14. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega, hovorili ste, že Kováč ako prvý použil tajnú službu a aj o rôznych iných neduhoch a previneniach, ktoré kto kedy, kto kedy urobil.
Ja chcem len povedať, že aj keby ich bolo dvadsať, veď predsa musíme niečím niekedy začať. A tu, ako som aj hovorila vo svojom vystúpení, vidím najväčší problém v tom, že toto nie je bežná amnestia, tu predsa ide o konflikt záujmov, kde vinník amnestoval sám seba a svoju partaj. To vám vôbec neprekáža? To nie je úplne bežná amnestia. Hovoríte o tom, že už to tu máme 20 rokov a že už by sa s tým mali zaoberať historici. Nesvieti vám kontrolka, že 20 rokov sa k tomu vraciame? Nevidíte, že to zaujíma ľudí? To nie je vec historikov, to je vec ľudí a my sme ich zástupcovia. Takže myslím si, že by sme sa tým zaoberať mali, lebo národ to trápi, ako vidíte. Vymenovali ste od ničoho po Krym všetky možné dôvody, prečo to, prečo za to nehlasovať, a nepovedali ste jeden, prečo hlasovať.
"Spravodlivosť sa nedá budovať inak ako pomocou práva a zákona," ste povedali. Povedali ste to vy, ktorý, ktorý ktorého, ktorý je vo vláde, kde je predseda Fico, kde kryjete Kaliňáka. To hovoríte naozaj vážne? A ešte k tomu sa tu postavíte a poviete, že Mečiarove amnestie sú v poriadku a netreba ich rušiť. Vážne? A potom poviete túto vetu, pán Hrnko?
Hovoríte, herci a publicisti, že oni nám tu kážu. Viete, herci a publicisti sú tiež ľudia. Dokonca často odvážnejší a čestnejší, ako ste vy. Pretože na rozdiel od vás, vy svoj plat budete dostávať, či sa tu postavíte a poviete svoj názor, alebo nie. Vám sa nič nemôže stať. Napriek tomu vždy pritakávate a robíte to, čo vám povedia hore. Na rozdiel od vás sa oni majú čoho báť, pretože sa môžu báť takých, ako ste vy. Môžu sa báť buzerácií štátu, ale oni sa napriek tomu postavia a povedia, čo si myslia, viete. Takže určite sú to väčší hrdinova ako vy a vaši kolegovia.

Pán Hrnko, ja som teda s úžasom pozorovala tú spŕšku neuveriteľných teórii a téz a voľných úvah vašich, ktoré ste tu predviedli, a naozaj teda veľmi ťažko sa mi reaguje na tú zmes a spleť fakt neuveriteľných rečí, ktoré ste tu predviedli, ale predsa len ako ten výrok, že honba za spravodlivosťou mimo zákona, mimo práva, že vy ako historik ste proti nej.
No ak niečo bolo mimo práva, tak to boli Mečiarove amnestie, pre boha živého. Tak ako sa zamyslime nad tým, čo je mimo práva, a nejaká snaha dospieť k nejakej spravodlivosti, aby sme sa postavili aspoň zodpovedne voči nejakým budúcim generáciám v tom, že, že chceme tieto krivdy napraviť. Tak to vy považujete za honbu za spravodlivosťou mimo zákona? Strašne sa mi ťažko na to naozaj reaguje, ale teda nedá mi, vy hovoríte, že necháme to na historikov, nech sa ukáže, kde je pravda. No, ja si myslím, že pani Remiášová nepotrebovala žiadnych historikov na to, keď prišla k pánovi Mečiarovi a udrela ho kyticou, aby jej niekto hovoril o tom, čo je pravda, že jej syn bol zavraždený. Nehnevajte sa, akože toto, toto sú neuveriteľné veci, ktoré vy ste tu predviedli, a nesúhlasím s tým, čo ste povedali, že taká bola doba.
Akože aká bola doba? Veď tá doba bola proste brutálna, vraždilo sa a bolo to mimo zákon. Tá doba bola mimo zákon, tie amnestie samotné. O čom ste to tu rozprávali, prosím vás?

