14. schôdza

Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Mihál, nech sa páči.

Ja len doplním pre poriadok, že štát podporuje mladé rodiny ešte jedným spôsobom z hľadiska poistenia alebo odvodov, a to tak, že platí za rodiča, ktorý sa stará o dieťa, zdravotné poistenie, nielen dôchodkové, až pokiaľ dieťa nedosiahne šesť rokov veku. Čiže ak napríklad matka sa rozhodne zostať dlhšie pri dieťati, nie je zamestnaná, nepodniká, za iných okolností by bola možno tzv. samoplatiteľ alebo dobrovoľne nezamestnaná, tak nie je to tak. Až do tých šiestich rokov, do šiestich narodenín veku dieťaťa štát platí za ňu zdravotné poistenie.

Nech sa páči, pán poslanec Mihál, do rozpravy.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená kolegyňa predkladateľka, vážený kolega spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, podporujem tento návrh a som rád, že sa ním vraciame k diskusii o tom, akým spôsobom by mal štát podporovať mladé rodiny. Nie je to len o peniazoch, nie je to len o materskej, nie je to len o rodičovskom príspevku, príspevku na starostlivosť o dieťa, ale je to o službách, ktoré štát alebo samospráva vie poskytnúť mladým rodinám, a teda bavíme sa konkrétne o škôlkach, o predškolských zariadeniach. Všetci vieme, aká je dnes situácia. Sú škôlky takzvané, no ľudia to nazývajú štátne, ale prakticky ide o škôlky, ktoré spravujú samosprávy, obce, kde tie miesta dnes v drvivej väčšine prípadov jednoducho nie sú. A samosprávy si nastavujú skrátka tieto veci tak, aby tí predškoláci, to znamená ten posledný ročník, tí velkáči, aby teda určite mali miesto v škôlke, je to, myslím, dané dnes aj zo zákona, zo školského zákona, ale tí malí, tí vlastne prváci-druháci, potenciálni škôlkari, tak im nikto miesto jednoducho negarantuje a rodičia toto miesto skrátka získať nevedia. Jednoducho nie, nejde to ako.
No a potom tu máme súkromné zariadenia, ktoré v tých bohatších regiónoch Slovenska celkom pekne pribúdajú, ale nie je to len otázka Bratislavy a okolia, ale tieto zariadenia pre malé deti sú, samozrejme, viac-menej vo všetkých regiónoch Slovenska súkromné, no a to, ako sme teda zaznamenali v posledných mesiacoch, štát namiesto toho, aby takéto aktivity podporil, tak v podstate hádže takýmto zriaďovateľom polená pod nohy, a čo tým chcem povedať, asi tí, čo sa v tejto téme orientujete, jasličkový zákon. Jednoducho tu prešiel tzv. jasličkový zákon, ktorý, mimochodom, vrátil pán prezident naspäť do parlamentu, ktorý, mimochodom, dnes bolo podané podanie na Ústavný súd z hľadiska námietky protiústavnosti tohto zákona, týmto zákonom, ktorý ste si vy schválili, vládna koalícia, ste