14. schôdza

Ďakujem za slovo. Na záver by som ešte chcela povedať teda niekoľko viet. Jednak to, že túto, tento návrh zákona sme začali, na tomto návrhu zákona sme začali pracovať ešte takmer pred rokom, ešte s nebohým naším poslancom, naším drahým kolegom nebohým Ondríkom Binderom a potom sa to nejako že vlastne dostalo, dostalo sa to do zákona vlastne. Dostali sme sa k tomu až teraz.
Chcela by som povedať, že včera bola Národnej rade Slovenskej republiky odovzdaná petícia občanov Slovenskej republiky, ktorú zorganizovalo občianske združenie Aliancia za nedeľu v spolupráci s Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky za prijatie zákona na ochranu voľnej nedele, ktorú podpísalo viac ako 83 274 občanov Slovenskej republiky, z toho platných podpisov je 77 412. Takisto voľnú nedeľu podporuje aj Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu s jeho predsedom Jozefom Zadňanom, citujem: "Už dozrel čas na to, aby aj zamestnancom v obchode bolo umožnené plnohodnotne stráviť dni oddychu s pozitívnymi účinkami na regeneráciu pracovnej sily a zabezpečenie dostatočného času stráveného so svojimi najbližšími. Je to zároveň prejav vzájomného porozumenia naprieč politickým spektrom medzi zamestnávateľmi, zástupcami zamestnancov, zamestnancami a širokou verejnosťou."
Ďalej by som zacitovala vyjadrenie na, teda podpory pre petíciu Aliancie za nedeľu od pána, od prezidenta Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky pána Jozefa Kollára, citujem: "Sociálni partneri vrátane Konfederácie odborových zväzov sú spolu s členskými štátmi Európskej únie vyzývaní, aby uľahčovali zosúladenie pracovného a rodinného života. Jedným zo základných cieľov aktivít odborových zväzov je aj spolupodieľanie sa na vytváraní takého spoločenského prostredia, ktoré je ústretové k rodine a vytvára reálne možnosti pre dosiahnutie harmonickej rovnováhy pri plnení povinností v rodine a v práci. Preto aj touto cestou vyjadrujem v mene Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky podporu občianskej iniciatíve Aliancia za nedeľu za prijatie zákona na ochranu nedele."
Snahu občianskeho združenia Aliancie za nedeľu, s ktorou vlastne v spolupráci sme pripravili tento zákon, túto snahu podporujú aj mnohé kresťanské cirkvi v Slovenskej republike, ako Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Reformovaná kresťanská cirkev a mnohé iné. Aby som neuprednostňovala svoju katolícku cirkev, dovolím si zacitovať z uznesenia Predsedníctva synody Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku. Citujem: "Predsedníctvo synody konštatuje, že ciele Aliancie za nedeľu, občianskeho združenia, sú v plnom súlade s biblickými hodnotami, reformačným učením i praxou života viery reformovaných kresťanov na Slovensku. Preto Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku podporuje snahu Aliancie za nedeľu prijať legislatívne opatrenia na ochranu voľnej nedele na Slovensku i v ostatných štátoch Európskej únie. S bratskou láskou, láskou László Fazekas, biskup, a Sándor Molnár, hlavný synodálny radca."
Prečítam aj ďalšie organizácie, ktoré podporujú voľnú nedeľu. Je to Odborový zväz NKOS Železnice, Výbor OZ Coop Jednoty Galanta, spotrebné družstvo, Odborová základná organizácia pri spoločnosti Tesco Stores v DC Beckov, Občianske združenie Slovo pre ženy, Koinonia Ján Krstiteľ, cirkevná nezisková organizácia, Spoločenstvo Kresťanské Slovensko, Slovenský odborný zväz pôšt a telekomunikácií (pozn. red.: správne „odborový“) a tak ďalej, Združenie pre ochranu rodiny a mnoho, mnoho ďalších.
