14. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. No treba si hlavne uvedomiť, že v dnešnom Zákonníku práce alebo z dnešného Zákonníka práce sa vytratil pojem práca alebo dni pracovného pokoja, ktorý bol zavedený v našom Zákonníku práce. Dnes už, bohužiaľ, nie je a tak sa naozaj stáva, že ľudia, ktorí pracujú v sobotu, v nedeľu, majú príplatok, pokiaľ nie sú viazaní kolektívnou zmluvou tie prevádzky, tak majú príplatok 25 %. Je to žalostne málo na to, že rodina nemôže byť práve z dôvodu pracovného vyťaženia pokope.
Tento nástroj, ktorý zavádzame, rovnako ako Igor Matovič povedal, nie je absolútne v rozpore s tým, čo sme predkladali nedávno, voľné nedele. Ale je to náhrada pre, možno pre výrobnú, najmä pre výrobnú sféru, ak by sa prijali voľné nedele, je to náhrada pre výrobnú sféru, aby pracovníci sa dostali na lepšie finančné ohodnotenie. Veľmi často tunák spomíname, že na Slovensku existuje pracujúca chudoba, pracujúca chudoba a to znamená, že máme ľudí, ktorí zarábajú veľmi málo. Aj toto je potom takým príkladom a dôvodom na to, aby sa ich chudoba znižovala, aby sme tu nemali ľudí, ktorí celý mesiac hrdlačia, naozaj hrdlačia, a príplatky za to, že hrdlačia aj cez víkend, sú úplne mizivé. Je to hanbou štátu a som presvedčená o tom, že príplatky za sobotu a nedeľu majú úplné opodstatnenie. Aj zamestnávateľ si potom rozmyslí, že či je naozaj nutné, aby pracovali cez víkend. A nehovoríme o tom, že prevádzky, ako sú automobilový priemysel, majú naozaj aj stopercentné príplatky za víkendovú prácu. Prečo by to nemali mať všetci?
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Opodstatnenosť tohto návrhu zákona skúsim ukázať aj na konkrétnom prípade. Matka, ktorá má, samoživiteľka, má dve deti, jedno má štyri roky, druhé má trebárs desať rokov, žije niekde v okolí Žiliny a pracuje v automobilke, pochádza z východného Slovenska. Keď jej vychádzajú smeny na sobotu a nedeľu, tak ona sa dostáva do ťažkej situácie, lebo musí sa nejakým spôsobom postarať o svoje maloleté deti. Ona ich nemôže len tak nechať samé doma, ale smena vychádza ako vychádza, vychádza na sobotu, vychádza na nedeľu. Inými slovami, akonáhle v tom regióne nemá nejakú starú mamu alebo nejakú pomoc a tieto prípady sú na Slovensku časté, automaticky jej vznikajú náklady na to, aby sa cez ten víkend postarala o tie deti, ktoré počas pracovného týždňa vie umiestniť do školských klubov, centier voľného času, jednoducho nejakým spôsobom to zvládne, zmanažuje, ale cez ten víkend tie deti má "na krku" a musí sa o ne postarať. Takže toto je jeden taký rozmer, že naozaj tým, tým najchudobnejším, najodkázanejším v tejto spoločnosti vznikajú počas víkendov zvýšené náklady.
To je jedna vec. A druhá vec, ideovo to treba prepojiť aj na to, že tí rodičia, ktorí pracujú po víkendoch, oberajú svoje deti o ten sústredený čas, o tú svoju prítomnosť. A naozaj tí zamestnávatelia, štát by mal túto, toto tým deťom ako keby kompenzovať. A minimálne slušné by bolo, aby to mali kompenzované vo svojej mzde, ktorú dostanú. Takže v zásade zase sa pozrime na to z pohľadu toho dieťaťa, že keď ten rodič cez ten víkend nie je doma, tak nech to aspoň trochu pocíti na svojej výplatnej páske.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne kratučko sa vyjadriť k návrhu zákona, ktorý predkladá kolega Vašečka, alebo ktorý predkladáme vlastne ako klub OĽANO - NOVA.
