14. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja som v tých prvých rozpravách sa snažil reprezentovať pohľad tej generácie, pre ktorú mečiarizmus bol významným spôsobom formujúcou skutočnosťou počas dospievania; tej generácie, ktorá nemala možnosť zasahovať do spôsobu, akým bola naša spoločnosť v tej dobe formovaná, lebo veď sme boli školáci; tej generácie, ktorá najprv si myslela, že zo dňa na deň s otvorením hraníc a zrušením komunistického režimu zrazu všetko bude fungovať perfektne, a veľmi bolestne sledovala na svojom okolí, že to tak nie je.
Deväťdesiatdeväť ľudí podpísalo toto uznesenie. (Reakcia z pléna.) Osemdesiatdeväť? Tak 89. Takže jeden nám chýba do potrebného počtu hlasov, verím, že v hlasovaní sa tento jeden človek nájde. A vtedy ale začne vlastne ten najdôležitejší proces. Vtedy začne proces, druhá vlna verejného tlaku a tlaku nás všetkých a bude to tlak, aspoň psychologický tlak, verejný tlak, mediálny tlak možno na rozhodnutia, na rozhodnutie Ústavného súdu. Ja viem, že Ústavný súd by nemal byť politickým orgánom. Ja viem, že Ústavný súd by sa mal úplne oprostiť od akýchkoľvek názorov verejnosti a rozhodovať čisto odborne a v medziach práva. No zároveň si myslím, že to, čo sa stalo v Národnej rade, ukázalo, že zhoda v spoločnosti je príliš veľká na to, aby to aj Ústavný súd mohol ignorovať.
Nemyslím si, že toto riešenie je jediné ústavné riešenie. Myslím si, že Národná rada Slovenskej republiky ako najvyšší ústavodarný orgán a mocenský suverén mohla zrušiť amnestie svojím vlastným rozhodnutím, a jediné, čo tomu stálo v ceste, bolo nemožnosť urobiť to tak, aby si pri tom strany ako SMER alebo SNS zachovali tvár. A na to, aby si mohli zachovať tvár, na to, aby sme mohli spraviť ten jeden krok, bol potrebný ten, ako Béla Bugár hovorí, gaťafalš. Bolo potrebné to nejak zvrtnúť, spraviť tam nejaký ten spin, právnici napísali, ako by sa to dalo, a my sme to tak spravili.
A ešte raz, neurobili sme to pre Erika Tomáša, neurobili sme to pre SMER, neurobili sme to pre túto koalíciu, urobili sme to preto, lebo sme vedeli, že občania, ktorí podpísali výzvu na zrušenie Mečiarových amnestií, chcú vidieť zrušené Mečiarove amnestie. Nehrajme sa teraz, kto sa postavil s vysoko vypnutým hrudníkom na tlačovku a povedal: "Ja preberám iniciatívu a ja hrdina to teraz urobím." Ten vulgárny človek, ktorý sa nevie vyjadrovať v médiách, premiér tohto štátu, nemá zásluhu na tom, že budú zrušené Mečiarove amnestie. Budú zrušené nie vďaka nemu, ale napriek nemu. Budú zrušené vďaka tomu, že ľudia z opozície, ľudia v demokratickej časti politického spektra sa povzniesli nad to, kto prišiel s týmto návrhom, a uprednostnili záujmy občanov a histórie tohto štátu nad záujmami svojimi vlastnými politickými.
Pevne dúfam, že podpora pre toto uznesenie pôjde naprieč týmto plénom, a to napriek jeho nedokonalostiam. Pevne dúfam, že 60 dní budú ústavní sudcovia toto uznesenie na svojich stoloch iba hľadať a v 61. zistia, že nestihli. Pevne dúfam, že Mečiarove amnestie sa dnešným dňom naveky stanú minulosťou a táto čierna škvrna na histórii tohto štátu bude vymazaná. (Potlesk.)

Pán Poliačik, vy v strane SaS ste jednoducho nezmeniteľní, vy sa proste nezapriete. Poprel by som svoje úvodné slová zo svojho príhovoru, ak by som vám taký ten atak politický smerom k nám, myslím ku mne a predsedovi vlády, vrátil rovnakou mincou. Neurobím to, pretože táto rozprava si to naozaj nezaslúži. Zaslúži si len pozitívne myšlienky.
