12. schôdza

Ďakujem pekne. Ja si dovoľujem informovať ctených členov ústavnoprávneho výboru, že rokovanie výboru bude 8.30 hod. zajtra ráno. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Takisto chcem upozorniť členov finančného výboru, že dneska bude o 19.00 hod. rokovanie výboru. Ďakujem pekne.

Pán poslanec, pán podpredseda Národnej rady.

Pán poslanec, trvám na svojom, a keď máte fotokópiu toho, čo predkladá Denník N, trvám na svojom, že pán Jahnátek ani pán Paška neboli povýšení do žiadnej hodnosti. A tobôž nie do plukovníckej.
Pekný večer vám prajem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ombudsmanka, vážení kolegovia, kolegyne, predloženú mimoriadnu správu pani ombudsmanky Jany Dubovcovej som si pozorne prečítala, ako napokon všetky doterajšie správy, obzvlášť ak sa týkajú porušovania detí.
Už z predchádzajúcich správ verejnej obhajkyne práv je známe, že ak v rámci svojej činnosti opakovane zisťuje, že práva detí na Slovensku sú porušované vo viacerých oblastiach, či už v oblasti vzdelávania, alebo v oblasti sociálnej. Tieto práva detí sú porušované vtedy, ak niektorý z orgánov štátnej moci koná tak, že neberie na zreteľ najlepší záujem dieťaťa alebo bráni naplneniu práv dieťaťa svojím nekonaním. Niektoré porušenia práv detí sú na Slovensku spôsobené individuálnou chybou, organizáciou práce či preťažením pracoviska s nedostatočným počtom zamestnancov. Mnohé však nesú znaky systémovej chyby. A tá vyžaduje zásadnejšie opatrenia na zmenu v systéme.
Mimoriadne správy ombudsmanky obsahujú vždy závažné zistenia, ktoré nás ako zákonodarcov, zaväzujú konať. Preto som aj v súvislosti s tou predchádzajúcou správou, o ktorej sme rokovali v novembri, podala na tejto schôdzi spolu s kolegami Ondrejom Dostálom, Vierou Dubačovou a Petrom Osuským návrh na zmenu zákona o Policajnom zbore, ktorým sme sa snažili políciu zaviazať k tomu, aby svojím konaním neporušovala práva osôb v zaistení. Žiaľ, neúspešne. Návrh zákona bol koaličnými poslancami odmietnutý. Dovoľte mi pozastaviť sa práve pri tejto skutočnosti.
Prieskumy verejnej ochrankyne práv slúžia na to, aby sa zistil skutočný stav vecí v rámci rôznych podnetov, ktoré do kancelárie ombudsmanky prichádzajú. Ombudsmanka na tieto podnety reaguje tak, že sa snaží ísť do hĺbky problémov, zistiť príčiny, posúdiť ich širšie dôsledky a navrhnúť odporúčania. V tomto zmysle sú mimoriadne správy pani ombudsmanky Jany Dubovcovej veľmi cenné a ja len dúfam, že novozvolená ombudsmanka pani Mária Patakyová bude túto vysoko nastavenú latku naďalej rešpektovať a bude postupovať rovnako. Z osobnej skúsenosti viem, že keď už pani ombudsmanka Jana Dubovcová zhrnie svoje závery do mimoriadnej správy, môžeme si byť istí že ich predkladá po zrelej úvahe a po preverení všetkých dostupných skutočností. V prípade Jany Dubovcovej si môžeme byť istí, že keď zistenia predložené v mimoriadnej správe považuje za závažné, problémy na ktoré upozorňuje, si naliehavo vyžadujú riešenie. Zdôrazňujem to preto, že lebo mám aj takú osobnú skúsenosť, že nie všetci poslanci vnímajú jej prácu podobne a nie všetci ju považujú za dôležitú a potrebnú. Aj tu v pléne, aj na výbore pre ľudské práva a menšiny sa stretávam zo strany niektorých, najmä koaličných poslancov s ignoranciou, nepochopením, zľahčovaním a s odmietaním obsahu mimoriadnych správ ombudsmanky. A netýka sa to iba tejto správy, ktorú predkladá dnes. Týka sa to aj ostatných mimoriadnych správ. Snaha zatvárať oči pred porušovaním ľudských práv zo strany štátnej moci je u nich silnejšia ako povinnosť postaviť sa na stranu ľudí, ktorým sa v našom štáte deje krivda a ktorí sa nevedia domôcť ochrany. Niektorí koaliční poslanci odmietajú o zisteniach pani ombudsmanky vecne diskutovať a neraz namietajú, že v správach opísané skutočnosti sa vôbec nestali a nedejú, a ak, tak iba v dôsledku výnimočného ľudského zlyhania a nie v dôsledku zlyhávania systému.
