14. schôdza

Ďakujem. Čo sa týka tých počtov, tak musím povedať ešte, ešte, že myslím si, že nám chýbajú aj dostatočné počty tých čakateľov, ktorí čakajú na služby, a mnohé, a ministerstvo práce vôbec nevie, aké sú tieto zoznamy ľudí, ktorí potrebujú stacionáre. Väčšinou túto informáciu majú samotné stacionáre. Takže, takže aj toto svedčí o tom, že sa málo zaujíma skutočne o ľudí a naozaj sa problémy riešia len cez peniaze. Keby malo ministerstvo záujem, tak tieto štatistiky má, aj čo sa týka tých počtov ľudí odkázaných, resp. jednotlivé stupne odkázanosti, aj čo sa týka skutočnej potreby odkázanosti na sociálne služby.

Už iba kratučko. Chcem naozaj poprosiť kolegov, aby, možnože aj tých, ktorí sa tomu nevenujú špeciálne, aby zahlasovali za tento návrh zákona, ktorý otvára možno priestor pre rozvoj ambulantných služieb a teda zároveň stacionárov. Podmienky tak, ako nastavila vláda alebo ministerstvo práce, sú naozaj likvidačné. Takže poďme skúsiť zmierniť podmienky tak, aby bola účelne a kvalitne poskytovaná služba. Ďakujem pekne.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Minulý rok zverejnila transparency rebríček transparentnosti miest a ukázalo sa, že zo šiestich primátorov, pardon, šesť zo sto primátorov zverejňuje svoje majetkové priznania. Pritom primátori, starostovia sú verejní činitelia. Ak chceme, aby štát fungoval transparentne, tak musíme začať od tej najnižšej úrovne. Nielen vo veľkej politike, ale aj v obciach, mestách existuje reálne riziko, že starostovia, primátori a poslanci môžu zneužívať svoju funkciu na vlastné obohatenie.
Na to, aby sme mohli kontrolovať primátorov, starostov, mestských poslancov, komunálnych poslancov potrebujeme minimálnu mieru otvorenosti, a tá minimálna miera otvorenosti sú majetkové priznania, ktoré nekončia niekde zamknuté v trezore, ale ktoré sú zverejnené, tak ako to platí napríklad pre poslancov Národnej rady alebo pre ministrov. Spoločne aj s mojimi kolegami niektorými pôsobíme v komunálnej politike a tento problém sa dotýka, žiaľ, napríklad aj Bratislavy alebo niektorých mestských častí v Bratislave, kedy príslušná komisia preberie majetkové priznania a následne ich zamkne do trezoru. Čiže poslanci v komisii si neskontrolujú, či v obálkach sú skutočne majetkové priznania, či tam nie je len prázdny papier alebo toaletný papier alebo niečo iné. A zoberie to ako hotovú vec a verejný funkcionár si svoju funkciu splnil. Toto je jedna vec, ktorú zavádzame.
Druhá vec, ktorú týmto zákonom chceme upraviť, sú jednotné majetkové priznania pre všetky úrovne. Teraz máte jedno majetkové priznanie napríklad pre poslancov Národnej rady, iné majetkové priznania pre komunálnych politikov, pre šéfov VÚC. Chceme zaviesť rovnaké majetkové priznania pre všetky úrovne, čiže pre mestá, obce samosprávne kraje a Národnú radu. Systém by sa mal zjednodušiť, mal by byť prehľadnejší a mal by byť lepšie kontrolovateľný.
Zároveň ako model máme majetkové priznanie, kde bude podstatne viac informácií, ako vidíte napríklad v majetkových priznaniach politikov dnes. Keď si pozriete majetkové priznania, zoberiem si napríklad pána Kaliňáka, tak vidíte, že za rok 2015, vidíte, aký má iný druh príjmu, 326-tisíc eur, ale neviete, odkiaľ ten druh príjmu plynie. Viete, že vlastní motocykel, ale nedozviete sa, aké podiely má napríklad v právnických osobách. Čiže odkiaľ tie peniaze má. A potom sa môže stať, že pán Kaliňák nám hovorí o tom, aký je vynikajúci investor, že aj v čase krízy má investované, jeho investované peniaze dosahujú fantastické výnosy. Model, ktorý by sme chceli zaviesť, by takýmto anomáliám mal spraviť koniec a z toho by sme sa mali dozvedieť, v akých podieloch právnických osôb verejní činitelia napríklad svoje podiely majú. U pána Kaliňáka sme úplnou náhodou zistili, že vlastne on obchoduje a kupuje podiely v spoločnostiach, ktoré vlastní človek, ktorý je v súčasnosti obvinený z daňových podvodov. Takto by stačilo pozrieť sa do daňového priznania, pardon, do oznámenia verejného funkcionára.