vlastne nič iné neurobili, len ste nahádzali kopu polien pod nohy zriaďovateľom, ktorým ste naložili spústu rôznych povinností, ktoré majú plniť, o ktorých sa dá diskutovať a s časťou sa aj stotožňujem, možno ide otázka, je otázka primeranosti, načasovania a podobne, o tom by sa dalo znova, znova diskutovať, ale sú tam niektoré absolútne nezmyselné veci a vlajkovou loďou, v úvodzovkách, tých nezmyslov je to, že do súkromnej škôlky nemôžem dať svoje dieťa, pokiaľ rodičia z nejakých dôvodov nepracujú a neštudujú, čo je úplný nezmysel. Do súkromnej škôlky! Do... Vlastné peniaze, ktoré by som za to platil, nemôžem, pretože, prepáčte, nejaký hlupák na ministerstve si toto vymyslel. Takže to je anti, antidôkaz toho, ako štát, resp. ako štát nepodporuje, nepodporuje predškolské zariadenia. Aj keď v tomto prípade sú to jasle, a nie škôlky, ale ľudia to nerozlišujú skrátka a vnímajú to, vnímajú to rovnako. Vnímajú to ako negatívny krok, ktorý neznamená žiadnu podporu mladých rodín, ale práve naopak. Veľmi nešťastné riešenie. Zlé! Treba sa k tomu vrátiť. Aj sa k tomu určite vrátime, verím, že hej.
No, chcem ešte urobiť jednu paralelu a teraz so staršími ľuďmi. Hej, mnohí z vás sa zaoberáte témou sociálnych služieb a tu je problém opačný, teda z hľadiska toho vekového spektra, starší ľudia alebo ľudia s vážnymi zdravotnými problémami, zdravotne ťažko postihnutí a miesta v sociálnych zariadeniach a teraz tým myslím tie kamenné takzvané, to znamená, keď už je občan v takej situácii, že nič iné neostáva, opatrovateľská práca, terénna práca skrátka už nie je riešením, získať miesto v zariadení sociálnych služieb pre seniorov alebo ťažko zdravotne postihnutých. Čiže tu máme vlastne problém úplne rovnaký, len sme teraz na opačnom konci generačného spektra a to treba riešiť takisto.
No a k čomu sa chcem dostať, k tomu, že ak tu máme zajtra na programe 16.00 hod. odvolávanie ministra Richtera, ako je jasné, kauza Čistý deň, ale prosím vás pekne, vážení poslanci vládnej koalície, čo za tých 5 rokov, ktoré sedí v kresle, reálne urobil minister Richter pre rodiny, čo urobil pre seniorov, neurobil nič, to sú len kozmetické zmeny. Teraz že pridal 10 eur na rodičovskom príspevku? Alebo že pridal 15 eur na opatrovateľskom príspevku? To niekto považuje za systémové zmeny, to považuje za nejaký pokrok?! To nie je žiadny pokrok, to je dokonca menej, keby sme si porovnávali s rastom príjmov alebo s rastom výberu daní, to nie je nič iné ako to, že štát, a vy ten štát spravujete a spravujete ho zle, štát nepamätá ani na starších, ani na malých, na tých, ktorí potrebujú reálnu pomoc.
Zle spravujete túto krajinu, vážení!