Týka sa Zákonníka práce. Je to druhá novela, ktorá je z našej dielne na tejto schôdzi. A zopakujem to, čo som povedala vo faktickej poznámke. V žiadnom prípade nemôžme hovoriť, že je v rozpore so zákonom, ktorý, alebo s novelou, ktorú sme na tejto schôdzi predkladali ohľadom regulácie maloobchodného predaja v nedeľu. Sme si istí, že na obidve novely, ktoré sme predstavili, vedia výrazným spôsobom pomôcť pracujúcim ľuďom a nebojím sa povedať, vo veľkej miere, čo sa týka nedieľ, pracujúcim ženám v tom, aby sa zlepšila ich životná, životný štýl, aj životná situácia a psychická pohoda, jednoducho, aby sa aj ženy v spoločnosti cítili lepšie. Pretože tie príplatky, ktoré majú ženy v nedeľu v maloobchodnom predaji, sú často almužny. Ak môžem povedať konkrétny prípad, 10 eur za službu v nedeľu, myslím, že ani jeden z vás by za toto, za takúto, za takýto príplatok nepracoval.
Dnešnú novelu, ktorú dávame do placu, tá sa týka zväčša výrobných sfér alebo vlastne tým, že nie sú, tým, že neprešli ani voľné nedele, tak sa týka všetkých pracujúcich, ktorí pracujú cez víkendy. Nemusí to byť pravidelná činnosť, môže to byť len činnosť z času na čas, ale každopádne táto novela zákona sa dotkne každého jedného pracujúceho človeka. Myslím si, že v dnešnej dobe si zaslúži každý jeden, aby mal finančné ohodnotenie za svoju prácu dostatočné, nielen za kvalitu vykonanej práce, ale aj preto, lebo trávi v práci viac času, ako iní ľudia. Musíme si naozaj uvedomiť, že ten víkend má svoju hodnotu, historickú hodnotu, teraz nehovorím len o nedeli, ale víkend, ktorý aj dnešný Zákonník práce hovorí, kde dnešný Zákonník práce hovorí, že po piatich dňoch musí mať každý jeden človek aspoň dva dni v týždni za sebou nepretržite voľno. Obvykle, aj v Zákonníku práce sa píše, je to sobota, nedeľa. Samozrejme, že sú prevádzky, kde sú tieto časy menené podľa naozaj prevádzkového času alebo výrobných časov.
Povedzme si, aké máme v Zákonníku práce dnes príplatky. Máme tam sviatok, štátne sviatky, pri ktorých majú zamestnanci príplatok 50 %. Teraz si ešte aj uvedomme, že zároveň v tento deň sa obmedzil aj predaj, maloobchodný predaj. S tým súhlasím, ale presne v podobnej línii sme aj my chceli, aby existoval, pokiaľ ľudia pracujú, príplatok priamo za nedeľu, za prácu na nedeľu, za nedeľu. Ďalej máme v Zákonníku práce príplatok za, za akoby nadčas, to je 25 % a príplatok za nočnú smenu 20 %. Pri nadčasoch si uvedomme, že pracovník by nemal prekročiť počet hodín vyšší, ako je 150 hodín ročne.
Hovorili sme o pracujúcej chudobe a zopakujem, že na Slovensku sa, bohužiaľ, táto skupina ľudí nieže znižuje, ale kumuluje. Kumuluje sa nám počet ľudí, ktorí zarábajú stále nízku mzdu a teraz neberem v úvahu to, že minimálna mzda sa každoročne zvyšuje, ale každoročne sa nám zároveň zvyšuje aj skupina, ktorá pracuje za veľmi nízke mzdy. Takže ak chceme nehať pracovníkov robiť cez víkendy, nech za to majú poriadne zaplatené. To je podľa nás veľmi dôležité.
Dovoľte mi tiež povedať, že pravidelný oddych má veľký vplyv na výkonnosť zamestnancov, na psychickú pohodu, na celkové fungovanie rodiny a preto si myslím, že aj zamestnávateľ by si mal veľmi premyslieť, že či tú nedeľnú prácu naozaj potrebuje, lebo, lebo potrebuje rozvíjať firmu alebo to vyžadujú jeho zákazky, alebo sa vie vzhľadom na to, ak by bol prijatý takýto príplatok k práci za sobotu a nedeľu, alebo si to vie vykryť aj inou formou v priebehu pracovného týždňa.
Je úplne hrozné, ak si pomyslím na ženy, myslím, že to spo..., áno, spomínal to aj Igor Matovič, ktoré robia vo výrobných fabrikách v nepretržitých prevádzkach. Ja viem, že to je možno iná téma, ale proste tie ženy sú v 50. rokoch naozaj odpísané, a čo je najhoršie, podpisuje sa to najmä na ich zdravotnom stave.