Tak isto zjednocujeme model oznámenia, ktorý sa podáva po skončení funkcie. A tiež si myslíme, že by mal byť jednotný pre všetky úrovne. Úplne ideálne by bolo, keďže sme do informatizácie spoločnosti vrazili viac ako miliardu eur, úplne ideálne by bolo, keby všetky priznania boli elektronické, vytvoril by sa jednotný portál a jednotlivé registre štátnej, verejnej správy by navzájom spolupracovali. Čiže napríklad v katastri, keby si politik, poslanec kúpil nový byt, tak automaticky, alebo pozemok, alebo dom, tak automaticky by sa jeho oznámenie aktualizovalo, aby sa táto informácia tam zobrazila. Samozrejme z úrovne poslancov niečo takéto spraviť nemôžeme, ani pri súčasnej úrovni informatizácie našej verejnej správy by to asi nebolo možné, ale minimálne, minimálnym úsilím je zjednotiť formuláre, aby sa nevypisovali desaťkrát v desiatich rôznych verziách.
Na záver už chcem povedať len toľko, že je veľmi dôležité, aby občania vedeli kontrolovať svojich poslancov, aby vedeli kontrolovať verejných funkcionárov a aby si mohli skontrolovať, či svoju funkciu nevyužívajú na vlastné obohatenie a na vlastný prospech, ale skutočne v službe občanom.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani navrhovateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril aj k rozprave štyroch bodoch v obsahu návrhu zákona.
Prvý bod návrhu ústavného zákona sa týka čl. 7 ods. 3, ktorý znie: "Ak je verejný funkcionár zvolený alebo vymenovaný do inej verejnej funkcie alebo je opätovne zvolený alebo vymenovaný do tej istej verejnej funkcie a podá v kalendárnom roku oznámenie podľa ods. 1, nie je povinný ho podať opätovne." Toto ustanovenie vyvoláva v praxi problémy, pretože je pomerne jednoduché a jednoznačné, pokiaľ ide o situáciu, že je niekto zvolený do tej istej funkcie alebo vymenovaný do tej istej funkcie, prípadne je zvolený alebo vymenovaný do funkcie, ktorá podáva oznámenia tomu istému orgánu. Čiže napríklad, keď niekto je poslancom mestského zastupiteľstva a z toho titulu podával 31. marca oznámenie verejného funkcionára a potom je na jeseň zvolený za primátora mesta, tak nemá už opätovne povinnosť podať do 30 dní oznámenie verejného funkcionára, ako majú všetci ostatní na základe výnimky, ktorá je ustanovená práve v čl. 7 ods. 3.
Komplikácie však nastávajú vtedy, keď ide o funkciu, ktorá je iná, a je iný aj orgán, ktorý to posudzuje. Napríklad poslanec mestského zastupiteľstva sa stane poslancom zastupiteľstva vyššieho územného celku, 31. marca podal oznámenie. Má alebo nemá podať povinnosť oznámenie aj na župnom zastupiteľstve do 30 dní od zvolenia alebo ujatia sa funkcie poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja? Z dikcie tohto zákona nie je úplne jasné, že či tú povinnosť má alebo nemá.
Je pravda, ako sa píše v dôvodovej správe, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií má ustálenú prax, ktorá hovorí o tom, že by sa to malo týkať jedného a toho istého orgánu. Rovnako je pravda aj to, že doterajšia judikatúra Ústavného súdu neposkytuje jasný návod na to, akým spôsobom tento článok interpretovať. A je pravda aj to, že v samosprávach, ktoré vzhľadom na rozsah funkcionárov, ktorých sa to dotýka, predstavujú najväčší balík týchto funkcionárov a najčastejšie tam môže dochádzať k takejto kolízii, je tá prax nejednoznačná a rozdielna.
