14. schôdza

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte teda, aby som vás informoval o prerokúvaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada sa svojím uznesením dňa 7. februára 2017 rozhodla, že pridelí návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre národné, pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor bol určený ústavnoprávny výbor, pričom zároveň Národná rada určila aj lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi týchto výborov a ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona prerokovali oba výbory, ktorým bol pridelený a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Z uznesení uvedených výborov vyplýva celkovo päť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o nich nasledovne: spoločne o bodoch 1 a 4 s odporúčaním schváliť a spoločne o bodoch 2, 3 a 5 s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 353a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 21. marca 2017.
Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledkoch rokovania výboru a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, áno, povedali ste to správne, Správny sporový (pozn. red.: správne "súdny") poriadok. (Smiech.)
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som v predchádzajúcom bode povedal, ide o vlastne navrátenie pôvodného ustanovenia do nových kódexov, ktoré nahradili starý Občiansky súdny poriadok. Čiže navraciame ten pôvodný stav, ktorý bol tu pred účinnosťou nových sporových kódexov.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže aj v tomto prípade, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokúvaní tohto návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Aj v tomto prípade Národná rada svojím uznesením zo dňa 7. februára 2017 pridelila tento návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský pritom určila opäť ústavnoprávny výbor a zároveň určila aj lehoty na prerokúvanie tohto návrhu zákona.
Návrh zákona prerokovali obidva výbory, ktorým bol pridelený a odporúčajú aj tento návrh schváliť. Z uznesení uvedených výborov vyplývajú štyri pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o týchto pozmeňujúcich návrhoch nasledovne: spoločne o bodoch 1 a 3 s odporúčaním schváliť a spoločne o bodoch 2 a 4 s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade, aby prerokovaný návrh zákona schválila ako celok. Stalo sa tak, vlastne spoločná správa výborov o prerokúvaní tohto návrhu zákona, čo je tlač 354a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru dňa 21. marca 2017.
Týmto uznesením ma taktiež výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokúvania výborov, vo výboroch a pri rokovaní o tomto návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Toľko teda na úvod.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov.
Dôvodom navrhovanej alebo predloženia tohto poslaneckého návrhu je problematická aplikácia doteraz platného a účinného § 5 v súvislosti s kompetenciou obcí upravovať vo všeobecne záväznom nariadení voľný pohyb psov, resp. zákazu voľného pohybu psov. Súčasná právna úprava hovorí o tom, že obec môže všeobecne záväzným nariadením určiť miesta, kde je voľný pohyb psov zakázaný, avšak zároveň musí tieto miesta aj na mieste samom označiť. Práve tento problém alebo prístup obcí, ktoré, ktoré automaticky svojimi VZN-kami zakazujú voľný pohyb psov na, v intraviláne miest, čo je logické a vyčleňujú miesta, kde je voľný pohyb psov povolený, avšak je nelogické, aby na celom území mesta zároveň na všetkých, ja neviem, rohoch, stĺpoch verejného osvetlenia označovali, že teda tu je zákaz voľného pohybu psov. Práve v súvislosti s týmto veľmi veľa VZN-iek miest, lebo väčšinou sa to týka miest, napadla prokuratúra svojím protestom preto, lebo je to, lebo takáto právna úprava je v rozpore s doteraz platným zákonom.
Práve tento návrh rieši to, jednak zavádza pojem, alebo teda upresňuje pojem alebo zjednocuje pojem v tomto zákone, predtým "verejné priestranstvo", teraz to bude priestor prístupný verejnosti a priestorom prístupným verejnosti je miesto v zastavanom území obce, ktoré je prístupné každému bez toho, aby musel prekonávať prekážky zabraňujúce vstupu. Čiže z tohto je zrejmé, že tento, alebo zákaz voľného pohybu psov sa bude týkať práve tohto zastaveného územia, čiže akoby v extraviláne ten pohyb, voľný pohyb bude naďalej dovolený.
