14. schôdza

Ďakujem pekne. No hlásim sa s faktickou len preto, lebo pán poslanec prvý, zatiaľ prvý z opozície sa venoval aj právnym otázkam, ktoré súvisia s problémom, ktorý práve teraz riešime.
Len ste nespomínali jednu vec, že už v roku ’99 vzniknutá vláda sa situáciou zaoberala. Rozhodovali Ústavný súd, ústavné súdy v tom období a je celý cajch rozhodnutí, ktoré majú nejaký priestor v ústavnom poriadku Slovenskej republiky aj nejaký dopad. Na základe toho sa vtedy zmenila ústava a vytvoril sa predpoklad, aby sa akékoľvek subjektívne zneužívanie amnestií už v našom ústavnom poriadku nedalo realizovať.
Verejná mienka, o ktorej ste hovorili, no akože si želajú občania a podobne, no tak mení sa, pán poslanec. Sledujem dokonca aj v takých novinách, ako SME, ako vyzerajú sociálne siete a reakcie občanov, a situácia je dramaticky iná. Takže uvidíme ešte, aký bude ďalší vývoj, ale pravdepodobne už tá jednostranná vec o tej verejnej mienke sa celkom spomínať nedá, zvlášť keď aj prieskum verejnej mienky bol urobený veľmi nekorektne. Veď zásadný problém, ktorý máme zrušením amnestií, je problém ústavný a snáď nechcete ústavné problémy riešiť zisťovaním verejnej mienky cez telefón nejakou agentúrou. To pevne verím, že vaše právne vedomie je dostatočne silné.
A 26 sudcov, ktorí podpísali? Citoval som niekoľkokrát verejne v rozhlase a tak ďalej z článku jedného zo signatárov tých 26, ktorý písal a citoval som, prevažujúca časť publikovaných prác ústavných teoretikov hovorí o tom, že ústava sa, že teda amnestie sa zrušiť nedajú. Článok vyšiel v Právnom obzore, nech sa páči pozrieť, v januári tohto roku. Je to jeden zo signatárov, ktorý to napísal. Prevažná väčšina publikovaných prác hovorí o tom, že sa nedajú. O čom to hovoríme? A nebudem tu deklasovať tých 26 sudcov, nemám o tom hovoriť, mnohí sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegovi Osuskému aj kolegyni Cigánikovej a budem sa venovať pánovi poslancovi Čížovi. A asi s prvou časťou môžem súhlasiť a druhú časť ste si požičali asi z vystúpenia niektorého iného poslanca.
Ja som sa zámerne v tomto mojom prejave vyhol komentovaniu tlaku verejnej mienky, resp. odvolávanie sa na nejakú inú, iný typ autority, ako sú poslanci tohto pléna, čiže nespomínal som ani sudcov. Napriek tomu som sa snažil urobiť taký kvázi historický exkurz desiatich, hovorí sa tu o deviatich, desiatich pokusov o zrušenie a práve aj zmenu ústavy, ktorá nastala v procese, som do nej zahrnul, pretože podľa mňa sú namieste zásadné právne argumenty, ktoré ale mali by viesť k tomu cieľu, ktorý som deklaroval, a to je, že právo by malo byť umením dobrého a spravodlivého. Ak... A zároveň som spomínal aj váš konzistentný názor, keď vaši kolegovia pri rušení Mečiarových amnestií v VI. volebnom období sa zdržali, a bolo ich 77 z vášho klubu, tak vy, pán Číž, pán Reha a pán Kondrót ste boli proti. Takže konzistenciu alebo konzistentnosť vášho prístupu môžme oceniť, na druhej strane si myslím, že sa hlboko mýlite, ak ste proti rušeniu Mečiarových amnestií.
Ďakujem.

Kolegovia, kolegyne dovoľte, aby som sa neopakoval po svojich predrečníkoch, tak len by som zosumarizoval to, čo v podstate sme predložili ako naše návrhy na zmenu, tak aby sme dokázali podporiť váš koaličný návrh.