Rovnako si musíme uvedomiť, že Slovensko je najhoršie na tom z krajín Európskej únie, čo sa týka v dožitom zdraví žien. Na Slovensku sa dožíva v zdraví žena 54 rokov, najhoršie v celej Európskej únii. Päťdesiatštyri? (Reakcia z pléna.) Päťdesiatšesť, päťdesiatštyri, 54,6 roka. Najhoršie v celej Európskej únii. Aj to je dôvod, aby sa zamestnávatelia naozaj zamerali na to, aby ak už trvajú na tom, že je nutné, aby ich zamestnanci pracovali cez víkend, boli za to aj adekvátne ohodnotení. Bude to taký bič na zamestnávateľov, ale v duchu, že radšej nech si premyslia, či je nutné, aby pracovali cez víkend, alebo potom musia mať ochotu zaplatiť im dostatočný príplatok.
Nedávno sme sa stretli s pánom Machynom, nebolo to oficiálne rokovanie. Náhodne sme sa stretli na jednej akcii. Pýtala som sa ho, aký má postoj k takémuto návrhu zákona. Povedal, že veľmi pozitívny. Ale čo ma, čo ma zarazilo, tak povedal, že on nemá dôvod bojovať za všetkých takýchto zamestnancov, ktorí nie sú viazaní kolektívnou zmluvou, ktorí nie sú jednoducho v odboroch. A toto sa mi zdalo naozaj veľmi smutné konštatovanie od predsedu odborového združenia, pretože on to videl jedine tak, že veď stačí nahnať všetkých zamestnancov do košiara odborov a my im to vybavíme.
Ďakujem za všetku prácu, ktorú odborári robia v tomto smere. Naozaj mnohokrát sa snažia, aj sa im podarí vylobovať mzdy zamestnancov, aj príplatky, aj rôzne sociálne benefity pre svojich zamestnancov, ale treba si uvedomiť, že nie naozaj v každom výrobnom podniku alebo nie všade, aj práve v tom, v tej sfére obchodu, maloobchodu je možné, aby zamestnanci vstupovali do odborov. Vyslovene zamestnávatelia majú s tým problém a môžme si hovoriť o tom, že majú na to právo, aby sa zaradili do odborov, alebo aby vstúpili do odborov, ale realita je taká, že často aj pod hrozbou, pod hrozbou výpovede radšej nevstúpia.
Takže sociálni partneri sčasti s týmto návrhom zákona určite budú súhlasiť. Mnohí zamestnávatelia, ktorí majú organizovaný, organizovaných zamestnancov v odboroch, s tým nemajú už dnes problém, pretože takéto benefity zväčša ponúkajú, ale prosím vás, buďme solidárni aj s tými, ktorí v odboroch nie sú. Preto verím, že sa podarí tento návrh zákona dostať do spoločnosti a dostať najmä aspoň do druhého čítania, kedy by sa, verím, že rozprúdila aj širšia debata.
Ďakujem vám veľmi pekne za podporu tohto návrhu.

Ďakujem. Pani kolegyňa, spomínala si odbory, ktoré majú fungovať tak, že zastávajú sa práv zamestnancov a bojujú za nich. Na Slovensku máme montážne a výrobné podniky, kde tieto odbory reálne fungujú, kde tí ľudia sa združujú a kde naozaj z času na čas si aj vylobujú lepšie mzdy. Ale sú, žiaľ, aj mnohé zahraničné podniky, kde odbory nie sú etablované, nefungujú a existujú tam také, ako kebyže naoko nejaké združenia zamestnancov, nejaké organizácie, ktoré ale reálne sú podchytené manažmentami týchto veľkých firiem a tam tí zamestnanci jednoducho nedokážu a nezmôžu nič. A akýkoľvek náznak nejakej nespokojnosti je potom riešený asi takým spôsobom, že keď sa vám nepáči, nech sa páči, za bránou čakajú ďalší desiati. Ak nie Slováci, tak Srbi, ak nie Srbi, tak Ukrajinci. A toto je práve priestor aj pre štát, kde by sa mal zamyslieť nad tým, akou formou podporiť reálne odborové zväzy, ktoré by bránili zamestnancov, lebo títo ľudia sú tam naozaj ako keby otrokmi a ženy pri soľných peciach v stoji počas dvanásťhodinových šichiet, to sú reálne trpiaci ľudia, ktorí potrebujú našu pomoc, potrebujú pomoc štátu a, žiaľ, tie nefungujúce odbory alebo neprítomné odbory v týchto veľkých výrobných závodoch nie sú, neexistujú a nemá sa týchto ľudí naozaj kto zastať. Títo ľudia trpia a títo ľudia nám tvoria tú nemilú štatistiku, ktorú si spomínala a umierajú nám predčasne. Takže za týchto ľudí naozaj musíme zabojovať. Ďakujem.