Avšak zavádza sa nová povinnosť pre obce a mestá, a to je, že budú musieť, nieže môcť, ale musieť vyčleniť priestor, ktorý bude práve pre, určený pre voľný pohyb psa. Je jedno, či to bude priestor ohradený alebo neohradený, je to už na zvážení miest, či, akým spôsobom ku tomu pristúpia.
Ja som, som pripravený alebo sme pripravení diskutovať o tom, ako vylepšiť tento návrh aj v prospech psíčkarov, avšak s tou základnou filozofiou, že nemôže sa stávať alebo nemôže byť, že voľný pohyb psa bude automaticky dovolený. A práve preto, že vznikajú, a to, to aj sami psíčkari hovoria, že nie je to dobré práve preto, že tí, čo vlastnia tie väčšie, agresívnejšie psy a neviem čo, jednoducho no majú ich voľne pustené a napádajú tie menšie psy. Prirodzene aj ľudia, ktorí nemajú psy, majú, môžu mať s voľným pohybom psa problém alebo teda majú.
Čiže filozofiou je zákaz voľného pohybu, ale zároveň povinnosť vytvárania priestorov na voľný pohyb psa. Môžme sa baviť o tom, že napríklad alebo teda som pripravený o tom diskutovať, či v obciach, ktoré majú len KBV - komplexnú bytovú výstavbu - alebo prevažujúca je len zástavba rodinných domov, či vôbec tam povinnosť vyčleňovať takýto priestor je dobrá alebo nie. Skôr si myslím, že tam, tam to nebude potrebné a v druhom čítaní je možné to upraviť.
Toľko v skratke. Rád zodpoviem na otázky.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov (tlač 433).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rozumiem tej motivácii, s ktorou prišli predkladatelia, alebo teda prečo prišli predkladatelia s takýmto návrhom, len mal by som skôr otázky, že či to riešenie, s ktorým prichádzate, je správnym riešením problému, ktorý chcete riešiť. V súčasnosti je právna úprava, ako ste povedali vo svojom úvodnom vstupe, taká, že zákon nestanovuje apriorne, že je voľný pohyb psa zakázaný, ale umožňuje obciam, aby prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia zakázali na časti územia voľný pohyb psa a mnohé mestá, neviem, nakoľko obce, obce využívajú možnosť prijatia takéhoto všeobecne záväzného nariadenia, to robia spôsobom, ktorý je zdanlivo opačný, že povedia, že na území obce, celom, je zakázaný voľný pohyb a vymedzia nejaké miesta, výbehy alebo nejaké priestory, kde je voľný pohyb psa povolený.
Potiaľto je to v poriadku a myslím si, že problém vzniká až tou prokuratúrou, ktorá, ako sa uvádza aj v dôvodovej správe, niekedy spochybňuje a napáda takéto, takéto riešenie, takéto všeobecne záväzné nariadenia. Ja si myslím, že toto je iba nejaká prehnaná horlivosť prokuratúry, že to nevyplýva priamo, priamo zo zákona a nie sú takéto všeobecne záväzné nariadenia protizákonné, pretože keď obec môže vymedziť miesto, kde je na území obce voľný pohyb psa zakázaný, tak môže vymedziť, že tým miestom je územie celej obce s výnimkou nejakých, nejakých priestorov. Tu ja mám kritický názor niekedy na to, čo prokuratúra je schopná napadnúť a úplne, úplne normálny výklad zákona by, by napríklad z takejto veci problém nerobil. Toto je vyrábanie umelého problému zo situácie, ktorá problematická sama o sebe nie je.