Najprv sme žiadali čas, lebo zhurta, zhurta, tak ako ste to chceli urobiť v podstate zo dňa na deň hneď v prvý deň tejto schôdze, hlasovať na druhý deň už po tom druhom, treťom čítaní a za dva dni to spláchnuť, ako tu bolo viackrát povedané, ako to nazývate interne, tak to nám naozaj nepripadalo dôstojné. Hlavne od ľudí, ktorí, vieme, že dlhé roky, pomaly 20 rokov tu bojovali za to, aby amnestie zrušené neboli. Pri každej jednej príležitosti, ktorú mali, tak nepodporili možnosť zrušiť amnestie a zrazu zo dňa na deň zmenia názor a my im máme veriť, že to myslia úprimne. Preto sme žiadali čas, O. K., kvitujeme, ten týždeň navyše, aj keď je nedostatočný, dobre, dali ste nám ho.
Tých 5 ďalších požiadaviek na zmenu tak, aby sme dokázali de facto z vášho návrhu urobiť účinný Budajov návrh, boli o tom, pre mňa je osobne najdôležitejšie premlčanie, kde teda chceme zabrániť tomu, aby sa neprijalo pro forma niečo, že sme zrušili amnestie, a v skutočnosti páchatelia by boli naďalej počestní podnikatelia a smiali by sa nám do tváre, lebo súd by konštatoval premlčanie.
Potom druhá podmienka, aby Ústavný súd nekonal, tak ako teraz my navrhujeme, ex offo, čo vôbec nie je zvyčajné, lepšie povedané, je to nezvyčajné alebo sa to tak nerobí a vždy koná len na návrh niekoho, tak chceli sme, aby teda tí ľudia, ktorí majú s tým problém, že Národná rada prijme uznesenie, aby sa k tomu prihlásili čestne a obhájili to. Napríklad taký pán Číž, ja si viem predstaviť s pánom Hrnkom, s pánom Blahom, veľkými to bojovníkmi proti zrušeniu amnestií, že by teda napísali fundované stanovisko, vyzbierajú tu 30 podpisov, a nech sa teda pod to podpíšu. Aj tu kolega Bublavý by sa asi podpísal, lebo však doteraz ste vždy hovorili o tom, že amnestie sa zrušiť nedajú, takže pevne verím, že by sa tých 30 podpisov našlo. Samozrejme, bola by tam aj alternatíva, že ten návrh by mohol podať napríklad generálny prokurátor, takže ak by ste sa hanbili zrazu bojovať proti zrušeniu amnestií, mohli by ste zostať z obliga, tak váš generálny prokurátor by napísal zdôvodnenie a vy by ste mohli tichučko ten svoj zmenený názor si obhajovať u seba doma.
Tretí, tretí návrh, ktorý sme predložili, je, že aby teda vedľajším účastníkom konania sa mohol stať aj prezident a vláda, lebo si myslíme, že teda keďže do tohto procesu vstupujú a týka sa ich, tak asi mali by aj čo k tomu povedať.
Štvrtý, to už veľakrát tu povedané, že aby sme sa nesnažili zrušiť len milosť pri synovi Michala Kováča, a ostatných podvodníkov, ktorí v tej kauze Technopol boli, tak by sme nechali vlastne, vlastne naďalej omilostených, lebo v takej situácii by sa vlastne mohla stať paradoxná situácia alebo mohla by nastať, že Michal Kováč mladší pred súdom, a kto by voči nemu svedčil, že spáchali sme podvod, no všetci ostatní spolupáchatelia. To zrejme by nebolo ani morálne, ani demokratické a pevne verím, že takéto niečo nechcete urobiť, lebo na konci by v podstate mohlo byť to, že nikto nebude potrestaný, iba syn Michala Kováča mladšieho s prispením ostatných spolupáchateľov, ktorým by ste nechali milosť, ale mladého Kováča by sme teda verejne lynčovali a takýmto spôsobom možno pol roka pred voľbami by ste ukázali, no vidíte, chceli ste zrušiť amnestie, potrestať páchateľov a vlastne jediný páchateľ, ktorý skončil v base, je mladý Kováč. Takže preto sme vám navrhli, aby ste neblbli, aby ste teda buď rozšírili teda všetky, to zrušenie milosti na všetkých páchateľov v kauze Technopol, alebo teda aby sme toto zrušenie milosti pre mladého Kováča odtiaľ vypustili.
