12. schôdza

Ďakujem pekne. Tiež by som teda rád zopár poznámkami reagoval na to, čo povedala pani ministerka, pani vicepremiérka na podporu našej kandidátky.
Ale začnem niečím iným. V súvislosti s úvodom jej vystúpenia, kde poukázala na isté fakty z minulosti, asi by sme si mali stále všetci opakovať to staré známe príslovie a tú veľkú pravdu, že národ, ktorý nemá pamäť, nemá budúcnosť. Chceme mať budúcnosť a preto majme, prosím, pamäť, aj keď tí, ktorí si to pamätajú na vlastnej koži, vymierajú. Tá pamäť je strašne dôležitá.
Druhá vec, ktorá vlastne odznela aj ústami pani ministerky a na ktorú poukazovali aj ďalší predrečníci, je, že tá kritika ako keby kritika, že mali malý počet vystúpení zástupcov koalície.
Ale, dámy a páni, predsa vieme všetci, že odborná diskusia na isté témy sa deje vo výboroch. Každý z nás mal možnosť prísť do výboru, kde boli prítomní kandidáti a kde sa dala viesť skutočne odborná diskusia a kde sa dali zhodnotiť tie kvality jednotlivých kandidátov. My tu v pléne môžeme viesť politickú diskusiu, môžeme vyslovovať svoje politické názory na kandidátov, kandidáty alebo kandidátky teda, zrejme sedia na balkóne, ale nemajú šancu reagovať. Nepokladám to za veľmi fér a preto ani nepokladám za príliš podstatné merať kvalitu kandidátov počtom vystúpení v pléne v prospech jedného z tých kandidátov.
Ale ak sa vrátim konkrétne k vystúpeniu pani ministerky a musím upozorniť plénum a veľmi oceniť, že pani ministerka práve sa zmienila o tých praktických skúsenostiach pani profesorky Patakyovej. Ako to, ako keby zazlievanie, ktoré nestojí na žiadnych pevných nohách, to, že nemá prax, že pochádza z akademického prostredia, to absolútne opomína tú dôležitú alebo tie dôležité skutočnosti, že pani profesorka Patakyová dlhé roky prakticky viedla ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pani poslankyňa Blahová, s faktickou poznámkou.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa tiež pripojila ku kolegom, ktorí vám ďakovali, pani ministerka, za vaše vystúpenie. A tiež vám ďakujem, že ste pristúpili k nominovaniu kandidáta na verejného ochrancu práv takto zodpovedne, lebo výsledkom je naozaj to, že máme k dispozícii dvoch veľmi kvalitných kandidátov, ktorí vlastne len voľbou poslancov budú prevážení na jednu alebo druhú stranu. Naozaj to, čo spomínal pán kolega Kresák, nejdeme nikomu zazlievať, že by mal v tej alebo onej oblasti menej skúseností. Ide tu o to, že očakávame istú kontinuitu k tomu, čo zanechala v tomto úrade pani dr. Dubovcová, pretože bola neustále konfrontovaná s tým, že akákoľvek kritika z jej strany bola braná dokonca ako osobný útok voči vláde alebo štátnym predstaviteľom bez uvedomenia si aj tu v pléne poslancov alebo predstaviteľov štátnej moci, že jej jedinou a hlavnou náplňou práce je poukazovanie a kritika, ak sa činnosťou alebo nečinnosťou štátnych orgánov prichádzalo k poškodeniu práv občanov Slovenskej republiky.
Očakávame teda, že niekto príde, kto bude rovnako dôrazný, rovnako silný, rovnako neochvejný, ako bola pani Dubovcová, ktorá ako voda, ktorá kvapká do kameňa, naozaj svojou usilovnosťou a neúnavnosťou priniesla zmeny, ktoré v tejto spoločnosti veľmi potrebujeme. Ale my potrebujeme oveľa, oveľa rýchlejší nástup toho uznania ľudských práv, práv občanov Slovenska a očakávame teda, že chceme, aby prišiel človek dôrazný, silný a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pani podpredsedníčka vlády, máte možnosť reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem pekne. Ja len krátko odpoviem na otázku, lebo som dostala aj otázku od pani poslankyni Jurinovej. Ja nepochybujem o integrite pani profesorky Patakyovej, takže to je moja odpoveď na vašu otázku. A prajem, prajem, dámy a páni, dobrú voľbu. Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi pekne ďakujeme, pani ministerka. Ja sa tiež pridávam k tým, ktorí veľmi oceňujú, že ste tu s nami po celý čas sedeli k tomuto bodu programu. A teda nemyslím si to o vláde ako takej, ale myslím si to o ministerke spravodlivosti, že teda ste týmto vyslali signál, že vám naozaj záleží na ľudských právach. Ďakujem veľmi pekne.