No. A vy teda navrhujete to otočiť, povedať, že voľný pohyb psa je zakázaný a zo zákona je zakázaný na území, území obcí a obce budú mať nie možnosť, ale povinnosť prijať všeobecne záväzné nariadenie, ktorým vymedzia tie časti obce, kde je voľný pohyb psa povolený. No. Tie problémy, ktoré tam vidím, je, sú, že jednak v tejto chvíli určite nie všetky obce majú takéto všeobecne záväzné nariadenie a neriešia to, nemajú, nemajú potrebu to riešiť. Potrebu riešiť to zrejme majú mestá a možno nejaké väčšie obce. My týmto dáme obciam, ktoré vôbec tento problém, nijako sa ich nedotýka, majú, majú možno pár psov, ktoré si, ktoré si ľudia chovajú na svojich dvoroch, nechodia s nimi von, my im stanovíme zo zákona povinnosť, že musia prijať všeobecne záväzné nariadenie. Tak ak budeme riešiť v druhom zákone, tak skôr by som uvažoval nad tým, že aby to nebola povinnosť, lebo tým skomplikujeme život niekomu, koho sa tento problém nedotýka. Chápem, že v Bratislave, Košiciach a určite aj v iných mestách tento problém nejako treba ošetriť, ale sú obce, ktoré s tým nemajú žiadny problém a nemali by sme im podľa môjho názoru stanovovať povinnosť, aby prijímali nejaké všeobecne záväzné nariadenie na niečo, čo nie je z ich hľadiska potrebné a dôležité.
A tá druhá, druhá otázka sa týka práve vymedzenia tých verejných priestranstiev a priestranstiev verejne, verejne prístupných, či teda nerozširujeme tú definíciu, definíciu verejného priestoru aj na priestory, ktoré môžu byť povedzme že súkromné, ale môže to mať, môže tam mať prístup verejnosť, teda či tá úprava nebude príliš široká a reštriktívna.
A tretia, posledná otázka sa týka toho, či by to skôr nebolo lepšie naformulovať tak, že sa zverí obci právomoc, že upravme zákon iba tak, že sa obci zverí právomoc, aby vymedzila na území obce územie, na ktorom je voľný pohyb psa buď povolený alebo zakázaný, čím by sme vyriešili ten problém s protestami prokurátora a nechali by sme na obci, či to bude robiť tak, ako doteraz, ale už potom prokuratúra nebude môcť namietať, alebo to bude robiť tak, ako to doteraz hovoril zákon a ako to, ako to málokto robil. Lebo tým môže vzniknúť, vzniknúť aj praktický problém, že mnohé mestá majú upravené, upravené všeobecne záväzným nariadením voľný pohyb psa takým spôsobom, ako to zodpovedá tomu, čo teraz navrhujete. Ale to všeobecne záväzné nariadenie bolo prijaté podľa predchádzajúcej úpravy a aj sa to, aj sa tie nariadenia volajú, že všeobecne záväzné nariadenie, kde je voľný pohyb psa zakázaný a teda v zmysle vašej úpravy by to malo byť všeobecne záväzné nariadenie, kde je voľný pohyb psa povolený.
Čiže aj tie všeobecne záväzné nariadenia, ktoré už dnes existujú, prinajmenšom formálne by bolo treba upraviť a teda zmeniť tam, zmeniť tam názov a možno nejaké, nejaké drobné formulácie a hoci, hoci sú to všeobecne záväzné nariadenia, ktoré sú úplne v súlade s tým, čo vy chcete, tak z úplne formálnych dôvodov zase sa budú meniť. Tak v tom vidím taký nejaký praktický problém a skôr by som sa snažil hľadať nejakú cestu, ako to ošetriť, aby sme sa týmto praktickým problémom, ktoré som spomínal, nejakým spôsobom vyhli.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, možno potešíte starostov a komunálnych politikov, prípadne prokurátorov, ktorí riešia problematiku zákonnosti všeobecne záväzných nariadení. Ale myslím si, že tisícky psičkárov veľmi, veľmi, veľmi nahneváte.
S premiérom Ficom mám jednu vec spoločnú. Obaja sme psičkári a obaja chodievame venčiť našich psov napríklad na petržalské nábrežie Dunaja. Je to verejne prístupné miesto, ktoré nie je označené ani názvom ulice alebo námestia, ale je verejne prístupné miesto v zastavanom území obce.