A piaty návrh bolo, aby sme sa teda spoločne dohodli na tom, kto bude Národnú radu zastupovať pred Ústavným súdom, lebo bolo by zvláštne, ak by napríklad Národná rada poverila tu profesionálneho právnika a obhajcu nezrušenia amnestií pána Číža ako to právnika, žeby išiel bojovať na Ústavný súd za zrušenie amnestií. Takže tento váš návrh v podstate toto umožňuje, nám by to pripadalo absurdné, preto sme navrhli, aby sme sa na tom zástupcovi pred Ústavným súdom dohodli, aby sme teda takýmto spôsobom neblbli, a vlastne nerobili všetko preto, aby amnestie nakoniec neboli zrušené.
Pán premiér sa veľakrát nechal počuť, že amnestie boli morálne dno, ale ak by sa zrušili, tak by to bolo tuším právne dno, nie, bol to morálny suterén, a ak by sa zrušili, bol by to právny suterén. Ja som veľmi rád, že v tejto veci uznal, že sa dlhodobo mýlil, že zrazu zmenil svoj názor, vôbec nemám ilúziu, že si to naštudoval, ale jednoducho pozrel si prieskumy verejnej mienky, pozrel si, ako pribúdajú podpisy pod petíciu, pozrel si možno to, koľko ľudí prišlo iba za jeden víkend na film Únos, ktorý teda touto problematikou sa zaoberá, a pán premiér, ako to sám o sebe povedal jedenkrát na tlačovke minimálne verejne, je majster v populizme, takže si pozrel prieskumy, sú proti nemu, tak teda dobre, zmením svoj názor, lebo jednoducho to je populárne. Na druhej strane môžme mu to síce vyčítať, môžme mu to pripomínať, ale všetkých by nás to asi malo tešiť, lebo teda konečne dostal rozum a chce sa v tejto veci riadiť asi teda zdravým rozumom, na druhej strane vzhľadom na to, že ho veľmi dobre poznáme a tých sľubov v minulosti dal milión a nič alebo veľmi veľa z toho nesplnil, nemienim ich ani opakovať, tak takémuto človeku netreba veriť ani nos medzi očami.
Preto by som poprosil všetkých vás v koalícii, ktorí dnes sa cítite nejako ukrivdení tým, že vám neveríme a že vás podozrievame, že za tým bude nejaká kuleha, aby ste nás chápali. Lebo jednoducho ľudia, ktorí teraz zrazu zmenili názor, či už kapitán, alebo, alebo pán premiér, tak a doteraz hovorili všetko za zachovanie amnestií, ešte pán kapitán vo verejnom vystúpení povie, je našou spoločnou úlohou, aby sme obhájili túto vraždu, tak takíto ľudia, keď zrazu zmenia názor, my musíme byť ostražití, to je našou úlohou ako opozície. Takže preto sme ostražití, preto vám dávame nejaké podmienky, preto sme zároveň aj sklamaní, že po týždni nie ste schopní nám povedať, s čím súhlasíte a s čím nesúhlasíte. Že dávate si načas, zajtra poobede o 14.00 hod., pol dňa pred ďalším prerokovávaním v druhom, v treťom čítaní chcete teda nám definitívne oznámiť, že teda čo, ako ste sa rozhodli, čo podporíte, nepodporíte. Uznajte, že aj tento váš prístup nie je úplne kóšer a nedáva nám ten pocit istoty, že na konci nechcete nejakým spôsobom s nami vykývať alebo nemáte dohodnutých tých ústavných sudcov, keď sa aj dnes verejne hovorí o tom, že 6 ústavných sudcov je takých, že zahlasujú jednoducho, za čo zaplatíte, a 4 ústavní sudcovia tam majú rozum. Takže keď tam 4 majú rozum, to je už iba jeden hlas, tak ako bez problémov možno je jednoducho niekto schopný kúpiť si aj ten jeden hlas, a keď by sa na tom Ústavnom súde niekto zabil, tak je naveky s tými amnestiami amen.