A priznám sa aj k tomu, že aj ja zastávam iný názor ako výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, pokiaľ ide o súčasné znenie zákona, lebo to, ako je dnes zákon napísaný, a prečítam to ešte raz – "ak je verejný funkcionár zvolený alebo vymenovaný do inej verejnej funkcie alebo je opätovne zvolený alebo vymenovaný do tej istej verejnej funkcie a podal v kalendárnom roku oznámenie podľa ods. 1, nie je povinný ho podať opätovne" – bez akéhokoľvek zlého úmyslu je možné vykladať aj spôsobom, že keď som ho podal ako mestský poslanec, tak ho nemám povinnosť podať ako poslanec samosprávneho kraja. A nie je to nejaký účelový výklad zákona, je to úplne korektný výklad zákona. V situácii, keď existujú dva možné výklady zákona, tak si myslím, že je potrebné sa pridržiavať toho výkladu zákona, ktorý je miernejší voči adresátom toho práva. Čiže myslím si, že v takej situácii by sa malo akceptovať aj to, že bol podaný ten návrh alebo to oznámenie inému orgánu. Napriek tomu, že to, čo je obsiahnuté v návrhu ústavného zákona, je ten opačný výklad, že sa to vždy má týkať iba toho konkrétneho orgánu, tak myslím si, že je to dobré, lebo bude to jednoznačné a každý bude vedieť, ako sa má správať. A keď náhodou nastane takáto kolízna situácia, ktorá doteraz mohla vyvolávať dojem, že je možný aj taký výklad, aj taký výklad, a potom mohol nastať rozpor medzi názorom príslušného verejného funkcionára a názorom komisie, ktorá to posudzovala, je lepšie takýmto veciam predchádzať. A preto bude dobré, keď to bude upravené, aj keď to bude upravené opačným spôsobom, ako si ja myslím, že dnes je právny stav.
A druhý bod sa týka zverejňovania oznámení, ktoré sa podávajú komisiám obecných, mestských a miestnych zastupiteľstiev. Toto je, myslím, podstata toho návrhu zákona a najdôležitejšia vec a je to vec, ktorá si zaslúži určite plnú podporu. Je tam jedna drobná chybička v dôvodovej správe, keď sa hovorí, že sa to má týkať aj poslancov obecných zastupiteľstiev, ktorých sa to ale v súčasnosti netýka, povinnosť podávať oznámenia. To sa týka poslancov mestských zastupiteľstiev a miestnych zastupiteľstiev v Bratislave a v Košiciach. Možno stojí za úvahu, že či by sa mala týkať aj poslancov obecných zastupiteľstiev, ale pri miere roztrieštenosti miestnej samosprávy na Slovensku, nie som si istý, že, že ako by to dopadlo, keď v mnohých malých obciach je problém vôbec od starostu získať takéto oznámenie a alebo vytvoriť vôbec tú komisiu na ochranu verejného záujmu v niektorých obciach. Ale v každom prípade táto zmena je, je jednoznačne pozitívna, prispeje k väčšej transparentnosti. A ako už pani poslankyňa Remišová spomínala v úvodnej reči, sú prípady, kedy oznámenia sa nielenže nezverejňujú, ale dokonca sa ani neotvárajú a zalepené obálky sa vložia do trezoru a nedeje sa to, žiaľ, v nejakých malých zapadnutých obciach niekde na severovýchodných hraniciach Slovenska, ale deje sa to v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, deje sa to v Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto a určite podobné problémy existujú vo viacerých ďalších mestách a obciach. Takže ak bude existovať povinnosť zverejňovať tieto oznámenia, no tak nikto nebude môcť riešiť, riešiť túto vec tak, že skontrolujeme, či došli obálky, a potom ich hodíme niekde do trezoru.
Tretí bod alebo teda ten zvyšok sa týka oznámení a formulárov, na ktorých sa má podávať oznámenie. Toto je, myslím, ďalšia pozitívna zmena. Aj dnes je prax taká, že, že asi skoro všetky tie orgány, ktoré vyžadujú podávanie oznámení, si, majú pripravené nejaké vlastné formuláre, niektoré od seba sú okopírované, čiže na viacerých miestach sú podobné. Však predpokladám, že aj, aj ten návrh, ktorý je obsiahnutý v návrhu zákona, ktorý má byť ustanovený v prílohe zákona, vychádza práve z takéhoto nejakého príkladu. Ale je pravda, že Národná rada má iné, samosprávne kraje majú iné, obce a mestá majú iné formuláre, a pritom samotná, samotná existencia formulára je v tejto chvíli nezáväzná, lebo dôležité je to, čo je napísané v zákone. A pokiaľ by ich niekto aj rukou na čistý papier napísal, tie údaje, ktoré vyžaduje zákon, tak by, tak by splnil podmienky, ktoré vyžaduje ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, a nebol by dôvod ho nejako postihovať. Však ani, ani to, že budú formuláre, nemá viesť k tomu, že aby bol niekto zbytočne, zbytočne postihovaný, ale k tomu, aby tie údaje boli v prehľadnej štruktúre navzájom porovnateľné a v dostatočnej miere podrobnosti. Lebo je pravda, že niektoré orgány, ktoré, ktoré majú nielen zhromažďovať, kontrolovať, ale aj zverejňovať tieto informácie, zverejňujú tie informácie vo veľmi neúplnej a nevýpovednej forme.
