12. schôdza

Ďakujem. Takže ako určený spravodajca podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že zákon prerokujeme v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výbor pre kultúru a médiá a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte mi teda uviesť posledný návrh zákona. Je to novela zákona 564/2004 o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve. Je to, preto sme navrhli, keď sme diskutovali o tom, ako tú diskusiu viesť, ho dať spolu s tými dvoma kľúčovými zákonmi, teda zmenou ústavy a samotným zákonom o zrušení VÚC, lebo tá finančná zmena je absolútna chrbtica takejto, teda poviem to inak, prijímať tie dva zákony a neprijať takúto finančnú zmenu, by vlastne to úplne porobilo, pretože podľa dnešnej situácie z dane z príjmov obce dostávajú 70 % a VÚC dostávajú 30 %, a tých 30 %, ktoré ostávajú VÚC sú hlavným zdrojom financovania originálnych kompetencií VÚC a samozrejme VÚC majú aj iné príjmy, respektíve ich organizácie. Školy sú financované normatívne cez ako prenesený výkon a zdravotnícke zariadenia sú financované zo zdravotných poisťovní cez teda ako všetky zdravotnícke zariadenia. Takže týchto 30 % nie sú jediné príjmy, ale sú to tie hlavné originálne príjmy. To je to, cez čo VÚC financuje svoje originálne kompetencie a cez čo pôsobí. To samozrejme s ich zrušením potom vzniká aj otázka, ako naložiť s týmito príjmami a ako financovať aj tieto kompetencie ďalej. My sme, navrhujeme v tom zákone, tá novela je pomerne stručná, jej hlavný zmysel je v tom, že hovorí, že ten pomer 70 : 30, ktorý je dnes, sa mení na pomer 88 : 12, kde 88 sú obce a 12 % je štát. To znamená, ešte to poviem inak, tých 30 %, ktoré majú VÚC, by sa po ich zrušení rozdelilo v pomere 18 : 12 medzi obce a štát.
Teraz v tom úvode treba vysvetliť niekoľko vecí. Prvá vec je, samozrejme, že ako ten pomer bol vypočítaný alebo ako sme k nemu dospeli, na základe čoho a druhá vec, treba naozaj vysvetliť, či to naozaj postačuje na to, aby mohli obce a štát vykonávať tie kompetencie ďalej, alebo treba nejaké ďalšie zmeny. K tej prvej otázke si dovolím uviesť, že ten odhad, teda to číslo, ktoré sme tam dali, je, samozrejme, v určitej miere odhadom, a to preto, nie preto, že by sme sa tomu nevenovali, ale preto, že ten balík zákonov poskytuje štátu a samospráve určitú voľnosť pri rozhodovaní o tom, ktoré konkrétne zariadenia prechádzajú na koho.
Pretože my napríklad v princípe hovoríme, opäť skočím trošku dopredu, že stredné školy alebo sociálne zariadenia majú v princípe prejsť na obec alebo mesto reálne, v ktorom si, v ktorom je teda to samotné zariadenie, aby som povedal príklad. Domov sociálnych služieb v Banskej Bystrici má prejsť na mesto Banská Bystrica a Gymnázium v Prievidzi má prejsť na mesto Prievidza. Toto však má niekoľko poistiek, ku ktorým sa opäť v rozprave, verím, že vrátime. Tie poistky v zásade hovoria o tom, že pokiaľ je buď zariadenie, ktoré je veľkostne úplne neprimerané tej obci, takých situácií je málo, ale je napríklad kolegyňa Macháčková priamo zo svojho regiónu, má situáciu, kde je malá obec, myslím, že sa volá Nitrianske Pravno, ak hovorím správne, ktorá má pár sto obyvateľov, ale má domov sociálnych služieb, ktorý je pomaly väčší, ako je počet obyvateľov, lebo tak tam historicky bol.
Z hľadiska a k tomu sa vrátim, z hľadiska spôsobu výpočtu financovania to nevadí, pretože je možné na tú obec previesť podľa toho vzorca, ktorý je práve v rozpočtovom určení dane, príjmy adekvátne ku klientom tak, aby na to tá obec mala. Takže technicky to vyriešiť vieme, aj to ten zákon rieši, ale napriek tomu je dosť možné, že ani z pohľadu tej samotnej obce, ani z pohľadu ministerstva alebo centrálnej autority to nie je úplne ideálna situácia, aby niekto zriaďoval zariadenia, ktoré sú zjavne oveľa širšieho regionálneho až nadregionálneho významu. Týchto situácií nie je veľa, ale existujú.
Preto sme navrhli, že ak príslušné ministerstvo v takejto situácii usúdi, že určité zariadenie je nad, nadobecného, dokonca až nadregionálneho významu, alebo ak obec dospeje k záveru, že nie je schopná to zvládnuť, aby mohli takéto zariadenia prejsť na štát. Samozrejme, nie je možné vopred odhadnúť, koľko takých prípadov bude. Je ich pomerne málo, ale nevieme dopredu povedať, keďže závisia, ak by sa to schválilo, na rozhodnutí tých príslušných orgánov.