Erika, naozaj mi je smutno a hlavne chcem reagovať na to, čo si hovorila o pánovi Machynovi, ako teda v podstate najväčšom odborárskom bossovi na Slovensku, lebo naozaj mám pocit, že SMER toto ustanovenie a tento nárok nechce dať do Zákonníka práce preto, aby vlastne odbory mali nejaké opodstatnenie. Lebo ak by SMER napísal priamo do Zákonníka práce, že ľudia majú nárok na 50 a 100-percentný príplatok za prácu v nedeľu a v sobotu, áno, ďalší argument, prečo možno tí ľudia tie odbory nepotrebujú, ale na druhej strane je zvrátené, keď šéf odborov v podstate povie, že jeho nezaujímajú ľudia, ktorí nie sú v odboroch. Ja si myslím, že títo ľudia by mali bojovať za všetkých zamestnancov, bez ohľadu na to, či v odboroch sú alebo nie sú a takéto základné ustanovenie by mali v prvom rade lobovať v SMER-e, v tripartite a teda u tých sociálnych partnerov, kde sa stretajú, aby to presadili vlastne do zákonníka, priamo do Zákonníka práce.
Lebo to, že na Slovensku je 21 % ľudí pracujúcich v nedeľu, je práve dôsledok toho, a že sme rekordmani v rámci Európskej únie, práve dôsledok toho, že my ukazujeme Zákonníkom práce, že vlastne nedeľa je rovnaký deň ako streda. Ale potom naozaj, dnes je štvrtok a ja sa teším na zajtrajšok, že je piatok, že bude v sobotu a v nedeľu víkend. A prečo sa teda tešíme na ten víkend? Tešíme sa preto, lebo vlastne tešíme sa na úplne rovnaký deň, ako je v strede týždňa? Nie. Tešíme sa preto, lebo v sobotu a v nedeľu si od tej práce môžme oddýchnuť. Ale my keď nedáme priamo do zákonníka ochranu príplatok, lebo samozrejme, že keď niekto bude musieť zaplatiť zamestnancovi v nedeľu 100 % navyše, tak asi niektorí tí zamestnávatelia si to rozmyslia a doprajú ľuďom voľno v nedeľu. A v takom prípade aj poklesne práca v nedeľu a nebudeme rekordmani v tomto zlom parametri.

Ďakujem pekne. Určite sa dá súhlasiť s celkovou tézou tohto návrhu, pokiaľ ide o to, že je treba bojovať proti príjmovej disparite, ktorá na Slovensku je zjavná. Máme tu bohatých ľudí, stratosfericky, a máme tu veľmi chudobných ľudí a strašne. Sám pán minister financií, keď tu nedávno vystupoval, sa ako keby podivil nad tým, že koľko máme v Bratislave drahých áut a drahých domov, ale pritom chodníky sú roztlčené a mesto je špinavé. A potom je teda na mieste sa zamyslieť nad tým, že či riešením pre tento problém je posilňovanie odborov alebo fungovanie odborov alebo zvyšovanie príplatkov za prácu v nedeľu, alebo či je správnym riešením boj za právny štát tak, aby sa tu dalo lepšie podnikať, aby bolo viacej pracovných miest a aby prirodzený ekonomický tlak vytvoril prostredie, v ktorom si ľudia môžu vybrať, či chcú v nedeľu pracovať alebo nie a ak chcú pracovať v nedeľu, tak potom za príplatok, ktorý oni sami uznajú, že im je za to hoden. 
