14. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem povedať, že tento návrh zákona podporujeme. Podobný návrh zákona, teda vecne o tu istú vec ide ,podali aj naši kolegovia Igor Matovič a Edo Heger. Ako člen branno-bezpečnostného výboru musím povedať, že sa tam pravidelne stretávame s predstaviteľmi Ozbrojených síl a naozaj ich vnímam ako ľudí, ktorí sú profesionáli, ktorí robia vo veľkej časti, vo veľkej väčšine česť Slovenskej republike, sú vnímaní hodnoverne. A myslím si, že práve takáto vec, ktorá sa vyskytla v minulosti, by sa nemala diať v budúcnosti. Tento zákon nie je namierený proti nikomu osobne, je namierený proti tomu, aby sa takéto veci stávali do budúcnosti. To, čo sa stalo v minulosti, myslím, tí dotyční, ktorých sa to týkalo, už horko oľutovali.
A ešte jedna poznámka, máme tu aj zákon, respektíve mali sme tu zákon, ktorý hovoril o tom, že chceme zatraktívniť takzvanú dobrovoľnú vojenskú prípravu, aby sme mohli naozaj budovať zálohy, aby sme riešili tú situáciu, ktorá v Ozbrojených silách je. Tak taká tá hrdosť a profesionalita v Ozbrojených silách je, myslím, že prvým predpokladom toho zvýšiť nejaký príspevok finančný, je fajn, ale určite to nemôže ísť na úkor nejakej kvality alebo kredibility, cti Ozbrojených síl.
Takže ja by som vás tiež chcel požiadať o podporu tohto zákona, prípadne toho nasledujúceho. Je otázka v druhom čítaní, či sa nedajú tie veci vylepšovať, aby sme urobili niečo v prospech Ozbrojených síl bez ohľadu na to, čo sa stalo v minulosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Laurenčík, rozumiem asi tomu, čo navrhujete, a rozumiem, pod akým vplyvom to navrhujete. Chcem sa spýtať iba jednu vec. Podľa vášho návrhu zákona, keď som to ja dobre pochopil, a to, prosím, mi vysvetlite, pripadá mi to tak, že vojaka v zálohe možno povýšiť len vtedy, ak je povolaný do Ozbrojených síl a plní nejaké mimoriadne úlohy. Je tak? To znamená, že týmto návrhom zákona nebude vôbec možné povýšiť vojaka v zálohe. Vysvetlite, prosím.

Ďakujem kolegom za ich faktické pripomienky. Kolegovi Vašečkovi za podporu. Verím, že tam sa zhodneme, že z tých dvoch návrhov budeme vedieť spraviť aj nejaký spoločný, ak bude teda vôľa jeden alebo druhý posunúť do druhého čítania.
Čo sa týka pána poslanca Šucu, nie je to tak. V podstate vojaka v zálohe bude možno povýšiť. Ten paragraf o povyšovaní vojaka v mimoriadnej službe je iný. My upravujeme vlastne povyšovanie vojakov v zálohe. Je to tam vyslovene napísané. Spracovali to právnici. Prípadne ak je tam nejaký nedostatok, nejaké slovíčko, ktoré by tomu bránilo, tak kľudne sa môžeme o tom v prípade podpory porozprávať. Môžeme to zmeniť. Bude to myslím otázka pre náš branno-bezpečnostný výbor, ak ten zákon teda prejde do druhého čítania, sme pripravení na diskusiu. Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, len veľmi stručne. Hlavným cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 539/2008 o podpore regionálneho rozvoja je, aby regionálne rozvojové agentúry neboli jedným zo subjektov územnej spolupráce, z čoho vyplýva zamedzenie poskytovania dotácií regionálnym rozvojovým agentúram, ako i súvisiace zrušenie integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné rozpočty. Neprináša nárok na pracovné sily. Nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, dámy a páni, o trochu kľudu. Ďakujem pekne.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Bližšie k obsahu návrhu zákona sa vyjadrím v rozprave, do ktorej sa týmto ako navrhovateľ hlásim.

Ďakujem pekne, pán predseda. Mám dva procedurálne návrhy. Prvý, navrhujem posunutie bodu č. 85 Informácia podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky o využití Letky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie rokov 2015 – 2017, o ktorom sa malo rokovať dnes o pätnástej hodine, na budúci týždeň. Odôvodnenie: Pán prezident je celý týždeň na zahraničnej služobnej ceste. Vráti sa až v piatok a bolo by z našej strany veľmi korektné, aby sa mohol k tým informáciám, ktoré tu odznejú, prostredníctvom médií vyjadriť k verejnosti. Lebo určite nejaké otázky vzniknú.
Druhý procedurálny návrh. Navrhujem, aby sa pri prerokovaní bodu č. 85 Informácia podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky o využití Letky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie rokov 2015 – 2017, aby pri tomto bode prebehla riadna rozprava. Poprosím, ešte čas, lebo nestihnem to odôvodniť.