Preto my sme napočítali to percento odhadom a vychádzajúc z toho, že tá decentralizácia na obce prebehne v plnej miere a že týchto prípadov bude zanedbateľné množstvo. Ak by to tak nebolo a povedzme veľa miest a obcí alebo ministerstvo by sa rozhodlo viacero zariadení zobrať späť na seba, napríklad v kultúre alebo v sociálnej oblasti, ktoré sú financované z tých originálnych príjmov, lebo školstvo nie je, takže tam to nie je relevantné, tak potom by možno bolo nutné aj spätne revidovať toto percento, ale to je niečo, čo by sme mohli robiť až po, povedzme, ročnej skúsenosti s tým zákonom a hovorím, nedá sa to nijak dopredu rozhodnúť, pretože to ponechávame na rozhodnutí tých príslušných zložiek, čo presne prejde. Tých 88 % verzus 12 % pre štát vychádza aj z toho, že, ako som už spomenul, že na štát prechádza dlh vyšších územných celkov. To znamená, že nejde len o financovanie aktuálnych kompetencií a ich prerozdelenie, ale aj o to, že štát bude musieť niesť dlhovú službu za tento dlh.
Tá dlhová služba nie je až taká veľká z toho dôvodu, že dnes sú relatívne nízke úroky, to znamená 360 mil. eur. Z nich každoročné úroky nie sú až taká veľká suma, ale niektoré tie inštrumenty sú z minulosti, majú aj vyššie úroky, plus nevieme, čo bude v budúcnosti. Preto sme sa rozhodli, že aj toto treba zohľadniť a tých 12 % pre štát zohľadňuje teda nielen odhadovaný prenos kompetencií, ktorý sa v prípade štátu týka najmä financovania autobusovej dopravy a financovania správy ciest, lebo to sú tie, ktoré navrhujeme, aby prešli principiálne späť na štát, ale vychádza aj z toho prijímania dlhu. To znamená, že štát by mal z tých 12 % byť schopný toto zafinancovať.
Zároveň sme na štát preniesli v tých 12 % aj nami odhadovanú úsporu. To znamená, že my keď sme napočítali celkove tú dnešnú situáciu, napočítali sme, koľko sa na tom dá usporiť, k tej úspore sa tiež určite ešte vrátime v rozprave, tak ten rozdiel, tú čistú úsporu sme alokovali štátu, teda vráti sa daňovníkom celého Slovenska, nedali sme ju obciam. Obciam sme dali, myslím si, že veľmi, veľmi slušný balík na tie kompetencie, ktoré prechádzajú. Dovolím si teda ešte raz len zdôrazniť, že tých 18 %, o ktoré sa zvyšujú rozpočty obcí v tomto návrhu, o 18 % dane z príjmu, nejde o financovanie všetkých tých kompetencií, ktoré sa majú preniesť, lebo, ako som už spomenul, školstvo sa bude financovať osobitne cez normatívy, takto sa financuje aj dnes a zdravotníctvo sa bude financovať cez zdravotné poisťovne. Znamená ten, navýšenie rozpočtu obcí a ich organizácií, najmä v prípade školstva, lebo zdravotníctvo, ako som spomenul, sa hlavne vráti štátu, plus nie je až také veľké v tomto prípade, bude znamenať veľmi výrazné navýšenie rozpočtu, najmä miezd lebo, a to treba zdôrazniť, že hoci tento zákon je technicky neutrálny tak, že hovorí o prenose na obce, tak bude sa to prenášať principiálne tam, kde tie zariadenia sídlia. Či sú to školy, či sú to domovy sociálnych služieb, či sú to kultúrne zariadenia, múzeá, galérie, divadlá, a tieto zariadenia dominantne sídlia v mestách, dokonca dominantne sídlia v okresných mestách.
To znamená, že ten zákon a tá finančná zmena bude mať disproporciálny vplyv na zvýšenie rozpočtu týchto miest, teda miest všeobecne a okresných miest, keďže na ne prejdú aj tie zariadenia, ktoré sa, samozrejme, musia financovať. Z tohto titulu je možné predpokladať, že najmä na okresné mestá to bude mať významný vplyv z hľadiska zvýšenia ich kompetencií, z hľadiska zvýšenia ich zodpovednosti, ale teda aj príslušného financovania.
No a tu ma vedie k tej druhej otázke, a to je to, že či stačí takto zmeniť zákon, alebo je potrebné teda riešiť aj niečo, niečo iné.