Pán poslanec Hrnko, ona honba za spravodlivosťou stála tisícky životov a niekedy aj milióny životov, ale je dosť cynické spomínať to práve v tomto prípade, lebo tu sa nebavíme o náprave nejakej privatizačnej krivdy alebo nejakého daňového podvodu, čo je, je to úplne bežné, že, že odmietate, aby bola zjednaná spravodlivosť aj v takýchto veciach. Tu sa bavíme o Mečiarových amnestiách, tu sa bavíme o únose Michala Kováča mladšieho, a keď sa bavíme o týchto veciach, tak k nim patrí aj vražda Roberta Remiáša. Čiže aj tento prípad stál jeden ľudský život a nebola za tým žiadna honba za spravodlivosťou. Naopak, bola za tým, bolo za tým brutálne porušenie práva, brutálne porušenie spravodlivosti, honba za mocou, honba za peniazmi.

Ďakujem za slovo. Ja by som povedal toľko, že rešpektujem právo na taký aj onaký názor, či opozičný, či koaličný, dokonca rešpektujem názorovú rozmanitosť aj v rámci koalície.
Súhlasím s pánom poslancom Hrnkom v tom, že na scénu by mali nastúpiť aj historici, ale, pravdupovediac, zdá sa mi, že historici spia na vavrínoch nielen v tejto, ale aj v starších historických súvislostiach, viď Nežná revolúcia napríklad alebo udalosti roka 1968/69, ktorého dodnes nie sú náležite zhodnotené, lebo v učebných osnovách a o tom deti sotva učia. Pravdou však je, že úlohou historikov je zhodnotenie daného obdobia, ale otázka amnestií má inú podstatu, nie hodnotiacu. Takže summa summarum najskôr vyriešme traumu po právnej stránke, a potom nech nastúpia historici, ktorí to budú hodnotiť, či už pre učebnice dejepisu, alebo pre mladú generáciu v školách.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja si cením pán poslanec Hrnko, že ste boli pri tvorbe asi aj ús..., prvej našej ústavy a asi aj pri tvorbe Slovenskej republiky. Ale spomínali ste historikov.
Prepáčte, akí historici? Tí historici, ktorí sú teraz poplatní tomuto režimu, ktorí celý život svojej kariéry sa priživovali na komunistickom režime a históriu odpisovali z Prahy a na tom si robili kariéru? Akí historici? Dušan Kováč, Ivan Kamenec alebo Mič..., nejaký Mičev a im podobní? Alebo nám tú históriu budú určovať, tak ako ste povedali, treťotriedni komedianti, ktorí všetko a ktorí za peniaze urobia všetko, a tí, ktorí sú, ktorí momentálne bez toho, aby spolupracovali s Čechmi, s Prahou, nie sú schopní žiadneho diela, žiadnej práce.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No, pán poslanec Hrnko, vystúpili ste preto, aby ste deklarovali svoju príslušnosť k Mečiarovým pohrobkom. Ďakujeme za toto priznanie, ale vedeli sme. Vy hovoríte, že to nebol zločinecký režim, lebo vy ste vtedy len testovali hranice. Vážne? Vy ste vtedy len testovali hranice? Hranice zákonnosti, hranice spravodlivosti?
Pán Hrnko, vy ste sa museli zblázniť! Jediné z toho, čo ste povedali a s čím súhlasím, je, že toto sú 50. roky ako vyšité, lebo živia krivdy a bezprávie.

Pani poslankyňa Blahová, viete, ja som, myslím, že ste ma nepočúvali. Ja som celý čas tento bol v opozícii proti Mečiarovi, ale nemyslím si, že ten režim v zrovnaní tom, v zrovnaní s tými vzormi, ktoré nám tu pán prezident Kiska predložil, Tureckom a Ukrajinou, že bol zločinecký, a to si nemyslím a na tom môžete si myslieť, čo chcete.