A v tejto situácii vám chcem povedať, my sme dobromyseľní. A hovorím za celú opozíciu. Aj keď sme vás nepodporili v skrátenom legislatívnom čítaní, a to v návrhu na skrátené legislatívne čítanie, a aj keď vás napríklad náš klub nepodporí v prvom čítaní, a myslím si, teda že aj väčšina opozície, jednoducho to bude prejav toho, že vám neveríme, sme otvorení vás podporiť a tým viac vás podporiť, čím viac vyjdete v ústrety pri tých podmienkach, ale zároveň s veľkým ale vám hovorím, ak podvediete tých ľudí, ktorí naozaj dlhé roky, 20 rokov snívajú o tom, že amnestie raz budú zrušené, ak podvediete matku Roberta Remiáša, ak podvediete pozostalých, nie že pozostalých, pozostalú po starom pánovi prezidentovi, ak podvediete možno mladého Kováča, ak podvediete každého, kto túži po tom, aby sme si tu navrátili spravodlivosť v tejto veci, prvý budem, ktorý vyjdem na ulicu a sám zozbieram 100-tisíc podpisov pod referendum, a pôjdeme do verejného referenda a verte tomu, že to referendum bude úspešné. K tomu referendu si pribalíme ďalšie otázky, ktoré vôbec pre vás nebudú príjemné a možno jedna z toho bude, že zrušíme ten Ústavný súd, lebo dnes ste si z toho urobili iba výkladnú skriňu politických nominantov, ktorých tam dávate, a pred celým Slovenskom hráte hru, že tento Ústavný súd dokáže nezávisle rozhodovať.
Takže vám ešte raz hovorím, sme dobromyseľní, sme náchylní tento návrh podporiť, samozrejme, záleží od toho, s čím zajtra prídete, ale keď nás podvediete, lepšie povedané, keď podvediete tie milióny ľudí, ktoré na spravodlivosť dva roky čakajú či dvadsať rokov čakajú, pôjdeme do referenda, kde začneme zbierať podpisy za zrušenie amnestií formou referenda, ale bude vás to omnoho viac mrzieť, ak teraz v tejto veci nás nepodvediete a nevybavíte to na Ústavnom súde, aby to definitívne nezabilo.

Ďakujem pekne. Svet je už dole hlavou. Igor Matovič vystupuje za štandardné ústavné postupy, a ak sa v druhom čítaní návrh vylepší, je pripravený zrušiť amnestie aj vaším koaličným návrhom. Naopak, niektorí koaliční poslanci tu vystupovali proti návrhu Roberta Fica, že to je demontáž ústavnosti. Ja som takéto premety naozaj ešte v parlamente nezažil, niektoré sú vítané, to, že Robert Fico chce zrušiť amnestie aspoň formálne, dúfajme, že aj ozajstne, ale to, že poslanci jeho vlastnej koalície to obvinia z demontáže ústavnosti, to je naozaj trochu prehnané. V každom prípade, páni a dámy z koalície, kto tu má teda zdravý rozum ešte, kto tu je štandardný, kto tu má pevný postoj, všetko sa nám to nejak zmotalo, kto vie a kto nevie jasne vysvetliť, za čo, za čo sa chceme zasadiť.
Ja veľmi verím, že zajtra nám koalícia povie jasné slovo a budeme, budeme môcť si urobiť názor, či je táto snaha úprimná alebo či to bol iba marketingový ťah.