Pre tých z vás, ktorí sa nejak nevenujú tejto téme, v podstate dnešný systém je nastavený tak, že zákon hovorí o deľbe peňazí medzi VÚC a obce, teda tých 70 : 30, čo som spomínal, a potom nariadenie vlády rieši kritériá, podľa ktorých sa prerozdeľujú tie peniaze medzi jednotlivé obce a medzi jednotlivé VÚC. Ale nechcem teraz robiť o tom dlhú prednášku, ale tie kritériá, ktoré sú v nariadení vlády napríklad, sa odvíjajú od počtu obyvateľov, ale odvíjajú sa napríklad aj od počtu starších obyvateľov, pretože k tomu sa napríklad viaže tá kompetencia v oblasti sociálnych služieb a je tam ďalej niekoľko ďalších kritérií.
To znamená, nápočet každej obce a dnes každého VÚC sa deje podľa toho, ako tú tabuľku, ako keby aké má hodnoty v tých jednotlivých parametroch. Z tohto pohľadu, samozrejme, bude musieť vláda zmeniť toto nariadenie tak, aby to, čo dnes sa rozpisuje medzi VÚC, sa rozpísalo teda medzi ako keby, časť sa nebude musieť tam riešiť lebo jednoducho pôjde štátu a štát si to vie interne zabezpečiť cez rozpočtový proces, ale tie veci, ktoré sa majú preniesť na VÚC z originálnych kompetencií, pardon, na obce, z originálnych kompetencií, sa budú musieť zohľadniť. To znamená, samozrejme, to je vec vlády, ktorú mi nemôžme z parlamentu predpísať, ale napríklad predpokladám, že do toho vzorca, ktorý sa týka obcí, do nariadenia vlády by sa napríklad dostali starší občania, keďže vďaka tejto zmene by práve v zodpovednosti obcí bolo starostlivosť, domovy sociálnych služieb.
Tam by, je na mieste jedna veľká diskusia, ktorú, hovorím, nie je predmetom zákona, ale je predmetom nariadenia vlády, a to je veľká diskusia, ktorá sa odohrala v roku 2005 pri školstve, keď sa robila fiškálna decentralizácia, a to je to, že či ten nápočet má byť podľa trvalého pobytu, alebo či má byť podľa toho, kde využíva občan službu. Tí z vás, ktorí - vidím, že pani kolegyňa Smolíková prikyvuje, že zjavne si to pamätá z praxe - si pamätajú, že bol návrh v roku 2005, keď sa pripravovala fiškálna decentralizácia, aby na tie služby, ktoré sú súčasťou originálnych kompetencií v školstve, teda jedálne, centrá voľného času - čo tam ešte je? - družiny a niektoré ďalšie veci, ZUŠ-ky, na tie som zabudol, aby tieto sa rozpisovali tiež podľa trvalého pobytu. Čo by to bolo bývalo v praxi znamenalo, že povedzme si, vymyslím si, je v meste Nitra ZUŠ-ka a do nej chodia deti aj z okolitých dedín okolo Nitry, povedzme, je ich 20, 30 a predtým, než sa robila fiškálna decentralizácia, tak sa tie peniaze posielali priamo mestu Nitra na tú ZUŠ-ku, resp. vtedy ešte okresnému úradu.
Návrh bol, aby sa tie peniaze posielali do tých jednotlivých obcí, kde tie deti žijú, ktoré do tej ZUŠ-ky chodia, s argumentom, že potom nech sa tie obce dohodnú s mestom Nitra alebo s tou ZUŠ-kou, že pošlú ich tam, a tým pádom tie deti budú mať právo. Voči tomu veľmi protestovali všetky tie zariadenia, pretože hovorili, že jednak to bude strašne náročné. Predstavte si desiatky starostov, ktorí sa budú musieť dohadovať o tie svoje deti s klientami a zároveň teda, keďže rozpočtovo je bližšie košeľa ako kabát, tak sa predpokladalo, že mnohý starosta povie, že ja to nezaplatím, lebo ja nemám pomaly ani na elektrinu, a tým pádom vlastne tie deti z tých malých obcí, ktoré nemajú teda na vlastnú ZUŠ-ku napríklad, nebudú mať ani šancu sa k takým službám dostať.
Preto sa vtedy presadilo v roku 2005, že sa špeciálne v školstve nerozpisovali tie peniaze na obce podľa toho, kde má dieťa trvalé bydlisko, ale podľa toho, kde je klient, teda kam chodí. To znamená, že ak chodí do ZUŠ-ky, tak sa to priamo posielalo mestu, v ktorom je tá ZUŠ-ka. A to sa týkalo inak aj škôlok, pardon, tie som ešte zabudol uviesť, lebo tie sú tiež v originálnej kompetencii. Potom, to bolo za Dzurindovej druhej vlády.