Chcem vám pripomenúť, že aj vy budete hlasovať za vládny návrh zrušenia amnestií, s ktorým prišla vládna koalícia a na začiatku ktorého bola iniciatíva samotného predsedu vlády Roberta Fica. Ale ja sa tu teraz fakt nechcem naťahovať o tom, koho je to zásluha, či je to väčšia zásluha opozície a koalície. Chcem ešte raz oceniť prístup opozície, ktorá sa k tomuto ústavne čistému riešeniu pridá.
A viete čo? V princípe ma vôbec nezaujímajú vaše hodnotenia smerom k predsedovi vlády alebo k mojej osobe pri tejto téme. Chcem len ešte raz povedať, čo som už povedal aj v médiách. Mal som veľmi dobrý vzťah so zosnulým prezidentom Kováčom, ale asi zo všetkých reakcií, ktoré som dostal, vyberiem len jednu. Je to reakcia Pavla Demeša, ktorý mi ju poslal. Každý vie, že Pavol Demeš bol jedným z najbližších spolupracovníkov zosnulého Michala Kováča, a každý vie, že Pavol Demeš je v mnohých otázkach kritikom vlády i samotného Roberta Fica. A tak za všetky tie reakcie vám prečítam len jeho: "Pán Tomáš, ďakujem vám za váš postoj k zrušeniu amnestií, v čase váhania, prípadne hľadania bol veľmi dôležitý. A poďakujte, prosím, odo mňa i Robertovi Ficovi, že prispel k nájdeniu historického kompromisu."
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. No mne táto rozprava zatiaľ príde ako také pieskovisko, kde si chlapci ukazujú, kto má väčšiu lopatku a väčšie vedierko, a naozaj ja by som nebol rád, aby sme skĺzli do debaty, kto má na tom najväčšiu zásluhu, lebo, úprimne povedané, mne je úplne jedno, kto tento návrh zákona predkladá, nám ide o vec. Ide nám o to, aby sa Mečiarove amnestie zrušili, a je mi naozaj srdečne jedno, kto to predkladá.
Ďalšia vec je, už keď sa tu poniektorí oháňajú, že "a my, my, my", no tak stačí si pozrieť, že kto pred hlasovaním minulý týždeň odišiel zo sály, ktorí poslanci ktorej sály, ktorej strany. Jednoducho im to svedomie nedovolilo, aby podporili tento návrh zákona, a odišli radšej von. Čiže ešte raz, pozrite si, kto všetko odišiel zo sály, a potom tu niečo rozprávajme o nejakej úprimnosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Martin, iba jedno doplnenie. Ty si, ty si zmienil ten počet 89 poslancov, že nám chýbal teda ešte jeden hlas, aby tam bola už ústavná väčšina pri predkladaní tohto návrhu. Ja iba chcem doplniť alebo povedať možno aj pre občanov, že, že tých hlasov a ten záujem bol podstatne vyšší, ale z technických dôvodov sa proste proces podpisovania musel ukončiť, a keby tomu tak nebolo, tak tých podpisov by bolo možno oveľa, oveľa viac. Samozrejme, nezáleží na, na počte podpisov, pokiaľ je väčší ako 30, v zmysle ústavy. Samozrejme, ja budem ten najšťastnejší, pokiaľ sa nám podarí zásadným spôsobom prijať toto uznesenie, a tým zásadným spôsobom vidím číslo, ktoré sa, sa približuje počtu členov Národnej rady. Takže iba technická informácia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, Martin Poliačik, dobre si pripomenul skutočný dôvod vzniku vládneho návrhu o amnestiách. My, ktorí roky pozorujeme, že pamäť národa v tejto krajine nezriedka patrí do ústavu, sa trápime s tým, že si ľudia strašne veľa vecí nepamätajú. Ja mám to potešenie pomerne veľmi pochybné, že pamäť mám a že som hlasoval o zrušení Mečiarových amnestií viackrát vo svojom živote. A keď dneska počúvam o iniciatíve predsedu vlády a vládnej koalície následne, ale predovšetkým o dobrom premiérovi a dobrých rádcích, ktoré, ktorí preklopili suterény a všetko to, čo sme roky počúvali, tak musím povedať, že skutočným autorom tohto návrhu sú občania. A sú to píplmetre, pretože to je hnací motor takýchto protichodných rozhodnutí predsedu vlády. Píplmetre ukázali, že to, čo roky rokúce presadzoval, je neudržateľné, že je to hanbou na jeho veste, a tak to vyhodnotil - iste i s dobrou poradou poslanca Tomáša - a otočil.