Upozorňujem na to, že takýto postoj je spreneverením sa sľubu, ktorý sme ako poslanci dali. Je našou povinnosťou zaujímať sa o to, čo v našom štáte nie je v poriadku, kde to škrípe, v akých oblastiach je výkon štátnej moci namierený nie v prospech ľudí, ale niekedy dokonca proti nim, a prečo je systém v mnohých oblastiach nastavený tak, že neochraňuje ľudí, ale sám seba. V tomto zmysle je predložená mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv plná znepokojujúcich zistení.
Vyzývam preto koaličných kolegov poslancov, aby ich nebrali na ľahkú váhu, ale aby tlačili spolu s nami v opozícii na vládu, aby chyby v systéme sociálnej kurately a sociálnoprávnej ochrany detí napravila. Zároveň chcem požiadať všetkých poslancov, ktorí si ešte správu nestihli prečítať, aby tak urobili. Ja napísaná zrozumiteľne, vecne a jasne. Preto odporúčam aj verejnosti začítať sa do nej. Naozaj je napísaná tak, aby čitateľ získal komplexný obraz o kauzách, ktoré dlho traumatizujú Slovensko. Konkrétne o skutočnostiach v prípade kauzy Čistý deň a kauzy detského domova dcéry komisárky pre deti pani Tomanovej PETO. Je na nás, pani poslankyne a páni poslanci, aby sme pochybenia zo strany štátu, na ktoré nás ombudsmanka upozorňuje, začali riešiť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne váženej pani kolegyni, že veľmi jasne popísala situáciu, a dovoľte mi, aby som sa takto nahlas potešila, že náš prazvláštny ľudskoprávny výbor bude mať v nej novú oporu. Takže aj z tohto miesta ďakujem.

Ďakujem za slovo. Dnes tu odznelo už veľa vecí, ktoré si treba zvážiť, aby naozaj systém nepokračoval možno takým smerom, je potrebné veci riešiť, treba vecne si pomenovať, čo nám chýba v systéme. Netreba sa báť tých vecí, a ak hovoríme o systémových problémoch, lebo ja sa tiež vlastne zamerám na to, na čo sčasti vlastne poukazovala aj pani ombudsmanka.
Ja chcem poukázať na systém poskytovania sociálnych služieb. Nechcem hovoriť len o zariadeniach sociálnoprávnej ochrany, ale chcem hovoriť aj o zariadeniach, ktoré definujeme ako zariadenia sociálnych služieb. U jedných aj u druhých zariadení máme problém, a to v tom, že nie sú zavedené štandardy kvality. Štandardy kvality pozostávajú z materiálnych, procedurálnych a taktiež z podmienok na dodržiavanie ľudských práv. Keďže to začne platiť až od 1. 1. 2018, na základe ktorého by sme mohli vyhodnotiť procesy, ktoré sa dejú v jednotlivých konkrétnych zariadeniach, mám za to, že každá, každý podnet, ktorý prichádza aj zo strany ombudsmanky, je podnetom na to, aby, aby sme sa ním zaoberali. Pokiaľ tie štandardy kvality ešte nie sú zavedené v praxi, budeme sa naťahovať, čo je a čo nie je objektívne. Tu si treba povedať už teraz, že od 1. 1. 2018 štandardy kvality nebudú platiť pre zariadenia, ktoré vykonávajú sociálnoprávnu ochranu. To znamená, legislatíva je nastavená tak, že opäť budú platiť len pre zariadenia sociálnych služieb, ale nebudú práve v časti zariadenia, ktoré vykonávajú činnosť sociálnoprávnej ochrany. Tam sa neráta s tým, že budú zavedené. A to vidím ako veľký problém, keď opäť nebudeme vedieť posúdiť kvalitu poskytovanej služby. Tam by malo ministerstvo naozaj dohliadnuť, aby ten proces prebehol ako v jedných, tak aj v druhých zariadeniach.
Ďalšiu vec, ktorú vlastne spomínate, pani ombudsmanka, je práve tá kontrola kvality. Vy ste sa zamerali v jednotlivých častiach, ako je umiestňovanie, výber zariadenia, ale aj kolízia práv detí, na procedurálne podmienky kvality. To znamená, tie ktoré sú priamo zamerané na poskytovanú službu, na ten výkon sociálny pracovník alebo iný odborný zamestnanec voči klientovi, hej. A keďže naozaj sa nemerá tá kvalita, preto vy, vy ste prišli k tým záverom, ku ktorým ste prišli. To znamená, ak by boli nastavené, že tie štandardy kvality majú platiť, na základe toho by sme sa nemuseli teraz jednať, čo je vaším výmyslom a čo je možno výmyslom iných strán. Na základe toho by sme si pekne prešli.