Ďalšou reguláciou si nepomôžeme. Pomôžeme si tým, že budeme vynucovať právo, ktoré už teraz máme, ale ktoré nikto nevynucuje a tí najchudobnejší v dôsledku toho trpia najviac.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Áno, právo vynucovať možno reguláciou nie je z vášho pohľadu dobré a súhlasím s tým, že už dnes tu máme dostatok právnych rôznych, ja neviem, zákonov, proste máme dostatok zákonov a aj tak nevieme vynucovať v iných oblastiach, hej? Pozrime sa na korupciu, na, ja neviem, aj, čo sa týka ochrany detí, hej, máme pekné zákony, ktoré, bohužiaľ, v praxi nevieme napĺňať, to máte pravdu. Ale na druhej strane ak vidíme, že sme naozaj rekordérmi v práci v nedeľu, okolo 20 % ľudí, všetkých ľudí na Slovensku pracuje v nedeľu a vo vedľajšom Maďarsku ani nie 6 %, tak nie je to dôvod na to, aby sme do Zákonníka práce jasne stanoveli, stanovili, že práca v nedeľu má byť viac ohodnotená? No nie je to bežný deň. Sobota, nedeľa neni bežný deň. Tak ako kolega Matovič povedal, aj ja sa vždy teším na víkend. Naozaj. Vždy sa teším, že odtiaľto odídeme, vyčistíme si hlavu s rodinou. Keď sú nejaké podujatia, je to už predsa iné, ako byť v pracovnom nasadení a v strese v rokovacej sále. To sám uznáte. Som presvedčená o tom, že práve úpravou Zákonníka práce v tomto smere môžeme dosiahnuť to, že zamestnávatelia si budú viac vážiť zamestnancov a zamestnanci budú spokojnejšie chodiť do tej práce, ktorá je nevyhnutná. Ďakujem pekne.

Prajem vám všetkým pekný deň. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, nedávno sme tu na začiatku tohto týždňa, stála som tu kvôli nášmu návrhu zákona, ktorým som predstavovala návrh zákona o voľne v nedeľu pre zamestnancov maloobchodu a stále by som vás tak veľmi žiadala, prosila, keby ste zmenili ten uhol pohľadu a nehovorili o tom, že sme tu predkladali zákaz predaja v obchodoch v nedeľu, ale že sme predkladali voľno v nedeľu pre zamestnancov maloobchodu.
To je úplne iný uhol pohľadu, pretože títo ľudia si zaslúžia také isté voľno v nedeľu, ako máme aj my, v prevádzkach, ktoré nie sú nutné, ktoré, ktoré priamo neochraňujú náš život alebo zdravie, ale aj v ktorých by bolo naozaj vyčíslené veľké ekonomické straty, ktoré by boli vysoké, naozaj.
Ale späť. Takže v nedeľu u nás robí každý piaty Slovák a Slovenka. Už som to tu hovorila a mysleli by sme si teda, že títo ľudia musia naozaj dobre zarobiť, ak chodia v nedeľu do práce, ak chodia v noci do práce, každý šiesty Slovák chodí v noci do práce, ak sú v trojzmenných prevádzkach, ak robia nadčasy, mal by tam byť teda nejaký priamo úmerný vzťah ku veľmi dobrej mzde. Napriek tomu naši ľudia majú veľmi nízke mzdy. Viac ako 50 %, skoro 60 % ľudí má v hrubom menej ako 800 eur.
Včera som sa stretla s viacerými ľuďmi v takej skupinke a kričali za mnou: "Päťsto eur v čistom! A pracujeme aj v nedeľu, pracujeme aj v noci." Ako je toto možné? Ako to mohla sociálna vláda vôbec dovoliť celé tie roky? Veď však naši ľudia nehovoria o tom, že máme mať mzdy ako vo Švajčiarsku alebo vo Švédsku, ale naši ľudia sa porovnávajú s pracujúcimi v Slovinsku, kde je ekonomika približne rovnaká, v stave dobrom, ako u nás. A ako je teda možné, že tam majú radovo o stovky, stovky eur vyšší plat, ako tu na Slovensku? Prečo sociálna vláda nezagarantovala v Zákonníku práce aj príplatky počas víkendu? Za sobotu a nedeľu. Prečo, pýtam sa, si myslíte, že máme doteraz garantovaný príplatok za prácu vo sviatok, v noci a nadčas? Ako kolegyňa spomínala presne tie percentá. No preto, lebo ľudia chcú byť vo sviatok doma, ak teda ak idem do práce, tak nech mám príplatok. Prečo má mať pracujúci príplatok garantovaný v noci? No preto, že si, určitým spôsobom si vlastne ničí zdravie. Tak ak zamestnávateľ potrebuje pracovníkov v noci, tak musí mu za to poškodené zdravie zaplatiť, aby si pracujúci mohli potom za vyššie príjmy dovoliť relax, oddych, vitamíny, dobrú stravu. Napriek tomu naši ľudia, ktorí zarábajú, pracujú v nedeľu a v noci, zarábajú 500 eur v čistom. Pracujúca chudoba. Viete si vôbec predstaviť muža? Ja ho teraz presne pred sebou vidím, otca rodiny, 3 deti, 3 synov do 8 rokov, 8 nočných vo veľkoobchode, 8 nočných. Žiadna nutná prevádzka pre ohrozenie života a zdravia. Osem nočných a 1, 2 nedele alebo soboty. Päťstodvadsať eur v čistom. Viete si to vôbec predstaviť? Muž doniesť takúto výplatu domov?
