14. schôdza

Ďakujem pekne. Takže prosím teraz pánov poslancov a aj pani poslankyne, aby tí, ktorí poprípade majú niečo na prerokovanie, aby to urobili mimo rokovaciu sál.
Prosím aj pána poslanca Matoviča, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a tak isto aj pani, a už je pani spravodajkyňa.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Matovič. A prosím vás o väčší kľud.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 373.)

Či návrh, ktorý predkladáme, zavádza do Zákonníka práce automaticky nárok pre zamestnancov na príplatok za prácu v sobotu 50 % a za prácu v nedeľu 100 %. Sme veľmi prekvapení, že po jedenástich rokoch budovania tzv. sociálneho štátu na Slovensku vláda Roberta Fica ani prvá, ani druhá, ani tretia tento príplatok pre zamestnancov do Zákonníka práce nedala, alebo teda neukotvila ho a naďalej necháva, aby sa zamestnanci museli doprosovať svojim zamestnávateľom, čo veľakrát nezvládnu vzhľadom na to, že v ich regióne je vysoká nezamestnanosť alebo sú znevýhodnení zamestnanci na pracovnom trhu. To znamená, že už sú možno po päťdesiatke alebo pochádzajú z iného etnika, alebo sú mladí, neskúsení, tak si netrúfnu vypýtať príplatok a tým pádom robia v sobotu, v nedeľu veľakrát bez akéhokoľvek príplatku.
Bolo tu spomenuté, že v niektorých fabrikách tieto vyjednávania majú na starosti odbory. A tam, kde odbory nie sú, jednoducho tí ľudia zostávajú napospas osudu a, bohužiaľ, veľakrát aj tam, kde odbory sú, vyjednajú iba symbolické príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu.
Možno aj niektorých z vás, ako keď sme vlastne s touto témou prišli, tak aj niektorí z vás, z poslancov SMER-u ste boli prekvapení, že to neni napísané v Zákonníku práce. Aj my sme boli z toho zhrození a naozaj úprimne priznávam, myslel som si, že to je automaticky jedna z prvých vecí, ktoré v Zákonníku práce sú. Ale počkám, kým tu pán Hrnko začne používať svoj zvonivý hlas a kým tu bude ticho. (Reakcia z pléna: Prepáčte, pán poslanec, že som vás vyrušoval svojou prítomnosťou, odchádzam.) Ďakujem pekne.
Takže boli sme prekvapení z toho, že toto základné ustanovenie, ktoré v moderných krajinách Európskej únie je automaticky zakotvené v Zákonníku práce, v našom Zákonníku práce chýba. Preto vás na túto chybu aj týmto návrhom zákona upozorňujeme. Pevne veríme, že vyhodnotíte, že je namieste ľuďom túto základnú ochranu poskytnúť aj v situácii, kedy nezamestnanosť na Slovensku klesá. Môžme si dovoliť takýto, v niektorom prípade mierny, niekedy možno výraznejší tlak na zamestnávateľov.
Na druhej strane, ak by zamestnávatelia v takejto situácii argumentovali, že nemajú na to, aby ľuďom priplatili za prácu v nedeľu a jednoducho budú argumentovať, že chcú naďalej ľudí platiť v nedeľu rovnako, ako v strede týždňa, tak si myslíme, že naozaj je na zamyslenie takéto podnikanie. Lebo toto je podnikanie, kedy z ľudí robíme otrokov.
A aby to nebolo iba také slovo do luftu, krásny, existuje štatistické číslo Eurostatu, ktoré hovorí, že slovenské ženy sa dožívajú najmenej rokov v plnom zdraví zo všetkých žien v Európskej únii. Toto je číslo, ktoré hovorí o tom, že koľko rokov v priemere sa žena alebo chlap, chlapi sú na tom veľmi podobne, ale nie sú číslo jedna, ale myslím si, že sú druhí od konca, alebo druhí od začiatku. Čiže to je číslo, ktoré hovorí o tom, že v priemere koľko sa žena dožije v plnom zdraví. Je to definované naozaj nezávislými štatistikami, tá definícia toho plného zdravia. A je naozaj na pováženie, keď Bulharky, Rumunky sa dožívajú o 5, 6, 8, 10 rokov viacej v plnom zdraví, ako sa dožívajú Slovenky.