Potom za druhej Ficovej vlády ale vznikol konflikt, lebo pri centrách voľného času boli debaty, ktoré tu nechcem teraz dlho o nich hovoriť, lebo je to, je to už iná téma, ale súvisí to s týmto, kde sa to mnohým starostom nepáčilo a ZMOS si presadil, že pri centrách voľného času sa to naopak urobilo podľa miesta trvalého pobytu a pokiaľ viem z hlavy, je to tak aj dodnes. Môže ma niektorý kolega opraviť, jak sa mýlim. A pri tých centrách voľného času sa to ukázalo byť ako problém, ale ešte zvládnuteľný. Ale napríklad pri škôlkach alebo pri tých niektorých iných funkciách je to dodnes tak, že financuje sa nie podľa trvalého pobytu, ale financuje sa podľa miesta, kde využívate službu. To, čo by sa vláda musela rozhodnúť pri tejto zmene, je, že či bude pri sociálnych službách osobitne, aby som bol konkrétny, aj pri kultúre, ale tam to nie je až taký vážny problém, či bude tie peniaze posielať obciam podľa počtu starších ľudí, to znamená, že pošle ich jednotlivým obciam a tí potom budú musieť s tým mestom, ktoré bude zriaďovať ten domov sociálnych služieb, kontrahovať, teda že zaplatia za to, alebo či to vláda bude napočítavať podľa klientov a bude to rovno posielať tým mestám, kde tie zariadenia sú a podľa toho.
To je, samozrejme, to je téma, ktorá je aj pomerne odborne zložitá, politicky citlivá, ale je hlavne teda v kompetencii vlády cez to nariadenie. Takže preto sme ju tu neriešili, len chcel som na ňu upozorniť, lebo samozrejme, je to veľmi vážna vec. Toľko k tej druhej otázke, že či je potrebné okrem zmeny zákona ešte niečo.
Nad rámec toho, ten zákon už obsahuje najmä technické zmeny, ktoré hovoria o tom, ako tečú údaje, kto komu musí čo nahlásiť, dokedy, štatistickému úradu, ministerstvu financií, ako sa vyrovnávajú preplatky, odkedy to spúšťa sa. Povedzme v januári 2018 by sa to dialo prvýkrát, ale to už sú naozaj asi veci, ktoré nemusíme nejakým spôsobom podrobnejšie rozoberať. Myslím si, že pre účely tohto úvodu a technického vysvetlenia tej úpravy je to dostatočné.
Dovoľte mi ešte na záver - a už skončím tento tretí bod tejto zlúčenej rozpravy - uviesť, že teraz, samozrejme, bude nasledovať ešte tretí spravodajca, potom sa otvorí rozprava a vzhľadom na to, že bude, zostáva asi 20 minút do siedmej a ja mám pripravený taký pomerne rozsiahlejší prejav k tomu, že prečo, lebo zatiaľ som vysvetlil najmä technicky, čo v tých zákonoch je. Tak ak dovolíte, ja využijem teda to, že ako navrhovateľ mám pomerne flexibilné možnosti prihlasovania sa do rozpravy a nevstúpim do nej ihneď. Myslím, že som aj tak navyše hovoril pomerne dlho teraz a aby som, poviem úprimne, nemusel ten prejav prerušovať niekedy v jeho tretine a potom sa k nemu zajtra vracať navyše po prerušení ďalšími dvomi bodmi, čo by asi stratil aj logickú niť a náväznosť. Takže ja si tento taký dlhší, systematicky asi odložím. Samozrejme, ak nikto sa neprihlási v rozprave, tak ho začnem, nie je to problém, ale pokiaľ budú iní kolegovia písomne prihlásení, tak to budem rešpektovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo spomínaného zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.
Pán predsedajúci, prosím, teraz už môžete otvoriť rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Takže príjemný dobrý večer. Veľa nás už teda nezostalo napriek tomu, že táto téma je podľa názoru asi všetkých z nás mimoriadne dôležitá. Však nakoniec vyššie územné celky prerozdeľujú nemalé milióny a práve preto by sme im mali venovať náležitú pozornosť. Ja sa teda veľmi teším, že táto pozornosť prišla ešte teda niekoľko mesiacov pred voľbami, ale s tým súvisí aj prvá, pomerne vážna výhrada, ktorú má náš klub voči predloženým návrhom zákona z dielne pána poslanca Beblavého a pani poslankyne Macháčkovej.