Ale o inom som chcel povedať. Veď predsa Remiášova vražda bola vyšetrená a osobne si myslím, že neexistuje taká amnestia, ktorá by zamedzila, lebo to by mohol aj Černák povedať, že všetky tie zločiny, ktoré napáchal, boli v súvislosti so zavlečením Michala Kováča a boli by amnestované. Však to nie je pravda. Tá vražda je vyšetrená, sú známi vrahovia a... (Reakcia z pléna.) Treba ich odsúdiť.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážení kolegovia, teda pravdepodobne aj opoziční, aj keď teda, pravdupovediac, k vám hovoriť nechcem. Nemá to význam, tu pani poslankyňa zo SaS-u podľa mňa bezočivo sa navážala do pani primátorky z Humenného, že teda ako sú všetci smeráci v bufete a neviem kde. Je tu sedem, ak som dobre rátal, možno osem kompletne príslušníkov tej opozície, ktorí tak pozorne počúvajú. Ale však charakter a svedomie a elementárnu slušnosť netreba! Vám to teda nehovorím, hovorím to divákom a, pravdupovediac, ma nezaujíma vaša reakcia, lebo sledujem spôsob diskusie.
Učil som desať rokov, čo je to demokracia. Jednou esenciálnou súčasťou demokracie je pluralita. Vychádza sa z toho, že spoločnosť absolútne chápe, že nemá ani zďaleka jeden morálny hodnotový systém, ktorý uplatní pre všetkých. To je, to sú rezíduá minulosti. Máme liberálov, máme konzervatívcov, máme, máme ľavičiarov, máme pravičiarov, máme ľudí, ktorí absolutizujú ľudské práva, iné ich nezaujíma, máme absolútnych ekologi..., ekologistických aktivistov, ktorí sú schopní ísť až do ekologického terorizmu. Spoločnosť a pluralita a demo... je základnou, teda pluralita je základnou hodnotou demokracie.
Je úplne normálne v normálnych parlamentoch sveta a tam, kde vedia poslanci aspoň niečo o politickej kultúre a nepotrebujú sa predvádzať ale totálnou neznalosťou elementárnych vecí, napríklad ústavného práva. A to, čo vedia vo všetkých parlamentoch, že ten, ten abstraktná predstava, že každý z nás reprezentuje nejakú časť obyvateľstva a názorov tejto krajiny. Ja mám tú česť reprezentovať 27 % poslancov, esenesáci majú svoje, MOST svoje, ľudia zo SIETE majú svoje a opozícia svoje.
Viete, v roku 1950 dostal v Cannes Nobelovu cenu, teda Nobelovu cenu, hlavnú cenu na filmovom festivale film Rašomon. Nebol o ničom inom, o tom, že tú istú udalosť sledovali štyria ľudia a každý z nich videl niečo iné. Takže pluralita ako hodnota a to, čo tu predvádzate, s tým nemá absolútne nič spoločného, lebo pravda je len to, čo ste nositeľom toho vy. Čítate predsa noviny, takže viete, ako to je, veď o čom sa tu baviť. Ja mám jednu obrovskú smolu. Lebo ideálne by bolo naozaj sedieť hore a sledovať, nech toto divadlo tu prejde a nech je svätý pokoj, nech sa robí čokoľvek, a ideme ďalej. Len ja som tu bol, ja som tu sedel, pani poslankyňa. Ja som nečítal noviny ani som sa nepohyboval v úzko uzavretých skupinách názorových, ale poznám v tomto smere kompletne celé Slovensko. Tie nehanebnosti, ktoré tu spomínate, vedomé a účelové klamstvá sú strašné a provokujú ma. A naozaj ja strácam nervy a chodím tu vystupovať, hoci som si povedal, že netreba.
Len taká jednoduchá vec, teda to hrozné odsúdenie občanov. Spomína si niekto, pán prezident Kováč, ako teda tá vzorná a žiarivá ikona Slovenska kandidoval opätovne vo voľbách? Koľko dostal opätovne vo voľbách od občanov Slovenskej republiky? Tak hanebnú prehru si nepamätám a podľa mňa nemá v dejinách Európy posledných 50 rokov, aby zvolený prezident, ktorý opätovne kandiduje, takto hanebne dopadne. Ako to videli teda ľudia, ktorí žili v tom období a ktorí vnímali tú situáciu, vtedy nie ako vy z novín a nemali tú nezmyselnú politickú nenávisť a principiálne zbavenie sa elementárneho rozumu a rešpektu k politickým súperom? Ja som, pani kolegyne všetky aj pani Kaščáková, ak dovolí v tomto parlamente od roku 2002. Mám svoju česť a nejako tu žijem a s pokorou prijímam hrdých občanov, ako, akým spôsobom naložia s mojou účasťou tu.