Jedna vec je to, vizitka zdravotníctva a rozkrádania, kde SMER pustil košickú zdravotnícku mafiu do zdravotníctva, ktorá z neho tuneluje ročne stovky miliónov eur. Druhá vec je dôsledok toho, že ženieme ženy do práce v noci za naozaj symbolický príplatok a naši ľudia, tuším, pracujú druhí najviac v noci z celej Európskej únie. A ženieme naše ženy, ale tak isto, samozrejme, aj chlapov ženieme do práce v sobotu a v nedeľu najviac zo všetkých krajín Európskej únie, robíme z nich de facto otrokov, lebo im ani negarantujeme príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu a garantujeme im iba jediný príplatok, a to je za prácu v noci 20 %.
Tak isto, ruku na srdce, kto si z vás myslí, že ten príplatok v Zákonníku práce je 20 % z ich mzdy? Ak by sme tu hlasovali tajne, verím tomu, že to bude, absolútna väčšina z vás si myslí, že dnes v Zákonníku práce nočný príplatok je 20 % z priemernej mzdy zamestnanca. Čuduj sa svete, v Zákonníku práce je napísané 20 % z minimálnej mzdy.
Čiže keď je priemerná mzda zjednodušene 900 eur, minimálna polovička z toho, keď im garantujeme, zamestnancom, príplatok 20 % pri nočnej práci, 20 % z minimálnej mzdy, de facto ten zamestnanec, ktorý robí za priemernú mzdu 900 eur, má iba polovičný príplatok. To znamená 10 % svojej priemernej mzdy. Keďže pri 900 eurách, znova by sa mi teraz tu zišli vizuálne pomôcky, aby ste to lepšie videli, ale kapitán zakázal, takže budeme si to jako opice tu ukazovať prstami. Takže keď máme 900 eur priemerný plat, garantujeme im 20 % zo 450, tak v podstate im garantujeme iba 10 % z 900 eur, príplatok za nočnú prácu. Čiže takto máme Zákonník práce, čo by mala byť Biblia sociálnej demokracie na ochranu práv zamestnancov, že pri nočnej práci okrádame zamestnancov, za 10 % ženieme ľudí, aby išli robiť v noci a v sobotu a v nedeľu nám je jedno. Jednoducho negarantujeme im žiaden príplatok a prepáčte, naozaj odpustite si tie neoliberálne teórie, že však nechajme to na zamestnancov, nech sa dohodnú. Potom by sme mohli povedať, že zrušme minimálnu mzdu, nech sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú. A potom v tých hladových dolinách, kde Robert Fico tvrdí, že sú takí rozmaznaní nezamestnaní, že nechcú robiť ani za 1 300 eur, potom by tam tí ľudia robili asi za misku ryže.
Čiže je na mieste v niektorých veciach ľudí chrániť a niekde dať priestor voľnému trhu. A tak ako je na mieste, aby bola garantovaná minimálna mzda hlavne pre tých slabších, na ochranu tých slabších, tak takisto je na mieste, aby sme garantovali príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu práve z pohľadu tých slabších.
Ten, kto je na koni, ten, kto si môže vyberať zamestnanie, ktoré len chce, o ktorého sa zamestnávatelia pobijú, toho náš príplatok nezaujíma, lebo on si vyrokuje možno ešte vyšší, ako navrhujeme. Ale tí ľudia, ktorí sú z znevýhodnených skupín, a to sú hlavne ľudia päťdesiatnici, tak pre zamestnávateľov mnohých, ako som to aj povedal, zamestnávateľ sa pozerá, päťdesiatnička, to už neni ani mladé, ani pekné, hoci sú pekné a povedzme si, že pohľadu dožitia aj mladé. Ale jednoducho tak to na nich pozerá a chce radšej zamestnať mladé nejaké dlhonohé 20-ročné dievky, tak áno, tie päťdesiatničky sú znevýhodnené.
Takisto aj chlapi sú znevýhodnení, keď majú pred dôchodkom a už tí zamestnávatelia nejako otáčajú nosom a nechcú príliš, príliš týchto ľudí zamestnávať a vymýšľajú si všetky možné výhovorky. Takisto mladí ľudia vstupujúci na trh. Takisto, áno, tí Rómovia, ktorí sa premordujú cez tie všetky prekážky, ktoré v osadách majú a nakoniec vstúpia na ten pracovný trh, chcú ísť, ukončili si tú učňovku, chcú tam ísť, oni si netrúfnu v takej situácii vypýtať príplatok za tú sobotu a nedeľu.