Časový stres, do ktorého sa dostávame týmto návrhom zákona vzhľadom na to, že je tu predpoklad, aby vyššie územné celky boli zrušené k 1. januáru budúceho roka, nám totiž neumožňuje, aby sme sa tejto problematike mohli venovať nielen po politickej, ale aj odbornej linke. Táto diskusia sa totiž, ako je iste známe, aspoň teda tým, ktorí majú záujem o túto problematiku, vedie už niekoľko rokov aj na akademickej pôde. Keďže pán docent Beblavý je tak isto kolega z vysokej školy, tak iste vie, že na túto tému bolo odpublikovaných aj niekoľko zaujímavých článkov a musím uznať, že skutočne si predkladatelia dali pomerne veľkú robotu s tým, aby dokázali predovšetkým, predpokladám, kolegom, ktorí sedia tu po mojej ľavej ruke, že táto zmena je možná. Dokázali aj preto, lebo boli to práve poslanci za túto politickú stranu, ale predovšetkým jej predseda, súčasný premiér pán Robert Fico, ktorý pravidelne otváral túto tému, najmä pred voľbami v roku 2013, a kedy hovoril o tom, že vyššie územné celky si neplnia svoju funkciu tak, ako by mali a že by prípadne malo dôjsť k ich zásadnej reforme. Hovorilo sa najmä o troch vyšších územných celkoch, neskôr troch plus jednom vyššom územnom celku. Dokonca som zachytil aj úvahy o tom, že by mohli byť zrušené úplne. Vždy však zostalo len pri slovách a preto obdivujem, že ste si dali tú námahu a prešli si tie kompetencie vyšších územných celkov jednu po druhej a že ste to dokázali vložiť do paragrafovej podoby. Skutočne náš poslanecký klub zaujal k tomuto vášmu výkonu veľmi pochvalné stanovisko.
Ale predsa len vrátim sa k tej prvej pripomienke a možno našej výhrade, ktorú máme, a to je práve ten časový faktor. Mrzí má, že sme s touto diskusiou neprišli podstatne skôr. Chápem, že tu boli parlamentné voľby, chápem, že tu bolo množstvo iných povinností, ktoré sme mali. Ale predsa len, rušiť vyššie územné celky pár mesiacov pred voľbami je niečo, pod čo sa náš poslanecký klub jednoducho podpísať nedokáže. A predpokladám, že o tom bude aktívnejšie hovoriť aj pán kolega Dostál, ktorý má svoj diskusný príspevok postavený na stanovisku OKS.
Druhý vážny problém, ktorý máme s vaším návrhom niekoľkých zákonov, ktoré majú umožniť zrušenie vyšších územných celkov, je fakt, ktorý hovorí o tom, že by malo dôjsť k recentralizácii Slovenskej republiky. Aj v našom klube sa objavili názory, a to priznávam úplne otvorene, že naozaj niektoré kompetencie dnes možno vyššie územné celky nevykonávajú lepšie, ako by ich vykonával štát. Faktom ale je, že v roku 2001, ešte predtým, keď sa tvorila Ústava Slovenskej republiky, sa hovorilo o tom, že sú to práve vyššie územné celky, prípadne nejaké perspektívne municípy, a respektíve v čase Žitňanského, pardon, Nižňanského reformy to boli najmä župy o počte 16, respektíve 12, boli postavené na tom tieto úvahy, že by reforma mala priniesť kvalitnejší výkon samosprávy takzvaného druhého stupňa a predovšetkým na tom, že táto reforma privedie správu vecí verejných bližšie k občanovi. A toto, napriek tomu, že my máme veľké výhrady k tomu, ako dnes fungujú vyššie územné celky, sa vo veľkej miere podarilo. Práve prostredníctvom druhého stupňa samosprávy totiž občania majú bezprostrednejší dosah na vykonávané kompetencie, ako je to v prípade kompetencií, ktoré má dnes vo svojej správe štátna správa. Práve teda recentralizáciou by sme dosiahli pravý opak toho, o čo sme sa pokúšali od 90. rokov a čo sa teda zrodilo, hoci teda veľmi nešťastne v roku 2001 po veľmi zvláštnej dohode medzi HZDS, SMER-om a SDKÚ - DS.
Faktom je, že to, čo sa stalo v roku 2001, sa potom nešťastne vlieklo s vyššími územnými celkami ďalej počas celej doby histórie. Ľudia sa jednoducho nezžili s tým, že tu takýto celok máme, že tu máme určité kompetencie, ktoré sú naň prenesené a že tu máme určité financie, ktoré výkon týchto kompetencií umožňujú. Dnes by sme skutočne vedeli možno na rukách jednej, dvoch rúk spočítať ľudí, ktorí sa tejto téme ešte aktívne venujú, napríklad aj v akademickom prostredí. Pre mnohých je to už proste nezáživná a nezaujímavá téma a toto je ďalší z problémov, ktorý tu vo vyšších územných celkoch vidíme, a to je to, že tu absolútne zlyhal proces akejkoľvek edukácie občana, na čo ich vlastne máme. Možno aj táto rozprava veľmi dobre poslúži na túto tému a aj preto ju vítame. Hoci, ako som povedal, nie pár mesiacov pred voľbami. Sme pripravení otvoriť túto diskusiu, pretože práve Sloboda a Solidarita v minulosti hovorila o tom, že vyššie územné celky v takejto podobne treba zrušiť a rozpustiť, tak ako to dnes navrhujete vy, ale ako som naznačil, bolo by to najvhodnejšie urobiť možno deň po voľbách a nie pár mesiacov pred voľbami.