Na základe čoho si dovoľujete tie surové, tupé a nezmyslené útoky a urážky, ktoré tu dennodenne zaznievajú? Jak vyzerá podpredsedníčka parlamentu, pričom pán Heger sem príde, a že dohodnime sa a že, že teda konsenzuálne, a vy, opozícia, kde tupé, agresívne a len konfrontačné prejavy. Jak tá elementárna vec, ktorá súvisí s tou pluralitou, že teda reprezentujete v plnom rozsahu názory občanov, tak aj my reprezentujeme vo svojom a pravdepodobne asi je našou úlohou, aby sme začali v zmysluplnom dialógu hľadať, ako teda nájsť nejaký konsenzus, ktorý bude mať nadpolovičnú podobu, ktorý, ktorý my ponúkneme Slovensku. A je úplne jasné, že všetci nikdy nebudú spokojní, že deficit budú cítiť konzervatívci, liberáli, všetci, že sa veci nepodarilo spraviť. To je esencia demokracie. Miesto toho úplne nezmyselný tupý politický boj a k tomu celému, čo je ďalšia tragédia Slovenska, schopnosť médií manipulovať tak totálne verejnou mienkou. Dneska naozaj už pravda neexistuje. Pravda je len to, čo sa vmangľuje ľuďom.
Ja v tom parlamente som bol a sledoval som to a videl som obrovskú diskusiu, keď pán prezident Kováč, ktorý bol predtým zásadným podporovateľom myšlienky samostatného Slovenska, nie Mečiar, teraz sa stal ikonou všetkých tých, ktorí doteraz trpia, že už nemajú spoločnú česko-slovenskú vlasť a že už je tu iba samostatné Slovensko. A ten Mečiar, ktorý sa pozerá, preukázateľne nechcel samostatné Slovensko, ale prispôsobil sa náhodám, atmosfére a hlavne politickému, politickému rozdeleniu síl vo väzbe na, v kontakte s Českou republikou. Bol tu zúfalý boj, zúrivý boj celé 90. roky, presne tak ako v Maďarsku, v Poľsku, v Česku. Vznikali mafie, mafiánske boje v Poľsku, v Česku, v Maďarsku aj na Slovensku. Zúfalý boj a používali sa zbrane rôzneho kalibru. O čo išlo? Kto bude privatizovať.
Je tu obrovský zločin, ktorý urobil Mečiar, len potom nastúpila tá dobrá vláda KDH a SDKÚ a rozpredala bez akýchkoľvek podmienok kompletne celé, celý národohospodársky potenciál Slovenskej republiky. Pre mňa je to niečo hrozné. Je to pre mňa vlastizrada. Ale nechodím sem, netáram, že poďme rušiť, a neplatí princíp retroaktivity. V doterajšom vstúpení nezaznel jeden jediný ústavnoprávny aspoň trošku hodnotný prejav. Veľmi rád budem o tom diskutovať. Nepochybne je tam celý rad otázok, o ktorých hovoriť môžme, kde zvažujeme z jednej strany argumenty tie a oné, kde teda porovnáme alebo komparujeme, čo sa deje vo svete a podobne.
Máme už ale dneska, vážené kolegyne, kolegovia, už sú publikované, znenie milostí pána prezidenta Kováča. Znenie, kde sú hanebné rozkradnutie nielen 2,6 mil., ale ukradnutie, objednám, dostanem, zoberiem tovar a nikdy nezaplatím. Hanebné ukradnutie. Títo veľkí bojovníci proti korupcii, čo tu dorábajú, omdlievajú atď., nevidia, dúfam, že pokiaľ tu nebudete, nezískate z tlače, ja vám to veľmi rád v druhom čítaní prečítam, ako vyzerajú tie, tie milosti pána prezidenta. Prečo dostal pán Kočner ďalšiu milosť za ďalších 120 mil. korún? Čo viedlo toho vynikajúceho pána prezidenta, ktorému sa krivdilo, k tomu, že túto milosť dal? (Reakcie z pléna.)