Podobných miest, ktoré sú, poviem to takto, rajón pre psičkárov, kde bežní ľudia teda moc nechodia, skôr teda psičkári a voľne púšťajú svojich psov, je v Bratislave niekoľko. Zákon 282/2002 o držaní psov dnes hovorí toto: "Obec môže všeobecne záväzným nariadením vymedziť miesta, kde je voľný pohyb psa zakázaný." A vy to navrhujete otočiť tak, že veľmi pohyb psov na priestore prístupnom verejnosti je zakázaný a obec môže všeobecne záväzným nariadením určiť miesta, kde je voľný pohyb psa povolený.
Ak teda táto zmena v parlamente prejde, tak od 1. júna 2017 psičkári nebudú môcť pustiť svojich psov z vôdzky nikde, okrem miest, ktoré určia miestni poslanci. Je to mimoriadne nepraktické a neviem si predstaviť ani, ako sa budú vymedzovať miesta, ktoré som spomínal aj ja, a teda napríklad konkrétne zelené plochy, ktoré nemusia byť iba medzi panelákmi, ale aj na iných miestach, ktoré sú prístupné verejnosti. Príde mi to ako zbytočná buzerácia väčšiny slušných psičkárov, poviem to takto. Pretože väčšina psičkárov vie, aké má zákonné povinnosti. Ak je problém napríklad s tými nebezpečnými psami, tak tam zákon veľmi jednoznačne hovorí, že psy z tejto kategórie musia mať náhubok. Keď nemajú, tak porušujú zákon, môžu dostať pokutu majitelia takýchto psov. A pokiaľ je problém s tým, že tie miesta podľa zákona dnes platného musia byť viditeľné označené a teda, že treba ich lepiť, tie oznamy na stĺpy verejného osvetlenia alebo na iné miesta, tak ak je toto problém, tak odstráňte zo zákona tú povinnosť označiť na viditeľnom mieste, nech je to len názov ulice, napríklad zverejnený na internete. Takže ak je problém len s viditeľným označovaním, tak vyhoďte to zo zákona.
Uznávam, že možno som v konflikte záujmov tým, že som tiež psičkár, ale vidím naozaj proste praktické problémy, ktoré táto novela prináša a prínos ja teda osobne nevidím žiadny. Preto vás chcem z tohto miesta požiadať, aby ste túto novelu zákona z rokovania Národnej rady stiahli. A celkom by ma zaujímalo, či sme s premiérom Ficom v tejto veci na jednej lodi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja chcem podporiť, pán kolega, to, čo hovoríte, a síce nejaké negatívne alebo zamietavé stanovisko k takémuto ďalšiemu predpisu alebo k takejto ďalšej regulácii, ja si myslím, že tak ako je ten návrh v tomto momente navrhnutý, tak vo väčšine miest sa psy stanú nevenčiteľnými. Skutočne kladiete týmto obrovské polená pod nohy všetkým ľuďom, ktorí venčia svojich psov a toto si myslím, že naozaj, ak to prejde, spôsobí jeden veľký problém. A čoho sa ale ja desím najviac, že mám pocit, že v tejto sále, kto ešte niečo nezareguloval v tejto krajine, tak má pocit, že tak musí veľmi rýchlo urobiť, lebo inak asi nebude dobrým poslancom. Ja si ale myslím, že my tu nie sme na to, aby sme celý svet regulovali. Ja si myslím, že sme tu na to, aby sme zlepšovali a uľahčovali ľuďom tam vonku život. A ja sa pýtam, komu tento návrh zákona uľahčí život? Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, len v krátkosti by som sa chcela, pán poslanec Antal, vyjadriť k návrhu vášho zákona, veľa bolo povedané a nechcem sa opakovať. Chcela by som sa ale pozastaviť v tom novom pojme, ktorý zavádzate v zákone pre účely tohto zákona, kde nahrádzate slovo, že verejné, teda spojenie verejné priestranstvo je priestor prístupný verejnos..., je pries..., priestor prístupný verejnosti je priestor, je miesto v zastavanom území obce, ktoré je prístupné každému bez toho, aby musel prekonávať prekážky zabraňujúce vstupu.