Končím rozpravu k tomuto bodu programu. Ale v záverečnom slove má možnosť vystúpiť pani spravodajkyňa. Pani spravodajkyňa, chcete tak učiniť? Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov pána Kotlebu, Schlosára, Kecskésa, Grausovej a Nehézovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia pod tlačou 371.
Poprosím pána poslanca Rastislava Schlosára, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Pani spravodajkyňu Janku Cigánikovú poprosím tiež, aby zaujala svoje miesto.
A podľa všetkého do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Zelník, ktorému týmto odovzdávam slovo. Nech sa páči.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Jána Kecskésa, Natálie Grausovej a Jany Nehézovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 371.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení predkladatelia, otázka, či povinné očkovanie áno alebo nie, je úplne legitímna otázka. Ale škoda, že dôvodovú správu, ktorú ste napísali, tak diskvalifikuje prakticky celý tento návrh zákona. Keby tá dôvodová správa nebola, vysvetlime si, prečo očkovanie povinné áno, v akom systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti sa nachádzame, ale dôvodová správa hovorí o nepravdách, o polopravdách a o veľkom zavádzaní.
Hovoríte v dôvodovej správe, vykonávanie lekárskych zákrokov bez informovaného súhlasu dotknutej osoby alebo jej zákonného zástupcu je pritom v rozpore a tak ďalej, zásah v oblasti zdravia sa môže vykonávať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná, so zásahom vyjadrila súhlas. Iste mi to potvrdí aj pani kolegyňa Grausová, ktorá tu sedí, aj pán kolega Suchánek, že od roku 2005, od 1. 1. je v platnosti novela zákona 576/2004 Z. z., zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 6 ods. 1., odcitujem: "Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti a možnostiach voľby navrhnutých postupov." Čiže ten informovaný súhlas my musíme dávať pacientovi, každému jednému a to je jedno, či mu podávame injekciu, alebo dostane bandáž alebo čokoľvek.
Viete, keď sa povie, že povedal to lekár, vyvoláva to v súvislosti so zdravotníctvom taký väčší rešpekt medzi obyvateľstvom. Ale treba korektne povedať, že ani ja a ani kolegyňa Grausová, ani ostatní lekári, ktorí tu sedíme, s očkovaním nemáme žiadnu praktickú skúsenosť. Tiež sme iba odkázaní na literatúru, samozrejme závisí, kto a z čoho údaje čerpá. Pre, takto odznela informácia, že pani doktorka z Trstenej hovorí o tom, že sa ukladá hliník v organizme, ktorý je teda nebezpečný, ja by som si dovolil o tom hliníku niečo prečítať.
Je pravdou, že vakcíny obsahujú hliník vo forme hydroxidu hlinitého. Hydroxid hlinitý je vo vakcíne tzv. adjuvans. Je to látka, ktorej prítomnosť zásadným spôsobom zvyšuje imunitnú odpoveď na očkovanie. Bez hydroxidu hlinitého by bola odpoveď na očkovanie slabá, pretože by antigén prekĺzol organizmom bez žiaducej odpovede imunitného systému. V súčasnej dobe sa v odborných kruhoch venuje práve adjuvantným látkam veľká pozornosť, pretože sa dá vďaka nim zvýšiť a predĺžiť účinok vakcín bez zbytočného zvyšovania množstva samotného antigénu. Z nálezu zvýšeného obsahu hliníka v nervovom tkanive pri Alzheimerovej chorobe sa uvažovalo o hliníku ako o príčine tejto choroby. Podľa posledných výskumov sa jedná o sekundárny jav ukladania hliníka práve už v poškodenom tkanive.
