14. schôdza

Ja by som chcel len niektorých opozičných kolegov poprosiť, ktorí tu oduševnene o kresťanstve rozprávali, keby sa tak začali aj po kresťansky správať a aj žili ako kresťania.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal uznesenie k návrhu spoločnej správy, podávam spravodajskú inormáciu o priebehu prerokovania poslaneckého návrhu zákona, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 14. februára 2017 zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú podmienky držania psov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písmeno o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon zo 14. februára 2017, ktorým sa dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 2. marca 2017.
Na základe uvedeného predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 454 z 2. marca 2017 rozhodol, že podľa § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ho prideľuje na prerokovanie jednotlivým výborom, určil gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie. V súlade s citovaným rozhodnutím rokovali o zákone vrátenom prezidentom SR tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 2. marca 2017 č. 1946-2017-KPSR uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval uvedený zákon a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 2. marca 2017 č. 1946-2017-KPSR. Výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval zákon zo 14. februára 2017, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Výbor uznesením č. 70 súhlasil s návrhom prezidenta Slovenskej republiky vyjadrenom v jeho rozhodnutí z 2. marca 2017 č. 1946-2017-KPSR neprijať zákon ako celok. Výbor k návrhu spoločnej správy neprijal platné uznesenie v zmysle § 56 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, a preto v zmysle § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku podáva spoločný spravodajca, to znamená ja, len informáciu o výsledkoch rokovania výborov a predkladá návrh na ďalší postup. Tento ďalší postup bude taký, že dám hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, v rámci druhého čítania v pléne bol schválený pozmeňujúci a doplňujúci návrh zákona, ktorým došlo k zmene pôvodne navrhovanej právnej úpravy. Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu bolo odstrániť legislatívne a vecné nedostatky znenia zákona, ktoré boli v priebehu prvého čítania predmetom pripomienkujúcich subjektov. Toto je súčasťou správy pána prezidenta, ktorou, s ktorým vracia zákon na nie nové prerokovanie, ale naspäť do pléna, áno, na prerokovanie, na vyjadrenie sa k nemu opätovne.
Chcela by som sa vyjadriť k jednotlivým častiam tohto rozhodnutia pána prezidenta. Tie výhrady, ktoré, alebo otázky, ktoré otvára vo svojom rozhodnutí, sú v časti, napríklad že schváleným zákonom sa do slovenského právneho poriadku zavádza nový druh podnikania na základe živnostenského zákona. Hovorí, že schválený zákon definuje regulovaný chov psov ako chov jedného alebo viacerých psov, ktorých potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva iných osôb. Áno, je to tak, takto znie pozmeňujúci návrh, ktorým sa vlastne upravila trochu tá pôvodná filozofia zákona, ktorý bol v prvom čítaní, kde vlastne bolo cieľom regulovať chov ako priestor, kde chovatelia, najmä množitelia, ktorí množia psov v neetických podmienkach, často na hranici týrania, aby sa na nich vzťahovali zákony, ktoré platia pre ľudí, ktorí chovajú zvieratá, spoločenské zvieratá, a tie výmery, normy, ktoré sú presne stanovené v platných zákonoch, tak aby sa na nich vzťahovali. My sme v dôsledku tých legislatívno-technických pripomienok, ktoré sme sa snažili zapracovať do návrhu pozmeňovacieho návrhu, vlastne áno, je pravdou, že tá filozofia z toho chovného zariadenia sa preniesla na chovateľa, a tam sme hľadali teda s cieľom stále zregulovať alebo zabrániť tomu obrovskému počtu psov, ktoré sa takýmto neetickým spôsobom množia, tak sme tento cieľ stále mali na zreteli, aby bolo možné týchto množiteľov nielen identifikovať, ale najmä kontrolovať a následne im zabrániť v tejto ďalšej činnosti.
Tá obava, ktorá z definície zákona je, že vlastne bude ťažko v aplikačnej praxi identifikovať, kto je podnikateľ a kto nie je podnikateľ. Obáva sa, že sa tento, táto regulácia bude považovať aj za chov čo i len jedného psa, ktorého potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva inej osoby. (Reakcia z pléna.) Všetko čítam vlastne z tej, z toho rozhodnutia, aby sme vlastne vedeli, k čomu následne budeme sa vyjadrovať. Zároveň aj v rozhodnutí sa presne aj uvádza citácia zo zákona, že čo vlastne je podnikanie, je, že živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Áno, je pravdou, že pri rozprave v druhom čítaní, a ja som možno nie celkom správne identifikovala alebo povedala niečo k téme, že áno, živnosťou, že každý jeden, bez ohľadu na to, či to je človek, ktorý má raz za tri roky šteniatka a bude ich chcieť nie darovať, ale predať, že áno musí mať živnosť. No, nebolo to správne z mojej strany vyjadrenie, pretože živnosťou, tak ako je definícia zo zákona, je sústavná činnosť. To znamená, keď ide o podnikanie, musí mať, tento charakter podnikania musí, musí napĺňať.
