14. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, už som bola aj osobne oslovená, tak cítim potrebu sa vyjadriť o to viac, že áno, aj ja patrím medzi tých, ktorí keď sedeli v poslaneckých laviciach, tak vždy hlasovali za zrušenie Mečiarových amnestií a hlásim sa k tomu, že nie som veľký fanúšik skrátených legislatívnych konaní, a považujem tú otázku, samozrejme, za legitímnu.
Začnem, začnem z iného konca, pretože to, že dnes rokujeme o zrušení Mečiarových amnestií, podľa mňa, kolegyne a kolegovia, by ste mali považovať za úspech. Ja to považujem za úspech, pretože niečo sa zlomilo, ja neviem, čo to momentum vyvolalo, asi súhra okolností, tak ako išli za sebou, či to bol prejav prezidenta, či to bola, bol v správny moment film v kinách, či to bola práca alebo opakované predkladanie návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií pánom poslancom Budajom, či to bolo to, že MOST - HÍD v prvom čítaní hlasoval za zrušenie Mečiarových amnestií, teraz veľká podpisová akcia. To je jedno obrovské momentum a ja si myslím, že keď máme šancu rozhodnúť a zrušiť Mečiarove amnestie, tak preto treba urobiť maximum, čo sa dá.
A z tohto pohľadu to mimoriadna situácia bezpochyby je a teraz nehovorím právnym slovníkom, aby sme sa nemýlili, vysvetľujem a zdôvodňujem politickú situáciu, v ktorej sme sa ocitli, a to je politická situácia, ktorá je mimoriadne priaznivá na to, aby sme mohli zrušiť Mečiarove amnestie.
Druhú poznámku k tomu mám a opäť hovorím to ako človek, ktorý vždy hlasoval za ústavný zákon o zrušení, zrušení Mečiarových amnestií. No jednoducho aj s hlasmi strany Mariana Kotlebu sme v prvom čítaní to ledva, ledva dostali do druhého čítania 78 hlasmi. On vtedy hlasoval za. V tejto situácii ja jednoducho vnímam, že došlo k situácii, kedy je vôľa zrušiť Mečiarove amnestie a kedy v tejto situácii asi nie veľmi priaznivo aj zo strany opozície, aj spoločnosti by bola prijatá aktivita vlády alebo vládnej koalície, keby sme tu povedali, tak ideme urobiť okrúhly stôl a poďme diskutovať, odborníci, a pri..., keď nám všetko pekne pôjde cez pripomienkové konanie, štandardný legislatívny postup, v júni tu môžme mať v prvom čítaní riešenie na zrušenie amnestií a potom v septembri o nich budeme s definitívnou platnosťou hlasovať. Ako po v nejakom momente si treba aj politicky, rozumne a úprimne povedať, že ten priestor je tu a teraz, a ten priestor podľa mojej mienky treba využiť na dohodu. Fakt, že vládny návrh zákona je v parlamente tu a teraz v rovnakom čase, keď je v parlamente aj návrh na, ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií v druhom čítaní, tak je vytvorená v parlamente pôda a priestor na to, že tá dohoda sa hľadať môže. A tu chcem deklarovať, že to, v čo pevne verím a dúfam, je, že tá dohoda sa nájde. Koniec koncov, pokiaľ aj opoziční poslanci nebudú cítiť dostatočný komfort na to, aby zahlasovali, tak 90 hlasov sa nenájde. To znamená, to, čo považujem v tomto momente za kľúčové, je rozprávať sa, rozprávať sa, rozprávať sa a dohodu jednoducho nájsť. To, čo je druhá, druhý moment, ktorý chcem zmieniť a ktorý je proste, ktorý je vlastný tomuto obdobiu, je problém, ktorý nevieme vyriešiť, ale môžme sa pokúsiť ho vyriešiť aspoň pre tento prípad naozaj tým, že budeme hľadať dohodu, a to je nedôvera, pretože myslím si, že ten najväčší problém aj v tej ceste hľadania dohody a toho riešenia, za ktorý sa 90 hlasov podpíše, je nedôvera. Nedôvera nielen voči inštitúcie, ale nedôvera vo vnútri, nedôvera v rámci našich vzájomných vzťahov.