Bola spomínaná ortuť. Áno, ortuť je súčasťou životného prostredia. Prirodzeným vyparovaním zo zemskej kôry sa uvoľňuje do ovzdušia. Ľudia sú vystavení účinkom ortuti hlavne v dvoch formách: ortuťové výpary a metylortuť, ortuť, ktorá sa nachádza v organických zlúčeninách. Nebezpečné však je najmä zahriatie a rozliatie ortuti. Preto sa zakázalo používanie ortuťových teplomerov, lebo je vysoké riziko ich rozbitia a následnej inhalácie ortuťových pár.
Ortuť sa nachádza vo väčšom množstve aj v pečeni a obličkách zvierat. V dôsledku toxicity ortuti sa mnohokrát diskutovala téma prítomnosti tiomerzalu vo vakcínach. Áno, mnohé očkovacie látky obsahovali tiomerzal, čo je dezinfekčná látka zabraňujúca bakteriálnemu znečisteniu vakcíny pri opakovanom napichovaní z ampulky. Boli to ampulky, ktoré boli pre viacero pacientov. A keď lekár chcel zaočkovať napríklad viacej detí, tak tú jednu ampulku mal napríklad pre desať detí.
Vo vakcínach sa používa 85 rokov podobne, ako aj v očných kvapkách. Tiomerzal obsahuje organickú ortuť etylortuť. Ale všetky úvahy o jeho toxicite sú však odvodené od preparátu metylortuť, ktorá je iná a používa sa ako postrek rastlín a je toxická. V súčasnosti používané vakcíny v našom očkovacom programe tiomerzal neobsahujú vôbec, pretože sa očkovacie látky už aplikujú z jednodávkových predplnených striekačiek, v ktorých prítomnosť tiomerzalu už nemá opodstatnenie.
Bola tu otázka postavená, je ešte očkovanie potrebné, keď sa už detské infekčné choroby u nás nevyskytujú? Za to, že u nás celý rad infekčných ochorení sa nevyskytuje, vďačíme vysokému percentu zaočkovaných detí, ktorých je viac ako 98 %.
Tento stav zaočkovanosti nielenže chráni každé očkované dieťa, ale vytvára aj vysoký stupeň kolektívnej imunity. Infekcia, ktorá je k nám zanesená zvonku neočkovaným akútne chorým jedincom, sa nemá kde uchytiť a šíriť. A tých pár neočkovaných detí, ktoré nemohli alebo nechceli byť očkovaní, je chránených v obale zaočkovaných.
Pred pár rokmi boli na Slovensko utečencami prinesené osýpky, ktoré u nás sa nevyskytujú už viac rokov. Na Slovensku vtedy ochoreli len neočkovaní obyvatelia utečeneckých táborov, neočkované dojčatá do 15 mesiacov, no ani jedno dieťa v celkovej zaočkovanej populácii.
Ak by sa prestalo očkovať, je isté, že v krátkej dobe by sa zdanlivo zlikvidovaná choroba objavila a vznikla by epidémia. Stačí, aby sa prestalo očkovať v niektorom regióne, vznikne tam vakcinačná diera a miestna epidémia. Taká bola koncom 90. rokov minulého storočia na východnom Slovensku v nezaočkovanej populácii hlavne v rómskych osadách, vyše tisíc chorých. V rovnakom období sa prestalo očkovať proti záškrtu aj v Rusku. Výsledok? Viac ako 100 000 chorých a viac ako 5 000 mŕtvych.
Bola tu vznesená otázka - sú teda vakcíny bezpečné? Pod slovom bezpečný sa nám vo väčšine prípadov vybaví slovo neškodný. Podľa tohoto chápania by bezpečná vakcína nemala vyvolať žiadny negatívny nežiaduci dôsledok.
Pri doprave sa hovorí, že letecká doprava je najbezpečnejšia. Keby sme mali hovoriť o tom, že koľko lietadiel spadlo, napriek tomu to vychádza štatisticky, že letecká doprava stále zostáva na počet úmrtí ako najbezpečnejšia.
Keďže očkovanie chráni pred infekciami, vážnymi komplikáciami, ako aj trvalými následkami, je úžitok očkovania z pohľadu zachovania života a zdravia neporovnateľne vyšší, než riziko nežiaducich príhod. Na porovnanie, či táto možná komplikácia stojí za to, poviem niekoľko údajov. Pred očkovaním v Spojených štátoch ročne ochorelo na infekčné choroby viac ako 560-tisíc detí. Po zavedení očkovania okolo 11-tisíc. Podobne klesla aj úmrtnosť.
V krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné, sa vo väčšej miere vyskytujú epidémie infekčných ochorení. Ide najmä o epidémie osýpok ale mumpsu, ktoré sa opakovanie vyskytujú napríklad v Nemecku, Taliansku, Holandsku, Belgicku a vo Veľkej Británii. V niektorých z týchto krajín je však dobrovoľnosť diskutabilná, nakoľko, a to je tá polopravda, pretože síce je tam akoby sloboda pri očkovaní, ale keď dieťa ide do predškolského zariadenia alebo do školy, vyžaduje sa, aby ste doniesli, že dieťa bolo zaočkované. Ak zaočkované nie je, do školy ísť nemôže a nastupuje sociálka, lebo sa o deti nestaráte. Hovorí sa o takzvanej nepriamej represii.
V krajinách, kde je zavedené povinné očkovanie, sa epidémie infekčných ochorení nevyskytujú. Výnimkou sú epidémie osýpok u rómskeho obyvateľstva v Bulharsku a Rumunsku, kde je zaočkovanosť rómskej populácie nízka. V krajinách Európske únie, ako je Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Švédsko a podobne, si očkovaciu stratégiu reguluje každý kantón, samosprávna oblasť samostatne, pričom sa riadi odporúčaniami zodpovednej inštitúcie na národnej úrovni.
V Nemecku plánujú obnoviť po vypuknutí epidémie osýpok, ktorá sa objavila v Berlíne v roku 2015, povinné očkovanie, nakoľko ochorenie postihlo predovšetkým neočkované deti. Príchodom migrantov riziko nákaz v Nemecku narastá. Podľa prieskumov yougo.d z januára 2015 súhlasí so zavedením povinného očkovania takmer 80 % Nemcov. K čiastočnému obnoveniu povinného očkovania sa chce vrátiť aj Veľká Británia a Francúzsko.
V dôvodovej správe sa píše, že očkovanie spôsobuje alebo je spúšťačom takých chorôb a poškodení zdravia, ako je autizmus, detská cukrovka, meningitída, rakovina a ďalšie, ďalšie množstvo ochorení. Tvrdenia o závažných rizikách pre život a zdravie ľudí v dôsledku očkovania boli mnohokrát vyvrátené na základe štúdií vykonávaných podľa princípu medicínskych poznatkov na základe dôkazu a Evidence-based medicine. Ani jedna epidemiologická štúdia nezistila vzťah medzi očkovaním a vznikom diabetu. A jednalo sa o európske štúdie s 900 diabetikmi a 2 302 nie diabetickými deťmi. Švédska štúdia s 1 267 diabetickými deťmi, švédska štúdia s 339 diabetickými a 529 nie diabetickými deťmi. Americká štúdia s 1 020 deťmi, fínska štúdia s vyše 100-tisíc deťmi, talianska štúdia 136 diabetikov a 272 členov kontrolnou skupinou. Dánska štúdia u detí narodených medzi 1. 1. 1990 a 31. 12. 2000. Obrovské epidemiologické štúdie vyvrátili aj vzťah medzi autizmom a očkovaním. Takisto sa vyvrátil aj vzťah so syndrómom náhleho úmrtia detí na obrovských a veľkých štúdiách. Dokonca americká štúdia z roku 2015 poukazuje na pokles náhleho úmrtia po zvýšení zaočkovaní detí proti VTP.
V dôvodovej správe sa píše, že existuje niekoľko stoviek odborných štúdií, množstvo dokumentov či literatúry, v ktorých lekári, vedci, akademici a iní nezávislí odborníci zaoberajúci sa problematikou očkovania dokazujú, že očkovanie nie je ani zďaleka efektívne a nebezpečné, ako sa oficiálne tvrdí.
Ja som si stiahol ten zoznam literatúry, ktorý je bežne dostupný alebo je dostupný na webovej stránke www.slobodaockovania.sk. Nuž poďme sa spolu pozrieť na autorov, ktorí o tom píšu.
Pani doktorka Ludmila Eleková píše Očkovanie a jeho účinky, následky a jejich léčba 1 až 2. Lekárka, ktorá pracuje ako homeopatka. V roku 2013 jej bola udelená cena Blúdny balvan. Tá sa udeľuje ako anticena.