Končím všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Chcem sa opýtať pani navrhovateľky, či chce v záverečnom slove niečo dodať.
(Reakcia z pléna.) Aha, prepáčte, neviem, kedy ste sa prihlásili, ale asi neskôr. Ale dám vám priestor, ak chcete.
Tak nech sa páči nakrátko.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa rád tiež vyjadril k tomuto navrhovanému zákonu, určite ho podporíme, lebo mám za to, že predškolská príprava detí je veľmi dôležitá práve, resp. návšteva škôlky je veľmi dôležitá práve pre nasledujúcu školskú dochádzku. Treba si uvedomiť, že práve návšteva škôlky vo väčšine prípadov vytvára u detí návyky, ktoré sú veľmi dôležité pre ich ďalší život a zaradenie sa do spoločnosti, čo častokrát nebýva tým prípadom, keď tie deti sa do tých škôlok nedostanú a sú v opatere dajme tomu starých rodičov, známych a tak ďalej, to znamená, že nie sú v tom systéme, tiež mám dve deti a obidve navštevovali škôlky a myslím si, že im to pomohlo do ďalšieho života.
Ďakujem.

Dobre. Teraz končím všeobecnú rozpravu.
Pani navrhovateľka sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko by som rada poďakovala kolegom Mirovi Beblavému a Jožovi Mihálovi aj pánovi Gogovi za faktickú poznámku aj za vyjadrenie podpory. Ja len naozaj zopakujem ešte raz, že tento návrh, ako aj Miro hovoril, nie je ani liberálny, ani konzervatívny, je to skrátka dobrý systémový návrh, ktorých tu máme ako šafranu, hlavne z dielne súčasnej vlády, čiže minimálne ako inšpirácia pre, pre dobré robenie rodinnej politiky na Slovensku je toto určite alfa omega, a preto vás naozaj žiadam, aby ste ho dobre zvážili, a budeme radi, keď prípadne aj budete mať nejaké návrhy, pripomienky, ale veľmi by som chcela požiadať o vašu podporu.
Ďakujem krásne.

Pán spravodajca v záverečnom slove nie, nie je tomu tak. Končím alebo prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankyne Zuzany Zimenovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení, menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 457 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je pod číslom 469.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zimenová, uveďte, prosím, predmetný návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Zimenovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 457.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladaný návrh rozširuje možnosti individuálnej pomoci pre žiakov v materských, základných a stredných školách vrátane špeciálnych škôl prostredníctvom osobných asistentov, pomocných vychovávateľov a školských sestier.
Na Slovensku pribúda detí, ktoré majú rôzne ťažkosti s učením a so začlenením do kolektívu spolužiakov. Týka sa to napríklad detí so zdravotným znevýhodnením, s rôznymi poruchami učenia a správania či detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Na to, aby mohli tieto deti rozvíjať svoj potenciál vo vzdelávaní, napredovať, potrebujú pomoc nad rámec obvyklého prístupu učiteľov. Väčšina žiakov so zdravotným postihnutím sa dnes učí v špeciálnych školách, no čoraz častejšie sú integrovaní aj v bežných materských, základných a stredných školách. Na vyučovaní im pomáha v oboch spomínaných typoch škôl asistent učiteľa, no mnohé z týchto detí potrebujú aj osobnú asistenciu pri bežných činnostiach. Školské právne predpisy však poznajú len asistentov učiteľa a vstup osobných asistentov do škôl neumožňujú, a to ani do špeciálnych škôl. Výnimku majú len študenti so zdravotným postihnutím na vysokých školách. Navrhujem tento nezmyselný zákaz zrušiť a umožniť osobným asistentom pôsobiť aj v materských, základných a stredných školách. V školách sú i žiaci, ktorí potrebujú aj odbornú zdravotnú starostlivosť. Učitelia však nedisponujú potrebnými kompetenciami na plnenie takýchto úloh. Riešením je vytvorenie novej pozície v školách, tzv. školskej sestry.
Učitelia by tiež privítali v školách okrem väčšieho počtu asistentov učiteľa aj pomoc tzv. pomocných vychovávateľov. Asistent učiteľa je totiž často pedagóg s vysokoškolskou kvalifikáciou. Jeho úlohou je pomáhať učiteľovi žiakov vzdelávať, učitelia však potrebujú pomôcť s deťmi aj cez prestávky, v jedálni či popoludní v školskom klube. Pomocný vychovávateľ, ktorý nepotrebuje takú vysokú kvalifikáciu ako asistent učiteľa, by bol ideálnym pomocníkom aj v materských školách. O výbere vhodných foriem pomoci z možností asistent učiteľa, pomocný vychovávateľ alebo školská sestra a o ich prípadnej kombinácii by mali rozhodovať školy na základe reálnych potrieb konkrétnych žiakov.
Vytvorenie nových pozícii v pedagogicko-odborných tímoch škôl nevyžaduje navýšenie finančných zdrojov, nakoľko sa predpokladá, že spomínané podporné činnosti budú hradené z finančného balíka určeného v súčasnosti na asistentov učiteľov. Tento návrh nemení ani zaužívanú formu úhrady služieb osobnej asistencie, navrhuje iba, aby mohli byť tieto služby využívané aj v základných a stredných školách pri vzdelávaní detí so zdravotným postihnutím.
Ďakujem, viac priblížim tento návrh v rozprave.