Posledná vec sa týka toho, čo v tomto návrhu zákona nie je. A myslím, že je toho ešte pomerne veľa, čo by bolo potrebné zmeniť v ústavnom zákone na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, pretože súčasné nastavenie zákona napriek očakávaniam, ktoré, ktoré boli spojené s jeho, s jeho prijatím, nie je podľa môjho názoru dobré. V drvivej väčšine prípadov sa riešia formality, rieši sa to, či niekto neskoro podal oznámenie, oneskoril sa o deň, o dva, či tam urobil nejakú chybu, ktorá nemá charakter nejakého závažného zatajovania nekalých kšeftov, ale, ale zabudne tam napísať nejaké jedno číslo parcely z tých, ktoré, ktoré zdedil po starej mame, alebo si zabudne predĺžiť prerušenie živnosti. Tie sankcie, ktoré sú tam nastavené, sú, sú drakonické, vôbec neprihliadajú na mieru previnenia, na mieru vážnosti narušenia zákona a teda toho verejného záujmu, ktorý ten zákon má chrániť. A už teda ani nehovorím o tej sankcii, ktorá je stanovená ako strata mandátu alebo strata, strata funkcie, čo mi príde zvlášť problematické k veci, ktorú tu onedlho budeme riešiť vo vzťahu ku kolegovi Matovičovi, že za dve formálne pochybenia nepredĺženia prerušenia živnosti má poslanec Národnej rady, ktorý má mandát od voličov, o tento mandát, mandát prísť. Čiže miesto toho, aby ten zákon riešil reálne problémy, tak veľmi často rieši formality a rieši ich neprimerane tvrdým spôsobom. Netvrdím, že nemajú byť sankcie za nesplnenie si povinností, ale sankcie by mali byť primerané miere a závažnosti porušenia zákona alebo toho, čo má zákon chrániť.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec, ale aj, vážená pani poslankyňa, obidvaja ste rozprávali o tom, že je treba tie majetkové priznania nejakým spôsobom zjednotiť, čo je, samozrejme, dobrý nápad, ale tak ma napadlo. či by nebolo rozumné do toho potom v budúcnosti zahrnúť aj majetkové priznania vedúcich zamestnancov, pretože tí často prichádzajú alebo rozhodujú o väčších finančných a majetkových operáciách ako nejaký radový obecný poslanec. A tam to tlačivo vyzerá úplne inak a, pravdupovediac, to toho tlačiva sa reálne nič nepíše. Ja si myslím, že aj tam by sa mali tie podmienky sprísniť. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Myslím si, že ako predkladatelia nemáme problém diskutovať o tom, či tisícky obecných poslancov majú alebo nemajú zverejňovať svoje majetkové priznania. Veľmi radi túto tému otvoríme v druhom čítaní, keďže predpokladám, že tento zákon, ako drvivá väčšina opozičných návrhov, sa do druhého čítania dostane a tam ho potom môžeme vylepšiť.

Ďakujem kolegovi Ondrejovi Dostálovi. Áno, je pravda, že v súčasnosti majetkové priznania, alebo takto, že neprimerane sa trestajú formálne chyby v majetkových priznaniach a skutočne dôležité veci, ako napríklad podiely v právnických osobách, pôžičky vo firmách a tak ďalej, v tých majetkových priznaniach ani nefigurujú. Tak isto vieme, že ako niektorí obchádzajú politici majetkové priznania, že celý majetok je napísaný na nejakú firmu, takže v podstate oni nevlastnia nič, ani žiadny dom, nič nemajú a bývajú v podstate v dome, ktoré vlastní ich firma, ako jeden bývalý poslanec Národnej rady. Takže majetkové priznania by mali byť nástrojom na kontrolu politikov a verejných funkcionárov, aby skutočne sme vedeli, či, či svoju funkciu nezneužívajú na osobný prospech.

Ďakujem za reakcie. Je samozrejme otázkou, že aký má byť rozsah tohto zákona z hľadiska verejných funkcionárov, ktorí, ktorých pokrýva. A samozrejme, že sú aj funkcionári v štátnej službe alebo vo verejnej službe, ktorí fungujú v rámci, v režime iného zákona. S tými tisíckami poslancov obecných zastupiteľstiev je to naozaj asi na dlhšiu úvahu a to nechajme si na to druhé čítanie, to súhlasím.