Hovorí sa, že obrátenie Šavla na Pavla je pozitívne a polepšený hriešnik lepší, ako ten, čo bol bez hriechov. Ja toto celkom nevyznávam, hlavne preto, že mám pamäť. A moja pamäť mi hovorí, že ak niekomu mat... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliačik, tak vážnej téme, ako sú Mečiarove amnestie, sme sa s viac ako stodvadsiatimi hlasmi posunuli tak ďaleko, že som nepredpokladal, že zneužijete ešte aj túto situáciu a budete osobne urážať. Nazvali ste premiéra nemorálnym človekom alebo taký nejaký výraz ste použili.
Takže, pán Poliačik, premiér určite nenavádzal mladých ľudí na užívanie čistých drog, tak ako ste to urobili vy. Keby ste bol tak morálne čistý, ako sa tu prezentujete, tak si myslím, že by ste sa dávno vzdal mandátu.
Ďakujem.

No, pán Jahnátek, stačí si prehrať včerajšie vyjadrenie pána premiéra a všetci vieme, aká je kultúra jeho vyjadrovania, tam nemusíme to vôbec riešiť ďalej.
A čo sa týka pána Pčolinského, pána Tomáša, ja úplne súhlasím s tým, že v tejto chvíli už naozaj o zásluhy nejde, ale pomenovať proces taký, aký naozaj bol, nie je urážanie a nie je útok. A ja úplne súhlasím, že už nie je teraz čas na zásluhy, ale napriek tomu treba hovoriť o tom, akým spôsobom sme sa do dnešného momentu dostali. A to takým, že bolo potrebné jednak vyrovnať vnútrokoaličné napätie, bolo potrebné nejakým spôsobom sa vyrovnať s verejným tlakom a bolo potrebné nájsť spôsob, aby si strany SMER - SD a SNS zachovali tvár. Toto všetko bolo súčasťou toho, že sme dnes tam, kde sme, a v dôsledku tohto budeme 60 dní tŕpnuť, lebo tam, kde sme mohli rozhodnúť ako mocenský suverén, budeme musieť čakať na nerozhodnutie Ústavného súdu.
Takže toto, toto nemal byť útok, toto, toto bolo plané konštatovanie faktov a platí to, čo som povedal na konci - najväčšiu zásluhu má verejnosť, najväčšiu zásluhu majú práve ľudia, ako je pán Demeš, ktorí naozaj pomáhali pri tom, aby vznikol ten verejný tlak a aby pre mnohých z členov tohto pléna sa stala táto otázka už neodložiteľnou, že už sa o tom nedá naveky len rozprávať a treba niečo spraviť.
Takže ja v prvom rade ešte raz ďakujem verejnosti, ďakujem tomu, že vznikol ten tlak, a na základe toho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dámy a páni, Mečiarove amnestie treba zrušiť. Tvrdil som to od začiatku, vždy som zrušenie Mečiarových amnestií podporoval a som rád, že dnes sú už o tom presvedčení aj tí, ktorí dlhé roky tvrdili, že ich zrušiť netreba, či už preto, že sami boli v nich namočení alebo boli v nich namočení ich politickí partneri. Mečiarove amnestie možno zrušiť. Vždy som si to myslel a vždy som podporoval tých, ktorí sa o ich zrušenie usilovali a vždy som sa snažil argumentovať, že to možné je. Som rád, že dnes uznávajú možnosť zrušenia Mečiarových amnestií a dokonca ju presadzujú aj tí, ktorí nám tu takmer dve desaťročia tvrdili, že Mečiarove amnestie zrušiť nemožno.
Je dobré, že dnes rušíme Mečiarove amnestie. Je to dobré napriek tomu, že sme sa rozhodli spravodlivosť obnoviť cestou, ktorá viedla procesom spočívajúcim v porušení práva. Mám na mysli skrátené legislatívne konanie o zmene ústavy, na ktorom, na ktoré neexistoval zákonom o rokovacom poriadku stanovený dôvod. Napriek tomu sme išli cestou skráteného legislatívneho konania.
