného daňového bonusu na štvrté a každé ďalšie dieťa.
Ako príklad uvádzame situáciu v roku 2016, kedy by rodina dostala na jedno dieťa 21,27 eur mesačne, na dve deti 42,54 eur mesačne, to znamená spolu na dve deti 63,80 eur, na tri deti 106,34 eur mesačne, to znamená spolu na tri deti 170,15 eur mesačne. Na štvrté a ďalšie dieťa 42,54 eur mesačne.
Predložený legislatívny návrh bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Aby bolo možné tento dopad zodpovedne premietnuť do štátneho rozpočtu, tak účinnosť tejto legislatívnej novely je navrhovaná od 1. 1. 2018. Pokles príjmov štátneho rozpočtu nie je možné presne kvantifikovať. Na jednej strane síce príde k poklesu výberu daní z príjmu, na druhej strane však rodinám zostane k dispozícii väčší balík peňazí, ktoré môžu použiť na bežnú spotrebu. Tým príde k zvýšeniu agregátnej spotreby a zároveň k zvýšeniu výberu nepriamych daní. V dlhodobom horizonte sa predpokladá, že toto opatrenie bude mať pozitívny dopad na vývoj štátneho rozpočtu, keďže zvýšenie počtu pracujúcich ľudí povedie k rastu ekonomiky a k zlepšeniu ekonomickej situácie na Slovensku.
Nakoniec vás žiadam o podporu nášho návrhu zákona.
Ďakujem.