Vážení poslanci, páni poslanci, vážené pani poslankyne, na základe týchto faktov vás žiadam i prosím zároveň, zvážte podľa vedomia a svedomia, či chcete podporiť tento návrh zákona a úbohé diskriminované predavačky, unavené, zničené a prepracované a či im dožičíte svojím hlasovaním odpočinok v nedeľu a strávenie tohto dňa so svojimi rodinami. Záleží to len od vášho hlasovania a nič vám nebráni v tom, aby ste tento návrh podporili.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia, ktorí ste ešte zostali v pléne, opäť sme sa s kolegami Mirom Beblavým, Zuzkou Zimenovou a Katkou Macháčkovou rozhodli podať návrh zákona, ktorý by každému dieťaťu garantoval predškolskú výchovu od troch rokov v prípade záujmu rodičov o takéto miesto. Stále totiž považujeme vytvorenie takejto garancie za účinný systémový krok v oblasti rodinnej politiky. Politiky, ktorá je dlhodobo na periférii záujmu posledných vlád.
V minulom roku bolo opäť zamietnutých vyše 11-tisíc žiadostí o umiestnenie detí do škôlok. To sú tisíce mladých rodín, ktoré musia siahať hlbšie do vrecka a zaplatiť si drahú súkromnú škôlku, na ktorú často ani nemajú peniaze, ale uskromnia sa, lebo nemajú na výber. A to nehovorím o finančnej tiesni matiek a otcov samoživiteľov, ktorí sú na škôlku existenčne odkázaní. A to všetko len preto, že tento štát ich dlhé roky ignoruje a nie je schopný im miesto v škôlke pre ich deti zagarantovať. Je dokázané, že dostupná predškolská starostlivosť je jediným alebo jedným zo zásadných opatrením, ktoré skutočne dokáže mať vplyv na to, aby sa ľudia rozhodli mať viac detí. Ako vyplýva z ekonomických prognóz, Slovensku hrozí najväčší prepad počtu produktívnych ľudí, v roku 2050 na jedného dôchodcu budú pracovať dvaja ľudia v produktívnom veku, zatiaľ čo dnes pracujú piati. Čiže aj nedostatkom miest v škôlkach dávame nebezpečný signál do spoločnosti, že mať deti je riziko, že štát nevie zabezpečiť adekvátnu podporu všetkým rodinám a že rodičovstvo neprebehne hladko.
Rozumný trend, ktorý sledujeme v Európskej únii vo viacerých štátoch, ako je napríklad Nemecko, je zavedenie individuálnej garancie pre rodiča, že to miesto pre svoje dieťa mať bude. V Nemecku zaviedli túto garanciu pred niekoľkými rokmi a dokonca ju rozšírili až na jeden rok veku dieťaťa. My navrhujeme začať garanciou pre všetky deti od troch rokov. Rovnako ako v Nemecku zároveň navrhujeme, aby túto garanciu realizovali obce ako subjekt, ktorý je jednak zo zákona zodpovedný za zriaďovanie týchto zariadení a cez ktorého aj dnes už tečú finančné toky na financovanie nákladov spojených so škôlkami.
Okrem toho v návrhu zavádzame aj kompenzačný prvok v sume 213,20 eur, čo je aktuálna mesačná výška rodičovského príspevku, ktorý bude obec nútená vyplatiť rodičovi, ak nebude schopná zabezpečiť jeho dieťaťu miesto v škôlke. Robíme to preto, aby sa obce začali aktívne zaujímať o túto situáciu a aby boli motivované hľadať spôsoby, ako deti umiestniť. Tu je, samozrejme, dôležité povedať aj to B, teda nielen dať obciam tú povinnosť garantovať miesta v škôlke, ale dať im aj prostriedky a flexibilné možnosti realizácie tohto návrhu.