Ďakujem za slovo. Na dohodu treba dvoch. Zmyslom tých požiadaviek opozície bolo ani nie že odstránenie tých pochybností, lebo oni sa nikdy neodstránia na 100 %, ale aspoň ich zmäkčenie. Preto ťažko sa nám bude hlasovať dnes v prvom čítaní bez odpovedí na otázku, ako ste sa rozhodli, a bude to mať vplyv na naše hlasovanie, tak ako to povedal Igor Matovič, ale dvere sú stále otvorené a do štvrtka je času dosť, len nám dajte vedieť, či trváte na svojom, ale ste ochotní s nami diskutovať. Lebo ak nie, tak potom prípadné neschválenie ústavného zákona bude vaša zodpovednosť, nie naša.

Tak ako povedal Igor Matovič, áno, tak chápeme Roberta Fica aj v tom, že je to mimoriadne trápna situácia, 10 rokov tvrdí, že amnestie sa zrušiť nedajú, potom zrazu prieskumy vyjdú ináč, podpíše sa petícia, vyjde film a už je to nejakým spôsobom možné, ale ako sme hovorili, otázka amnestií by nemala byť predmetom nejakého politikárčenia a pokladáme za nekorektné, že koalícia nám do dnešného dňa nevie povedať alebo nechce povedať, ktoré z návrhov na zlepšenie koaličného zákona budú prijaté, ktoré nebudú prijaté, a aký postoj teda koalícia má. My za nás sme, túžime, aby amnestie boli zrušené, ale ak to má byť za cenu toho, že ani jedna požiadavka, s ktorou prichádzame, a tá vystretá ruka nebude akceptovaná, tak sme pritlačení k múru a v neriešiteľnej situácií.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi teda veľmi krátko zareagovať na vystúpenie kolegu Matoviča, ktoré bolo - na moje prekvapenie - vecné, a preto budem aj vecne reagovať.
Pán kolega, ten problém bol v tom, vy ste boli na tom rokovaní v grémiu, keď sa povedalo, že vlastne poverili ste vy svojich odborníkov a koalícia svojich odborníkov na to, aby sa pozreli na pozmeňovacie návrhy, tie bolo treba najprv ale vypracovať - a veľmi hovorím teraz úprimne sám za seba - ja som dostal šancu pracovať na tých pozmeňujúcich návrhoch iba tento víkend. Veľmi pozorne som si ich prečítal, vedel som stanovisko kolegov z koalície, preformuloval som ich, doplnil som ich do textu a dnes dopoludnia, iba dnes dopoludnia som ich odovzdal vlastne zástupcom jednotlivých strán koalície, aby som čakal ich prvú reakciu. Musím povedať, že zatiaľ z tej reakcie, ktorá sa mi dostala, ešte nebola úplná, ale vidím to veľmi optimisticky a zdá sa mi, že tam bude priestor na, na dohodu, a aj to aj preto, že sme veľmi seriózne rešpektovali a snažili sa rešpektovať všetky vaše návrhy, ktoré, sme povedali, že budeme môcť rešpektovať.
Zasa veľmi úprimne treba povedať, že na dva z tých návrhov sme hneď od začiatku hovorili, že máme s nimi vecný problém, a ten problém ostal. Ale myslím, že to nie je pre vás žiadne prekvapenie, pretože sme veľmi úprimne hovorili, prečo máme problém napríklad uvažovať o tom, aby sme v prípade milostí išli po nejakej kauze, a nie iba po tom princípe, že milosť sa, vlastne nesúhlasíme s tým, aby sa milosť udeľovala rodinným príslušníkom. K tomu sa môžeme ešte vrátiť a je na to ix vecných dôvodov.
Druhý, druhá vecná výhrada bola voči tomu navrhovanému konaniu o návrhu. Viete, konať o návrhu, isteže zísť by sa dalo, ale my chceme čo, my chceme, aby tam bola 60-dňová lehota, a my chceme, aby sa trauma ukončila. Ak by sme išli cestou návrhu, tak sa vydávame do rizika, že ten návrh bude podaný veľmi neskoro a bude dlho trvať celé konanie. Chceme to skrátiť, preto si myslíme a sme presvedčení, že je správne, nech to ide bez návrhu, nech...

