14. schôdza

Kolegovia, kolegyne dovoľte, aby som sa neopakoval po svojich predrečníkoch, tak len by som zosumarizoval to, čo v podstate sme predložili ako naše návrhy na zmenu, tak aby sme dokázali podporiť váš koaličný návrh.
Najprv sme žiadali čas, lebo zhurta, zhurta, tak ako ste to chceli urobiť v podstate zo dňa na deň hneď v prvý deň tejto schôdze, hlasovať na druhý deň už po tom druhom, treťom čítaní a za dva dni to spláchnuť, ako tu bolo viackrát povedané, ako to nazývate interne, tak to nám naozaj nepripadalo dôstojné. Hlavne od ľudí, ktorí, vieme, že dlhé roky, pomaly 20 rokov tu bojovali za to, aby amnestie zrušené neboli. Pri každej jednej príležitosti, ktorú mali, tak nepodporili možnosť zrušiť amnestie a zrazu zo dňa na deň zmenia názor a my im máme veriť, že to myslia úprimne. Preto sme žiadali čas, O. K., kvitujeme, ten týždeň navyše, aj keď je nedostatočný, dobre, dali ste nám ho.
Tých 5 ďalších požiadaviek na zmenu tak, aby sme dokázali de facto z vášho návrhu urobiť účinný Budajov návrh, boli o tom, pre mňa je osobne najdôležitejšie premlčanie, kde teda chceme zabrániť tomu, aby sa neprijalo pro forma niečo, že sme zrušili amnestie, a v skutočnosti páchatelia by boli naďalej počestní podnikatelia a smiali by sa nám do tváre, lebo súd by konštatoval premlčanie.
Potom druhá podmienka, aby Ústavný súd nekonal, tak ako teraz my navrhujeme, ex offo, čo vôbec nie je zvyčajné, lepšie povedané, je to nezvyčajné alebo sa to tak nerobí a vždy koná len na návrh niekoho, tak chceli sme, aby teda tí ľudia, ktorí majú s tým problém, že Národná rada prijme uznesenie, aby sa k tomu prihlásili čestne a obhájili to. Napríklad taký pán Číž, ja si viem predstaviť s pánom Hrnkom, s pánom Blahom, veľkými to bojovníkmi proti zrušeniu amnestií, že by teda napísali fundované stanovisko, vyzbierajú tu 30 podpisov, a nech sa teda pod to podpíšu. Aj tu kolega Bublavý by sa asi podpísal, lebo však doteraz ste vždy hovorili o tom, že amnestie sa zrušiť nedajú, takže pevne verím, že by sa tých 30 podpisov našlo. Samozrejme, bola by tam aj alternatíva, že ten návrh by mohol podať napríklad generálny prokurátor, takže ak by ste sa hanbili zrazu bojovať proti zrušeniu amnestií, mohli by ste zostať z obliga, tak váš generálny prokurátor by napísal zdôvodnenie a vy by ste mohli tichučko ten svoj zmenený názor si obhajovať u seba doma.
Tretí, tretí návrh, ktorý sme predložili, je, že aby teda vedľajším účastníkom konania sa mohol stať aj prezident a vláda, lebo si myslíme, že teda keďže do tohto procesu vstupujú a týka sa ich, tak asi mali by aj čo k tomu povedať.