Ja sa chcem len venovať tejto vete, že či naozaj ju máte dobre rozanalyzovanú, pretože v aplikačnej praxi to môže priniesť veľké problémy a narušenie aj súkromného vlastníctva. Predstavte si situáciu, že máte rodinný dom, máte predzáhradku alebo nemáte vôbec urobené oplotenie rodinného domu. Svojím spôsobom je to priestor vizuálne verejne prístupný a nejaký psičkár, ktorý pôjde venčiť svojho psíka hoc aj na vôdzke, nie je tam žiadna prekážka, čo by mu malo brániť vstúpiť na nejaký trávnik v predzáhradke a tam psík sa vyvenčí. Čiže toto je určite veľkým problémom, tento váš nový výklad, že čo je verejné priestranstvo.
Taktiež by som sa chcela trošku povenovať kontrole. Dnes tak, ako je to nastavené, obce vydajú všeobecne záväzné nariadenie, tak uplatňovanie, dodržiavanie tohto všeobecne záväzného nariadenia má v prvom rade kontrolovať obecná polícia. Ak to dáte do zákona, tak v podstate mala by to kontrolovať štátna polícia a obecná polícia môže, ale vlastne dávate takýmto spôsobom úlohu štátnej polícii, aby dodržiavala zákon, ktorým teda nebude jednoduché tieto vaše nové regulovanie správania sa psičkárov pri venčení svojich psíčkov kontrolovať.
Ja vítam ale, že otvárate túto tému. Téma psov je, zdá sa, v parlamente veľmi dôležitá, zaujíma poslancov, aj hlavne ľudí ako verejnosť, ale odporúčala by som, keby sme k tomuto viacej debatovali, odborne debatovali, popýtali sa aj chovateľov aj obyčajných psičkárov, ako vnímajú súčasný stav. Ja si myslím, že je tá situácia dnes už oveľa lepšia, ako bola ďaleko v minulosti a také situácie, konflikty na uliciach sa stávajú čoraz menej, môžu sa stať. Môžu sa stať, aj keď sú na vôdzke dvaja psy, že na seba nejakým spôsobom zaútočia.
A odporúčala by som, keby sme naozaj možno aj v konferenčnej sále zorganizovali takúto diskusiu a našli nejaké spoločné riešenie, ale nevidím to vhodné dávať takto do zákona, lebo tá aplikačná prax naozaj môže priniesť oveľa viac problémov, ako je to dnes a tiež by som bola rada, keby ste návrh zákona stiahli a poďme o tom debatovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som tiež sa prihovoril za to, aby sa tento návrh stiahol, pretože si myslím, že ani zďaleka nezachytáva celú škálu obcí, ktorých sa týka alebo by sa týkal. Myslím si, že je obrovský rozdiel medzi nejakou malou obcou na Záhorí a povedzme Bratislavou, čo teda môžem potvrdiť, že je tak. Jednoducho zakazovať to, čo dnes v podstate funguje, je nesprávne.
V tejto súvislosti k tomu, čo povedala kolegyňa Anka Zemanová, ešte by som pridal takú zaujímavosť, že podľa tejto právnej úpravy dokonca vlastník psa, ktorý si ho venčí na svojom vlastnom pozemku, ktorý je prístupný verejnosti, aj ten je porušovateľom tohto zákona. Čiže takéto predlohy my si tu, takéto návrhy my si tu dávame v tejto rade, preto sa opäť prikláňam k tomu, aby sme teda dosiahli to, že pán predkladateľ toto, tento návrh stiahne.
Ďakujem.