14. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, áno, povedali ste to správne, Správny sporový (pozn. red.: správne "súdny") poriadok. (Smiech.)
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som v predchádzajúcom bode povedal, ide o vlastne navrátenie pôvodného ustanovenia do nových kódexov, ktoré nahradili starý Občiansky súdny poriadok. Čiže navraciame ten pôvodný stav, ktorý bol tu pred účinnosťou nových sporových kódexov.

Ďakujem pekne. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Kresákovi.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže aj v tomto prípade, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokúvaní tohto návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Aj v tomto prípade Národná rada svojím uznesením zo dňa 7. februára 2017 pridelila tento návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský pritom určila opäť ústavnoprávny výbor a zároveň určila aj lehoty na prerokúvanie tohto návrhu zákona.
Návrh zákona prerokovali obidva výbory, ktorým bol pridelený a odporúčajú aj tento návrh schváliť. Z uznesení uvedených výborov vyplývajú štyri pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o týchto pozmeňujúcich návrhoch nasledovne: spoločne o bodoch 1 a 3 s odporúčaním schváliť a spoločne o bodoch 2 a 4 s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade, aby prerokovaný návrh zákona schválila ako celok. Stalo sa tak, vlastne spoločná správa výborov o prerokúvaní tohto návrhu zákona, čo je tlač 354a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru dňa 21. marca 2017.
Týmto uznesením ma taktiež výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokúvania výborov, vo výboroch a pri rokovaní o tomto návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Toľko teda na úvod.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Petra Antala, Gábora Gála a Eleméra Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky, pardon, niektoré podmienky držania psov (tlač 433).
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Antalovi, aby odôvodnil návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Angala, Gábora Gála a Eleméra Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov, tlač 433.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov.
Dôvodom navrhovanej alebo predloženia tohto poslaneckého návrhu je problematická aplikácia doteraz platného a účinného § 5 v súvislosti s kompetenciou obcí upravovať vo všeobecne záväznom nariadení voľný pohyb psov, resp. zákazu voľného pohybu psov. Súčasná právna úprava hovorí o tom, že obec môže všeobecne záväzným nariadením určiť miesta, kde je voľný pohyb psov zakázaný, avšak zároveň musí tieto miesta aj na mieste samom označiť. Práve tento problém alebo prístup obcí, ktoré, ktoré automaticky svojimi VZN-kami zakazujú voľný pohyb psov na, v intraviláne miest, čo je logické a vyčleňujú miesta, kde je voľný pohyb psov povolený, avšak je nelogické, aby na celom území mesta zároveň na všetkých, ja neviem, rohoch, stĺpoch verejného osvetlenia označovali, že teda tu je zákaz voľného pohybu psov. Práve v súvislosti s týmto veľmi veľa VZN-iek miest, lebo väčšinou sa to týka miest, napadla prokuratúra svojím protestom preto, lebo je to, lebo takáto právna úprava je v rozpore s doteraz platným zákonom.
Práve tento návrh rieši to, jednak zavádza pojem, alebo teda upresňuje pojem alebo zjednocuje pojem v tomto zákone, predtým "verejné priestranstvo", teraz to bude priestor prístupný verejnosti a priestorom prístupným verejnosti je miesto v zastavanom území obce, ktoré je prístupné každému bez toho, aby musel prekonávať prekážky zabraňujúce vstupu. Čiže z tohto je zrejmé, že tento, alebo zákaz voľného pohybu psov sa bude týkať práve tohto zastaveného územia, čiže akoby v extraviláne ten pohyb, voľný pohyb bude naďalej dovolený.
Avšak zavádza sa nová povinnosť pre obce a mestá, a to je, že budú musieť, nieže môcť, ale musieť vyčleniť priestor, ktorý bude práve pre, určený pre voľný pohyb psa. Je jedno, či to bude priestor ohradený alebo neohradený, je to už na zvážení miest, či, akým spôsobom ku tomu pristúpia.
Ja som, som pripravený alebo sme pripravení diskutovať o tom, ako vylepšiť tento návrh aj v prospech psíčkarov, avšak s tou základnou filozofiou, že nemôže sa stávať alebo nemôže byť, že voľný pohyb psa bude automaticky dovolený. A práve preto, že vznikajú, a to, to aj sami psíčkari hovoria, že nie je to dobré práve preto, že tí, čo vlastnia tie väčšie, agresívnejšie psy a neviem čo, jednoducho no majú ich voľne pustené a napádajú tie menšie psy. Prirodzene aj ľudia, ktorí nemajú psy, majú, môžu mať s voľným pohybom psa problém alebo teda majú.
Čiže filozofiou je zákaz voľného pohybu, ale zároveň povinnosť vytvárania priestorov na voľný pohyb psa. Môžme sa baviť o tom, že napríklad alebo teda som pripravený o tom diskutovať, či v obciach, ktoré majú len KBV - komplexnú bytovú výstavbu - alebo prevažujúca je len zástavba rodinných domov, či vôbec tam povinnosť vyčleňovať takýto priestor je dobrá alebo nie. Skôr si myslím, že tam, tam to nebude potrebné a v druhom čítaní je možné to upraviť.
Toľko v skratke. Rád zodpoviem na otázky.

Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Stanislavovi Kmecovi.