Preto navrhujeme, aby obec mohla túto zodpovednosť realizovať nielen priamo cez škôlky verejné, ako je to teraz, ale aby tak mohla robiť jednak napríklad cez uhradenie starostlivosti v cirkevných alebo súkromných škôlkach zapísaných v sieti škôl a predškolských zariadení alebo aby to mohla urobiť aj cez tzv. detské skupiny. Pretože jedna situácia, s ktorou sa dnes stretávame, je aj napríklad, že starosta by aj rád vyhovel rodičom, najmä v menšej obci, ale nemá nielenže žiadne peniaze, ale ani počet detí na to, aby naplnil klasickú škôlku alebo triedu do škôlky, a tak na ňu získal prostriedky. Alebo vie, že aj keby ju zriadil, neudrží ju prevádzkovať. Zároveň už máme príklady aj spolupráce obce, resp. mestskej časti so súkromnými škôlkami, už teraz takéto príklady sú, či už napríklad v mestskej časti v Petržalke, ktoré majú bilaterálne dohodnuté, dohodnutú spoluprácu so súkromnými škôlkami, ktorá, ktoré majú voľné kapacity, a tie teraz ponúkajú pre deti, ktoré nedostali miesto v štátnej škôlke, a obec im potom prispieva sumou, ktorá je veľmi blízka normatívu, a tým pádom rodičia nedoplácajú takú veľkú sumu. Čiže tie pozitívne príklady už teraz na Slovensku máme. Je vidieť, že keď samospráva alebo keď obec chce, tak to ide. A tu je koreň problému. Čiže naozaj nie je to o tom, že my chceme samosprávy pokutovať.
Nami navrhovanú kompenzáciu vo výške rodičovského príspevku, ako som spomínala, 213,20 eur mesačne, zástupca ZMOS-u v médiách označil za neprijateľnú. Podľa mňa je neprijateľné, že dnes sú všetci rodičia platcami daní, ale len niektorí získajú miesto v škôlke pre svoje dieťa. To je podľa mňa neprijateľné. Naším návrhom by sa odstránila diskriminácia týchto rodičov a ich detí. K udeľovaniu pokút by vôbec nemuselo dochádzať, pretože spoločne so zákonom o garancii miesta v škôlke predkladáme aj zákon o detských skupinách, ktoré som už viackrát spomínala, a ten zaručí, že každá obec bude môcť veľmi jednoducho lacno zriadiť vo svojej obci detské skupiny, ktoré sa budú vedieť samé zafinancovať. Stačí prejaviť dobrú vôľu a samosprávy by sa nemuseli ničoho obávať. Moja kolegyňa a spoluautorka zákona Katka Macháčková je sama primátorkou mesta Prievidza a viete, koľko detí od troch rokov je umiestnených u nich v škôlkach? Všetky. A dokonca nie od troch, ale už od dva a pol roka. Takisto aj v malých obciach sú dostupné riešenia a dôkazom je napríklad starostka pani Erika Cintulová z Kláštora pod Znievom, ktorá veľmi briskne zareagovala a medzi prvými využila vládnu dotáciu, expresne otvorila škôlku, expresne škôlku rozšírila.
Viaceré samosprávy na jednej strane majú záujem, ale boli odmietnuté a zas mnohé samosprávy, naopak, sa tie peniaze ani nesnažia získať. Príklad, niektoré mestské časti v Bratislave sa o umiestňovanie svojich detí nezaujímajú a radšej teda to ponechajú na súkromné škôlky, ktoré sú potom, ktoré spadajú potom pod Magistrát mesta Bratislavy, ktorý je za ne zodpovedný, a ten nie je ochotný nejakým spôsobom súkromné škôlky zapísané v sieti podporovať, pretože tie peniaze idú na úkor iných, iných častí Bratislavy.
Ja sa teda pýtam, prečo to teda niekde ide a niekde nie? A z tohto dôvodu v rámci nášho návrhu zákona zavádzame aj spomenutú kompenzáciu. Mnohým samosprávam, ja som o tom hovorila s viacerými starostami, primátormi, samozrejme, ten kompenzačný prvok sa im nepáči, to je jasné, ale povedia mi na to, že tak nájdite iný spôsob, ako prinútiť tie samosprávy, aby to urobili. Ale aký je ten iný spôsob? Tak ak máte nejaký nápad, budem rada, ale myslím si, že zaviesť povinnosť kompenzácie je presne ten spôsob, ktorý dotlačí samosprávy k aktívnemu záujmu o vytváranie miest v škôlkach, pretože ono to naozaj možné je.
Výstavba či rekonštrukcia existujúcich budov materských škôl z aktuálnych vládnych programov je pomalá a nedostatočne finančne podporená, a preto by nemala byť jediným spôsobom, ako zvýšiť počet miest pre deti. Pretože aj v budúcnosti pri poklese súčasného babyboomu, ktorý máme teraz, keď rodí generácia tzv. Husákových detí, môže opäť dôjsť k tomu, že sa, že zostanú tieto priestory opäť prázdne a nevyužité. Preto opäť zdôrazňujem dôležitosť druhého zákona, ktorý s kolegami poslancami predkladáme, a to je, teda s kolegyňou Zuzkou, a to je zákon o detských skupinách.