Mnohí dokonca nevedia, že za prácu v nedeľu a v sobotu nemáme garanciu v Zákonníku práce príplatku. Mnohí hovoria: "Ale veď to bolo. To už tak nie je? Ale určite je garantovaný príplatok v sobotu a v nedeľu." Nuž nie je. A práve preto prichádzame my, hoci som to očakávala od sociálnej vlády, ktorá jedná s tripartitou, práve preto prichádzame s tým, aby aj za sobotu a nedeľu boli príplatky, pretože nedeľa nie je ten istý deň. Darmo budete tejto agende pripisovať, že je to kresťanská agenda, že je to iba pre kresťanov a že vraj obmedzujeme slobodu. Nedeľa nie je ten istý deň. Tak ako ani sviatok. Práve ten príplatok za sviatok 50 % garantovaný v Zákonníku práce ukazoval, že je to iný deň. Nie všedný. A tak isto nie je ani nedeľa všedným dňom. Pretože dostať náhradné voľno, ako to mnohí robia, za nedeľu v pondelok alebo stredu, alebo štvrtok je výsmech tým ľuďom, pretože zostávajú doma sami, deti sú v školách a partneri, manželky, manželia sú v robotách, v práci.
Keďže ľudia pracujú u nás na Slovensku, sme rekordmanmi v práci v nedeľu a v noci, ale aj v trojzmenných prevádzkach, tak nie je čudné, že sa to podpisuje na ich zdraví. My sme tu viackrát - a budem to dookola opakovať - povedali o tom, že slovenské ženy sa dožívajú v dobrom zdraví najmenej zo všetkých členských krajín Európskej únie, 54,5 roka. Päťdesiatštyri a pol roka. To čo znamená? Predbehli nás Rumunky, predbehujú nás Poľky, Češky, ktoré sa dožívajú 65 rokov. Však jasné, že to je výsledok tej práce v nedeľu a v noci a v trojzmenných prevádzkach, jasné, že to je tak.
Ľudia, ktorí pracujú v takýchto neštandardných časoch a dňoch, musia byť finančne ocenení, ale nespoliehajme sa na odbory, ktoré nie sú na všetkých pracoviskách a nespoliehajme sa ani na kolektívne zmluvy. Je potreba, aby takýto príplatok za sobotu a nedeľu bol garantovaný v Zákonníku práce.
Ja som tu pri tom voľne v nedeľu pre pracovníkov obchodu mala takú výzvu pre ženy, ktoré sú v parlamente, je nás 1/5, je nás 30 alebo 29, že hovoríme o voľne v nedeľu zvlášť pre ženy, zvlášť pre ženy, pretože v maloobchode pracuje viac žien a že teda by som tak vyzývala a očakávala od nás žien, že sme empatické k tomu nášmu pohlaviu, ženy ženám, že si budeme pomáhať. A potom som sa už nedostala do ústnej rozpravy. Tak si dovoľujem to hovoriť teraz. Ale v nedeľu, v nedeľu pracujú, čo sa týka pohlaví, pracujeme v podstate rovnako, v pomere rovnako, fifty - fifty, 50 : 50, pretože tak ako veľa pracujú ženy v zdravotníckych službách, ošetrovateľských a v maloobchode, tak muži pracujú práve v priemysle, 50 na 50. Takže teraz vás vyzývam úplne všetkých, aby ste si pomysleli na ženy a aby ste si pomysleli na tých mužov, ktorí nosia domov 500 eur, 520 eur v čistom každý mesiac, aby takéto príplatky za takéto zvláštne iné časy v práci boli garantované v Zákonníku práce.