Pani profesorka RNDr. Anna Strunecká, DrSC.: Varovné signály očkování. Profesorka biológie a v roku 1998 dostala striebornú cenu Blúdny balvan za pojednanie, za transcendentne holistický pohled na fyziológii človeka priamo, získaný priamo z kozmického vedomia. Je angažovaná v oblasti astromedicíny, psychoenergie, energetickom vampirizme a podobných pseudovied.
Pán doktor Gerhard Buchvald: Očkování, obchod se strachem. Lekár, absolvent medicíny, orientoval sa na naturálnu medicínu, antivakcinačný líder v Nemecku do roku 2009, vtedy zomrel. Popieral efekt všetkých očkovaní, vrátane očkovania proti kiahňam.
Pán doktor Martin Hirte: Očkování pro a proti. Lekár, vykonáva prax v detskom lekárstve ako homeopat, výrazný odporca očkovania.
Doktor John Virapen: Nežiadúci účinok: Smrť. Pracoval 35 rokov ako manažér vo farmaceutickej firme, potom bol prepustený z diskriminačných rasových dôvodov, údajne pre indiánsky pôvod a potom napísal knihy namierené proti farmaceutickému priemyslu. Je prívržencom scientológie.
Neil Z. Miller: Co možná nevíte o očkovávaní. Šokujúce poznatky o vakcínach. Pôvodné vzdelanie psychológia, pracuje ako žurnalista, ktorý sa zaoberá chiropraktickými metódami.
Viera Scheibner, PhD.: Očkovanie: Sto rokov poctivého výskumu ukazuje, že očkovanie predstavuje lekársky útok. Končila Prírodovedeckú fakultu v Bratislave, pracovala na Katedre geológie a špecializovala sa na mikropaleontológiu. V roku 1967 emigrovala do Austrálie. Pracovala v Južnom Walese v oddelení baní a venovala sa výskumu hornín. Na dôchodku sa začala venovať očkovaniu a patrí medzi tvrdých odporcov akéhokoľvek očkovania, bez medicínskeho vzdelania, necháva sa titulovať doktorka.
Mgr. Peter Tuhársky: Hovorme o očkovaní. Pracuje na oddelení informatiky Mestský úrad Banská Bystrica, člen rady antivakcinačnej organizácie Riziká očkovania, spolu s inžinierkou Ranskou-Rojkovou, autor knihy o vitamíne.
Tak toto sú teda tí experti, z ktorých sa vychádza. Na základe týchto informácií hodnotíte, že aké je hrozné očkovanie, nechávam to, samozrejme, na publiku, aby si z toho urobilo svoj vlastný záver.
Treba si byť vedomý toho, že sa významne mení epidemiologická situácia najmä vplyvom migrantov z tretích krajín, ktorí sú rizikom zánosu ochorenia ako žltačky, čierny kašeľ, diftéria, obrna a podobne. Riziko už dnes je i Ukrajina, nakoľko jej očkovací program je rozbitý a vznikajú tam epidémie ochorení, proti ktorým sa očkuje.
Povedať, že nebude povinné očkovanie, to je proste katastrofa. Áno, ak máte na mysli, že niektoré, poviem, skupiny obyvateľstva, ktoré sú neprispôsobivé, by ste ich na to nahovorili a že by, ale bola by to katastrofa pre celú populáciu. Verte mi. Od roku 1961 nebol zaznamenaný ani jeden prípad detskej obrny v Slovenskej republike. Tu je graf, keď vy hovoríte, že očkovanie nemalo, nemalo význam, (reakcie z pléna) až toľko môžem. Takisto je tu chorobnosť a zaočkovanosť pri iných ochoreniach. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Zelník, môžete o tom hovoriť, neukazujte to, lebo viacerí to chápu ako transparenty a viete, že nám to novela rokovacieho poriadku zakazuje. Ďakujem.