Na záver chcem ešte dodať, že garancia miesta v škôlke nie je populizmus. Naopak, je to dobrý systémový krok, ktorý tu chýba. Schopnosť a ochota štátu garantovať každému dieťaťu miesto v škôlke by mala byť trendom aj u nás tak ako inde. Skrátka uistiť rodiča, že keď sa mu narodí dieťa, že preňho existuje záruka, že o tri roky nebude ponechaný bez príjmu alebo bez škôlky. To je jediná propopulačná politika, ktorá dnes funguje. Po jej zavedení sa už napríklad v tom spomínanom Nemecku pôrodnosť výrazne zvýšila.
Preto prosím vážené plénum, aby zvážilo tento návrh a vopred ďakujem každému, kto ho podporí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu v uvedenom zákone (tlač 456). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych, a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia a vážená pani predkladateľka, dovoľte mi podporiť tento návrh zákona, ktorého som tiež spolupredkladateľom, samozrejme, nie tým, že budem opakovať všetky argumenty, ktoré už pani poslankyňa Petrík spomenula, ale dovoľte mi k nim doplniť dve dôležité veci.
Prvá vec je tá, že na Slovensku je dnes celý systém štátnej legislatívy nastavený na to, že rodič môže byť s dieťaťom doma do troch rokov veku dieťaťa. Aj rodičovský príspevok sa vypláca do troch rokov veku dieťaťa, aj napríklad pracovné miesto je zamestnávateľ povinný držať do troch rokov veku dieťaťa. Po ukončení tretieho roku už nič z toho neplatí, štát sa nestará. Jediné, čo robí ďalej, je, platí na dôchodkové poistenie rodiča.
To znamená, že dnes štát hovorí rodičovi, spoločenská zmluva je taká, že do troch rokov sa síce chudobne, nie nejak štedro, ale predsa len postaráme, pracovné miesto garantujeme, a ak chceš byť doma dlhšie, je to už na tebe. S tým je však v absolútnom rozpore fakt, že štát nijakým spôsobom negarantuje dostupnosť starostlivosti o dieťa po týchto tretích narodeninách. Je to niečo, čo je absolútne vo vzájomnom rozpore a čo sa historicky nikdy neriešilo, pretože za socializmu, keď tento celý systém vznikal, tých miest bolo viac než dosť, pretože bolo základnou prioritou štátu, aby, keďže ten bol postavený na vysokej miere zamestnanosti, niekedy aj umelej, aby miesta boli. To znamená, nebolo potrebné zakotvovať v zákone individuálnu garanciu, pretože ústredný výbor ju zaručoval inými spôsobmi.
Dnes sme však v demokratickom, decentralizovanom štáte a neprítomnosť takejto garancie znamená, že, ako spomenula kolegyňa, pre viac ako 11-tisíc detí tu bolo oficiálne zamietnutie miesta v minulom roku. Ja si dovolím doplniť to, že to číslo je podhodnotené, pretože veľa rodičov, najmä v Bratislave a v tých miestach, kde je nedostatok kapacít, ani žiadosti nepodávajú, keď vedia, že s nimi neuspejú. To znamená, pokiaľ sa pozrieme na to, koľko miest by bolo treba, aby napríklad bola 95 % zaškolenosť, ktorá tu bývala, tak je to až niekde okolo 30-tisíc miest, o ktoré pravdepodobne prichádzame. To znamená, že ten skutočný, neuspokojená potreba je niekde medzi 11- a 30-tisíc detí, ktoré by potrebovali miesta, dneska ho nemajú a napriek tomu štát hovorí ich rodičom, že majú smolu. Jednoducho naozaj, ako povedala Simona, buď si to sami zaplatia, čo je dostupné len pre vyššiu strednú vrstvu, alebo musí jednoducho jeden z nich zostať doma, alebo musí odísť babička skôr do dôchodku, alebo sú potom rôzne iné riešenia, ktoré, samozrejme, prinášajú významné strasti.