Otázka zavlečenia, aj pani ministerka mi odpustí, ale všetkým sa nám to stáva, že hovoríme o únose, nešlo o žiadny únos, išlo o zavlečenie, ale kto sa hlbšie pozrie na inštitút zavlečenia, zistí, že on má ešte ďalší atribút okrem toho, že niekoho vynesieme do zahraničia. A to je ten, že ho v zahraničí na niečo využívame, na nútenú prácu ženy, že ukradnem dieťa, tam už aj únosové rozmery, že ho nútim na..., pracovať buď a nezaplatím mu poriadne mzdu a podobne. Vždy máte, že načo by som niekoho zavliekal do cudziny. V danom prípade ale tu bola obrovská diskusia vo vnútri krajiny, pretože bolo, začalo byť známe zhruba tak, predpokladám, okolo marca roku ’95, že teda voči synovi pána prezidenta je vydaný medzinárodný zatykač v Mníchove. Pán prezident 5 mesiacov zatĺkal, že jeho syn, jeho syn nemá s tým medzinárodným zatykačom nič spoločné. Koľko rečí, že Mečiar dal sám sebe nejakú amnestiu. Čo urobil pán Kováč, koľkým ľuďom dal na to, aby chránil svojho syna, ktorý kradol s veľkou pravdepodobnosťou? Lebo na rozdiel od vás uznávam prezumciu, že je to iba indícia, podozrenie, lebo rozhodnutie súdu nie je. Ale bolo preukázateľne ukradnuté obrovské množstvo peňazí, na tie časy určite.
Amnestie, teda milosti jedna za druhou bez akýchkoľvek problémov a nezaujíma nás to. Bola obrovská diskusia v médiách v tom období a házedesáci logicky atakovali prezidenta, jak môže prezident dať milosť svojmu synovi a všetkým ostatným ľuďom. Dnešný guru v SME pán Schutz uverejnil, čo je veľmi smiešne, v Lidových novinách v roku ’95 a je to dostupné, čo môže niekto spochybňovať právo prezidenta udeliť milosť vlastnému synovi, je to jeho právo, nikto mu ho nemôže zobrať, je univerzálne a podobne. Je k dispozícii, vážení kolegovia, ten článok pána Schutza, choďte sa pozrieť, čo vypisuje teraz po novinách.
Veď tu, vy, my, my znásilňujeme pravdu, my, ani nás nikoho pravda nezaujíma. Tupý, bez akýchkoľvek etických zásad vedený politický zápas, nič, ideme všetci, však teraz budeme všetci, smeráci budú sedieť a čučať, lebo sa im do toho nezapoja, a ideme. Hlava-nehlava. Jeden jediný ústavnoprávny argumentujúci s našimi argumentmi prejav sme tu nepočuli ani v náznaku. Emočné prejavy čiste pôsobiace na ľudí, ktorí majú čisté srdce, a nepochybne ani ja nesúhlasím so zavlečením Michala Kováča. Tisíckrát sme sa vyjadrili, že je to suterén v tom zmysle, že nemožno zaťahovať deti do politického zápasu, a ja mám, ak mi dovolíte, syna a tiež nechcem, aby ho niekto zavliekal nikde.
Ale nemôžem stratiť schopnosť vnímať veci v kontextoch, v ktorých to bolo, v právnom myslení, v ktorých to bolo vtedy, všímať si, čo ohrozujem, ohrozujeme elementárnu stabilitu právneho poriadku Slovenskej republiky, narúšame základnú zásadu práva, bez ktorej právo prestane existovať, a to je základom, a to je právo, teda povinnosť zákazu retroaktivity. Sú tri funkcie, čo sme učili desať rokov, práva: organizačná, sankčná a funkcia právnej istoty, ktorá je esenciálnou súčasťou, to je základ práva. V Anglicku, keď už nič iné, lex posterior derogat legi priori, zákon neskorší ruší zákon skorší. Zákon principiálne môže ukladať veci až do budúcnosti. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ďakujem.