Ja si myslím, že o obsahu ústavného zákona alebo samotného zákona budeme ešte hovoriť, ale jednu poznámku mám, otvoril to pán poslanec Dostál. Ja si myslím, že to tiež bola politická situácia, a nie právna situácia, ktorá nás v roku 2012 zviedla k zdvihnutiu rúk za, 90 a viac rúk za novelu ústavy a ústavný zákon o skrátení, skrátení volebného obdobia. A ja len jednu poznámku k tomu mám. To sú príležitosti, v rámci ktorých sa prichádza aj o tú možnosť, aby Ústavný súd bol pluralitnejšie zložený, než je teraz, a možno aj to je dôsledok toho, že dnes aj v tejto sále panuje taká vysoká miera nedôvery. Ja verím, že pri tomto návrhu ju dokážeme prekonať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, samozrejme, pani ministerka neodpovedala na tie otázky, ktoré boli položené. Pani ministerka obišla tú podstatu toho, čo vyčítame návrhu, ktorý tu predkladá. A to preto, pretože dôvod, pre ktorý máme vážne pochybnosti o tomto predkladanom návrhu, sú práve tie, ktoré pani ministerka zamlčuje, a to je to, že prečo došlo k tomu posunu, že sa koalícia teraz domnieva, že potrebný počet hlasov má. My si myslíme, že ten dôvod je práve ten, že tou formuláciou, ktorú ste vložili do toho návrhu, sa snažíte navždy zmiesť problém zrušenia Mečiarových amnestií zo stola. Preto SMER ako pohrobok HZDS súhlasí s tým, aby sa, aby sa hlasovalo za takýto návrh o zrušení Mečiarových amnestií, pretože zrušenie bude následne zrušené Ústavným súdom. To je nám predsa všetkým jasné, že to tak bude, a pozrime sa na to, že akých kandidátov SMER si teraz presadzuje na ten Ústavný súd. Aj s vašou pomocou, vládnej, s vládnou garnitúrou celou. Jednoducho je to trápna finta na to, aby sme naleteli na zrušenie zrušení Mečiarových amnestií.
Prosím, odpovedajte na otázku, pretože hovoriť o tom, čo bolo v minulosti a čo by, čo by sme, s čím by sme mali súhlasiť, to je nemiestne. Hovorme ako dospelí ľudia. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani ministerka, ten argument, ktorý ste tu povedali, tu a teraz, no myslím si, že to nie je dobrý argument, pretože naznačuje, hovoríte tu aj o politickej vôli a naznačuje, ako by teraz tá politická vôľa tu bola iba tak chvíľkovo, ako keby mali nejaký taký akože lepší pocit, a teraz to vedia schváliť a môže ako bublina prasknúť. Ale my sa domnievame, že vďaka aj tej spoločenskej diskusii, vďaka aj tým vyjadreniam právnikov aj vládna koalícia, aj strana SMER dospela k záveru, že je to možné riešiť. Čiže nevidíme to ako nejaké momentum, ktoré tu teraz je, a ak ho správne neuchopíme, joj, ušlo nám a je neskoro. Preto si myslím, že, a my oceňujeme ten úspech a to je veľká vec, ako nikto, nikto tu nehovorí, že by sme boli proti tomu, a sme, sme radi, že tá diskusia tu začína, ale nevidíme kľúč v tom, že poďme to teraz rýchlo sa porozprávať, pretože myslím si, že tá verejná diskusia tu bola dosť dlho a naozaj spoločnosť si zaslúži, aby sa o tom veľa rozprávalo, aby tu prišlo k pochopeniu, možno sa ukážu ešte ďalšie veci, ktoré treba vydiskutovať na to, aby sme sa s tým raz a navždy vysporiadali. Myslím, že toto je úplne kľúčové, a preto sa nemáme kam ponáhľať, pretože toto je veľmi závažná vec, ktorá má veľký dopad na budúcnosť, je to historická vec a treba s ňou naozaj riadne jednať.
A ja by som len povedal, že práve vy, pani ministerka, ste tou nádejou, vy ste ministerka spravodlivosti, kto iný jak vy by ste nemali viesť, a sama ste povedali, že nie ste fanúšičkou skráteného legislatívneho konania, a to sa tešíme a videli sme aj vašu prácu v minulé roky, a preto máme aj takú nádej, keď vynesiete túto tému, že budete tým hlasom, by som povedal, tej spravodlivosti aj vo vládnej koalícii a že práve, lebo ak by ste dnes sedeli v našom, na našom mieste, tak by ste mali presne ten istý názor, predpokladám, že by ste vyjadrovali tiež tú, ten istý postoj.