Preto chcem zdôrazniť v tom prvom bode, že ide o základnú potrebu a právo rodičov. Nejde o nejaký doplnkový režim, o nejakú výhodu, o nejaký bonus, ale o to, na čo by rodičia mali mať naozaj nárok. Tak ako nikto dnes nerieši, že ak potrebujete zdravotnú starostlivosť, ak potrebujete, aby dieťa išlo do školy, tak nikto vám nepovie, že no tak, keď zostanú peniaze, budú miesta, keď nezostanú peniaze, nebudú miesta. My si myslíme, že škôlka by mala byť rovnakým systémom postavená.
Zároveň chcem zdôrazniť, že je to vec, ktorá by mala byť mimo nejakých kultúrno-etických vojen a sporov, a ak chcete na to dôkaz, a vzhľadom na ten krátky čas, ktorý máme, tak chcem povedať, že túto garanciu zaviedlo ako jedna z prvých krajín Nemecko a v Nemecku ho zaviedla ministerka rodiny za Kresťanskodemokratickú úniu konzervatívna politička Ursula von der Leyen, ktorá sama má sedem detí, teda len aby som poznamenal, takže ide o konzervatívnu političku aj spôsobom života. A ona to zaviedla za vlády teda kancelárky Merkelovej z rovnakej strany, a ako už bolo spomenuté, potom sa to úspešne rozšírilo aj vekom nadol.
To znamená, že toto nie je niečo, čo je liberálny návrh alebo konzervatívny návrh, to je návrh, ktorý zodpovedá 21. storočiu v Európe, kde jednoducho obidvaja rodičia vo väčšine krajín pracujú od istého veku. U nás ten spoločensky uznaný vek je okolo troch rokov, niekde je to skôr, ale v každom prípade, ak takýto spoločensky uznaný vek existuje, mal by ho štát zagarantovať.
Druhý bod, ktorý chcem ešte dodať, je, dostal som otázku, že prečo takýto návrh predkladáme, keď je zjavné, že nemá šancu prejsť v tejto snemovni. A ten dôvod je jednoduchý. Predkladanie takýchto návrhov má svoj veľký zmysel, ktorý sa už v tomto prípade dokonca ukazuje. Pred necelou hodinou sme zrušili amnestie Mečiarove, ja si nepamätám, koľkýkrát to bolo, ale myslím, že to bolo aspoň desiaty alebo jedenásty krát, čo sme ich tu mali, a na jedenástykrát alebo... (Reakcia z pléna.) Na ôsmy? Ďakujem. Sa to podarilo.
Aj tento zákon tu už bol. Ja som ho sem osobne predložil v roku 2015 ako poslanecký návrh, vtedy bol tiež odmietnutý, ale zrazu po jeho predložení vláda našla oveľa viac peňazí na podporu budovania škôlok tam, kde chýbajú, a predseda vlády Fico sa rád fotil pred tou svojou slávnou predvolebnou tabuľou, kde si odškrkával splnenie takéhoto sľubu. Podotknem len, že sa takto vyfotil a vykameroval aj pred petržalskou škôlkou, ktorá mala z týchto peňazí vzniknúť do niekoľkých mesiacov, a tá škôlka tam dodnes nie je. To je len tendencia Roberta Fica odškrtávať a nerobiť (reakcia z pléna), ale v každom prípade sa minuli niekoľko desiatok miliónov eur, ktoré naozaj vytvorili minimálne niekoľko stoviek nových miest, a bez toho, aby sme si za to pripisovali celú zásluhu, myslím si, že aj ten tlak, ktorý sme vytvorili, k tomu prispel.
V roku 2016 už pani poslankyňa Petrík ako nová poslankyňa predložila tento návrh znovu a v dokumente Učiace sa Slovensko, v koncepcii, ktoré ministerstvo školstva predložilo na verejnú diskusiu, sa zrazu prvýkrát o takejto garancii hovorí. To, čo ešte za minulej vlády SMER odmietal ako nesystémový prvok, zbytočný, nemožný a veľa adjektív by som tu vedel nájsť, zrazu už je vlastne vhodné.