No a s tým zase raz súvisí tá tretia základná výhrada, ktorú má náš poslanecký klub k tejto predloženej sérii zákonov, a to je otázka budúcnosti vyšších územných celkov. Myslíme si, že niečo zrušiť je omnoho jednoduchšie, ako niečo vytvoriť. A podobne, ako je to napríklad s takzvaným pozitívnym voltom nedôvery, ktorý som ako politológ vždy presadzoval v jednotlivých politických systémoch ako dobrú myšlienku, v praxi to teda znamená, že ak vyslovujete nedôveru predsedovi vlády, tak by ste zároveň to mali urobiť s tým, že zvolíte nového. Napríklad slovinský alebo nemecký politický systém to poznajú. Náš, bohužiaľ, nie. A už sme niekoľkokrát videli, čo to všetko vyvolalo, tak v takom prípade takýto systém by sme mali možno zvoliť aj pri takých zásadných zmenách, ako je rušenie druhého stupňa samosprávy.
A z tohto dôvodu by bolo dobré, keby nám možno navrhovatelia okrem série zrušení jednotlivých zákonov a kompetencií predstavili aj ich víziu o budúcnosti regionálnej alebo tak, ak chceme, dvojstupňovej samosprávy. Pretože to považujeme za možno to najdôležitejšie, čo súvisí s tým, čo tu máme dnes na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Nevyhnutne totižto potrebujeme vedieť, či sa chceme uberať napríklad systémom municipalizácie a presunom kompetencií na vytvorené municípiá, alebo či chceme urobiť zásadnejšiu reformu súčasných vyšších územných celkov, pretože náš názor je, že nie všetko, čo dnes vo vyšších územných celkoch máme, je vhodné možno preniesť na miestu samosprávu alebo na štát. Jednoducho, ten druhý stupeň samosprávy sa v istom slova zmysle osvedčil a ukazuje sa ako efektívny, napriek tomu, že to možno na prvý pohľad tak aj z pohľadu občana nevyzerá.
Takže toto sú možno také tie tri najzákladnejšie a najdôležitejšie výhrady, ktoré máme voči predloženému návrhu zákona, respektíve sérii návrhov zákonov a verím tomu, že aj v tejto diskusii sa možno na mnohé otázky nájdu odpovede. A budem sa tešiť tomu, ak táto diskusia bude pokračovať aj po prípadnom neschválení tejto série zákonov. A ako som naznačil, náš poslanecký klub je plne otvorený tomu, aby sme sa do tejto diskusie zapojili. A predpokladám, že v tomto duchu za chvíľu vystúpi aj kolega Ondrej Dostál. Takže toľko z mojej strany.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. Pán poslanec Klus, s mnohými vecami a názormi nie vždy súhlasím, o ktorých hovoríte, ale tu musím absolútne súhlasiť. Urobiť najskôr takú malú korekciu chcem, pretože ste hovorili, že v roku 2001 SMER a HZDS urobili rozhodnutie o tom, ako budú vyššie územné celky vyzerať, tak vás chcem poopraviť, v 2001 ešte SMER ani nebol v parlamente, ten sa dostal do parlamentu až v roku 2002, ale to sa stane.
Ale trošku takých rečníckych otázok zopár. To znamená, že fakulta, na ktorej pôsobíte, keďže neprodukuje dobrých absolventov, sa neosvedčila, tak ju zrušíme? Alebo ak nefunguje povedzme všetko na meste, lebo aj môžeme sa zhodnúť na tom, že aj na meste alebo v obci nie všetko funguje, tak jediným riešením je to zrušiť? Ja viem, že vy ste to nepovedali, ale tie rečnícke otázky si dávam a môžem pokračovať ďalej. Ale až do takej absurdity, že ak teda to na Slovensku takto nefunguje, tak potom jediným riešením je zrušenie Slovenska a vyhlásením Slovenska za voľnú zónu Európskej únie a ušetríme možno 16 miliárd, pretože v podstate nie je potrebné nič tým pádom financovať. Samo to bude bežať.
To sú rečnícke otázky, na ktoré som si už aj odpovedal. Ale chcem ešte raz zdôrazniť, že súhlasím s vašimi názormi. Ak niečo možno nefunguje tak, ako by mali ľudia predstavu, tak je potrebné hľadať, ako to bude fungovať. A ak sme raz sa zaviazali, že chceme mať princíp subsidiarity v rámci Európskej únie zakotvený v našej ústave, tak je to práve aj vo vytvorení krajskej samosprávy, ktorá tu má svoje miesto.