Takže ja by som len chcel apelovať na vás, aby ste boli tým hlasom spravodlivosti, a neskúšali by sme, nevstupovali sme do takýchto malých ústupkov.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, rozprávali ste múdro, ale musím povedať, že od veci. Ja som dal dva také návrhy, ako riešiť. Jednak som kritizoval to skrátené konanie, ale hovoril som, že prečo nezrušiť to skrátené konanie a rokovať v riadnom rokovacom procese, a vládna koalícia má tu moc, že preloží Budajov návrh o dva mesiace a budeme v druhom čítaní hlasovať o dva mesiace a bude ten priestor a čas na..., rokovať, rozhodovať a dohodnúť sa. Ale paradoxne práve vy a vláda týmto konaním skracujete ten čas na to, aby sme sa mohli rozprávať, aby sme sa mohli skutočne dohodnúť, a bolo to správne riešenie. Vnímam túto snahu vašu, ktorú ste tu vyjadrili alebo vystúpili, ako z vás ako osoby ako úprimnú snahu. Ale predkladať v skrátenom konaní a nepovedať jeden skutočný dôvod, prečo to musí ísť v skrátenom konaní, a vystúpili ste druhýkrát a ja vás veľmi poctivo počúvam aj v úvodnom slove, aj teraz, ale nezachytil som jeden relevantný, skutočný právny dôvod, ktorý by bol v zmysle rokovacieho poriadku a odôvodňoval by skrátené konanie v tomto duchu.
A ešte jeden taký moment, prepáčte, prečo neveríme tej úprimnej snahe. Však za politickou stranou SMER aj SNS stoja Mečiaroví divokí privatizéri. Ako môžme úprimne, v úprimnej snahe dôverovať, že tá snaha Roberta Fica, ktorá 19 rokov bránila zrušeniu Mečiarových amnestií, teraz bude iná. Áno, ste ministerkou spravodlivosti, apelujem na vás. V mene vlády zoberte tieto dva návrhy na skrátené konanie späť a poďme rokovať v riadnom konaní a navrhnite svojim koaličným partnerom, nech Budajov návrh posunú o dva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Povedali ste, pani ministerka, že hľadáme cestu, to je pravda, ako hovorí klasik, a vy toho klasika poznáte, kde je vôľa, tam je cesta. Otázka je, či je vôľa Mečiarove amnestie zrušiť alebo zabetónovať. V tom sú naše pochybnosti. A ja sa k tomu o chvíľu vyjadrím aj v rozprave, v prípade, že pomocou vášho návrhu budú Mečiarove amnestie zrušené a naozaj zrušené aj Ústavným súdom, tak budete za hviezdy a my všetci. Ale ak ostanú zabetónované kvôli Ústavnému súdu, tak frustrácia v spoločnosti z nespravodlivosti sa bude opäť prehlbovať.

Ďakujem za slovo. Pani ministerka, ja som vás v podstate vyzval a zdá sa mi, že to vaše vystúpenie bolo polovičné, a čakal som na tie skutočné argumenty. O tej politickej vôli, to ste povedali dobre a veľmi páči sa mi aj to, čo ste povedali, že treba dohodu, treba hľadať zhodu a treba o tom rozprávať a rokovať. Ale na veľmi dva, na dva veľmi závažné argumenty ste neodpovedali. A to je práve o týchto zákonoch. Prečo skrátené legislatívne konanie a prečo nadradiť rozhodnutie Ústavného súdu nad Národnú radu? Na to ste, žiaľ, neodpovedali a ja som práve na to čakal a my všetci.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj pani ministerke za jej vystúpenie. Od Mečiarových amnestií uplynulo už skoro 20 rokov, a keď už sme takto blízko k výsledku, tak opozičným kolegom sa to opäť nepáči. Obviňujú nás z rôznych vecí, z neúprimnosti, z trápnych fínt, dokonca som tu počula z úst jedného opozičného lídra, že sme dostali strach. Áno, ja mám strach, mám strach z ľudskej hlúposti. Pretože naozaj dokážete konšpiračne pospájať aj veci, ktoré sú absolútne nespojiteľné. A vadí mi to, že úplne nechutným spôsobom ste sem ešte zamiešali aj nešťastnú udalosť z konca týždňa, ktorá sem absolútne, ale absolútne nepatrí. Preto vás prosím, aby ste sa naozaj snažili o vecnú diskusiu. Dopredu vám za to ďakujem. A pýtam sa, naozaj o čo vám v skutočnosti ide. Ide vám naozaj o zrušenie amnestií? Ak vám ide o zrušenie Mečiarových amnestií, tak sa, prosím vás, nesnažte sprofanovať našu snahu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, musíte reagovať na pani podpredsedníčku.