Číž, Miroslav, poslanec NR SR
Na všetko kašleme! Je to hrozné, pre mňa je toto veľmi nepekný deň. Je to tragická diskusia a pevne verím, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. V prvom rade, pán kolega, tak ako spomenuli tuto vedľa mňa kolegovia, vravíte, nesedí tu dosť opozičných poslancov, no áno, on je to koaličný návrh, pozrite sa, prosím, do vlastných radov, koľko vás tam je. Vravíte o neznalosti ústavného práva, keď, keď hovoríme o tom, že koaličný návrh nie je v poriadku, že Mečiarove amnestie je možné a dokonca je treba ich zrušiť a dokonca že Budajov návrh je v poriadku.
Hovoríte, že nepoznáme ústavné právo. Prosím vás pekne, toto isté hovorí 26 právnikov našich slovenských špičiek, to je najlepšie, čo máme na Slovensku, medzi nimi ústavní právnici. Oni, prosím vás pekne, tiež nepoznajú ústavné právo?
Hovoríte, že každý má svoje argumenty, každý si ide svoje, no viete, ja som sa snažila mať aj vaše, ja som si to naozaj poctivo spísala, spísala som si históriu, spísala som si vaše argumenty pre váš koaličný návrh, argumenty pre Budajov a jediné, čo ste urobili, je, že ste to vysmiali a ani ste to nepočúvali. Pritom tá snaha bola úprimná a bola úprimná preto, lebo je aj úprimný záujem urobiť správne rozhodnutie. Hovoríte, že ste tu bol celú dobu, čo veľmi oceňujem, lebo tým sa veľmi líšite od väčšiny vášho klubu, a hovoríte o tom, že tu boli vedomé a účelové klamstvá použité, toto hovoríte veľmi často. Chcem povedať, že aj keby to tak bolo, aj keby niektoré z tých vecí tak boli klamstvami, myslím, si, že bolo použitých veľmi veľa relevantných argumentov a relevantných obáv, a bolo by rozumenejšie namiesto obviňovania zodpovedať, lebo to sa ešte nikto z vás nepokúsil.
Hovoríte, že Kováč bol vzorná žiarivá ikona, toto nie je o Kováčovi. Váš argument je: veď aj oni. A toto je o Mečiarovi a o tom, že amnestoval sám seba, o veľkej, veľkej nespravodlivosti.
A tiež nepovedali ste, ako budete hlasovať, ja by som to rada vedela.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. No, kolega Číž, pekne ste vytiahli Akira Kurosawu a jeho Zlatú palmu v Cannes. Ten Rašomon skutočne mal za námet relativizáciu pravdy a to aj bolo presne to, čo ste robili ako nosnú časť svojho desaťminútového vystúpenia, relativizovali ste pravdu.
Povedali ste napríklad, že Mečiar sa prispôsobil tým, že rozdelil republiku s Klausom. No obidvaja sa prispôsobili akurát k tomu, že vedeli, že keby prišlo na povinné, z ústavy povinné referendum, tak je vysoko pravdepodobné, že sa tá republika nerozdelí, a preto sa prispôsobili vlastnej obave a túžbe po moci a tú republiku rozdelili bez vôle občanov, ktorá mala, samozrejme, byť.
Je pekné, že hovoríte, ako tá koalícia KDH, SDKÚ sprivatizovala a vylúpila. To je tiež taký rašomonovský pohľad na pravdu. Nespomínate si náhodou, v akej strane bol občan Rezeš a čo dostal? Dostal trafiku alebo zmrzlináreň, alebo ako to bolo s tou privatizáciou fabriky, o ktorej predtým povedal Ducký, že bez nej nepostavíme ani plechový plot, takže všetko rozdalo SDKÚ, predtým sa nič nedialo, vtedy nikto nič nedostal?
Je ináč pekné, keď hovoríte znevažujúco o prezidentovi Kováčovi ako o ikone. No, musím povedať, že pri svojej opätovnej kandidatúre dopadol podobne i skutočná ďalšia veľká ikona Lech Walesa, ktorý prehral s komunistom Kwaśnievským. Ale aby sme nechodili po príklady žiarivých ikon priďaleko, poznám jednu žiarivú ikonu, ktorá prehrala s totálnym začiatočníkom v politike 60 : 30, čo je teda pomerne spľachovák. Takže keď už hovoríme o biednych výsledkoch v prezidentských voľbách, nemali by ste veľmi hádzať kamením, keď ste v sklenenej veži. (Potlesk.)