Čiže ďalej pán prezident uvádza, že podľa schváleného zákona bude mať však povinnosť ohlásiť živnosť aj chovateľ, ktorý sa rozhodne predať čo i len jedno šteňa raz za určité časové obdobie, teda pôjde o predaj vykonávaný príležitostne a často aj bez snahy dosiahnuť z takéhoto predaja nejaký zisk. No už to nie je pravda, pretože už z definície, čo je živnosť, jednoducho na takéto konanie sa nemôže vzťahovať aplikácia tohto zákona. Sme si vedomí, že mohlo by dôjsť k nejasnostiam, ale myslím si, že nie je to prekážka, tento zákon opätovne schváliť, pretože toto sa dá naozaj vysvetliť usmernením, výkladom príslušného orgánu štátnej správy. Čiže to, čo tu pán prezident píše, že v dôsledku schválenej právnej úpravy vznikne stav, že regulácia zákonodarcom namierená na nekalú činnosť tzv. množiteľov šteniat postihne aj slušných chovateľov, ktorí chovajú psov ako svoju záľubu, a predaj šteniat pre nich nepredstavuje sústavnú činnosť a zdroj pravidelného zisku. Tak ako som vysvetlila, nie je to tak a tá nejasnosť pre aplikačnú prax sa naozaj dá doladiť vykonávacím predpisom, a ak by bolo potrebné, myslím, že do doby, kedy ten zákon má navrhnutú účinnosť, tak ešte by sa prípadne, ak by bolo nevyhnutné, dala urobiť aj nejaký..., úprava legislatívna tu v Národnej rade. Pretože treba si uvedomiť, že s týmto zákonom situácia na Slovensku bude lepšia ako bez neho. Ja som si istá, že prijatím tohto zákona sa zníži počet množiteľov, zníži sa počet týraných psov, ktorí sú chovaní takým spôsobom, ako sme tu ixkrát pomenovali.
Ďalším bodom, o ktorom pán prezident hovorí ako negatívum prijatia tohto zákona, je to, že "za nežiadúci dôsledok schválenej právnej úpravy možno považovať aj fakt, že ustanovenie regulovaného chovu psov za podnikanie znemožní značnej skupine osôb vykonať odplatný prevod šteniat do vlastníctva inej osoby. Ide o osoby vykonávajúce zamestnania alebo povolania, ktorých výkon je nezlučiteľný s výkonom podnikateľskej činnosti. Do tejto kategórie patria najmä verejní činitelia, štátni zamestnanci, ktorým slovenský právny poriadok zakazuje podnikať, pričom porušenie tohto zákazu sa aj prísne sankcionuje."
Nuž priznám sa, nerozumiem tejto výtke, pretože ten, takéto obmedzenie sa na týchto činiteľov, tieto osoby uvedené v rozhodnutí pána prezidenta, sa vzťahuje aj dnes. Takýto človek nemôže byť ani murár, nemôže byť nič, čo by malo náznaky sústavnej činnosti a podnikania. A ak z tejto skupiny ľudí niekto takúto činnosť vykonáva a má znaky podnikania, nuž tak aj dnes porušuje zákon. Tak nerozumiem tomu, že prečo, prečo by mala byť obava z tohto prijatia zákona, že táto skupina bude nejakým spôsobom postihnutá, pretože ak takúto činnosť alebo chov psov vykonáva, tak predpokladám, že ju vykonáva v súlade tak, že nemá znaky podnikania.
Záverom by som chcela povedať jedno. Som rada, že tento zákon vyvolal takú širokú diskusiu. Som rada, že naozaj sme sa do nej zapojili naprieč politického spektra poslancov Národnej rady a že táto téma je čosi, čo si uvedomujeme, že nemôže takto zostať. Slovensko jednoducho je považované za hundenmafiu - mafiu, ktorá v obrovských číslach vyváža šteňatá do zahraničia, obchoduje tam s nimi. A naozaj do takejto nekalej, do takejto nekalej činnosti sú zapojení nielen samotní množitelia, často sú to aj veterinári, často sú to aj osoby, o ktorých by sme si to vôbec nemysleli.