Dnes ho sem predkladáme tretíkrát. Neviem, čo sa stane, verím, že sa zase niečo stane, dobre, smerom k dostupnosti škôlok a chcem povedať za seba, verím, že aj za kolegyne, že budeme to sem predkladať dovtedy, kým to individuálne právo na miesto v škôlke sa nestane na Slovensku skutočnosťou. Verím, že to nebude trvať 17 rokov ako pri Mečiarových amnestiách, verím, že to bude trvať už len rok-dva. Či to bude naším zákonom, alebo ako to bolo aj pri amnestiách, s veľkou pompou nakoniec príde predseda vlády a otočí a povie, že zrazu on to takto vidí a takto to treba, to je nám, pravdupovediac, úplne jedno.
To, čo je pre nás dôležité, je, aby, ak to bude čo len trochu možné, už v tomto volebnom období sme takúto garanciu zaviedli, aby sa už naozaj nemohlo stať to, čo som aj ja osobne zažil, keď som mal malé deti, že o šiestej ráno sme stáli v rade, aby sme ich zapísali, ale to nebol ten problém. Problém bol v tom, že tí, čo došli o pätnásť minút neskôr, už ich zapísať nemohli. Ja som to tam o tej šiestej ráno vystál bez problémov. Aby už rodičia neboli vystavovaní tomuto ponižujúcemu a najmä neúspešnému rituálu, aby každý rok redaktorky v televízii neukazovali vo februári, v marci zábery, ako za tmy stoja rodičia v rade, a hovorím, to sú tí, čo majú šťastie, a teda tú vytrvalosť. Toto je náš cieľ a verím, že ten cieľ sa nám podarí spolu naplniť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja len doplním pre poriadok, že štát podporuje mladé rodiny ešte jedným spôsobom z hľadiska poistenia alebo odvodov, a to tak, že platí za rodiča, ktorý sa stará o dieťa, zdravotné poistenie, nielen dôchodkové, až pokiaľ dieťa nedosiahne šesť rokov veku. Čiže ak napríklad matka sa rozhodne zostať dlhšie pri dieťati, nie je zamestnaná, nepodniká, za iných okolností by bola možno tzv. samoplatiteľ alebo dobrovoľne nezamestnaná, tak nie je to tak. Až do tých šiestich rokov, do šiestich narodenín veku dieťaťa štát platí za ňu zdravotné poistenie.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená kolegyňa predkladateľka, vážený kolega spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, podporujem tento návrh a som rád, že sa ním vraciame k diskusii o tom, akým spôsobom by mal štát podporovať mladé rodiny. Nie je to len o peniazoch, nie je to len o materskej, nie je to len o rodičovskom príspevku, príspevku na starostlivosť o dieťa, ale je to o službách, ktoré štát alebo samospráva vie poskytnúť mladým rodinám, a teda bavíme sa konkrétne o škôlkach, o predškolských zariadeniach. Všetci vieme, aká je dnes situácia. Sú škôlky takzvané, no ľudia to nazývajú štátne, ale prakticky ide o škôlky, ktoré spravujú samosprávy, obce, kde tie miesta dnes v drvivej väčšine prípadov jednoducho nie sú. A samosprávy si nastavujú skrátka tieto veci tak, aby tí predškoláci, to znamená ten posledný ročník, tí velkáči, aby teda určite mali miesto v škôlke, je to, myslím, dané dnes aj zo zákona, zo školského zákona, ale tí malí, tí vlastne prváci-druháci, potenciálni škôlkari, tak im nikto miesto jednoducho negarantuje a rodičia toto miesto skrátka získať nevedia. Jednoducho nie, nejde to ako.