Ďakujem, myslím si, že bolo veľmi vhodné, aby pri konci tejto rozpravy niekto prišiel takpovediac s protodruhým čítaním a zaznelo aj v pléne parlamentu to, že de facto tých päť podmienok sú podmienky, ktoré dáva opozícia takpovediac na stôl, a hľadá možné prieniky. Čiže áno, tie, tých päť bodov, ktoré si povedal, bude dôležité pre druhé čítanie, ale bude veľmi dôležité - a pre mňa a asi aj pre koalíciu a určite pre verejnú mienku - to, akým spôsobom sa dnes skončí prvé čítanie. Ja som teda zvedavý, keďže predrečník hovoril o nejakých procesných veciach pri vypracovaní pozmeňovacích návrhov, napriek tomu si myslím, že mohlo predchádzať dnešnému hlasovaniu o prvom čítaní aspoň také politické grémium, ako hovorí Ján Budaj, alebo taká dohoda, že z tých podmienok je akceptovateľné taká a taká časť, a tým pádom všetci, ktorí sa budú rozhodovať pri podpore v prvom čítaní, budú vedieť, akú hru hrajú.
To znamená, že momentálne nie je žiadna dohoda, a tu v parlamente, ako aj v živote medzi ľuďmi platí, že ak nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič, tak je veľmi dôležité z môjho pohľadu, aby sa, aby sme vedeli, či, aká časť, a či tie podmienky alebo tie vylepšenia vládneho návrhu zákonov sú koalíciou akceptovateľné, alebo nie. Bohužiaľ, to dnes do hlasovania sa asi nedozvieme.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, je 19.19 hod., o takomto čase už táto sála býva prázdna, prípadne nejakých pár opozdilcov si tu balí veci, ktoré nestihli zbaliť skôr. (Reakcia z pléna.) Hovorím to preto, lebo ani ja som pôvodne nemal v pláne zapojiť sa do ústnej rozpravy, keďže som vystúpil k návrhu na skrátené legislatívne konanie, a tam som sa snažil vyjadriť aj k obsahu tohto zákona, ale keď som sa dozvedel, že bude parlament rokovať nie tak, ako je obyčajné a štandardné, do 19.00 hod., ale až na doraz, až kým tento bod nedorokujeme, nech je to trebárs aj do polnoci, tak, priznám sa, že som neodolal a prihlásil som sa do rozpravy znovu.
Pretože jedna zo štyroch vecí, ktoré mi na tomto návrhu, ktorým chce vládna koalícia zrušiť amnestie, vadia najviac, je forma, spôsob, akým to idete urobiť, proces, akým sa to má udiať, pretože pravidlá sú dôležité. Ak sa pravidlá znova a znova obchádzajú, tak to o niečom svedčí a nesvedčí to o dobrých zámeroch. Tak to býva pri skrátených legislatívnych konaniach, na ktoré niekedy bývajú tie dôvody, ktoré predpokladá zákon, ale veľmi často sa tu v tomto parlamente zneužíva inštitút skráteného legislatívneho konania, lebo si práve vláda zmyslela, že niečo môže pretlačiť rýchlejšie, a tak je to, bohužiaľ, aj v tomto prípade. A rovnako to rokovanie po 19.00 hod. nie je štandardom, je to opäť niečo, čo signalizuje, že na tom procese, na tom spôsobe je niečo zlé. A ešte chápem, ak sa k tomu vládna uchýli napríklad pri schôdzi, na ktorej sa odvoláva člen vlády alebo vláda celá. My ako opozícia vás nútime rokovať o niečom, o čom vy nechcete, no tak vy sa nám pomstíte tým, že neskončíme o 19.00 hod., ale rokujeme celú noc. Nevravím, že to schvaľujem, ale tomu rozumiem.