V jednej veľkej skupine je dodržiavanie ľudských práv. Tam musia byť presné postupy a metódy, ako konkrétny sociálny pracovník má dodržiavať v procese interakcie s klientom dodržiavanie ľudských práv. Ďalej je to ten, to materiálne, ktoré, vy ste hovorili, že len to posudzujeme. Ak ideme robiť kontrolu, tak posudzujeme materiálne veci. V tom zmysle, či sú tam ekonomicky oprávnené náklady, či to bolo všetko zúčtované, to je jedna kategória. Ale my len vždy hodnotíme kvalitu v tej materiálnej úrovni, a preto ste hovorili aj o tom, že ak je pekné zariadenie a má zariadené veci, sa považuje, že je kvalitným zariadením. Ale nejdeme do tých ďalších štádií a to je procedurálne, kde naozaj riešime priamo to, čo vedieme ku klientovi. A preto dnes je namieste postavené, koľko je kvalitných sociálnych služieb v rámci štátu a koľko je nekvalitných v rámci štátu. A to môžme hovoriť nielen o SPO-čke, ale môžme hovoriť, zaoberali ste sa aj poskytovaním starostlivosti u seniorov a tam je presne ten istý proces. To znamená, ak sa zameráme, či splnili hygienické podmienky, materiálne podmienky, a vytvoríme si, že je to štandard kvality, tak splnia. Ak si zameráme, či, či k tomu seniorovi ide kvalitná sociálna služba, tak tam by sme mohli dôjsť ku kolízii. Čiže merateľnosť kvality procedurálnej v rámci štandardov nevieme zmerať. Preto som ja aj minule hovorila o tom, že trebárs výchovu, ktorá je odbornou činnosťou, práve v zariadení, kde sa nachádzajú maloleté deti, je ťažko zmerať, pretože štandardy kvality nie sú nastavené na to, aby sme skúmali pri tom, či, či ten poskytovateľ je kvalitný, alebo nie je kvalitný, práve, práve cez tie procedurálne, tie odborné činnosti.
Ďalšiu skupinu, ktorú chcem povedať, sú deti so zdravotným postihnutím. To je ďalší problém, ak by sme hodnotili v systéme starostlivosti štátu, že nám zmizli deti, ktoré sú tzv. štátne deti a majú ťažké zdravotné postihnutie, zistili by sme to, že my sme síce zrušili domovy sociálnych služieb pre deti na celoročný pobyt, ale náhradu za to sme nedali. To znamená, že ostali iba možnosti pre deti, ktoré denne dochádzajú do zariadení, ale čo sa týka celoročných pobytov, môžu byť takéto deti do 18 rokov so zdravotným znevýhodnením umiestnené len do detského domova, ktorý neposkytuje v rámci obligatórnosti ošetrovanie v tomto zariadení, to znamená, dostávajú sa tam deti s ťažkou odkázanosťou bez ošetrovania. To znamená, oni nám z DSS-iek odišli, ale dostali sme ich do úplne iného typu sociálnych služieb. To znamená, v mojom pohľade tam sa porušuje právo tých detí a práve tých štátnych, nie tie, čo sú doma a chodia do ambulantných sociálnych služieb, ale tie, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie a sú na celoročných pobytoch, lebo buď sa zaraďuje do detského domova, kde naozaj nie je ošetrovateľská starostlivosť, a oni to potrebujú, alebo sa zaradia do hospicov, kde čakajú, či zomrú tie deti, alebo nie. Tam je veľký problém a je to systémový problém, pretože ministerstvo zákonom, novelizáciou zákona o sociálnych služieb jednoducho zrušilo DSS-ky pre deti, niekedy boli aj pre dospelých, aj pre deti, čo, si myslím, že bolo správne, lebo ináč meráte priamo proces s dieťaťom so zdravotným znevýhodnením a ináč robíte proces s dospelým človekom so zdravotným znevýhodnením. Čiže podľa mňa úplne sme odišli od podstaty, čo sme chceli riešiť v rámci zdravotného znevýhodnenia. Čiže ja tam vidím obrovský problém a tam zlyháva systém poskytovania sociálnych služieb. Nehovoriac o tom, že aj v ambulantných, aj v celoročných tým, že máme zmiešané skupiny, to znamená nižšia odkázanosť a vyššia odkázanosť, sa enormne menia podmienky pre poskytovanie služby daným zariadením a tí, ktorí majú ťažšie stavy, musia vynaložiť oveľa viac terapií na to, aby stabilizovali toho klienta, ako niekto, kto poskytuje sociálnu službu, kde sa ten človek minimálne pohybuje po vlastných nohách a neleží na lôžku. Tretí okruh, ktorý chcem otvoriť, je, že my si musíme naozaj pomenovať, že systém poskytovania sociálnych služieb má obrovské, obrovské rezervy a musíme si ich pomenovať. Odkázanosť je problém a taktiež zaraďovanie klientov do jednotlivých typov sociálnych služieb, a práve preto si myslím, že ak by sme toto systémovo poriešili, tak tieto problémy by nikdy neboli.