No a potom tu máme súkromné zariadenia, ktoré v tých bohatších regiónoch Slovenska celkom pekne pribúdajú, ale nie je to len otázka Bratislavy a okolia, ale tieto zariadenia pre malé deti sú, samozrejme, viac-menej vo všetkých regiónoch Slovenska súkromné, no a to, ako sme teda zaznamenali v posledných mesiacoch, štát namiesto toho, aby takéto aktivity podporil, tak v podstate hádže takýmto zriaďovateľom polená pod nohy, a čo tým chcem povedať, asi tí, čo sa v tejto téme orientujete, jasličkový zákon. Jednoducho tu prešiel tzv. jasličkový zákon, ktorý, mimochodom, vrátil pán prezident naspäť do parlamentu, ktorý, mimochodom, dnes bolo podané podanie na Ústavný súd z hľadiska námietky protiústavnosti tohto zákona, týmto zákonom, ktorý ste si vy schválili, vládna koalícia, ste vlastne nič iné neurobili, len ste nahádzali kopu polien pod nohy zriaďovateľom, ktorým ste naložili spústu rôznych povinností, ktoré majú plniť, o ktorých sa dá diskutovať a s časťou sa aj stotožňujem, možno ide otázka, je otázka primeranosti, načasovania a podobne, o tom by sa dalo znova, znova diskutovať, ale sú tam niektoré absolútne nezmyselné veci a vlajkovou loďou, v úvodzovkách, tých nezmyslov je to, že do súkromnej škôlky nemôžem dať svoje dieťa, pokiaľ rodičia z nejakých dôvodov nepracujú a neštudujú, čo je úplný nezmysel. Do súkromnej škôlky! Do... Vlastné peniaze, ktoré by som za to platil, nemôžem, pretože, prepáčte, nejaký hlupák na ministerstve si toto vymyslel. Takže to je anti, antidôkaz toho, ako štát, resp. ako štát nepodporuje, nepodporuje predškolské zariadenia. Aj keď v tomto prípade sú to jasle, a nie škôlky, ale ľudia to nerozlišujú skrátka a vnímajú to, vnímajú to rovnako. Vnímajú to ako negatívny krok, ktorý neznamená žiadnu podporu mladých rodín, ale práve naopak. Veľmi nešťastné riešenie. Zlé! Treba sa k tomu vrátiť. Aj sa k tomu určite vrátime, verím, že hej.
No, chcem ešte urobiť jednu paralelu a teraz so staršími ľuďmi. Hej, mnohí z vás sa zaoberáte témou sociálnych služieb a tu je problém opačný, teda z hľadiska toho vekového spektra, starší ľudia alebo ľudia s vážnymi zdravotnými problémami, zdravotne ťažko postihnutí a miesta v sociálnych zariadeniach a teraz tým myslím tie kamenné takzvané, to znamená, keď už je občan v takej situácii, že nič iné neostáva, opatrovateľská práca, terénna práca skrátka už nie je riešením, získať miesto v zariadení sociálnych služieb pre seniorov alebo ťažko zdravotne postihnutých. Čiže tu máme vlastne problém úplne rovnaký, len sme teraz na opačnom konci generačného spektra a to treba riešiť takisto.
No a k čomu sa chcem dostať, k tomu, že ak tu máme zajtra na programe 16.00 hod. odvolávanie ministra Richtera, ako je jasné, kauza Čistý deň, ale prosím vás pekne, vážení poslanci vládnej koalície, čo za tých 5 rokov, ktoré sedí v kresle, reálne urobil minister Richter pre rodiny, čo urobil pre seniorov, neurobil nič, to sú len kozmetické zmeny. Teraz že pridal 10 eur na rodičovskom príspevku? Alebo že pridal 15 eur na opatrovateľskom príspevku? To niekto považuje za systémové zmeny, to považuje za nejaký pokrok?! To nie je žiadny pokrok, to je dokonca menej, keby sme si porovnávali s rastom príjmov alebo s rastom výberu daní, to nie je nič iné ako to, že štát, a vy ten štát spravujete a spravujete ho zle, štát nepamätá ani na starších, ani na malých, na tých, ktorí potrebujú reálnu pomoc.
Zle spravujete túto krajinu, vážení!