Zelník, Štefan, poslanec NR SR
Dobre, dobre, nebudem. Zaočkovanosť. Zaočkovanosť na Ukrajine, páni a dámy, Unicef odhaduje pokles zaočkovanosti proti osýpkam zo 70 % v roku 2008 cca na 50 % v roku 2012. Počet ochorení na osýpky vzrástol zo 40 v roku 2010 na 13-tisíc v roku 2012. To neni len o tom, že deti sú, že sú choré. Musia, samozrejme, každé vírusové ochorenie má za následok sekundárne infekcie a je potrebné ho preliečiť antibiotikami. Viete dobre, že zásadným spôsobom vzniká rezistencia na antibiotiká.
Ak hovoríte o tom, že v iných krajinách je očkovanie nepovinné, áno, ale majú tam iný systém zdravotnej starostlivosti. U nás ten systém zdravotnej starostlivosti je založený na princípe solidarity. Všetci do toho dávame peniaze, ktorí sme zdraví a ktorí pracujeme preto, aby boli tie peniaze pre tých, ktorí sú chorí. V zahraničí to je tak - si chorý, zaplať. To znamená, ak my neurobíme tú prevenciu a človek ochorie v zahraničí, si to musí zaplatiť. Možno o tom diskutovať, či takéto niečo by sme urobili na Slovensku, ale dovolím si povedať, že v tomto ekonomickom prostredí, v akom sa nachádzame, by sme urobili vedomú cielenú eutanáziu. Za, nemusíme cestovať predsa do Afriky, nemusíme cestovať do iných krajín, dnes tu máme obrovský posun obyvateľstva a čo by to spôsobilo, aké obrovské škody, s akými trvalými následkami, to si nevieme ani predstaviť. Jedna poliomyelitída, ktorá dokáže zmrzačiť deti, hepatitída typu B, ktorá natrvalo poškodí pečeň a my by sme, keby sme toto chceli na Slovensku zaviesť, tak naozaj by to nebolo správne a nebolo by to rozumné.
Preto ja aj predkladám procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní v tomto, o tomto, o tejto novele zákona. A poprosím pánov predkladateľov, skúste sa zamyslieť, z akých literatúr čerpáte. Ja v marci chcem urobiť workshop práve na tému, kde pozvem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, vyčerpali ste limit.

Zelník, Štefan, poslanec NR SR
... odborníkov s touto tematikou. Ďakujem.

Musíme dodržiavať rokovací poriadok. Platí to pre všetkých. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca desať faktických poznámok, jedenásť.
Nech sa páči, pán poslanec Suchánek.

Veľmi pekne ďakujem predsedovi zdravotníckeho výboru, že vystúpil k tejto problematike. Na zdravotníckom výbore, keď sme o tomto rokovali, tak ja som dal návrh, aby sme tento bod programu zaradili po tom, čo si vypočujeme plánovanú prednášku odborníkov o očkovaní. Nakoniec to potom neprešlo, pretože sme boli obvinení z toho, že chceme ovplyvňovať a zasahovať do tohto bodu. Myslím si, že je veľmi potrebné, aby tie odborné názory a tie najnovšie odborné názory práve na toto, na toto zazneli.
Nebudem sa tu zaoberať s tými jednotlivými očkovaniami, predseda zdravotníckeho výboru to veľmi dobre rozobral. Ja poviem ešte jednu veľmi vec, ktorú som ako mladý lekár zažil, kde na kongrese ešte za bývalého režimu vystúpil jeden chirurg s prednáškou o jednom type operácií a vyzeralo, že by to mohlo byť veľmi zaujímavé. Na to konto potom jeden veľký profesor chirurgie vystúpil a povedal, že - bolo to ovšem v dobe, keď ešte internet neexistoval a dostupnosť zahraničnej literatúry, hlavne tej západnej pre nás nebola bežná a vystúpil, že - áno toto poznám. Sú dve práce, ktoré o tomto hovoria a chvália to, ale ja vám tu rovno poviem, že bolo publikovaných dvadsať ďalších, ktoré to úplne vyvrátili. A o tomto je práve to, že jedna alebo dve takéto práce alebo nejaké, nejaké názory, ktoré zaznejú, sú veľmi silné, ale tu treba dať práve slovo tým odborníkom, ktorí sa tomu venujú, ktorí na základe, práve na základe medicíny faktov môžu ukázať, že čo je skutočná pravda. A keď sa robil rozbor ohľadom tohto očkovania, zistilo sa, že veľmi malá skupina ľudí dokáže spraviť veľký ohlas.

Pán poslanec Kotleba.