Pfundtner, Edita, poslankyňa NR SR
Tak ja si myslím, že súčasne reagujem aj na to, a keď spolu s ňou vyzývam, že aby sa naozaj nesprofanoval tento historický okamih, ona na to veľmi vecne upozornila, že takéto chvíle sa nemusia opakovať, s čím absolútne súhlasím. Mne o túto historickú chvíľu ide, je tu šanca dať bodku konečne za tým obdobím temna a zla, a preto ten návrh, aj keď mám isté právne pochybnosti, podporím.
Ďakujem. (Potlesk.)

Áno, ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky a vlastne chcem reagovať na pána poslanca Grendela, pretože myslím, že ste to povedali absolútne presne, a ja teraz môžem hovoriť za seba, ale myslím, že môžem hovoriť aj za MOST-HÍD, ale myslím si, že môžem hovoriť v tomto prípade aj za vládu, že neželáme si, aby sa prehlbovala frustrácia v tejto spoločnosti. A opakujem, pomenovali ste to veľmi presne.

Tak sa to pokúsim pomenovať veľmi presne ešte v trošku dlhšej verzii a pokúsim sa to nepokaziť, ako ma vyzýval pán predsedajúci. Dámy a páni a vážení kolegovia z vládnej koalície, pokus o zrušenie Mečiarových amnestií by sa dal nazvať aj druhou šancou. Druhou šancou pre niektorých z vás dokázať, že ak niečo tvrdíte, tak to myslíte vážne a dodržíte. Pred rokom ste prvú takúto šancu premárnili, lebo vtedy ste tvrdili, že nepôjdete so SMER-om do vlády, ale potom ste konali opačne. Teraz tvrdíte, že chcete zrušiť Mečiarove amnestie. Nečudujte sa našim pochybnostiam, lebo sa ťažko zabúda na tú skúsenosť spred roka. Ale ak výsledkom nášho návrhu naozaj bude zrušenie Mečiarových amnestií nie tu v parlamente, ale na Ústavnom súde, tak to bude veľká vec. Bude to využitie tej druhej šance. A som presvedčený, že to verejnosť ocení.
Pochybnosti vo mne vyvoláva nielen tá skúsenosť z minulosti, ale aj niektoré pasáže z tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie a tie pasáže sa potom opakujú aj v dôvodovej správe k samotnému návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií. Citujem: "V roku 1997 udelil prezident Slovenskej republiky Michal Kováč milosť zo dňa 12. decembra 1997 vo vtedy platnom znení. V roku 1998 vydal predseda vlády Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident aboličné amnestie uverejnené v Zbierke zákonov vo vtedy platnom znení. V spoločnosti panuje všeobecný konsenzus o nemorálnosti týchto amnestií, ktoré neumožňujú vyšetriť závažné podozrenia zo zneužitia štátnych orgánov na spáchanie závažných trestných činov."
Dámy a páni, chcel by som sa spýtať, ako ste na toto prišli. Po prvé vo verejnosti naozaj panuje konsenzus o nemorálnosti Mečiarových amnestií, dokazuje to prieskum agentúry FOCUS, už zmienený film Únos a jeho úspech, úspech online petície alebo vyhlásenie renomovaných právnikov, ale to všetko vypovedá o vzťahu k verejnosti k Mečiarovým amnestiám. To po prvé.