Štvrtý, to už veľakrát tu povedané, že aby sme sa nesnažili zrušiť len milosť pri synovi Michala Kováča, a ostatných podvodníkov, ktorí v tej kauze Technopol boli, tak by sme nechali vlastne, vlastne naďalej omilostených, lebo v takej situácii by sa vlastne mohla stať paradoxná situácia alebo mohla by nastať, že Michal Kováč mladší pred súdom, a kto by voči nemu svedčil, že spáchali sme podvod, no všetci ostatní spolupáchatelia. To zrejme by nebolo ani morálne, ani demokratické a pevne verím, že takéto niečo nechcete urobiť, lebo na konci by v podstate mohlo byť to, že nikto nebude potrestaný, iba syn Michala Kováča mladšieho s prispením ostatných spolupáchateľov, ktorým by ste nechali milosť, ale mladého Kováča by sme teda verejne lynčovali a takýmto spôsobom možno pol roka pred voľbami by ste ukázali, no vidíte, chceli ste zrušiť amnestie, potrestať páchateľov a vlastne jediný páchateľ, ktorý skončil v base, je mladý Kováč. Takže preto sme vám navrhli, aby ste neblbli, aby ste teda buď rozšírili teda všetky, to zrušenie milosti na všetkých páchateľov v kauze Technopol, alebo teda aby sme toto zrušenie milosti pre mladého Kováča odtiaľ vypustili.
A piaty návrh bolo, aby sme sa teda spoločne dohodli na tom, kto bude Národnú radu zastupovať pred Ústavným súdom, lebo bolo by zvláštne, ak by napríklad Národná rada poverila tu profesionálneho právnika a obhajcu nezrušenia amnestií pána Číža ako to právnika, žeby išiel bojovať na Ústavný súd za zrušenie amnestií. Takže tento váš návrh v podstate toto umožňuje, nám by to pripadalo absurdné, preto sme navrhli, aby sme sa na tom zástupcovi pred Ústavným súdom dohodli, aby sme teda takýmto spôsobom neblbli, a vlastne nerobili všetko preto, aby amnestie nakoniec neboli zrušené.
Pán premiér sa veľakrát nechal počuť, že amnestie boli morálne dno, ale ak by sa zrušili, tak by to bolo tuším právne dno, nie, bol to morálny suterén, a ak by sa zrušili, bol by to právny suterén. Ja som veľmi rád, že v tejto veci uznal, že sa dlhodobo mýlil, že zrazu zmenil svoj názor, vôbec nemám ilúziu, že si to naštudoval, ale jednoducho pozrel si prieskumy verejnej mienky, pozrel si, ako pribúdajú podpisy pod petíciu, pozrel si možno to, koľko ľudí prišlo iba za jeden víkend na film Únos, ktorý teda touto problematikou sa zaoberá, a pán premiér, ako to sám o sebe povedal jedenkrát na tlačovke minimálne verejne, je majster v populizme, takže si pozrel prieskumy, sú proti nemu, tak teda dobre, zmením svoj názor, lebo jednoducho to je populárne. Na druhej strane môžme mu to síce vyčítať, môžme mu to pripomínať, ale všetkých by nás to asi malo tešiť, lebo teda konečne dostal rozum a chce sa v tejto veci riadiť asi teda zdravým rozumom, na druhej strane vzhľadom na to, že ho veľmi dobre poznáme a tých sľubov v minulosti dal milión a nič alebo veľmi veľa z toho nesplnil, nemienim ich ani opakovať, tak takémuto človeku netreba veriť ani nos medzi očami.