Je dobré, že Mečiarove amnestie dnes rušíme napriek tomu, že dôveru občanov v právo a právny štát ideme obnoviť aj prostredníctvom účelového zásahu do ústavy, že miesto jednorazového ústavného zákona sme vytvorili akýsi trvalý mechanizmus na posudzovanie amnestií a milostí parlamentom a následne Ústavným súdom. Je dobré, že dnes rušíme Mečiarove amnestie, a je to dobré napriek tomu, že ich ideme zrušiť zložitejšou a riskantnejšou cestou, ako sme mali k dispozícii. Miesto toho, aby parlament ako ústavodarca ústavným zákonom zrušil Mečiarove amnestie, prenechá teraz posudzovanie možnosti ich zrušenia Ústavnému súdu a na Ústavnom súde to môže dopadnúť všelijako. Hovorím, že je dobré, že dnes rušíme Mečiarove amnestie napriek tomu, že ja som patril k tým nemnohým poslancom demokratickej opozície, ktorí minulý týždeň nehlasovali za zmenu ústavy, na základe ktorej budeme schvaľovať dnešné uznesenie. A nehlasoval za ňu nie preto, že by som odmietal tú vystretú ruku vládnej koalície, o ktorej tu hovoril Erik Tomáš, nie preto, že by som nebol schopný kompromisu, ale preto, že mám pochybnosti, že mám pochybnosti, že táto cesta naozaj povedie k zrušeniu Mečiarových amnestií a že to Ústavný súd nezvráti.
A nepatrím a ani som nepatril - a vystúpil som k tejto veci viackrát - k tým, ktorí by podozrievali predkladateľov návrhu zmeny ústavy z toho, že by tu bola nejaká vopred pripravená pasca, nejaký podraz na opozíciu, nejaký gaťafalš, ktorý v skutočnosti má zamiesť zrušenie Mečiarových amnestií pod koberec, naopak, verím v to, že... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím, kľud v sále.

Dostál, Ondrej, poslanec NRSR
... najmä kolegovia z MOST-u sa úprimne snažia a dlhodobo snažia o zrušenie Mečiarových amnestií, a som ochotný veriť dokonca aj v obrátenie poslancov vládnej koalície zvyšných, teda zo strán SMER a SNS, že si už aj oni dnes myslia, že je nielen potrebné, ale aj možné zrušiť amnestie, napriek tomu mám veľmi silnú pochybnosť, že na Ústavnom súde to môže dopadnúť zle, a keď to na Ústavnom súde dopadne zle, tak to bude horšie, ako keby sme Mečiarove amnestie v tejto chvíli nezrušili vôbec, a počkali si, kým bude dostatočná politická vôľa na to, aby sme ich zrušili spôsobom, aký, aký bol navrhnutý tým opozičným návrhom na, ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií.
Patrí k ľudskej povahe, že ľudia majú radi pravdu. Majú radi, keď oni majú pravdu a tí ostatní sa mýlia a keď sa to ukáže. Musím povedať, že aj ja som človek, aj ja to tak mám rád, ale v tomto prípade budem rád, keď sa ja budem mýliť a tých pár poslancov demokratickej opozície z poslaneckého klubu SaS a pán poslanec Zsolt Simon, ktorí sme práve z týchto obáv, ako to dopadne na Ústavnom súde nepodporili zmenu ústavy, keď sa ukáže, že my sme sa mýlili a vy vyše 120 poslanci ste mali pravdu a Ústavný súd to nezametie pod koberec, rád sa budem mýliť.
Teraz k návrhu uznesenia. Pán poslanec Kresák tu hovoril, že pod ten návrh by sa podpísali viacerí poslanci, len nebol čas. Ja som mal možnosť podpísať sa pod návrh uznesenia, napriek tomu som tak neurobil. Neurobil som tak preto, lebo mám ešte jeden problém s tým, čo sa v tom návrhu píše. A teraz budem citovať z tej úvodnej časti: "Národná rada uznávajúc, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojujú amnestie predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta Slovenskej republiky obsiahnuté v rozhodnutiach predsedu vlády Slovenskej republiky o amnestiách č. 55/1998 Z. z. a č. 214/1998 Z. z. a tiež aj udelená milosť prezidentom Slovenskej republiky M. Kováčom zo dňa 12. decembra 1997 č. konania 3573/96-72-2417." Toto sa píše v návrhu uznesenia v tej deklaratívnej časti a my to uznesenie budeme schvaľovať, ale toto predsa nie je pravda.
Slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojujú milosti alebo milosť udelená prezidentom Slovenskej republiky Michalom Kováčom? Tak to som si nejako nevšimol, že by toto dlhodobo znepokojovalo slovenskú spoločnosť. V parlamente sa viackrát hlasovalo o zrušení amnestií Vladimíra Mečiara. Koľkokrát sa v parlamente hlasovalo o zrušení milosti alebo milostí Michala Kováča? Viedli sa o tom diskusie na odbornej úrovni, bol silný tlak občianskej verejnosti za zrušenie Mečiarových amnestií. Kde bola nejaká petícia za zrušenie Kováčových milostí? Kde sa, kde sa o tom v odborných kruhoch, kruhoch diskutovalo? Koho to, preboha, znepokojuje a traumatizuje?
Keby sme tu nemali Mečiarove amnestie, tak na Kováčove milosti by si dnes už nikto nespomenul. Nebola by to politická téma, bola by to, bola by to nejaká zabudnutá historická téma, ku ktorej by sa naozaj, ako pán Hrnko v jednej z predchádzajúcich debát hovoril, vyjadrovali naozaj iba historici. A možno ani tí. A nielen z hľadiska spoločenského dopadu, Kováčova milosť vlastnému synovi, nech si o nej myslíme čokoľvek, nie je ani z hľadiska narušenia princípov demokratického a právneho štátu ani vzdialene porovnateľná s tým popretím princípov demokratického a právneho štátu, ktorým sú Mečiarove amnestie. Dať milosť vlastnému príbuznému - môžme byť kritickí k tomu, ale porovnávať to so zneužitím štátneho orgánu na zavlečenie slovenského občana a následne omilostenie osôb konajúcich buď priamo ako pracovníci toho štátneho orgánu, alebo sa inak na tom podieľajúcich, je, je nebe a dudy, nemožno to porovnávať.
A prečo sa ocitol tento návrh, aby boli zrušené aj, alebo aby bola zrušená aj Kováčova milosť vlastnému synovi najprv v návrhu na zmenu ústavy a teraz v uznesení, o ktorom máme hlasovať? Čo si pamätám, tak s tým prišli fašistickí poslanci a podmieňovali tým podporu vtedy ešte návrhu pána poslanca Budaja a ostatných opozičných poslancov na ústavný zákon, ktorým sa mali zrušiť Mečiarove amnestie. Vcelku chápem, prečo fašisti prichádzajú s takýmto návrhom. Potrebujú ukázať, že všetci sú zlí. Zlý je Mečiar, tak zrušíme Mečiarove amnestie a zlý bol Kováč, tak zrušíme, zrušíme aj Kováčovu milosť. Tomu rozumiem, je to, je to pochopiteľné. Dokonca rozumiem aj tomu, prečo SMER a SNS mali potrebu zakomponovať do návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií, na zmenu ústavy a teraz aj na, aj na prijatie uznesenia aj Kováčove milosti, keď takmer dve desaťročia tvrdím, že Mečiarove amnestie nejde zrušiť, teraz zrazu tvrdím, že ide zrušiť, tak aby, aby to nevyzeralo, že som, že som nejako moc otočil, tak ten návrh musím, musím nejako poupraviť, nemôžem iba povedať, že, že áno, mýlili sme sa, opozícia mala pravdu, možno to zrušiť. Chápem, nesúhlasím s tým, ale napriek tomu si myslím, že ostatné demokratické politické strany by na toto nemuseli pristúpiť, a myslím si, že ani priamo zo znenia ústavy, nového znenia ústavy, pozmeneného znenia ústavy nevyplýva, že by sme museli zrušiť aj Mečiarove amnestie, aj Kováčove milosti. Preto by som rád predložil pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia, prečítam ho teraz.
Pozmeňujúci návrh k návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zrušenie čl. 5 a čl. 6 rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod č. 55/1998 Z. z., rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod č. 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. konania 3573/96-72-2417 (parlamentná tlač 496).
Znenie pozmeňujúceho návrhu:
1. V prvom bode úvodnej časti uznesenia sa vypúšťajú slová "a tiež aj udelená milosť prezidentom Slovenskej republiky M. Kováčom zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417".