Po druhé prezident Kováč, ako aj vyššie píšete, neudelil amnestiu, ale milosť. A nie jednu, ale šesť. V kauze Technopol, ktorej sa milosti exprezidenta Kováča týkajú, nesúvisia so žiadnym podozrením so zneužitia štátnych orgánov na spáchanie závažných trestných činov, preto konštatovanie v zdôvodnení tohto návrhu na skrátené konanie, že v spoločnosti panuje všeobecný konsenzus o nemorálnosti týchto amnestií, ktoré neumožňujú vyšetriť závažné podozrenia zo zneužitia štátnych orgánov na spáchanie závažných trestných činov, toto konštatovanie je blud. Hodiť tieto dva prípady, Mečiarove amnestie a jednu zo šiestich Kováčových milostí do jedného vreca je nefér a je krivením reality. Rovnako je krivením reality navrhovať rušenie iba jednej zo šiestich milostí prezidenta Kováča. Prečo? Tie ostatné milosti v kauze Technopol, tie neboli amorálne voči Mariánovi K. napríklad, Martinovi SM a ďalším? Tie boli v poriadku? Veď sa týkali tej istej kauzy. Ak chcete zveriť právomoc rozhodovať o rušení amnestií a milostí Ústavnému súdu, prečo by nemal práve Ústavný súd posúdiť, či tie milosti boli, alebo neboli amorálne? Lebo na kamarátov sa nesiaha? (Potlesk.) A to už ani nejdem riešiť, koľkí z kolegov si týkajú s niektorými ľuďmi, ktorí dostali milosť od pána exprezidenta. Tento dvojaký meter len prehlbuje moje podozrenie, že to s nastolením spravodlivosti v kauze amnestií bude ešte zložité.
Vážená pani ministerka, v návrhu na skrátené legislatívne konanie tvrdíte ešte aj toto. A spomínal to aj Igor Matovič. "Vláda Slovenskej republiky po zvážení názorov odbornej verejnosti, súčasnej verenej diskusie, ako aj doterajšej diskusie v Národnej rade dospela k presvedčeniu, že ak sa má umožniť zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť, mala by byť táto právomoc zverená Národnej rade ako jedinému ústavodarnému a zákonodarnému orgánu v Slovenskej republike, ktorý čerpá svoju moc priamo od ľudu ako jediného zdroja všetkej moci v štáte." Áno, s týmto absolútne súhlasíme, toto je akoby z pera opozičných politikov. Právomoc rušiť amnestie by mala byť zverená Národnej rade ako jedinému ústavodarnému orgánu. Lenže vládny návrh zákona túto právomoc nedáva Národnej rade, dáva ju Ústavnému súdu.
Preto, dámy a páni, záverom, ak jednu vec tvrdíte a druhú konáte, ťažko sa verí, že tu ide o definitívne zrušenia amnestií. Kiež by som sa mýlil! A opakujem ešte raz, ak budú zrušené, verejnosť sa môže po dlhom čase prvýkrát naozaj nadýchnuť. Ale ak túto druhú šancu premárnite, ľudia sa budú cítiť oklamaní a myslím si, že im bude úplne jedno, že to bude rozhodnutie pre nich dosť vzdialeného Ústavného súdu, ak sa Mečiarove amnestie nezrušia, frustrácia v spoločnosti bude narastať a každou takouto frustráciou bude narastať aj hrozba, že tá hrádza proti extrémizmu sa raz pretrhne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Plne podpisujem tie naozaj dobre mienené slová pána Grendela o druhej šanci. Mali by sme si všetci dopriať - aj my v opozícii - šancu uveriť v dobrú vôľu koalície, ale predovšetkým to má v rukách koalícia. Ak sa nás podvedie a má to ona v rukách, tak prehĺbi frustráciu v spoločnosti a v tejto, v tomto parlamente sa sotva už vráti nálada na spoluprácu.
Druhé, čo chcem podčiarknuť, že pán Grendel veľmi náležite upriamil pozornosť na ten jeden problém, s ktorým zrejme prichádza do styku aj MOST - HÍD, ale ktorý trápi nás všetkých, a to je civilizačný rozpor, ktorý akoby stále zostával medzi endemickými mečiarovcami, ktorí existujú aj na politickej scéne aj za ňou a medzi demokratmi. V tých, v tom myslení tých endemických mečiarovcov, v podstate ľudí, ľudí z éry karpatského modelu demokracie je Michal Kováč zradcom, lebo neposlúchal vodcu, ale riadil sa podľa Ústavy, preto bolo namieste, že bol potrestaný, že mu niesli syna, o on by mal byť označený za amorálneho, keď toho syna sa pokúšal dostať do nemeckej republiky na výsluch udelením amnestie, toto myslenie, podčiarkol aj pán Grendel, sa objavuje ešte aj v dôvodovej správe predkladaného návrhu.
Tohoto myslenia a tejto politiky sa treba zrieknuť. Je 21, storočie, mečiarizmus musí odísť a myslenie typu karpatského modelu demokracie nesmieme k nám pustiť!