Preto by som poprosil všetkých vás v koalícii, ktorí dnes sa cítite nejako ukrivdení tým, že vám neveríme a že vás podozrievame, že za tým bude nejaká kuleha, aby ste nás chápali. Lebo jednoducho ľudia, ktorí teraz zrazu zmenili názor, či už kapitán, alebo, alebo pán premiér, tak a doteraz hovorili všetko za zachovanie amnestií, ešte pán kapitán vo verejnom vystúpení povie, je našou spoločnou úlohou, aby sme obhájili túto vraždu, tak takíto ľudia, keď zrazu zmenia názor, my musíme byť ostražití, to je našou úlohou ako opozície. Takže preto sme ostražití, preto vám dávame nejaké podmienky, preto sme zároveň aj sklamaní, že po týždni nie ste schopní nám povedať, s čím súhlasíte a s čím nesúhlasíte. Že dávate si načas, zajtra poobede o 14.00 hod., pol dňa pred ďalším prerokovávaním v druhom, v treťom čítaní chcete teda nám definitívne oznámiť, že teda čo, ako ste sa rozhodli, čo podporíte, nepodporíte. Uznajte, že aj tento váš prístup nie je úplne kóšer a nedáva nám ten pocit istoty, že na konci nechcete nejakým spôsobom s nami vykývať alebo nemáte dohodnutých tých ústavných sudcov, keď sa aj dnes verejne hovorí o tom, že 6 ústavných sudcov je takých, že zahlasujú jednoducho, za čo zaplatíte, a 4 ústavní sudcovia tam majú rozum. Takže keď tam 4 majú rozum, to je už iba jeden hlas, tak ako bez problémov možno je jednoducho niekto schopný kúpiť si aj ten jeden hlas, a keď by sa na tom Ústavnom súde niekto zabil, tak je naveky s tými amnestiami amen.
A v tejto situácii vám chcem povedať, my sme dobromyseľní. A hovorím za celú opozíciu. Aj keď sme vás nepodporili v skrátenom legislatívnom čítaní, a to v návrhu na skrátené legislatívne čítanie, a aj keď vás napríklad náš klub nepodporí v prvom čítaní, a myslím si, teda že aj väčšina opozície, jednoducho to bude prejav toho, že vám neveríme, sme otvorení vás podporiť a tým viac vás podporiť, čím viac vyjdete v ústrety pri tých podmienkach, ale zároveň s veľkým ale vám hovorím, ak podvediete tých ľudí, ktorí naozaj dlhé roky, 20 rokov snívajú o tom, že amnestie raz budú zrušené, ak podvediete matku Roberta Remiáša, ak podvediete pozostalých, nie že pozostalých, pozostalú po starom pánovi prezidentovi, ak podvediete možno mladého Kováča, ak podvediete každého, kto túži po tom, aby sme si tu navrátili spravodlivosť v tejto veci, prvý budem, ktorý vyjdem na ulicu a sám zozbieram 100-tisíc podpisov pod referendum, a pôjdeme do verejného referenda a verte tomu, že to referendum bude úspešné. K tomu referendu si pribalíme ďalšie otázky, ktoré vôbec pre vás nebudú príjemné a možno jedna z toho bude, že zrušíme ten Ústavný súd, lebo dnes ste si z toho urobili iba výkladnú skriňu politických nominantov, ktorých tam dávate, a pred celým Slovenskom hráte hru, že tento Ústavný súd dokáže nezávisle rozhodovať.
Takže vám ešte raz hovorím, sme dobromyseľní, sme náchylní tento návrh podporiť, samozrejme, záleží od toho, s čím zajtra prídete, ale keď nás podvediete, lepšie povedané, keď podvediete tie milióny ľudí, ktoré na spravodlivosť dva roky čakajú či dvadsať rokov čakajú, pôjdeme do referenda, kde začneme zbierať podpisy za zrušenie amnestií formou referenda, ale bude vás to omnoho viac mrzieť, ak teraz v tejto veci nás nepodvediete a nevybavíte to na Ústavnom súde, aby to definitívne nezabilo.