Preto chcem ešte vyzdvihnúť záverečnú časť rozhodnutia pána ministra a nádejať sa, chcem spolu s ním veriť, že tak ako píše, že víta ambíciu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predložiť v roku 2017 do legislatívneho procesu novelu zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá by mala ako komplexne problematiku riešiť. To bez ohľadu na to, či tento zákon je, alebo nie je, táto novela zákona, o ktorej sa tu dnes rozprávame, je nevyhnutné. Dnes prebieha široká petícia na Slovensku, ktorá už má takmer 90-tisíc podpisov za nový zákon o ochrane zvierat. Obávam sa však, že táto ambícia, či je realizovateľná, pretože do dnešného dňa sme nevideli ani len náznaky toho, ako by ten zákon mal vyzerať.
Chcem ešte upozorniť na ďalšiu vec, ktorú veľmi vyzdvihujem, že pán prezident vo svojom rozhodnutí uviedol, a prečítam to, čo píše: "Zároveň však považujem za potrebné upozorniť, že aj v súčasnosti platná právna úprava poskytuje určité nástroje," ktoré však sú vo vzťahu k tzv. množiteľom psov, pardon, "ktoré však nie sú vo vzťahu k tzv. množiteľom psov dostatočne využívané. Ide najmä o výkon kontrolnej pôsobnosti Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky v tejto oblasti." Toto považujem za veľmi dôležité a apelujem na tieto orgány Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, aby využívali všetky možnosti, ktoré obmedzia takéto, takéto konanie týchto množiteľov, či tento zákon dnes nájde podporu 76 poslancov, alebo nenájde. Ja však verím, že nájde pochopenie a že podporíte návrh tohto zákona, ktorý možno nie je dokonalý, ale určite je situácia na Slovensku s ním lepšia ako bez neho.
Ďakujem pekne.

Vážená pani kolegyňa, nechcem dlho, preto len v rámci faktickej. Okrem názvu toho, že antimnožiteľské, z toho antimnožiteľský zákon, z toho nebolo absolútne nič dobré. Nemalo to nič, ten návrh, ktorý prešiel týmto parlamentom, s protimnožiteľským zákonom. Ani z jedného percenta, ani z jedného percenta nepostihoval tých chovateľov, ktorých reálne chceme, všetci tu chceme, ja som to povedal, postihovať, a postihoval z 99 % tých slušných. Ja by som očakával alebo také, že áno, poviete tu áno, ten návrh bol zle pripravený, žiaľ, a to, čo ste argumentovali, že pán prezident ale nemal pravdu argumentačne, že živnosť, neživnosť a tak ďalej. Áno, bolo to veľmi zle pripravené a jednoducho robilo to podnikateľov z ľudí, ktorí nie sú podnikatelia, dokonca v rozpore so živnostenským zákonom. Možno tam stačilo jednu vetu doplniť, ak spĺňa ďalšie podmienky ustanovené živnostenským zákonom, vtedy sa to bude považovať za živnosť.
Avšak skutočne ja som veľmi rád, že pán prezident a jeho legislatíva k tomu pristúpili veľmi odborne, čisto odborne a veľmi odborne a poukázali presne na tie problémy, ktoré som tu ja v pléne v rozprave poukazoval, a upozorňoval na to, čo je presne zle. Presne toto aj tá legislatíva vytkla tomuto zákonu a vzhľadom na to, že to bol taký krátky zákon alebo to znenie, tak tam ani nebolo o čom ďalej polemizovať, lebo presne tá definícia toho regulovaného chovu bola veľmi zle urobená, a z toho sa potom odvíjali všetky tie negatíva tohto návrhu. Hoci som za to, aby sa tu prijal konečne skutočne jeden efektívny protimnožiteľský zákon, avšak taký, ktorý skutočne postihne tých, ktorých má postihovať.

Ďakujem pekne za slovo. Áno, pán poslanec, ja som v svojom vystúpení povedala o tom, že ten problém s definíciou, s definíciou tam je, avšak ten sa dá vyriešiť usmernením alebo zjednoznačnením výkladu nejakým vykonávacím predpisom príslušného orgánu. A to nemal by byť dôvod na to, aby tento zákon teraz neprešiel, pretože živnosť je presne zadefinovaná, čo má robiť, je to zadefinované v inom zákone a iný zákon nemôže ísť proti inému zákonu a vytvárať čosi, čo, čo by nebolo v súlade. Takže to si myslím, že nemuselo sa opakovať a preniesť a že tá chyba, ktorú vy hovoríte, nie je úplne chybou a dala sa, dala sa odstrániť aj nejakým iným spôsobom. Chcem ale zareagovať na úvod, čo ste povedali, že ste za to, aby ten zákon postihoval niekoho. No, ja nie som za to, aby zákon niekoho postihoval. Ja som za to, aby ten zákon vytváral podmienky pre podnikateľov, vytváral podmienky pre chovateľov a vytváral podmienky na to, aby ten, kto má záujem chovať psíkov, chovať aj ich prípadne množiť za podmienok takých, aby spĺňali toto, jeho chovný priestor, všetky štandardy, aby to zviera nebolo týrané a nebolo neeticky prevážané, tak aby mal vytvorený priestor, že toto môže robiť veľmi čisto a legitímne a v súlade s našimi zákonmi.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy, páni, kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť o opätovné potvrdenie tohto zákona v pléne Národnej rady, a to z jednoduchého dôvodu. A to je ten dôvod, pri ktorom kolegyňa Anka Zemanová končila aj pri možných výtkach, ktoré boli relevantné v odôvodnení vrátenia tohto zákona v správe pána prezidenta.