Ale toto je predsa vládny návrh zákona. Prečo o vládnom návrhu zákona máme rokovať nielen v skrátenom legislatívnom konaní, na ktorý neexistuje dôvod, ale ešte aj po 19.00 hod.? Aj pán poslanec Kresák sa v súvislosti s prípravou možných pozmeňujúcich návrhov zmienil o tom, že mal na to čas iba tento víkend. No áno, stačilo nerobiť to v skrátenom legislatívnom konaní, toho času by bolo habadej.
Druhá vec, ktorá mi na návrhu zákona vadí, alebo návrhu na zmenu ústavy vadí, je, že miesto výnimočného riešenia výnimočného problému sa z toho ide vyrobiť systém, ktorý sa natrvalo stane súčasťou ústavy, miesto jednorazového ústavného zákona trvalá súčasť ústavy. Prečo? Aký je na to dôvod, aká ďalšia, aké ďalšie amnestie alebo milosti sú tak problematické, že by ich bolo potrebné podrobiť trvalej kontrole parlamentu? A rovnako aj to konanie bez návrhu je v prípade Ústavného súdu neštandardné, keby bol dostatočný priestor, no tak sa tu všetky tieto veci dali vydiskutovať. Pán poslanec Kresák pred chvíľou povedal, že chcete, aby sa to rýchlo vyriešilo, aby do 60 dní bolo po tom. Avšak aj návrh na konanie musí mať nejakú lehotu a nemožno predpokladať, že odteraz a že navždy bude možné obrátiť sa napríklad na Ústavný súd so žiadosťou, aby preskúmal rozhodnutie parlamentu o zrušení amnestií. O koľko by to natiahlo celý ten proces, o 15 dní? O 30?
Tretia vec, ktorá mi vadí na tomto návrhu zákona, je miešanie hrušiek s jablkami, Mečiarových amnestií s Kováčovými milosťami. To sú dve absolútne neporovnateľné veci. Milosti prezidenta Kováča, sa nám môžu páčiť alebo nepáčiť, môžeme ich kritizovať tak ako akékoľvek iné milosti alebo amnestie, je to však úplne iná káva ako Mečiarove amnestie, kde štátna moc amnestovala samu seba za zločin, ktorý spáchala štátna moc na občanovi. Pri tých iných amnestiách a milostiach nie je žiadny legitímny dôvod, aby sme ich spätne prehodnocovali. Ten existuje iba pri Mečiarových amnestiách. A teraz je tu pokus zo strany opozície primiešať do tých hrušiek a jabĺk ešte aj slivky v podobne Kočnera. Tie tam nepatria už vôbec, lebo rušenie milostí prezidenta Kováča pre vlastného syna má aspoň štipku právnej logiky spočívajúcu v tom, že prezident by nemal omilosťovať svojich blízkych príbuzných. Ale rušenie amnestie pre, alebo milosti pre, pre Kočnera, tam z hľadiska právneho nie je žiadna logika, čo ako nám Kočner môže byť nesympatický, čo ako si môžeme myslieť, že by za to, čo robí, prípadne aj patril do basy. Systémovým riešením by bolo vypustiť z návrhu Kováčove milosti voči vlastnému synovi, nie tam pridávať ďalšie milosti, ktoré sa týkajú iných účastníkov kauzy Technopol.