Ďakujem. S faktickými poznámkami piati poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne. Svet je už dole hlavou. Igor Matovič vystupuje za štandardné ústavné postupy, a ak sa v druhom čítaní návrh vylepší, je pripravený zrušiť amnestie aj vaším koaličným návrhom. Naopak, niektorí koaliční poslanci tu vystupovali proti návrhu Roberta Fica, že to je demontáž ústavnosti. Ja som takéto premety naozaj ešte v parlamente nezažil, niektoré sú vítané, to, že Robert Fico chce zrušiť amnestie aspoň formálne, dúfajme, že aj ozajstne, ale to, že poslanci jeho vlastnej koalície to obvinia z demontáže ústavnosti, to je naozaj trochu prehnané. V každom prípade, páni a dámy z koalície, kto tu má teda zdravý rozum ešte, kto tu je štandardný, kto tu má pevný postoj, všetko sa nám to nejak zmotalo, kto vie a kto nevie jasne vysvetliť, za čo, za čo sa chceme zasadiť.
Ja veľmi verím, že zajtra nám koalícia povie jasné slovo a budeme, budeme môcť si urobiť názor, či je táto snaha úprimná alebo či to bol iba marketingový ťah.

Pán poslanec Grendel.

Ďakujem za slovo. Na dohodu treba dvoch. Zmyslom tých požiadaviek opozície bolo ani nie že odstránenie tých pochybností, lebo oni sa nikdy neodstránia na 100 %, ale aspoň ich zmäkčenie. Preto ťažko sa nám bude hlasovať dnes v prvom čítaní bez odpovedí na otázku, ako ste sa rozhodli, a bude to mať vplyv na naše hlasovanie, tak ako to povedal Igor Matovič, ale dvere sú stále otvorené a do štvrtka je času dosť, len nám dajte vedieť, či trváte na svojom, ale ste ochotní s nami diskutovať. Lebo ak nie, tak potom prípadné neschválenie ústavného zákona bude vaša zodpovednosť, nie naša.

Pani poslankyňa Remišová.

Tak ako povedal Igor Matovič, áno, tak chápeme Roberta Fica aj v tom, že je to mimoriadne trápna situácia, 10 rokov tvrdí, že amnestie sa zrušiť nedajú, potom zrazu prieskumy vyjdú ináč, podpíše sa petícia, vyjde film a už je to nejakým spôsobom možné, ale ako sme hovorili, otázka amnestií by nemala byť predmetom nejakého politikárčenia a pokladáme za nekorektné, že koalícia nám do dnešného dňa nevie povedať alebo nechce povedať, ktoré z návrhov na zlepšenie koaličného zákona budú prijaté, ktoré nebudú prijaté, a aký postoj teda koalícia má. My za nás sme, túžime, aby amnestie boli zrušené, ale ak to má byť za cenu toho, že ani jedna požiadavka, s ktorou prichádzame, a tá vystretá ruka nebude akceptovaná, tak sme pritlačení k múru a v neriešiteľnej situácií.
Ďakujem.

Pán poslanec Kresák.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi teda veľmi krátko zareagovať na vystúpenie kolegu Matoviča, ktoré bolo - na moje prekvapenie - vecné, a preto budem aj vecne reagovať.
Pán kolega, ten problém bol v tom, vy ste boli na tom rokovaní v grémiu, keď sa povedalo, že vlastne poverili ste vy svojich odborníkov a koalícia svojich odborníkov na to, aby sa pozreli na pozmeňovacie návrhy, tie bolo treba najprv ale vypracovať - a veľmi hovorím teraz úprimne sám za seba - ja som dostal šancu pracovať na tých pozmeňujúcich návrhoch iba tento víkend. Veľmi pozorne som si ich prečítal, vedel som stanovisko kolegov z koalície, preformuloval som ich, doplnil som ich do textu a dnes dopoludnia, iba dnes dopoludnia som ich odovzdal vlastne zástupcom jednotlivých strán koalície, aby som čakal ich prvú reakciu. Musím povedať, že zatiaľ z tej reakcie, ktorá sa mi dostala, ešte nebola úplná, ale vidím to veľmi optimisticky a zdá sa mi, že tam bude priestor na, na dohodu, a aj to aj preto, že sme veľmi seriózne rešpektovali a snažili sa rešpektovať všetky vaše návrhy, ktoré, sme povedali, že budeme môcť rešpektovať.
Zasa veľmi úprimne treba povedať, že na dva z tých návrhov sme hneď od začiatku hovorili, že máme s nimi vecný problém, a ten problém ostal. Ale myslím, že to nie je pre vás žiadne prekvapenie, pretože sme veľmi úprimne hovorili, prečo máme problém napríklad uvažovať o tom, aby sme v prípade milostí išli po nejakej kauze, a nie iba po tom princípe, že milosť sa, vlastne nesúhlasíme s tým, aby sa milosť udeľovala rodinným príslušníkom. K tomu sa môžeme ešte vrátiť a je na to ix vecných dôvodov.
Druhý, druhá vecná výhrada bola voči tomu navrhovanému konaniu o návrhu. Viete, konať o návrhu, isteže zísť by sa dalo, ale my chceme čo, my chceme, aby tam bola 60-dňová lehota, a my chceme, aby sa trauma ukončila. Ak by sme išli cestou návrhu, tak sa vydávame do rizika, že ten návrh bude podaný veľmi neskoro a bude dlho trvať celé konanie. Chceme to skrátiť, preto si myslíme a sme presvedčení, že je správne, nech to ide bez návrhu, nech...

Pán poslanec Viskupič.