A práve o týchto ľuďoch z hladových dolín, slabších, z etnických skupín, teda znevýhodnených alebo vekovo znevýhodnených, invalidov, títo ľudia potrebujú ochranu v Zákonníku práce explicitne napísanú, a preto navrhujeme, aby tam bolo explicitne napísané: ak pracuješ v sobotu, máš nárok na 50 % zo svojej, ale nie, ako je napísané pri nočnej práci, z minimálnej mzdy, ale 50 % navyše zo svojej priemernej mzdy. A ak pracuješ a núti ťa zamestnávateľ, alebo chce od teba, aby si pracoval v nedeľu, tak máš zo Zákonníka práce priamo nárok na príplatok 100 % zo svojej priemernej mzdy. Takto je to spravodlivé, takto je to ľudské, takto je to sociálne, takto je to kresťanské. Lebo kresťanská politika je v prvom rade o sociálnej náuke.
Ježiš Kristus bol prvý socialista, či sa vám to, socialisti milí, páči alebo nepáči. Lebo Ježiš Kristus vždy chránil tých slabších, tak v tomto prípade skúste ich chrániť aj vy. Budem veľmi rád, ak tento návrh zákona podporíte, lebo je spravodlivý.

Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Ján Budaj, nech sa páči.

Ako iste chápete, nepovažujem sa za socialistu, ale v tejto chvíli naozaj plne podporujem návrh klubu OĽANA na spevnenie nočných a nedeľných príplatkov na ich legislatívne uzákonenie. Je to aj svojské upozornenie, ak nechcem rovno povedať výsmech, že strana SMER - sociálna demokracia nechal túto agendu takto nepovšimnutú, že ju teraz predkladá práve Igor Matovič, ktorý nebol nikdy zamestnancom, bol vždy zamestnávateľom a tak by sa zdalo, že on by nemal mať ten sociálny pocit, ktorý, ktorým sú vedení tí, ktorí navrhujú zlepšenie príplatkov pre zamestnancov. Máme jednu z najnižších miezd v celej Európe a preto podporme spoločne takéto opatrenie, ktoré pomôže ľuďom práce.

Pán poslanec Vašečka a pripraví sa pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, začnem Googlom. Googlil som, priznávam sa. Nemohol som si kliknúť na časť obrázky, lebo to by som nemohol použiť, ale na stránky som si klikol, tak vám prečítam dva nadpisy, ktoré som našiel z posledného času z médií.
Jeden nadpis z takej profesionálnej stránky, ktorá sa venuje práve pracovným veciam, znie: "Všetci sa tešia na víkend, ale vás čaká práca. Máte nárok na príplatok za sobotu a nedeľu?" A potom je tam vykreslená realita, teda že nemáte. Jeden nadpis. Všetci sa tešia na víkend. Druhý nadpis z bežného portálu spravodajského: "Krutá realita slovenských zákonov. Za prácu v nedeľu nič navyše nedostanete."
Nie je to len nejaké naše vnímanie, alebo že my sme si v klube povedali, že tak to je taká témička a bolo by dobré to hodiť. Naopak, uvažovali sme jednak v súvislosti s tým zákazom práce v maloobchode v nedeľu a so sociálnou situáciou, aká sa, aká sa nachádza, alebo v akej sa nachádzame, pardon, a je to teda reakcia na realitu. Samozrejme, tak ako spomínali viacerí ľudia aj dnes v rozprave, je to reakcia na situácie, s ktorými sa každý deň stretávame. Konkrétni ľudia, konkrétni živitelia rodín, Janko Marosz spomínal, Peťo Pčolinský, Anka Verešová, určite poznáte aj vy takých.
Otázka je, že aké má byť riešenie. My ponúkame také to najjednoduchšie riešenie, to znamená stanoviť do Zákonníka práce 50 % z jeho priemernej mzdy, najmenej, najmenej, dohodnúť sa môže aj na viac, najmenej, za sobotu, 100 % z jeho priemernej mzdy, najmenej, za nedeľu. Ja som to hovoril už vo faktickej poznámke, som pravicovo orientovaný, niekedy si musím dávať až taký pozor na seba, že ja by som to niekedy naozaj nechal až na takú skoro, skoro džungľu, ale to, čo ma tak kultivuje, si uvedomujem, že ľudia žijú v rôznych prostrediach. Ja sa priznám, pracoval som ako učiteľ 15 rokov predtým, než som bol zvolený za poslanca Národnej rady a mal som v podstate zabezpečenú nejakú prácu. Ja som človek, ktorý vie byť vďačný a spokojný, nesťažoval som sa, veľa ľudí sa čudovalo. To neznamená, že si myslím, že učiteľské platy sú primerané, ale hovorím o svojom osobnom nastavení. Ale v každom prípade je mnoho ľudí, ktorí naozaj sú takí, asi, asi by som moc zachádzal do nejakých, do nejakých extrémnych názorov, ale tak aspoň "sociálni otroci", ktorí proste musia drieť, aby vôbec prežili.