2. Vypúšťa sa bod č. 3, ktorý znie: "3. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. konania 3573/96-72-2417."
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť z návrhu uznesenia zrušenie milosti udelenej prezidentom Slovenskej republiky Michalom Kováčom a ponechať v ňom len zrušenie rozhodnutí predsedu Vlády Vladimíra Mečiara o amnestii. Tvrdenie, že udelenie milosti prezidentom Michalom Kováčom dlhodobo znepokojuje slovenskú spoločnosť, je nepravdivé a nezodpovedá realite. O zrušenie Mečiarových amnestií sa dlhodobo a opakovane usilovali politici z demokratickej časti politického spektra. Možnosť zrušenia Mečiarových amnestií bola témou odborných diskusií v právnickej obci, predmetom záujmu médií aj širokej občianskej verejnosti. Nič z toho neplatí o milosti udelenej prezidentom Kováčom. Národná rada Slovenskej republiky môže podľa nového znenia ústavy zrušiť rozhodnutia prezidenta o amnestii a milosti, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Kým udelenie amnestie predstaviteľom štátnej moci zjavne odporuje princípom demokratického a právneho štátu, v prípade milosti udelenej prezidentom vlastnému príbuznému nejde o tak závažné narušenie princípov demokratického a právneho štátu, ktoré by odôvodňovalo jej zrušenie uznesením parlamentu.
Stručne a jasne, navrhujem, aby sme dnes zrušili Mečiarove amnestie a nerušili milosť pána prezidenta Kováča. Chcem týmto dať príležitosť poslancom, ktorí si myslia to isté ako ja, aby môj pozmeňujúci návrh podporili a dali najavo, čo si o tom myslia.
Napriek tomu budem hlasovať za návrh uznesenia za zrušenie Mečiarových amnestií bez ohľadu na to, ako dopadne môj pozmeňujúci návrh, pretože zrušenie Mečiarových amnestií je dôležitejšie ako nezrušenie milosti pána prezidenta Kováča.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som na rozdiel od kolegu Dostála podpísal i návrh na predložené uznesenie o zrušení Mečiarových amnestií, vedomý si toho, že obsahuje z môjho pohľadu nehorázny prívesok v podobe rušenia jednej milosti prezidenta Kováča. Budem presne tak ako Ondrej Dostál, podporujúc jeho pozmeňujúci návrh, hlasovať za to uznesenie, i keď nezíska jeho návrh väčšinu v snemovni.
Musím, ale povedať, že z môjho pohľadu ide tento, je tento prílepok výsledkom niečoho, čoho som svedkom dlhodobo v mnohých vrstvách života spoločnosti. V tejto spoločnosti a možno nielen v tejto, je trvalá snaha o relativizáciu pravdy.
Tuná ide o snahu o relativizáciu viny. Spájame nespojiteľné, pod jednu strechu dávame niečo, čo tam vonkoncom spolu nemôže existovať, a nie ako ústavný právnik, ale znova zdôrazňujúc, ako lekár s bežným ľudským rozumom sa pýtam ústavných právnikov, či je niekde v ústave napísané, že existujú občania Slovenskej republiky, ktorí majú iné, nižšie alebo vyššie práva na udelenie milosti zvoleným prezidentom Slovenskej republiky. Pochybujem, že ústava hovorí o tom, že ktokoľvek je vylúčený z milosti prezidenta republiky. To znamená, že rušenie jednej milosti a zachovanie iných robí nerovnosť občanov pred zákonom, i keď je tým občanom Michal Kováč mladší. Nikde nie je také niečo vylúčené a roky som počúval, že či má niekto trpieť za to, že jeho manželka je podpredsedníčka vlády a nemôže nadobúdať majetky. A hľa, odrazu existuje predsa akási nerovnosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Odhliadnuc od toho uznesenia, o ktorom sa má dnes hlasovať, ja napríklad som ho aj podpísal, podpísal som návrh naň a budem zaňho hlasovať tak či onak, ale budem hlasovať aj za pozmeňujúci návrh kolegu Dostála.
Čo ma na vystúpení kolegu Dostála ale zaujalo, je to, že vlastne vyjadril skutočnosť, že predmetný návrh, na základe ktorého je toto uznesenie predkladané, je výsledkom nejakej zákulisnej činnosti, o ktorej my v podstate nič nevieme. My nevieme o dôvodoch, pre ktoré tento návrh na zmenu ústavy vznikol. My nevieme, že čo je za tým, aký, aké to bude mať v konečnom dôsledku výsledky, a teda len čakáme na to, čo z toho vzíde. Bohužiaľ, realita je taká, že vláda, parlament a aj všetky zložky štátu, to znamená aj Ústavný súd, fungujú ako jedna veľká kamarila, ktorá si robí s týmto štátom, čo chce. A my sa dozvieme len výsledok.
Ďakujem.