Dve cesty sme teda volili, aby som to ešte vysvetlila, lebo boli tu vo faktických poznámkach také otázky, že nám nerozumejú, čo to hovoríme, raz voľno a raz príplatky, tak dve cesty razíme. Pre tých, ktorí pracujú v prevádzkach, ktoré nie sú nutné kvôli ochrane života a zdravia, ale aj kvôli pekárňam, tak ak nebudú v nedeľu v pekárni nám piecť v noci rožky, tak ich ráno nebudeme mať. Aj to je pre nás dôležité a nutné. Tak pre tých, ktorí môžu byť v nedeľu doma, aby naozaj mali voľno také, ako máme my. A pre tých, ktorí musia kvôli nám pracovať, čo sme doma, a to sa týka všetkých prevádzok nevyhnutných pre našu ochranu života a zdravia, ale aj prevádzok v cestovnom ruchu, lebo my potrebujeme, keď chodíme v nedeľu na výlety, reštaurácie, cukrárne, tak pre tých, ktorí musia pracovať, chcú pracovať, pretože si chcú prilepšiť, tak pre tých patrí garantovaný príplatok v Zákonníku práce.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som sa ešte vrátil k tejto téme preto, aby som urobil celkom jasným to, že samozrejme, za prácu v nedeľu patrí príplatok, pretože... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
55.
Pán poslanec Jahnátek, poprosím o kľud v sále.

Baránik, Alojz, poslanec NRSR
56.
...pretože toto je úplný štandard a je prirodzené, že existuje záujem na tom, aby ľudia trávili ako rodina čas spolu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
57.
Pán poslanec Jahnátek, poprosím.

Baránik, Alojz, poslanec NRSR
58.
Ale na tie otázky, ktoré tu bolo položené, že prečo to tak je, že prečo má, majú bežní ľudia tak nízke platy, si treba položiť reálnu odpoveď. A tá reálna odpoveď je tá, že na rozdiel od Slovinska, na rozdiel od Českej republiky, tu sa oveľa viacej kradne a beztrestne. A preto na väčšie platy nie sú peniaze.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja by som chcela reagovať na tri poznámky, ktoré si vo svojom vystúpení povedala. Ty si vyčítala... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Baránik, poprosím vás o kľud.

Kiššová, Jana, poslankyňa NR SR
Ty si vyčítala oponentom, že sa na problematiku zákazu práce v nedeľu pozerajú a z uhla pohľadu ako na zákaz práce v nedeľu a že správny uhol pohľadu na túto problematiku je zrovnoprávniť možnosť mať v nedeľu voľno. No ja si myslím, že v akejkoľvek diskusii je veľmi zaujímavé sa pozerať na všetky možné uhly pohľadu, aby nám náhodou pri tej diskusii niečo neušlo. Čiže toľko, možno nebráňme sa aj iným uhlom pohľadu.
A vrátim sa ešte k tomu zrovnoprávneniu. No ja si práve myslím, že my týmto zákazom určitej skupine ľudí nemať možnosť pracovať v nedeľu sme to zrovnoprávnenie, ako keby sme išli od neho, od toho zrovnoprávnenia. My sme tiež povedali, že pracovníkovi v maloobchode prácu nariadiť nie je možné a inému pracovníkovi, hoci tiež nezachraňuje ľudské životy, prácu nariadiť možné je. Čiže tento návrh išiel práve opačným smerom.
Ty si povedala, že ste to práve navrhli pre také skupiny, kde teda sa nejedná o záchranu ľudského života alebo zdravia, alebo o také, kde nedochádza k ekonomickým škodám. A ja sa preto chcem spýtať, že či máte vypočítané, k akým ekonomickým škodám by v takomto prípade prišlo. To je prvá moja otázka.
Druhá moja otázka je, že prečo teda, keď ste chceli toto zrovnoprávniť a tvrdíš, že pre všetky práce, ktoré sa nepodieľajú na záchrane života, ste do toho nezahrnuli aj napríklad čašníkov, čašníčky, pracovníkov v iných službách? A ešte jedna veľmi krátka otázka. Spomenula si, že dĺžka života, ktorá je u nás nižšia, priamo súvisí s prácou v nedeľu. Ja som chcela sa spýtať, o akú štúdiu sa v tomto tvrdení... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)