14. schôdza

Ďakujem za slovo. Martin, páči sa mi tvoja viera, že sa všetko dá, až teraz som zistil, že sme rovnaká generácia, aj ja som mal v 1989. deväť rokov, čiže aj ja by som mal byť z tej generácie, ktorá verí, že všetko sa dá. A áno, ja verím tomu, že ak by to bolo na Lucii Žitňanskej, na Bélovi Bugárovi, Petrovi Kresákovi a Františkovi Šebejovi, tak by tie amnestie zrušené boli.
Ale zároveň som z generácie, ktorá vníma trochu realitu, a zdá sa mi, že toto by bolo možné len v prípade, že by sme Luciu Žitňanskú, Petra Kresáka, Bélu Bugára a Františka Šebeja zvolili za ústavných sudcov. (Smiech v sále.) A ešte by ich aj prezident vymenoval.

Pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem za slovo. Ja len dúfam, že v budúcnosti, neskôr sa budeme vyrovnávať aj s ďalšou škvrnou na Slovensku a to je, že dôjde aj k odsúdeniu zločinu Mikuláša Dzurindu, ktorý sa podieľal na vraždení tisícov nevinných Srbov, civilistov, žien a detí, keď svojvoľne a bez súhlasu parlamentu povolil prelety smrtiacich lietadiel cez slovenské územie. Tak ja dúfam, že sa budete, kolegovia poslanci, snažiť, aby aj toto sa bolo vyriešené a najmä potrestané.

Pán poslanec Droba.

Milý kolega Martin, ako ma poznáš, som tiež vždy ten, čo vidí pohár skôr poloplný ako poloprázdny, tiež som veľký optimista, a hoc som o pol generácie starší od teba, tiež verím tomu, že všetko sa dá a že vieme zmeniť veci k lepšiemu.
Obávam sa, že v tomto prípade je režisérom celého divadla niekto úplne iný a ten je dokonca ešte pod vplyvom a pod tlakom ľudí, ktorí sú v jeho pozadí, a sú to ľudia, ktorí chcú čokoľvek iné, len nie prospech Slovenska. Takže tomuto človeku a tejto skupine ľudí určite vyhovuje to, že sa celý prípad amnestií dostane na Ústavný súd a ten Ústavný súd v takom zložení, v akom je dnes, tak budem len parafrázovať kolegu Grendela, ale má nulovú dôveru verejnosti a moju nulovú dôveru. Takže myslím si, že táto hra je celá o tom, aby boli amnestie raz a prevždy zatlačené do autu, aby sme sa k nim už nikdy nemohli vrátiť. Takže budem veľmi dobre zvažovať a rozmýšľať, ako budem hlasovať.
Ďakujem.

Pán poslanec Klus.

Ďakujem za slovo. Ja som podobne ako Martin Poliačik nevyliečiteľný optimista, a preto tiež chcem veriť, že tento pohár, ktorý tu dostávame dnes, je viac poloplný ako poloprázdny. A hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. A keďže my sme s Martinom rovnaký ročník narodenia, boli to práve časy 1994 až ’98, ktoré mňa primäli k tomu, aby som sa stal politológom, a možno aj k tomu, aby som tu nakoniec dnes sedel spolu s vami, aj na základe toho sa dnes večer a potom hlavne vo štvrtok určite rozhodnem a verím, že sa rozhodnem správne spoločne s ostatnými kolegami.

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem ti, Martin, za príjemný optimizmus, avšak treba na to povedať, že za to si moc nekúpiš, a niekto by možno povedal, že mladosť - pochabosť, ale staroba - choroba (smiech v sále), vtip, vtip je v tom, že, že tí, ktorí ovládajú tento štát, chcú, aby si bol optimista, chcú, aby bolo čím viacej takých ľudí, ktorí majú neodôvodnený pocit radosti z toho, čo tu zažívajú.

Pán poslanec Viskupič.