Štvrtá moja zásadná výhrada je pochybnosť, je obava, že všetko toto úsilie bude zbytočné, že aj keď schváli parlament ústavný zákon, zvolí ústavný zákon o zmene ústavy, aj keď potom následne schváli rozhodnutie, ktorým zruší Mečiarove amnestie, tak Ústavný súd nakoniec všetko potopí a bude definitívne, definitívny koniec s rušením Mečiarových amnestií. A túto obavu mám aj pri najlepšej vôli, aj pri tom, že naozaj verím, že kolegovia z MOST-u chcú zrušiť amnestie a možno to považujú za jediný spôsob, ako ich zrušiť, Mečiarove amnestie, a dosiahnuť dohodu, a veria, že sa to podarí, že Ústavný súd to nezvráti. A som dokonca schopný pripustiť, aj keď s tým už mám trochu väčší problém, že to aj SMER a SNS to tentoraz myslia úprimne, že to nie je len taká finta na nás, ktorú len tak skúšajú, aby sa zbavili tlaku verejnosti a zároveň nechali svojho bývalého koaličného partnera Mečiara pokojne spávať. Ale aj tak to riziko, že to Ústavný súd spraví a že potopí zrušenie amnestií, považujem za príliš vysoké.
A, samozrejme, že politika je umenie kompromisu a ja som pripravený zvážiť svoje výhrady. A tak ako je bežné, že parlament schváli skrátené legislatívne konanie, aj keď naň podľa môjho názoru neexistujú zákonom stanovené dôvody, potom už ďalej, keď sa rokuje o zákone, tak je dôležitejší jeho obsah ako to, či sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní, ako nie.
Zakotvenie trvalého mechanizmu do ústavy je síce zlý nápad podľa môjho názoru, ale ak by to bola cesta k zrušeniu Mečiarových amnestií, myslím, že v ústave sú všelijaké perly typu vody v plastových obaloch, tak by zrejme ústava zniesla a prežila aj takýto zásah. Dokonca by som prežil aj to miešanie hrušiek s jablkami, či dokonca slivkami. Je to síce zlé, ale o Kováčom mladšom už rozhodli orgány činné v trestnom konaní, takže je to iba také symbolické gesto, úlitba tým, ktorí si myslia, že keď Mečiarove amnestie, tak aj Kováčove milosti. Zrušenie Mečiarových amnestií je dôležitejšie.
Ale je tu tá posledná, štvrtá výhrada a tá pochybnosť, že miesto zrušenia Mečiarových amnestií, možnosť zrušenia Mečiarových amnestií takýmto spôsobom definitívne pochováme, je príliš silná a nedokážem sa nad ňu povzniesť, a preto to, tento návrh nemôžem považovať za dobrú cestu k zrušeniu Mečiarových amnestií.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, viete, že ja som veľkým odporcom skrátených legislatívnych konaní. Aj v tomto prípade som nebol rád, že to ide takýmto tempom, ale obráťme kartu. Keby že to nejde skráteným legislatívnym konaním, keď to pôjde nejakým poslaneckým návrhom, tak môžeme hlasovať o zrušení Mečiarových amnestií až niekedy v júli. Keď to pôjde na medzirezortné pripomienkové konanie, tak niekedy v septembri - októbri. Nám na rozdiel od vás ide o to, aby sme amnestie zrušili. Aj pre nás tento návrh je kompromis. My sme podporili predchádzajúcich osem takýchto návrhov. Sme schopní podporiť aj Budajov návrh ako klub, ako sme podporili všetky predchádzajúce, ale ešte raz, nám ide o to, aby sme Mečiarove amnestie zrušili. Keď ich vieme zrušiť len týmto spôsobom, tak ideme na tento spôsob. A nejde nám o to, aby sme túto tému živili donekonečna, lebo to je dobrá téma. Je tu šanca, aby sme ich zrušili, tak pome na to.
Čo sa týka milostí, máte pravdu. A ešte väčší problém je, že my ani nevieme, lebo sa to neeviduje, koľko milostí bolo udelených v tej kauze. Nevieme. Bavilo sa o troch, piatich. Teraz už, už naposledy sa hovorilo o jedenástich, čiže nevieme. Keď neprejde tento návrh, povedať si, že si neviete si predstaviť, aby toto išlo, keď nepôjde tento návrh, tak pôjde ten Budajov. Zas to získa nejakých 70 - 80 hlasov a budeme kde? Mečiarove amnestie nebudú zrušené a asi v tomto volebnom období zrušené ani potom nebudú. Čo... (Vystúpenie prerušené časomerom.)