Stav s ním bude lepší ako stav bez neho. Stav bez neho sme videli, napríklad z predaja šteniat v akomkoľvek množstve neboli platené dane. Neexistoval jediný kontrolný orgán, ktorý by vedel a mal prehľad o tom, kto koľko šteniat predáva. Dnes vieme, stretol som sa s predsedom Slovenskej kynologickej jednoty, tá produkuje zhruba 11-tisíc šteniat ročne, tie nie sú na Slovensku problém. Väčšina z nich nie. To, koľko šteniat predávajú zo Slovenska z okolo 70 registrovaných zberných miest, ktoré ich vyvážajú potom do zahraničia, to nevieme. V akom stave sú tie štence chované, nevieme, ale keď sa raz za čas na niečo príde, tak to vyzerá neskutočne zle. Klietky, koterce, kde z hnijúceho mäsa, ktorým sú tie psy kŕmené, krv priamo kvapká na tých psov pod tým mäsom, to je neskutočný humus. A keď podáte trestné oznámenie, tak ako ja som ho podal ešte niekedy koncom roku 2015, tak dodnes nevieme. A to bol veterinár, veterinár, ktorý takto choval psov! Keď na to poukazujem v tomto pléne od roku 2010, tak počujem "urobíme, vymyslíme," ale skutek utek. Na ministerstve pôdohospodárstva ešte ani nevieme, komu tá agenda patrí, či je to štátny tajomník, sám chovateľ, alebo či to je niekto iný. Napriek tomu, že v roku 2011 bol zákon o ochrane zvierat odovzdaný na tomto mieste priamo do rúk ministra a mohol s ním pracovať, tak dnes nemáme nič. A keď prídeme so zmysluplným návrhom, tak dostaneme k nemu toľko pripomienok, ktorým musíme vyjsť v ústrety, že nakoniec nie sme schopní splniť základné pravidlá pri tvorbe legislatívy, lebo jednoducho poslanecká kancelária nie je ministerstvo a nemá ten aparát, aby vedela zároveň splniť všetky podmienky, ktoré dostane od legislatívy, parlamentu a od vlády, a zároveň to urobiť tak, aby tam niekto niečo nenašiel. Rozumiem, našlo sa.
Ale čo tvrdím, je, že ak by tento zákon prešiel a ak prejde, ak zaň zahlasujeme znovu, tak môže vytvoriť pravidlá, ktoré, mýlite sa, pán Antal, postihnú aj tých množiteľov. Pretože ak niekto od toho dňa, keď tento zákon začne platiť, pustí inzerát šteniatka yorkshírika, šteniatka čivavy, šteniatka mopslíka, keď niekto povie, mám 40 psov, chovám a z ich predaja idem zabezpečovať dcére štúdium, už to bude predmet záujmu. A nemusí to byť len predmet záujmu daňovákov a živnostenského úradu, ale môže to byť aj predmet záujmu veterinárnej správy a ochrancov zvierat. Za tento zákon sa v tomto znení postavila Slovenská aliancia ochrancov zvierat aj Sloboda zvierat a organizácie, ktoré normálne majú veľmi málo si čo povedať, lebo bojujú proti sebe na základe iného hodnotového nastavenia. Obidve základné organizácie ochrany zvierat na Slovensku stoja za týmto zákonom v jeho súčasnej podobe. Vďaka jeho súčasnej podobe sme dostali množstvo podnetov, ktoré nám povedali, že áno, máte pravdu v jednej veci, keď niekto chová iba na základe svojej krvnej línie a sú tam štence raz za tri roky, takýto človek by mal trošku znepríjemnený život a ja to otvorene priznávam. A hovorím, dalo by sa to riešiť.