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa rád tiež vyjadril k tomuto navrhovanému zákonu, určite ho podporíme, lebo mám za to, že predškolská príprava detí je veľmi dôležitá práve, resp. návšteva škôlky je veľmi dôležitá práve pre nasledujúcu školskú dochádzku. Treba si uvedomiť, že práve návšteva škôlky vo väčšine prípadov vytvára u detí návyky, ktoré sú veľmi dôležité pre ich ďalší život a zaradenie sa do spoločnosti, čo častokrát nebýva tým prípadom, keď tie deti sa do tých škôlok nedostanú a sú v opatere dajme tomu starých rodičov, známych a tak ďalej, to znamená, že nie sú v tom systéme, tiež mám dve deti a obidve navštevovali škôlky a myslím si, že im to pomohlo do ďalšieho života.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko by som rada poďakovala kolegom Mirovi Beblavému a Jožovi Mihálovi aj pánovi Gogovi za faktickú poznámku aj za vyjadrenie podpory. Ja len naozaj zopakujem ešte raz, že tento návrh, ako aj Miro hovoril, nie je ani liberálny, ani konzervatívny, je to skrátka dobrý systémový návrh, ktorých tu máme ako šafranu, hlavne z dielne súčasnej vlády, čiže minimálne ako inšpirácia pre, pre dobré robenie rodinnej politiky na Slovensku je toto určite alfa omega, a preto vás naozaj žiadam, aby ste ho dobre zvážili, a budeme radi, keď prípadne aj budete mať nejaké návrhy, pripomienky, ale veľmi by som chcela požiadať o vašu podporu.
Ďakujem krásne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladaný návrh rozširuje možnosti individuálnej pomoci pre žiakov v materských, základných a stredných školách vrátane špeciálnych škôl prostredníctvom osobných asistentov, pomocných vychovávateľov a školských sestier.
Na Slovensku pribúda detí, ktoré majú rôzne ťažkosti s učením a so začlenením do kolektívu spolužiakov. Týka sa to napríklad detí so zdravotným znevýhodnením, s rôznymi poruchami učenia a správania či detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Na to, aby mohli tieto deti rozvíjať svoj potenciál vo vzdelávaní, napredovať, potrebujú pomoc nad rámec obvyklého prístupu učiteľov. Väčšina žiakov so zdravotným postihnutím sa dnes učí v špeciálnych školách, no čoraz častejšie sú integrovaní aj v bežných materských, základných a stredných školách. Na vyučovaní im pomáha v oboch spomínaných typoch škôl asistent učiteľa, no mnohé z týchto detí potrebujú aj osobnú asistenciu pri bežných činnostiach. Školské právne predpisy však poznajú len asistentov učiteľa a vstup osobných asistentov do škôl neumožňujú, a to ani do špeciálnych škôl. Výnimku majú len študenti so zdravotným postihnutím na vysokých školách. Navrhujem tento nezmyselný zákaz zrušiť a umožniť osobným asistentom pôsobiť aj v materských, základných a stredných školách. V školách sú i žiaci, ktorí potrebujú aj odbornú zdravotnú starostlivosť. Učitelia však nedisponujú potrebnými kompetenciami na plnenie takýchto úloh. Riešením je vytvorenie novej pozície v školách, tzv. školskej sestry.
Učitelia by tiež privítali v školách okrem väčšieho počtu asistentov učiteľa aj pomoc tzv. pomocných vychovávateľov. Asistent učiteľa je totiž často pedagóg s vysokoškolskou kvalifikáciou. Jeho úlohou je pomáhať učiteľovi žiakov vzdelávať, učitelia však potrebujú pomôcť s deťmi aj cez prestávky, v jedálni či popoludní v školskom klube. Pomocný vychovávateľ, ktorý nepotrebuje takú vysokú kvalifikáciu ako asistent učiteľa, by bol ideálnym pomocníkom aj v materských školách. O výbere vhodných foriem pomoci z možností asistent učiteľa, pomocný vychovávateľ alebo školská sestra a o ich prípadnej kombinácii by mali rozhodovať školy na základe reálnych potrieb konkrétnych žiakov.
Vytvorenie nových pozícii v pedagogicko-odborných tímoch škôl nevyžaduje navýšenie finančných zdrojov, nakoľko sa predpokladá, že spomínané podporné činnosti budú hradené z finančného balíka určeného v súčasnosti na asistentov učiteľov. Tento návrh nemení ani zaužívanú formu úhrady služieb osobnej asistencie, navrhuje iba, aby mohli byť tieto služby využívané aj v základných a stredných školách pri vzdelávaní detí so zdravotným postihnutím.
Ďakujem, viac priblížim tento návrh v rozprave.

Vážená pani predsedajúca, poslanci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, dúfam (povedané so smiechom), za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada... Pán Poliačik, idete? (Povedané so smiechom. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
166.
Poprosím vás, pán Gröhling, už to dočítajte.

Gröhling, Branislav, poslanec NR SR
167.
... po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rad navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rad Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.