Ďakujem pekne. Ja som včera zisťoval, lebo som sa chcel prihlásiť za klub k tomuto bodu, pretože disponujem určitými informáciami, ktoré by pravdepodobne bolo vhodné, aby sme všetci vedeli. A bolo mi povedané, že túto časť rokovací poriadok neurčuje. A nepísaný úzus z minulosti je, že pri takýchto informáciách môžu poslanci klásť len otázky z miesta, ktoré ani neviem, že či môžu trvať dve minúty. A dokonca mi nebolo ani vysvetlené, či môžu klásť viacej tých otázok alebo menej. A myslím si, že je to taký bod, ku ktorému by sme sa mali normálne vyjadriť v rozprave. Pokiaľ sem má len niekto dôjsť a prečítať nám nejakú informáciu, tak to nám mohol poslať aj do našich schránok. Takže vás chcem poprosiť všetkých o podporu obidvoch procedurálnych návrhov. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Chcem pripomenúť členom mandátového a imunitného výboru, o 12.30 máme rokovanie výboru tu na prvom poschodí v miestnosti 183, 12.30 v 183. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel pripomenúť členom výboru na kontrolu činnosti SIS dnešné rokovanie v obvyklom čase na obvyklom mieste.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja, tlač 469.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií SR.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som teraz snáď už v kľudnejšej atmosfére uviedol návrh novely zákona o regionálnom rozvoji, o podpore regionálneho rozvoja, ktorej hlavným zámerom je zrušiť financovanie regionálnych rozvojových agentúr zo štátneho rozpočtu, a tým ušetriť verejné financie, ktoré nie je nevyhnutné vynakladať na plnenie základných úloh štátu.
Trochu by som rád povedal niečo o tom, čo sú to regionálne rozvojové agentúry. Regionálne rozvojové agentúry začali na Slovensku vznikať v polovici deväťdesiatych rokov vo forme záujmových združení právnických osôb. Bolo to v čase, keď na centrálnej úrovni nemalo regionálny rozvoj medzi kľúčovými kompetenciami žiadne z ministerstiev. Na úrovni ústredných orgánov štátnej správy sa v tej dobe stal garantom regionálneho rozvoja Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky, ktorý prvé regionálne rozvojové agentúry v území aj zakladal. Zároveň to bolo v čase, keď verejná správa a zvlášť samospráva ešte len čakali na decentralizáciu kompetencií aj financií. Situácia sa zmenila až v roku 2001, kedy v rámci reformy verejnej správy vznikla regionálna úroveň samosprávy a zároveň niektoré kompetencie, medzi nimi aj regionálny rozvoj, prešli z orgánov štátu nielen na vyššie územné celky, ale aj na obce. Až vtedy získali obce do svojej právomoci koordináciu regionálneho rozvoja. Hoci neskôr došlo v rámci fiškálnej decentralizácie, počnúc rokom 2005 aj k väčšej finančnej autonómnosti samospráv, štátna správa a centrálna vláda si naďalej ponechali významnú časť správy verejných financií vrátane viacerých nástrojov regionálneho rozvoja vo vlastných rukách. Hlavnými aktérmi regionálneho rozvoja v území sa však stali, respektíve papierovo stali, teda mali stať územné samosprávy a to tak, aby na miestnej, ako i regionálnej úrovni mohli vykonávať kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja. Napriek tomu v systéme aj po roku 2001 naďalej ostali pôsobiť aj regionálne rozvojové agentúry ako pozostatok nástrojov z predošlého konceptu regionálnej politiky realizovanej v deväťdesiatych rokoch. Aj vďaka dotačnej schéme v zákone na podporu regionálneho rozvoja existuje sieť regionálnych rozvojových agentúr podporovaných finančnými príspevkami zo štátneho rozpočtu až dodnes. Kým v roku 1996 štát finančne podporoval päť regionálnych rozvojových agentúr súhrnnou sumou vyše 13 mil. slovenských korún, v roku 2006 to bolo 35 agentúr a bezmála 23 mil. slovenských korún a nakoniec o ďalších desať rokov v roku 2016 sa na podporu existencie teraz už 33 regionálnych rozvojových agentúr vyčlenilo na ich činnosť a prevádzku vyše 700-tisíc eur.
Možnosť zakladať a finančne podporovať regionálne rozvojové agentúry v minulosti využili aj samosprávne kraje, ktoré by spoločne s obcami mali predstavovať hlavných aktérov regionálneho rozvoja v území. Jednotlivé samosprávne kraje postupne dospeli k rozhodnutiu nepodporovať zo svojich vlastných rozpočtov prevádzku a činnosť regionálnych rozvojových agentúr, keďže ide o duplicitu. Neexistuje žiadna taká úloha, definovaná v § 13 ods. 2 zákona o podpore regionálneho rozvoja, ktorú by nemohli okrem regionálnych rozvojových agentúr vykonávať aj ostatné subjekty územnej spolupráce, definované v § 13 ods. 1 tohto zákona, napríklad aj samotné územné samosprávy. A to je aj hlavný dôvod, prečo nie je potrebné ďalej sieť rozvojových agentúr ročne dotovať z verejných zdrojov zo štátneho rozpočtu na úrovni zhruba 700-tisíc eur. Podpora regionálnych rozvojových agentúr je prežitkom.
Potvrdzuje to i fakt, že s ich službami neráta ani úrad podpredsedu vlády pre informatizáciu a investície, ktorý aktuálne zriadil v rámci projektu podporného Operačného programu Technická pomoc 2014 až 2020 samostatnú integrovanú sieť informačno-poradenských centier, v rámci ktorých sa potenciálnym žiadateľom o nenávratné finančné prostriedky, príspevky poskytované z eurofondov, poskytujú v rámci krajských miest, s výnimkou Bratislavy, konzultácie.
My teda týmto návrhom zákona nenavrhujeme zrušiť regionálne rozvojové agentúry. Tie môžu aj naďalej existovať. Navrhujeme zrušiť ich financovanie zo štátneho rozpočtu dotačnou schémou na úrovni 700-tisíc eur ročne.
Ďakujem za pozornosť.