Ale keď sme zistili, že máme chovné stanice na Slovensku, ktoré sú tiež registrované v chovných zväzoch, a majú 30 - 40 psov, tak tam by som sa veľmi rád pozrel na to, ako sú tam jednak dodržané podmienky, ktoré stanovuje Medzinárodná chovateľská organizácia, dodržané podmienky, ktoré stanovuje Slovenská kynologická jednota, a ako sú dodržané podmienky, ktoré stanovuje veterinárna správa. To by som si pozrel naozaj veľmi rád, lebo podľa mňa tam tie podmienky splnené nie sú. A ak niekto predáva šteňatá ako, ako nezamestnaný človek, evidovaný na úrade práce, a uživí z toho dom, auto a celú rodinu, tak má z toho platiť dane a to dnes nerobí. Obchodovanie so šteňatami nemôže byť živobytím, ak nie sú splnené podmienky natoľko, aby tie zvieratá pri tom netrpeli, a to bola jediná vec, o čo nám týmto zákonom išlo. Mohli sme schváliť pôvodné znenie a dopilovať ho, ale vláda nám povedala, že nemôžme deliť chovateľov na dve skupiny, že keď sa zavádzajú nové pravidlá, tak musia platiť pre každého. Preto tam bol navrhnutá živnosť. Mimochodom, okrem Poľska v Európe všetky krajiny majú buď živnosť, alebo koncesiu na chov psov. To znamená, že tu nevytvárame žiadnu mimoriadnu situáciu, na základe ktorej by sme boli neporovnateľní s okolitými krajinami, naopak, my sme anomália. A keď sa nezhodneme na živnosti, tak sa zhodnime na koncesii, keď sa nezhodneme na tam, nájdime iný model. Ale pohnime sa konečne dopredu. A ja hovorím, ak náhodou teraz tento zákon neprejde, v tej chvíli sa ministerke životného prostredia a pôdo..., ministerke pôdohospodárstva začína časomiera. V tej chvíli sa spúšťajú hodinky, lebo to, že ďalej zomierajú šteňatá v strašných podmienkach, že ďalej trpia psy v strašných podmienkach, že suky po 3-4 cisárskych sú vyhadzované do lesa len kvôli tomu, že už nevedia privádzať nové šteňatá, bude zodpovednosť ministerstva, čo koniec koncov bola aj doteraz, ale aspoň sa s tým snažil niekto niečo urobiť.
A keď ministerka nebola schopná odpovedať na jednu esemesku, že sa ideme dohodnúť, ako to spraviť dobre, keď nebola schopná prísť a dohodnúť sa na dobrom znení, tak nech to spraví sama. Máte to v legislatívnom pláne vlády. Som veľmi zvedavý na ten návrh, dúfam, že nebude tak pokazený ako váš návrh, s ktorým idete do parlamentu na tejto schôdze, vďaka ktorému väčšina psov v tomto štáte bude nevyvenčiteľných, ak vám prejde. (Reakcia z pléna.) Nevyvenčiteľných, áno, lebo vy nemôžte očakávať, ak nedáte reálne podmienky do vášho návrhu, že VZN-ká, ktoré budú, ktoré budú prijímať obce a mestá po celom Slovensku, budú spĺňať také podmienky, aby sa pes mohol vybehať. S vysokou pravdepodobnosťou nie. A, mimochodom, presne to isté, čo teraz navrhujte vy, už sme raz vykopali z tohto parlamentu von a bolo to na základe snahy napríklad Fera Šebeja, som veľmi zvedavý, či vie Fero Šebej, s čím prichádzate do parlamentu, a či s tým bude vedieť žiť. Takže... (Reakcia z pléna.) Áno.
To znamená, zopakujem to ešte raz, veľmi dúfam, že tento zákon znovu prejde napriek tomu, že má svoje chyby, a tých som si vedomý a priznávam, mohli sme spraviť niektoré veci lepšie, vytvára lepšie podmienky, aké máme dnes. Lebo dnes je Slovensko hundenmafiou a vyváža v strašných podmienkach štence z tohto štátu pre polovicu Európy. Ak si myslíte, že s tým viete spraviť niečo lepšie, nech sa páči, prineste vlastné riešenie. Napriek tomu, že kritizujem postup súčasnej vlády a kritizujem aj ten návrh, s ktorým prichádzate vy, ponúkam celé všetky roky svojich kontaktov, všetky roky sociálnych sietí, čo sa týka ochrancov zvierat, spravme to lepšie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Zase som tu počul niečo o daniach a odvodoch, takže znova zopakujem podobne, ako to bolo ostatnýkrát, že dane a odvody sa platiť musia, a pre tých, ktorí nepoznajú to daňové prostredie, tú legislatívu, pozíciu Finančnej správy v súčasnosti, tak len aby som teda rozšíril obzory, poviem, že dnes Finančná správa postupuje veľmi tvrdo. Napríklad tzv. príležitostné príjmy, ktoré sú do 500 euro ročne od dane oslobodené, čo teda je určitý inštitút v zákone o daniach z príjmov, veľmi tvrdo posudzujú, či niečo je, alebo nie je príležitostný príjem. Ja s tým mám neustále problémy, vysvetľovať ľuďom na tých mojich povestných prednáškach, že dnes je situácia taká, že Finančná správa po tom tvrdo ide, a nech si nemyslia, že len tak ľavou zadnou niekde zašantročia tú 500-eurovku bez nejakého zdanenia a zodvodnenia. Jednoducho to tak nie je. A v zásade ja súhlasím s takouto pozíciou Finančnej správy.