Pán poslanec Klus, hoci moje výhrady a výhrady OKS sú, povedal by som, ešte hlbšie a aj vecného charakteru, budem o tom hovoriť vo svojom, vo svojom vystúpení v rozprave. Súhlasím s tým, že problematická je aj samotná tá procedúra, akým spôsobom sa predkladá tento návrh, pretože samozrejme, že každý poslanec má právo predložiť návrh, aký uzná, uzná za vhodné. A opoziční poslanci, samozrejme, že musia počítať s tým, že ich návrhy nie sú schválené, respektíve, že sú to iba také výnimočné okamihy, keď im prejde nejaký pozmeňujúci návrh alebo nejaká drobná novela. Málokedy ide o niečo, niečo príliš rozsiahle a napriek tomu je legitímne, ak opoziční poslanci prezentujú svoju predstavu o tom, ako by oni riadili štát, keby boli pri moci, aké zákony by schvaľovali.
Ale problém tohto návrhu zákona je, že on by bol problematický aj v situácii, keby ho predkladala povedzme vládna koalícia s dostatočnou väčšinou, keby v takomto čase pred predpokladaným konaním krajských volieb prišla vládna koalícia s tým, že však zrušíme samosprávne kraje, lebo nejak sme dospeli v priebehu roka od parlamentných volieb k tomu záveru. No asi by sme ako opozícia veľmi kričali, aké je to nedemokratické a ako treba na to oveľa viac času na diskusiu, tak ako sme sa ozvali napríklad, keď prišla koalícia s návrhom na zrušenie druhého kola volieb županov a aj ho proti našemu kričaniu presadila.

Pekne. Ja by som teda chcela reagovať na pána poslanca Klusa. Čo sa týka tých pripomienok z hľadiska časového stresu, ja si myslím, že to nie je ani o nejakom časovom strese, ale predovšetkým o nevôli takýto zákon prijať. Pretože spolu aj s kolegom pánom Beblavým my sme teda prekladali aj ten návrh, aby teda toto obdobie, ktoré príde, pre VÚC-ky bolo posledné a nenašli sme preto politickú podporu. Takže ja si myslím, že tu hovoriť o strese, že by sme to nezvládli do konca roku, je úplne zbytočné. Tu sa jasne ukázalo, že chýba politická vôľa vôbec tie VÚC-ky zrušiť.
Čo sa týka recentralizácie, ja si myslím, že väčšina tých kompetencií, o ktorých sme hovorili, či už je to úsek sociálnej pomoci, školstva, divadelnej činnosti, múzeí a galérií, osvetovej činnosti, knižníc, prechádza na obce, čiže nemôžme hovoriť o recentralizácii, práve naopak. A tie kompetencie, o ktorých sme hovorili, aby prešli jednak na okresné úrady v sídlach krajov alebo teda na ministerstvo dopravy, tam sa vyslovene určila len jedna kompetencia, a to bol úsek pozemných komunikácií, kde to naozaj považujeme za účelnejšie, pretože je veľmi nepraktické súčasné riešenie z toho pohľadu, že keď napríklad máme v meste alebo v obci cestu, ktorú spravuje kraj, tak zle sa nám v podstate tieto problémy riešia, pretože častokrát sa občania obracajú na nás s rôznymi požiadavkami. Takže tá situácia dobrá nie je. A preto sme práve navrhli aj v tomto, aby mali možnosť obce si tieto komunikácie prevziať a iba v prípade, ak s tým nebudú teda súhlasiť, tak by to prevzal štát.
Takže ja si myslím, že nemožno hovoriť o nejakej recentralizácii, ale naozaj snažili sme sa práve o decentralizáciu s tým ale, že sme zachovali aj teda právo obcí v určitých situáciách navrhnúť teda iné riešenie, alebo že by táto kompetencia prešla pod štát. Je určite vždy veľmi ťažké vytvoriť niečo nové, ale my sme ukázali politickú vôľu. Aj myslíme si, že naozaj tie VÚC-ky, a ja to teda môžem povedať z vlastnej nejakej skúsenosti, sú tak vzdialené ľuďom... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Ďakujem. Ja by som chcela potvrdiť, Martin, tvoje slová. Takisto si nemyslím, že je šťastné meniť pravidlá tak tesne pred voľbami a za pochodu. A myslím si, že ak by sa tak stalo, tak by sme hovorili o nejakej revolúcii. Ale v tomto prípade, ja som skôr za evolúciu, čiže za širšiu diskusiu o tom presne, že čím vlastne tento systém bude mať byť nahradený, pokiaľ by vyššie územné celky, tak ako dnes existujú, mali byť zrušené. Čiže nestačí povedať len A, ale treba povedať aj to povestné B.