A nechať to úplne len na trh, ja tomu proste neverím. Verím, že trh je dobrý a je to určite lepšie ako komunistické, socialistické plánované hospodárstvo, lebo vieme, kam nás doviedlo. Vieme, ako vyzeralo Československo po vojne, ako vyzeralo po vojne Rakúsko a Nemecko a akými smermi sme sa vydali, ako sme dopadli. Čiže áno, verím v slobodný trh.
Na druhej strane, pretože tá globalizácia je dneska enormná, a to nie je zlé, ale je to fakt, tak je potrebné nejakým spôsobom, aby štát do toho zasiahol. Preto si myslím, že podporiť tento zákon v prvom čítaní je dobré rozhodnutie a potom v druhom čítaní môžeme hľadať nejakú realitu.
Rovnako odmietam tvrdenia, že či sme to vyrokovali so sociálnymi partnermi. Opozícia nemá sociálnych partnerov. Opozícia má partnerov vládu a my hovoríme vláde a v parlamente predkladáme koaličným stranám, riešte to, sú to fakt vážne veci. Nebudem sa opakovať o tom, akí sme špičkoví v práci v nedeľu, o tom, aký je zdravotný stav našich ľudí. A zakončím teda to ešte tou jednou vecou, že keď hovoríme o tom, že či je podfarbené ideologicky. Snáď v tomto prípade to až tak strašne ideologicky nezaváňa, ale v prípade toho zákazu práce v nedeľu by to mohlo niekomu zaváňať nejak ideologicky.
Ja osobne sám pre seba definujem, že ideológia je nejaké presvedčenie bez lásky k pravde. To znamená, niečo si myslím, niečo tvrdím, ale nekonfrontujem to s pravdou, proste ja si to tvrdím, lebo, lebo chcem, lebo mi to niekto natlačil do hlavy, lebo mi to vyhovuje. A ja verím, že kresťanská viera, každý si musí spýtať svoje svedomie, je nie ideológia, ale vnútorné presvedčenie a pre mňa nie je ani tak rozhodujúce nanútiť niekomu nejaké náboženské zákony, nieže nie je rozhodujúce, nepokladám to vôbec za správne napríklad prikázať zákonom, že ľudia musia chodiť do kostola. Nadôvažok tomu učil som na cirkevnej škole. Mali sme tam náboženstvo, teda kto sa prihlásil na školu, tak si automaticky vyberal náboženstvo a nie etiku už tým, že sa prihlásil. A samozrejme mal som žiakov, ktorí z rôznych dôvodov, napríklad aj z toho, že boli v puberte, sa nechceli modliť. Samozrejme, pre pána, kde by, čo by, ako by som ťa mohol nútiť k modlitbe. Keď budeme mať čas modlitby na úvod hodiny, tak jednoducho postavíš sa spolu s nami, budeš ticho, nemusíš sa prežehnávať, nemusíš nič hovoriť, zachovaj úctu. Teda to, čo by som ja urobil v prípade, keby som bol v synagóge alebo v mešite, alebo na nejakom zhromaždení nejakých inovercov, že by som teda nezdieľal s nimi ich vnútorné presvedčenie, nemodlil by som sa moslimské modlitby, pochopiteľne, ale zachoval by som úctu k tým ľuďom. Určite by som nevykrikoval, že, ale však viete si predstaviť, čo niektorí ľudia vykrikujú.
Takže nie presadzovať nejaké náboženské veci, nejaké ideologické veci zákonom, ale kresťanstvo vedie k láske k blížnemu. Igor Matovič to povedal možno tak výrazne o tom, že Ježiš bol najväčší socialista. Neviem, to nebudem o tom polemizovať, ale v každom prípade sa zameriaval na chudobných, na biednych, a to by sme mohli urobiť aj my. Mňa osobne k tomu láska k blížnemu vedie. A myslím si, že toto je jedným z prejavov lásky k blížnemu. Preto tento zákon spolu predkladám, preto vám ho odporúčam.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca - jedna faktická. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Krajčí.