Čiže si treba jednoducho priznať a uvedomiť, pokiaľ niekto si, no, použijem slovo, privyrába, akože nemusí to byť nejaká absolútna systematická činnosť, pokiaľ si niekto privyrába chovom šteniat, a nebudem teraz komentovať tie podmienky, akým spôsobom to robí, ale pokiaľ si skrátka niekto privyrába, tak tvrdím, že tie dane a aj tie zdravotné odvody by skrátka platiť mal. A ak tento zákon bol vrátený pánom prezidentom a budeme sa o tejto téme ešte niekde baviť, tak na to skrátka treba pamätať a nehľadať nejaké úniky alebo obchvaty.

A presne na toto ja chcem reagovať, lebo tým ste, pán kolega, začali, že dane sa platiť majú, a toto má byť zákon, ktorý má k tomu primäť. Nie, ten zákon dneska my máme a som rád, že pán kolega Mihál presne takto vystúpil, že tomu, aby sa zdaňovali takéto príjmy nič v tejto republike nebráni. (Reakcia z pléna.) Len jednoducho... Aká výnimka? Nie. Toto sú, pán kolega Mihál presne pomenoval, sú to príležitostné príjmy, ktoré majú byť zdanené, ktoré majú byť zodvodnené, a na to zákon máme. Na to nepotrebujeme vytvárať takéto zákony, ako tu bol schválený.
A keď, keď sa odvolávate aj na tú Slovenskú alianciu alebo na ochranárske, jedno ma mrzelo, že v tej relácii, kde sme boli, že som nemohol reagovať a položiť pani..., neviem meno, pardon, ospravedlňujem sa, otázku, či ten návrh čítala. Lebo každého jedného keď som sa spýtal, o čom bol ten návrh, ktorý prešiel nakoniec parlamentom, tak povedal, že nevie, ale dobre to bolo myslené. Aj tu som povedal v rozprave, že ten prvý návrh bol ešte lepší ako ten, čo nakoniec bol schválený, a každého, čo som sa spýtal aj z tých ochranárov, či si prečítal, lebo veď viete, ako to prišlo sem do parlamentu, ten pozmeňovák, že to bolo, ja neviem koľko, tri dni predtým alebo ja neviem koľko, a tuto to nečítali kolegovia, ktorí za to hlasovali, a priznali sa, že ani nevedia, za čo hlasovali, tak ako tá pani, ktorá, ktorá ho nemala a ešte nemala mať ani skadiaľ, obhajovala ten pozmeňovák, ktorý tu bol predložený. Úmysel obhajovali, nie ten zákon, ktorý bol schválený, a to je veľký rozdiel.
A ešte raz vravím, že dane sa platiť majú aj z týchto predajov. To je celé.

Pán Antal, stále platí, že predaj šteniat je oslobodený od dane. To, čo hovoril Jozef Mihál, sa týka príležitostných príjmov do 500 eur, ktoré sú úplne, úplne jedno, že odkiaľ. Ale, ale zo samotného predaju šteniat sa dane neplatia. (Reakcia z pléna.) Je to tak. A problém je presne v tom, že na základe toho vlastne celé to eldorádo vzniklo.