A čo ja vnímam ako najväčší problém, pretože tým, samozrejme, nechcem povedať, že súhlasím s tým, ako dnes vyššie územné celky fungujú, všetci vieme, kde sú ich slabiny a akým spôsobom sú vzdialené od občanov. To sa tu bude asi v tejto rozprave veľmi často diskutovať. Ale myslím si, že to nastalo práve z toho dôvodu, že od konštitúcie vyšších územných celkov, čiže od toho roku 2001 a vlastne celkovo po prechode z vlastne vlády jednej strany po ´89, keď sa pomaly prešlo na decentralizáciu, resp. na duálny systém verejnej správy, to znamená jej rozdelenie na štátnu správu a samosprávu, tak vyššie územné celky podľa môjho názoru si neplnia tú funkciu, pre ktorú by mali byť prioritne, a to je samosprávna funkcia. Oni stále zostali proste v rovine len nejakej administratívno-správnej jednotky, a to je, práve preto vlastne nastáva tá vzdialenosť od občana. Čiže nehovorme o tom, že zrušíme VÚC-ky bez toho, že by sme povedali, čím ich nahradíme. Hovorme skôr o tom v tejto fáze, prečo VÚC-ky dnes neplnia svoju samosprávnu, samosprávnu funkciu.

Ďakujem pekne. Ja budem samozrejme reagovať obsiahlejšie v rozprave, ale predsa len dve veci. Ja na tom nejak nebazírujem, ale predsa len, pán poslanec, to sa týka trochu aj pani poslankyni Kaščákovej, že myslím, že vzhľadom na ten ústavný zákon o konflikte záujmov by bolo bývalo také korektnejšie na začiatok uviesť, že ako niekto, kto plánuje kandidovať na post predsedu vyššieho územného celku, že máte aj osobný záujem v tejto rozprave. Ja si myslím, že vás to nejak z tej rozpravy nediskvalifikuje, ale myslím, že by to bolo proste správne povedať aj vzhľadom na to, čo ten zákon hovorí. To je technická vec.
Druhá vec, čo chcem povedať, je, dovolím si v tej poznámke len odcitovať dva citáty predsedu vašej strany, lebo vy ste vystupovali za, ak som pochopil správne, za váš poslanecký klub, takže nehovoríme teraz len osobne. Richard Sulík 9. novembra 2013 povedal, že systém vyšších územných celkov považuje za pomýlený a samotné VÚC podľa neho treba zrušiť. Dodal, že jeho strana sa o zrušenie VÚC bude snažiť. "Som za to, aby sa VÚC-ky zrušili a kompetencie, ktoré majú, nech sa rozdelia časť na štát a časť na obce", priblížil Sulík. Myslieť si, že systém VÚC sa počas doterajších 12 rokov neuchytil, nie je pravdou, že keď to bude bližšie k ľuďom, že to bude pod väčšou kontrolou, lebo ľudia jednoducho tieto voľby ignorujú.
Následne 2. januára 2014 Richard Sulík v rozhovore povedal, že: "SaS sa nechala počuť, že vyššie územné celky sú umelou a nákladnou byrokratickou riadiacou štruktúrou v štáte obdobne, ako boli za komunistov kraje. Táto štruktúra nebola vytvorená pre občanov, ale pre politické strany a že sa preto čoraz intenzívnejšie zaoberáte možnosťou ich úplného zrušenia." Odpoveď Richarda Sulíka: "Tak." "Dostane sa to aj do vášho volebného programu?" "Volebný program začneme písať asi na jeseň 2015, ale viem si predstaviť, že to bude zrušenie VÚC." "Čo by ich malo nahradiť?" "Ide o zrušenie krajov bez náhrady s presunom kompetencií na štát a obce."
Tým chcem len povedať, že ak SaS opäť dneska povie, že treba diskutovať a programovo pripravovať, tak je logická obava, aby to neskončilo ako naposledy, keď váš predseda vyhlásil prakticky to, čo my dnes predkladáme na sto percent identické, ale následne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, chcel som povedať SDĽ a malo to byť SMER, alebo teda opačne. (Povedané so smiechom.) A každopádne nie je celkom pravda, že SMER nevznikol ešte v tom čase. SMER vznikol v roku 1999, pokiaľ ma pamäť neklame. Každopádne aj majster tesár sa utne, takže sa ospravedlňujem za túto chybu v mojom vystúpení.
Pokiaľ ide o vystúpenie predkladateľa pána Beblavého, áno, ja som mu hneď na začiatku povedal, že naša strana dlhodobo hovorí o tom, že vyššie územné celky v takej podobe, ako ich máme v súčasnosti, nie sú funkčné tak, ako by sme si to predstavovali. To, že mal pán predseda také pomerne radikálne vyhlásenia, to je jedna stránka veci, ale nepristúpili sme k tomu aj kvôli tomu, čo ste naznačili hneď na začiatku, a teda, že máme dnes viacerých kandidátov na županov vyšších územných celkov. A to, čo chceme urobiť pred tým, ako pristúpime k takému radikálnemu kroku, o ktorom pán predseda hovoril a ktorý vy tu teraz predkladáte, je dať tým župám ešte raz zmysel. A to sa dá len za predpokladu, že tam budú sedieť kompetentní ľudia s kompetentnými tímami a teda tí budú realizovať kompetencie tak, aby boli konečne v prospech občanov a nielen v straníckych centrách, resp. rodín, ako sme na to zvyknutí napríklad v Banskobystrickom kraji.