A pokiaľ, pokiaľ ide o to, o tie, o tie sankcie, tak samozrejme, že je dôležité, aby sankcie, sankcie existovali, ale tie sankcie majú byť nastavené tak, aby prinútili verejných funkcionárov plniť si tie povinnosti. A teda aj keby sankcie boli nastavené oveľa miernejšie, keby tam existovala nejaká forma upozornenia, tak tie formálne pochybenia, ku ktorým dochádza, by bolo možné odstrániť alebo, alebo minimalizovať, alebo minimalizovať ich nejaké dôsledky. A dôležité je, aby, aby informácie, ktoré sa takýmto spôsobom zverejňujú, mali nejakú výpovednú hodnotu. Len to potom často nie je iba vecou, vecou znenia zákona, ale aj vôle ten zákon dodržiavať, vymáhať a plniť, a to ako od samotných verejných funkcionárov, tak potom od výboru a od komisií, ktoré to majú kontrolovať, lebo častokrát tam žiadna vôľa plniť to nie je.

Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, nebude to objavením Honolulu ani Ameriky, čo poviem, keď skonštatujem, že mestá a obce hospodária s miliónovými majetkami, rozhodujú o zákazkách v objeme niekoľko miliónov eur, ale komunálni politici, ktorí rozhodujú o týchto zákazkách, nie sú vystavení prakticky žiadnej účinnej verejnej kontrole.
S kolegom Dostálom alebo s Jánom Budajom sme poslancami bratislavského mestského zastupiteľstva a tam to funguje presne tak, ako to tu bolo opísané. Máme povinnosť odovzdať majetkové priznanie, to je v poriadku, ale napríklad na rozdiel od Národnej rady, kde dávame súhlas na zverejnenie s našimi majetkovými priznaniami, tak v Bratislavskom mestskom zastupiteľstve, teda v hlavnom meste, ktoré by malo byť lídrom v transparentnosti medzi mestami a obcami, tam na obálku, zalepenú, vyslovene píšeme slovo "Neotvárať" s výkričníkom. A takto odovzdaná obálka sa podáva do podateľne, kde vám dajú potvrdenie, že ste odovzdali majetkové priznanie, hoci nikto nevie, či v tej obálke je naozaj vaše majetkové priznanie, kus figového listu alebo toaletného papiera. Ale vy máte potvrdenie, že ste odovzdali majetkové priznanie, ktoré sa potom zavrie do trezoru, a nikto nemá právo toto majetkové priznanie vybrať z toho trezoru. Len v prípade, že príde nejaký kvalifikovaný podnet na nejaké konkrétne podozrenie. V tomto volebnom období sme zhruba v strede, čo sa týka komunálneho mandátu, v tomto volebnom období sme ani jedno takéto podozrenie zatiaľ neriešili.
Konkrétne v Bratislave napríklad ideme tento rok rozhodnúť o novej parkovacej politike. Mesto chce obstarať správcu tejto politiky za niekoľko miliónov eur. Alebo máme rozhodnúť o novom dodávateľovi verejného osvetlenia, čo je sedemmiliónová zákazka ročne. To je rozhodne viac, ako je zodpovednosť a kompetencia napríklad nás opozičných poslancov, ktorí tu často, žiaľ, o ničom nerozhodujeme, pretože naše návrhy sú hodené do koša. Jednoducho tým, že nemáme väčšinu, tak drvivá väčšina našich návrhov neprechádza. Napriek tomu sme vystavení verejnej kontrole, a to je v poriadku, ale ako poslanci mestského zastupiteľstva takejto kontrole vystavení nie sme. Samozrejme, žiadne majetkové priznania, ani tie naše v Národnej rade, nie sú dokonalé. Pretože nemajú reálnu výpovednú hodnotu o tom, aké auto vlastníme, aký byt vlastníme, v akej výške máme hypotekárne úvery alebo pôžičky. Čiže nie sú tie majetkové priznania dokonalé, ale sú aspoň akýmsi kompasom pre médiá, pre mimovládne organizácie, ktoré sa transparentnosťou verejného sektora zaoberajú. Ale komunálni politici nie sú vystavení ani takémuto protikorupčnému minimu.
Preto si myslím, že je potrebné tento minimálny tlak vyvinúť. A pokiaľ sa bude dať, samozrejme, ísť ešte ďalej. Ale zamietnuť tento návrh zákona, to si naozaj proste neviem, neviem si predstaviť žiaden racionálny dôvod, prečo za takýto návrh niekto nezahlasuje.
Takže ak dovolíte aj z tohto miesta ako jeden z predkladateľov vás chcem požiadať o podporu.
Ďakujem pekne.