Ďakujem pekne. Tiež chcem oceniť, že takýto návrh naše hnutie dáva do parlamentu. Podľa štúdií je dokázané, že ľudia, ktorí pracujú soboty, nedele, tak táto práca má jednoznačne negatívny vplyv na ich zdravie, na ich vnútornú rovnováhu, duševný komfort. A preto by malo byť úplne prirodzené, že pokiaľ náš štát v tieto dni prácu umožňuje, v niektorých typoch práce je táto práca nevyhnutná, aby títo zamestnanci dostávali príplatky k svojej mzde. A je to podľa mňa tak spravodlivé a jasné, ako by len naozaj malo byť.
Chcem len napríklad povedať, že skupina fínskych vedcov v roku 2006 dokázala, že ľudia, ktorí nemajú čas na oddych cez víkend, majú napríklad vyššie riziko úmrtia na kardiovaskulárne choroby. Slovensko patrí v rámci krajín OECD, má prvé miesto v úmrtiach na kardiovaskulárne ochorenia. Treba sa naozaj nad tým zamyslieť, ale práca cez víkendy aj podľa tejto štúdie tomu jednoznačne prispieva. Takže pokiaľ si človek má ničiť vlastné zdravie, mal by za to dostať aspoň zaplatené a štát by sa mal postarať, aby tomu tak bolo. Takže plne podporujem a som veľmi rád, že takýto zákon môže aj toto plénum schvaľovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Tak už toho bolo dosť povedané, ale určite chcem sa zastať aj ľudí, ktorí pracujú v sociálnych službách a neštátnych zariadeniach a pracujú teda aj v soboty a nedele. A zamestnávateľ nie je povinný teda im dať príplatok za takúto prácu. Mnohokrát aj v štátnej správe máme nízke, nastavené mzdy práve v sociálnych službách a len rôznymi kľučkami sa ľuďom dodáva do minimálnej mzdy. Nehovoriac o tom, že sa obchádza a aj teda príplatky a nejde o málo ľudí v Slovenskej republike, a preto je potrebný takýto návrh zákona, lebo ak máme stanovenú minimálnu mzdu, je potrebné stanoviť aj príplatky, pretože aj samotný štát má v tabuľkovom systéme nastavené mzdy takým spôsobom u niektorých zamestnancov, že nedosahujú ani minimálnu mzdu. A obchádzame to rôzne. O čo viac to obchádzajú ľudia, ktorí teda nie sú v štátnej správe, ale sú v neverejnom sektore.
Druhou oblasťou, ktorej sa budem venovať a ktorú tu už opisovali aj moji kolegovia, hlavne pán Matovič, bolo, že je veľmi ťažké odmietať prácu v nedeľu alebo v sobotu u ľudí nad päťdesiat rokov, lebo im hrozí, že sa opätovne nezamestnajú, tak si poriadne rozmyslia, či to teda urobia alebo neurobia. Ja pár čísel.
V roku 2015 bolo evidovaných 90-tisíc starších ako 50 rokov na úradoch práce. Čiže boli to uchádzači o zamestnanie a oproti roku 2014 klesol tento počet len o 3 900 ľudí. To znamená, že ľudia nad 50 rokov majú naozaj mizivé, mizivé percento k tomu, aby sa počas roka zamestnali a musíme práve brať do úvahy túto zraniteľnú skupinu obyvateľstva. Napríklad v roku 2015 tvorili títo ľudia nad 50 rokov až 25 % z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie, čo je pomerne vysoké percento a preto to musíme premietnuť niekde do legislatívy.
Možno pre vašu zaujímavosť chcem povedať aj to, že v roku 2015 zaplatil štát poistné za týchto nezamestnaných nad 50 rokov 37 143 676 eur, čo je pomerne veľké percento, čo sa týka vynakladania peňazí na aktívnu sociálnu politiku a preto by sme sa naozaj mali zamyslieť nad tým, aby sme týchto ľudí dostávali do procesu aj spôsobom, ako to navrhuje naše hnutie a teda naši poslanci. Je to vec naozaj na diskusiu, ale je potrebné povedať, že v roku 2015 bolo z tých uchádzačov o zamestnanie starších žien nad 50 rokov až 23 500. V roku 2016 to bolo 21 000 týchto žien. Znamená, že musíme obrátiť pozornosť aj na túto cieľovú skupinu, ktorá má ešte v nedohľadne dôchodok a na druhej strane v nedohľadne to, kto ich zamestná. Práve to môže byť nejaký taký motivačný prvok pre to, aby naozaj sme neplatili nemalé peniaze práve za poistné pre týchto uchádzačov o zamestnanie a hľadali možnosti, ako ich integrovať do pracovného procesu.
Ďakujem za pozornosť.