A ja ešte raz zopakujem, keď teda ste boli toho názoru, že pôvodný návrh bol lepší, kvôli čomu sa robil ten pozmeňovák, prečo sme nepilovali tú pôvodnú koncepciu? Veď legislatíva prišla s nejakými návrhmi, vláda s nejakými návrhmi, ja ešte raz hovorím, ja som v novembri posielal správu pani ministerke, nech si k tomu sadneme, a ani mi na ňu doteraz neodpísala. Takže ja som bol v dobrej viere, že keď splníme všetky, ktoré nám buď prídu z legislatívy, alebo z vlády, tak prídeme s niečím, čo bude akceptovateľné. Ale stalo sa to, že na základe pripomienok a ich splnenia prišiel návrh, o ktorom teraz tvrdíte, že bol ešte horší ako ten pôvodný, tak prečo sme vôbec boli tlačení do nejakej spolupráce. Všetci ste jeden tím, mali ste nám dať jedného styčného dôstojníka, ktorý by povedal, poďme to spraviť dobre. A ešte raz opakujem, veľmi rád si znovu sadnem na to a poďme to spraviť správne, ale ak by tento zákon kľudne aj teraz prešiel, bol by prvým krokom k tomu, aby sa to lepším v budúcnosti stalo.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vidím, že ochrana zvierat, dane, podnikanie tak vehementne rezonuje v spoločnosti, ale musím povedať, že v plnej miere súhlasím s tým, čo povedal pán prezident, a tak ako pri jeho samotnom schvaľovaní som bol proti tomuto návrhu, aj teraz teda podporím pána prezidenta, aby takýto zákon v slovenskom právnom poriadku nebol. Dovoľte, aby som najskôr k meritu tohto zákona vystúpil.
Nie je pravda, že každý chovateľ sučky by mal byť živnostníkom. Babka na dedine keď má sučku, náhodu ujde, pripári sa, čo, 70-ročná alebo 80-ročná má si vybaviť živnosť, lebo bude mať šesť šteniat jednorazovo? Asi nie. Čo chceme postihnúť, povedzme si, čo chceme postihnúť?! Z tej diskusie, ktorá tu odznela na minulej schôdzi, je jasné a zrejmé, že chceme postihovať tých chovateľov, resp. v úvodzovkách množiteľov, ktorí psov držia v nekresťanských podmienkach, týrajú. Máme zákon na týranie, ktorý trestá týranie zvierat? Máme. Tak si kladiem otázku, prečo orgány činných v trestnom konaní neuplatňujú tento návrh zákona. Keď takýto chovateľ sa stane zrazu živnostníkom, potrestáme ho za týranie zvierat? Nie, lebo ten istý zákon by sme mali uplatniť aj na živnostníka, aj na fyzickú osobu. Vytvárame len snahu zas niekoho tlačiť, musíš mať bumažku. A nie je to podstatné, nie tá bumažka je podstatná. Skôr pokúsim sa to vysvetliť. Keby orgány činných v trestnom konaní naozaj niekoho, takéhoto chovateľa - a poviem aj, ako je možné identifikovať takýchto chovateľov podľa súčasne právnych predpisov Slovenska - by potrestali za týranie zvierat jedného-dvoch exemplárne, som presvedčený, že v tejto krajine týranie zvierat je minulosťou, a schvaľoval by som tento postup.
Otázka daní, či fyzická, či právnická osoba, či dôchodca, to je úplne jedno. Nielen tých 500 euro je možné ako uplatniť ako nezdaniteľnú čiastku, ako aj dôchodca môže mať ostatný alebo iný príjem do výšky 1 901,61 euro, to bolo za rok 2016, tak ako nepozeral som sa, či to platí aj pre tento rok, ale len názorne. Tak do 1 901 euro je možné predávať šteňatá, nad, lebo možnože nad 500, možnože nad tých 1 900, ale už musíte priznať daň. Keď nepriznáte, tak nech koná daňový úrad, finančná správa a nech ich potrestáte. Ako prinútite niekoho, aby mal živnosť? No nijako. To, že budeme mať zákon. A čo sa zmení? Nič sa nezmení. Nezmení sa preto, lebo aj na potravinárske prevádzky je povinnosť, aby každý, kto predáva a zhotovuje potraviny, mal prevádzku. A predsa naši inšpektori pravidelne nachádzajú výrobné závody, ktoré, prevádzky, oprávnenie nemajú. To znamená, že skôr by sme mali dodržiavať a kontrolovať tie zákony, ktoré dnes platia na území Slovenskej republiky.