Nech sa páči.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov (tlač 433).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku? Traja. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Dostál.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rozumiem tej motivácii, s ktorou prišli predkladatelia, alebo teda prečo prišli predkladatelia s takýmto návrhom, len mal by som skôr otázky, že či to riešenie, s ktorým prichádzate, je správnym riešením problému, ktorý chcete riešiť. V súčasnosti je právna úprava, ako ste povedali vo svojom úvodnom vstupe, taká, že zákon nestanovuje apriorne, že je voľný pohyb psa zakázaný, ale umožňuje obciam, aby prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia zakázali na časti územia voľný pohyb psa a mnohé mestá, neviem, nakoľko obce, obce využívajú možnosť prijatia takéhoto všeobecne záväzného nariadenia, to robia spôsobom, ktorý je zdanlivo opačný, že povedia, že na území obce, celom, je zakázaný voľný pohyb a vymedzia nejaké miesta, výbehy alebo nejaké priestory, kde je voľný pohyb psa povolený.
Potiaľto je to v poriadku a myslím si, že problém vzniká až tou prokuratúrou, ktorá, ako sa uvádza aj v dôvodovej správe, niekedy spochybňuje a napáda takéto, takéto riešenie, takéto všeobecne záväzné nariadenia. Ja si myslím, že toto je iba nejaká prehnaná horlivosť prokuratúry, že to nevyplýva priamo, priamo zo zákona a nie sú takéto všeobecne záväzné nariadenia protizákonné, pretože keď obec môže vymedziť miesto, kde je na území obce voľný pohyb psa zakázaný, tak môže vymedziť, že tým miestom je územie celej obce s výnimkou nejakých, nejakých priestorov. Tu ja mám kritický názor niekedy na to, čo prokuratúra je schopná napadnúť a úplne, úplne normálny výklad zákona by, by napríklad z takejto veci problém nerobil. Toto je vyrábanie umelého problému zo situácie, ktorá problematická sama o sebe nie je.
No. A vy teda navrhujete to otočiť, povedať, že voľný pohyb psa je zakázaný a zo zákona je zakázaný na území, území obcí a obce budú mať nie možnosť, ale povinnosť prijať všeobecne záväzné nariadenie, ktorým vymedzia tie časti obce, kde je voľný pohyb psa povolený. No. Tie problémy, ktoré tam vidím, je, sú, že jednak v tejto chvíli určite nie všetky obce majú takéto všeobecne záväzné nariadenie a neriešia to, nemajú, nemajú potrebu to riešiť. Potrebu riešiť to zrejme majú mestá a možno nejaké väčšie obce. My týmto dáme obciam, ktoré vôbec tento problém, nijako sa ich nedotýka, majú, majú možno pár psov, ktoré si, ktoré si ľudia chovajú na svojich dvoroch, nechodia s nimi von, my im stanovíme zo zákona povinnosť, že musia prijať všeobecne záväzné nariadenie. Tak ak budeme riešiť v druhom zákone, tak skôr by som uvažoval nad tým, že aby to nebola povinnosť, lebo tým skomplikujeme život niekomu, koho sa tento problém nedotýka. Chápem, že v Bratislave, Košiciach a určite aj v iných mestách tento problém nejako treba ošetriť, ale sú obce, ktoré s tým nemajú žiadny problém a nemali by sme im podľa môjho názoru stanovovať povinnosť, aby prijímali nejaké všeobecne záväzné nariadenie na niečo, čo nie je z ich hľadiska potrebné a dôležité.
A tá druhá, druhá otázka sa týka práve vymedzenia tých verejných priestranstiev a priestranstiev verejne, verejne prístupných, či teda nerozširujeme tú definíciu, definíciu verejného priestoru aj na priestory, ktoré môžu byť povedzme že súkromné, ale môže to mať, môže tam mať prístup verejnosť, teda či tá úprava nebude príliš široká a reštriktívna.
A tretia, posledná otázka sa týka toho, či by to skôr nebolo lepšie naformulovať tak, že sa zverí obci právomoc, že upravme zákon iba tak, že sa obci zverí právomoc, aby vymedzila na území obce územie, na ktorom je voľný pohyb psa buď povolený alebo zakázaný, čím by sme vyriešili ten problém s protestami prokurátora a nechali by sme na obci, či to bude robiť tak, ako doteraz, ale už potom prokuratúra nebude môcť namietať, alebo to bude robiť tak, ako to doteraz hovoril zákon a ako to, ako to málokto robil. Lebo tým môže vzniknúť, vzniknúť aj praktický problém, že mnohé mestá majú upravené, upravené všeobecne záväzným nariadením voľný pohyb psa takým spôsobom, ako to zodpovedá tomu, čo teraz navrhujete. Ale to všeobecne záväzné nariadenie bolo prijaté podľa predchádzajúcej úpravy a aj sa to, aj sa tie nariadenia volajú, že všeobecne záväzné nariadenie, kde je voľný pohyb psa zakázaný a teda v zmysle vašej úpravy by to malo byť všeobecne záväzné nariadenie, kde je voľný pohyb psa povolený.
Čiže aj tie všeobecne záväzné nariadenia, ktoré už dnes existujú, prinajmenšom formálne by bolo treba upraviť a teda zmeniť tam, zmeniť tam názov a možno nejaké, nejaké drobné formulácie a hoci, hoci sú to všeobecne záväzné nariadenia, ktoré sú úplne v súlade s tým, čo vy chcete, tak z úplne formálnych dôvodov zase sa budú meniť. Tak v tom vidím taký nejaký praktický problém a skôr by som sa snažil hľadať nejakú cestu, ako to ošetriť, aby sme sa týmto praktickým problémom, ktoré som spomínal, nejakým spôsobom vyhli.
Ďakujem.