Ďakujem.

Kolegynka Gáborčáková, ja oceňujem vždycky tvoj konštruktívny prístup. Naozaj sa vždy oň snažíš. Áno, štandardy sú veľmi potrebné, už aby tu boli, ale evidentne nám nepomáhajú ani prijaté dohovory medzinárodné, ani stratégie, ani zriadené komisie v každom okrese už tri roky funkčné, aby ochránili deti pred násilím. Ja už nemám len obavu, ja som si jednoducho istá, že pokým budú tieto inštitúcie, najvyššie inštitúcie, riadiť politickí nominanti, že nie je možné, aby prišlo k nejakej náprave.
Takže tu vidíme ten najväčší problém, pretože dokonca aj kontrolný mechanizmus máme nastavený dobre a dostatočne. Ide o to, že kontroly sa vykonávajú inak, keď ma niekto politické krytie. A keď niekto ho nemá, tak má kontrolu veľmi, veľmi dôsledne vykonanú, tam vidím problém.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, no nejeden večer sme strávili debatami práve o možnostiach vytvorenia štandardov, ktoré by vedeli naozaj správne prekontrolovať kvalitu poskytovanej sociálnej služby. V podstate aj ty si bola tým zdrojom, kvôli ktorému sme do našich záverov z výboru doplnili takýto údaj, ktorý je totožný aj s tým záverom, ktorý sa nachádza aj v správe ombudsmanky. Rovnako si myslím, že práve aj v prípade ako Čistý deň, PETO, ale aj mnohé iné nám ukazujú to, že systém kontroly úplne zlyháva. Totálne zlyháva.
A nesúhlasím s tým, čo povedala kolegyňa Verešová, teda že všetko je v poriadku, ja viem, že to bolo myslené ironicky, ale v podstate už pán minister v tom liste priznal, že si uvedomuje, že tie chyby tam sú, a už konečne začne aj nejak systemizovať práve kontroly. Chce vytvárať nejaké odborné komisie, ktoré budú, alebo teda špecializované kontroly, ktoré sa budú venovať len kontrolám. No hurá, konečne! To, že doteraz to mali s každým zariadením v zmluve, ako keby neexistovalo. Však už doteraz mali povinnosť skúmať a preskúmavať nielen efektívne využitie financií, ale aj efektívnosť a účelnosť práve pri výchovných opatreniach. Jako keby to tam nemali napísané doteraz.
Takže je mi ľúto, že pán minister sám objavuje teplú vodu, ale fakt je, že tie kontroly nepracovali tak, ako mali, pretože by sa inak nebolo stalo, že nejaké podnety z 2014 neboli riešené takmer dva roky, kým naozaj nenastala medializácia.
Ďakujem.

Ďakujem za reakcie. V prvom rade chcem povedať, že v rámci zariadení, ktoré vykonávajú sociálnoprávnu ochranu, je povinná supervízia.
Problém vidím v tom, že si ju vykonávajú vnútorne oni sami, čo absolútne ja s tým nesúhlasím, pretože vždy je lepšie, ak vám niekto odsuperviduje veci zvonku. To znamená, ja by som absolútne zakázala, aby tu bola vnútorná vec. Druhá vec, že nemajú na to peniaze, hej, lebo tá dotácia na klienta je nízka a tým pádom si ju nevedia uhradiť, preto jedného zamestnanca vyšlú na supervíziu. A ako pri kontrole, áno, máte supervíziu, máme, kolegyňa ju robí a tak ďalej, ale oni sa neposúvajú vo vnútri, hej, to znamená, že treba túto vec doriešiť.
A ďalšia vec, ak budeme mať štandardy kvality, vieme to teda aj odsledovať tým, že práve pôjdeme po tých jednotlivých bodoch, ako je ten proces nastavený. A tam by sa nemohlo stať plno tých anomálií, ako to možno bolo aj v tom zariadení Čistý deň, kde vy na základe tých štandardov kvality viete presne povedať, že napríklad tie dvere musia byť na tom, na tej toalete, oni nemôžu byť vyňaté, ale skôr oni musia vymyslieť mechanizmus na to, aby si tie deti vnútri za zatvorenými dverami niečo neublížili, oni musia mať vytvorený systém práce, čiže metodiku, ako to spraviť, a vtedy by ste dokázali, že jednoducho naozaj zlyhal systém daného zariadenia. Ja len hovorím na príklade. Aby sme boli v realite, tí, ktorí sa nezaoberáte problematikou, ako by sa neskôr dali práve tie veci uchopiť, a by ste tu nemuseli byť konfrontované, že ste nejaké, ja neviem, že si robíte nejaký PR alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)