Počet tých zvierat. Nevieme, koľko ich je a kde sú, ale, kolegyne, kolegovia, každé to šteňa, keď donesiete na to odborné miesto, musí mať pas. A ten pas vydáva Komora veterinárnych lekárov. Tento systém riadi, kontroluje a dozoruje Štátna veterinárna a potravinová správa. Prikážme, nech ministerstvo prikáže, keď to chceme, aby pravidelne raz alebo dvakrát do roka z tejto evidencie veterinárna komora, Komora veterinárnych lekárov, musí poskytnúť ministerstvu a daňovému úradu, a vieme porovnať. Keď poviete, že ako štence sa nemôžu predávať, alebo keď niekto bude predávať štence, tak musí mať živnosť. Kolega Goga mi tu pred chvíľkou povedal, že no a čo, budú predávať obojky. Budú pýtať peniaze nie pre šteňatá, šteňatá si berte, budú darovať, ale ten obojok za jeden cent na krku budú predávať za 300 euro. A už to nie je predaj toho psa a šteňaťa, ale je to príjem pre toho človeka. To znamená, že keď by sme dnes uplatnili, že kto predáva a Komora veterinárnych lekárov komu koľko vystavila týchto dokladov, tak vieme s veľkou presnosťou povedať, že kto má chovnú stanicu nahlásenú alebo nenahlásenú, a vieme povedať aj to, že koľko tých šteniat predal. Potom môže prísť, môžu prísť orgány činné v trestnom konaní preveriť, či tie zvieratá sú chované tak, ako to predpisuje zákon, alebo či nie sú týrané. Keď sú týrané, tak je možné ich postihovať. Zas môže prísť daňový úrad alebo Finančná správa a môže prekontrolovať, či naozaj z predaja toho počtu mal príjem, ktorý neuviedol v daňovom priznaní, a môže ho postihovať. Tieto dve platné opatrenia dnes nám zabezpečia, že vieme obmedziť aj týranie zvierat, aj to, že niekto na tom má kšeft a nepriznáva sa k tomu. Ale to, že ideme za všetko žiadať živnosť, ako s tým, prepáčte, neviem súhlasiť. Lebo pomaly sa takýmto spôsobom dopracujeme k tomu, že aj na to budete potrebovať živnosť v tejto krajine, keď sa chcete viac nadýchnuť, a to nie je správna cesta.
A teraz dovoľte, aby som zareagoval na kolegu Poliačika. Spomenul tu rok 2011 a to, že predložili mne ako vtedy ministrovi zákon o ochrane zvierat. Áno, ale úprimne musím povedať, že keby som ako minister vtedy s tým súhlasil, tak v chove zvierat vytvoríme chaos. Bol to jeden ucelený zákon, ktorý riešil všetky veci, ktoré dnes v právnom alebo v tom čase v právnom systéme v Slovenskej republike boli v rôznych zákonoch, trestných, veterinárnych, obecného zriadenia, vybrali všetko do jedného zákona, ale zároveň neriešil a nebola snaha riešiť, aby z tých ostatných to vypadlo. To znamená, by sme mali niekde duplicitu, niekde by sme sa zároveň vylučovali. A preto som v tom čase povedal, že takýmto spôsobom a takéto riešenie je zlé. Ale keď chceme trestať tých, ktorí chovajú zvieratá zle, je možné a je tu ten priestor, ako to urobiť.
Súhlasím s tým, čo povedal Jožo Mihál, že dane sa platiť majú. Tak nech kontrolujeme, a ukázal som vám spôsob, že dnes každý, kto predá, každý, kto vyvezie, skade to pochádza, potrebuje mať papier. Potrebujeme papier, pes musí, pokiaľ ide mimo územia Slovenskej republiky, musí byť začipovaný či zapísaný, pas tohto zvieraťa musí byť vydaný a tento vydáva a register vedie Komora veterinárnych lekárov. Taký veľký problém do toho zákona dať, že komora tieto údaje má poskytnúť? Som presvedčený, že keby daňový úrad, Finančná správa alebo polícia by požiadala o tieto údaje, tak nič nebráni tomu, aby Komora veterinárnych lekárov tieto údaje im postúpila, a je možné prísť ku ktorémukoľvek chovateľovi. A nemusíme trestať naozaj v prípade poľovníkov. Ako mať chovnú stanicu je veľakrát nutnosť. Nielen to, že chcem, ale však idú na poľovačku s tým psom, ten diviak roztrhá, zraní toho psa, je to pri výkone tej činnosti, čo potrebuje mať ďalšie, a keď má sučku, chová, zaoberá sa s tým a má z toho sám záľubu, koľkých starých ľudí poznám v dôchodkovom veku, že majú takúto chovnú stanicu s jednou sučkou, celkový príjem neprekročí tých 500 euro a my ich chceme dnes buzerovať tým, že musíš byť živnostník. Pričom nemusí byť živnostník, stačí dodržiavať zákony. Áno, keď už to prestúpi tú hranicu tých 500 alebo 1 900 euro, tak potom daňový úrad musí od neho žiadať, že prečo si nepodáva daňové priznanie. Keď toto dvakrát to dáme do novín, že to takto funguje, tak v tejto krajine Národná rada nemusí prijímať ďalšie zákony, ale len uplatňovať to, čo tu je. A prijímaním zákonov len preto, aby sme mali zákon, vec nevyriešime, nebude menej tých, ktorí budú týrať, nebude menej tých, ktorí budú predávať, lebo tak ako som uviedol, s tým návrhom, čo povedal aj pán Goga, je možné to zmeniť. Nebudú predávať štence, budú predávať obojky.
Ďakujem.